1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona sa predkladá na základe schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2026, v zmysle ktorého mal byť návrh zákona na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený najneskôr do 31. marca 2026.
Cieľom návrhu zákona je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky článok 13 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. L 95, 15.4.2010) v platnom znení, pričom považujeme za potrebné uviesť, že transpozícia týchto ustanovení je pre jednotlivé členské štáty dobrovoľná.
Ustanovenia smernice o audiovizuálnej mediálnych službách, ktorých transpozícia je povinná, do právneho poriadku Slovenskej republiky v plnej miere transponované zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov.
Článok 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je reakciou na prudký rozvoj globálnych streamovacích platforiem, ktoré poskytujú svoje služby a generujú zisky aj v členských štátoch Európskej únie (ďalej aj „členské štáty“) a umožňuje členským štátom, aby v prípade, ak vyžadujú od poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na ich území, finančné príspevky na výrobu audiovizuálnych diel (napr. formou priamych investícií alebo príspevkov do vnútroštátnych fondov), požadovali takéto príspevky aj od zahraničných poskytovateľov takých služieb, ktorí svoje služby zameriavajú na divákov na ich území.
Podľa platnej právnej úpravy je v zmysle § 28a zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinný platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „fond“). Základom pre výpočet tohto príspevku celkové príjmy poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok, pričom ustanovená výška príspevku je 0,5% z tohto základu. Táto povinnosť sa však vzťahuje iba na poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na území Slovenskej republiky, čím znevýhodnení domáci poskytovatelia týchto služieb v porovnaní so
2
zahraničnými poskytovateľmi, ktorí taktiež poskytujú svoje služby na území Slovenskej republiky.
Hlavným zámerom návrhu zákona je teda v súlade s článkom 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zaviesť primeraným a nediskriminačným spôsobom aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí nemajú svoje sídlo v Slovenskej republike, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služba je cielená na slovenských zákazníkov (napr. Disney+, Netflix, HBO MAX, Apple TV, atď.), povinnosť platiť príspevok do fondu a tiež priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie. V zmysle predkladaného návrhu zákona sa navrhuje, aby mal príspevok do fondu dve zložky:
príspevok vo výške 0,5 % zo zákonom ustanoveného základu pre výpočet príspevku (celkové príjmy za poskytovanie služby na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a príjmy z reklamného oznamu zobrazovaného divákom na území Slovenskej republiky spojeného s poskytovaním služby na území Slovenskej republiky).
príspevok z nezrealizovanej priamej investície vo výške rozdielu medzi priamou investíciou, ktorá mala byť v zmysle zákona za predchádzajúci kalendárny rok realizovaná a priamou investíciou, ktorá bola za predchádzajúci kalendárny rok skutočne realizovaná.
V zmysle návrhu zákona je poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý je povinný platiť príspevok do fondu, zároveň povinný v priebehu kalendárneho roka realizovať priamu investíciu vo výške 3 % zo zákonom ustanoveného základu pre výpočet výšky priamej investície. Návrh zákona definuje, ktoré výdavky sa na účely realizácie priamej investície považujú za oprávnené a taktiež ustanovuje percentuálne limity pre uplatnenie vybraných druhov výdavkov. Návrh zákona zároveň umožňuje splnenie priamej investičnej povinnosti v celom rozsahu alebo z časti nahradiť zaplatením príspevku z nezrealizovanej priamej investície, čo znamená, že ak poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie z akéhokoľvek dôvodu nechce v priebehu daného kalendárneho roka realizovať priamu investíciu v zákonom ustanovenej výške, splnenie tejto zákonnej povinnosti môže v celom rozsahu alebo z časti nahradiť zaplatením príspevku z nezrealizovanej priamej investície do fondu. Uvedená variabilnosť priamej investície umožňuje jednotlivým poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie prispôsobiť plnenie investičnej povinnosti ich podnikateľskému modelu.
Na základe predkladaného návrhu zákona sa povinnosť platiť príspevok do fondu a ani povinnosť realizovať priamu investíciu nevzťahuje na poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý dosahuje z poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie nízky obrat alebo poskytuje audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie s nízkou sledovanosťou. Splnenie podmienok nízkeho obratu a nízkej sledovanosti sa posudzuje podľa usmernení vydaných Európskou komisiou. Táto výnimka vychádza z čl. 13 ods. 6 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorý v záujme zachovania rôznorodosti kultúrnych obsahov a poskytovateľov pôsobiacich na audiovizuálnom trhu, s cieľom eliminovať prekážky pre vstup nových podnikov na trh, počíta s ochranou menších audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie (s nízkym obratom alebo nízkou sledovanosťou) vo forme výnimiek z finančných povinností.
3
Aktuálne tzv. cezhraničné príspevky v zmysle článku 13 ods. 2 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zavedených 14 členských štátov (Belgicko, Chorvátsko, Česko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko a Španielsko) a to buď vo forme príspevkov do vnútroštátnych fondov alebo vo forme priamych investícií do audiovizuálnej produkcie, prípadne kombináciou uvedených dvoch foriem. Výška cezhraničných príspevkov sa v jednotlivých členských štátoch líši, no vo všeobecnosti sa pohybuje v rozmedzí medzi 1,5 5 % z príjmov dosiahnutých v danom členskom štáte, výnimkou je Francúzsko, kde môže výška investičnej povinnosti dosahovať 25 % a Taliansko, kde sa výška pri priamej investície pohybuje v rozmedzí 16 – 20%.
Vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona predpokladá spoluprácu fondu a Rady pre mediálne služby ako regulátora obsahových služieb v Slovenskej republike, je nevyhnutné reflektovať tieto skutočnosti aj v zákone č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov. Zároveň navrhovaná úprava predpokladá aj nevyhnutné zmeny zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zmenu zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov.
Návrh zákona je od 18. marca 2026 predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania – číslo konania 2026/0144/SK.
Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
4
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010) v platnom znení
Termín začiatku a ukončenia PPK
Január 2026
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Február 2026
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
Marec 2026
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Ustanovenie čl. 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách umožňuje členským štátom Európskej únie (ďalej aj „členský štát“), aby v prípade, ak vyžadujú od poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na ich území, finančné príspevky na výrobu audiovizuálnych diel (napr. formou priamych investícií alebo príspevkov do vnútroštátnych fondov), požadovali takéto príspevky aj od zahraničných poskytovateľov takých služieb, ktorí svoje služby zameriavajú na divákov na ich území. Uvedené ustanovenie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách predstavuje dobrovoľnú transpozíciu.
Podľa platnej právnej úpravy je v zmysle § 28a zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinný platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „fond“). Základom pre výpočet tohto príspevku celkové príjmy poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok, pričom ustanovená výška príspevku je 0,5% z tohto základu.
Uvedená povinnosť sa však vzťahuje iba na poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na území Slovenskej republiky, čím znevýhodňuje domácich poskytovateľov týchto služieb v porovnaní so zahraničnými poskytovateľmi, ktorí taktiež poskytujú svoje služby na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že aktuálne platná právna úprava diskriminačným spôsobom upravuje povinnosť platiť príspevok do fondu iba vo vzťahu k poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na území Slovenskej republiky, pristúpilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky k príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Hlavným zámerom návrhu zákona je v súlade s článkom 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zaviesť primeraným a nediskriminačným spôsobom aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí nemajú svoje sídlo v Slovenskej republike, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služba je cielená na slovenských zákazníkov (napr. Disney+, Netflix, HBO MAX, Apple TV, atď.), povinnosť platiť príspevok do fondu a tiež priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie. Návrh zákona zavádza nový inštitút tzv. priamej investície, ktorý je zameraný na podporu výroby európskych diel zo strany tých poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, na ktorých sa vzťahuje povinnosť platiť príspevok do fondu. Návrh zákona tak predpokladá aj rozvoj audiovizuálneho prostredia prostredníctvom priamych investícií.
