1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025.

Prijatie Reformy azylovej a migračnej politiky (ďalej len „Reforma“) na európskej úrovni nastolilo požiadavku implementácie právnych aktov Európskej únie – deviatich nariadení [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 zo 14. mája 2024, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1359, 22.5.2024), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1358 zo 14. mája 2024 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov s cieľom účinne uplatňovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 a (EÚ) 2024/1350 a smernicu Rady 2001/55/ES a identifikovať neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, o žiadostiach orgánov presadzovania práva členských štátov a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818 a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1358, 22.5.2024), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie, o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1351, 22.5.2024), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1352 zo 14. mája 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/816 a (EÚ) 2019/818 na účely zavedenia preverovania štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach (Ú. v. EÚ L, 2024/1352, 22.5.2024), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1350 zo 14. mája 2024, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1350, 22.5.2024), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1349 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje konanie o návrate na hraniciach a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1148 (Ú. v. EÚ L, 2024/1349, 22.5.2024), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 zo 14. mája 2024 o normách pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na priznanie postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah udelenej ochrany, ktorým sa mení smernica Rady 2003/109/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1347, 22.5.2024)] a transpozície jednej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024). Implementácia Reformy kladie na azylový systém Slovenskej republiky viaceré požiadavky a vyžaduje zásadnú zmenu azylovej legislatívy, čo bolo dôvodom na vypracovanie návrhu zákona. Predkladateľ považuje za vhodnejšie a účelnejšie pristúpiť k vypracovaniu nového zákona, ako riešiť vyššie uvedenú implementáciu a transpozíciu ďalšou novelizáciou zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“).

2

Zákon o azyle bol novelizovaný už dvadsaťkrát. Keďže v zákone o azyle je transponovaná smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 212, 7.8.2001), súčasťou návrhu zákona sú tiež prebraté a čiastočne upravené ustanovenia zákona o azyle týkajúce sa postupu pri poskytovaní dočasného útočiska.

Návrh zákona v čl. I v porovnaní so zákonom o azyle najmä:

*zavádza novú terminológiu, napr.:

•žiadosť o udelenie azylu → žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany

•žiadateľ o udelenie azylu → žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany

•konanie o azyle → konanie o medzinárodnej ochrane

•konanie o udelenie azylu → konanie o udelenie medzinárodnej ochrany

•opakovaná žiadosť → následná žiadosť

•neudelenie azylu a neposkytnutie doplnkovej ochrany → zamietnutie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neopodstatnenej,

•poskytnutie doplnkovej ochrany → udelenie doplnkovej ochrany

•zrušenie doplnkovej ochrany → odňatie doplnkovej ochrany

•cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana → cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou

*upravuje začatie konania o udelenie medzinárodnej ochrany s jasným určením jednotlivých fáz začatia konania - prejav vôle, registrácia žiadosti a podanie žiadosti,

*zavádza inštitút konania o azyle na hraniciach; ide o nový inštitút, v rámci ktorého bude vo vymedzených prípadoch potrebné posúdiť žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany v lehote 12 týždňov, resp. vo výnimočných prípadoch v lehote 16 týždňov, čo predpokladá zosúladenie spolupráce medzi správnymi orgánmi a súdnymi orgánmi,

*umožňuje obmedziť slobodu pohybu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany (ďalej len „žiadateľ“),

*zavádza inštitút bezplatného právneho poradenstva pre žiadateľov v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany,

*upravuje povinnosť vyhotovovať zvukové záznamy z pohovoru so žiadateľom,

*určuje, že azyl na účel zlúčenia rodiny, doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny a azyl z humanitných dôvodov sú národnými statusmi,

*ruší konanie o predĺženie doplnkovej ochrany,

*určuje, že bez ohľadu na dôvod udelenia sa azyl a doplnková ochrana budú udeľovať na neurčitý čas,

*zjednocuje pobytové statusy azylantov a cudzincov s udelenou doplnkovou ochranu na trvalý pobyt,

*určuje lehoty pre rozhodovanie správneho orgánu po zrušení a vrátení rozhodnutia na ďalšie konanie,

*vylučuje nárok žiadateľov, ktorí sú občanmi členského štátu Európskej únie, na poskytovanie ubytovania a starostlivosti v azylových zariadeniach,

*zavádza možnosť ubytovať v azylovom zariadení cudzinca, ktorému bolo vydané rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného členského štátu až do zrealizovania jeho transferu.

Návrhom zákona sa v čl. II až čl. XVIII novelizujú súvisiace právne predpisy, najrozsiahlejšími sú pritom zmeny v zákone o pobyte cudzincov, podstatné zmeny sa navrhujú aj v Správnom súdnom poriadku, zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákone o zdravotnom poistení, zákone o verejnom ochrancovi práv, zákone o cestovných dokladoch.

3

Napríklad v zákone o pobyte cudzincov sa upravuje vzťah medzi konaním o azyle na hraniciach v prípade zamietnutej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany a konaním o návrate na hraniciach. Legislatívne sa upravuje oprávnenie policajta vykonať preverovanie štátneho príslušníka tretej krajiny ako aj okolnosti a prostriedky tohto preverovania. Rozširuje sa tiež výpočet dôvodov na zaistenie žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany. V súvislosti so zaistením cudzincov sa upravujú tiež niektoré povinnosti útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, napríklad písomne oznamovať cudzincom umiestnenie, predĺženie umiestnenia a dôvody umiestnenia štátneho príslušníka tretej krajiny v oddelenom režime zaistenia. Upravuje sa tiež spôsob spolupráce a poskytovania informácií o cudzincoch, ktorí majú byť vyhostení, medzi relevantnými inštitúciami (ako napríklad ústav na výkon trestu odňatia slobody), kde sa títo cudzinci nachádzajú, a príslušným policajným útvarom, ktorý bude výkon vyhostenia zabezpečovať. Legislatívnou úpravou sa mení tiež spôsob týkajúci sa možnosti uplatnenia účinného opravného prostriedku v prípade vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení, čím sa zabezpečí, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne účinný opravný prostriedok, o ktorom rozhodne príslušný súdny orgán a nie druhostupňový správny orgán, ako to bolo doteraz. Zmeny sa týkajú aj Správneho súdneho poriadku, a to v oblasti súdneho prieskumu rozhodnutí o zákaze vstupu vydaného či už ako samostatného rozhodnutia alebo ako súčasti rozhodnutia o administratívnom vyhostení, kde sa navrhuje, aby sa tento súdny prieskum riadil ustanoveniami upravujúcimi žalobu podľa štvrtej hlavy Správneho súdneho poriadku.

V Správnom súdnom poriadku sa ďalej o. i. dopĺňa, čo sa rozumie pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu, upravujú sa lehoty na podanie správnej žaloby v azylových veciach, dopĺňajú sa osobitné ustanovenia v konaní o azyle na hraniciach a konaní o návrate na hraniciach, v zákone o zdravotnom poistení sa napríklad mení rozsah zdravotnej starostlivosti pre maloletých žiadateľov, v zákone o verejnom ochrancovi práv sa o. i. ustanovuje, že verejný ochranca práv plní úlohy nezávislého monitorovacieho mechanizmu podľa nariadenia (EÚ) 2024/1356 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024), v zákone o cestovných dokladoch sa určuje, že cestovný doklad cudzinca sa bude vydávať len azylantovi, ktorému sa udelil azyl z dôvodu prenasledovania.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny a negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebude mať vplyv na limit verejných výdavkov, vplyv na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie, ani na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 67 a 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

b)v sekundárnom práve

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 zo 14. mája 2024 o normách pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na priznanie postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah udelenej ochrany, ktorým sa mení smernica Rady 2003/109/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1347, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1349 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje konanie o návrate na hraniciach a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1148 (Ú. v. EÚ L, 2024/1349, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1350 zo 14. mája 2024, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1350, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie, o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1351, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1352 zo 14. mája 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/816 a (EÚ) 2019/818 na účely zavedenia preverovania štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach (Ú. v. EÚ L, 2024/1352, 22.5.2024) ), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky;

5

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1358 zo 14. mája 2024 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov s cieľom účinne uplatňovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 a (EÚ) 2024/1350 a smernicu Rady 2001/55/ES a identifikovať neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, o žiadostiach orgánov presadzovania práva členských štátov a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818 a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1358, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Úrad na ochranu osobných úradov Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 zo 14. mája 2024, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1359, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013);

-nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.19/zv. 6; Ú. V. EÚ L 222, 5.9.2003) v platnom znení;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) – gestor: Úrad na ochranu osobných údajov SR;

-smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. V. ES L 212, 7.8.2001) – gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky;

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 06; Ú. v EÚ L 16, 23.1.2004) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych

6

príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008) – gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR;

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – problematika medzinárodnej ochrany je upravená napr. v nasledovných rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok z 22. septembra 2022 vo veci C-159/11 GM proti Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság, Alkotmányvédelmi Hivatal, Terrorelhárítási Központ, ktorý rozhodol, že článok 23 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 45 ods. 4 tejto smernice a pri zohľadnení všeobecnej zásady práva Únie týkajúcej sa riadnej správy vecí verejných a článku 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že: bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak sa rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu alebo o odňatí takejto ochrany zakladá na informáciách, ktorých sprístupnenie by ohrozilo národnú bezpečnosť dotknutého členského štátu, dotknutá osoba alebo jej poradca môžu mať prístup k týmto informáciám len v prípade, že sa im udelí povolenie na tento účel, pričom sa nemôžu oboznámiť ani s podstatou dôvodov, na ktorých sa takéto rozhodnutia zakladajú, a v žiadnom prípade nemôžu informácie, ku ktorým mohli mať prístup, použiť na účely správneho alebo súdneho konania. Článok 4 ods. 1 a 2, článok 10 ods. 2 a 3, článok 11 ods. 2, ako aj článok 45 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 14 ods. 4 písm. a) a článkom 17 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je v prípade, že orgány poverené špecializovanými úlohami týkajúcimi sa národnej bezpečnosti v neodôvodnenom stanovisku konštatovali, že osoba predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť, rozhodujúci orgán systematicky povinný na základe tohto stanoviska vylúčiť poskytnutie doplnkovej ochrany tejto osobe alebo odňať jej medzinárodnú ochranu, ktorá jej bola predtým poskytnutá;

-rozsudok z 30. apríla 2025 vo veci C-63/24 K. L. proti Migracijos departamentas prie Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerijos podľa ktorého článok 12 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, v spojení s článkom 18 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že: orgány a prípadne príslušné súdy dotknutého členského štátu musia pri posudzovaní toho, či sa na činy, ktorých sa dopustil žiadateľ o medzinárodnú ochranu, ktorý inak spĺňa kritériá na získanie postavenia utečenca, vzťahuje dôvod na vylúčenie z tohto postavenia

7

stanovený v tomto článku 12 ods. 2 písm. b), zohľadniť skutočnosť, že tento žiadateľ si odpykal trest, na ktorý bol odsúdený za činy, ktorých sa dopustil, pričom však táto okolnosť sama osebe nebráni tomu, aby bol uvedený žiadateľ vylúčený z postavenia utečenca podľa tohto ustanovenia;

-rozsudok z 29. júla 2019 vo veci C-556/17 Alekszij Torubarov proti Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal podľa ktorého článok 46 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, keď súd prvého stupňa konštatoval, po tom, čo vykonal úplné a ex nunc posúdenie všetkých relevantných skutkových a právnych okolností predložených žiadateľom o medzinárodnú ochranu, že na základe kritérií stanovených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany musí byť tomuto žiadateľovi priznaná takáto ochrana z dôvodu, ktorý uvádza na podporu svojej žiadosti, ale správny alebo kvázi súdny orgán následne prijal rozhodnutie, ktoré je v opačnom zmysle bez toho, aby na tento účel preukázal vznik nových skutočností odôvodňujúcich nové posúdenie potrieb medzinárodnej ochrany uvedeného žiadateľa, uvedený súd musí zmeniť toto rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s jeho skorším rozsudkom, a nahradiť toto rozhodnutie svojím vlastným rozhodnutím, pokiaľ ide o žiadosť o medzinárodnú ochranu, pričom v prípade potreby neuplatní vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá by mu zakazovala takto postupovať;

-rozsudok z 12. novembra 2019 vo veci C-233/18 Zubair Haqbin proti Federaal Agentschap voor de opvang van asielzoekers, podľa ktorého článok 20 ods. 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, v spojení s článkom 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže stanoviť v rámci sankcií, ktoré možno uložiť žiadateľovi v prípade závažného porušenia vnútorného poriadku pobytových táborov, ako aj v prípade obzvlášť násilného správania, sankciu spočívajúcu v odňatí, i keď len dočasnom, materiálnych podmienok prijímania v zmysle článku 2 písm. f) a g) tejto smernice, ktoré sa týkajú ubytovania, stravy alebo oblečenia, pretože táto sankcia by tohto žiadateľa zbavila možnosti uspokojiť svoje najzákladnejšie potreby. Uloženie iných sankcií podľa uvedeného článku 20 ods. 4 musí byť za každých okolností v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 5 tohto článku, a to najmä s požiadavkami, ktoré sa týkajú dodržiavania zásady proporcionality a zachovania ľudskej dôstojnosti. Pokiaľ ide o maloletú osobu bez sprievodu, tieto sankcie musia byť najmä s prihliadnutím na článok 24 Charty základných práv prijaté osobitne so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa; atď.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2024/1346 je do 12. júna 2026, lehota na prebratie smernice 2001/55/ES bola do 31. decembra 2002, v prípade Slovenskej republiky do 1. mája 2004, lehota na prebratie čl. 4 ods. 2 tretieho pododseku a ods. 3a smernice 2003/109/ES zmenenej nariadením (EÚ) 2024/1437 je do 12. júna 2026;

8

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ bolo začaté šetrenie v systéme EU PILOT EUP(2021)9888, ktoré sa týka možných prípadov nezlučiteľnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení uvedených v 25 bodoch, ktoré je od mája 2021 v štádiu hodnotenia odpovede Slovenskej republiky;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

– smernica 2001/55/ES bola úplne prebratá do zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona

č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších

opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

;

- smernica 2003/109/ES bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2008/115/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,

zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne

9

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Transpozícia:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024)

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008)

•smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 212, 7.8.2001).

