PREHĽAD POLITÍK V OBLASTI UMELEJ INTELIGENCIE PRE NÁRODNÚ

RADU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 2/2026

Tento pravidelný prehľad prináša poslancom Národnej rady SR a zamestnancom Kancelárie NR SR

stručnú syntézu dôležitých informácií v oblasti umelej inteligencie za posledné týždne. Primárne

vychádza z európskeho regulačného a politického rámca a dopĺňa ho o vybrané globálne trendy. Cieľom

je napomôcť odbornej, legislatívnej a kontrolnej činnosti Národnej rady SR.

Súhrn: Informácia o návrhu nariadenia o DNA, o výpočtovej suverenite EÚ, o probléme „deepfake

ekonomiky“, o finalizácii pracovnej verzie zákona na ochranu detí v online priestore (MIRRI),

o bezpečnosti a kybernetickej ochrane, rastúcom význame AI vo vedeckom výskume a globálnych

trendoch s priamym dopadom na EÚ.

NÁVRH NARIADENIA O AKTE O DIGITÁLNYCH SIEŤACH (DNA)

Európska ko misia predložila 21. januára 2026 návrh nariadenia o akte o digitálnych

sieťach (Digital Networks Act, DNA), ktorý prináša zásadný obrat v stratégii EÚ:

pozornosť sa rozširuje od kontroly obsahu aj k budovaniu technickej infraštruktúry.

Cieľom je harmonizovaný právny rámec s cieľom povzbudiť investície do moderných

sietí, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie odolnej digitálnej infraštruktúry v EÚ, AI a

cloudu. Implementačná úspešnosť tohto aktu v podmienkach Slovenskej republiky

bude ovplyvnená schopnosťou štátnej správy zabezpečiť zosúladenie strategických

rámcov s požiadavkami EÚ na dátovú pripravenosť a certifikované bezpečnostné

protokoly pre kybernetickú odolnosť digitálnej infraštruktúry.

VÝPOČTOVÁ SUVERENITA EÚ: EUROHPC, AI TOVÁRNE A INŠTITUCIONÁLNE

POSILNENIE

Dňa 20. januára 2026 EuroHPC JU komunikoval rozšírenie mandátu cez regulačnú

úpravu, čo politicky potvrdzuje, že EÚ prestáva vnímať superpočítače len ako výskumný

nástroj, ale robí z nich jadro priemyselnej politiky. V dôsledku toho spoločný podnik

EuroHPC a jeho riadiaca štruktúra prijmú zmeny, ktoré zahŕňajú odborné znalosti v

oblasti kvantových technológií. V nasledujúcich mesiacoch bude v rámci priemyselnej a

vedeckej poradnej rady spoločného podniku EuroHPC zriadená nová poradná skupina

pre kvantové technológie EuroHPC (QTAG). Tento inštitucionálny posun je nevyhnutný

pre fungovanie siete tzv. „AI tovární“ (AI factories), ktoré majú poskytovať kritický

výpočtový výkon európskym startupom a znižovať tak strategickú závislosť EÚ od

mimoeurópskych cloudových poskytovateľov.

V tomto kontexte sa stabilizuje európsky naratív okolo exascale systémov vrátane Alice

Recoque (najnovší európsky exaskálny superpočítač ) ako súčasti siete, ktorá má

podporovať „AI továrne“ a poskytovať výpočtový výkon startupom a malým stredným

podnikom (MSP). Táto iniciatíva je priamo relevantná pre posilnenie európskej

konkurencieschopnosti a strategické znižovanie závislosti od mimoeurópskych

cloudových poskytovateľov.

Pre Slovenskú republiku to vytvára dvojitú výzvu: na jednej strane sa otvára možnosť

prístupu k európskym kapacitám cez spoločné programy, na druhej strane rastie riziko,

že bez národného plánovania dátovej pripravenosti a bezpečnostných štandardov

nebude domáca ekonomika schopná tieto kapacity efektívne absorbovať a môže sa stať

pasívnym konzumentom európskych kapacít bez reálneho dopadu na domáce MSP.

