PREHĽAD POLITÍK V OBLASTI UMELEJ INTELIGENCIE PRE NÁRODNÚ

RADU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 3/2026

Tento pravidelný prehľad prináša poslancom Národnej rady SR a zamestnancom Kancelárie NR SR

stručnú syntézu dôležitých informácií v oblasti umelej inteligencie za posledné týždne. Primárne

vychádza z európskeho regulačného a politického rámca a dopĺňa ho o vybrané globálne trendy. Cieľom

je napomôcť odbornej, legislatívnej a kontrolnej činnosti Národnej rady SR.

Súhrn: Informácia o digitálnom balíku o AI (Digital Omnibus on AI), o článku 50 aktu o umelej inteligencii

(označovanie AI obsahu), o ochrane súkromia pri AI-generovaných fotkách, o autorskom práve a

tréningových dátach, o Národnej stratégii pre AI, o bezpečnosti a kybernetickej ochrane, o vzdelávaní

a vede (usmernenia pre školy a dôraz na AI gramotnosť), o monitoringu dezinformácií a hrozieb AI, a o

globálnych trendoch s dopadom na EÚ (USA a Čína).

DIGITAL OMNIBUS ONAI: POSUNROKOVANÍO PRAKTICKOMVYKONÁVANÍ AI ACTU

V EÚ sa v marci 2026 posunula téma „zjednodušenia“ vykonávania aktu o umelej

inteligencii do fázy rokovaní, keď Rada EÚ prijala vyjednávaciu pozíciu k tzv. Digital

Omnibus on AI (súhrnný balík opatrení v digitálnej oblasti týkajúci sa umelej

inteligencie). V komunikácii sa zdôrazňuje praktický problém: povinnosti pre

vysokorizikové AI sa majú uplatňovať v čase, keď trh a orgány dohľadu potrebujú mať k

dispozícii použiteľné európske normy a nástroje na preukazovanie zhody. Komisia

navrhla upraviť časový harmonogram uplatňovania pravidiel týkajúcich sa

vysokorizikových systémov umelej inteligencie až o 16 mesiacov, aby sa pravidlá začali

uplatňovať hneď, ako Komisia potvrdí dostupnosť potrebných noriem a nástrojov. Pre

SR to môže znamenať, že plánovanie kapacít dohľadu, metodík a rozpočtov bude

potrebné priebežne zosúlaďovať s tým, ako sa bude v EÚ meniť časovanie a technické

podmienky uplatňovania vybraných povinností.

ČLÁNOK 50 AKTU O UMELEJ INTELIGENCII: OZNAČOVANIE AI OBSAHU AKO

PRAKTICKÁ PODMIENKA TRANSPARENTNOSTI

Komisia 5. marca 2026 zverejnila druhý návrh Kódexu praxe k článku 50 aktu o umelej

inteligencii, ktorý sa týka označovania a rozpoznateľnosti AI-generovaného alebo

upraveného obsahu, a otvorila pripomienkovanie do 30. marca 2026. Zhrnutie práce

skupín AI Office ukazuje , že jadro diskusie je o primeranosti označovania, o tom, ako sa

rozlíši „plne AI vytvorený“ obsah od obsahu „vytvoreného s pomocou AI“, a o tom, ako

sa rozdelí zodpovednosť medzi poskytovateľa nástroja, používateľa a platformu, cez

ktorú sa obsah šíri. Diskusie sa zamerali na najmodernejšie techniky označovania,

vrátane vodoznakov a riešení založených na metadátach, na detekčné schopnosti a ich

technické obmedzenia, na výzvy v oblasti interoperability a štandardizácie, ako aj na

odolnosť voči odstráneniua aspekty správy a riadenia. Pre SR to môže znamenať, že pri

používaní generatívnych nástrojov vo verejnej správe bude narastať význam jasných

pravidielpre označovanievýstupov,preukázateľnýchpracovnýchpostupovauchovania

potrebných informácií pre prípad kontroly alebo sporu. Politicky citlivé bude, že

samotné označenie nevyrieši obsah mimo štátov EÚ, takže členské štáty budú musieť

investovať aj do detekcie a forenziky, inak sa pravidlá stanú symbolické.

OCHRANASÚKROMIAA AI-GENEROVANÉOBRÁZKYAFOTKY:DÔRAZNAPREVENCIU

A RÝCHLU REAKCIU

Dňa 23. februára 2026 bola zverejnená spoločná deklarácia dozorných orgánov na

ochranu osobných údajov k AI-generovaným obrazom a ochrane súkromia, ktorá

upozorňuje na riziká realistických obrázkov a videí identifikovateľných osôb

vytvorených bez vedomia a súhlasu, vrátane nesúhlasných intímnych zobrazení.

