Činnosť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti

V sledovanom období bol predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák a od 11. decembra 2025 bol poverený Michal Stuška za zastupujúceho predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

Spoluprácu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NR SR”) a vlády Slovenskej republiky v oblasti európskych záležitostí na národnej úrovni upravuje Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Tento zákon predstavuje základný rámec spolupráce pri predkladaní návrhov pozičných dokumentov ako aj pri ich schvaľovaní a zároveň informovaní o ďalších záležitostiach v súvislosti s Európskou úniou. Na základe daného zákona sa tak NR SR nepriamo podieľa na rozhodovacích procesoch v Európskej únii, ako aj na tvorbe európskej legislatívy. Zloženie a pôsobnosť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej aj ako „Výbor NR SR pre európske záležitosti“ alebo len „výbor“) upravuje Zákon NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Činnosť národných parlamentov v európskych záležitostiach taktiež upravujú protokoly pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie1 (Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality).

V sledovanom období (od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025) vzal Výbor NR SR pre európske záležitosti na vedomie 718 nových návrhov aktov v zmysle § 58a ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku. Výbor taktiež zobral na vedomie 264 predbežných stanovísk, ktoré mu boli doručené v lehote podľa § 58 a ods. 8 zákona o rokovacom poriadku. Z celkového počtu 885 návrhov aktov, Výbor NR SR pre európske záležitosti pri 5 z nich požiadal o stanovisko iný výbor v zmysle § 58a ods. 3 písm. f) zákona o rokovacom poriadku. Informácie o všetkých doručených návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie obsahuje aj Systém sledovania európskych záležitostí (SSEZ), ktorý je verejne dostupný a umiestnený na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Prostredníctvom daného informačného systému má verejnosť prístup k informáciám o doručených návrhoch právne záväzných a iných aktov Európskej únie, ako aj k predbežným stanoviskám k jednotlivým návrhom2.

1 Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010, s. 1.

2 Systém sledovania európskych záležitostí. Dostupné na internete:

https://www.nrsr.sk/ssez/

Výbor NR SR pre európske záležitosti prerokoval v sledovanom období informácie a schválil stanoviská Slovenskej republiky k nasledujúcim zasadnutiam Európskej rady a Rady Európskej únie (ďalej aj ako „Rady“):

Európska rada

−informácia o mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 6. marca 2025;

−informácia o zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 20. – 21. marca 2025

−informácia o zasadnutí Samitu eurozóny, ktoré sa uskutočnilo 20. marca 2025;

−informácia o zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 26. – 27. júna 2025;

−informácia o zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 23. a 24. októbra 2025;

−informácia o zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 18. a 19. decembra 2025;

Rada Európskej únie pre životné prostredie (ENVI)

−informácia o zasadnutí Rady pre životné prostredie, ktoré sa uskutočnilo 18. septembra 2025;

Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti (GAC)

−informácia o zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, ktoré sa uskutočnilo 16. decembra 2025;

Rada Európskej únie pre pre zahraničné veci (FAC)

−informácia o zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci – časť obchod, ktoré sa uskutočnilo 7. apríla 2025 (ex-post);

−informácia o rokovaní Rady EÚ pre zahraničné záležitosti, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. mája 2025 (ex-post);

−informácia o zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré sa uskutočnilo 23. júna 2025;

−informácia o zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (časť obrana), ktoré sa uskutočnilo 15. októbra 2025;

−informácia o zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré sa uskutočnilo 15. decembra 2025.

K ostatným zasadnutiam Rady Európskej únie boli stanoviská Slovenskej republiky schválené formou tzv. tichej procedúry v zmysle čl. 2 ods. 4 Ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie..

V súvislosti so súladom návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, Lisabonská zmluva3 (2009) zaviedla mechanizmus kontroly subsidiarity, umožňujúci národným parlamentom Európskej únie prijímať odôvodnené stanoviská, v prípade nazdávania sa, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie porušuje zásadu subsidiarity. V sledovanom období, t. j. od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025, Výbor NR SR pre európske záležitosti toto právo uplatnil pri návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska, zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1938. Čo sa týka politických dialógov, Výbor NR SR pre európske záležitosti v sledovanom období prijal 6 uznesení, ktoré sa následne zasielali príslušným európskym inštitúciám. Išlo o uznesenie k: politike súdržnosti Európskej únie po roku 2027; zastaveniu tranzitu zemného plynu cez územie Ukrajiny a jeho dopadu na Slovensko a Európsku úniu; prioritám Slovenskej republiky vyplývajúcim z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2025; aktuálnemu vývoju v obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými; podpore rozvoja geotermálnej energie na Slovensku a v Európskej únii a aktu agresie Ruskej federácie voči Poľskej republike.

Okrem iného, Výbor NR SR pre európske záležitosti prerokoval zameranie činnosti Veľvyslanectva Slovenskej republiky v: Belgickom kráľovstve a Luxemburskom veľkovojvodstve; Českej republike; Dánskom kráľovstve, Nórskom kráľovstve a na Islande so sídlom v Štokholme; Nemeckej spolkovej republike a Maďarsku. Zároveň prerokoval aj stretnutie premiéra Slovenskej republiky R. Fica s prezidentom Ruskej federácie V. Putinom a ďalšie kroky SR vyplývajúce zo zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a revíziu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Aktivity na pôde Národnej rady Slovenskej republiky

Dňa 10. januára 2025 sa predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák stretol s veľvyslancom Turecka v Slovenskej republike, pánom Erkanom Özoralom. Témou rokovania bola najmä bilaterálna spolupráca medzi Slovenskou republikou a Tureckom. Počas stretnutia obe strany potvrdili, že vzťahy medzi Slovenskom a Tureckom sú bezproblémové, bez závažných otvorených otázok, s potenciálom rozvoja v hospodárskej oblasti.

