PREHĽAD POLITÍK V OBLASTI UMELEJ INTELIGENCIE PRE NÁRODNÚ

RADU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 1/2026

Tento pravidelný prehľad prináša poslancom Národnej rady SR a zamestnancom Kancelárie NR SR

stručnú syntézu dôležitých informácií v oblasti umelej inteligencie za posledné týždne. Primárne

vychádza z európskeho regulačného a politického rámca a dopĺňa ho o vybrané globálne trendy. Cieľom

je napomôcť odbornej, legislatívnej a kontrolnej činnosti Národnej rady SR.

Súhrn: Informácia o Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy na roky 2026 – 2030,

o pripravovanej AI vízii pre Slovensko, návrhu Kódexu pre označovanie a detekciu AI obsahu, o výstavbe

superpočítača vo Francúzsku, o vyšetrovaní TikToku pre AI-generované videá, o zneužívaní nástrojov ako

Grok na tvorbu deepfake obrázkov, o AI vo vyhľadávačoch, riziku infraštruktúrnej bubliny AI

a o memorande o porozumení v oblasti gigatovární.

NÁRODNÁ KONCEPCIA INFORMATIZÁCIE VEREJNEJ SPRÁVY NA ROKY 2026 – 2030

Dňa 17. decembra 2025 vláda SR schválila Národnú koncepciu informatizácie verejnej

správy na roky 2026 – 2030. Koncepcia má zabezpečiť kvalitnejšie digitálne služby,

efektívnejšie využívanie verejných zdrojov a posilnenie inovačného potenciálu krajiny.

Materiál reaguje na potrebu systematickej modernizácie verejnej správy v kontexte

rýchlo sa meniacich technologických možností, rastúcich očakávaní občanov a záväzkov

vyplývajúcich z programu Digitálna dekáda 2030 , ktorým sa Európska únia zaviazala

dosiahnuť digitálnu suverenitu a konkurencieschopnosť. Hlavným zámerom materiálu

je zabezpečiť, aby verejná správa poskytovala lepšie služby občanom a podnikateľom

pri efektívnejšom využívaní zdrojov.

Nová Národná koncepcia informatizácie verejnej správy 2026 – 2030 počíta so

zavedením dvanástich AI asistentov pre kľúčové životné situácie s konsolidovanou

analytickou vrstvou, čo vytvára rámec pre rozsiahle využitie AI vo verejnej správe. Výber

vychádza z inšpirácie fínskym modelom nahradzovania tradičných formulárov

konverzačnými AI rozhraniami, ktoré dokážu viesť prirodzený dialóg s používateľom.

Zároveň sa plánuje zaviesť tzv. princíp Človek v procese („Human-in-the-Loop“), ktorý

zabezpečí, že finálne rozhodnutia s právnymi dôsledkami zostanú pod ľudskou

kontrolou. Zároveň počíta s budovaním zdieľaných komponentov pre identitu, registre

a cloudové služby, ktoré budú dostupné všetkým orgánom verejnej správy vrátane

samospráv. Plánované otvorené API umožní aj súkromnému sektoru stavať inovatívne

riešenia na verejnej digitálnej infraštruktúre.

VÍZIA AI PRE SLOVENSKO

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI SR“)

predstavilo strategický dokument „Vízia AI pre Slovensko “. Cieľom tohto materiálu je

definovať praktický rámec pre zavádzanie umelej inteligencie do procesov štátnej

správy, ekonomiky a vzdelávacieho systému. Cieľom je využívanie AI na zefektívnenie

administratívnych úkonov a zníženie byrokratickej záťaže. Kľúčovým aspektom je tzv.

technologická suverenita – prispôsobenie globálnych modelov slovenskému jazyku a

legislatíve pri zachovaní vysokého štandardu ochrany osobných údajov. V súlade s

európskou legislatívou (AI Akt) sa dôraz kladie na etiku a transparentnosť algoritmov.

Vízia AI nie je uzavretý dokument. Stratégia Slovenska sa vytvára spolu s odborníkmi,

akademikmi, podnikateľmi, ale aj širokou verejnosťou. Návrhy, podnety a pripomienky

očakáva MIRRI SR na e-mailovej adrese: splnomocnenecai@mirri.gov.sk do konca

januára 2026. Všetkými postrehmi sa bude zaoberať odborná pracovná skupina na

MIRRI SR a relevantné pripomienky budú zapracované priamo do tvorby finálnej

Národnej stratégie pre umelú inteligenciu.