Implementácia:

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 zo 14. mája 2024 o normách pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na priznanie postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah udelenej ochrany, ktorým sa mení smernica Rady 2003/109/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1347, 22.5.2024),

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024),

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1349 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje konanie o návrate na hraniciach a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1148 (Ú. v. EÚ L, 2024/1349, 22.5.2024),

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1350 zo 14. mája 2024, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1350, 22.5.2024),

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie, o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1351, 22.5.2024),

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1352 zo 14. mája 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/816 a (EÚ) 2019/818 na účely zavedenia preverovania štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach (Ú. v. EÚ L, 2024/1352, 22.5.2024),

10

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024),

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1358 zo 14. mája 2024 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov s cieľom účinne uplatňovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 a (EÚ) 2024/1350 a smernicu Rady 2001/55/ES a identifikovať neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, o žiadostiach orgánov presadzovania práva členských štátov a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818 a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1358, 22.5.2024),

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 zo 14. mája 2024, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1359, 22.5.2024).

Termín začiatku a ukončenia PPK

september 2025

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

október 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2026

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Primárnym problémom, ktorý bol dôvodom vypracovania návrhu zákona bola skutočnosť, že súčasná právna úprava v oblasti azylu nie úplne reflektuje právne akty Európskej únie, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Reformy azylovej a migračnej politiky (zjednodušene nazývanej ako Pakt o migrácii a azyle), ktorá má byť implementovaná do 12. júna 2026. Implementáciou sa napríklad obmedzí vstup neregulárnych migrantov na územie Slovenskej republiky, ako aj sekundárne pohyby žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, zabezpečí sa rýchlejšie a efektívnejšie konanie o medzinárodnej ochrane, vytvorí sa priestor pre efektívnejší monitorovací mechanizmus, zosúladí sa terminológia a odstráni nejednoznačnosť pri určovaní, ktoré statusy udeľované Slovenskou republikou sú medzinárodnou ochranou.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predkladaného materiálu je najmä nahradenie súčasnej právnej úpravy tak, aby reflektovala požiadavky vyplývajúce z prijatej Reformy azylovej a migračnej politiky, ako aj poznatky z aplikačnej praxe. Predkladaným návrhom sa okrem iného zjednocuje terminológia s právom EÚ, zavádzajú sa pojmy žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany, konanie o udelenie medzinárodnej ochrany, konečné rozhodnutie. Ďalej sa zavádza nezávislý monitorovací mechanizmus, inštitút konania o azyle na hraniciach, inštitút konania o návrate na hraniciach, inštitút bezplatného právneho poradenstva, na ktoré budú mať žiadatelia nárok už počas správneho konania, preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín (screening), a tiež povinnosť vyhotovovať zvukové záznamy z pohovoru so žiadateľom. Zavádza sa tiež rozlišovanie medzi medzinárodnou ochranou a národnými statusmi a upravujú sa lehoty na podanie správnych žalôb vo veciach azylu a zaistenia. Návrhom zákona sa ďalej zruší konanie o predĺženie doplnkovej ochrany, s tým, že doplnková ochrana sa bude tiež

11

udeľovať na dobu neurčitú, zjednotí sa pobytový status azylantov a cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou na trvalý pobyt.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

-žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany

-azylanti

-cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou

-cudzinci žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska

-odídenci

-cudzinci v konaní o odovzdaní cudzinca do zodpovedného členského štátu

-Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (vrátane príslušných policajných útvarov v pôsobnosti úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, ktoré v aplikačnej praxi prichádzajú do kontaktu s cudzincami)

-obce a mestá

-Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

-Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

-Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

-Slovenská informačná služba

-Vojenské spravodajstvo

-Verejný ochranca práv a Kancelária verejného ochrancu práv

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Ako alternatívne riešenie bola posudzovaná možnosť novelizácie zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), ako aj zachovanie súčasnej terminológie zo zákona o azyle (napr. žiadateľ o udelenie azylu, žiadosť o udelenie azylu, konanie o udelenie azylu) v návrhu zákona.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Nulový variant neprichádzal do úvahy, nakoľko ide o povinnú transpozíciu smernice (EÚ) 2024/1346 a tiež bolo potrebné vytvoriť predpoklady na implementáciu nariadení, ktoré sú priamo aplikovateľné vzhľadom na podmienky v Slovenskej republike.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Predpokladá sa prijatie nového nariadenia vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca.

Možnosť prijať nové nariadenie vlády, ktorým sa vydáva zoznam bezpečných krajín pôvodu a zoznam bezpečných tretích krajín.

12

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Sociálne vplyvy.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

K preskúmaniu účelnosti a účinnosti predkladaného materiálu by malo dôjsť tri roky od účinnosti predkladaného návrhu. Vzhľadom na to, že účinnosť predkladaného návrhu sa navrhuje k 12. júnu 2026, k preskúmaniu účinnosti a účelnosti by malo dôjsť v treťom kvartáli 2029 na základe získaných poznatkov z aplikačnej praxe.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

13

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Celkový hrubý priemerný odhadovaný finančný vplyv na štátne sociálne dávky v súvislosti s osobami s udelenou doplnkovou ochranou sa odhaduje na 9144 EUR/ročne. Celkový hrubý priemerný odhadovaný finančný vplyv na nesystémové dávky sociálneho poistenia (invalidný dôchodok z mladosti) v súvislosti s osobami s udelenou doplnkovou ochranou sa odhaduje na cca 4 tis. EUR v roku 2026 (účinnosť opatrenia od 12.6.2026) a cca 8 500 EUR v roku 2027 a 2028.

Tento vplyv vychádza z dostupných štatistík a údajov Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ a migračného úradu (k 31.10.2025 je na území Slovenskej republiky evidovaných 205 osôb s udelenou doplnkovou ochranou), ktorý nepredpokladá hromadný nárast počtu osôb s doplnkovou ochranou, preto nevzniká požiadavka na jeho vykrytie.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Lenka Bradáčová, LL.M., migračný úrad MV SR,

lenka.bradacova@minv.sk

; 0961 570 342,

Mgr. Juraj Méry, odbor strategického plánovania a financovania, sekcia financovania a rozpočtu MV SR,

juraj.mery@minv.sk

; 0961 577 330.

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

14

- Reforma azylovej a migračnej politiky na úrovni EÚ, v rámci ktorej boli prijaté nasledovné právne akty:

•Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 zo 14. mája 2024 o normách pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na priznanie postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah udelenej ochrany, ktorým sa mení smernica Rady 2003/109/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1347, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1349 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje konanie o návrate na hraniciach a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1148 (Ú. v. EÚ L, 2024/1349, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1350 zo 14. mája 2024, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1350, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie, o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1351, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1352 zo 14. mája 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/816 a (EÚ) 2019/818 na účely zavedenia preverovania štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach (Ú. v. EÚ L, 2024/1352, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1358 zo 14. mája 2024 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov s cieľom účinne uplatňovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 a (EÚ) 2024/1350 a smernicu Rady 2001/55/ES a identifikovať neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, o žiadostiach orgánov presadzovania práva členských štátov a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818 a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1358, 22.5.2024),

•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 zo 14. mája 2024, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1359, 22.5.2024).

- Ďalej tiež:

•Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008),

•Smernica Rady (EÚ) 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 212, 7.8.2001).

- Informačné systémy Ministerstva vnútra SR

- Štatistické údaje získané z informačných systémov Ministerstva vnútra SR.

15

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 131/2025

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

I. Úvod: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dňa 28. augusta 2025 predložilo na PPK materiál: „Návrhu zákona o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verenej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne a negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v bode 1 ,,Základné údaje“ v časti „Charakter predkladaného materiálu“ vyznačiť, že sa jedná aj o Materiál legislatívnej povahy.

Komisia žiada v bode 9 doložky vybraných vplyvov označiť aj existenciu negatívnych sociálnych vplyvov.

Odôvodnenie: Predložený materiál okrem iného v porovnaní so súčasným stavom mení vek pre odobratie

daktyloskopických odtlačkov zo 14 rokov na 6 rokov (§ 43 a 44), zužuje okruh osôb, v prípade ktorých nie je možné uložiť trest vyhostenia z územia SR (čl. III, § 501 písm. b)), ďalej napr. oproti súčasnej 20-dňovej lehote, ustanovuje 10-dňovú lehotu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená a proti rozhodnutiu o zastavení konania o medzinárodnej ochrane čl. IV bod 5 (§ 211). Z uvádzaného vyplýva, že materiál okrem deklarovaných pozitívnych sociálnych vplyvov zakladá aj negatívne sociálne vplyvy, ktoré je potrebné označiť v bode 9 doložky vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie predkladateľa - akceptované

Komisia žiada doplniť bod 2. Definovanie problému.

Odôvodnenie: Implementácia právnych aktov Európskej únie je síce ako uvádza predkladateľ dôvodom

predloženia materiálu, nie je ale definovaním problémov, ktoré má materiál riešiť. Je nevyhnutné uviesť aspoň hlavné vecné problémy súčasnosti, ktoré chce predkladaný materiál riešiť.

Vyhodnotenie predkladateľa - akceptované

K analýze sociálnych vplyvov

Komisia žiada bližším spôsobom v analýze sociálnych vplyvov zhodnotiť všetky navrhované opatrenia, ktoré zakladajú sociálne vplyvy. Predmetné oblasti je potrebné zhodnotiť predovšetkým v bode 4.2 ( vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám) a v bode 4.4 (vplyvy na zamestnanosť a na trh práce).

Odôvodnenie: Materiál predpokladá napr. úpravu zamietnutia žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako

neprípustnej v prípade, ak bola podaná občanom členského štátu Európskej únie (§ 26), právo na tlmočníka (§ 18), oblasť konania na hraniciach (§ 9 a 10), oblasť odňatia azylu (§ 36). Taktiež materiál predpokladá vytvorenie personálnych podmienok, ktoré by malo predstavovať vytvorenie celkom 91 pracovných miest, čo predstavuje vplyvy na zamestnanosť a na trh práce. Znamená to, že predložený materiál zakladá aj ďalšie sociálne vplyvy, ktoré doposiaľ nie sú premietnuté do analýzy sociálnych vplyvov.

Vyhodnotenie predkladateľa - akceptované

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

Komisia odporúča predkladateľovi v príslušnej vypracovanej analýze doplniť aj časť 7.3.2. Časť „Nové povinnosti (identifikujte)“ navrhuje Komisia doplniť o vydávanie cudzineckého pasu cudzincom a časť „Zanikajúce povinnosti (identifikujte)“ navrhuje Komisia doplniť o predĺženie platnosti dokladov (pasov) -

16

predpoklad vydávania nižšieho počtu dokladov.

Vyhodnotenie predkladateľa - akceptované

K tabuľke zhody

Komisia odporúča predkladateľovi v prípade, že sa v materiáli nachádza goldplating, vyznačiť a popísať ho v tabuľke zhody v stĺpci 9 a 10 a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy.

Odôvodnenie: Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov v bode 7 vyznačil, že sa jedná o goldplating s

vplyvom na sociálne vplyvy.

Vyhodnotenie predkladateľa - akceptované

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V tabuľke č. 1/A analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy je vyčíslený negatívny, čiastočne rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. Celkové vyčíslené výdavky predstavujú sumu 19 830 360 eur v roku 2026, sumu 22 136 350 eur v roku 2027 a sumu 22 829 126 eur v roku 2028, pričom rozpočtovo nekrytý vplyv je vyčíslený v sume 2 317 129 eur v roku 2026, v sume 2 586 000 eur v roku 2027 a v sume 3 112 304 eur v roku 2028. Z tabuľky č. 1/A nie je zrejmé, ktoré konkrétne výdavky predstavujú tento nekrytý vplyv. V tejto súvislosti Komisia žiada v tabuľke č. 1/A, časti „Financovanie zabezpečené v rozpočte“ rozčleniť výdavky podľa jednotlivých dotknutých subjektov verejnej správy. Zároveň je v tabuľke č. 1/A rovnakým spôsobom potrebné v časti „Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora“ špecifikovať, výdavky ktorého subjektu verejnej správy nie sú rozpočtovo kryté, pričom ak sa tento nekrytý vplyv týka osobných výdavkov (miezd), Komisia žiada o doplnenie tejto informácie do časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet.

Komisia taktiež žiada v tabuľke č. 1/A doplniť celkový vplyv na počet zamestnancov aj celkový vplyv na mzdové výdavky.

V tabuľke č. 1/A sú vyčíslené výdavky na Kanceláriu verejného ochrancu práv, ktoré sú uvedené ako vplyv na kapitolu „MF SR VPS“. Kapitola VPS je samostatná kapitola v rámci štátneho rozpočtu a nepatrí pod kapitolu MF SR. Komisia žiada uvedené v tabuľke č. 1/A opraviť. Zároveň Komisia žiada zosúladiť výdavky a prepočty výdavkov pre rozpočtovú organizáciu Kancelária verejného ochrancu v celej analýze vplyvov na rozpočet vrátane jednotlivých tabuliek analýzy vplyvov. Komisia upozorňuje, že v aktuálnej etape prípravy návrhu rozpočtu kapitoly VPS na roky 2026 až 2028 nie sú pre rozpočtovú organizáciu Kancelária verejného ochrancu práv alokované prostriedky na uvedený účel.

V tabuľke č. 1/A sú vyčíslené výdavky kapitoly MF SR v sume 6 000 000 eur ročne od roku 2027 v súvislosti s príspevkom SR do fondu solidarity. Komisia upozorňuje, že predmetné výdavky predstavujú vplyv na kapitolu VPS, nie na kapitolu MF SR. Uvedené žiada Komisia opraviť.

V prípade, že materiál zakladá vplyv aj na kapitolu MF SR, tento je potrebné v analýze vplyvov na rozpočet jednoznačne špecifikovať.