3 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení spoločenstva, podpísaná v Lisabone 13. decembra 2007. Úradný vestník Európskej únie, 17. 12. 2007, 2007/C 306/01

Dňa 10. marca 2025 sa v priestoroch NR SR uskutočnilo bilaterálne rokovanie delegácie Výboru NR SR pre európske záležitosti s delegáciou Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky. Delegáciu Výboru NR SR pre európske záležitosti viedol predseda výboru Ján Ferenčák. Spolu s ním sa rokovania zúčastnila aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík, člen výboru Ján Mažgút, člen výboru Ján Hargaš, členka výboru Zuzana Plevíková a člen výboru Dušan Tittel. Delegáciu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky viedol predseda Výboru pre európske záležitosti Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Ondřej Benešík. Obe delegácie potvrdili mimoriadnu blízkosť Slovenskej a Českej republiky, ako aj záujem o aktívnu komunikáciu a spoluprácu naprieč viacerými oblasťami. Obe delegácie sa zároveň zhodli na podpore rozvoja vzájomných vzťahov na bilaterálnej úrovni a aj v rámci regionálnych formátov. Delegácie diskutovali o aktuálnych európskych a zahranično-politických témach.

Dňa 13. marca 2025 prijali na pôde NR SR podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáta Jurík a člen výboru Dušan Tittel delegáciu zo základnej školy v Nemšovej. Diskusia členov výboru so žiakmi a žiačkami sa zameriavala na aktuálne vnútropolitické, ústavnoprávne, európske a zahraničnopolitické témy. Žiaci a žiačky absolvovali aj komentovanú prehliadku budovy NR SR.

Dňa 14. marca 2025 prijali na pôde NR SR podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáta Jurík a člen výboru Ján Mažgút skupinu mladých lídrov z Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu v rámci študijnej cesty organizovanej Strategickým inštitútom pre rozvoj a mier s podporou Európskej únie. Počas diskusie sa venovali témam demokracie, európskym témam a výzvam, ktorým Slovensko a Európska únia v súčasnosti čelia. Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko sú súčasťou politiky Východného partnerstva Európskej únie, ktorá vznikla s cieľom podporovať snahy o politické, sociálne a hospodárske reformy v týchto krajinách zamerané na zvýšenie demokratizácie, zlepšovanie dobrej správy vecí verejných, energetickej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Dané stretnutie ukázalo dôležitosť medzinárodného dialógu a výmenu skúseností medzi mladou generáciou, ktorá bude formovať budúcnosť svojich krajín.

Dňa 8. apríla 2025 sa na pôde NR SR uskutočnilo stretnutie so zamestnancami a zamestnankyňami Európskej komisie. Delegácia Európskej komisie bola v týchto dňoch na Slovensku na pracovnej návšteve. Stretnutie viedol predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák. Zúčastnila sa aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík, člen výboru Ján Mažgút a člen výboru Ján Hargaš. Témami rokovania bolo postavenie a kompetencie Výboru NR SR pre európske záležitosti

v politickom systéme SR, vnútropolitické otázky a aktuálne európske a zahraničnopolitické záležitosti.

Dňa 8. apríla 2025 predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák prijal na pôde NR SR veľvyslanca Českej republiky v Slovenskej republike, ktorým je Rudolf Jindrák. Hlavnou témou boli aktuálne európske otázky, ale aj tradične blízke vzťahy medzi Slovenskou a Českou republikou.

Dňa 30. apríla 2025 absolvoval predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák bilaterálne rokovanie s veľvyslancom Spojených štátov amerických na Slovensku, ktorým je od septembra 2022 právnik a dlhoročný diplomat Gautam Rana. Témou boli aktuálne bilaterálne otázky a obchodné clá zavedené Spojenými štátmi na štáty EÚ.

Dňa 30. apríla 2025 sa v budove NR SR uskutočnilo rokovanie delegácie Výboru NR SR pre európske záležitosti s ministerkou pre európske záležitosti Dánskeho kráľovstva Marie Bjerre. Delegáciu výboru viedol predseda výboru Ján Ferenčák. Aktívne sa zúčastnili aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík, podpredseda výboru Michal Stuška, člen výboru Ján Hargaš a člen výboru Ján Mažgút. Rokovanie bolo obsahovo zamerané na európske témy a agendu Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC).

Dňa 7. mája 2025 absolvoval predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák bilaterálne rokovanie s veľvyslancom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Slovensku, ktorým bol dlhoročný diplomat Nigel Baker. Témou boli aktuálne bilaterálne otázky, európske témy a vnútropolitická situácia v oboch krajinách.

Dňa 26. mája 2025 sa na pôde Výboru NR SR pre európske záležitosti uskutočnilo rokovanie s delegáciou Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) Európskeho parlamentu, ktorú viedol podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík. Delegáciu Výboru NR SR pre európske záležitosti viedol predseda výboru Ján Ferenčák. Strenutia sa zúčastnili aj ďalšie poslankyne a poslanci a to: Beáta Jurík, Ján Mažgút, Ivan Štefunko, Igor Šimko a Justín Sedlák. Hlavnou témou rokovania bol stav a potenciál geotermálnej energie na Slovensku a možnosti financovania.

