EUROZÓNA A JEJ ROZŠIROVANIE
Všetky členské štáty Európskej únie sú súčasťou Hospodárskej a menovej únie (HMÚ)
a koordinujú tvorbu svojich hospodárskych politík s cieľom podporovať hospodárske ciele EÚ.
(na základe čl. 140 a protokolu č. 13 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Andorra, Monako, San Maríno a Vatikán prijali euro
ako svoju národnú menu, na základe osobitných menových dohôd s EÚ.
Tieto štáty môžu v obmedzenom rozsahu vydávať vlastné euromince,
nie však už vlastné eurobankovky.
Keďže nie sú členskými štátmi EÚ, nie sú súčasťou eurozóny.
Poznámka: Euro ako domáca mena sa používa, na jednostrannom základe,
takisto v Čiernej Hore a na území Kosova.
Spomedzi členských štátov EÚ mimo eurozóny má Dánsko trvalú výnimku („opt-out“)
zo vstupu do eurozóny (na základe protokolu č. 16 pripojenom k zmluvám).
V budúcnosti môže toto rozhodnutie zmeniť.
Ostatné členské štáty EÚ mimo eurozóny (Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko)
sa v zmluvách zaviazali vstúpiť do eurozóny po splnení konvergenčných kritérií.
dlhodobá cenová stabilita a priemerná miera inflácie (vykazovaná v priebehu
roka pred skúmaním), ktorá neprekračuje o viac ako 1,5 p. b. mieru inflácie troch
členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky,
stabilita stavu štátnych finančných prostriedkov (voči štátu nesmie byť
uplatňovaný postup pri nadmernom deficite),
účasť štátu v mechanizme menových kurzov Európskeho menového
systému (ERM II) (minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie meny voči euru),
Poznámka: K 1.1.2026 figuruje v systéme ERM II iba Dánsko.
stálosť konvergencie úrokových sadzieb, tzn. v priebehu jedného roka
pred preskúmaním nesmie priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba
členského štátu prekročiť o viac ako 2 p. b. úrokovú sadzbu troch členských
štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky.
Právna konvergencia: Členské štáty musia pred vstupom do eurozóny zosúladiť
svoje vnútroštátne právne predpisy s príslušným právom EÚ.
Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia publikujú
konvergenčné správy o plnení kritérií na prijatie eura najmenej raz
za dva roky alebo na žiadosť štátu. Následne sú predložené Rade EÚ
na preskúmanie a slúžia ako podklad pre prípadné rozhodnutia.