V zmysle časti 2.2. analýzy vplyvov na rozpočet bude mať materiál vplyv na výdavky kapitoly MZ SR ako aj na verejné zdravotné poistenie, ktorý ale nie je kvantifikovaný v jednotlivých tabuľkách analýzy vplyvov. V kapitole MZ SR by na jednej strane malo dôjsť k úspore z titulu prechodu úhrady zdravotného poistenia osôb s udelenou doplnkovou ochranou s trvalým pobytom na území SR z kapitoly MZ SR na zdravotné poisťovne. Zároveň však vzniknú zvýšené výdavky kapitole MZ SR v súvislosti s poskytovaním širšieho rozsahu zdravotnej starostlivosti pre určené skupiny osôb. Vyjadrenie k vplyvu na rozpočet v časti 2.2. analýzy vplyvov je nepostačujúce. Komisia žiada do tabuliek č. 1/A a 4/A uviesť aspoň kvalifikovaný odhad úspory aj nových výdavkov kapitoly MZ SR ako aj výdavkov verejného zdravotného poistenia. Zároveň Komisia upozorňuje, že všetky výdavky MZ SR aj verejného zdravotného poistenia musia byť jednoznačne zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy a bez vplyvu na limit verejných výdavkov.

Komisia žiada zohľadniť prechod úhrady financovania z kapitoly MZ SR na verejné zdravotné poistenie aj v tabuľkách č. 1/B a 4/B analýzy vplyvov na rozpočet, keďže ide o úpravu limitu verejných výdavkov medzi štátnym rozpočtom a ostatným subjektom verejnej správy, pričom tento prechod nesmie ovplyvniť celkový limit verejných výdavkov.

V tabuľkách č. 1/B a 4/B sú zahrnuté aj výdavky, ktoré sú v zmysle tabuľky č. 1/A rozpočtovo zabezpečené. Tabuľky č. 1/B a 4/B Komisia žiada upraviť tak, aby obsahovali len výdavky, ktoré nie sú rozpočtovo kryté (s výnimkou zohľadnenia úpravy limitu verejných výdavkov medzi štátnym rozpočtom a ostatným subjektom

17

verejnej správy v zmysle predchádzajúcej pripomienky, ktoré však nesmie ovplyvniť celkový limit verejných výdavkov).

V časti 2.1.1. analýzy vplyvov Komisia žiada jednoznačne špecifikovať (aj v nadväznosti na vyššie uvedené pripomienky), ktoré výdavky sú a ktoré nie sú rozpočtovo kryté. V prípade rozpočtovo nekrytých výdavkov žiada Kmosia uviesť relevantné návrhy na úhradu týchto výdavkov. Rovnako je potrebné v tejto časti deklarovať, že negatívne vplyvy na kapitolu MZ SR ako aj verejné zdravotné poistenie budú zabezpečené v rámci ich schválených limitov na príslušné rozpočtové roky.

Všetky negatívne vplyvy materiálu Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov aj počtu zamestnancov ako aj v rámci limitu verejných výdavkov dotknutých subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy a bez vplyvu na limit verejných výdavkov.

Vyhodnotenie predkladateľa - akceptované

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

18

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Navrhovaná právna úprava týkajúca sa úkonov v rámci pobytovej agendy:

1. Úprava dĺžky platnosti dokladu o pobyte vydaného štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana alebo národný status, a to jednotne na 4 roky (predtým 10 rokov alebo 3 roky – v závislosti od dĺžky udeleného azylu; resp. 1 rok v prípade doplnkovej ochrany). V tomto prípade ide o zmenu existujúcej služby.

2. Úprava dĺžky platnosti cudzineckého pasu vydaného cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou, ktorí nemajú vlastný cestovný doklad, a štátnym príslušníkov tretích krajín s udeleným dlhodobým pobytom podľa § 52 ods. 1 písm. a) na základe udelenej doplnkovej ochrany, ktorí nemajú vlastný platný cestovný doklad. Dĺžka platnosti cudzineckého pasu sa upravuje na 2 roky (predtým 1 rok). V tomto prípade ide o zmenu existujúcej služby.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Navrhovaná právna úprava týkajúca sa úkonov v rámci pobytovej agendy:

1. Vydávanie cudzineckého pasu cudzincom, ktorým bol udelený azyl na účel zlúčenia rodiny – národný status, udelený azyl z humanitných dôvodov – národný status alebo udelená doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny – národný status, ktorí nemajú vlastný platný cestovný doklad. V tomto prípade ide o zavedenie novej služby.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

1. Vydávanie dokladov o pobyte štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana alebo národný status,

2. Vydávanie cudzineckého pasu konkrétnym kategóriám cudzincov, ktorí nemajú vlastný platný cestovný doklad.

3. Vydávanie cudzineckého pasu konkrétnym kategóriám cudzincov (podľa bodu 7.1.1), ktorí nemajú vlastný platný cestovný doklad.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

1. príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), napr. § 73 ods. 12,

19

2. príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, najmä § 74 ods. 5,

3. príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, najmä § 74 ods. 1 písm. a).

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

- policajné útvary príslušné konať vo veci pobytu cudzincov – oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Pozitívne vplyvy:

1. Úprava dĺžky platnosti dokladu o pobyte vydaného štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana alebo národný status, a to jednotne na 4 roky. V prípade azylantov, ktorí mali doklad o pobyte platný 3 roky, ako aj v prípade cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou, ktorí mali doklad o pobyte platný 1 rok, ide o pozitívny vplyv:

- zavedením platnosti dokladu o pobyte na 4 roky ide v týchto prípadoch o predĺženie doby platnosti dokladov, čím sa prispeje k odbúravaniu administratívnej záťaže najmä na strane správneho orgánu – nebude potrebné vydávať nové doklady po 3 rokoch, resp. po 1 roku, ale jednotne až po 4 rokoch,

- úspora času pre cudzincov z dôvodu zníženia frekvencie návštev na oddeleniach cudzineckej polície PZ za účelom vydania ďalšieho dokladu o pobyte,

2. Úprava dĺžky platnosti cudzineckého pasu vydaného cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou, ktorí nemajú vlastný cestovný doklad, a štátnym príslušníkov tretích krajín s udeleným dlhodobým pobytom podľa § 52 ods. 1 písm. a) na základe udelenej doplnkovej ochrany, ktorí nemajú vlastný platný cestovný doklad. Dĺžka platnosti cudzineckého pasu sa predlžuje z 1 roka na 2 roky; ide o pozitívny vplyv:

- zníženie administratívnej záťaže na strane cudzinca, ako aj policajných útvarov konajúcich vo veci udelenia pobytu z dôvodu menej častých návštev cudzincov na oddeleniach cudzineckej polície PZ,

- úspora času pre cudzincov z dôvodu zníženia frekvencie návštev na oddeleniach cudzineckej polície PZ za účelom vydania ďalšieho dokladu o pobyte,

Negatívne vplyvy:

1. Úprava dĺžky platnosti dokladu o pobyte vydaného štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana alebo národný status, a to jednotne na 4 roky. V prípade azylantov, ktorí mali doklad o pobyte platný 10 rokov, ide o negatívny vplyv:

- zavedením platnosti dokladu o pobyte na 4 roky ide v tomto prípade o skrátenie doby platnosti dokladov, čím sa prispeje k navýšeniu administratívnej záťaže najmä na strane správneho orgánu – bude potrebné vydávať nové doklady po 4 rokoch namiesto po 10 rokoch,

- zvýšenie časových nárokov na cudzincov z dôvodu zvýšenej frekvencie návštev cudzincov na oddeleniach cudzineckej polície PZ za účelom vydania ďalšieho dokladu o pobyte,

20

Nepriamy vplyv (popíšte)

1. Vydávanie cudzineckého pasu cudzincom, ktorým bol udelený azyl na účel zlúčenia rodiny – národný status, udelený azyl z humanitných dôvodov – národný status alebo udelená doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny – národný status, ktorí nemajú vlastný platný cestovný doklad, umožňuje týmto osobám vycestovať z územia Slovenskej republiky a vrátiť sa späť.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

1. Úprava dĺžky platnosti dokladu o pobyte vydaného štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana alebo národný status, z 10 rokov na 4 roky:

- zvýšenie časových nárokov na cudzincov z dôvodu zvýšenej frekvencie návštev cudzincov na oddeleniach cudzineckej polície PZ za účelom vydania ďalšieho dokladu o pobyte,

- zvýšeniu administratívnej záťaže najmä na strane správneho orgánu.

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

1. Úprava dĺžky platnosti dokladu o pobyte vydaného štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana alebo národný status, a to jednotne na 4 roky. V prípade azylantov, ktorí mali doklad o pobyte platný 3 roky, ako aj v prípade cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou, ktorí mali doklad o pobyte platný 1 rok, ide o zníženie času vybavenia požiadavky:

- zavedením platnosti dokladu o pobyte na 4 roky ide v týchto prípadoch o predĺženie doby platnosti dokladov, čím sa prispeje k odbúravaniu administratívnej záťaže najmä na strane správneho orgánu – nebude potrebné vydávať nové doklady po 3 rokoch, resp. po 1 roku, ale jednotne až po 4 rokoch,

- úspora času pre cudzincov z dôvodu zníženia frekvencie návštev na oddeleniach cudzineckej polície PZ za účelom vydania ďalšieho dokladu o pobyte,

21

2. Úprava dĺžky platnosti cudzineckého pasu vydaného cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou, ktorí nemajú vlastný cestovný doklad, a štátnym príslušníkov tretích krajín s udeleným dlhodobým pobytom podľa § 52 ods. 1 písm. a) na základe udelenej doplnkovej ochrany, ktorí nemajú vlastný platný cestovný doklad. Dĺžka platnosti cudzineckého pasu sa predlžuje z 1 roka na 2 roky, čím dochádza k:

- zníženiu administratívnej záťaže na strane cudzinca, ako aj policajných útvarov konajúcich vo veci udelenia pobytu z dôvodu menej častých návštev cudzincov na oddeleniach cudzineckej polície PZ,

- úspore času pre cudzincov z dôvodu zníženia frekvencie návštev na oddeleniach cudzineckej polície PZ za účelom vydania ďalšieho dokladu o pobyte,

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol v rámci udelenej medzinárodnej ochrany vydaný doklad o pobyte a/alebo cudzinecký pas – štatistiky vychádzajú z roku 2024:

1. Počet azylantov, ktorým bol vydaný doklad o pobyte na 10 rokov – 53 (v roku 2024)

2. Počet azylantov, ktorým bol vydaný doklad o pobyte na 3 roky – 2 (v roku 2024)

3. Počet príjemcov doplnkovej ochrany, ktorým bol vydaný doklad o pobyte na 1 rok – 19 (v roku 2024)

4. Počet príjemcov doplnkovej ochrany, ktorým bol vydaný cudzinecký pas – 57 (v roku 2024)

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

- Ministerstvo vnútra SR – príslušné policajné útvary v pôsobnosti úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, ktoré budú v aplikačnej praxi prichádzať do kontaktu s cudzincami (oddelenia cudzineckej polície PZ),

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

22

Nové povinnosti (identifikujte)

1. Vydávanie cudzineckého pasu cudzincom, ktorým bol udelený azyl na účel zlúčenia rodiny – národný status, udelený azyl z humanitných dôvodov – národný status alebo udelená doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny – národný status, ktorí nemajú vlastný platný cestovný doklad.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

1. Predĺženie platnosti vydávaných dokladov – predpoklad vydávania nižšieho počtu dokladov, keďže sa upravila dĺžky platnosti dokladu o pobyte, vydaného štátnym príslušníkom tretích krajín.

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

V prípade rodinného prostredia ide o pozitívny vplyv, nakoľko sa zavádza rozširujúca definícia rodinných príslušníkov osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. Návrhom sa zabezpečí stabilita pre rodiny a deti, ktoré boli nútené opustiť krajiny svojho pôvodu a žiadajú o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. V prípade rozšírenia definície rodinných príslušníkov ide o zanedbateľný nárast výdavkov štátu. Rovnako pozitívny vplyv je možné identifikovať v náraste príjmov, resp. poklesov výdavkov cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou. Čo sa týka nárastu príjmov v prípade príspevku pri narodení dieťaťa sa v rokoch 2026 – 2028 predpokladá priemerný ročný počet 3 poberatelia. V roku 2025 je výška príspevku pri narodení dieťaťa je: 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu a 151,37 €, ak ide o dieťa narodené z piateho pôrodu a ďalšieho pôrodu. V prípade príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa sa v rokoch 2026 – 2028 predpokladá zanedbateľný priemerný ročný počet poberateľov. V roku 2025 je opakovaný príspevok náhradnému rodičovi vo výške 1,95-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi vo výške 2,4-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

23

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Predložený návrh má pozitívny vplyv na realizáciu rodinného života, nakoľko vytvára podmienky na zachovanie celistvosti rodín a ich podporu.

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má preložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Zjednotenie pobytového statusu cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou s azylantom na trvalý pobyt má pozitívny vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny tým, že cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou budú môcť získať príspevok pri narodení dieťaťa a niektoré z príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, čo má pozitívny vplyv na rodinné prostredie a podporuje osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. V rokoch 2026 – 2028 sa predpokladá priemerný ročný počet cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou 15. Z krátkodobého hľadiska sa predpokladá zanedbateľný nárast výdavkov štátu v súvislosti so zvýšeným rozsahom zdravotnej starostlivosti. Zároveň v stredne a dlhodobom horizonte sa znížia náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre tieto osoby.

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Predložený návrh má pozitívny vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny tým, že vytvára podmienky na zachovanie celistvosti rodiny a finančnej podpory pre rodiny s deťmi.

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

24

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Predložený návrh má pozitívny vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc, nakoľko národný status umožňuje nadobudnúť status azylanta a cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou na účel zlúčenia rodiny a následne štátnu podporu prislúchajúcu osobám s trvalým pobytom (príspevok pri narodení dieťaťa, niektoré z príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa). Maloletým žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany vznikne nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejného zdravotného poistenia.