Dňa 27. mája 2025 sa v priestoroch Bratislavského hradu uskutočnilo rokovanie delegácie NR SR s delegáciou Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu, ktorú viedol poslanec Európskeho parlamentu Tomáš Zdechovský. Delegáciu NR SR viedol predseda Výboru NR SR pre financie a

rozpočet Ján Blcháč). Výbor NR SR pre európske záležitosti zastupovala podpredsedníčka výboru Beáta Jurík a členovia výboru Tittel Dušan, Ján Mažgút a Ján Hargaš. Hlavnou témou rokovania bolo zhodnotenie stavu finančného riadenia a systému kontroly eurofondov na Slovensku v kontexte ochrany finančných záujmov EÚ.

Dňa 29. mája 2025 absolvoval predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák bilaterálne rokovanie s veľvyslankyňou Španielskeho kráľovstva na Slovensku, ktorou bola od roku 2021 Lorea Arribalzaga Ceballos, ktorá ukončila svoju diplomatickú misiu. Predseda výboru jej poďakoval za doterajšiu spoluprácu a výrazný príspevok k rozvoju bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Španielskom. V rozhovore sa zároveň zhodli na význame pokračujúcej spolupráce v rámci Európskej únie a na posilňovaní partnerstva oboch krajín.

Dňa 3. júna 2025 predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák absolvoval bilaterálne rokovanie s novým veľvyslancom Holandského kráľovstva na Slovensku, ktorým bol už niekoľko týždňov Jules Gerzon. Diskusia v konštruktívnej atmosfére prebiehala o prioritách holandsko-slovenskej spolupráce, význame jednoty EÚ a o aktuálnych európskych témach, ktorým sa venuje Výbor NR SR pre európske záležitosti. Obe strany sa zhodli na význame pokračujúcej spolupráce v rámci Európskej únie a na posilňovaní partnerstva oboch krajín.

Dňa 3. júna 2025 sa na Bratislavskom hrade, pod záštitou predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti Jána Ferenčáka uskutočnila konferencia s názvom „Riziká zaostávania: Klimatická neutralita a zelená transformácia na Slovensku“. Na konferencii odprezentoval svoju štúdiu s názvom „Riziká zaostávania“ Richard Filčák, riaditeľ Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. S úvodným príhovorom vystúpil predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák. Medzi panelistami boli aj poslanci NR SR: Ivan Štefunko, Igor Šimko a Karol Galek. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia biznisu, vedeckých inštitúcií, verejnej správy a aj poslanci NR SR. Diskusné panely sa zamerali na využitie verejných a európskych investícií, potrebu strategického plánovania a podporu inovácií a obnoviteľných zdrojov v priemysle aj v regiónoch. Podujatie zorganizovali: Slovenská klimatická iniciatíva, Odbor pre európske záležitosti Kancelárie Národnej rady SR a Friedrich-Ebert-Stiftung, zastúpenie v SR.

Dňa 4. júna 2025 sa predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák stretol na pôde NR SR s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov SR, ktorou je Monika Uhlerová, aby spoločne diskutovali o aktuálnych výzvach v oblasti pracovného práva a sociálnej politiky, ktoré majú silný európsky aj domáci rozmer. Jednou z hlavných tém rokovania bola nedostatočná ochrana

odborových funkcionárov, ktorí sú na Slovensku čoraz častejšie prepúšťaní v rozpore so zákonom. Hoci Zákonník práce takýto krok bez súhlasu odborovej organizácie zakazuje, v praxi súdne konania trvajú roky, počas ktorých dochádza k oslabeniu odborovej činnosti a zastrašovaniu zamestnancov. Ďalšou témou rokovania bola implementácia smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách, ktorá otvára cestu k spravodlivejším odmeňovacím podmienkam. Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky navrhuje, aby sa táto smernica premietla aj do zvýšenej ochrany odborových organizácií a zlepšenia podmienok pre kolektívne vyjednávanie. Obaja predstavitelia sa zhodli aj na potrebe revízie životného minima a nezdaniteľnej časti základu dane, ktoré významne ovplyvňujú čisté príjmy nízkopríjmových skupín obyvateľstva.

Dňa 11. júna 2025 sa predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák bilaterálne stretol s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Českej republiky v Slovenskej republike, ktorým je od januára 2023 Rudolf Jindrák. Hlavnou témou rozhovorov bola prehĺbená spolupráca medzi európskymi výbormi oboch krajín, ktorá je kľúčová pre koordinovaný prístup k európskej politike. Diskutovalo sa aj o spolupráci európskych výborov v rámci V4, ktorá prináša nové možnosti pre intenzívnejší dialóg a koordináciu medzi Slovenskom, Českou republikou, Poľskom a Maďarskom na európskej úrovni. Nezabudlo sa ani na spoluprácu v rámci iniciatívy S3 – Slavkovského formátu, ktorý spája Slovensko, Českú republiku a Rakúsko s cieľom podporiť regionálnu spoluprácu a rozvoj. Súčasťou rozhovoru boli aj nadchádzajúce české voľby, kde predseda výboru a veľvyslanec vyjadrili vzájomný záujem o stabilitu a rozvoj demokratických procesov v regióne. Zároveň sa venovali aktuálnej politickej kampani v Čechách, ktorá prebieha v súvislosti s voľbami, a jej dopadom na bilaterálne vzťahy. Stretnutie potvrdilo pevné základy spolupráce medzi Slovenskom a Českou republikou a odhodlanie oboch strán pokračovať v intenzívnom dialógu a koordinácii na európskej úrovni.

Dňa 17. júna 2025 sa predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák stretol s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Ukrajiny v Slovenskej republike, ktorým je Myroslav Kastran. Hlavnou témou ich diskusie bola európska integrácia Ukrajiny. Obaja partneri sa zhodli na významnej úlohe, ktorú zohráva proces pristúpenia Ukrajiny k Európskej únii, a zdôraznili potrebu intenzívnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a Ukrajinou.