Deklarácia zároveň pripomína, že vytváranie nesúhlasnej intímnej obrazovej produkcie

môže v mnohých jurisdikciách predstavovaťtrestný čin, čo v praxi zvyšuje tlak na rýchlu

spoluprácu medzi reguláciou platforiem, ochranou údajov a trestnoprávnou reakciou.

Pre SR to môže znamenať, že pri incidentoch syntetického obsahu bude dôležitejšia

rýchla koordinácia medzi ochranou osobných údajov, bezpečnostnými zložkami a

spoluprácou s platformami, najmä pri uchovaní dôkazov a pri znižovaní ďalšieho

šírenia.

AUTORSKÉ PRÁVO A TRÉNINGOVÉ DÁTA: POLITICKÝ TLAK NA TRANSPARENTNOSŤ

A ODMEŇOVANIE

Európsky parlament v analýze EPRS z 2. marca 2026 zdôraznil otázku, ako generatívne

modely používajú chránené diela pri tréningu, a zdôraznil potrebu vyššej

transparentnosti a férovejšieho nastavenia odmeňovania nositeľov práv. Dokument

rámcuje tému ako systémový problém konkurencieschopnosti EÚ, pretože prístup ku

kvalitným dátam a právna istota pri ich používaní sa považujú za podmienku rozvoja

európskeho AI ekosystému. Pre SR to môže znamenať, že dostupnosť a právne

usporiadanie textových korpusov v slovenskom jazyku (vrátane licenčných režimov a

možností vymáhania práv) sa môže stať praktickejšou otázkou pre kultúrny a mediálny

sektor aj pre domáci výskum.

NÁRODNÁ STRATÉGIA PRE AI: AVIZOVANÝ HARMONOGRAM NA ÚROVNI SR

MIRRI SR 12. marca 2026 uviedlo , že Národná stratégia pre AI má byť predložená na

rokovanie vlády pred letnými prázdninami a následne smerovať do parlamentu s

predpokladanou účinnosťouod augusta 2026, pričom cieľom je rámcovať postup SR vo

vzťahu k európskej legislatíve. V rovnakom kontexte MIRRI spomína zámer predložiť

návrh zákona k regulácii AI s časovaním, ktoré má nadväzovať na európsky

harmonogram uplatňovania aktu o umelej inteligencii. Pre SR to môže znamenať, že

časovanie stratégie a zákona bude mať priamy dopad na to, kedy sa v štátnej a verejnej

správe nastaví rozdelenie kompetencií, rozpočtové krytie a základné procesy dohľadu.

BEZPEČNOSŤ A KYBERNETICKÁ OCHRANA: KONKRÉTNE PRÍKLADY Z OECD

MONITORINGU

OECD AI IncidentsandHazardsMonitor zaznamena l(8. marca2026) incident šíreniaAI-

generovaných falošných intímnych materiálov v susednom informačnom priestore

Slovinska, čo je praktická ilustrácia regionálnej prenositeľnosti hrozieb aj do SR. Na

vytvorenie a distribúciu falošných nahých obrázkov a videí Niky Kovačovej, riaditeľky

Inštitútu 8. marec, v Slovinsku bola použitá umelá inteligencia. Tieto deepfaky, zdieľané

online bez súhlasu,boli použiténa obťažovaniea diskreditáciu,pričomsa zdôrazňovala

rastúca škodlivosť zneužívania obrázkov žien pomocou umelej inteligencie. Zároveň

zaznamenal (6. marca 2026) deepfake investičné podvody v Španielsku, čo ilustruje, že

syntetické médiá sa prelínajú aj s finančnou kriminalitou a môžu mať sekundárne

dopady na dôveru v digitálne služby. Pre SR to môže znamenať, že aj regionálne

incidenty v EÚ môžu mať rýchly prenos do domáceho prostredia a môžu zvyšovať

nároky na koordináciu medzi bezpečnostnou praxou, reguláciou a justíciou.