AI A OCHRANA OSOBNOSTI: POSUN K PRÁVU NA IDENTITU V „DEEPFAKE

EKONOMIKE “

Nová analýza EPRS upozorňuje, že s nástupom generátorov videí s umelou inteligenciou

a platforiem zbierajúcich videá generované umelou inteligenciou sa objavili závažné

bezpečnostné riziká ako je vydieranie, šikanovanie a sofistikované podvody. Tento vývoj

podnietil diskusiu o prechode k novému právnemu konceptu „práva na identitu“,

pričom inšpiráciou je dánsky model z leta 2025. Dánska vláda oznámila, že bude bojovať

proti deepfake videám generovaným AI, cez ochranu osobných charakteristík ľudí,

vrátane vzhľadu a hlasu, prostredníctvom autorského práva.

Na základe dánskej iniciatívy, podpísali ministri všetkých členských štátov (vrátane

Slovenskej republiky) s výnimkou Maďarska a niektorých ďalších európskych krajín,

Deklaráciu o nevyhnutnosti kultúry a médií ako záruky našich európskych demokracií –

ktorá obsahuje hlavnú zásadu, že „naši občania musia byť chránení pred digitálnymi

replikami ich osobných charakteristík bez ich súhlasu“.

Hoci je primárnym cieľom nových iniciatív posilniť právny základ pre nahlasovanie

škodlivých deepfakes, aplikácia autorského práva na ľudskú identitu môže vytvoriť

nepredvídateľné právne kolízie s nariadením GDPR. Pri riešení škôd spôsobených

deepfake technológiami sa v súčasnosti kombinuje viacero právnych režimov súčasne,

najmä ochrana osobnosti, autorské právo, nekalá súťaž, ochrana osobných údajov a

trestné právo. Bez jasnej legislatívnej koordinácie týchto oblastí vzniká vysoké riziko

nízkej vymožiteľnosti práva a neúmerne vysoké transakčné náklady pre poškodených

občanov.

Aktuálne trendy z oblasti dozoru nad ochranou údajov naznačujú, že regulačné orgány

budú generatívne AI služby, vrátane nástrojov na „nudification“ (produkcia

sexualizovaných obrázkov), klasifikovať ako vysokorizikové spracúvanie dát. V takom

prípade bude problémom už samotná technická dostupnosť danej funkcionality, a nie

až jej následné zneužitie koncovým používateľom.

Iniciatíva prichádza pred plánovaným preskúmaním smernice o autorských právach a

súvisiacich právach na jednotnom digitálnom trhu. Na jar 2026 sa očakáva, že Európsky

parlament bude hlasovať o správe z vlastnej iniciatívy (spravodajca: Axel Voss, EPP,

Nemecko) týkajúcej sa autorských práv a generatívnej AI.

MIRRI FINALIZUJE PRACOVNÚ VERZIU NÁVRHU ZÁKONA NA OCHRANU DETÍ

V ONLINE PRIESTORE

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako gestor ochrany detí

v digitálnom priestore finalizuje prvú pracovnú verziu osobitného zákona, ktorý má

priniesť reálne vymáhateľné pravidlá pre bezpečný online svet. Od 1. februára vzniká

na ministerstve nové špecializované oddelenie, ktoré sa bude agende ochrany detí v

digitálnom priestore dlhodobo venovať. Rezort v týchto dňoch finalizuje návrh

paragrafového znenia osobitného zákona k ochrane detí v online prostredí, ktorého

tvorba je zároveň podložená sériou odborných okrúhlych stolov za účasti Generálnej

prokuratúry SR, Policajného zboru, Ministerstva spravodlivosti SR, Úradu na ochranu

osobných údajov, Slovenskej advokátskej komory a ďalších relevantných subjektov.

Návrh zákona predpokladá zavedenie technicky vymáhateľnej vekovej hranice 16 rokov

pre prístup na sociálne siete a vybrané AI služby, úpravu zodpovednosti za rodičovskú

kontrolu, obmedzenie hazardných mechanizmov v detských hrách, reguláciu detskej

práce online a právo na vymazanie digitálnej stopy detí.