Dňa 18. júna 2025 predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák absolvoval rokovanie s vedúcou inšpekčného tímu na Spolkovom ministerstve zahraničných vecí v Berlíne, ktorou je veľvyslankyňa Sabine Stöhr. Takáto inšpekcia je na všetkých ambasádach vo svete bežná cca. každých 5 rokov. Pani inšpektorka sa v rámci auditu stretáva aj s predstaviteľmi inštitúcií a

organizácií, s ktorými nemecká ambasáda spolupracuje. Predseda výboru ocenil transparentnosť a pravidelnosť takýchto kontrol, ktoré prispejú k efektívnej spolupráci medzi nemeckou ambasádou a slovenskými partnermi. Diskusia prebehla v priateľskej a konštruktívnej atmosfére. Zároveň adresoval spokojnosť s aktuálnou spoluprácou nemeckej ambasády na Slovensku a ocenil jej významný prínos pre rozvoj bilaterálnych vzťahov.

Dňa 27. októbra 2025 sa na pôde NR SR uskutočnilo bilaterálne rokovanie s delegáciou Ukrajiny vedenou námestníkom ministra zahraničia Ukrajiny Jevhenom Perebyjnisom. Námestníka sprevádzal počas jeho návštevy Slovenska veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike Myroslav Kastran. Národnú radu SR zastupovali: podpredseda výboru Michal Stuška, podpredsedníčka výboru Beáta Jurík, člen výboru Ján Mažgút, člen výboru Dušan Tittel a člen výboru Branislav Škripek. Diskusia bola zameraná na eurointegračné ambície Ukrajiny, inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu a jej dôsledky a bilaterálne vzťahy medzi SR a Ukrajinou. Delegácia NR SR na rokovaní potvrdila, že strategickým záujmom Slovenskej republiky naďalej ostáva mierová, nezávislá, demokratická a prosperujúca Ukrajina, integrovaná do európskych štruktúr po splnení všetkých potrebných kritérií.

Dňa 28. októbra 2025 sa na pôde NR SR uskutočnilo bilaterálne rokovanie medzi predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti Jánom Ferenčákom a predsedom Skupiny priateľstva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou Najvyššej rady Ukrajiny Anatoliim Kostiukhom. Predsedu skupiny priateľstva sprevádzal počas jeho návštevy Slovenska veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike Myroslav Kastran. Predseda výboru Ján Ferenčák podporil eurointegračné ambície Ukrajiny a zdôraznil, že z pohľadu SR je preto kľúčové usilovať sa o čo najskoršie dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu, založeného na princípoch Charty OSN. Diskusia sa týkala aj posilnenia medziparlamentnej spolupráce medzi SR a Ukrajinou.

Dňa 11. novembra 2025 sa na pôde NR SR uskutočnilo stretnutie s hlavnou európsku prokurátorku Laurou C. Kövesi. Delegáciu NR SR viedol predseda výboru Ján Ferenčák. Stretnutia sa zúčastnili aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík, a členovia a členky výboru: Vladimíra Marcinková, Ján Mažgút a Branislav Škripek. Na stretnutí sa diskutovalo o ochrane finančných záujmov EÚ, stave vyšetrovania hospodárskej kriminality a výzvach, ktoré stoja pred Slovenskom. Hlavná európska prokurátorka upozornila na vážne škody spôsobené podvodmi s európskymi fondmi. Diskutovalo sa aj o potrebe lepšej legislatívy, posilnení špecializovaných kapacít a efektívnejšej organizácie práce orgánov činných v trestnom konaní. Členovia výboru zdôraznili pripravenosť parlamentu prispieť k zlepšeniu legislatívneho rámca a podpore spolupráce s Európskou prokuratúrou.

Dňa 27. novembra 2025 prijal predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák podpredsedu vlády Čiernej Hory pre zahraničné a európske záležitosti Filipa Ivanovića. Rokovania sa zúčastnili aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík, podpredseda výboru Michal Stuška a členovia výboru Ján Mažgút a Dušan Tittel. Rokovanie potvrdilo, že vzťahy medzi Slovenskom a Čiernou horou sú dlhodobo na vysokej úrovni a Slovensko si váži partnerstvo s krajinou, ktorá je najpokročilejším kandidátom na vstup do EÚ spomedzi všetkých štátov západného Balkánu. Predseda výboru opätovne potvrdil, že Slovensko pevne podporuje ambíciu Čiernej Hory stať sa 28. členom Európskej únie do roku 2028. Počas rokovania sa diskutovalo sa o potrebných reformách, posilnení ekonomickej spolupráce aj o úlohe parlamentnej diplomacie pri prehlbovaní našich vzťahov. Obe strany sa zhodli, že stabilita západného Balkánu je kľúčová pre bezpečnosť celej Európy – a Slovensko bude v tomto procese naďalej aktívnym a spoľahlivým partnerom.

Dňa 10. decembra 2025 prijal Výbor NR SR pre európske záležitosti delegáciu ombudsmanov zo Slovenska, Srbska, Česka, Gruzínska a Azerbajdžanu. Stretnutie v mene výboru otvoril podpredseda výboru Michal Stuška. Stretnutia sa zúčastnili aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík a členovia výboru Ján Hargaš a Dušan Tittel. Diskusia sa zamerala na aktuálne výzvy v oblasti ochrany ľudských práv, posilňovanie spolupráce medzi parlamentmi a ombudsmanmi a na zdieľanie skúseností s implementáciou legislatívy v jednotlivých krajinách. Ombudsmani ocenili otvorený prístup výboru k daným témam a zdôraznili potrebu užšej spolupráce pri riešení spoločných výziev.

