Skupina dostala svoje meno počas stretnutia
československého prezidenta Václava Havla, maďarského
premiéra Józsefa Antalla a poľského prezidenta Lecha
Wałęsu. Východiskový cieľ z roku 1991 bol definovaný ako
koordinácia pri „návrate do Európy“ (demokratická
transformácia, spolupráca smerom k európskej
integrácii).
15. február
1991
Visegrad
Declaration
Po rozpade ČSFR sa formát stabilizoval ako „V4“ (Česko,
Maďarsko, Poľsko, Slovensko) a od druhej polovice 90.
rokov sa popri politickej koordinácii začali formálne
zachytávať aj procedúry a pracovné zvyklosti.
1. január
1993
ČR / SR
Významným míľnikom bolo prijatie dokumentu
„Contents of Visegrad Cooperation“, ktorý kodifikuje
základné prvky fungovania V4 (zahraničné záležitosti,
vnútorné záležitosti, vzdelávanie, kultúra, spoločnosť,
mládež a šport, veda, technológia, životné prostredie,
infraštruktúra, cezhraničná spolupráca, štruktúra
medzivládnej spolupráce).
14. máj 1999
Contents of
Visegrad
Cooperation
Po vstupe všetkých štyroch štátov do EÚ (1. máj 2004)
bola prijatá deklarácia predsedov vlád o spolupráci
„po vstupe do EÚ“ (Kroměříž, 12. máj 2004) a následne
„Guidelines on the Future Areas of Visegrad Cooperation“
(2004), ktoré rámcujú spoluprácu ako nástroj koordinácie
v EÚ a zároveň platformu pre regionálne a susedské
politiky.
1. máj 2004
Kroměřížska
deklarácia
Na samite predsedov vlád krajín V4 dňa 15. februára 2011
bola prijatá Bratislavská deklarácia, ktorá pri príležitosti
20. výročia vyšehradskej spolupráce zhodnotila doterajšie
výsledky činnosti V4 a definovala jej hlavné výzvy do
budúcnosti.
15. február
2011
Bratislavská
deklarácia
Pri príležitosti 30. výročia vyšehradskej spolupráce prijali
predsedovia vlád krajín V4 dňa 17. februára 2021
Krakovskú deklaráciu, ktorá potvrdila ďalšiu spoluprácu
v oblastiach spoločného záujmu.
17.
február
2021
3