VZDELÁVANIE A VEDA: USMERNENIA PRE ŠKOLY A DÔRAZ NA AI GRAMOTNOSŤ

Komisia 5. marca 2026 publikovala usmernenia pre učiteľov a školy, ktoré riešia

používanie AI a dát vo výučbe, vrátane dopadov generatívnej AI na dezinformácie a

digitálnu gramotnosť. Materiál je rámcovaný ako praktická podpora pre školský sektor

v nadväznosti na európske priority digitálneho vzdelávania. Pre SR to môže znamenať,

že otázka jednotných metodík pre školy a zodpovedného používania generatívnych

nástrojov môže mať vyššiu naliehavosť, najmä ak sa používanie AI v školách bude

rozširovať rýchlejšie než jednotné pravidlá a prax.

MONITORING DEZINFORMÁCIÍ A HROZIEB AI: POKRAČOVANIE EURÓPSKYCH

ANALYTICKÝCH KAPACÍT

Komisia 9. marca 2026 oznámila pokračovanie centrálnych aktivít European Digital

Media Observatory (EDMO) financovaných z Digital Europe, čím potvrdila dlhodobejší

záujem EÚ o monitorovanie a analýzu dezinformácií vrátane generatívnych taktík. Pre

SR to môže znamenať, že európske analytické výstupy a mechanizmy budú častejšie

vstupovať do domácej debaty o syntetickom obsahu a do praktickej spolupráce pri

incidentoch.

GLOBÁLNE TRENDY S PRIAMYM DOPADOM NA EÚ

USA

V USA sa v marci 2026 objavil signál zmeny prístupu pri pravidlách pre export AI čipov,

keď bolo podľa správ stiahnuté pripravované pravidlo; tento typ vývoja môže ovplyvniť

dostupnosť a cenu výpočtových kapacít aj v Európe. Zároveň v USA vidno snahu, aby

pravidlá pre AI boli čo najviac nastavenéna federálnej úrovnia aby sa znížilpriestorpre

rozdielne pravidlá jednotlivých štátov USA; v praxi to môže viesť k tomu, že americké a

európske pravidlá sa budú vyvíjať odlišne, a firmy budú musieť riešiť dvojaké pravidlá

naraz.

Americké ministerstvo financií 19. februára 2026 zverejnilo metodické zdroje pre

používanie AI vo finančnom sektore, s dôrazom na riadenie rizík a kybernetickú

odolnosť, čo je relevantné aj ako porovnávací rámec pre regulované sektory v EÚ. Pre

SR to môže znamenať, že pri využívaní zahraničných cloudových alebo modelových

služieb bude častejšie potrebné riešiť súlad s požiadavkami EÚ aj s požiadavkami mimo

EÚ, najmä v oblastiach zmlúv, bezpečnosti a ochrany údajov.

ČÍNA

Čína vo svojom nedávno predstavenom 15. päťročnom pláne (2026–2030), o ktorom sa

diskutovalo počas marcových zasadnutí „dvoch schôdzí“ v roku 2026, formálne

stanovila umelú inteligenciu za ústredný prvok svojej stratégie modernizácie

hospodárstvaanárodnejbezpečnosti.Cieľomplánu je integrovaťumelúinteligenciu do

približne 90 % hospodárstva, a to nielen v technologickom sektore, ale aj vo výrobnom

priemysle, službách a verejnej správe, s cieľom zvýšiť produktivitu a kompenzovať

starnutie pracovnej sily.

Medzi konkrétne opatrenia v pláne spadá Iniciatíva „AI Plus“ (rozsiahla iniciatíva

zameraná na začlenenie umelej inteligencie do rôznych odvetví, vrátane výroby,

logistiky, zdravotníctva a školstva), vtelená umelá inteligencia a robotika (plán sa

zameriavana robotikua „vtelenú umelú inteligenciu“,tedaroboty,ktoré dokážu vnímať

a pohybovať sa v reálnom svete na riešenie nedostatku pracovnej sily vo výrobe a pri

úlohách s vysokým rizikom), samostatnosť v oblasti hardvéru (plán požaduje

vytvorenie sebestačného domáceho ekosystému, vrátane domácej výroby čipov, s

cieľom zmierniť riziká vyplývajúce z amerických vývozných kontrol), stratégiu

otvoreného zdrojového kódu (Čína uprednostňuje vývoj modelov umelej inteligencie

s otvoreným zdrojovým kódom, aby rozšírila svoj technologický vplyv na celom svete,

najmä medzi rozvojovými krajinami) a nakoniec cieľ stať sa lídrom v oblasti umelej

inteligencie do roku 2030.

Spracovali:

Natália Švecová (riaditeľka Parlamentného inštitútu) & Milan Hrabovský (výskumný

analytik Parlamentného inštitútu)

19 marec 2026

Materiál slúži najmä pre poslancov NR SR a zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere

nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne

k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút a

autorov. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.