1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 55 z 1. februára 2024 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024.

Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aplikačné problémy v praxi, súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 95/2019 Z. z.“), ako napríklad problémy pri určovaní správcu informačnej technológie verejnej správy alebo problémy pri predkladaní projektových výstupov.

Návrhom zákona sa taktiež navrhuje rozšírenie sankcionovateľných skutkových podstát správnych deliktov a zvýšenie sankcie za správne delikty na úseku projektového riadenia a prevádzky informačných technológií verejnej správy, pričom výška sankcie bude zohľadňovať celkovú cenu projektu.

Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom č. 95/2019 Z. z. a zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj reflektovať na zmeny v jeho pojmovom nastavení, ktoré priniesol zákon č. 366/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (napr. vypustenie definície pojmu „základná služba“ a zadefinovanie pojmu „prevádzkovateľ základnej služby“).

V záujme predchádzania tzv. vendor lock-in sa tiež upravujú akceptovateľné zmluvné podmienky pri zabezpečovaní riadenia projektov v oblasti informačných technológií verejnej správy.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona má pozitívne a negatívne (rozpočtovo zabezpečené) vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyvy na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

August - september 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Máj 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

14. - 20. október 2025

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

5. november 2025

2.Definovanie problému

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úpravy a doplnenia, ktoré reflektujú na aplikačné problémy v praxi, súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona, napríklad pri určovaní správcu informačnej technológie verejnej správy alebo pri predkladaní projektových výstupov. Zároveň sa návrhom zákona reflektuje na zmeny v pojmovom nastavení, ktoré priniesol zákon č. 366/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (napr. vypustenie definície pojmu „základná služba“ a zadefinovanie pojmu „poskytovateľ základnej služby“). Z dôvodu dôležitosti plnenia povinností vo vzťahu k riadeniu projektov a zabezpečeniu prevádzky informačných technológií verejnej správy sa navrhuje sprísnenie sankcií za tieto správne delikty.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného materiálu je aktualizovať znenie zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 95/2019 Z. z.“) s ohľadom na bezpečnostné štandardy ustanovené vnútroštátnym a európskym právom. Zároveň sa prostredníctvom zvýšenia sankcií kladie väčší dôraz na plnenie povinností pri projektovom riadení a zabezpečovaní prevádzky informačných technológií verejnej správy.

4.Dotknuté subjekty

Orgán vedenia a orgány riadenia podľa zákona č. 95/2019 Z. z.

5.Alternatívne riešenia

Neboli identifikované žiadne alternatívne riešenia, nakoľko návrh zákona obsahuje zmeny ktoré sú nevyhnutné na zosúladenie aktuálnej úpravy s úpravou vyžadovanou praxou a európskymi štandardmi.

Nulový variant - v prípade, ak by neboli vykonané zmeny, ktoré sú predmetom návrhu, aktuálne znenie zákona by nezodpovedalo požadovaným bezpečnostným štandardom ustanoveným smernicou NIS2 prostredníctvom zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy

3

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Materiál nie je transpozičným opatrením. Návrhom zákona sa zosúlaďuje aktuálne znenie zákona č. 95/2019 Z. z. so zákonom č. 69/2018 Z, z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa transponuje smernica NIS2.

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Materiál nebol predmetom preskúmania účelnosti.

Účelnosť predkladaného návrhu bude preskúmavaná priebežne, najneskôr do troch rokov odo dňa účinnosti návrhu. Kritériom preskúmania účelnosti budú výsledky kontroly dodržiavania povinností ustanovených zákonom č. 95/2019 Z. z., doručené podnety k aplikácii tohto zákona a jeho vykonávacích právnych predpisov v praxi, ako aj z vlastnej činnosti v postavení orgánu vedenia, ktoré budú následne predmetom internej analýzy a hodnotenia účelnosti návrhu.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

4

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je zabezpečený, a to prostredníctvom Mechanizmu na podporu plánu obnovy a odolnosti, Komponent 17, Investícia č. 1: Reforma 1, Lepšie služby pre občanov a podnikateľov a disponibilných prostriedkov štátneho rozpočtu v kapitole MIRRI SR .

Pozitívny vplyv na rozpočet v časti týkajúcej sa navýšenia sankcií za porušenie povinností pri projektovom riadení nie je vyčíslený, nakoľko doteraz tieto povinnosti neboli sankcionované a nie je možné predpovedať, koľko porušení bude v budúcnosti sankcionovaných.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Mgr. Marek Rákocza, sekcia informačných technológií verejnej správy, Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, email:

marek.rakocza@mirri.gov.sk

, tel.: 02/ 2092 8453.

Za kybernetickú bezpečnosť:

Mgr. Zuzana Regenda, sekcia kybernetickej bezpečnosti, Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, email:

zuzana.regenda@mirri.gov.sk

, tel.: 02/ 2092 8707.

12.Zdroje

Interné kapacity predkladateľa a podriadených organizácií, zaslané podnety a aplikačná prax.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 159/2024

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

stanovisko komisie

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 95/2019 Z. Z. O INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÁCH VO VEREJNEJ SPRÁVE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky dňa 4. septembra 2024 predložilo na PPK materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené a negatívne vplyvy na limit verejných výdavkov.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

V doložke vybraných vplyvov Komisia žiada upraviť časť 2. Definovanie problému.

Uvádzaný text popisuje ciele predkladaného materiálu, ale nedefinuje problémy, ktoré má materiál riešiť.

V doložke vybraných vplyvov Komisia žiada upraviť časť 5. Alternatívne riešenia.

V tejto časti je nevyhnutné popísať aspoň dôvody, prečo neboli riešené alternatívne riešenia a popísať nulový variant.

5

V doložke vybraných vplyvov Komisia žiada upraviť časť 7. Transpozícia/implementácia práva EÚ.

Materiál uvádza v časti 2. Definovanie problému „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úpravy a doplnenia, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a reflektovať na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS2).“ Z daného popisu vyplýva, že sa jedná o implementáciu práva EÚ.

V doložke vybraných vplyvov Komisia žiada upraviť časť 8. Preskúmanie účelnosti.

V tejto časti je nevyhnutné presnejšie stanoviť časové etapy vyhodnotenia plnenia cieľov predkladaného materiálu a metódy vyhodnotenia ich plnenia.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Cieľom návrhu je riešenie problematiky implementácie privátnej cloudovej služby, ktorú bude poskytovať orgánom riadenia MIRRI SR, pričom MIRRI SR bude zodpovedné za implementáciu návrhu do praxe ako aj za všetky výdavky spojené s návrhom. Cloudové služby bude MIRRI SR poskytovať orgánom verejnej moci po uplynutí financovania z plánu obnovy a odolnosti. Zároveň bude MIRRI SR vykonávať kontrolnú činnosť v rámci IT VS na úseku kybernetickej bezpečnosti vo väčšom rozsahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti predkladateľ definoval a kvantifikoval vplyvy na rozpočet s tým, že ide výlučne o rozšírenie privátneho cloudu na MIRRI SR. Pozitívny vplyv na rozpočet súvisiaci so zvýšením sankcií za porušenie povinností pri projektovom riadení nie je vyčíslený, keďže nie je možné predpokladať počet porušení.