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
-Audiovizuálny fond,
-poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, na ktorých sa vzťahuje právomoc Slovenskej republiky podľa § 27 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách),
-poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí sú usadení v inom členskom štáte a svoju službu zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky.
Nepriamo sú dotknuté tieto subjekty:
-výrobcovia/producenti slovenských audiovizuálnych diel,
-nezávislí producenti
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Alternatívne riešenia neboli posudzované.
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Nulový variant – nerovnaké trhové podmienky zvýhodňujúce poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie neusadených v SR, ktorí ale zameriavajú svoje služby na divákov na území Slovenskej republiky; nižšia než potenciálne dostupná podpora pre rozvoj audiovizuálnej tvorby.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
Áno Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Rozsah transpozície ustanovení smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, pri ktorých transpozícii dochádza ku goldplatingu je uvedený v bode 3.1.4 a v bode 3.4 písm. d) analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Predpokladaná účinnosť návrhu zákona je od 1.1.2027. Časť príspevku vo výške 0,5 % budú podľa návrhu zákona povinné osoby platiť prvý krát do 31. júla 2027. Priamu investíciu budú povinné osoby podľa návrhu zákona
6
realizovať po prvý krát v roku 2027. Časť príspevku z nezrealizovanej priamej investície budú povinné osoby platiť po prvýkrát do 31. júla 2028. Preskúmanie účelnosti teda bude vykonané na základe posúdenia objemu príspevkov odvedených fondu v roku 2028 a aj v nasledujúcom období.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
Áno
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Áno
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.
Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).
Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
7
V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.
Predpokladajú sa pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré však objektívne nie je možné kvantifikovať z dôvodu nedostupnosti dát.
Návrh zákona zavádza povinnosť platiť príspevok do fondu pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení v inom členskom štáte, ale svoju službu zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky. Zároveň návrh zákona rozširuje okruh poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, na ktorých sa vzťahuje právomoc Slovenskej republiky podľa zákona o mediálnych službách a ktorí povinní platiť príspevok do fondu, a to v nadväznosti na rozšírenie základu pre výpočet príspevku, kedy sa okrem príjmov z poskytovania služby do základu započítavajú aj príjmy z reklamného oznamu. Základom pre výpočet príspevku teda celkové príjmy poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za predchádzajúci kalendárny rok, a to za poskytovanie služby na území SR a z reklamného oznamu zobrazovaného divákom na území SR spojeného s poskytovaním služby.
V zmysle návrhu zákona pozostáva príspevok poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie z príspevku vo výške 0,5 % zo základu a z príspevku z nezrealizovanej priamej investície vo výške rozdielu medzi priamou investíciou, ktorá byť realizovaná a priamou investíciou, ktorá bola skutočne realizovaná za predchádzajúci kalendárny rok. Návrh zákona zavádza nový inštitút tzv. priamej investície vo výške 3 % z celkových príjmov, ktorý je zameraný na podporu výroby európskych diel zo strany tých poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, na ktorých sa vzťahuje povinnosť platiť príspevok do fondu. Návrh zákona teda necháva na rozhodnutí poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, či a v akom rozsahu bude realizovať priamu investíciu alebo či si povinnosť splní zaplatením príspevku do fondu.
Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy sa prejaví v náraste na strane príjmov fondu, ktorý je subjektom verejnej správy. Kvôli nedostupnosti dát nie je možné odhadnúť objem finančných prostriedkov, o ktorý sa zvýšia príjmy fondu, a to najmä v nadväznosti na nemožnosť vopred určiť počet poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorým na základe predloženého návrhu zákona vznikne povinnosť platiť príspevok do fondu a ani výšku príspevku, ktorú budú tieto subjekty povinné do fondu odvádzať. K nemožnosti kvalifikovane odhadnúť objem finančných prostriedkov, o ktorý sa zvýšia príjmy fondu, prispieva aj skutočnosť, že v danej situácii nevieme predikovať, koľko poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie bude realizovať svoju investičnú povinnosť a koľko z nich si nahradí splnenie tejto povinnosti zaplatením príspevku do fondu vo výške nezrealizovanej priamej investície.
Rozpočtové riziká vyplývajúce z nedostatku dát výlučne pozitívne, teda ich materializácia povedie k zvýšeným príjmom rozpočtu verejnej správy.
11.Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
JUDr. Ivana Maláková
Odbor mediálneho práva a audiovízie
Sekcia umenia, kreativity médií a autorského práva
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Interné prehľady o odvedených príspevkoch poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, databáza Mavise Európskeho audiovizuálneho observatória, zoznamy regulovaných subjektov Rady pre mediálne služby.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 010/2026
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
8
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
STANOVISKO KOMISIE
(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)
K MATERIÁLU
ZÁKON, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 516/2008 Z. Z. O AUDIOVIZUÁLNOM FONDE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY
I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 29. januára 2026 predložilo na PPK materiál: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Podľa doložky vybraných vplyvov návrh pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. V bode 10. Poznámky predkladateľ uvádza: „Predpokladajú sa pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré však objektívne nie je možné kvantifikovať z dôvodu nedostupnosti dát.“.
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy predkladateľ konštatuje, že „Rozpočtové riziká vyplývajúce z nedostatku dát výlučne pozitívne, teda ich materializácia povedie k zvýšeným príjmom rozpočtu verejnej správy.“. Komisia upozorňuje, že v prípade, že zvýšené príjmy budú zapojené do výdavkov, bude musieť byť dodržaný schválený limit verejných výdavkov (LVV) na príslušný rok.
Vyhodnotenie: Uvedené upozornenie bolo vzaté na vedomie.
V návrhu zákona sa ustanovujú okrem platenia nových príspevkov do fondu aj nové činnosti, ktoré fond vykonávať. V tejto súvislosti Komisia žiada, aby všetky výdavky fondu boli kryté v rámci schváleného LVV.
Vyhodnotenie: Všetky výdavky fondu, ktoré vzniknú v dôsledku navrhovanej právnej úpravy, budú kryté v rámci
schváleného LVV.
Z návrhu je možné predpokladať, že úprava poskytovania informácií môže mať vplyv na informačný systém finančnej správy. V takom prípade je potrebné vplyv kvantifikovať a uviesť jeho krytie.
Vyhodnotenie: Nepredpokladá sa, vplyv navrhovanej právnej úpravy poskytovania informácií na informačný
systém finančnej správy.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa, aby v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1 uviedol iba tie vplyvy, ktoré je možné kvantifikovať/určiť a v časti 3.4 uviedol kvalitatívny opis všetkých tých vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré nie je možné kvantifikovať/určiť. Komisia žiada na základe zmien aktualizovať Kalkulačku nákladov podnikateľského prostredia.
Odôvodnenie: Vplyvy identifikované v časti 3.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré nie je
možné kvantifikovať/určiť a nachádzajú sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1, je potrebné presunúť a náležite opísať v časti 3.4.
Vyhodnotenie: Pripomienky uplatnené k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie boli akceptované
a zapracované. Na základe vykonaných zmien bola aktualizovaná aj Kalkulačka nákladov podnikateľského
prostredia.
K uplatňovaniu princípu ochrany pred neopodstatneným goldplatingom:
9
Komisia žiada v Tabuľke zhody upraviť stĺpec 9 a 10 pri identifikovaných goldplatingoch.
Odôvodnenie: Doložka vybraných vplyvov správne identifikovala v bode 7., že
v predkladanom návrhu dochádza ku goldplatingu a dotýka sa vplyvov na podnikateľské prostredie, čo je potrebné zosúladiť v Tabuľke zhody a Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.4.
