D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič. Cieľom predloženého návrhu zákona je zníženie tých správnych poplatkov, ktoré najviac zaťažujú podnikateľský sektor.
Návrh zákona znižuje správne poplatky na úseku všeobecnej správy, dopravy, finančnej správy a obchodnej činnosti, ako aj konzulárnych poplatkov.
„Poplatok je povinná peňažná platba požadovaná štátom alebo iným verejnoprávnym subjektom v súvislosti s činnosťou príslušného orgánu, alebo jeho organizačnej zložky, ktorá sa uskutočňuje z podnetu povinného subjektu alebo v jeho záujme; predstavuje čiastkovú, či čiastočnú náhradu výdavkov spojených s takouto činnosťou, postihuje majetkový prírastok alebo majetkové výhody planúce z realizácie udelených oprávnení a v niektorých prípadoch plní selektívnu funkciu, t.j. reguláciu podnetov fyzických a právnických osôb v záujme zníženia administrovania; je zdrojom príjmov štátneho rozpočtu a miestnych rozpočtov.“1
Poplatky sú popri daniach súčasťou celkovej finančnej záťaže kladenej štátom na podnikateľský sektor. Návrh akceptuje skutočnosť, že bežné administratívne služby štátu nie sú a nemôžu byť bezplatné, avšak snaží sa docieliť, aby cena za ne by bola primeraná a aby približne pokrývala náklady štátu na prevádzkovanie poskytovania jednotlivých administratívnych služieb, resp. úkonov štátu. Poplatky za bežné administratívne služby štátu môžu plniť aj určitú marginálnu fiškálnu funkciu, teda je legitímne, ak je štát na nich v primeranom rozsahu mierne ziskový. Nemali by však byť primárne zdrojom napĺňania štátneho rozpočtu, pretože z povahy veci sú primárne koncipované ako platba poplatníka určená na kompenzáciu nákladov štátu za daný administratívny úkon.
K masívnemu zvýšeniu správnych poplatkov od 1. apríla 2024 došlo zákonom č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Predkladateľ návrhu, ktorým bola vláda Slovenskej republiky (Ministerstvo financií Slovenskej republiky), nezvyšoval poplatky s cieľom reagovať na infláciu (čo by bol štandardné a legitímne), ale s cieľom vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu ako to napokon uviedol aj v samotnom názve zákona. Výsledkom je selektívne a arbitrárne stanovenie zvýšených správnych poplatkov pre celý rad administratívnych úkonov štátu a skoková záťaž pre celý podnikateľský sektor.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predložený návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona taktiež nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
1 Svoboda, J.: Slovník finančného práva, Bratislava, Poradca podnikateľa, spol. s r.o. 2000, s. 471