1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a

dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tina Gažovičová a Veronika Veslárová.

Cieľom návrhu zákona je zlepšiť dostupnosť podporných opatrení v najlepšom záujme detí a žiakov, osobitne s prihliadnutím na deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ). Novela uľahčuje začleňovanie detí a žiakov so ZZ do škôl a zlepšuje dostupnosť financovania podporných opatrení.

Návrh zákona tieto ciele napĺňa tým, že:

-dáva zákonným zástupcom dieťaťa so ZZ nástroj na to, aby so školou o nástupe dieťaťa so ZZ komunikovali s časovým predstihom a škola mohla na základe ohlásenia o plánovanom nástupe dieťaťa začať na to pripravovať podmienky.

-vracia do školského zákona dve predtým existujúce podporné opatrenia, a to odstraňovanie fyzických bariér a zabezpečenie diétneho stravovania, ktoré pri poslednej novele boli zo školského zákona odstránené.

-zaväzuje základné a stredné školy, ktoré získavajú na žiakov s nadaním a žiakov so zdravotným znevýhodnením zvýšený normatív, využiť tieto finančné zdroje pre zabezpečenie potrebných podporných opatrení.

-precizuje ustanovenia, podľa ktorých je štát zodpovedný za zabezpečenie miesta pre dieťa so ZZ v tzv. spádovej škole. V praxi rodičia neraz obchádzajú desiatky škôl, kým nájdu školu, ktorá je schopná prijať dieťa a zabezpečiť potrebné podporné opatrenia. Návrh spresňuje mechanizmus regionálneho prideľovania podporných opatrení a jasne definuje, že povinnosť nájsť vhodnú školu má regionálny úrad školskej správy.

Ako upozorňuje aj Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní, vytvorenie podmienok pre inkluzívne vzdelávanie je ľudské právo. Cieľ zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie je pre Slovensko záväzný už od 25. 6. 2010, keď SR pristúpila k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa čl. 24 ods. 1 Dohovoru „zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie.“ Podľa ods. 2 písm. b) zmluvné strany zabezpečia, aby „osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu,

2

kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú“ a aby sa im „poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami“ (ods. 2 písm. c).

Tento dohovor, ako aj ďalšie dokumenty, predpokladajú postupnú premenu školského systému na inkluzívny. Jedným z kľúčových legislatívnych nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je práve školský zákon, ktorý upravuje nástroje na podporu žiakov v ich začleňovaní do hlavného prúdu vzdelávania. Naša legislatívna iniciatíva podporuje napĺňanie cieľov a medzinárodných záväzkov SR vo vzťahu k zabezpečeniu inkluzívneho vzdelávacieho systému.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Prax ukázala, že školský zákon v súčasnom znení nedostatočne upravuje právo žiaka na realizovanie maturitnej skúšky v prípade, ak mu jeho zdravotný stav či zdravotné znevýhodnenie neumožňuje zúčastniť sa maturitnej skúšky v školskom prostredí. Zdravotný stav žiaka môže vyžadovať, aby sa maturitná skúška konala doma alebo v zdravotníckom zariadení. Navrhovaný nový § 76 upravuje takúto situáciu.

K bodu 2

Navrhovaný nový § 145 ba školského zákona je zameraný na včasnú spoluprácu medzi zákonnými

zástupcami dieťaťa so zdravotným znevýhodnením (ZZ) a tzv. spádovou materskou alebo spádovou základnou školou podľa trvalého pobytu.

Podľa súčasnej právnej úpravy dieťa so zdravotným znevýhodnením (ZZ) má právo byť vzdelávané v materskej alebo základnej škole vo verejnom školskom obvode podľa trvalého bydliska, tzv. spádová škola. Avšak školy nemajú vždy vytvorené podmienky pre špeciálne

3

výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa so ZZ a v praxi sa stáva, že riaditeľ školy odmietne prijať do školy dieťa so ZZ s odôvodnením, že škola nemá na jeho vzdelávanie vhodné podmienky.

Podľa súčasnej právnej úpravy sa zápis do základnej školy uskutočňuje v apríli (§ 20, ods. 2

školského zákona). To dáva škole veľmi málo času sa na vzdelávanie dieťaťa so ZZ pripraviť a to obzvlášť, ak dieťa s podobnou diagnózou dovtedy v škole nevzdelávali.

Návrh zákona reaguje na tieto skúsenosti z praxe a dáva zákonným zástupcom dieťaťa so ZZ nástroj na to, aby so školou o nástupe dieťaťa so ZZ aktívne komunikovali už s časovým predstihom. Tým sa obe strany začnú na nástup dieťaťa do školy pripravovať vopred. Návrh dáva zákonným zástupcom dieťaťa so zdravotným znevýhodnením možnosť podať spádovej materskej škole alebo spádovej základnej škole ohlásenie o plánovanom nástupe dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Ohlásenie podáva písomne, listinne alebo elektronicky. Zákonní zástupcovia

môžu túto možnosť využiť najskôr tri roky pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku, povinné predprimárne vzdelávanie alebo pred

plánovaným nástupom dieťaťa do materskej školy.