Komisia sa domnieva, že v prípade transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. L 95, 15.4.2010) v platnom znení do návrhu zákona dochádza ku goldplatingu, a to:
čl. 13 ods. 2
Predmetné ustanovenie smernice dáva možnosť členským štátom vyžadovať finančné príspevky aj od poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí sa zameriavajú na divákov na ich území, ale usadení v iných členských štátoch. Ide tak o dobrovoľnú transpozíciu predmetného ustanovenia, ktoré predkladateľ transponuje prostredníctvom § 28a návrhu zákona.
bod 8 § 28b - Priama investícia ods. 1. Tým, že predkladateľ využil dobrovoľnú transpozíciu, dochádza teda aj v tomto prípade ku goldplatingu, a to pri presnom percentuálnom určení výšky priamej investície (3 % z celkových príjmov) a podiely jednotlivých kategórií výdavkov (licencie, nezávislí producenti, jazykové úpravy, vzdelávanie), ktoré smernica nešpecifikuje.
bod 8 § 28b - Priama investícia ods. 7 a 8. Tým, že predkladateľ využil dobrovoľnú transpozíciu, dochádza teda aj v tomto prípade ku goldplatingu, a to pri presnom určení detailných pravidiel pre nezávislých producentov a krátenie priamej investície, ak nie splnené presne definované podmienky, čo smernica nevymedzuje.
čl. 13 ods. 6
bod 8 § 28c - Potvrdenie o nízkom obrate alebo nízkej sledovanosti ods. 1 a ods. 4 c), ods. 8, ods. 9. Tým, že predkladateľ využil dobrovoľnú transpozíciu, dochádza teda aj v tomto prípade ku goldplatingu, a to pri presnom určení detailných pravidiel pre nezávislých producentov a krátenie priamej investície, ak nie splnené presne definované podmienky, čo smernica nevymedzuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné v stĺpci 9 Tabuľky zhody uviesť, že goldplating je identifikovaný, určiť jeho typ a náležite vyplniť stĺpec 10 Tabuľky zhody a „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ v súlade s prílohou č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.
Komisia žiada všetky identifikované goldplatingy náležite popísať pod Tabuľkou zhody.
Odôvodnenie: Pod Tabuľkou zhody predkladateľ uvedie vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu*.
Vyhodnotenie: Pripomienky k Tabuľke zhody boli akceptované a zapracované. V Tabuľke zhody boli upravené
stĺpce 9 a 10 a pod Tabuľku zhody bolo doplnené vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu.
Ku goldplatingu (všeobecne)
Komisia sa domnieva, že v prípade transpozície čl. 13 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. L 95, 15.4.2010) v platnom znení do návrhu zákona dochádza ku goldplatingu. Predmetné ustanovenie smernice dáva možnosť členským štátom vyžadovať finančné príspevky aj od poskytovateľov mediálnych
služieb, ktorí sa zameriavajú na divákov na ich území, ale usadení v iných členských štátoch. Ide tak o dobrovoľnú transpozíciu predmetného ustanovenia, ktoré predkladateľ transponuje prostredníctvom § 28a návrhu zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné v stĺpci 9 tabuľky zhody uviesť, že goldplating je identifikovaný a náležite vyplniť stĺpec 10 tabuľky zhody a „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ v súlade s prílohou č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky.
Zároveň sa Komisia domnieva, že aj v prípade transpozície čl. 13 ods. 3 smernice 2010/13/EÚ dochádza ku goldplatingu, keďže dobrovoľnosť transpozície predmetného ustanovenia je naviazaná na dobrovoľnú transpozíciu čl. 13 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ. Tým, že predkladateľ využil dobrovoľnú transpozíciu čl. 13 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ, transpozícia čl. 13 ods. 3 smernice 2010/13/EÚ (transponovaný do §28a ods. 4 návrhu zákona) je jej následkom a dochádza teda aj v tomto prípade ku goldplatingu. Je preto potrebné v stĺpci 9 tabuľky zhody uviesť, že goldplating je identifikovaný a náležite vyplniť stĺpec 10 tabuľky zhody a určiť jeho typ. Čo sa týka „Vyjadrenia k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“, vzhľadom na fakt, že transpozícia
10
ustanovenia čl. 13 ods. 3 smernice 2010/13/EÚ je následkom a úzko prepojená s transpozíciou čl. 13 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ, je možné v oboch prípadoch použiť jedno vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie, a to vo vzájomnej súvislosti.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Mgr., PhDr. Vladimír Šimoňák, PhD.
predseda Komisie
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
11
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2027
2028
2029
2030
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
Audiovizuálny fond
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
45 818
45 818
45 818
45 818
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy Audiovizuálny fond
45 818
45 818
45 818
45 818
Vplyv na počet zamestnancov
1
1
1
1
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
Audiovizuálny fond
1
1
1
1
Vplyv na mzdové výdavky
45 818
45 818
45 818
45 818
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
Audiovizuálny fond
45 818
45 818
45 818
45 818
12
Financovanie zabezpečené v rozpočte
45 818
45 818
45 818
45 818
Audiovizuálny fond
45 818
45 818
45 818
45 818
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Tabuľka č. 1/B
2027
2028
2029
2030
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona nepredpokladá úbytok príjmov. Výdavky spojené s dodatočným zamestnancom sú kryté v rámci rozpočtu Audiovizuálneho fondu.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona v súlade s článkom 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zavádza primeraným a nediskriminačným spôsobom aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí nemajú svoje sídlo v Slovenskej republike, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služba je cielená na slovenských zákazníkov (napr. Disney+, Netflix, HBO MAX, Apple TV, atď.) povinnosť platiť príspevok do fondu. Zároveň sa návrhom zavádza povinnosť poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí povinní platiť príspevok do fondu aj povinnosť priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
X zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
13
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Vplyvy na verejné financie objektívne nie je možné kvantifikovať kvôli nedostatku údajov.
V súčasnosti platí príspevok do Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „fond“) vo výške 0,5 % z celkových príjmov za predchádzajúci rok menej ako 15 poskytovateľov, pričom títo v roku 2025 odviedli do fondu takmer 91 tisíc eur. Dynamický rast na trhu spôsobil mimoriadne vysoké medziročné miery rastu tržieb, a teda aj príspevkov. V roku 2019 bolo odvedených necelých 19 tisíc eur, ale o 5 rokov neskôr to bolo 91 tisíc eur. V priemere tak trh rástol o 30,6 % medziročne. Tento trend nezahŕňa zahraničných poskytovateľov, ktorí majú rozsiahle základne predplatiteľov, ako napr. Netflix, Disney+, HBO Max a mnohé iné.
Návrhom zákona sa povinnosť platiť príspevok do fondu rozširuje aj na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí usadení v inom členskom štáte a ktorí svoju službu zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky. Ďalšie rozšírenie okruhu subjektov, ktoré majú povinnosť platiť príspevok do fondu, vyplýva aj zo skutočnosti, že sa navrhuje, aby sa do základu pre výpočet príspevku započítavali, okrem príjmov z poskytovania služby, aj príjmy z reklamného oznamu, keďže mnohé služby poskytované pre diváka bezplatne, ale aj napriek tomu dochádza na strane poskytovateľa ku generovaniu ziskov, a to z reklamných oznamov zobrazovaných spolu s poskytovanou službou.
Kým údaje o tržbách slovenských subjektov dostupné, informácie o príjmoch zahraničných spoločností z poskytovania služieb na území Slovenskej republiky nie k dispozícii. Zároveň nie je dostupný prehľad príjmov z reklamy, ktoré na základe návrhu zákona vstúpia do výpočtu príspevku. Rozpočtové riziká vyplývajúce z nedostatku dát výlučne pozitívne, teda ich materializácia povedie k zvýšeným príjmom rozpočtu verejnej správy.
14
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2027
2028
2029
2030
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
292027 Iné - § 28a poskytovatelia AVMS na požiadanie
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
15
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2027
2028
2029
2030
poznámka
Bežné výdavky (600)
45 818
45 818
45 818
45 818
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
33 702
33 702
33 702
33 702
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
12 116
12 116
12 116
12 116
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
45 818
45 818
45 818
45 818
16
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
17
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2027
2028
2029
2030
poznámka
Počet zamestnancov celkom
1
1
1
1
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
3 818
3 818
3 818
3 818
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
45 818
45 818
45 818
45 818
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
33 702
33 702
33 702
33 702
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
12 116
12 116
12 116
12 116
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
18
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.