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Predložený návrh má pozitívny vplyv na výchovu detí, nakoľko rodičovi, ktorý je azylant alebo cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou, je umožnené získať príspevok pri narodení dieťaťa, čím sa podporuje starostlivosť o deti. Deťom s povoleným pobytom (v zmysle rozšírenej definície rodinných príslušníkov azylanta alebo cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou) sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky, je im poskytovaná zdravotná starostlivosť v rozsahu verejného zdravotného poistenia, včítane prípadnej psychologickej podpory.

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

Predložený návrh má pozitívny vplyv na výchovu detí v rodinách, nakoľko dochádza k posilneniu stabilného prostredia pre deti a autonómie rodiny.

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Predložený návrh pozitívne ovplyvňuje výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletých osôb, čím má pozitívny vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom.

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Predložený návrh má pozitívny vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine, nakoľko zjednotením statusu cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou a azylanta na trvalý pobyt dochádza k stabilite rodinného prostredia a primeranému hmotnému zabezpečeniu členov rodiny. Zabezpečením zdravotnej starostlivosti pre maloletých žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany na úrovni verejného zdravotného poistenia sa zaistí lepší prístup k zdravotnej starostlivosti.

25

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Predložený návrh má pozitívny vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev, nakoľko zjednotením statusu cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou a azylanta na trvalý pobyt sa vytvárajú lepšie podmienky pre výchovu detí.

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Predložený návrh má pozitívny vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín, nakoľko zjednotením statusu cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou a azylanta na trvalý pobyt sa podporuje starostlivosť o deti a zachováva sa celistvosť rodín. V rokoch 2026 – 2028 sa predpokladá priemerný ročný počet cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou 15. Z krátkodobého hľadiska sa predpokladá zanedbateľný nárast výdavkov štátu v súvislosti so zvýšeným rozsahom zdravotnej starostlivosti. Zároveň v stredne a dlhodobom horizonte sa znížia náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre tieto osoby.

26

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Uvedený návrh bude mať pozitívny dopad na ovplyvnené skupiny tým, že dôjde k zjednoteniu pobytového statusu cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou a azylantov na trvalý pobyt, čím sa zabezpečí prístup k príspevku pri narodení dieťaťa a niektorým príspevkom na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa aj cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou. Taktiež sa stanovuje, že maloletým žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany bude zdravotná starostlivosť poskytovaná v rozsahu verejného zdravotného poistenia.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 – cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou

c)

Ovplyvnená skupina č. 2 – žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1 – v prípade príspevku pri narodení dieťaťa sa v rokoch 2026 – 2028 predpokladá priemerný ročný počet 3 poberatelia. V roku 2025 je výška príspevku pri narodení dieťaťa je: 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu a 151,37 €, ak ide o dieťa narodené z piateho pôrodu a ďalšieho pôrodu. V prípade príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa sa v rokoch 2026 – 2028 sa predpokladá zanedbateľný priemerný ročný počet poberateľov. V roku 2025 je opakovaný príspevok náhradnému rodičovi vo výške 1,95-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi vo výške 2,4-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

e)

Ovplyvnená skupina č. 2 - v rokoch 2026 – 2028 sa predpokladá priemerný ročný počet 15 maloletých žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany. Z krátkodobého hľadiska sa predpokladá zanedbateľný nárast výdavkov štátu v súvislosti so zvýšeným rozsahom zdravotnej starostlivosti. Zároveň v stredne a dlhodobom horizonte sa znížia náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre tieto osoby.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Všetky ovplyvnené skupiny patria medzi zraniteľné skupiny, ktoré môžu byť ohrozené rizikom chudoby a/alebo sociálneho vylúčenia, preto budú mať navrhované opatrenia pozitívny vplyv.

i)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 a 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

k)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1 – v prípade príspevku pri narodení dieťaťa sa v rokoch 2026 – 2028 predpokladá priemerný ročný počet 3 poberatelia. V roku 2025 je výška príspevku pri narodení dieťaťa je: 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu a 151,37 €, ak ide o dieťa narodené z piateho pôrodu a ďalšieho pôrodu. V prípade príspevkov

27

na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa sa v rokoch 2026 – 2028 sa predpokladá zanedbateľný priemerný ročný počet poberateľov. V roku 2025 je opakovaný príspevok náhradnému rodičovi vo výške 1,95-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi vo výške 2,4-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ovplyvnená skupina č. 2 - v rokoch 2026 – 2028 sa predpokladá priemerný ročný počet 15 maloletých žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany. Z krátkodobého hľadiska sa predpokladá zanedbateľný nárast výdavkov štátu v súvislosti so zvýšeným rozsahom zdravotnej starostlivosti. Zároveň v stredne a dlhodobom horizonte sa znížia náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre tieto osoby.

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Návrh predpokladá negatívny vplyv tým, že:

- ovplyvnená skupina č. 1

•v prípade konania o azyle na hraniciach im nebude umožnený vstup na územie Slovenskej republiky a bude im obmedzená sloboda pohybu (v prípade, ak nebudú zaistení),

•v prípade následných žiadostí o udelenie medzinárodnej ochrany bude za preklad písomností a dokumentov zodpovedný žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany.

- ovplyvnená skupina č. 2 azylanti (s udeleným humanitným azylom alebo azylom na účel zlúčenia rodiny), resp. cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou už nebudú automaticky chránení pred trestom vyhostenia a extradíciou z pozície ich statusu

- ovplyvnená skupina č. 3 už nebude mať nárok na poskytovanie starostlivosti v azylových zariadeniach

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 – žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany

Ovplyvnená skupina č. 2 – azylanti a cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou

Ovplyvnená skupina č. 3 – žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany – občania členského štátu Európskej únie

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Vzhľadom na charakter opatrení je pri ovplyvnených skupinách č. 1 a 2 a čiastočne aj pri ovplyvnenej skupine č. 3 problematické kvalifikovane kvantifikovať pokles príjmov/rast výdavkov. Rast výdavkov pri ovplyvnenej skupine č. 3 je kompenzovaný možnosťou poberania pomoci v hmotnej núdzi a ďalších príspevkov poskytovaných cudzincom s pobytom na území Slovenskej republiky.

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Ovplyvnené skupiny č. 1 a 2 síce patria medzi zraniteľné skupiny, ktoré môžu byť ohrozené rizikom chudoby a/alebo sociálneho vylúčenia, ale navrhované opatrenia majú negatívny vplyv vo vzťahu k slobode pohybu a k automatickej ochrane pred trestom vyhostenia a extradíciou.

i)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 a 2.

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

k)

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Vzhľadom na charakter opatrení je pri ovplyvnených skupinách č. 1 a 2 problematické kvalifikovane kvantifikovať pokles príjmov/rast výdavkov.

28

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Uvedeným návrhom sa cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou budú považovať za cudzincov, ktorým sa na území Slovenskej republiky udelil trvalý pobyt. V dôsledku tohto statusu sa cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou umožní prístup k príspevku pri narodení dieťaťa a k niektorým príspevkom na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Ďalej sa zlepší prístup k zdravotnej starostlivosti pre maloletých žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany, nakoľko im bude zdravotná starostlivosť poskytovaná v rozsahu verejného zdravotného poistenia. Tiež žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany, ktorí začali liečbu ako maloletí sa začatá liečba bude poskytovať aj po dovŕšení plnoletosti.

Návrhom ďalej dochádza k skráteniu lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená a proti rozhodnutiu o zastavení konania o udelenie medzinárodnej ochrany, a to tak, že lehota na podanie správnej žaloby v uvedených prípadoch bude 10 dní (pôvodne 20 dní), čím sa o polovicu skráti čas potrebný na podanie správnej žaloby, avšak to výrazne neovplyvní prístup k spravodlivosti, právnej ochrane a právnym službám.

V prípade žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany, na ktorých sa uplatňuje konanie o azyle na hraniciach sa návrhom vylučuje podanie kasačnej sťažnosti.

V návrhu sa tiež stanovuje zníženie vekovej hranice pre odobratie daktyloskopických odtlačkov žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany zo 14 rokov na 6 rokov, čo spôsobí nárast osôb, ktoré sa budú musieť podrobiť odobratiu daktyloskopických odtlačkov.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

Uvedený návrh má vplyv na zraniteľnú skupinu obyvateľstva, konkrétne na cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou a maloletých žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany. A nakoľko sa medzi touto skupinou obyvateľstva nachádzajú aj deti, mladí ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, dôchodcovia, neúplné rodiny, majú osoby z tejto skupiny obyvateľstva častokrát viac zraniteľností súčasne.

29

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Návrh dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania tým, že zavádza zjednotenie pobytového statusu cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou a azylantov na trvalý pobyt, v dôsledku čoho sa zabezpečí aj zosúladenie právnej úpravy v návrhu s právom európskej únie, najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 zo 14. mája 2024 o normách pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na priznanie postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah udelenej ochrany, ktorým sa mení smernica Rady 2003/109/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1347, 22.5.2024)a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024). K uvedenému sa pristupuje vzhľadom na aplikačnú prax v súvislosti s oprávnením na pobyt na území Slovenskej republiky, kedy sa azylant a cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt a nie je možné oddeliť oprávnenie na pobyt od statusu azylanta alebo cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou. Delenie formy pobytu azylanta a cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou na trvalý pobyt a prechodný pobyt tak stráca zmysel.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Návrh nebude viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi, ani nemá na nich odlišný vplyv.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Návrh neobsahuje ustanovenie, ktoré by malo pozitívny vplyv na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyv na ženy a mužov.

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Návrh nemá významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti,

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

30

g)

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

V oblasti verejnej správy, a to Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (migračný úrad, úrad hraničnej a cudzineckej polície a kriminalistický a expertízny ústav PZ) a Verejný ochranca práv, a to najmä v regióne Bratislava a Humenné. Pôjde o miesta v štátnej službe, vo výkone prác vo verejnom záujme, príslušníkov PZ a miesta zamestnancov na dohodu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh nevedie k zániku pracovných miest.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh neovplyvňuje dopyt po práci.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh nemá dosah na fungovanie trhu.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh nemá špecifické negatívne dôsledky pre skupiny, profesií, skupín zamestnancov, či živnostníkov.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Návrh neovplyvňuje špecifické vekové skupiny zamestnancov.

31

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

53 958

113 312

118 977

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

MZ SR – verejné zdravotné poistenie

0

53 958

113 312

118 977

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

18 109 616

17 878 092

16 395 498

v tom: MV SR / 0D6 – Efektívna verejná správa

0

8 853 450

11 591 640

10 030 640

MV SR / 0EK – Informačné technológie

8 906 010

5 853 770

5 926 511

Kancelária verejného ochrancu práv

0

296 198

319 370

319 370

MZ SR – verejné zdravotné poistenie

0

53 958

113 312

118 977

z toho:

- vplyv na ŠR

0

18 109 616

17 878 092

16 395 498

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

EÚ zdroje

16 298 654

16 090 283

14 755 948

Spolufinancovanie

1 810 962

1 787 809

1 639 550

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

64

64

64

- vplyv na ŠR

0

46

46

46

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

1 393 104

1 719 979

1 719 979

- vplyv na ŠR

0

987 709

1 233 505

1 233 505

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

32

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

16 488 633

15 968 980

14 486 386

v tom: MV SR / 0D6 – Efektívna verejná správa

0

8 853 450

11 591 640

10 030 640

MV SR / 0EK – Informačné technológie

8 906 010

5 853 770

5 926 511

Kancelária verejného ochrancu práv

296 198

319 370

319 370

MZ SR – verejné zdravotné poistenie

53 958

113 312

118 977

Iné ako rozpočtové zdroje

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

v tom: MV SR / 0D6 – Efektívna verejná správa

0

0

0

0

Kancelária verejného ochrancu práv

0

0

0

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

v tom: MV SR / 0D6 – Efektívna verejná správa

0

0

0

0

Kancelária verejného ochrancu práv

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie výdavkov bude zabezpečené z prostriedkov EÚ z programu AMIF a BMVI do výšky 45 mil. eur pričom spolufinancovanie 10% je zabezpečené zo ŠR.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Potreba počtu zamestnancov je v jednotlivých rokoch stanovená orientačne. Skutočné počty budú závisieť od vývoja potreby v priebehu implementácie paktu o migrácii a azyle a budú zohľadnené v priebehu roka 2026 ako aj v nasledujúcich rokoch v kapitole MV SR na základe skutočne obsadených tabuľkových miest a skutočného čerpania mzdových prostriedkov s prislúchajúcim poistným a zároveň kapitola MV SR bude žiadať zohľadnenie uvedených skutočností v návrhu rozpočtu kapitoly na roky 2027 až 2029, a to na základe skutočného potrebného počtu zamestnancov v rámci disponibilných možností rozpočtu.

Verejný ochranca práv

V súčasnosti prebieha revízia súboru pravidiel pre program AMIF, ktoré by mali byť známe v závere roka 2025. Revidované pravidlá pre AMIF umožnia využiť tento zdroj na krytie

33

výdavkov na nezávislý monitorovací mechanizmus (NMM) pre KVOP v roku 2026 a v nadchádzajúcich rokoch.

Výdavky v oblasti IKT sú stanovené orientačne a vychádzajú zo súčasných znalostí v predmetnej oblasti. Rezort MV SR zabezpečí predloženie podkladov a hodnotenia na MF SR v súlade s § 19 a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

V súvislosti s prekladaným návrhom sa bude vo vecnej gescii MV SR riešiť

•vybudovanie nového viacúčelového administratívneho a ubytovacieho zariadenia v blízkosti slovensko-ukrajinských hraníc

•rekonštrukcia priestorov azylového zariadenia v Humennom na dočasný vykon konania na hraniciach

•vybavenie viacúčelového zariadenia prístrojmi, IT technikou, informačnými systémami, infraštruktúrou.