BEZPEČNOSŤ A KYBERNETICKÁ OCHRANA

Monitoring OECD ohľadom kybernetických útokov ukazuje, že AI sa stáva

multiplikátorom kybernetických útokov a zároveň nástrojom pre škodlivý obsah, čo

zvyšuje nároky na prevenciu, detekciu a reakciu v štátnom aj súkromnom sektore. V

roku 2025 čelili organizácie na celom svete rekordným 1 968 kybernetickým útokom

týždenne – čo predstavuje 70 % nárast od roku 2023 – ktoré boli spôsobené útočníkmi

využívajúcimi AI a automatizáciu. AI umožnila škálovateľnejšie, personalizovanejšie a

koordinovanejšie útoky, čo viedlo k rozsiahlemu narušeniu prevádzky a poškodeniu

organizácií vo viacerých sektoroch.

V nadväznosti na rastúce množstvo kybernetických útokov by mala Slovenská republika

posilňovať kapacity CSIRT (Computer Security Incident Response Team Slovakia)

a zároveň vzniká potreba legislatívneho ukotvenia vyšších štandardov pre odolnosť

kritickej infraštruktúry a vyčlenenie dodatočných rozpočtových prostriedkov na

personálnu stabilizáciu kybernetických expertov v štátnej správe.

RASTÚCI VÝZNAM AI VO VEDECKOM VÝSKUME

V priebehu roka 2025 AI zásadne transformovala softvérové inžinierstvo a prognózy na

rok 2026 predpokladajú analogický, prelomový dopad na oblasť základného a

aplikovaného vedeckého výskumu. Nové generácie systémov AI už vykazujú progres pri

riešení komplexných otvorených problémov v matematike, fyzike, chémii, biomedicíne,

nerovedách či astronómii. ktoré boli dlhodobo považované za technicky náročne

nedosiahnuteľné. Podľa aktuálnych dát vzrástol priemerný týždenný počet interakcií v

pokročilých vedeckých disciplínach v priebehu minulého roka o 50 %, konkrétne z 5,7

milióna na 8,4 milióna správ týždenne. K januáru 2026 sa odhaduje, že približne 1,3

milióna používateľov týždenne využíva LLM modely na riešenie vysoko špecifických

úloh, ako sú technické derivácie, inžinierske simulácie a pokročilé modelovanie. Tieto

nástroje využíva vedecká komunita predovšetkým na rýchlu syntézu technickej

literatúry, analýzu masívnych experimentálnych údajov, písanie kódu a plánovanie

laboratórnych experimentov, čím výrazne skracujú inovačné cykly.

GLOBÁLNE TRENDY S PRIAMYM DOPADOM NA EÚ

V USA sa prehlbuje dôraz federálnej administratívy na urýchlené nasadzovanie AI a na

odstránenie regulačných bariér, čo môže viesť k rýchlejšej komercializácii produktov,

ktoré sa následne budú exportovať na európsky trh, čím sa zvýši tlak na európsky

dohľad a zjednotenie digitálnych nástrojov, ktoré kontrolujú, či tieto technológie

dodržiavajú zákony EÚ.

Súčasne sa mení spôsob uplatňovania pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa, keď

americká Federal Trade Commission signalizuje prísnejšie zameranie na klamlivé

tvrdenia o výkonoch a schopnostiach AI, avšak zároveň opatrnejší prístup k zásahom,

ktoré by sa dali interpretovať ako brzdenie inovácií, čo zvyšuje riziko vzďaľovania sa

regulačných pravidiel medzi EÚ a USA.

Čína vydala prvé predpisy týkajúce sa AI už v roku 2021. Zameriavajú sa na najmä na

kontrolu technologických firiem a obsahu, ktorý šíria prostredníctvom svojich

platforiem. V Číne sa preto kladie dôraz na povinné označovanie obsahu vytvorenom

AI a na štátom riadené pravidlá pre technológie, ktoré vytvárajú umelú realitu (tzv. deep

synthesis). Tento prístup vytvára model, ktorý sa technicky podobá na európsku snahu

o transparentnosť, ale s odlišnými hodnotovými prioritami (štátna kontrola pred

slobodou informácií), čo bude pre EÚ relevantné pri medzinárodnom obchode a pri

nastavovaní pravidiel pre šírenie digitálneho obsahu cez hranice.

Spracovali:

Natália Švecová (riaditeľka Parlamentného inštitútu) & Milan Hrabovský (výskumný

analytik Parlamentného inštitútu)

12 február 2026

Materiál slúži najmä pre poslancov NR SR a zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere

nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne

k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút a

autorov. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.