19
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Sankcie a pokuty
0
0
D. Nepriame finančné náklady
0
0
E. Administratívne náklady
103
0
Spolu = A+B+C+D+E
103
0
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
103
0
G. Goldplating
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
0
0
1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
20
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
2
Osoby povinné platiť príspevok do fondu podľa § 24 až 28a, ktoré majú príjem, ktorý je aspoň z časti základom pre výpočet viacerých príspevkov podľa § 24 až 28a, sú povinné určiť a dôsledne uplatňovať pravidlá, podľa ktorých sa v súlade s odsekom 5 takýto príjem rozdelí pre účely určenia základu pre výpočet jednotlivých príspevkov, ktoré sú tieto osoby povinné platiť ť. Zároveň sú povinní tieto pravidlá v písomnej forme evidovať s uvedením informácie o dátume, kedy sa začali uplatňovať alebo kedy boli nahradené inými pravidlami.
0
§ 30 ods. 6
2. úplná harmonizácia
01.01.27
Subjekty povinné platiť príspevok do fondu podľa § 24 až 28a, ktoré majú príjem, ktorý je aspoň z časti základom pre výpočet viacerých príspevkov podľa § 24 až 28a.
3
32,4325
97,2975
In (zvyšuje náklady)
0
0
21
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
1.Povinnosť osôb, ktoré povinné platiť príspevok do fondu podľa § 24 28a, a ktoré majú príjem, ktorý je aspoň z časti základom pre výpočet viacerých príspevkov podľa § 24 28a, určiť a dôsledne uplatňovať pravidlá, podľa ktorých sa v súlade s odsekom 5 takýto príjem rozdelí pre účely určenia základu pre výpočet jednotlivých príspevkov, ktoré tieto osoby povinné platiť. Zároveň povinní tieto pravidlá v písomnej forme evidovať s uvedením informácie o dátume, kedy sa začali uplatňovať alebo kedy boli nahradené inými pravidlami.
Uvedená povinnosť sa bude vzťahovať na osoby povinné platiť príspevok do fondu podľa § 24 28a zákona, ktoré majú príjem, ktorý je aspoň z časti základom pre výpočet viacerých príspevkov podľa § 24 28a. Podľa údajov poskytnutých AVF by sa na základe príspevkov zaplatených v roku 2025 táto povinnosť vzťahovala na troch aktuálne platiacich prispievateľov.
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie
doplňujúce informácie2
Cieľom návrhu zákona je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky článok 13 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. L 95, 15.4.2010) v platnom znení. Keďže transpozícia týchto ustanovení je pre jednotlivé členské štáty dobrovoľná, povinnosti poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zavedením ktorých sa zabezpečuje transpozícia uvedených ustanovení, uvádzané ako goldplating, pričom jednotlivé povinnosti vymedzené v bode 3.1.3 a bode 3.4 písm. d). Pokiaľ ide o kategórie goldplatingu, predkladateľ identifikoval tieto kategórie: rozšírenie na iné subjekty, navýšenie požiadaviek a iné.
Článok 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je reakciou na prudký rozvoj globálnych streamovacích platforiem, ktoré poskytujú svoje služby a generujú zisky aj v členských štátoch a umožňuje členským štátom, aby v prípade, ak vyžadujú od poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na ich území, finančné príspevky na výrobu audiovizuálnych diel (napr. formou priamych investícií alebo príspevkov do vnútroštátnych fondov), požadovali takéto príspevky aj od zahraničných poskytovateľov takých služieb, ktorí svoje služby zameriavajú na divákov na ich území.
2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
22
Podľa platnej právnej úpravy je v zmysle § 28a zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinný platiť príspevok fondu. Základom pre výpočet tohto príspevku celkové príjmy poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok, pričom ustanovená výška príspevku je 0,5% z tohto základu. Táto povinnosť sa však vzťahuje iba na poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na území Slovenskej republiky, čím znevýhodňuje domácich poskytovateľov týchto služieb v porovnaní so zahraničnými poskytovateľmi, ktorí taktiež poskytujú svoje služby na území Slovenskej republiky.
Hlavným zámerom návrhu zákona je teda v súlade s článkom 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zaviesť primeraným a nediskriminačným spôsobom aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí nemajú svoje sídlo v Slovenskej republike, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služba je cielená na slovenských zákazníkov (napr. Disney+, Netflix, HBO MAX, Apple TV, atď.), povinnosť platiť príspevok do fondu a tiež priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie.
Vzhľadom na to, že ide o transpozíciu smernice, neboli zvažované alternatívne riešenia, ako dosiahnuť cieľ sledovaný predkladaným návrhom zákona.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Ministerstvo kultúry SR zverejnilo predbežnú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (
https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/PI/2025/265
) na portáli Slov-Lex
s možnosťou vyjadrenia sa dotknutých subjektov od 12. decembra do 30. decembra 2025. V stanovenej lehote neboli predložené žiadne pripomienky. Záujem o konzultácie vyjadrili dva subjekty Republiková únia zamestnávateľov a Americká obchodná komora v Slovenskej republike. Stretnutie s uvedenými subjektami sa uskutočnilo 29. 1. 2026. Okrem toho proces konzultácií s podnikateľskými subjektami prebiehal aj v rámci troch pracovných stretnutí so zástupcami skupiny Markíza a JOJ Group realizovaných v období od 20. novembra 2025 do 20. januára 2026.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
X zvyšuje nemení znižuje
Transpozíciou sa vyrovnávajú podmienky medzi poskytovateľmi služieb usídlenými na Slovensku a zahraničnými subjektmi. Doposiaľ požívali zahraničné subjekty do istej miery konkurenčnú výhodu.
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
23
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
zvyšuje nemeníX znižuje
Dochádza k nárastu nákladov, avšak na vysoko konkurenčnom trhu. Predpokladá sa, že silne konkurenčné prostredie bude spätne pôsobiť na pokles nákladov a skvalitnenie služieb.
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vzhľadom na skutočnosť, že na základe jeho ustanovení dôjde k navýšeniu príjmov fondu, a teda aj disponibilných finančných prostriedkov fondu, ktoré budú následne poskytované jednotlivým žiadateľom (fyzickým aj právnických osobám) na podporu audiovizuálnej kultúry. Na základe dostupných dát nie je možné odhadnúť objem finančných prostriedkov, o ktorý sa zvýšia príjmy fondu, a to najmä v nadväznosti na nemožnosť vopred určiť počet poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorým na základe predloženého návrhu zákona vznikne povinnosť platiť príspevok do fondu a ani výšku príspevku, ktorú budú tieto subjekty povinné do fondu odvádzať. K nemožnosti kvalifikovane odhadnúť objem finančných prostriedkov, o ktorý sa zvýšia príjmy fondu, prispieva aj skutočnosť, že v danej situácii nevieme predikovať, koľko poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie bude realizovať svoju investičnú povinnosť a koľko z nich si nahradí splnenie tejto povinnosti zaplatením príspevku do fondu vo výške nezrealizovanej priamej investície.
b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie
v oblasti audiovizuálneho priemyslu, a to v nadväznosti na zavedenie investičnej
povinnosti. Na základe dostupných dát nie je možné odhadnúť objem investícií, ktoré
budú na základe návrhu zákona realizované, a to najmä v nadväznosti na nemožnosť vopred určiť počet poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorým na základe predloženého návrhu zákona vznikne investičná povinnosť a ani výšku ich investičnej povinnosti a rovnako nevieme predikovať, koľko poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie bude realizovať svoju investičnú povinnosť a koľko z nich si nahradí splnenie tejto povinnosti zaplatením príspevku do fondu vo výške nezrealizovanej priamej investície.
d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
24
Povinnosť poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie platiť
príspevok do fondu podľa § 28a ods. 3 písm. a) (0,5 % zo základu podľa § 28a ods.