V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je čiastočne rozpočtovo zabezpečený a negatívny vplyv na limit verejných výdavkov. V analýze vplyvov na rozpočet v tab. č. 1 je kvantifikovaný nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2025 v sume 280 738 eur, v roku 2026 v sume 2 956 332 eur a v roku 2027 v sume 4 906 560 eur, pričom v bode 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet je uvedené, že financovanie návrhu zákona je nevyhnutné riešiť navýšením limitu výdavkov kapitoly MIRRI SR prostredníctvom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. S materiálom zakladajúcim rozpočtovo nekrytý vplyv nie je možné súhlasiť. V návrhu rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa na roky 2025 až 2027 nie sú na uvedený účel alokované výdavky. V analýze vplyvov na rozpočet v bode 2.1.1. Komisia žiada vypustiť financovanie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Komisia zásadne žiada, aby všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z predloženého materiálu, boli zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

V súvislosti s navrhovaným hradením prevádzkových nákladov tzv. eSKa Cloud z rozpočtu kapitoly MIRRI SR Komisia uvádza, že v súlade s úlohou z Revízie výdavkov na informatizáciu 2.0 je vhodným spôsobom financovania prevádzky cloudu spoplatnenie jeho služieb tak, aby za prevádzku platili klienti. Takýto model bude úrady motivovať k efektívnejšiemu využívaniu dostupných kapacít.

Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť detailné zdroje údajov použitých pre výpočty všetkých deklarovaných vplyvov a ich zdôvodnenie. Podľa analýzy vplyvov sa predpokladajú aj zvýšené náklady na kontrolnú činnosť MIRRI SR, prevádzku a vybudovanie tímu špecialistov. Z návrhu nie je jasný spôsob určenia časti nákladov (prevádzka, náklady na energie a nájom, pripojenie ku Govnetu).

Osobitne k vplyvom za oblasť zamestnanosti Komisia uvádza, že navýšenie počtu zamestnancov ani výška miezd nie sú detailne zdôvodnené. V rámci MIRRI SR je zriadená tzv. cloudová kancelária, ktorej činnosť sa kryje s činnosťami opísanými v analýze vplyvov na rozpočet. V súvislosti s navrhovanými mesačnými platmi na pracovných pozíciách VMware inžinier, IT Architekt – Cloud, Špecialista na bezpečnosť - Bezpečnostný analytik, Programátor/vývojár, Spock / Projektový Manažér v sume 7 456 eur mesačne a na pracovných pozíciách Špecialista prevádzky sietí a služieb, Service desk admin -L1 podpora, Projektový manažér v sume 4 464 eur Komisia uvádza, že podľa analýzy MIRRI SR (https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2023/11/Odmenovanie-v-IT.pdf) je priemerný plat riadiaceho pracovníka v IT v súkromnom sektore 4 228 eur. Zároveň Komisia uvádza, že v nadväznosti na nevyhnutné ozdravenie verejných financií, ktoré vyžadujú konsolidáciu v objeme viac ako 1 % HDP ročne, nie je v kapitole Všeobecná pokladničná správa vytvorená žiadna rezerva na financovanie IT špecialistov s vysoko nadpriemernými platmi.

Komisia žiada, aby financovanie 12 zamestnancov potrebných na implementáciu a obsluhu privátnej cloud technológie po skončení financovania z Plánu obnovy a odolnosti, Komponent 17, Investícia č. 2: „Digitálna transformácia poskytovania služieb verejnej správy“, projekt „Platforma IT zdrojov – vládny cloud (eSKa Cloud)“ (30.6.2026) bolo zabezpečené v rámci limitov schválených kapitole MIRRI SR na príslušné rozpočtové roky, prípadne sa našli možnosti, ako by financovanie mohlo byť zabezpečené prostredníctvom projektov z EÚ zdrojov (Program Slovensko, resp. iné projekty).

6

Zároveň Komisia nesúhlasí so zvýšením limitu počtu zamestnancov kapitoly MIRRI SR o 2 interných zamestnancov oddelenia kontroly a správneho konania kybernetickej bezpečnosti a s tým spojeným zvýšením osobných výdavkov v sume 70 217 eur, z toho mzdy v sume 52 032 eur v roku 2025 a v sume 105 326 eur, z toho mzdy v sume 78 048 eur, od roku 2026. Podľa údajov z Výkazu práce 2-04 za prvý polrok 2024 má kapitola MIRRI SR vysoké neplnenie limitu počtu zamestnancov (bez administratívnych kapacít osobitne sledovaných, bez projektových zamestnancov a bez zamestnancov POO) v počte 143,5 osoby, čo predstavuje 25 % z celkového limitu „kmeňových“ zamestnancov. Požadované miesta preto Komisia žiada zabezpečiť z nenaplnených stavov v rámci schváleného limitu počtu zamestnancov a výdavkov kapitoly MIRRI SR bez dodatočných požiadaviek na zvýšenie ukazovateľov zamestnanosti.

Komisia tiež upozorňuje, že MIRRI SR vyčíslilo vplyvy na rozpočet verejnej správy len zo svojho pohľadu. V analýze vplyvov na rozpočet nie je uvažované s nevyhnutnými výdavkami všetkých orgánov riadenia, ktoré predstavujú obstaranie nových alebo úpravu aktuálnych informačných systémov na zabezpečenie splnenia požiadavky „elektronického, nepretržitého a automatizovaného spôsobu“ monitorovania a hodnotenia dodržiavania úrovne poskytovania služieb, monitorovania a hodnotenia informačných technológií verejnej správy a poskytovania spätnej väzby k poskytovaným prioritným službám (§ 13a ods. 7 návrhu zákona, § 14 ods. 6 písm. c) návrhu zákona, § 17 ods. 2 písm. c) návrhu zákona). Do analýzy vplyvov na rozpočet je potrebné zahrnúť všetky rozpočtové dôsledky vyplývajúce z materiálu.

Údaje v jednotlivých tabuľkách a častiach analýzy vplyvov na rozpočet je potrebné prepočítať a zosúladiť (napr. v tabuľke č. 1/A sú v roku 2026 uvedené výdavky verejnej správy celkom v sume 7 706 560 eur, pričom sumár rozpočtových prostriedkov 2 956 334 eur a EÚ zdrojov - POO 4 750 228 eur je 7 706 562 eur, sumár výdavkov zabezpečených v rozpočte a rozpočtovo nekrytých výdavkov v roku 2026 taktiež nie je v súlade so sumou výdavkov celkom; v tabuľke č. 4/A sú v roku 2025 výdavky na tovary a služby v sume 8 998 583 eur a v bode 2.2.4. v tabuľke Výdavky verejnej správy na str. 5 je sumár týchto výdavkov 8 988 583 eur, atď.).

V tab. č. 1/B a 4/B je potrebné upraviť údaje týkajúce sa vplyvov na limit verejných výdavkov, výdavky zabezpečené v rozpočte nemajú vplyv na limit verejných výdavkov, rovnako výdavky z Plánu obnovy nevstupujú do limitu verejných výdavkov.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Vyhodnotenie predkladateľa:

K časti doložky vybraných vplyvov predkladateľ zapracoval pripomienky komisie týkajúce sa definovania problému, popísania nulového variantu, transpozície/implementácie práva EÚ a preskúmania účelnosti. Predkladateľ zároveň po vyhodnotení pripomienok a po zreálnení aktivít, ktoré sa viažu na finančné prostriedky Plánu obnovy a odolnosti SR, vypustil z celého návrhu ustanovenia, ktorých predmetom je problematika „privátnej cloudovej služby - cloud MIRRI SR“.

