D ô v o d o v á s p r á v aA. Všeobecná časť
Návrh novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie povinnosti pre stálych splnomocnencov vlády predkladať Národnej rade Slovenskej republiky každoročne do 31. marca správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok.
Na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy môže vláda Slovenskej republiky na plnenie konkrétnych úloh vymenúvať svojich splnomocnencov, pričom vláda má na základe § 2 ods. 2 uvedeného zákona dvoch stálych splnomocnencov, ktorými sú splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
V súčasnosti nemá Národná rada Slovenskej republiky voči týmto splnomocnenom žiadne nástroje politickej kontroly, nakoľko zákon neukladá týmto splnomocnenom voči národnej rade žiadnu povinnosť bilancovania svojej činnosti, respektíve „skladania účtov“ a to aj napriek tomu, že disponujú nemalým balíkom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Pre porovnanie verejný ochranca práv, komisár pre deti, či komisár pre osoby so zdravotným postihnutím túto povinnosť majú. Ako predkladatelia predmetného návrhu zákona preto navrhujeme prijať úpravu, ktorá obdobnú povinnosť zakotví aj pre stálych splnomocnencov vlády Slovenskej republiky.
V predloženej novele zákona sa navrhuje zakotvenie povinnosti stálym splnomocnenom vlády Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok vždy do 31. marca kalendárneho roku. Zároveň návrh zákona stanovuje, že predmetné správy nebudú prerokované na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, teda v pléne, ale len vo výboroch. Z podstaty predložených správ možno predpokladať, že v prípade správy splnomocnenca vlády pre rómske komunity budú príslušnými výbormi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. V prípade správy splnomocnenca pre národnostné menšiny je to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň sa navrhuje, aby boli predmetné správy výbormi prerokované do 90 dní od ich doručenia Národnej rade Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti je potrebné tiež spomenúť, že na základe Štatútu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity má splnomocnenec vlády pre rómske komunity povinnosť predložiť na rokovanie vlády do 31. marca správu o svojej činnosti vrátane činnosti úradu za predchádzajúci kalendárny rok. Predloženou novelou zákona rozširujeme túto povinnosť aj pre Národnú radu Slovenskej republiky, resp. pre jej príslušné výbory.
Ako predkladatelia predmetnej novely zákona máme za to, že sa jej zavedením do právneho poriadku zvýši transparentnosť nakladania s verejnými zdrojmi vyššie uvedených splnomocnencov vlády. Aplikačná prax viackrát ukázala, že vzhľadom na nízku verejnú kontrolu a kontrolu zo strany Národnej rady Slovenskej republiky existujú závažné pochybnosti o efektivite vynakladania finančných prostriedkov v gescii oboch uvedených splnomocnencov. Za všetko uvádzame konkrétny príklad Akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 – 2027 v gescii splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Po prvotnom zverejnení tejto stratégie a projektov, na ktoré mali byť finančné prostriedky minuté sa ihneď objavili pochybnosti o efektivite vynaloženia týchto prostriedkov. Pre lepšiu ilustráciu uvádzame aj konkrétne príklady, pôvodne sa počítalo napríklad s vynaložením približne 20 miliónov eur pre Rómsky mediálny dom alebo 51 miliónov eur na vysádzanie stromov v blízkosti rómskych osád. Až verejný tlak a kritika týchto projektov spôsobila, že následne nastala revízia tohto Akčného plánu a prehodnotenie jednotlivých projektov. Len pre úplnosť dodávame, že stále však nemožno súčasný stav Akčného plánu považovať za správny s ohľadom na výšku vynaložených prostriedkov a ich efektivitu v praxi v kontexte reálneho zlepšenia životných, sociálnych a ekonomických podmienok osôb žijúcich vo vylúčených komunitách.
Ako predkladatelia predmetného návrhu máme za to, že Národná rada Slovenskej republiky, reprezentovaná jej poslancami, by mala byť transparentne a na pravidelnej báze informovaná o činnosti stálych splnomocnencov vlády a mala tým pádom mať možnosť poukázať napríklad na nehospodárne a neefektívne vynakladanie s verejnými zdrojmi v gescii daných poradných orgánov vlády. Vzhľadom na to, že v súčasnosti národná rada, resp. jej výbory, takúto možnosť nemajú, predkladáme na rokovanie Národnej rady danú novelu zákona.
Predkladaný návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, najmä v podobe úspory finančných prostriedkov pri poukázaní na ich nehospodárne vynakladanie. Návrh nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, rovnako návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy. Návrh zákona taktiež nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
V § 2 ods. 2 sa navrhuje doplnenie nových dvoch viet, podľa ktorých stáli splnomocnenci predkladajú správy o svojej činnosti za uplynulý rok Národnej rade Slovenskej republiky. Stálymi splnomocnencami sú splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
Doručené správy budú následne predsedom Národnej rady Slovenskej republiky pridelené na prerokovanie jednému výboru alebo viacerým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by ich následnej prerokovali je do 90 dní od doručenia týchto správ Národnej rady Slovenskej republiky.
Tematicky najbližším výborom vhodným na pridelenie by bol pri súčasnej štruktúre výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a to pre správy oboch stálych splnomocnencov a pre stáleho splnomocnenca pre rómske komunity by to bol ešte aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Návrh zákona nepoužíva názov konkrétneho výboru, pretože zákon pozná len dva obligatórne vytvárané výbory, pričom explicitne spomína ich názvy - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky ostatné výbory si Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje podľa potreby. Súčasná štruktúra výborov a ich názvov nie je teda fixne daná a v budúcnosti sa môže zmeniť.
V pléne Národnej rady Slovenskej republiky sa tieto správy prerokúvať nebudú.
K Čl. II
Navrhuje sa termín účinnosti zákona na 1. augusta 2026.