•rekonštrukcia priestorov Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru na dočasný výkon detekčnej a návratovej časti konania na hraniciach

•upgrade IS CABIS/ Eurodac, integrácia a obnova WS CABIS/Eurodac s plnou ICD funkcionalitou

•upgrade vstupných periférií IS MIGRA (kiosky, skenery, skenery tváre) na dosiahnutie požadovanej kvality daktyloskopických údajov, snímok tváre a farebných skenov dokumentov dotknutých osôb

•rekonštrukcia, úprava a materiálno-technické vybavenie zariadení policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove a Sečovciach

•vypracovanie štandardných operačných postupov, manuálov a usmernení pre pracovníkov zodpovedných za plnenie prípadov a ďalších zamestnancov zapojených do azylových a hraničných konaní, rôznych vzorových dokumentov a ich preklad do najbežnejšie používaných jazykov.

•zavedenie nových elektronických systémov pre prijímanie a správu žiadateľov o udelenie azyl vo všetkých azylových zariadeniach MV SR pre prijímanie a ubytovanie žiadateľov o udelenie azylu

•príprava rôznych školiacich a špecializovaných materiálov pre profesionálny rozvoj s cieľom zabezpečiť posilnenie schopností zamestnancov MÚ

•poskytovanie technických riešení a vybavenia pre zvukové záznamy pohovorov v rámci azylového konania, azylového konania na hraniciach, dublinského konania vrátane osobných pohovorov na diaľku, pokrývajúce všetky príslušné prvky

•zavedenie nového multidisciplinárneho systému posúdenia veku.

Verejný ochranca práv bude podľa Národného implementačného plánu k reforme migračnej a azylovej politiky v zmysle článku 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024) (ďalej len „Nariadenie o

34

skríningu“) v spojení s ustanovením čl. 43 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024) (ďalej len Nariadenie o azyle), vykonávať novú pôsobnosť, ktorá súvisí s povinnosťou členských štátov zriadiť nezávislý monitorovací mechanizmus.

Funkcia ombudsmana je aj v európskom meradle logickou voľbou pre priamy výkon kompetencií monitorovacieho mechanizmu. Verejný ochranca práv je pripravený ujať sa, spolu s Kanceláriou verejného ochrancu práv (ďalej len „Kancelária“), tejto novej pôsobnosti so všetkou zodpovednosťou a v súlade s medzinárodnými štandardmi nezávislosti a účinnosti. Táto agenda je významná nielen z pohľadu ochrany základných práv migrantov, ale aj pre dôveryhodnosť a legitímnosť migračnej politiky Slovenskej republiky v európskom, ale aj v celosvetovom priestore.

Výkon takéhoto mandátu si však nevyhnutne vyžaduje vytvorenie primeraných podmienok – legislatívnych, personálnych, technických i finančných. Bez ich zabezpečenia nie je možné zaručiť nielen účinnosť, ale ani nezávislosť a dlhodobú udržateľnosť výkonu monitorovacieho mechanizmu. Povinnosť poskytnúť primerané finančné a personálne zabezpečenie monitorovacieho mechanizmu zakotvuje priamo aj Nariadenie o skríningu vo svojom ustanovení čl. 10 ods. 4.

Zmena zákona o verejnom ochrancovi práv sa očakáva s účinnosťou od 12. júna 2026. Služby sa budú poskytovať na celom území Slovenskej republiky, sídlo Kancelárie zostáva v Bratislave, vzhľadom na charakter činností sa neuvažuje o samostatných regionálnych pracoviskách. Vzhľadom na charakter poskytovanej služby sa ale predpokladá častý výkon práce mimo obvyklého miesta výkonu práce.

MZ SR

2.2.1.1. Vplyv z dôvodu udeľovania trvalého pobytu pre cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou.

Aktuálny stav:

Cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou nie je verejne zdravotne poistený a má nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rovnakom rozsahu ako verejne zdravotne poistená osoba. Zdroje na úhradu takejto zdravotnej starostlivosti sú poskytované z rozpočtovej kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR.

Popis zmeny:

V prípade prijatia navrhovanej zmeny s účinnosťou od 12.06.2026 budú tieto osoby na základe existencie trvalého pobytu verejne zdravotne poistené a zdravotná starostlivosť bude uhrádzaná prostredníctvom zdravotných poisťovní.

2.2.1.2. Vplyv z dôvodu poskytovania širšieho rozsahu zdravotnej starostlivosti pre určené skupiny osôb.

Aktuálny stav:

Pre určené skupiny osôb sa poskytuje v súčasnosti úhrada zdravotnej starostlivosti v rozsahu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Zdroje na úhradu takejto zdravotnej starostlivosti sú poskytované z rozpočtovej kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR.

35

Popis zmeny:

Vzhľadom k nutnosti transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), dôjde k rozšíreniu tohto rozsahu.

2.2.1.3. Vplyv z dôvodu dopadu na verejné zdravotné poistenie.

Dopad návrhu na zdroje verejného zdravotného poistenia:

-nárast počtu poistencov, za ktorých platí poistné štát o osoby s udelenou doplnkovou ochranou (6 mesiacov od udelenia azylu, obdobne, ako pri azylantoch)

Vzhľadom k marginálnemu počtu (od r. 2019 bola doplnková ochrana udelená 181 cudzincom, za celé obdobie jej poskytovania 680 osobám) a tiež vzhľadom k skutočnosti, že veľká časť týchto osôb bude ekonomicky aktívna, a teda nesplní podmienky na platenie poistného štátom, budú zdroje v plnej miere zabezpečené v rámci existujúcich limitov rozpočtu verejného zdravotného poistenia, bez dodatočných požiadaviek na ich navýšenie.

V rámci existujúcich limitov verejného zdravotného poistenia (príjmy aj výdavky) bude realizované aj verejné zdravotné poistenie pre tieto osoby.

-rozšírenie rozsahu uhrádzanej zdravotnej starostlivosti pre určené skupiny osôb (§ 9 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z.)

Financovanie tejto zdravotnej starostlivosti bude v plnej miere zabezpečené v rámci existujúcich limitov rozpočtu verejného zdravotného poistenia, bez dodatočných požiadaviek na ich navýšenie. Zároveň v stredne a dlhodobom horizonte sa znížia náklady vynakladané na neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre tieto osoby.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2025

2026

2027

2028

Indikátor ABC

Indikátor KLM

36

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky roky 2026 až 2028

I.Konanie na hraniciach

Štátni zamestnanci

platová trieda

počet miest

platová tarifa

prax (15 %)

osobný príplatok

mesačný vplyv

7

2

1 257,50

189,00

629,00

2 075,50

8

4

1 429,00

215,00

715,00

2 359,00

9

1

1 626,00

244,00

813,00

2 683,00

Zamestnanci vo verejnom záujme

platová trieda

počet miest

platová tarifa

prax (15 %)

osobný príplatok

mesačný vplyv

6

2

988,50

149,00

495,00

1 632,50

7

1

1 046,50

157,00

524,00

1 727,50

4

1

838,00

126,00

252,00

1 216,00

II.Ďalšie činnosti

Štátni zamestnanci

platová trieda

počet miest

platová tarifa

prax (15 %)

osobný príplatok

príplatok za riadenie

mesačný vplyv

8

14

1 429,00

215,00

715,00

2 359,00

9

1

1 626,00

244,00

813,00

140,00

2 823,00

9

2

1 626,00

244,00

813,00

2 683,00

7

5

1 257,50

189,00

629,00

2 075,50

5

1

1 034,00

156,00

517,00

1 707,00

Zamestnanci vo verejnom záujme

platová trieda

počet miest

platová tarifa

prax (15 %)

osobný príplatok

mesačný vplyv

6

3

988,50

149,00

495,00

1 632,50

7

1

1 046,50

157,00

524,00

1 727,50

10

3

1 379,50

207,00

690,00

2 276,50

37

Na roky 2026 až 2028 žiadame zvýšenie počtu zamestnancov MV SR celkovo o 59 miest, z toho 41 miest vrátane prislúchajúcich finančných prostriedkov a 18 miest, ktoré budú hradené z fondov Európskej únie.

Vyčíslenie miest platených z fondov Európskej únie:

Štátni zamestnanci

platová trieda

počet miest

platová tarifa

prax (15 %)

osobný príplatok

mesačný vplyv

7

4

1 257,50

189,00

629,00

2 075,50

9

4

1 626,00

244,00

813,00

2 683,00

8

7

1 429,00

215,00

715,00

2 359,00

Zamestnanci vo verejnom záujme

platová trieda

počet miest

platová tarifa

prax (15 %)

osobný príplatok

mesačný vplyv

6

2

988,50

149,00

495,00

1 632,50

7

1

1 046,50

157,00

524,00

1 727,50

Predpokladaná účinnosť predkladaného materiálu je 12. júna 2026.

Vyššie uvedené výpočty predstavujú vplyv na rozpočet mzdových prostriedkov.

Zamestnanci na dohodu v roku 2026

3x – tlmočník (20 €/hod. * max. 40 hod./mesiac)

1x - psychológ (15 €/hod. * max. 40 hod./mesiac)

1x – všeobecný lekár (30 €/hod. * max. 40 hod./mesiac)

6x - tlmočníci/prekladatelia (20 €/hod. * max. 40 hod./mesiac)

Spolu 11 miest, mesačný vplyv na kat. 630 - Tovary a služby v sume 4 800 €.

Rok 2029

Doplnenie personálu v súvislosti so zriadením nového viacúčelového centra od 1. januára 2029:

Zamestnanci na dohodu

1x – zdravotná sestra (10 €/hod. * max. 40 hod./mesiac)

1x - psychológ (15 €/hod. * max. 40 hod./mesiac)

3x – pedagóg (10 €/hod. * max. 40 hod./mesiac)

Spolu 5 miest, mesačný vplyv na kat. 630 - Tovary a služby v sume 2 200 €.

38

Na rok 2029 bude rozpočtová kapitola MV SR v súvislosti s otvorením nového centra pre konanie na hraniciach požadovať zvýšenie počtu zamestnancov o ďalších 19 miest, ktoré budú hradené z fondov Európskej únie.

Detailný popis výdavkov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

39

Rekonštrukcia a úprava priestorov Záchytného tábora v Humennom na dočasný výkon konania na hranici

V súvislosti s prebiehajúcou reformou azylovej a migračnej politiky budú od 12.6.2026 v priestoroch Záchytného tábora v Humennom umiestňovaní žiadatelia o medzinárodnú ochranu, na ktorých sa vzťahuje konanie na hraniciach. Zavedenie nového konania na hraniciach predstavuje kompletné vybudovanie príslušnej infraštruktúry určenej pre konanie na hraniciach s jej materiálno-technickým vybavením a personálnym zabezpečením, pričom administratívne postupy a procesy budú prebiehať dočasne práve v tomto azylovom zariadení MV SR.

Podľa Vykonávacieho rozhodnutia EK (EÚ) 2024/2150 z 05.08.2024, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024), pokiaľ ide o primeranú kapacitu členských štátov a maximálny počet žiadostí, ktoré má členský štát posúdiť za rok v rámci konania na hraniciach, bola pre SR stanovená primeraná kapacita pre konanie na hraniciach 90 osôb. To znamená, že je potrebné zabezpečiť 90 „lôžok“ v každom okamihu, t. j. primerané ubytovacie kapacity a s tým súvisiace personálne a technické kapacity pre administratívnu realizáciu konania na hraniciach. Taktiež bol uvedeným rozhodnutím stanovený maximálny počet žiadostí, ktoré je členský štát povinný posúdiť za rok v rámci konania na hraniciach, pričom pre obdobie 12.06.2026-12.07.2027 bol pre SR stanovený počet vo výške 180 žiadostí a pre obdobie 13.07.2027-14.10.2027 počet vo výške 270 žiadostí.

Základným predpokladom pre zabezpečenie konania na hraniciach je vytvorenie potrebnej infraštruktúry – administratívneho a ubytovacieho zariadenia, vrátane kompletného materiálno-technického vybavenia (výpočtová, záznamová technika, kopírovacia a skenovacia technika, kamerový systém, telekomunikačné pripojenie atď.), priestorového a kancelárskeho vybavenia (zariadenie miestností určených na vykonávanie pohovorov pre dospelých aj maloletých žiadateľov). Taktiež bude potrebné v uvedenom zariadení zriadiť ubytovacie priestory s patričným vybavením a sociálnym zázemím, a to v adekvátnej kapacite aj z hľadiska budúcich potrieb, berúc do úvahy povinnosť poskytovania materiálnych prijímacích podmienok aj pre zraniteľné osoby, napr. tehotné ženy, maloleté deti, osoby s viditeľnými telesnými, psychickými postihnutiami, staršie osoby a podobne.

Vybudovanie nového viacúčelového administratívno–ubytovacieho zariadenia pre konanie na hraniciach a preverovanie osôb

Predmetné vychádza z Národného implementačného plánu Slovenskej republiky k reforme azylovej a migračnej politiky schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2024.

Zriadenie hybridného pracoviska bude miestom spoločného výkonu konania na hraniciach, tak pre potreby MÚ MV SR (posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu a konanie o určení zodpovedného štátu), ako aj pre potreby ÚHCP P PZ, ktorý bude zodpovedný za preverovanie osôb a návratovú časť konania na hraniciach. Zabezpečenie realizácie všetkých potrebných úkonov na jednom mieste je nevyhnutné najmä z pohľadu zaručenia efektívnosti konania a operatívnej výmeny informácií.

Ďalším významným dôvodom zriadenia nového zariadenia je skutočnosť, že osoby v konaní na hraniciach budú obmedzené v slobode pohybu, ich prítomnosť na území SR sa nepovažuje za ich vstup na naše územie a mali by sa spravidla zdržiavať na vonkajších hraniciach alebo v tranzitných priestoroch alebo v ich blízkosti. Žiadatelia o medzinárodnú ochranu budú fungovať v úplne novom režime, preto nie je žiaduce a vhodné ich

40

umiestňovanie do existujúcich azylových zariadení MV SR, ktoré sú organizované odlišným spôsobom a nachádzajú sa v nevyhovujúcich geografických lokalitách.

Ide o investičný zámer plánovaný na počiatočnú kapacitu cca 60 osôb, s možnosťou jej postupného navyšovania, a to vo forme modulárnej výstavby.