K časti stanoviska týkajúcej sa opravy údajov v jednotlivých tabuľkách analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, predkladateľ uvádza, že na základe vecnej diskusie predkladateľ pripomienky zapracoval a následne údaje z doložky vplyvov upravil v zmysle vyššie uvedeného, tzn. že navrhovaná úprava legislatívy sa v časti „privátnej cloudovej služby - cloud MIRRI SR“ nebude realizovať.

Predkladateľ doplnil položky, z ktorých bola vypočítaná mzda pre zamestnancov, ktorých alokovanie v štruktúrach MIRRI SR je nevyhnutné. Ide o 2 zamestnancov oddelenia kontroly a správneho konania kybernetickej bezpečnosti.

Predkladateľ zabezpečí potrebné finančné prostriedky z vlastných zdrojov a nebude žiadať navýšenie rozpočtu potrebného na zmeny týkajúce sa počtu zamestnancov.

7

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 160/2025 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v časti 1. Základné údaje doplniť chýbajúci termín záverečného posúdenia a termín predloženia na rokovanie vlády SR a v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť chýbajúci telefonický kontakt k uvedeným menám spracovateľov. V časti 9. Vybrané vplyvy materiálu – Vplyvy na podnikateľské prostredie - je potrebné odznačiť „žiadne“ k riadku „z toho vplyvy na MSP“ a tiež k riadku „mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov“. Komisia odporúča ponechať vyznačené „žiadne“ len raz, a to v prvom riadku „vplyvy na podnikateľské prostredie“ (je to postačujúce).

Odôvodnenie: Spomínané údaje je potrebné uviesť v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia nesúhlasí, že materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ v rozpočtovej analýze okrem iného napr. počíta s úpravou IS KAV, čo predstavuje vplyv nie len na financie, ale v neposlednom rade aj na informatizáciu spoločnosti. Tento vplyv bol aj predmetom materiálu v procese PPK. Zmena identifikácie vplyvu v procese MPK teda bola zjavným omylom. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada vplyv na informatizáciu spoločnosti prehodnotiť a pripojiť vypracovanú analýzu vplyvov.

Vyhodnotenie predkladateľa:

Pripomienka k doložke vybraných vplyvov bola akceptovaná.

Pripomienka k vplyvom na informatizáciu spoločnosti nebola akceptovaná. MIRRI SR neidentifikovalo vplyvy na informatizáciu v zmysle, že by sa zavádzal nový informačný systém (IS), resp. by dochádzalo k zmene IS. Zároveň návrh zákona nepredpokladá zmenu koncových služieb verejnej správy, ani vytvorenie nových služieb. V súvislosti s návrhom zákona sa nepočíta s úpravou IS KAV, finančné prostriedky slúžia pre vybrané orgány verejnej moci, ktoré budú poskytovať údaje pre MIRRI SR vo vzťahu k prioritným životným situáciám, aby si nastavili prostredie na výmenu dát (ktoré bude predmetom analytického posudzovania). Na základe uvedeného uvádzame, že informácia že návrh zákona nemá vplyvy na informatizáciu je korektná.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách s DPH)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

4 096 398

606 106

606 106

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

MPSVR SR

0

117 717

0

0

EÚ zdroje

0

95 705

0

0

spolufinancovanie

0

22 012

0

0

MV SR

0

2 082 590

0

0

EÚ zdroje

0

1 693 163

0

0

spolufinancovanie

0

389 427

0

0

ÚGKK SR

0

123 000

0

0

EÚ zdroje

0

100 000

0

0

spolufinancovanie

0

23 000

0

0

MZ SR

0

108 080

0

0

z toho ÚVZ SR

0

108 080

0

0

EÚ zdroje

0

87 870

0

0

spolufinancovanie

0

20 210

0

0

MŠVVaM SR

0

93 134

0

0

EÚ zdroje

0

75 719

0

0

spolufinancovanie

0

17 415

0

0

MPaRV SR

0

7 749

0

0

z toho ŠVPS

0

7 749

0

0

EÚ zdroje

0

6 300

0

0

spolufinancovanie

0

1 449

0

0

MIRRI SR

0

1 172 511

606 106

606 106

rozpočtové prostriedky

0

553 053

606 106

606 106

EÚ zdroje

0

503 624

0

0

spolufinancovanie

0

115 834

0

0

z toho NASES

0

306 800

0

0

EÚ zdroje

0

249 431

0

0

spolufinancovanie

0

57 369

0

0

9

- vplyv na ŠR

0

3 704 781

606 106

606 106

1.rozpočtové prostriedky

0

553 053

606 106

606 106

2.EÚ zdroje

0

2 562 381

0

0

3.spolufinancovanie

0

589 347

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

391 617

0

0

Sociálna poisťovňa

0

391 617

0

0

EÚ zdroje

0

318 388

0

0

spolufinancovanie

0

73 229

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

1

2

2

- vplyv na ŠR

0

1

2

2

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

39 024

78 048

78 048

- vplyv na ŠR

0

39 024

78 048

78 048

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

4 096 398

606 106

606 106

v tom Plán obnovy a odolnosti, Komponent 17, Investícia č. 1: Reforma 1, Lepšie služby pre občanov a podnikateľov

0

3 543 345

0

0

v tom ŠR

0

553 053

606 106

606 106

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

10

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Monitoring:

MIRRI SR ako predkladateľ návrhu počíta s financovaním zabezpečenia základných aktivít za účelom monitoringu 16 prioritných životných situácií s cieľom zabezpečiť lepšie elektronické služby štátu. Financovanie je predmetom Plánu obnovy a odolnosti tzn. financovanie je zabezpečené do 30.6.2026, následne sa počíta s financovaním zo štátneho rozpočtu, pričom prostriedky sú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly MIRRI SR bez dodatočných požiadaviek na RVS.

Na programe prioritných životných situácií participujú tieto OVM: DEUS, MD SR, MPRV SR, MPSVR SR MŠVVaM SR, MV SR, ÚVZ SR, MZ SR, NCZI, Sociálna poisťovňa, ŠÚ SR, ŠVPS SR a ÚGKK SR. MIRRI spoločne s NASES zároveň dodáva Platformu pre životné situácie, ktorá prináša nové alebo rozvíjané centrálne komponenty, ktoré budú využité práve v rámci prioritných životných situácií (ŽS). Každá ŽS má vypracovaný implementačný plán, ktorý je uverejnený na webovej stránke MIRRI (

Prioritné životné situácie | Ministerstvo

investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

). V rámci týchto implementačných plánov

a definície TO-BE stavov jednotlivých životných situácií došlo k identifikácií tých OVM, ktoré pre účely monitorovania elektronických služieb a zberu spätnej väzby majú zrealizovať biznis požiadavky, ktoré toto zabezpečia.

V rámci tohto programu ide o: Sociálnu poisťovňu, MPSVR SR, MV SR, DEUS, ÚGKK SR, ÚVZ SR, MŠVVaM SR, ŠVPS SR.