4)
Pre poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí usadení v inom členskom štáte a svoju službu zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky (ďalej aj „cezhraničný poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie“) ide o novú povinnosť. Podľa databázy Európskeho audiovizuálneho observatória Mavise
http://mavise.obs.coe.int/advanced-
search?service_type=5&targeted_countries=173
by sa takáto povinnosť mohla
vzťahovať na cca. 20 subjektov, no vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že viac než polovica z týchto subjektov dosahuje podľa usmernení vydaných Európskou komisiou nízky obrat z poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo poskytuje audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie s nízkou sledovanosťou, nemožno predikovať presný počet subjektov, ktorým uvedená povinnosť vznikne.
Poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, na ktorého sa vzťahuje právomoc Slovenskej republiky podľa zákona o mediálnych službách (ďalej aj „domáci poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie“) túto povinnosť teraz, no vzhľadom na navrhované rozšírenie základu pre výpočet príspevku, kedy by sa okrem príjmov z poskytovania služby do základu započítavali aj príjmy z reklamného oznamu, sa rozšíri aj okruh domácich poskytovateľov audiovizuálnych služieb, na ktorých sa táto povinnosť bude vzťahovať. Podľa zoznamu poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
https://rpms.sk/sites/default/files/2026-01/AVMS_POaFO.pdf
, ktorý
vedie Rada pre mediálne služby, pôsobí na Slovensku takmer 300 poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, no príspevok do Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „fond“) odvádza z rôznych dôvodov menej než 15 subjektov. Z dostupných dát nie je možné určiť počet domácich poskytovateľov, ktorým na základe navrhovaného rozšírenia základu pre výpočet príspevku aj o príjmy z reklamného oznamu vznikne nová povinnosť, a to aj v nadväznosti na skutočnosť, že nie je známe, aký počet z uvedeného okruhu subjektov dosahuje podľa usmernení vydaných Európskou komisiou nízky obrat z poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo poskytuje audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie s nízkou sledovanosťou.
Povinnosť realizovať priamu investíciu podľa § 28b ods. 1 písm. a) (3 %
z celkových príjmov podľa § 28a ods. 4) alebo povinnosť zaplatiť príspevok do
fondu podľa § 28a ods. 3 písm. b) vo výške nerealizovanej priamej investície
Táto povinnosť bude nová pre domácich poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a rovnako aj pre cezhraničných poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie . Predpokladá sa, že na domácich poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zavedenie takejto povinnosti nebude mať významnejší dopad, nakoľko domáci poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v súčasnosti bežne realizujú priame investície v návrhom zákona ustanovenej výške.
Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, takáto povinnosť by mohla byť nová pre cca. 20 cezhraničných poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, no vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že viac než
25
polovica z týchto subjektov dosahuje podľa usmernení vydaných Európskou komisiou nízky obrat z poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo poskytuje audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie s nízkou sledovanosťou, nemožno predikovať presný počet subjektov, ktorým uvedená povinnosť vznikne.
Povinnosť poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
predložiť vyúčtovanie odvedeného príspevku
Pre cezhraničných poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie ide o úplne novú povinnosť. Domáci poskytovatelia platiaci príspevok do fondu mali povinnosť predkladať vyúčtovanie aj doteraz, no návrhom sa rozširujú náležitosti vyúčtovania aj o údaje týkajúce sa realizovanej priamej investície. Vzhľadom na navrhované rozšírenie základu pre výpočet príspevku sa potenciálne rozšíri aj okruh domácich poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, na ktorých sa táto povinnosť bude vzťahovať, a to o tých poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie , ktorý poskytujú svoju službu bezplatne no získavajú príjmy z reklamného oznamu umiestneného v rámci nimi poskytovanej služby.
Konkrétny počet cezhraničných poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a ani domácich poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorým vznikne táto nová povinnosť, nevieme odhadnúť, nakoľko sa odvíja od vzniku povinnosti platiť príspevok do audiovizuálneho fondu, pri ktorej rovnako nevieme kvantifikovať počet subjektov.
V roku 2025 zaplatilo a vyúčtovalo fondu príspevok deväť domácich poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Predpokladáme, že rozšírenie povinnosti predložiť vyúčtovanie aj o údaje týkajúce sa realizovanej priamej investície, sa bude týkať približne rovnakého počtu subjektov.
26
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve: Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 114 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016)
b) v sekundárnom práve:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. L 95, 15.4.2010) v platnom znení
Gestor: Ministerstvo kultúry SR
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie: Nie je obsiahnuté.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:
-transpozičná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. L 303, 28.11.2018) - 19. september 2020
b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
-proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie zo strany Európskej komisie
c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania príp. potreby prijatia ďalších úprav
27
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení
zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a)úplne
28
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Osobitná časť
Článok I
K bodu 1
Navrhuje sa preformulovať znenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona, keďže medzi hlavné činnosti Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „fond) by nemala spadať iba kontrola vybratých príspevkov, ale kontrola platenia príspevkov všeobecne, teda vrátane kontroly platenia príspevkov tých subjektov, ktoré síce v zmysle zákona majú povinnosť platiť príspevok do fondu, no aj napriek tomu ju z nejakého dôvodu nesplnili.
K bodu 2
V súlade s čl. 13 ods. 4 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách sa zavádza nová povinnosť fondu, a to pravidelne predkladať Európskej komisii správu o povinnosti poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí usadení v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) a svoju službu zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky, platiť príspevok do fondu podľa § 28a.
K bodu 3
Terminologická úprava. Z dôvodu presnosti výpočtu príspevku a s cieľom vyhnúť sa nejasnostiam pri výklade príslušných ustanovení zákona sa upresňuje, že základom pre výpočet príspevku sú príjmy za predchádzajúci kalendárny rok.
K bodu 4
Navrhovaná úprava v § 28a vychádza z článku 13 ods. 2 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorý umožňuje členským štátom, ktoré vyžadujú, aby poskytovatelia mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, finančne prispievali na tvorbu európskych diel, a to aj prostredníctvom priamych investícií do obsahu a príspevkov do národných fondov, aby takéto finančné príspevky, ktoré musia byť primerané a nediskriminačné, vyžadovali aj od poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí sa zameriavajú na divákov na ich území, ale sú usadení v iných členských štátoch.
Podľa platného zákona je príspevok do fondu povinný platiť poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, na ktorého sa vzťahuje jurisdikcia Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa táto povinnosť rozširuje aj na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí usadení v inom členskom štáte, ale svoju službu zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky, čím dochádza k rozšíreniu okruhu subjektov, ktoré majú povinnosť platiť príspevok do fondu, a zároveň aj k zrovnoprávneniu postavenia poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí svoje služby zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky.
Pojem služba zameraná na divákov bol prevzatý zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v zmysle ktorej by sa členský štát pri individuálnom posudzovaní toho, či je audiovizuálna mediálna služba na požiadanie usadená v inom členskom štáte, zacielená na divákov na jeho území, mal riadiť ukazovateľmi, ako napríklad reklama alebo iná propagácia konkrétne zacielené na zákazníkov na jeho území, hlavný jazyk služby alebo existencia obsahu
29
alebo komerčných oznamov konkrétne zacielených na divákov v členskom štáte, v ktorom sa služba prijíma (recitál 38 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách).
Rozšírenie okruhu subjektov, ktoré majú povinnosť platiť príspevok do fondu vyplýva aj zo skutočnosti, že sa navrhuje, aby sa do základu pre výpočet príspevku započítavali, okrem príjmov z poskytovania služby, aj príjmy z reklamného oznamu. Tento návrh je reakciou na rýchlo sa meniaci a vyvíjajúci systém poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, kedy mnohé služby poskytované pre diváka bezplatne, ale aj napriek tomu dochádza na strane poskytovateľa ku generovaniu ziskov, a to z reklamných oznamov zobrazovaných spolu s poskytovanou službou.
Výklad pojmu reklamný oznam sa bude posudzovať podľa definície v § 81 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej je reklamný oznam akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamného oznamu alebo vysielateľom. Reklamný oznam musí byť v zmysle navrhovanej právnej úpravy spojený s poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie na území Slovenskej republiky.