Úpravy IS

MV SR plánuje rozsiahly technologický upgrade na prevádzkovaných Informačných systémoch.

IS MIGRA

Informačný systém migrácie a medzinárodnej ochrany. IS MIGRA je systém umožňujúci evidenciu prípadov cudzincov v postupnej hierarchii riešenia v rámci útvarov hraničnej a cudzineckej polície. Pričom jeho integrácia na AFIS a EURODAC súčasne zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu osôb na základe daktyloskopických odtlačkov prstov. Táto funkcionalita je veľmi dôležitá vzhľadom na snahu väčšiny nelegálnych migrantov skryť svoju skutočnú identitu.

Upgrade IS MIGRA sa plánuje vykonať ako záväzok Slovenskej republiky vyplývajúci z európskeho nariadenia EURODAC recast nariadenie 2024/1358 zo 14. mája 2024 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov s cieľom účinne uplatňovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 a (EÚ) 2024/1350 a smernicu Rady 2001/55/ES a identifikovať neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, o žiadostiach orgánov presadzovania práva členských štátov a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818 a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1358, 22.5.2024) a Screening regulation nariadenie 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/817 (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024).

Upgrade IS - úprava procesov, tok dát a integrácie v IS MIGRA. Súčasťou je aj obmena hardvérovej infraštruktúry /end of life/.

IS Eurodac

Upgrade IS Eurodac sa plánuje vykonať ako záväzok Slovenskej republiky na základe nariadenia EÚ o Screening Regulations Integrovanie národnej infraštruktúry IS s ESP (sreening query types).

Pri stanovení finančných odhadov sme vychádzali z kvalifikovaných odhadov technologických upgrade prevádzkovaných systémov MV SR.

MV SR postupuje v zmysle Vyhlášky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy.

§ 3 ods. 2 písm. f) hodnotenie projektov a zmenových požiadaviek v projekte podľa § 15 ods. 4 písm. e) a § 15 ods. 7 zákona predložených podľa odseku 4 do 20 pracovných dní od predloženia všetkých a úplných projektových výstupov podľa prílohy č. 2 objednávateľom a odoslaných na hodnotenie prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy.

41

Verejný ochranca práv

Nová služba, t.j. nezávislý monitorovací mechanizmus podľa Paktu o migrácii a azyle (ďalej len „NMM“) zahŕňa kontinuálny terénny monitoring, spracovanie podnetov, prípravu správ a odporúčaní, zabezpečenie technickej vybavenosti, nadväzovanie a udržiavanie strategických partnerstiev so zahraničnými a medzinárodnými organizáciami ako aj odborné vzdelávanie a prípravu zamestnancov v špecifickej oblasti ochrany práv cudzincov. Uvedené aktivity vyžadujú systematické zabezpečenie personálnych, materiálnych a odborných kapacít, bez ktorých nie je možné garantovať nezávislosť, účinnosť, ani udržateľnosť NMM.

Záväzky týkajúce sa zavedenia NMM vyplývajú Slovenskej republike priamo z Nariadenia o skríningu a Nariadenia o azyle. Nedodržanie týchto záväzkov môže viesť ultima ratio k začatiu konania o infringemente a v osobitných prípadoch dokonca k uloženiu finančných sankcií Slovenskej republike.

Podľa dostupných štatistík priemerný počet nelegálnych prekročení hraníc Slovenskej republiky do roku 2021 pozvoľne stúpal z asi 1 000 prípadov na 1 800 prípadov. V roku 2022a 2023 tento počet bezprecedentne stúpol na 11 000 resp. 44 000 prípadov ročne. V zmysle Paktu o migrácii a azyle by mal byť monitorovací mechanizmus schopný pokryť také množstvo prípadov, aby mohol identifikovať nielen individuálne zlyhania, ale aj systémové nedostatky v prístupe k migrantom.

Kancelária predkladá konzervatívny odhad postupného návratu k pôvodným počtom záchytov iregulárnych migrantov v rozsahu 1 500 – 2 000 ročne. Aj tento počet však predstavuje potenciálne 2 000 individuálnych prípadov, ktoré by mohol nezávislý monitorovací mechanizmus preskúmať. Nie je ambíciou preskúmať každý takýto prípad, ale aj vzorka 5-10% prípadov by znamenala nárast agendy o 100 - 200 prípadov ročne, vrátane podnetov, ktoré v tejto oblasti môže Kancelária prijať. Tento nárast, v tak špecifickej oblasti, akú predstavuje Pakt o migrácii a azyle a z neho plynúce povinnosti NMM nie je Kancelária schopná zvládnuť za súčasného už aj tak poddimenzovaného personálneho stavu.

Na základe predchádzajúcich skúseností Kancelárie nová agenda NMM vyžaduje, aby bolo vytvorených a obsadených 5 nových pozícií. Z toho 4 pozície sú právni experti v štátnozamestnaneckom pomere a 1 pozícia je administratívna vo výkone práce vo verejnom záujme.

Prehľad zaradenia do platových taríf/tried:

Druh

pomeru

Tarifa / trieda

Počet osôb

Opis

9

2

ŠS právny expert - špecialista ľudských práv

ŠS

8

2

ŠS právny expert - špecialista ľudských práv

VZ

4/7

1

administratíva

Zriadenie nových pracovných miest si v prvom roku bude vyžadovať náklady na obstaranie zariadenia kancelárií, osobných počítačov, multifunkčného zariadenia, rozšírenie existujúcej štruktúrovanej kabeláže a nákup nového služobného vozidla, nakoľko pri výkone novej služby bude potrebné vykonávať terénny monitoring v zásade na celom území Slovenskej republiky.

42

V prvých rokoch po zriadení monitoringu budú nevyhnutné intenzívne medzinárodné aktivity súvisiace so zaškolením a vzdelávaním zamestnancov, získavaním zručností a best practices, multilaterálne stretnutia na pôde Kancelárie a v zahraničí súvisiace najmä so skutočnosťou, že Slovenská republika je zaradená v prvej skupine štátov, ktoré budú predmetom kontrolnej misie Európskej komisie.

Pravidelné prevádzkové výdavky súvisia s rozšírením výmery prenajímaných priestorov a výdavkami na energie a služby spojené s využívaním prenajatých priestorov a boli pomerným prepočtom určené na základe existujúcej nájomnej zmluvy. Ďalej zahŕňajú prepočítané výdavky na poštové a telekomunikačné služby, kancelárske potreby, cestovné náhrady, školenia, pohonné hmoty, finančný príspevok na stravovanie, zvýšenú tvorbu sociálneho fondu, služby prekladateľov a tlmočníkov a služby iných odborníkov, nakoľko NMM vyžaduje multidisciplinárny prístup.

Požadované zdroje sú určené na zvýšenie počtu zamestnancov rozpočtovej organizácie, ktorí budú zabezpečovať realizáciu novej služby a s tým súvisiace výdavky v nevyhnutnom rozsahu, pričom sa súčasne počíta aj s využitím existujúceho personálneho a materiálno-technického zabezpečenia.

Najvýraznejší vplyv na výdavky verejnej správy budú mať v podmienkach Kancelárie mzdové výdavky. Výpočet pravidelných mesačných mzdových nárokov zamestnancov na 5 nových pozíciách:

Druh pomeru

Tarifa / trieda

Počet miest

Tarifný plat vrátane praxe

Osobný príplatok

Príplatok

za riadenie

Mesačný vplyv

9

2

2 052,96

549,90

5 206

ŠS

8

2

1 683,81

476,55

4 321

VS

4/7

1

959,50

287,85

1 247

Na určenie tarifného platu boli použité mzdové tabuľky platné v roku 2025. Osobný príplatok je určený ako 30 % tarify bez praxe. Výpočet je pripravený na základe dlhodobých skúseností Kancelárie, očakávanej služobnej praxe a s cieľom zabezpečiť prijatie právnych expertov s praxou a vytvoriť im konkurencieschopné pracovné podmienky. Povinnosť prijať expertov s adekvátnymi skúsenosťami a odbornou praxou taktiež vyplýva z odporúčania Európskej agentúry pre ľudské práva k nezávislým monitorovacím mechanizmom.

Výpočet ročných mzdových nárokov nových zamestnancov je pre rok 2026 alikvótne upravený. Zohľadnené sú aj výdavky na mentoring, ktoré v súlade so zásadou opatrnosti Kancelária uplatnila aj v rokoch 2027 a 2028.

Druh výdavku

2026

2027

2028

Tarifný plat

32 874

101 196

101 196

Osobný príplatok

16 385

28 089

28 089

Príplatok za mentoring zamestnancov na nových pozíciách

2 200

2 200

2 200

Odmena vo výške tarifného platu (pre rok 2026 upravená)

18 218

31 230

31 230

Spolu

95 834

162 715

162 715

43

Výkon mandátu NMM je špecifický z viacerých dôvodov. Prvým sú krátke časové lehoty pre konanie na hraniciach, ktoré má byť predmetom monitoringu. Zároveň platí, že z dôvodu nepredvídateľnosti migrácie sa nedá predpokladať, na ktorom mieste dôjde k udalosti relevantnej pre výkon monitoringu. Pre krátkosť lehôt bude preto náročné “zachytiť” napríklad priebeh skríningu zraniteľnosť v reálnom čase. Na podporu toho, aby mohol verejný ochranca práv vykonávať mandát NMM čo najobjektívnejšie a najefektívnejšie je potrebné k samotnému monitoringu na mieste zároveň venovať aj pozornosť podnetom cudzincov, ktorých sa postupy podľa Migračného paktu budú týkať.

Aj na podklade poznatkov z vybavovania podnetov potom bude môcť verejný ochranca práv vykonávať monitoring v teréne efektívnejšie, so zameraním sa na tie problematické oblasti, ktoré vyplynuli z riešenia podnetov.

V rámci výkonu mandátu verejného ochrancu práv bude vytvorený stabilný a profesionálny tím, doplnený o expertov z relevantných oblastí, ktorý umožní rýchlu mobilizáciu, odborné posúdenie situácií v terénnej aj komplexnej analytickej práci v rámci celého územia Slovenskej republiky. Zároveň budú nevyhnutné intenzívne medzinárodné aktivity súvisiace so zaškolením a vzdelávaním členov odborného tímu, získavaním zručností a dobrých skúseností, multilaterálne stretnutia na Slovensku, ako aj v zahraničí, súvisiace najmä so skutočnosťou, že Slovenská republika je zaradená v prvej skupine štátov, ktoré budú predmetom kontrolnej misie Európskej komisie.

Kľúčové činnosti, ktoré bude odborný tím zabezpečovať:

1.Výkon monitorovania podmienok screeningu.

2.Vytvorenie a implementácia interných odborných postupov a smerníc na výkon nezávislého monitorovania podmienok screeningu.

3.Organizácia a uskutočnenie pravidelných a neohlásených návštev miest, kde prebieha alebo môže prebiehať screening cudzincov v zmysle nariadenia o screeningu, ako sú napríklad detenčné centrá, priestory na hraniciach, kde je vykonávaný screening na hraniciach alebo azylové konania na hraniciach, dočasne zriadené miesta v krízových situáciách (napr. pri hromadných príchodoch).

4.Príprava a vedenie zoznamu expertov iných ako právnych profesií potrebných na riadny výkon NMM.

5.Odborná analytická činnosť, spočívajúca v:

−spracúvaní, analýze a vybavovaní podnetov, podozrení a sťažností na porušenie práv migrantov,

−spracúvaní, analýze a formulácii zistení a odporúčaní z jednotlivých monitorovacích návštev pre orgány verejnej moci,

−príprave a zverejnení výročných správ nezávislého monitorovacieho mechanizmu, vrátane analýzy napĺňania vydaných odporúčaní pre orgány verejnej moci.

6.Odborná spolupráca a výmena skúseností, najmä udržiavanie pravidelnej komunikácie s Policajným zborom SR ohľadom skutočností relevantných pre výkon NMM, komunikácia s medzinárodnými organizáciami FRONTEX, FRA a EK DG HOME, bilaterálna spolupráca so susednými krajinami za účelom cezhraničného sledovania prípadov, udržiavanie kontaktov s NGOs a inými subjektami, nápomocnými pri výkone NMM. Organizácia a účasť na odborných podujatiach, ako sú odborné

44

stretnutia, školenia, workshopy, konferencie s relevantnými národnými a európskymi subjektami za účelom výmeny poznatkov, skúseností, informácií.

7. Zvyšovanie povedomia o nezávislom monitorovacom mechanizme a štandardoch ochrany práv cudzincov na Slovensku, vrátane

−vytvorenia materiálov a ich distribúcia hlavnej cieľovej skupine, ktoré budú obsahovať informácie o základných právach cudzincov,

−zdieľanie odborných poznatkov a skúseností o nezávislom monitorovacom mechanizme a štandardoch ochrany práv cudzincov s príslušníkmi relevantných subjektov, zodpovedných za výkon screeningu,

−príprava a zverejnenie informácií o nezávislom monitorovacom mechanizme a štandardoch ochrany práv cudzincov širokej verejnosti prostredníctvom online nástrojov.