Riaditeľ školy na základe ohlásenia o plánovanom nástupe začne pripravovať nástup dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, a to v spolupráci so zákonnými zástupcami, pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a inými odborníkmi, ktorí s dieťaťom pracujú, napríklad zástupcom zariadenia poradenstva a prevencie, zástupcom poskytovateľa sociálnej služby včasnej

intervencie alebo všeobecným lekárom pre deti a dorast alebo lekárom so špecializáciou v

príslušnom špecializačnom odbore. Po vzájomnej dohode môžu byť prizvaní aj iní odborníci či terapeuti, ktorí s dieťaťom pracujú. Príprava nástupu sa zameriava na prípravu podmienok pre

výchovu a vzdelávanie dieťaťa s ohľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie, jeho výchovno-

vzdelávacie potreby a individuálne osobitosti.

Súčasťou prípravy nástupu môže byť aj včasná príprava na poskytovanie podporných opatrení. Legislatívny návrh tak nadväzuje na reformu podporných opatrení, ktorá bola do školského zákona zavedená v roku 2023.

Predkladaná legislatívna iniciatíva rozširuje časové pôsobenie systému podporných opatrení. Umožňuje, aby zákonní zástupcovia spádovej škole už pred nástupom predložili vyjadrenie na poskytnutie podporného opatrenia na základe ktorého bude môcť škola podať žiadosť o príspevok na podporné opatrenie aj v čase, keď dieťa ešte nie je v škole zapísané. Tento postup je dôležitý

pri časovo náročnejších podporných opatreniach, napríklad pri odstraňovaní fyzických bariér v

priestoroch školy.

Súčasťou ohlásenia o plánovanom nástupe je čestné vyhlásenie zákonného zástupcu, že má úmysel

zapísať dieťa do spádovej školy. Ak sa zmení trvalý pobyt dieťaťa alebo iná relevantná skutočnosť,

zákonný zástupca dieťaťa je povinný školu o tejto zmene bezodkladne informovať. Cieľom týchto

ustanovení je zabezpečiť, že sa nástup dieťaťa bude pripravovať iba v tých prípadoch, kedy je

skutočný plánovaný.

4

K Čl. II

Prijatím nového zákona o financovaní škôl a školských zariadení č. 322/2025 Z.z. bol z príspevku na podporné opatrenia vypustený príspevok na odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia a na zabezpečenie diétneho stravovania. V súvislosti s čl. III tohto zákona navrhujeme úpravu aj v zákone o financovaní škôl a školských zariadení.

K Čl. III

K bodu 1:

Posledná úprava školského zákona z 21. októbra 2025 priniesla nové členenie podporných opatrení, avšak zo zákona boli vypustené dve dovtedy existujúce podporné opatrenia: odstraňovanie fyzických bariér a zabezpečenie diétneho stravovania.

Navrhujeme tieto podporné opatrenia do školského zákona vrátiť. Je potrebné, aby štát zabezpečoval podporu aj žiakom, pre ktorých je z povahy ich zdravotného znevýhodnenia nevyhnutná táto forma podpory.

Vyňatie dvoch podporných opatrení (odstraňovanie fyzických bariér a zabezpečenie diétneho stravovania) spôsobilo nielen sťaženie financovania týchto podporných opatrení, ale tiež to, že deti a žiaci s telesným postihnutím, a deti a žiaci, ktorí sú na základe zdravotnej diagnózy odkázaní na diétnu stravu, stratili nároku na podporu od regionálnych úradov školskej správy pri hľadaní vhodnej školy, a tiež nárok na dopravné.

K bodu 2:

Podľa nariadenia vlády č. 412/2025 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, získavajú základné školy a stredné školy na žiakov s nadaním a žiakov so zdravotným znevýhodnením zvýšený normatív s ohľadom na koeficient personálnej náročnosti. Tieto finančné zdroje majú slúžiť pre lepšie vzdelávanie žiaka na škole. V súčasnosti školský zákon neupravuje využitie týchto finančných zdrojov, čo v praxi mnohokrát vedie k ich využívaniu na iné účely.

Ak škola nemá iné zdroje na poskytnutie podporných opatrení, ktoré daný žiak potrebuje, škola má podporné opatrenia financovať z navýšených normatívnych zdrojov, ktoré získali na začlenenie žiaka.

5

K bodu 3:

Niektoré podporné opatrenia nie je možné poskytnúť v škole, ktorú žiak navštevuje alebo ktorá je jeho spádová škola, lebo ich poskytovanie je príliš finančne alebo organizačne náročné. Napríklad nie každú školu je možné upraviť na bezbariérovú, aby sa v nej mohlo vzdelávať nechodiace dieťa. V takýchto prípadoch je zodpovednosťou štátu nájsť pre dieťa inú školu v jeho najlepšom záujme, ktorá mu podporné opatrenie vie poskytnúť. Je to regionálny úrad školskej správy, ktorý má mať informácie, ktoré školy v danom kraji vedia poskytovať podporné opatrenie, napríklad sú bezbariérové, majú zdravotníckeho pracovníka alebo vedia poskytovať diétnu stravu. Zároveň práve príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve vie zabezpečiť, aby daná škola dieťa prijala. Následne má zákonný zástupcu na základe zákona o financovaní v školstve nárok na dopravné.

Tento mechanizmus regionálneho prideľovania podporných opatrení je nutné v zákone upresniť, lebo súčasné znenie vo vzťahu k tomuto mechanizmu nie je jednoznačné.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. septembru 2026, t.j. od nasledujúceho školského roka.