Reprezentácia v zahraničí a iné aktivity

Dňa 26. januára 2025 sa predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák stretol s mimoriadnou a splnomocnenou veľvyslankyňou Slovenskej republiky v Poľskej republike, ktorou bola od roku 2022 Andrea Elscheková-Matisová. Pracovné stretnutie sa uskutočnilo pred začiatkom Konferencie predsedov parlamentných výborov pre záležitosti Únie parlamentov členských štátov Európskej únie (COSAC), ktoré sa konalo 26.1. a 27.1. vo Varšave v rámci parlamentnej dimenzie predsedníctva Poľskej republiky v Rade EÚ. Témou stretnutia boli priority poľského predsedníctva v Rade EÚ a aktuálne európske témy.

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák sa 27. januára 2025 vo Varšave zúčastnil Konferencie predsedov parlamentných výborov pre záležitosti Únie parlamentov členských štátov EÚ (COSAC). Počas konferencie predseda výboru vystúpil s konferenčnými príspevkami k téme "Priority poľského predsedníctva Rady Európskej únie" a k téme "Rozpočet EÚ

založený na politikách, ktoré reagujú na dôsledky zmeny klímy" a rokoval s predsedníčkou parlamentného výboru pre integráciu Ukrajiny do EÚ, ktorou je Ivanna Klympush-Tsintsadze.

Člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Mažgút sa dňa 19. februára 2025 spolu s predsedom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Richardom Glückom zúčastnili medziparlamentného zasadnutia Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET). Hlavnými témami zasadnutia boli transatlantické vzťahy v náročných časoch a smerom k multipolárnemu svetu - aká je úloha Európskej únie?.

Členka Výboru NR SR pre európske záležitosti Zuzana Plevíková sa v dňoch 23. a 24. februára 2025 spolu s podpredsedom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Gáborom Grendelom zúčastnili vo Varšave Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre Agentúru Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol). Počas týchto dvojdňových diskusií poľskom Sejme sa poslanci zameriavali na ochranu dát, boj proti obchodovaniu s drogami v Európe, boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí online a offline a aktivity Europolu spojených s vojnou na Ukrajine. Spoločná parlamentná kontrolná skupina pre Europol bola zriadená na konferencii predsedov parlamentov členských štátov EÚ práve v Bratislave v apríli 2017 s cieľom umožniť Európskemu parlamentu a národným parlamentom EÚ vykonávať kontrolu nad Europolom.

Dňa 6. marca 2025 sa v Európskom parlamente uskutočnilo medziparlamentné zasadnutie Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rovnosť pohlaví (FEMM). NR SR na zasadnutí zastupovala podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáta Jurík spolu s predsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Luciou Plavákovou. Zasadnutia sa zúčastnil aj člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Mažgút. Zasadnutie bolo venované agende Ženy, mier a bezpečnosť (WPS), ktorá tvorí rámec OSN, ktorý vychádza z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a následných rezolúcií. Zameriava sa na úlohu žien v prevencii konfliktov, mierovom riešení sporov a budovaní stability. Z tohto dokumentu následne vychádza stratégia Európskej únie a jej členských štátov, vrátane SR.

Dňa 18. marca 2025 sa v Európskom parlamente konala medziparlamentná konferencia "EU Tax Symposium 2025" s podtitulom "Posilnenie konkurencieschopnosti a spravodlivosti na budovanie prosperity", ktorej sa zúčastnil člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Hargaš a podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Daniel Karas. Medziparlamentná konferencia sa zamerala na daňové priority novej Európskej komisie, výzvy pre spravodlivý príspevok jednotlivcov s ultra vysokým čistým majetkom, udržateľná konkurencieschopnosť EÚ, vplyv daňových systémov

na posilnenie konkurencieschopnosti a spravodlivosti, európsku a medzinárodnú reformu dane z príjmu právnických osôb a umelú inteligenciu pre daňové systémy.

Podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáta Jurík, podpredseda Zahraničného výboru NR SR Tomáš Valášek a člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Mažgút sa v dňoch 22. – 24. marca 2025 vo Varšave zúčastnili medziparlamentnej konferencie o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ. Konferencia sa konala v rámci parlamentnej dimenzie predsedníctva Poľskej republiky v Rade EÚ. Na konferencii sa preberali témy ako ochrana a zabezpečenie Európskej únie: hybridné hrozby ako externý faktor destabilizácie Európy; priority a výzvy Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) v novom inštitucionálnom cykle; budovanie nového bezpečnostného rámca pre Európsku úniu; budúcnosť transatlantických vzťahov; otvorená diskusia o aktuálnych geopolitických trendoch a výzvach pre spoluprácu EÚ a USA; posilňovanie európskej obrany v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine; ozbrojené sily Európskej únie; bezpečnosť v regióne Baltského mora: Ruské nepriateľské aktivity - pokusy o zmenu hraníc a obchádzanie sankcií EÚ.

Člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Branislav Škripek sa v dňoch 13. a 14. apríla 2025 vo Varšave zúčastnil medziparlamentnej konferencie na tému Výroba energie s nulovými emisiami: Smerom ku konkurencieschopnosti a bezpečnosti EÚ. Konferencia sa uskutočnila v rámci parlamentnej dimenzie predsedníctva Poľskej republiky v Rade EÚ. Poskytla príležitosť na diskusiu o potrebných smerovaniach politík EÚ v kontexte energetickej transformácie a rozvoja výroby energie s nulovými emisiami. Tieto opatrenia sa môžu stať hnacou silou pre ďalšie odvetvia priemyslu a služieb v EÚ, čím by sa zvýšila konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ a bezpečnosť Európy. Konferencia ponúkla diskusiu o najnovších iniciatívach Európskej komisie, ako sú Kompas konkurencieschopnosti a Dohoda o čistom priemysle. Tieto iniciatívy majú za cieľ zabezpečiť, aby hospodárstvo EÚ rástlo a zostalo konkurencieschopné vo všetkých odvetviach priemyslu, ako aj zvýšiť možnosti rastu pre podniky znížením administratívnej záťaže a štandardizáciou regulácií. Jedným z kľúčových prvkov Dohody o čistom priemysle je transformácia energetického sektora EÚ smerom k nulovým emisiám, pričom sa zároveň zabezpečí, že sektor zostane bezpečný a odolný voči rôznym typom geopolitických narušení.