Pri plánovaní personálneho posilnenia Kancelária vychádzala z analýzy doterajších poznatkov a praktických skúseností z podnetovej agendy, agendy nezávislého preventívneho mechanizmu (OPCAT), ako aj z kritického zhodnotenia nevyhnutných legislatívnych i organizačných podmienok. Súčasne použila konzervatívny odhad návratu k pôvodným počtom záchytov iregulárnych migrantov. Dve pozície odborného tímu by mali byť zamerané na podnetovú agendu, v rámci ktorej by sa zameriavali najmä na vypracúvanie analýz, stanovísk a komplexných informácií pre rozhodnutia verejného ochrancu práv, systémovú príprava a vypracúvanie návrhov podľa jeho pokynov, vybavovanie podnetov a prípravu podkladov k upovedomeniu o výsledku ich vybavenia, zastupovanie verejného ochrancu práv a Kancelárie na medzinárodných stretnutiach a konferenciách súvisiacich s výkonom mandátu NMM, účasť na vzdelávacích aktivitách k správnemu výkonu monitoringu a prípravu informačných a propagačných materiálov týkajúcich sa činnosti NMM. Podieľali by sa taktiež na monitorovacej činnosti v rámci mandátu NMM a príprave výstupov z monitorovacej činnosti. Pri pozícii v 9. platovej triedy by išlo navyše o prípravu a realizáciu analýz a rešerší povinností členských štátov, ktoré vyplývajú z Migračného paktu a ich ľudskoprávnej konotácie, analýzy medzinárodných odporúčaní, štandardov a príkladov dobrej praxe a následné zaškoľovanie ostatných zamestnancov a vypracovanie analýz, stanovísk a komplexných informácií pre rozhodnutia verejného ochrancu práv s medzinárodným dosahom. Táto pozícia by zabezpečovala aj udržiavanie kontaktov so subjektami nápomocnými pri výkone NMM, koordináciu, prípravu a vedenie zoznamu expertov iných ako právnych profesií potrebných na riadny výkon mandátu a zvyšovanie povedomia o existencii NMM a jeho úlohách a právomociach.

Ďalšie dve pozície sa prednostne budú zameriavať na preventívnu funkciu, vykonávanie monitorovacej činnosti v rámci mandátu NMM a prípravu výstupov z monitorovacej činnosti, ako aj na sledovanie legislatívy a jej zmien v témach súvisiacich s monitoringom, či prípravu podkladov k týmto zmenám a k analýzam súvisiacim s výkonom mandátu. Súčasťou ich činnosti bude aj príprava podkladov a účasť na odbornom vzdelávaní relevantných aktérov. Pozícia v 9. platovej triede by tiež zabezpečovala prípravu tematických analýz súvisiacich s výkonom činnosti mandátu NMM a to aj s medzinárodným dosahom, reprezentáciu činnosti monitorovacieho tímu na národných a regionálnych fórach, pravidelnú komunikáciu s Policajným zborom Slovenskej republiky, s agentúrou Frontex, s EK DG HOME a inými subjektami o skutočnostiach relevantných pre výkon mandátu NMM.

45

Pre riadne plnenie všetkých zverených úloh je nevyhnutne potrebná aj administratívna posila, ktorá bude pre odborný tím komplexne zabezpečovať administratívnu podporu, najmä pri komunikácii s Policajným zborom Slovenskej republiky a ostatnými subjektami ohľadom informácií relevantných pre výkon mandátu NMM, podporu pri zabezpečovaní tlmočníkov a expertov potrebných pre riadny výkon mandátu NMM, sledovanie termínov domácich aj medzinárodných stretnutí, konferencií, školení a iných podujatí a zabezpečovanie účasti na nich. Jej činnosť bude zahŕňať aj prácu s internými informačnými systémami a spracúvanie štatistických údajov, participáciu na výstupoch odborného tímu, bude viesť evidenciu korešpondencie, zoznamov, administratívne spracovanie cestovných príkazov, správ zo služobných ciest, žiadaniek o vzdelávanie, žiadaniek na prepravu a pod. a procesy spojené s vedením a administráciou spisov.

Mandát verejného ochrancu práv ako NMM si vyžaduje systematické zabezpečenie personálnych, materiálnych a odborných kapacít, bez ktorých nie je možné garantovať nezávislosť, účinnosť, ani udržateľnosť monitorovacieho mechanizmu. Požadované zdroje sú určené na zvýšenie počtu zamestnancov rozpočtovej organizácie, ktorí budú zabezpečovať realizáciu nového mandátu a s tým súvisiace výdavky v nevyhnutnom rozsahu, pričom sa súčasne počíta aj s využitím existujúceho personálneho a materiálno-technického zabezpečenia.

Prioritne považujeme za najdôležitejšie, aby proces implementácie dostatočne zohľadňoval medzinárodné požiadavky a reálne nastavenie napĺňalo cieľ, ktorý sa prijatím sleduje. Predmetom diskusie by nemalo byť hľadanie kompromisného riešenia, či len „technické dolaďovanie“ deľby kompetencií, ale samotné nastavenie štandardu ochrany základných práv migrantov. Funkcia ombudsmana je úplne prirodzene logickou voľbou pre priamy výkon kompetencií monitorovacieho mechanizmu. Verejný ochranca práv však má súčasne mandát na to, aby bol aj strážcom vnútroštátneho procesu a efektívneho nastavenia tohto kontrolného mechanizmu.

MZ SR

2.2.4.1. úspora výdavkov v kapitole MZ SR z dôvodu prechodu úhrady zdravotného poistenia osôb s udelenou doplnkovou ochranou s trvalým pobytom na území SR z kapitoly MZ SR na zdravotné poisťovne

Osoba s udelenou doplnkovou ochranou nie je verejne zdravotne poistená a má nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rovnakom rozsahu ako verejne zdravotne poistená osoba. Zdroje na úhradu takejto zdravotnej starostlivosti sú poskytované z rozpočtovej kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR.

Za rok 2024 bolo na tento účel poskytnutých 97 883,25 eur.

Pri nezmenenom stave a obdobnom počte osôb s udelenou doplnkovou ochranou je odhadnutá suma výdavkov za tieto osoby v rokoch 2026 – 2029 nasledovná:

(pri odhade rastu týchto výdavkov bol zohľadnený odhadovaný medziročný rast výdavkov verejného zdravotného poistenia z aktuálneho rozpočtu na úrovni cca 5% medziročne).

rok

2024

2025*

2026*

2027*

2028*

2029*

výdavky na zdravotnú starostlivosť v eur

97 883

102 777

107 916

113 312

118 977

124 926

* odhad

46

V prípade prijatia navrhovanej zmeny s účinnosťou od 12. 6. 2026 budú tieto osoby na základe existencie trvalého pobytu verejne zdravotne poistené a zdravotná starostlivosť bude uhrádzaná prostredníctvom zdravotných poisťovní.

Dôjde teda k zníženiu výdavkov z rozpočtovej kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR v nižšie uvedených sumách (pre rok 2026 sa uvažuje s 50 % znížením, vzhľadom k predpokladanému dátumu účinnosti zákona).

rok

2026

2027

2028

2029

zníženie výdavkov MZ SR v eur

53 958

113 312

118 977

124 926

2.2.4.2. nárast výdavkov v kapitole MZ SR z dôvodu poskytovania širšieho rozsahu zdravotnej starostlivosti pre určené skupiny osôb.

Aktuálny stav:

Pre určené skupiny osôb sa poskytuje v súčasnosti úhrada zdravotnej starostlivosti v rozsahu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Zdroje na úhradu takejto zdravotnej starostlivosti sú poskytované z rozpočtovej kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR.

Popis zmeny:

Vzhľadom k nutnosti implementácie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), dôjde k rozšíreniu tohto rozsahu.

Úhrada zdravotnej starostlivosti v rozsahu nad rámec doposiaľ uhrádzanej neodkladnej zdravotnej starostlivosti predstavuje zvýšenie výdavkov rozpočtu kapitoly MZ SR. Odhad výšky týchto výdavkov je pomerne zložitý, vzhľadom k relatívne malej skupine osôb (niekoľko stoviek osôb) môže aj niekoľko závažnejších a drahších diagnóz v budúcnosti spôsobiť značnú odchýlku od odhadovanej priemernej sumy výdavkov.

Za rok 2025 predstavuje priemerná úhrada jedného prípadu poskytnutia zdravotnej starostlivosti pre osoby s doplnkovou ochranou 871 eur (plný rozsah zdravotnej starostlivosti) a pre osoby v ostatných skupinách 728 eur (len neodkladná zdravotná starostlivosť), teda jedno poskytnutie plného rozsahu zdravotnej starostlivosti predstavuje vyšší náklad o cca 20% oproti iba neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Suma, ktorá bola za január 2025 až august 2025 uhradená za určené skupiny osôb (neodkladná zdravotná starostlivosť) predstavovala 138 398 eur (dopočet na celý rok 2025: suma 207 597 eur).

Pri predpoklade, že v r. 2026 a neskôr nedôjde k extrémnemu výkyvu v počte týchto osôb, kvalifikovaný odhad týchto nákladov v jednotlivých rokoch, pri zohľadnení miery inflácie predstavuje nasledovné sumy:

Dopad na rozpočet kapitoly MZ SR je následne odhadnutý vo výške 20% z tejto sumy.

47

rok

suma

miera inflácie

dopad

2025

207 597

2026*

54 183

4,4%

10 837

2027

223 233

3,0%

44 647

2028

228 144

2,2%

45 629

* vzhľadom k predpokladanej účinnosti zákona, pre rok 2026 uvažované s dopadom na úrovni 50% z vypočítanej sumy

Ako ale bolo uvedené vyššie, vzhľadom k malej početnosti skupiny, kedy aj niekoľko vážnych prípadov s drahou liečbou môže výrazne ovplyvniť celkovú sumu, pri zohľadnení tohto rizika a v súlade so zásadou opatrnosti uvažujeme s odhadom nárastu týchto nákladov v rovnakej výške, ako je odhadovaný pokles týchto nákladov podľa bodu 2.2.4.1.

2.2.4.3. nárast počtu poistencov, za ktorých platí poistné štát o osoby s udelenou doplnkovou ochranou (6 mesiacov od udelenia azylu, obdobne, ako pri azylantoch).

Vzhľadom k marginálnemu počtu (od r. 2019 doposiaľ bola doplnková ochrana udelená 181 cudzincom, za celé obdobie jej poskytovania 680 osobám) a tiež vzhľadom k skutočnosti, že veľká časť týchto osôb bude ekonomicky aktívna, a teda nesplní podmienky na platenie poistného štátom, budú zdroje v plnej miere zabezpečené v rámci existujúcich limitov rozpočtu verejného zdravotného poistenia, bez dodatočných požiadaviek na ich navýšenie.

2.2.4.4. nárast príjmov a výdavkov rozpočtu verejného zdravotného poistenia z dôvodu vzniku verejného zdravotného poistenia osôb s udelenou doplnkovou ochranou a rozšíreniu.

Odhadované zvýšenie výdavkov verejného zdravotného poistenia je na rovnakej úrovni, ako je odhadované zníženie výdavkov kapitoly MZ SR podľa bodu 2.2.4.1.

rok

2026

2027

2028

2029

zníženie výdavkov MZ SR v eur

53 958

113 312

118 977

124 926

* vzhľadom k predpokladanej účinnosti zákona, pre rok 2026 uvažované s dopadom na úrovni 50% z vypočítanej sumy

Zvýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia vyplýva zo skutočnosti, že v prípade ekonomickej činnosti týchto osôb bude odvádzané poistné a preddavky na poistné v zmysle platnej legislatívy. Vzhľadom k skutočnosti, že v súčasnosti nie sú k dispozícii údaje o ekonomickej aktivite týchto osôb (výška zdaniteľných príjmov), zvýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia je možné iba odhadnúť. Vzhľadom k veľmi malej skupine osôb (od r. 2019 iba 181 cudzincov), ktorá nemôže mať ambíciu merateľným spôsobom ovplyvniť výšku príjmov verejného zdravotného poistenia ako celku, uvažuje sa s rovnakou sumou zvýšenia príjmov, ako je odhadnuté a vypočítané zvýšenie výdavkov.

Odhadované zvýšenie výdavkov verejného zdravotného poistenia bude v plnej miere kryté nárastom príjmov verejného zdravotného poistenia.

Zvýšenie výdavkov verejného zdravotného poistenia bude bez vplyvu na celkový limit verejných výdavkov verejného zdravotného poistenia. Pri výdavkoch verejného zdravotného poistenia dôjde k ich vnútornému prerozdeleniu v rámci existujúceho schváleného limitu výdavkov.

48

Zhrnutie:

MZ SR - rozpočet kapitoly

rok

2026

2027

2028

2.2.4.1. - pokles výdavkov

-53 958

-113 312

-118 977

2.2.4.2. - zvýšenie výdavkov

53 958

113 312

118 977

verejné zdravotné poistenie

rok

2026

2027

2028

2.2.4.4. - zvýšenie výdavkov

53 958

113 312

118 977

2.2.4.4. - zvýšenie príjmov

53 958

113 312

118 977

49

Tabuľka č. 3

MZ SR – verejné zdravotné poistenie

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

53 958

113 312

118 977

- verejné zdravotné poistenie (154)

0

53 958

113 312

118 977

zvýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia z titulu povinnosti platenia poistného z výkonu ekonomickej činnosti osôb s doplnkovou ochranou

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

0

53 958

113 312

118 977

50

MV SR Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

9 910 950

8 926 910

9 299 651

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

1 297 720

1 557 264

1 557 264

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

496 230

595 476

595 476

Tovary a služby (630)2

8 117 000

6 774 170

7 146 911

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

7 848 510

8 518 500

6 657 500

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

7 848 510

8 518 500

6 657 500

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

17 759 460

17 445 410

15 957 151

51

Kancelária verejného ochrancu práv Tabuľka č. 4/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

259 138

319 370

319 370

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

95 384

162 715

162 715

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

34 125

58 500

58 500

Tovary a služby (630)2

0

124 951

90 135

90 135

631 Cestovné náhrady

20 720

20 720

20 720

632 Energie, voda a komunikácie

6 409

6 409

6 409

633 Materiál

20 560

678

678

634 Dopravné

3 490

3 490

3 490

635 Rutinná a štandardná údržba

1 025

1 025

1 025

636 Nájomné za nájom

9 210

9 210

9 210

637 Služby

63 537

48 603

48 603

Bežné transfery (640)2

0

4 678

8 020

8 020

642 014 Jednotlivcovi

2 969

5 090

5 090

642 015 Na nemocenské dávky

1 167

2 000

2 000

642 030 Príplatky a príspevky

543

930

930

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

37 060

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

37 060

0

0

714 Nákup dopravných prostriedkov všetkých druhov, zriadenie

27 060

0

0

718 Rekonštrukcia a modernizácia, zriadenie

10 000

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

0

296 198

319 370

319 370

52

MZ SR – verejné zdravotné poistenie

Tabuľka č. 4/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

53 958

113 312

118 977

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

- platby zdravotníckym zariadeniam (637034)