Sumy, ktoré sú uvedené nižšie pri jednotlivých OVM vychádzajú z nacenenia, ktoré boli danými inštitúciami predložené v rámci Produktových zoznamov požiadaviek (PZP). Tieto PZP boli predložené na Riadiaci výbor pre prioritné životné situácie, kde boli schválené ako MIRRI SR, tak aj zapojenými inštitúciami.

Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť rozvoj a prevádzkovú podporu systému pre centrálny monitoring životných situácií (IS KAV), do ktorého budú sledované dáta prúdiť a zabezpečiť prúdenie dát z ústredného portálu verejnej správy. Preto sú dotknutými OVM s vyčíslenými nákladmi aj MIRRI SR a NASES.

Odhad týchto nákladov vychádza z vykonaných PHZ, príp. boli definované expertným odhadom.

Náklady na strane OVM v prioritných životných situáciách a náklady na rozvoj sú kryté z Plánu obnovy a odolnosti, Komponent 17, Reforma 1, Investícia 1. Je plánované hradiť prevádzku zo štátneho rozpočtu, diskusie k tejto téme budú opätovne obnovené.

Detailný prepočet návrhu je nasledovný:

Finančný rámec na rok 2026 je rozdelený nasledovne:

11

Plán obnovy a odolnosti (okrem DEUS):

- Sociálna poisťovňa: 391 617, 00 EUR

- MPSVaR SR: 117 717, 00 EUR

- MV SR: 2 082 590, 00 EUR

- ÚGKK SR: 123 000, 00 EUR

- ÚVZ SR: 108 080, 00 EUR

- MŠVVaM SR: 93 134, 00 EUR

- ŠVPS SR: 7 749, 00 EUR

- NASES: 306 800, 00 EUR

- MIRRI SR: 312 658, 00 EUR

Celková suma krytá z Plánu obnovy a odolnosti (okrem DEUS): 3 543 345, 00 EUR

Finančný rámec na rok 2026, 2027, 2028 krytý zo ŠR – MIRRI SR 500 000, 00 EUR ročne na prevádzkovú podporu systému pre centrálny monitoring životných situácií (IS KAV) a 53 053, 00 EUR na druhý polrok 2026 a 106 106, 00 EUR na ďalšie obdobie na nových zamestnancov.

Návrh zákona predpokladá aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v časti týkajúcej sa navýšenia sankcií za porušenie povinností pri projektovom riadení, ktorý nie je vyčíslený, nakoľko doteraz tieto povinnosti neboli sankcionované a nie je možné predpovedať, koľko porušení bude v budúcnosti sankcionovaných.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Monitoring:

Vecným zámerom návrhu je z dlhodobého hľadiska analyzovať kvalitu a početnosť poskytovaných elektronických služieb a digitálnych možností pre občana a podnikateľa tak, aby jednotlivé orgány riadenia disponovali kvantitatívnymi analytickými dátami a BI výstupmi /reportmi, ktoré môžu využiť pre ďalší rozvoj týchto služieb.

Cieľom legislatívnej úpravy zákona o ITVS je definovať základné aktivity za účelom monitoringu 16 prioritných životných situácií s cieľom zabezpečiť lepšie elektronické služby štátu. V rámci monitoringu a s tým súvisiacich aktivít (zber spätnej väzby k elektronickým službám, informačnému obsahu elektronických služieb a iné) je nevyhnutné vykonať technické zmeny v informačných systémoch MIRRI SR ako orgánu vedenia, ktorý je správcom a prevádzkovateľom dátovo-analytického cloudového riešenia. Predmetná legislatívna požiadavka kladie požiadavky na zber dát z informačných systémov vybraných orgánov riadenia, čo si taktiež vyžaduje vykonanie nevyhnutných technických zmien na strane orgánov riadenia. Tieto boli kvantifikované v súlade s vyššie uvedenou kalkuláciou. Z technického pohľadu ide o prijatie takých zmien v informačných systémoch orgánu vedenia a orgánov riadenia, ktorých predmetom je monitorovanie a zasielanie monitorovacích dát po orgánu vedenia.

Kybernetická bezpečnosť:

12

Siete a informačné systémy sa spolu s rýchlou digitálnou transformáciou a prepojenosťou spoločnosti, a to aj pri cezhraničných výmenách, stali bežnou súčasťou každodenného života. Uvedený vývoj viedol k nárastu kybernetických hrozieb a prináša nové výzvy, ktoré si vyžadujú prispôsobené, koordinované a inovatívne reakcie vo všetkých členských štátoch. Počet, rozsah, sofistikovanosť, frekvencia a vplyv incidentov sa zvyšujú a pre fungovanie sietí a informačných systémov predstavujú veľkú hrozbu. Vo výsledku môžu incidenty zabraňovať realizácii ekonomických aktivít na vnútornom trhu, spôsobovať finančné straty, narúšať dôveru používateľov a spôsobovať značné škody spoločnosti a hospodárstvu Európskej únie. Pripravenosť a účinnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú preto teraz pre riadne fungovanie vnútorného trhu dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Kybernetická bezpečnosť je navyše kľúčovým faktorom, ktorý mnohým kritickým odvetviam umožňuje úspešne zvládnuť digitálnu transformáciu a plne využívať hospodárske, sociálne a udržateľné prínosy digitalizácie.

Ministerstvo ako orgán vedenia plní rôzne úlohy na úseku kybernetickej bezpečnosti a jednou z nich je aj prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT vykonávať činnosti nepretržitého monitorovania informačných technológií verejnej správy, vykonávať pravidelné neinvazívne hodnotenie zraniteľnosti služby verejnej správy, služby vo verejnom záujme, verejnej služby a ďalších služieb informačných technológií verejnej správy a zároveň plánuje hlbšie vo väčšom rozsahu vykonávať kontrolnú činnosť v rámci informačných technológií verejnej správy na úseku kybernetickej bezpečnosti.

Siete a informačné systémy, rýchla digitálna transformácia a ich prepojenosť na spoločnosť sa premietajú do celého spektra činností verejného sektora a vytvárajú nové výzvy pre oblasť kybernetickej bezpečnosti. Tento vývoj odhalil prirodzené nedostatky právnej úpravy a potrebu reakcie.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy bude vykonávať štátnu správu vrátane kontrolnej činnosti v podsektoroch vo svojej pôsobnosti, a to najmä vo vzťahu ku opatreniam na zabezpečenie úrovne kybernetickej bezpečnosti. Vzhľadom na čoraz prepojenejšiu povahu poskytovania služieb a väčšiu prepojenosť sektorov, predstavuje nedostatočná úroveň bezpečnosti vážne riziko pre subjekty, ktoré pôsobia v inom sektore v rámci vnútorného trhu.

Za účelom zabezpečenia agendy a rozšírenia tejto agendy o kontrolnú činnosť, a to nielen podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ale aj podľa plánovanej novely zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predpokladá zabezpečenie tejto agendy 2 ďalšími odborníkmi a zabezpečenie príslušného technického vybavenia, pričom rozpočtovo je uvedené kryté v kapitole MIRRI SR.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

13

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Vplyv na mzdové výdavky

V návrhu sa predpokladá financovanie mzdových výdavkov pre 2 interných zamestnancov oddelenia kontroly a správneho konania kybernetickej bezpečnosti zo štátneho rozpočtu (tabuľka č. 5/A).