V súlade s čl. 13 ods. 6 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách sa navrhuje, aby od povinnosti platiť príspevok boli oslobodení poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s nízkym obratom alebo nízkou sledovanosťou. Cieľom takejto požiadavky je predovšetkým zabezpečiť, aby sa povinnosťami týkajúcimi sa podpory európskych diel neohrozoval vývoj trhu a aby bol umožnený vstup nových subjektov na trh.
Navrhuje sa, aby príspevok poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie mal dve zložky:
príspevok vo výške 0,5 % zo základu pre výpočet príspevku a
príspevok z nezrealizovanej priamej investície vo výške rozdielu medzi priamou investíciou, ktorá mala byť v predchádzajúcom kalendárnom roku realizovaná a priamou investíciou, ktorá bola za predchádzajúci kalendárny rok skutočne realizovaná.
Návrh zákona taktiež stanovuje základ pre výpočet príspevku, ktorým celkové príjmy poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za predchádzajúci kalendárny rok, a to
za poskytovanie jeho služby na území Slovenskej republiky, či jednorazovým sprístupnením audiovizuálneho diela alebo iným spôsobom, vrátane všetkých foriem predplatného, ak je súčasťou poskytnutia služby sprístupnenie aspoň jedného audiovizuálneho diela,
z reklamného oznamu zobrazovaného divákom na území Slovenskej republiky spojeného s poskytovaním služby na území Slovenskej republiky.
Z uvedeného vyplýva, že základ pre výpočet príspevkov je založený výlučne na príjmoch poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie získaných v Slovenskej republike, čo zohľadňuje požiadavku stanovenú smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách, v zmysle ktorej sa finančný príspevok zakladá len na príjmoch získaných v členských štátoch, na ktoré sa poskytovatelia mediálnych služieb zameriavajú. Ak preto členský štát, v ktorom je poskytovateľ usadený, uloží povinnosť takéhoto finančného príspevku, vezme do úvahy aj všetky finančné príspevky uložené členskými štátmi, na ktoré sa poskytovateľ zameriava.
30
Pri určovaní základu pre výpočet príspevku sa berie do úvahy len príjem za poskytovanú audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie a nie príjem celej materskej spoločnosti zo všetkých ňou poskytovaných služieb. To znamená, že do základu pre výpočet príspevku sa nezapočítavajú napríklad príjmy z iných služieb alebo produktov, ktoré spoločnosť poskytuje a ktoré nie sú audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie.
K bodu 5
V § 28b zavádza návrh zákona nový inštitút tzv. priamej investície, ktorý je zameraný na podporu európskych diel zo strany tých poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, na ktorých sa vzťahuje povinnosť platiť príspevok do fondu. Poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý je povinný platiť príspevok do fondu podľa § 28a, je zároveň povinný v priebehu kalendárneho roka realizovať priamu investíciu vo výške 3 % z celkových príjmov, ktoré za predchádzajúci kalendárny rok nadobudol
-za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie na území Slovenskej republiky (jednorazovým alebo iným spôsobom sprístupnenia audiovizuálneho diela) a
- z reklamného oznamu zobrazovaného divákom na území Slovenskej republiky spojeného s poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie na území Slovenskej republiky.
Povinnosť poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie finančne prispievať prostredníctvom priamych investícií do obsahu audiovizuálnych diel v slovenskej jazykovej úprave, ktoré taktiež spadajú do kategórie európskych audiovizuálnych diel, je v zmysle predkladaného návrhu zákona upravená v súlade s čl. 13 ods. 2 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách primerane a nediskriminačne a vzťahuje sa rovnako na poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na území Slovenskej republiky, ako aj na poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení na území iného členského štátu Európskej únie, no svoje služby zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky.
Zároveň v súlade s čl. 13 ods. 3 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách platí, že priama investícia sa zakladá výlučne na príjmoch získaných v členskom štáte, na územie ktorého sa poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie zameriavajú, t.j. z príjmov získaných v Slovenskej republike, v dôsledku čoho automaticky dochádza k zohľadneniu všetkých finančných príspevkov, ktoré danému poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie prípadne uložili iné členské štáty, na ktorých územie sa tento poskytovateľ taktiež zameriava.
Návrh zákona definuje, ktoré výdavky sa na účely realizácie priamej investície považujú za oprávnené, resp. ktoré výdavky je možné za priamu investíciu považovať. Priamou investíciou je na účely tohto návrhu zákona výdavok uhradený poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie na získanie licencie na použitie audiovizuálneho diela v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave v rámci ním poskytovanej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a výdavok uhradený na vývoj alebo výrobu audiovizuálneho diela v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave. Takáto úprava sleduje legitímny verejný záujem, ktorým je ochrana jazykovej rozmanitosti, keďže slovenčina patrí medzi jazyky s relatívne malým počtom hovoriacich. Slovensko je malý trh, v dôsledku čoho vzniká opodstatnená obava, že domáca tvorba by nemohla konkurovať zahraničným produkciám (najmä v anglickom jazyku), ktorých výroba je lacnejšia vďaka masovému odbytu. Náklady na výrobu slovenského filmu (v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave) v pomere k veľkosti publika nepomerne vyššie, pretože musia byť uhradené z menšieho publika, aj keď výrobné náklady sa menším publikom
31
neznižujú. Za priamu investíciu je považovaný taktiež výdavok uhradený na výrobu jazykovej úpravy audiovizuálneho diela.
V prípade vyššie uvedených výdavkov uhradených na vývoj alebo výrobu o audiovizuálneho diela v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave ustanovuje návrh zákona dodatočnú podmienku na to, aby mohli byť takéto výdavky započítané ako priama investícia. Touto podmienkou je viazanosť výdavku na audiovizuálne dielo, ktorého vývoj alebo výrobu podporil audiovizuálny fond, či v rámci podpory audiovizuálnej kultúry alebo podpory audiovizuálneho priemyslu (tzv. vratiek). Cieľom takejto úpravy je zabezpečiť, aby boli priame investície vo forme výdavkov uhradených na vývoj alebo výrobu audiovizuálneho diela, vynaložené na audiovizuálne diela spĺňajúce určité kvalitatívne kritéria, ktoré zároveň kultúrnym produktom (nie napríklad tzv. reality show).
Návrh zákona ustanovuje, že za daný kalendárny rok možno v rámci priamej investície uplatniť iba výdavok, ktorý aj skutočne uhradený, čo znamená, že nie je postačujúce, aby bol takýto výdavok zaúčtovaný, ale je potrebné ho v danom kalendárnom roku aj skutočne uhradiť. V prípade, ak je určitý výdavok uhradený vo viacerých splátkach, rozhodujúcou skutočnosťou pre uplatnenie výdavku v rámci priamej investície je, v priebehu ktorého kalendárneho roka boli jednotlivé splátky uhradené. Napr. ak bude prvá splátka uhradená v roku 2027 a druhá a tretia splátka v roku 2028, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie si prvú splátku uplatní ako priamu investíciu realizovanú v priebehu roka 2027 a následne si druhú a tretiu splátku uplatní ako priamu investíciu realizovanú v priebehu roka 2028.
V priebehu kalendárneho roka je možné uplatniť iba také priame investície, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v § 28b ods. 7 a 8. Najmenej polovica z celkového súčtu uplatnených priamych investícií musí byť uhradená na získanie licencie na použitie audiovizuálnych diel alebo na vývoj alebo výrobu audiovizuálnych diel, ktorých výrobcami alebo koproducentmi nezávislí producenti alebo osoby, ktoré na výrobu audiovizuálneho diela použili výlučne verejné prostriedky (napr. Slovenská televízia a rozhlas, Vysoká škola múzických umení). Z uvedenej požiadavky vyplýva, že v rámci priamej investície, ktorú si poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie uplatní za daný kalendárny rok, musí byť
minimálne polovica výdavkov z celkového súčtu uplatnených priamych investícií uhradená v súvislosti s audiovizuálnymi dielami, ktoré boli vyrobené v spolupráci s nezávislými producentmi alebo osobami, ktoré na výrobu audiovizuálneho diela použili výlučne verejné prostriedky (t.j. nie je podmienkou, aby bolo audiovizuálne dielo financované výlučne z verejných prostriedkov, podmienkou je, aby sa na jeho výrobe podieľala osoba, ktorá na tento účel použila výlučne verejné prostriedky) a
zvyšná časť z celkového súčtu uplatnených priamych investícií môže byť vynaložená na úhradu výdavkov
-v súvislosti so získaním licencie na použitie audiovizuálnych diel alebo na vývoj alebo výrobu audiovizuálnych diel, ktorých výrobcami alebo producentami akékoľvek iné osoby, než nezávislí producenti napr. aj samotný poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo
-na výrobu jazykovej úpravy audiovizuálneho diela.