Vízia AI pre Slovensko deklaruje zámer rozšíriť AI aj do vzdelávacieho systému a zvýšiť

digitálne zručnosti, čo vytvára politický mandát pre cielenú podporu AI kurikúl a

výskumu.

NÁVRH KÓDEXU PRE OZNAČOVANIE A DETEKCIU AI OBSAHU

Európska komisia zverejnila prvý návrh Kódexu praxe pre označovanie a detekciu

obsahu generovaného umelou inteligenciou podľa článku 50 Aktu o AI, s cieľom

vypracovať finálnu verziu do júna 2026. Komisia bude zhromažďovať spätnú väzbu k

prvému návrhu kódexu postupov od účastníkov a pozorovateľov do 23. januára.

Pravidlá týkajúce sa transparentnosti obsahu generovaného umelou inteligenciou

nadobudnú účinnosť 2. augusta 2026.

Návrh kódexu správania sa skladá z dvoch častí. Prvá časť sa týka pravidiel označovania

a detekcie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, ktoré sa vzťahujú na

poskytovateľov generatívnych systémov umelej inteligencie. Druhá časť sa týka

označovania deepfakeov a určitých textov vytvorených alebo upravených umelou

inteligenciou, ktoré sa týkajú vecí verejného záujmu, a vzťahuje sa na prevádzkovateľov

generatívnych systémov umelej inteligencie.

Kódex praxe pre označovanie AI obsahu dá členským štátom spoločný technický rámec

pre označovanie deepfake a AI obsahu, ktorý možno zaintegrovať do národných

stratégií boja proti dezinformáciám.

SUPER POČÍTAČ V EÚ

Alice Recoque, pomenovaná po priekopníckej francúzskej informatičke, bude

najnovším európskym exaskálnym superpočítačom , ktorý bude umiestnený vo

Francúzsku, schopným vykonávať viac ako miliardu miliárd výpočtov za sekundu: úlohu,

ktorej dokončenie by človeku s kalkulačkou trvalo miliardy rokov. Je navrhnutý tak, aby

riešil najnaliehavejšie spoločenské, vedecké a priemyselné výzvy Európy a bude

integrovať rozsiahle numerické simulácie, analýzu údajov, možnosti umelej inteligencie

a skoré hybridné kvantové výpočty v rámci jedného, energeticky efektívneho

prostredia.

Okrem vedeckého výskumu bude Alice Recoque slúžiť ako chrbtica európskej

siete tovární na umelú inteligenciu , čím poskytne európskym startupom a malým a

stredným podnikom výpočtový výkon na to, aby mohli konkurovať na celom svete, a

posilní európsku technologickú suverenitu. Alice Recoque bude spolufinancovaná s

celkovým rozpočtom 354 800 000 EUR na obstaranie, dodanie, inštaláciu a údržbu

systému. Inštalácia systému sa začne v roku 2026.

POĽSKO VERZUS TIKTOK PRE AI DEZINFORMÁCIE

Poľsko formálne požiadalo Komisiu o vyšetrovanie TikToku pre AI-generované videá

propagujúce odchod z EÚ, pričom argumentuje porušením povinností veľmi veľkej

online platformy (VLOP) podľa Aktu o digitálnych službách (DSA). Ide o jeden z prvých

prípadov, kde členský štát explicitne rámcuje AI obsah ako porušenie DSA a riziko pre

volebné procesy v EÚ. Poľsko žiada vyšetrovanie TikToku pre AI-generované „Polexit“

videá, ktoré zobrazovali mladé ženy oblečené v poľských národných farbách a

vyzývajúcich Poľsko, aby opustilo EÚ.

KOORDINOVANÁ REAKCIA NA DEEPFAKE OBSAHU GROK

Taliansky dozorný orgán pre ochranu údajov vydal varovanie pred zneužívaním

nástrojov ako Grok na tvorbu deepfake obrázkov bez súhlasu dotknutých osôb a

zdôraznil, že môže ísť o trestné činy a vážne porušenia práva na súkromie podľa

európskych pravidiel. Komisia zároveň rozšírila príkaz pre X, aby uchoval interné

dokumenty týkajúce sa chatbota Grok až do konca roku 2026, kým posudzuje, či

nedochádza k porušovaniu DSA v súvislosti s sexuálnymi AI obrázkami detí.