Výpočet vplyvov na verejné financie bol stanovený súčtom predpokladaných mzdových nákladov na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z predloženého návrhu, a to 2 odborníkov, zaradených do 9 . platovej triedy a platovej tarify 1.626,- eur, pričom berieme aj možnosť osobného príplatku, ktorý je možné priznať najviac v sume 100 % z platovej tarify teda v sume 1.626,- eur. Celkovo je to teda suma 3.252,- eur na jedného odborníka. Návrh zároveň zohľadňuje aj zdroje na technické vybavenie pre týchto zamestnancov v sume 10.000,- eur.

14

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

15

Tabuľka č. 4/A

MPSVaR SR

Tabuľka č. 4/A

MV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

117 717

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

117 717

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

2 082 590

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

16

Tabuľka č. 4/A

ÚGKK SR

Tabuľka č. 4/A

ÚVZ SR

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

2 082 590

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

123 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

123 000

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

108 080

Bežné transfery (640)2

17

Tabuľka č. 4/A

MŠVVaM SR

Tabuľka č. 4/A

ŠVPS

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

108 080

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

93 134

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

93 134

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

7 749

18

Tabuľka č. 4/A

MIRRI SR

Tabuľka č. 4/A

NASES

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

7 749

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

39 024

78 048

78 048

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

14 029

28 058

28 058

Tovary a služby (630)2

812 658

500 000

500 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

865 701

606 106

606 106

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tovary a služby (630)2

306 800

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

306 800

0

0

20

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

21

Tabuľka č. 5/A

Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

zamestnanec oddelenia kontroly a správneho konania KB

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

1

2

2

z toho vplyv na ŠR

0

1

2

2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

1 626

3 252

3 252

z toho vplyv na ŠR

0

1 626

3 252

3 252

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

53 053

106 106

106 106

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

39 024

78 048

78 048

z toho vplyv na ŠR

0

39 024

78 048

78 048

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

14 029

28 058

28 058

z toho vplyv na ŠR

0

14 029

28 058

28 058

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

22

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

23

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve Európskej únie

- čl. 181 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016);

b) v sekundárnom práve Európskej únie

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom znení,

- gestorom právneho aktu je Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky;

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018) v platnom znení,

- gestorom právneho aktu je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky;

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016);

- gestorom právneho aktu je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky;

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Nie je upravený.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

24

Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

25

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 1 ods. 1 písm. d)]

Z dôvodu dôležitosti národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, ako nástroja informatizácie spoločnosti sa navrhuje jej explicitné ustanovenie v predmete úpravy.

K bodu 2 (§ 1 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava reagujúca na zmeny v zákone č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 69/2018 Z. z.“ ).

K bodu 3 (§ 2 ods. 5)

Navrhuje sa doplniť pravidlo o určovaní správcu v prípade, ak nie je ustanovený zákonom a danú informačnú technológiu používa viacero orgánov riadenia. Dnešné pravidlo o prednosti ústredných orgánov štátnej správy pri určení správcovstva sa zachováva a dopĺňa sa možnosť orgánu vedenia určiť správcu najmä v prípade, ak ani jeden z viacerých orgánov riadenia nie je ústredným orgánom štátnej správy.

K bodu 4 [§ 3 písm. c)]

Navrhuje sa zmena definície centrálneho metainformačného systému verejnej správy tak, aby zahŕňala aj register dátových práv a povinností, vyvíjaný v rámci Projektu METAIS 2.0. Zmena teda predstavuje aj reakciu na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022), z ktorého vyplýva povinnosť zriadiť evidenciu chránených údajov, ktoré majú subjekty verejnej správy v držbe a môžu byť znovu použiteľné podľa podmienok definovaných v tomto nariadení. Navrhuje sa, aby informácia o tom, že daný údaj je znovu použiteľný v rámci požiadaviek nariadenia, bola zapísaná ako ďalšia charakteristika (metaúdaj, tag) do predmetného registra.

Z dôvodu potreby vybudovania predmetného registra sa navrhuje účinnosť tejto zmeny viazať na január 2027.

K bodom 5 a 55 [§ 5 ods. 2 písm. d), § 13a ods. 6 písm. b) a ods. 10 a § 15 ods. 9]

Legislatívno-technická úprava reagujúca na zákon č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízií a rozhlase a o zmene niektorých zákonov a na zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách).

K bodu 6 [§ 6 ods. 1 písm. d)]

Navrhované doplnenie podmienky odolnosti prostredia informačných technológií vo verejnej správe má za cieľ už v základných povinnostiach pri správe informačných technológií vyjadriť požiadavku na ich bezpečnosť. Odolným prostredím informačných technológií sa myslí také prostredie informačných systémov, v ktorom je zabezpečená kontinuálna prevádzka informačných systémov aj pri rôznych typoch rizík a hrozieb (napr. kybernetické útoky), rýchla obnova funkcií informačných systémov po prípadných narušeniach alebo incidentoch (najmä kybernetických

26

útokoch), ochrana integrity, dostupnosti a dôvernosti spracúvaných dát v súlade s platnými bezpečnostnými štandardmi a ktoré je odolné voči zneužitiu, zlyhaniu a neplánovaným výpadkom, a to v rámci celkového bezpečnostného a prevádzkového manažmentu informačných technológií alebo systémov verejnej správy.

Druhá zmena je legislatívno-technickou úpravou.

K bodu 7 (§ 8)

Navrhuje sa do väčšej miery podrobnosti upraviť jedno zo základných ustanovení pôsobnosti orgánu vedenia. Vecná podstata ustanovenia sa nemení, základné nastavenie pôsobnosti orgánu vedenia je sústredené do získavania informácií z prostredia ITVS, ktoré reguluje, ich následného analytického spracovania a z takto získaných poznatkov do následného usmernenia prostredia a orgánov riadenia, ak je to potrebné. To, čo sa navrhuje upraviť podrobnejšie, je časť týkajúca sa získavania údajov.

Opäť, nedochádza k zmene systematiky nastavenie získavania údajov z prostredia ITVS podľa účinného zákona. Monitorovanie a získavanie údajov sa deje na troch úrovniach. Prvou úrovňou je zber spätnej väzby, ktorý je upravený v rámci úpravy podrobností o elektronizácii agendy verejnej správy vo vykonávacom predpise a vo vzťahu k prioritným elektronickým službám aj v § 13a. Druhou úrovňou je monitoring informačných technológií ich správcom podľa § 17, z ktorého sa poskytujú orgánu vedenia údaje v rozsahu podľa vykonávacích predpisov. Treťou úrovňou je úroveň takpovediac strategická, kde orgán vedenia má oprávnenie získavať analytické údaje v oblastiach, ktoré z pohľadu vedenia v správe ITVS považuje za potrebné, podľa (dnešného) § 8 ods. 2.