Zatiaľ čo návrhom zákona ustanovený minimálny podiel výdavkov uhradených v rámci priamej investície v súvislosti s audiovizuálnymi dielami, ktoré boli vyrobené v spolupráci s nezávislými producentmi alebo osobami, ktoré na výrobu audiovizuálneho diela použili výlučne verejné prostriedky 28b ods. 7), je pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej
32
služby na požiadanie obligatórny, je na rozhodnutí každého jedného poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, akú štruktúru bude mať zvyšná časť z celkového súčtu uplatnených priamych investícií. T.j. poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sa môže rozhodnúť, či túto zvyšnú časť použije výlučne na úhradu výdavkov na získanie licencie na použitie audiovizuálnych diel alebo na vývoj alebo výrobu audiovizuálnych diel, ktorých výrobcami alebo koproducentmi nie nezávislí producenti (vrátane vlastnej produkcie) a ani osoby, ktoré na výrobu audiovizuálneho diela použili výlučne verejné prostriedky, prípadne či do tejto zvyšnej časti zaráta aj výdavky na výrobu jazykovej verzie audiovizuálneho diela. Uvedené druhy výdavkov však nemajú obligatórnu povahu a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sa môže rozhodnúť, že takýto druh priamej investície nebude v priebehu daného kalendárneho roka realizovať vôbec.
V prípade, ak sa poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie rozhodne realizovať priamu investíciu aj v súvislosti s výrobou jazykovej úpravy audiovizuálneho diela, návrh zákona ustanovuje obmedzenie, že takéto výdavky môžu predstavovať najviac 10 % z celkového súčtu uplatnených priamych investícií. Ak hlasová stopa jazykovej úpravy bola vyrobená výlučne alebo z väčšej časti nástrojmi generatívnej umelej inteligencie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie si ju môže uplatniť maximálne do výšky 5 % z celkového súčtu uplatnených priamych investícií. V rámci uvedeného návrhom zákona ustanoveného maximálneho 10% podielu môžu teda výdavky na výrobu jazykovej úpravy audiovizuálneho diela vyrobeného výlučne alebo z väčšej časti nástrojmi generatívnej umelej inteligencie tvoriť najviac 5% a najmenej 5 % výdavkov musí byť použitých na jazykovú úpravu vyrobenú bez použitia (výlučne alebo z väčšej časti) týchto nástrojov. Návrh zákona nerozlišuje či hlasová stopa vyrobená nástrojmi generatívnej umelej inteligencie bola generovaná na základe hlasového vzoru fyzickej osoby, živej alebo nežijúcej, a či na generovanie na základe tohoto vzoru fyzická osoba poskytla súhlas alebo dostala odmenu. Účelom takéhoto limitu je zachovanie investícii v danom priemyselnom sektore ako aj zabezpečenie kvality výstupov. Návrh zákona nezakazuje výrobou jazykovej úpravy audiovizuálneho diela pomocou nástrojov generatívnej umelej inteligencie, ale iba obmedzuje takýto spôsob výroby jazykovej úpravy audiovizuálneho diela na účely určenia výšky priamej investície.
V záujme právnej istoty sa návrhom zákona upravuje taktiež situácia, kedy poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby síce realizuje priamu investíciu, no táto priama investícia nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 28b ods. 7 a 8. V takomto prípade sa povinnosť realizovať v priebehu kalendárneho roka priamu investíciu považuje za splnenú, no na účely výpočtu výšky priamej investície sa súhrn investícií kráti tak, aby boli splnené podmienky uvedené v § 28b ods. 7 a 8.
Návrh zákona zároveň umožňuje poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie splnenie priamej investičnej povinnosti v celom rozsahu alebo z časti nahradiť zaplatením príspevku z nezrealizovanej priamej investície podľa § 28a ods. 3 písm. b), čo znamená, že ak poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie z akéhokoľvek dôvodu nechce v priebehu daného kalendárneho roka realizovať priamu investíciu v zákonom ustanovenej výške, splnenie tejto zákonnej povinnosti môže v celom rozsahu alebo z časti nahradiť zaplatením príspevku z nezrealizovanej priamej investície do fondu. Výška príspevku z nezrealizovanej priamej investície predstavuje rozdiel medzi priamou investíciou, ktorá mala byť realizovaná podľa § 28b ods. 1 a priamou investíciou, ktorá bola za predchádzajúci kalendárny rok skutočne realizovaná.
33
Uvedená variabilnosť priamej investície umožňuje jednotlivým poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie prispôsobiť plnenie investičnej povinnosti ich podnikateľskému modelu.
K bodu 6
Osoby, ktoré platia príspevok do fondu, aj naďalej povinné tento príspevok odviesť bezhotovostne každoročne najneskôr do 31. júla na účet fondu a predložiť fondu vyúčtovanie odvedeného príspevku. S cieľom umožniť fondu riadny výkon kontroly odvedených príspevkov sa, v nadväznosti na zavedenie príspevku poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý pozostáva aj z príspevku z nezrealizovanej priamej investície, v prípade vyúčtovania príspevku poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, upravujú nové náležitosti vyúčtovania, ktorými informácie o výške priamej investície realizovanej za predchádzajúci kalendárny rok a o výške základu pre výpočet výšky priamej investície za predchádzajúci kalendárny rok, vrátane základných informácii o výpočte výšky tohto základu.
Návrhom zákona sa zavádza mechanizmus rozdelenia príjmov platiteľa, ktoré základom pre výpočet poplatku, aby neboli započítane dvakrát (napr. v prípade príjmov z predaja reklamy), ak platiteľ kombinuje služby alebo poskytuje súčasne viacero služieb. Osoby povinné platiť príspevok do fondu, ktoré majú príjem, ktorý je aspoň z časti základom pre výpočet viacerých príspevkov, povinné si stanoviť pravidlá, podľa ktorých s takýmito príjmami nakladajú a dôsledne tieto pravidlá uplatňovať. Zároveň povinné tieto pravidlá v písomnej forme evidovať s uvedením informácie o dátume, kedy sa začali uplatňovať alebo kedy boli nahradené inými pravidlami.
V záujme zvýšenia ochrany osôb povinných platiť príspevok do fondu návrh zákona explicitne ustanovuje, že údaje, dokumenty a informácie predkladané fondu v rámci vyúčtovania príspevku, a tiež v rámci podania a posúdenia žiadosti o vydanie potvrdenia o nízkom obrate alebo nízkej sledovanosti, sa považujú za dôverné. Fond je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť, zabezpečiť ich ochranu a použiť ich výlučne na účely posúdenia kontroly plnenia povinností platiť príspevok. Návrh zákona zavádza povinnosť fondu dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva, telekomunikačného tajomstva alebo osobných údajov a zabezpečiť ich ochranu.