Rozhodnutia Komisie a talianskeho dozorného orgánu v reakcii na sexuálne AI obrázky

vytvorené prostredníctvom Grok predstavujú kvalitatívny posun v presadzovaní DSA a

ochrany údajov voči AI generátorom. Konania voči X a TikToku ukazujú, že AI generátory

na globálnych platformách môžu byť zdrojom škodlivého a nelegálneho obsahu.

ANALÝZA EPSR O VYHĽADÁVAČOCH V DOBE UMELEJ INTELIGENCIE

Nová analýza EPRS o AI vo vyhľadávačoch detailne rozoberá, ako generatívne odpovede

menia tok návštevnosti, posilňujú informačnú závislosť používateľov a vyvolávajú

potrebu koordinovaného uplatňovania DSA, Aktu o digitálnych trhoch (DMA),

copyrightu a Aktu o AI.

Vyhľadávače čoraz častejšie ponúkajú odpovede generované AI, ktoré udržiavajú

používateľov na platformách namiesto toho, aby ich presmerovali na externé webové

stránky. Odborníci zároveň varujú, že takáto závislosť môže viesť k informačnej

závislosti a poklesu kognitívnych schopností používateľov. Vyhľadávanie generované

umelou inteligenciou môže obsahovať nesprávne alebo zaujaté informácie. Výskum

naznačuje, že umelá inteligencia by mohla vytvárať „chatové komory “, ktoré posilňujú

dezinformácie, ktoré si sama vymýšľa.

Pre Slovensko to znamená potrebu sledovať, ako budú nové pravidlá EÚ pre

vyhľadávanie a AI v praxi ovplyvňovať online médiá, pluralitu informácií a financovanie

domácich vydavateľov, keďže závisia od návštevnosti generovanej veľkými

vyhľadávačmi.

KTO ZAPLATÍ ÚČET ZA ROZVOJ UMELEJ INTELIGENCIE?

Analýza Institut français des relations internationales upozorňuje, že generatívna AI sa

nachádza v potenciálnej finančnej a energetickej bubline, keďže valuácie firiem rastú

rýchlejšie než ich schopnosť generovať udržateľné zisky a zároveň prudko rastie

spotreba energie a infraštruktúrne náklady. Podľa analýzy vzniká riziko infraštruktúrnej

bubliny, ktorá je výsledkom súčasného nasadenia obrovských dátových centier umelej

inteligencie po celom svete, ktoré sú veľmi náročné na zdroje (hardvér, energia, voda a

kapitál).

Problémom je, že inovačné cykly rýchlo znehodnocujú aktuálne čipy a dátové centrá,

navyše tieto zariadenia sa financujú prostredníctvom zadlženia s vysokými splátkovými

sadzbami. Ako upozornil Le Monde, giganti v oblasti umelej inteligencie sa zadlžujú v

nebývalých množstvách s úrokovými sadzbami presahujúcimi 6 %. Možná systémová

kríza by tak spôsobila domino efekt s dopadom na daňovníkov vo všetkých štátoch,

najmä v prípade masívnych verejných záchranných operácií.

Táto debata je relevantná pre Slovensko pri rozhodovaní, do akej miery má štát

podporovať veľké AI infraštruktúry (dáta, cloud, HPC) a aké energetické a investičné

riziká by mali byť explicitne zohľadnené v štátnych investíciách a schémach štátnej

pomoci.

MEMORANDUM O POROZUMENÍ O GIGATOVÁRŇACH NA UMELÚ INTELIGENCIU

Európska komisia, Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF)

podpísali memorandum o porozumení s cieľom podporiť vývoj a zavádzanie gigatovární

umelej inteligencie v Európskej únii. V memorande o porozumení sa stanovuje rámec

na urýchlenie financovania a rozvoja gigatovární umelej inteligencie, ktoré ukotvia

budúcu infraštruktúru umelej inteligencie v Európe.

Spracovali:

Natália Švecová (riaditeľka Parlamentného inštitútu) & Milan Hrabovský (analytik

Parlamentného inštitútu)

15. január 2026

Materiál slúži najmä pre poslancov NR SR a zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere

nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne

k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút a

autorov. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.