Toto delenie sa zachováva, čo sa uvádza podrobnejšie je jednak rozsah údajov vo vzťahu k elektronickým službám, bez ohľadu na to, ktorým z troch vyššie uvedených spôsobov budú získavané a tiež spôsob ich poskytovania orgánu vedenia. Z pohľadu rozsahu údajov ide vždy o metaúdaje, teda organizačno-katalogizačné údaje, nie informačný obsah samotnej služby, resp. dokumentov v nej používaných. Samotný rozsah údajov bol stanovený na analytické účely najmä pre prioritné životné situácie, a to s cieľom monitorovať ako tieto služby ovplyvňujú životy občanov a podnikateľov v realite a zároveň má slúžiť na vyhodnotenie úspešnosti implementovaných opatrení a poskytovaných služieb. Z pohľadu ochrany osobných údajov sa tiež explicitne upravuje zber identifikátora osoby, v spojení s povinnosťou na strane orgánu riadenia anonymizovať, alebo v prípade, kedy je to potrebné, aspoň pseudonymizovať údaje na svojej strane skôr, než budú poskytnuté orgánu vedenia. Je tomu tak preto, že v spojení s údajmi, ktoré orgán vedenia získava svojou činnosťou alebo ich získava od orgánu riadenia, môže byť identifikátor osoby v určitých prípadoch spôsobilý identifikovať konkrétnu fyzickú osobu. Ide najmä o údaje jednoznačne identifikujúce používateľa elektronickej služby. Tieto údaje (vrátane tzv. IFO - identifikátora fyzickej osoby) orgán vedenia môže mať potrebu spracúvať na analytické účely a preto sa navrhuje upraviť oprávnenie takto získané osobné údaje spracúvať, okrem zverejnenia. Navrhovaná právna úprava je obdobná úprave § 18 ods. 9 zákona o e-Governmente, kde sa obdobný spôsob regulácie zvolil na účely spracúvania osobných údajov získavaných v rámci manažmentu notifikácií.

Navrhuje sa tiež spresniť spôsob získavania týchto údajov, ktorý nemusí byť viazaný len na elektronickú službu verejnej správy, ale môže byť spojený aj s informačnou technológiou určenou orgánom vedenia, napríklad informačným systémom Konsolidovaná analytická vrstva (IS KAV). Cieľom je, aby získavané údaje boli poskytované nielen v jednotnom rozsahu, ale aj v jednotnej dátovej štruktúre.

27

Pokiaľ ide o zmenu v odseku 9, s cieľom vyjadriť dôležitosť úlohy orgánu vedenia v rámci budovania a rozvoja informačných technológií sa navrhuje osobitne ustanoviť povinnosť orgánu vedenia, na ktorej plnenie sú kontrola a koordinácia zo strany orgánu riadenia následne naviazané. Vecne nedochádza k zmene dnešného stavu na úseku projektového riadenia, súčasná podrobnosť v postupe sa navrhuje upraviť explicitne ako jedno zo základných pravidiel.

Nad rámec uvedeného sa rovnaký princíp navrhuje ustanoviť pre dokumenty v oblasti bezpečnosti, najmä bezpečnostný projekt. Následne bude upravená vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy, kde budú ustanovené podrobnosti o tom, kedy a akým spôsobom sa najmä bezpečnostný projekt predkladá orgánu vedenia.

K bodu 8 (§ 10 ods. 1)

Napriek tomu, že Národná koncepcia informatizácie verejnej správy nie je primárne strategický dokument k efektívnosti verejnej správy, je zrejmé, že opatrenia v oblasti informatizácie by sa mali prijímať o.i. najmä s cieľom uľahčenia a zefektívnenia výkonu pôsobnosti jednotlivých orgánov riadenia. Preto predkladateľ považuje za potrebné v cieľoch národnej koncepcie explicitne vyjadriť, že v jej opatreniach má byť vždy kladený dôraz na celkovú úroveň informatizácie s cieľom pretaviť ju aj do efektívnejšieho a rýchlejšieho výkonu pôsobnosti jednotlivých orgánov.

K bodu 9 (§ 11 ods. 4)

Úprava reaguje na zmeny v zákone č. 69/2018 Z. z. Klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov, ktoré už viac nie sú ustanovené v právnom predpise vydanom na vykonanie zákona č. 69/2018 Z. z. budú nahradené kritériami, ktorých zohľadnenie zabezpečí adresnejšie a primeranejšie požiadavky kladené na orgány riadenia a informačné technológie verejnej správy.

K bodu 10 (§ 11 ods. 8)

Dochádza k precizovaniu ustanovených posudzovacích a schvaľovacích postupov ich naviazaním na lehoty špecifikované vo vykonávacom predpise.

K bodom 11 a 12 [§ 12 ods. 1 písm. b) a odsek 3]

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v § 3 písm. c) a zmeny v § 15.

Obsahom centrálneho metainformačného systému verejnej správy sú v zmysle § 3 písm. b) „informácie, ktoré bližšie špecifikujú určené kvalitatívne a kvantitatívne charakteristiky určených údajov“, teda metaúdaje opisujúce kontext, obsah, štruktúru (hlavné dátové prvky), správu, spôsob spracovania údajov (objektov evidencie), legislatívne oprávnenie na spracovanie údajov v evidenciách registrov a informačných systémov verejnej správy.

Predmetom evidencie v METAIS nie sú podrobné informácie o konkrétnom nastavení oprávnení v konkrétnom informačnom systéme, ale ako z názvu systému (METAIS) vyplýva, ide len o metainformácie o legislatívnom oprávnení správcu a iných organizácií na spracovanie a použitie údajov v konkrétnom registri alebo informačnom systéme verejnej správy.

Vzhľadom na potrebu delenej účinnosti vo vzťahu k druhej vete nového odseku 3 sa navrhuje zmeny v odsekoch 1 a 3 uviesť v dvoch bodoch.

K bodu 13 (§ 13 ods. 1)

28

Navrhuje sa precizovanie obsahu a cieľov koncepcie rozvoja informačných technológií verejnej správy a výslovné ustanovenie, že aj napriek tomu, že predkladanie koncepcií rozvoja je naviazané na obdobie platnosti národnej koncepcie, má v nej byť zohľadnené obdobie prevádzky a rozvoja informačných technológií z dlhodobého hľadiska. Vo väzbe na doplnenie cieľov národnej koncepcie sa navrhuje tieto ciele premietnuť aj do jednotlivých koncepcií rozvoja.

K bodu 14 (§ 13 ods. 2)

Po prehodnotení nastavenia lehoty na aktualizáciu koncepcie rozvoja sa navrhuje jej predlženie na 12 mesiacov.

K bodu 15 (§ 13 ods. 6)

Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť fixný termín na posudzovanie súladu koncepcie rozvoja s národnou koncepciou informatizácie verejnej správy a ponechať naďalej len povinnosť priebežného sledovania tohto súladu.

K bodu 16 (§ 13a ods. 5)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v § 15.

K bodu 17 (§ 13a ods. 7)

V záujme ochrany osobných údajov sa vkladá požiadavka na anonymizovanie, alebo v prípade, kedy je to potrebné, aspoň pseudonymizovanie údajov pred ich poskytnutím tretej osobe.

K bodu 18 [§ 14 ods. 6 písm. c)]

V záujme ochrany osobných údajov sa vkladá požiadavka na anonymizovanie, alebo v prípade, kedy je to potrebné, aspoň pseudonymizovanie údajov pred ich sprístupnením.