Dňa 9. júna 2025 sa členovia Výboru NR SR pre európske záležitosti zúčastnili Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Európskej únie parlamentov EÚ (COSAC), ktorá sa konala vo Varšave v rámci predsedníctva Poľskej republiky v Rade EÚ. Delegáciu NR SR viedol

predseda výboru Ján Ferenčák. Spolu s ním sa zúčastnila aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík a člen výboru Ján Hargaš. Hlavnými témami konferencie boli: implementácia priorít poľského predsedníctva Rady EÚ; pracovné programy Európskej komisie a Európskeho parlamentu v novom inštitucionálnom cykle; strategická agenda EÚ a nový viacročný finančný rámec EÚ.

Dňa 9. júna 2025 sa v rámci konferencie tiež uskutočnilo bilaterálne rokovanie s predsedníčkou Výboru pre európsku integráciu Najvyššej rady Ukrajiny, ktorou je Ivanna Klympush-Tsintsadze. Rokovania sa zúčastnil predseda výboru Ján Ferenčák a podpredsedníčka výboru Beáta Jurík. Výsledkom rokovania bola jednoznačná podpora pre integračné úsilie Ukrajiny a jej budúce členstvo v Európskej únii. Obe strany sa zhodli na dôležitosti pokračovania reforiem a vzájomnej spolupráce na ceste k plnohodnotnému členstvu Ukrajiny v EÚ.

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák sa v dňoch 3. a 4. júla 2025 v Kodani zúčastnil Konferencie predsedov parlamentných výborov pre záležitosti Únie parlamentov členských štátov Európskej únie (COSAC). Hlavnými témami konferencie boli: predstavenie priorít Dánskeho predsedníctva v Rade EÚ a Ukrajina a európska bezpečnosť a obrana. Predseda výboru absolvoval aj tradičné bilaterálne rokovanie s predsedom výboru pre európsku integráciu Čiernej hory, ktorá je krajinou s kandidátskym štatútom.

Delegácia NR SR sa v dňoch 26.- 28. august 2025 zúčastnila v Kodani medziparlamentnej konferencie o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP). Delegáciu viedla podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáta Jurík. Aktívne sa zúčastnil aj člen výboru Ján Mažgút. Konferencia bola venovaná budúcnosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Diskutovalo sa o posilnení spolupráce medzi EÚ a NATO, o obrane demokracie a suverenity Ukrajiny, o rozširovaní Únie ako strategickej investícii do európskej bezpečnosti a o potrebe chrániť kritickú infraštruktúru, energetické zdroje a odolnosť spoločností voči novým hrozbám. Účastníci sa zhodli, že Európa stojí pred strategickým momentom, ktorý si vyžaduje jednotu a schopnosť konať rozhodne.

Delegácia NR SR v dňoch 2. - 5. septembra 2025 navštívila jednu z kandidátskych krajín na západnom Balkáne, Čiernu Horu. Delegáciu viedol predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák. Zúčastnila sa aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík a člen výboru Ján Mažgút. Slovenská delegácia, ktorú po krajine a jej inštitúciách sprevádzal veľvyslanec Slovenskej republiky v Čiernej Hore Boris Gandel, mala v Čiernej Hore absolvovala rokovanie s predstaviteľmi okresu (opštiny) Budva. Témou rozhovorov bola organizácia samosprávy, regionálna politika, európska

integrácia, vnútorná politická situácia v Čiernej Hore, slovenská menšina v Budve a turizmus. Slovenská delegácia rokovala aj s členmi Výboru pre európsku integráciu Parlamentu Čiernej Hory a to najmä o integrácii Čiernej Hory do Európskej únie a reformnom úsilí tejto kandidátskej krajiny. Delegácia NR SR pod vedením Jána Ferenčáka absolvovala rokovanie aj s parlamentnou skupinou priateľstva medzi Čiernou horou a Slovenskou republikou a následne aj s Výborom pre medzinárodné vzťahy Parlamentu Čiernej Hory. Záver pracovnej cesty patril rokovaniu slovenskej delegácie s ministerkou pre európske záležitosti vlády Čiernej Hory, ktorou je Maida Gorčević. Slovenská delegácia na všetkých pracovných stretnutiach zdôrazňovala, že vitálnym záujmom Slovenskej republiky je, aby Čierna Hora bola aj naďalej vnútorne stabilnou a reformujúcou sa krajinou, v ktorej sa uplatňujú hodnoty, princípy a štandardy EÚ. Bolo potvrdené, že Slovenská republika - ako člen neformálnej skupiny krajín EÚ "Priatelia západného Balkánu" - podporuje proces rozširovania EÚ na západný Balkán, pretože ho považuje za jednu z najúspešnejších politík EÚ so silnou transformačnou silou a že región západného Balkánu je dlhodobou zahranično-politickou prioritou SR. Za týmto účelom podporujeme urýchlenie integrácie krajín západného Balkánu do EÚ. Zároveň bolo deklarované SR je pripravená pomôcť Čiernej Hore s odovzdaním transformačných a eurointegračných skúseností a know how.

Člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Branislav Škripek sa v dňoch 18. a 19. septembra 2025 v Kodani zúčastnil medziparlamentnej konferencie na tému „Posilňovanie konkurencieschopnosti EÚ: Lepšie rámce pre inovácie a rast“. Súčasťou programu bola aj návšteva Innovation District Copenhagen pri Univerzite v Kodani, kde sa účastníci oboznámili s miestnym inovačným ekosystémom. Zároveň mali možnosť spoznať aj konkrétne príklady inovácií a nadviazať priame kontakty so začínajúcimi podnikmi, čím získali lepší prehľad o všeobecnom rozvoji inovačných projektov. Účastníci počas konferencie v dánskom parlamente diskutovali o kľúčových otázkach týkajúcich sa budúcnosti európskeho trhu – od znižovania administratívnej záťaže, podpory malých a stredných podnikov a lepšieho prístupu k investíciám, až po potrebu silnejšieho inovačného ekosystému. Diskusia sa sústredila aj na nové iniciatívy Európskej komisie, napríklad Kompas konkurencieschopnosti, či Európsky inovačný akt, ktoré majú pomôcť prekonať inovačnú priepasť medzi EÚ a jej globálnymi konkurentmi.

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák sa dňa 30. septembera 2025 v Bratislave zúčastnil odbornej konferencie organizovanej portálom EURACTIV.sk s názvom "Regulácia ako nástroj konkurencieschopnosti". S panelistami diskutoval na tému "Zdravie regulačného prostredia". Konferencia združila zástupcov štátnej správy, podnikateľského sektora, akademickej obce aj expertov z Európskej únie. Diskutovalo sa o tom, ako nastaviť legislatívne a

regulačné rámce tak, aby nebrzdili, ale naopak podporovali inovácie, investície a rast slovenských aj európskych podnikov. V centre pozornosti bol súčasný stav slovenského regulačného prostredia, jeho zosúladenie s európskymi pravidlami, ale aj hľadanie riešení na zníženie administratívnej záťaže, podporu malých a stredných podnikov či efektívnejšiu transpozíciu európskych smerníc. Účastníci diskutovali aj o nových iniciatívach Európskej komisie, ktoré majú posilniť konkurencieschopnosť EÚ v globálnom prostredí, ako je napríklad Kompas konkurencieschopnosti či pripravované kroky na odstránenie zbytočnej byrokracie.

Delegácia NR SR v dňoch 5. – 8. októbra 2025 absolvovala pracovnú cestu do Kyjeva. Delegáciu viedol predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák. Zúčastnila sa aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík a člen výboru Ján Hargaš. Cieľom návštevy bolo posilniť parlamentnú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou a podporiť úsilie Ukrajiny na ceste do Európskej únie. Počas pracovného programu slovenskí poslanci absolvovali pietny akt pri pamätnej stene padlých ukrajinských vojakov pri Chráme sv. Michala, navštívili miesta zasiahnuté ruskými raketovými a dronovými útokmi a rokovali s predstaviteľmi Najvyššej rady Ukrajiny, vrátane jej prvého podpredsedu Oleksandra Korniienka. Delegácia sa stretla aj s členmi výborov Najvyššej rady pre európsku integráciu a zahraničné veci, parlamentnou skupinou priateľstva medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, s podpredsedom vlády Tarasom Kačkom a s predstaviteľmi ministerstva digitálnej transformácie, kde diskutovali o digitalizácii verejnej správy a európskych štandardoch. Súčasťou programu boli aj rozhovory s analytickými organizáciami Transparency International Ukraine a Ukraine Prism o reformách, boji proti korupcii a približovaní Ukrajiny k Európskej únii. Delegácia sa počas pobytu v Kyjeve stretla aj s veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine Katarínou Mathernovou na pracovnom obede, na ktorom sa diskutovalo o pokroku Ukrajiny v procese európskej integrácie a o možnostiach ďalšej spolupráce s členskými štátmi EÚ.

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák a člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Hargaš sa v dňoch 3. a 4. novembra 2025 zúčastnili medziparlamentnej konferencie na tému „K bezpečnejšej a inovatívnejšej digitálnej Európe: Napĺňanie sľubov Aktu o digitálnych službách (DSA) pre občanov a trhy“ v Billunde (Dánsko), ktorá sa uskutočnila v rámci parlamentnej dimenzie dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Konferencia sa zamerala na výmenu skúseností medzi parlamentmi členských štátov EÚ o digitalizácii, digitálnej suverenite a konkurencieschopnosti Európy. Diskusie zdôraznili potrebu hľadať rovnováhu medzi reguláciou a podporou inovácií, ako aj posilneniu technologickej nezávislosti EÚ. Účastníci sa venovali najmä hodnoteniu Aktu o digitálnych službách (DSA), otázkam ochrany detí v online priestore a zodpovednosti e-commerce platforiem. Druhý blok diskusií sa sústredil na európsku cestu k digitálnej

suverenite, posilňovaniu inovačného prostredia a znižovaniu administratívnej záťaže pre podniky. Súčasťou programu bola aj návšteva LEGO Campus, kde sa účastníci oboznámili s inovatívnymi spôsobmi prepájania technológií, vzdelávania a zodpovedného podnikania, vrátane tém ako ochrana duševného vlastníctva, IT vzdelávanie, či digitálne zdravie detí. Účasť slovenských zástupcov potvrdila význam parlamentnej diplomacie a výmeny skúseností ako nevyhnutný predpoklad pre budovanie silnejšej, bezpečnejšej a inovatívnejšej digitálnej Európy.