V záujme zabezpečenia riadneho a efektívneho výkonu kontroly platenia príspevkov sa návrhom zákona upravuje spolupráca fondu s Radou pre mediálne služby a tiež s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, ktoré povinné na základe žiadosti poskytnúť fondu potrebnú súčinnosť v rozsahu svojej pôsobnosti. Spolupráca s Radou pre mediálne služby je zameraná najmä na oblasť posudzovania splnenia podmienok nízkeho obratu a nízkej sledovanosti podľa usmernení vydaných Európskou komisiou, a tiež na identifikáciu poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý je usadený v inom členskom štáte a svoju službu zameriava na divákov na území Slovenskej republiky. Uvedený návrh vychádza zo skutočnosti, že Rada pre mediálne služby na základe žiadosti poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podľa § 70 zákona o mediálnych službách taktiež posudzuje splnenie podmienok nízkeho obratu poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a nízkej sledovanosti audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podľa usmernení vydaných Európskou komisiou, a to v súvislosti s určením menšieho podielu európskych diel, než je zákonom ustanovený podiel uvedený v § 70 ods. 1 zákona o mediálnych
34
službách alebo v súvislostí s rozhodnutím, že určenie podielu európskych diel je úplne vylúčené. Hlavným účelom navrhovanej spolupráce je prispieť k tomu, aby bol postup pri posudzovaní splnenia podmienok nízkeho obratu alebo nízkej sledovanosti podľa usmernení vydaných Európskou komisiou jednotný a koordinovaný. Keďže v zmysle zákona o mediálnych službách je jednou z kompetencií Rady pre mediálne služby spolupracovať s orgánmi dohľadu iného členského štátu pri postupe voči obsahovej službe, ktorá nepatrí do pôsobnosti regulátora ani iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, hoci na území Slovenskej republiky pôsobí, máme za to, že Rada pre mediálne služby by mohla byť fondu nápomocná priamou komunikáciou s partnerskými regulačnými orgánmi pri sprostredkovaní relevantných informácií v rámci výkonu kontroly platenia príspevkov poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí usadení v inom členskom štáte a svoju službu zameriavajú na divákov na území Slovenskej republiky.
Navrhovaná spolupráca fondu s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky by mala spočívať v získavaní a verifikovaní údajov súvisiacich s určením výšky príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie na území Slovenskej republiky a príjmov z reklamného oznamu. Vymedzenie konkrétnych údajov poskytovaných Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bude upravené v zmluve medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a fondom. Cieľom takejto úpravy je prispieť k efektívnejšiemu výkonu kontroly platenia príspevkov fondom. Pre prípad, že by údaje poskytované Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky obsahovali aj osobné údaje, návrh zákona upravuje účel, rozsah a lehotu uchovávania takýchto osobných údajov.
K bodu 7
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 8.
K bodu 8
V záujme právnej istoty sa v prechodných ustanoveniach navrhuje explicitne upraviť, že v roku 2027 bude poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie do 31. júla 2027 povinný odviesť na účet fondu časť príspevku podľa § 28a ods. 3 písm. a), teda iba príspevok vo výške 0,5 % zo základu tvoriaceho príjmy za rok 2026. Následne v roku 2028 bude poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinný po prvý krát odviesť na účet fondu do 31. júla 2028 celý príspevok podľa § 28a ods. 3, t.j. príspevok vo výške 0,5 % zo základu tvoriaceho príjmy za rok 2027 a príspevok z nezrealizovanej priamej investície vo výške rozdielu medzi priamou investíciou, ktorá mala byť realizovaná v roku 2027 a priamou investíciou, ktorá bola v roku 2027 skutočne realizovaná. Uvedená úprava vychádza zo skutočnosti, že vzhľadom na navrhované nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2027 bude rok 2027 prvým rokom, v priebehu ktorého budú mať poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinnosť realizovať priamu investíciu. Pri platení príspevku v roku 2027 od nich teda nie je možné požadovať zaplatenie príspevku z nezrealizovanej priamej investície v roku 2026, nakoľko v priebehu roka 2026 ešte zákonnú povinnosť realizovať priamu investíciu nemali.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku, obsahujúcu spôsob platenia príspevku poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v rokoch 2027 a 2028.
35
-podľa § 28a ods. 3 písm. a)
zaplatiť 0,5 % z príjmov za poskytovanie služby + príjmov z reklamného oznamu za
rok 2026
Príspevok do fondu
-podľa § 28a ods. 3 písm. b) neplatia keďže v roku 2026 ešte nemali investičnú povinnosť
Rok 2027
do 31. 7. 2027
Investičná povinnosť
Vzniká od. 1.1.2027
-podľa § 28a ods. 3 písm. a)
zaplatiť 0,5 % z príjmov za poskytovanie služby + príjmov reklamného oznamu za
rok 2027
Príspevok do fondu
-podľa § 28a ods. 3 písm. b)
v prípade nezrealizovanej investície v roku 2027, je potrebné zaplatiť príspevok z nezrealizovanej investície vo výške 3 % z príjmov za poskytovanie služby + príjmov z reklamného oznamu za rok 2026
(povinná investícia za rok 2027 sa počíta zo základu (z príjmov) za predchádzajúci rok).
Rok 2028
do 31. 7. 2028
Investičná povinnosť
áno
V záverečnom ustanovení sa v súlade s čl. 5 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády odkazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. L 214, 17. 9. 2015).
Článok II
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 4.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 3.
K bodu 3
Navrhuje sa úprava definície slovenského audiovizuálneho diela, ktorá vychádza aj z ustanovení revidovaného Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii. V zmysle návrhu sa za slovenské audiovizuálne dielo považuje audiovizuálne dielo vyrobené výrobcom audiovizuálneho diela, ktorý alebo v čase jeho prvého uvedenia na verejnosti mal trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo audiovizuálne dielo, ktoré spĺňa podmienky na priznanie štatútu oficiálnej koprodukcie podľa osobitného predpisu a aspoň jeden jeho koproducent trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
36
K bodu 4
Terminologická úprava v súlade so zákonom č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.
Článok III
V nadväznosti na novo navrhované ustanovenie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o fonde“) uvedené v čl. I bod 9, v zmysle ktorého Audiovizuálny fond pri výkone kontroly platenia príspevkov poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie spolupracuje s Radou pre mediálne služby, ktorá mu na základe žiadosti poskytuje súčinnosť vo forme odborných stanovísk pri posudzovaní splnenia podmienok nízkeho obratu a nízkej sledovanosti podľa usmernení vydaných Európskou komisiou ako aj pri identifikácii poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý je usadený v inom členskom štáte a svoju službu zameriava na divákov na území Slovenskej republiky, sa navrhuje v zákone o mediálnych službách upraviť novú pôsobnosť regulátora spočívajúcu v poskytovaní súčinnosti Audiovizuálnemu fondu pri kontrole platenia príspevkov od poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podľa zákona o fonde.
Článok IV
K bodu 1
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravu uvedenou v čl. I, v zmysle ktorej sa výška príspevku poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie do fondu, rovnako ako aj výška jeho investičnej povinnosti, odvíjajú aj od príjmov z reklamného oznamu, sa navrhuje spresniť znenie § 5 ods. 3 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Navrhuje sa explicitne uviesť, že Slovenská televízia a rozhlas nielen vysiela mediálnu komerčnú komunikáciu a iné formy propagácie podľa zákona o mediálnych službách, ale podľa ustanovení tohto zákona taktiež mediálnu komerčnú komunikáciu (vrátane reklamného oznamu) sprístupňuje, a to v rámci poskytovanej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, keďže poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie taktiež spadá do hlavnej činnosti verejnoprávneho vysielateľa.
K bodu 2
Medzi príjmy Slovenskej televízie a rozhlasu sa navrhuje zaradiť okrem príjmov z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie taktiež príjmy zo sprístupňovania mediálnej komerčnej komunikácie tak, aby medzi príjmy boli zaradené aj príjmy zo sprístupňovania mediálnej komerčnej komunikácie v rámci poskytovanej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, keďže poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie taktiež spadá do hlavnej činnosti verejnoprávneho vysielateľa.
37
Článok V
V súlade s čl. 9 ods. 10 Legislatívnych pravidiel vlády SR sa navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2027.
V Hronských Kľačanoch 24. marca 2026
Robert Fico
predseda vlády
Slovenskej republiky
Martina Šimkovičová
ministerka kultúry
Slovenskej republiky