K bodu 19 (§ 15 ods. 2)

Zmeny, navrhované v regulácii zmluvných podmienok, majú v prvom rade za cieľ eliminovať priestor pre vznik stavu označovaného ako vendor lock-in. Vendor lock-in sa chápe ako stav závislosti na uzatvorenej skupine subjektov, bez súhlasu ktorej nie je možné vykonávať úpravy informačnej technológie verejnej správy, keďže táto skupina subjektov disponuje výhradnými právami k ITVS. Z tohto dôvodu nie je možné poskytovať najmä služby rozvoja ITVS, častokrát ani prevádzky ITVS iným subjektom než držiteľom práv, resp. poskytovať ich subjektom, ktoré súhlas držiteľa práv nemajú. Stav vendor lock-in spočíva najmä v tom, že držiteľ práv je výlučným disponentom vo vzťahu k

-majetkovým právam k ITVS ako celku, alebo k jeho časti, ktorá je nevyhnutná na používanie ITVS na určený účel;

-dátam, ktoré ITVS využíva a sú nevyhnutné na riadne fungovanie ITVS, resp. na riadne plnenie úloh správcu, ktoré prostredníctvom ITVS plní;

-zdrojovým kódom k ITVS, alebo k jeho časti, alebo

-dokumentácii, ktorá je pre riadne používanie ITVS, alebo jeho časti potrebná.

Cieľom návrhu je, aby správca ITVS vedel z vlastného rozhodnutia a vlastnými kapacitami, alebo prostredníctvom inej osoby než držiteľa práv zabezpečovať prevádzku a rozvoj ITVS. Primárnym cieľom nie je nevyhnutne výhradná dispozícia právami na strane správcu ITVS, ale stav, kedy je správca vo svojom rozhodovaní slobodný v miere, ktorá mu plnohodnotne a z vlastného rozhodnutia umožňuje plniť zákonné povinnosti vo vzťahu k spravovanému ITVS. Sekundárnym,

29

avšak rovnako dôležitým cieľom je odstránenie prekážky hospodárskej súťaže, ktorej dôvod spočíva v stave vendor lock-in.

Keďže stav vendor lock-in nie je paušálne definovateľný a nie je rovnaký u každého správcu a každého ITVS, návrhom nie je jeho paušálne odstránenie spôsobom, ktorý by prikazoval správcom ITVS plošne riešiť vopred definované situácie jedným, vopred definovaným spôsobom. Navrhnuté riešenia majú predstavovať priestor pre správcu ITVS, ktorý môže využiť na vymanenie sa zo stavu vendor lock-in v prípade, keď tento stav vníma ako prekážku prevádzky a rozvoja ITVS, resp. plnenia svojich zákonných úloh. Preto je aj identifikácia konkrétneho dôvodu stavu vendor lock-in, ako aj konkrétneho ITVS alebo jeho časti vždy na posúdení správcu ITVS.

Zároveň sa navrhuje rozšíriť dnešnú úpravu záväzku súčinnosti v zmluvách nielen na situáciu zmeny dodávateľa služieb k informačným systémom, ale aj pre prípad nahradenia existujúceho systému novým a s tým spojenou potrebou najmä plynulého prechodu prevádzky.

Príklad konkrétnych zmluvných nastavení, ktoré odstránia stav vendor lock-in do budúcnosti, je možné prebrať napr. zo vzorovej zmluvnej dokumentácie zverejnenej na webovom sídle MIRRI SR a primerane aplikovať na skutkový a právny stav u správcu ITVS -

https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-

qa/index.html

Sledujúc systematiku úpravy ostatných ustanovení zákona sa navrhuje zlúčiť dnešné odseky 2 až 4 do jedného odseku, keďže všetky tri odseky ustanovujú povinnosti v oblasti riadenia projektov. Obsahovo nedochádza k zmene.

K bodu 20 (§ 15 ods. 3, 4 a 11)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v § 15 ods. 2.

K bodu 21 (§ 15 ods. 8)

Vzhľadom na výkladové nejasnosti v praxi, spojené s použitím pojmu „sprístupniť“ a pojmu „zverejniť“ na označenie jedného úkonu sa navrhuje zjednotenie pojmov a úprava ustanovenia.

K bodom 22 až 25 [§ 15 ods. 9 a 10, § 16 ods. 2 písm. b) a § 16 ods. 3 písm. h)]

Legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zmeny v § 15.

K bodu 26 (§ 18)

V nadväznosti na zmenu koncepcie definície základnej služby v zákone č. 69/2018 Z. z. sa navrhuje upraviť tak, aby zodpovedali aktuálnej právnej úprave citovaného zákona.

K bodom 27 a 28 [§ 19 ods. 1 až 3]

Ide o precizovanie a zjednotenie použitého pojmu.

K bodu 29 [§ 19 ods. 5 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30 [§ 21 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava reagujúca na zmeny v zákone č. 69/2018 Z. z.

30

K bodom 31 a 32 [§ 23 ods. 3 písm. b) až g)]

Klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov sa nahrádzajú kritériami, ktorých zohľadnenie zabezpečí adresnejšie a primeranejšie požiadavky kladené na orgány riadenia a informačné technológie verejnej správy. Aplikovateľnosť kritérií na povinnosti podľa § 21 vyplýva zo znenia § 11 ods. 4, a teda možno úvodnú časť písmena b) považovať za nadbytočnú. Body uvedené v písmene b) sa teda legislatívno-technickou zmenou transformujú na samostatné písmená.

K bodu 33 [§ 23 ods. 1 písm. d)]

S cieľom zlepšiť úroveň bezpečnosti a reagovať na aplikačnú prax sa navrhuje, aby podkladom pre bezpečnostný projekt bola aj dokumentácia informačného systému verejnej správy, resp. aby táto skutočnosť bola v zákone explicitne vyjadrená.

K bodom 34 až 36 [§ 23 ods. 3 až 5, § 23a ods. 2 písm. d)]

V nadväznosti na zmeny v zákone č. 69/2018 Z. z. sa navrhuje prehodnotiť úpravu delenia povinností podľa § 23 ods. 3 a 5 a upustiť od ich ukladania orgánom riadenia, teda aj takým orgánom riadenia, ktorí nie sú správcom. Navrhuje sa preto všetky povinnosti uložiť správcom a spojiť úpravu odsekov 3 a 5 do jedného odseku. Zároveň sa navrhuje niektoré z týchto povinností upraviť.

V reakcii na aplikačnú prax sa frekvencia plnenia povinnosti podľa odseku 3 písm. i) navrhuje zmeniť, keďže sa ukázalo, že je nadbytočným zaťažením orgánov riadenia zasielať informácie vládnej jednotke CSIRT každých 14 dní a je postačujúce, ak tieto informácie budú nahlásené až po zmene zasielaných údajov.

Zavádza sa nová povinnosť pre orgán riadenia predkladať bezpečnostný projekt na schválenie orgánu vedenia. Z dôvodu zachovania kontinuity procesu sa zavádza aj lehota, po uplynutí ktorej v prípade absencie nesúhlasného stanoviska orgánu vedenia, nastane fikcia schválenia bezpečnostného projektu orgánom vedenia.

K bodom 37 a 38 [§ 23a ods. 2 písm. f) a h) a ods. 3]

S cieľom zvýšiť úroveň bezpečnosti a aktívnejšie sa podieľať na jej zabezpečení v prostredí informačných technológií vo verejnej správe sa navrhujú nové oprávnenia orgánu vedenia, ktoré na úseku bezpečnosti prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT bude vykonávať.