Členka Výboru NR SR Zuzana Plevíková a poslanec NR SR Gábor Grendel sa v dňoch 3. a 4. novembra 2025 zúčastnili zasadnutia Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre Europol (JPSG) v Bruseli. Hlavnými témami rokovania boli: aktivity Europolu od februára do novembra 2025 a prezentácia návrhu Programového dokumentu Europolu na roky 2026 - 2028, ktorý určuje strategické smerovanie agentúry, finančné a personálne požiadavky a priority boja proti trestnej činnosti v EÚ; budúcnosť Europolu (poslanci diskutovali o pripravovanom nariadení EÚ, ktoré má posilniť policajnú spoluprácu v boji proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi); ochrana osobných údajov (výmena názorov na potrebu a proporcionalitu prístupu orgánov presadzovania práva k dátam, ako aj na posilnenie dohľadu nad ich spracúvaní); aktivity Europolu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, vrátane podpory pri vyšetrovaní vojnových zločinov, monitorovania extrémistov a kybernetických hrozieb či vysielania operačných tímov do krajín susediacich s Ukrajinou či ochrana základných práv a boj proti environmentálnej kriminalite, ktorá sa v novom cykle priorít EÚ (EMPACT 2026 - 2029) rozširuje aj na nelegálne obchodovanie s chránenými živočíchmi a rastlinami. Zasadnutie potvrdilo význam transparentnej parlamentnej kontroly Europolu, ako aj potrebu hľadať rovnováhu medzi bezpečnosťou, ochranou práv občanov a efektívnou cezhraničnou spoluprácou.

Člen Výboru NR SR Ján Mažgút dňa 19. novembra 2025 v Bruseli reprezentoval NR SR na jednom z podujatí roka venovaných budúcnosti demokracie v Európe. Stretli sa tu lídri parlamentov, odborníci aj občianske iniciatívy s jasným cieľom: chrániť a posilniť demokratické hodnoty, na ktorých stojí Európa. Kľúčovými momentami boli inšpiratívne otváracie vystúpenia Roberty Metsoly a Sørena Gadeho, ktoré zdôraznili, že parlamentná demokracia je silná len vtedy, keď sa o ňu starám; silný príhovor Marie Ressa, nositeľky Nobelovej ceny za mier, ktorá pripomenula, že sloboda a pravda nikdy nesmú byť samozrejmosťou a rozhovor s komisárom McGrathom priniesol

otvorené pohľady na posilnenie právneho štátu a ochranu občanov. Diskusia na rôznych paneloch sa týkala témy, ako zapojiť občanov a najmä mladých ľudí do demokratického života, polarizácie a narastajúceho napätia v spoločnosti, nevyhnutnosti obrany demokracie pred dezinformáciami, kyberhrozbami a hybridnými útokmi. Na záver zaznela spoločná výzva na silnejšie partnerstvo medzi parlamentmi Európy, pretože len spolu dokážeme chrániť naše hodnoty. Diskusie ukázali, že v Európe je veľká vôľa spolupracovať a hľadať riešenia, ktoré posilnia demokraciu, bezpečnosť aj dôveru občanov.

V dňoch 30. novembra – 2. decembra 2025 sa v Kodani uskutočnila Konferencia parlamentných výborov pre záležitostí Únie parlamentov členských štátov. Delegáciu NR SR viedol predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ján Ferenčák. Podujatia sa zúčastnila aj podpredsedníčka výboru Beáta Jurík a členovia výboru Dušan Tittel a Branislav Škripek. Program zasadnutia bol zameraný na dve hlavné tematické oblasti, a to: silná Európa v meniacom sa svete – smerovanie pod dánskym predsedníctvom a obchodná politika Európskej únie v neistom svete. Slovenská delegácia aktívne vystúpila v oboch diskusiách, pričom zdôraznila dôležitosť európskej bezpečnosti, energetickej dostupnosti, spravodlivých podmienok pre priemysel, posilnenia konkurencieschopnosti a jednotného postupu Európskej únie v súčasných geopolitických výzvach. Popri plenárnom rokovaní delegácia absolvovala viacero bilaterálnych stretnutí. S novou českou delegáciou sa neformálne diskutovalo o možnostiach ďalšieho rozvoja spolupráce, s dôrazom na koordináciu postojov a potenciál pre stretávanie sa v regionálnych formátoch S3 a V4. Nasledovalo pracovné rokovanie s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktoré sa sústredilo najmä na otázky energetickej bezpečnosti, strategickej odolnosti Európskej únie a na potrebu užšej komunikácie medzi národnými parlamentmi a Európskou komisiou. Rokovania prebehli vo vecnej a partnerskej atmosfére a potvrdili význam úzkej spolupráce medzi parlamentmi pri riešení súčasných výziev. Delegácia NR SR vyjadrila pripravenosť pokračovať v aktívnom dialógu s partnerskými inštitúciami v prospech silnej, bezpečnej a odolnej Európy.

Dňa 8. decembra 2025 sa člen Výboru NR SR pre európske záležitosti poslanec Ján Hargaš zúčastnil medziparlamentnej konferencie na tému „Demokracia, inovácie a Akt o umelej inteligencii“, ktorá bola zameraná na kľúčové aspekty demokratického, inovatívneho a zodpovedného rozvoja umelej inteligencie v Európskej únii. Program podujatia zahŕňal vystúpenia predsedov relevantných výborov Európskeho parlamentu, prezentácie Európskej komisie a Rady Európy, ako aj odborné diskusie venované implementácii a presadzovaniu Aktu o umelej inteligencii. Účastníci sa zaoberali témami strategickej autonómie EÚ a jej globálneho líderstva v oblasti umelej inteligencie, vplyvu AI

na demokratické procesy a ochranu ľudských práv, ako aj národnými mechanizmami dohľadu a praktickými skúsenosťami členských štátov pri zavádzaní novej legislatívy.