K bodom 39 až 44 (§ 29)

Navrhuje sa sprísnenie správnych deliktov na úseku projektového riadenia a prevádzky informačných technológií verejnej správy. Vyňatie predmetných správnych deliktov do samostatného odseku sa navrhuje s cieľom vyhnúť sa narušeniu hierarchie správnych deliktov podľa § 29 ods. 1 písm. a) až d) zákona, pri ktorých je najvyššia sadzba hranice správneho deliktu upravená na 35 000 eur.

Podľa navrhovanej právnej úpravy by mala byť najvyššia horná hranica pokuty za správny delikt až 250 000 eur, čím by správny delikt, ktorý možno postihovať touto pokutou, bol z hľadiska hierarchie správnych deliktov považovaný za najzávažnejší.

Predkladaným návrhom úpravy sadzieb správnych deliktov sa má zohľadniť dôležitosť plnenia povinností vo vzťahu k riadeniu projektov a zabezpečeniu prevádzky informačných technológií verejnej správy.

31

Súčasná právna úprava sadzieb pokút za správne delikty (dolnej aj hornej hranice pokuty) nedostatočným spôsobom zohľadňuje hodnotu, resp. celkovú cenu projektu pri určovaní výšky pokuty za spáchaný správny delikt.

V súčasnosti platné a účinné zákonné rozmedzie pokuty za správny delikt neplní preventívnu ani odstrašujúcu funkciu administratívnej sankcie, pričom podľa zákona je uloženie pokuty jediným prostriedkom na potrestanie páchateľa správneho deliktu.

V nadväznosti na aplikačnú prax sa zároveň navrhuje rozšíriť skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré je možné sankcionovať. Pri určení povinností, ktoré budú sankcionovateľné vyššou sadzbou pokuty za správny delikt, sa vychádzalo z aplikačnej praxe pri monitorovaní a hodnotení projektov, a to predovšetkým s prihliadnutím na závažnosť najfrekventovanejších porušení povinností.

K bodom 45 až 49 (§ 30)

Z aplikačnej praxe vystala potreba upraviť možnosť prevodu správy majetku štátu k informačným systémom. Úprava zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“) nezohľadňuje špecifiká informačných systémov a ani špecifiká právnych vzťahov k ich programovým prostriedkom ako autorským dielam. Zákon o správe majetku štátu priamo upravuje len režim prevodu správy nehnuteľného majetku a hnuteľného majetku, pričom prevod správy pripúšťa len v prípade ich prebytočnosti, na čo je naviazaný inštitút ponukového konania. Z charakteru informačných systémov však vychádza potreba previesť ich správu na konkrétneho správcu majetku štátu, ktorý zabezpečí najefektívnejšie zabezpečenie plnenia úloh, na ktoré informačný systém slúži, a najefektívnejšiu správu informačného systému ako majetku štátu, a to aj ak tento bude naďalej slúžiť aj na plnenie úloh doterajšieho správcu majetku štátu. Informačné systémy, resp. ich časti, často využíva viacero subjektov, pričom sa môže stať, že informačný systém je ako majetok štátu v správe subjektu, ktorý tento systém využíva len okrajovo, no nemožno ho teda považovať za prebytočný. Pri informačnom systéme sa preto navrhuje odklon od všeobecného režimu zákona o správe majetku štátu a zavádza sa možnosť previesť správu majetku štátu k informačnému systému ako celku, t. j. jeho technickým prostriedkom a jeho programovým prostriedkom, bez ohľadu na jeho prebytočnosť a tak zabezpečiť jeho efektívnu majetkovú správu.

V súvislosti s vyššie uvedenou úpravou sa navrhujú tiež potrebné legislatívno-technické úpravy a drobné zmeny s cieľom precizovania existujúcej právnej úpravy.

K bodu 50 [§ 31 písm. a)]

Upúšťa sa od predmetnej kategorizácie, pričom sa do popredia dostáva zohľadňovanie kritérií podľa § 11 ods. 4.

K bodu 51 [§ 31 písm. d)]

Legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zmeny v § 15.

K bodu 52 [§ 31 písm. h)]

Úpravy nadväzujúce na vypustenie písmena a) z § 31 a zmeny v zákone č. 69/2018 Z. z. Klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov sa nahrádzajú kritériami, ktorých zohľadnenie zabezpečí adresnejšie a primeranejšie požiadavky kladené na orgány riadenia a informačné technológie verejnej správy.

32

K bodu 53 § 31 písm. i) tretí bod]

Úprava reagujúca na zmeny v zákone č. 69/2018 Z. z. Klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov sa nahrádzajú kritériami, ktorých zohľadnenie zabezpečí adresnejšie a primeranejšie požiadavky kladené na orgány riadenia a informačné technológie verejnej správy.

K bodu 54 (§ 33b)

Prechodné ustanovenia sa navrhujú k dvom oblastiam novej úpravy. Prvou je zmena v povinnosti týkajúcej sa zmluvných podmienok vo vzťahu k licenčným dojednaniam a súvisiacim dojednaniam pri vytváraní informačných technológií verejnej správy - § 15 ods. 2.

Druhé prechodné ustanovenie reaguje na zmeny v sankciách za správne delikty a v zavedení nových skutkových podstát a rieši stret novej a starej úpravy zaužívaným spôsobom.

K čl. II

K bodom 1 až 3

Navrhuje sa zjednotenie lehôt pri aktivácií a deaktivácii elektronickej schránky na doručovanie na základe žiadosti, keďže prax ukázala, že zjednotenie je vhodné najmä vo vzťahu k zavádzaniu rôznych životných situácií do praxe.

Z legislatívno-technického hľadiska je nevyhnutné zmenu vykonať rozdelením dnešnej úpravy do dvoch samostatných písmen.

K čl. III

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny v zákone č. 69/2018 Z. z. a na nový prístup k zápisu osôb do registra prevádzkovateľov základnej služby sa navrhuje, aby vo vzťahu k správcom informačnej technológie verejnej správy boli pre zápis prevádzkovateľa základnej služby použité aj kritériá veľkosti, resp. dôležitosti informačných systémov verejnej správy – kvázi princíp dopadových kritérií. Táto dôležitosť sa navrhuje vyjadriť cez zaradenie informačného systému do druhej alebo tretej kategórie z pohľadu bezpečnostných opatrení, ktoré k nemu správca je povinný prijímať. Takýmto spôsobom nebudú ako prevádzkovatelia základnej služby zapísaní tí správcovia ITVS, pri ktorých postačuje regulácia bezpečnosti podľa zákona o ITVS pre prvú kategóriu bezpečnostných opatrení.

V nadväznosti na to je potrebné legislatívno-technicky upraviť aj § 17 ods. 1 písm. c) deviaty bod.

33

K čl. IV

Ustanovuje sa účinnosť, pričom pri zmene v definícii centrálneho metainformačného systému verejnej správy s ohľadom na dobu potrebnú na vybudovanie registra dátových práv a povinností sa účinnosť primerane odkladá.

V Bratislave 5. novembra 2025.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Samuel Migaľ v. r.

minister investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

Slovenskej republiky