0

53 958

113 312

118 977

zvýšenie výdavkov zdravotných poisťovní z titulu úhrady zdravotnej starostlivosti pre osoby s doplnkovou ochranou

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

53 958

113 312

118 977

53

MZ SR – rozpočet kapitoly

Tabuľka č. 4/A

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (641003)

0

-53 958

-113 312

-118 977

úspora výdavkov v kapitole MZ SR z dôvodu prechodu úhrady zdravotného poistenia osôb s udelenou doplnkovou ochranou s trvalým pobytom na území SR z kapitoly MZ SR na zdravotné poisťovne

-Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (641003)

0

53 958

113 312

118 977

nárast výdavkov v kapitole MZ SR z dôvodu poskytovania širšieho rozsahu zdravotnej starostlivosti pre určené skupiny osôb (žiadatelia o azyl)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

54

MV SR Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Kancelária verejného ochrancu práv Tabuľka č. 4/B

Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

0

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

296 198

319 370

319 370

55

MV SR Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

59

59

59

Vplyv bez dohodárov

z toho štátni zamestnanci

0

45

45

45

bez dohodárov

z toho vplyv na ŠR

0

30

30

30

bez dohodárov

z toho zamestnanci vo verejnom záujme

0

14

14

14

bez dohodárov

z toho vplyv na ŠR

0

11

11

11

bez dohodárov

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

2 200

2 200

2 200

bez dohodárov

z toho štátni zamestnanci

0

2 336

2 336

2 336

bez dohodárov

z toho vplyv na ŠR

0

2 319

2 319

2 319

bez dohodárov

z toho zamestnanci vo verejnom záujme

0

1 761

1 761

1 761

bez dohodárov

z toho vplyv na ŠR

0

1 788

1 788

1 788

bez dohodárov

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

1 875 950

2 251 140

2 251 140

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

1 297 720

1 557 264

1 557 264

z toho štátni zamestnanci

0

1 051 165

1 261 398

1 261 398

z toho zamestnanci vo verejnom záujme

0

246 555

295 866

295 866

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

466 740

560 088

560 088

bez dohodárov

z toho štátni zamestnanci

0

378 050

453 660

453 660

bez dohodárov

z toho zamestnanci vo verejnom záujme

0

88 690

106 428

106 428

bez dohodárov

56

Kancelária verejného ochrancu práv Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

5

5

5

z toho vplyv na ŠR

5

5

5

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 712

2 712

2 712

z toho vplyv na ŠR

2 712

2 712

2 712

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

129 509

221 215

221 215

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

95 384

162 715

162 715

z toho vplyv na ŠR

95 384

162 715

162 715

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

34 125

58 500

58 500

z toho vplyv na ŠR

34 125

58 500

58 500

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

57

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

58

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K čl. I (návrh zákona o medzinárodnej ochrane)

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy tak, aby boli výstižne zohľadnené základné tematické okruhy, ktoré návrh zákona o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh“ alebo tiež „zákon o medzinárodnej ochrane“) upravuje.

K § 2

Návrh oproti súčasnej právnej úprave pracuje s novou terminológiou. Ide napríklad o pojmy ako žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany, žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany, konanie o medzinárodnej ochrane, cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou, konečné rozhodnutie. Popri medzinárodnej ochrane návrh upravuje aj národný status, ktorým sa rozumie udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, udelenie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny alebo udelenie azylu z humanitných dôvodov. V súvislosti s pojmami azylant, cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou a odídenec sa vzhľadom na skutočnosť, že osobitné zákony v prípade poskytovania starostlivosti azylantovi, cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou a odídencovi odkazujú na pojmy uvedené v zákone o medzinárodnej ochrane, jednoznačne sa ustanovuje, že ide len o tie osoby, ktorým bol udelený azyl, udelená doplnková ochrana alebo poskytnuté dočasné útočisko podľa zákona o medzinárodnej ochrane (nepôjde o osoby, ktorým bol tento status priznaný iným štátom). Z dôvodu právnej istoty a vzhľadom na „dvojstupňové“ súdne konanie vo veciach azylu sa vymedzuje definícia konečného rozhodnutia. Dochádza k prehodnoteniu azylových zariadení. Azylovými zariadeniami zostanú záchytný tábor a pobytový tábor. Medzi azylové zariadenie sa dopĺňa zariadenie na konanie o azyle na hraniciach, ktoré sa zriaďuje v súvislosti s povinnosťou uplatňovať konanie o azyle na hraniciach a v tejto súvislosti návrh už nepočíta s prijímacím centrom ako azylovým zariadením. Návrh už nepočíta ani s humanitným centrom ako osobitným azylovým zariadením pre cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov. Cudzinci žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska a odídenci tak budú môcť byť po splnení zákonných podmienok ubytovaní v záchytnom tábore a pobytovom tábore. Uvedené reflektuje súčasnú prax v ubytovaní týchto osôb. Zavádza sa pojem rodinný príslušník žiadateľa, ktorým sa transponuje čl. 2 bod 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024) (ďalej len „smernica (EÚ) 2024/1346“). Pojem azylant reflektuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 556/17, ktorý stanovil, že pokiaľ ide o žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany, súd za podmienok stanovených v uvedenom rozsudku môže zmeniť rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nie je v súlade s jeho skorším rozsudkom a nahradiť toto rozhodnutie svojím vlastným rozhodnutím.

K § 3 až 6

Ustanovenia upravujú začatie konania o udelenie medzinárodnej ochrany (prejav vôle) a následné kroky pre registráciu a podanie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Oproti súčasnej právnej úprave bude podanie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany časovo oddelené od prejavu vôle a registrácie, s výnimkou prípadov uvedených v § 6 ods. 1, kedy bude možné urobiť prejav vôle, registráciu a podanie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany v jednom kroku. Osobitne je upravená príslušnosť policajných útvarov (§ 3 ods. 1), na ktorých môže cudzinec prejaviť vôľu podať žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany a príslušnosť policajných útvarov (§ 6 ods. 1), na ktorých môže žiadateľ podať žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany. V prípade § 3 ods. 1 dochádza k rozšíreniu miest v rámci Slovenskej republiky, na ktorých sa začne konanie o udelenie medzinárodnej ochrany (prejav vôle). Prejav vôle bude môcť urobiť aj

59

maloletá osoba. Policajný útvar pri registrácii žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, po odovzdaní cudzinca na územie Slovenskej republiky, po začatí konania podľa § 8 písm. b) alebo kedykoľvek počas konania zadrží žiadateľovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti, nakoľko žiadateľ nie je oprávnený týmto dokladom preukazovať svoju totožnosť a vydá mu o tom potvrdenie. Zadržanie dokladu kedykoľvek počas konania sa realizuje najmä v prípadoch, kedy žiadateľ doklad zatajil alebo ho získal v priebehu konania o udelenie medzinárodnej ochrany. Prehliadka žiadateľa a jeho osobných vecí sa vykoná v prípade, ak je podozrenie, že žiadateľ ukrýva cestovný doklad alebo iný doklad potrebný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci alebo vec, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb.

V § 4 ods. 4 sa určujú prípady, kedy sa preprava žiadateľa môže vykonať v sprievode policajta (preprava do záchytného tábora) a kedy sa preprava vykoná obligatórne v sprievode policajta (preprava do zariadenia na konanie o azyle na hraniciach). Počas umiestnenia žiadateľa v zariadení na konanie o azyle na hraniciach sa preprava vykoná spravidla v sprievode policajta, to znamená, že sa ponecháva možnosť vykonať prepravu aj v sprievode inej osoby, napr. zamestnanca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

V § 5 sa zavádza povinnosť poučiť žiadateľa už pri registrácii, pričom zákon spolu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1348“) a smernicou (EÚ) 2024/1346 stanovujú presné pravidlá a postupy pre poučenie najmä v súvislosti s maloletými osobami a osobami, ktoré potrebujú osobitné procesné záruky alebo osobitné prijímacie podmienky. V prípade maloletej osoby bez sprievodu sa informácie v rámci poučenia poskytnú v prítomnosti zástupcu maloletej osoby, ktorou môže byť opatrovník, poručník, zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zvolený zástupca alebo iná pomáhajúca osoba, spôsobom primeraným veku a spôsobom, ktorým sa zabezpečí, aby im maloletá osoba bez sprievodu porozumela, pričom sa použijú materiály osobitne prispôsobené maloletým osobám.

Žiadateľ má na podanie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany 21 dní od jej registrácie. V prípade konania o azyle na hraniciach, žiadateľ podáva žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany do piatich dní od prvej registrácie a v prípade odovzdania podľa čl. 67 ods. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo 14. mája 2024 o riadení azylu a migrácie, o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1351, 22.5.2024) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1351“) do piatich dní od príchodu žiadateľa na územie Slovenskej republiky, (ako štát relokácie) po takomto odovzdaní za predpokladu, že žiadateľ dostane skutočnú príležitosť tak urobiť.

Žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany sa podáva spravidla na policajnom útvare zriadenom pri azylovom zariadení. V osobitných prípadoch, ako je napr. zaistenie v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, hospitalizácia žiadateľa v zdravotníckom zariadení, policajný útvar zabezpečí podanie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany v tomto zariadení. Návrh umožňuje určiť pre podanie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany aj iný policajný útvar. Pre podanie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ostáva v návrhu podmienka zastúpenia maloletej osoby, zákonným zástupcom alebo súdom ustanoveným opatrovníkom, pričom sa dopĺňa možnosť zastúpenia maloletého osobou, ktorá je ustanovená príslušným orgánom iného štátu, ak takéto zastupovanie maloletého na území Slovenskej republiky umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Povinnosť maloletého byť prítomný pri podávaní žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany zostáva zachovaná.

60

K § 7

V súvislosti s dieťaťom narodeným na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke s udelenou doplnkovou ochranou, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie sa v návrhu vychádza zo súčasnej právnej úpravy, to znamená, že takéto dieťa sa považuje za žiadateľa a konanie o udelenie medzinárodnej ochrany sa začína narodením dieťaťa. Táto fikcia ostáva v návrhu z dôvodu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti dieťaťa od jeho narodenia. Povinnosť zákonného zástupcu dieťaťa oznámiť ministerstvu vnútra narodenie svojho dieťaťa ostáva zachovaná, avšak túto povinnosť je potrebné splniť bezodkladne. Povinnosť oznámiť narodenie dieťaťa je nevyhnutná z dôvodu, aby ministerstvo vnútra dostalo informáciu o narodení dieťaťa a navrhovateľ má za to, že takáto informácia by sa mala ministerstvu vnútra poskytnúť bezodkladne, hoci nie je vynútiteľná. Pre efektívne konanie o udelenie medzinárodnej ochrany sa mení lehota, v ktorej zákonný zástupca dieťaťa narodenému na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke s udelenou doplnkovou ochranou, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie má povinnosť poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva vnútra pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany zo 180 dní na 60 dní. Lehotu 60 dní považuje navrhovateľ za dostatočnú na splnenie povinnosti podľa odseku 3. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k zastaveniu konania o medzinárodnej ochrane podľa § 29 ods. 1 písm. g).

K § 8

Za žiadateľa sa naďalej považuje aj cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je odovzdaný na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že za posúdenie jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany je zodpovedná Slovenská republika. Oproti súčasnej úprave už nie je podstatné, či a ako sa v minulosti rozhodlo o jeho žiadosti. Taktiež sa určuje, kedy sa začína konanie o udelenie medzinárodnej ochrany.

Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňa, že za žiadateľa sa považuje aj cudzinec, ktorý už nie je žiadateľom, nachádza sa na území Slovenskej republiky, bolo mu vydané rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu a márne uplynula lehota na jeho odovzdanie. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že uplynutím lehoty na odovzdanie prešla zodpovednosť za posúdenie jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany na Slovenskú republiku. Taktiež sa určuje, kedy sa v takomto prípade začína konanie o udelenie medzinárodnej ochrany.

K § 9 a 10

Zavádza sa nový inštitút - konanie o azyle na hraniciach. Tento inštitút sa bude uplatňovať iba na žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany podľa čl. 45 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1348. Žiadateľovi, ktorého žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany je posudzovaná v konaní o azyle na hraniciach nie je povolený vstup na územie Slovenskej republiky. V rámci konania o azyle na hraniciach vydá policajný útvar rozhodnutie o zaistení; ak žiadateľa nezaistí, vydá rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu. Konanie o azyle na hraniciach trvá maximálne 12 týždňov, v prípade relokácie 16 týždňov. Policajný útvar v rozhodnutí o obmedzení slobody pohybu určí, že žiadateľ je povinný sa zdržiavať v zariadení na konanie o azyle na hraniciach. Podmienky opustenia zariadenia na konanie o azyle na hraniciach vo forme „otváracích hodín“ určí ministerstvo vnútra vo vnútornom poriadku. Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na žiadateľa, ak je jeho prítomnosť nevyhnutná najmä pred orgánom verejnej správy alebo súdom, pričom je žiadateľ túto skutočnosť povinný ministerstvu vnútra vopred oznámiť. Krátkodobé opustenie zariadenia na konanie o azyle na hraniciach alebo návšteva orgánu verejnej správy alebo súdu sa nepovažuje za vstup žiadateľa na územie Slovenskej republiky. Proti rozhodnutiu o obmedzení slobody pohybu nie je možné podať odvolanie, rozklad, ani návrh na obnovu konania, ani ho

61

nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Podanie správnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Vylúčenie možnosti podať návrh na obnovu konania alebo návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa navrhuje z dôvodu aplikačnej praxe, ktorá ukázala, že paralelná existencia viacerých konaní (napr. konania o správnej žalobe a konania o obnove konania v tej istej právnej veci) je neúčelná a nehospodárna. Takúto právnu úpravu považujeme za dostatočnú, nakoľko právo žiadateľa podať správnu žalobu zostáva zachované.

Z dôvodu zabezpečenia kontinuity ministerstvo vnútra oznámi policajnému útvaru skončenie konania o azyle na hraniciach, ak nastanú dôvody uvedené v čl. 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1348. Pôjde napríklad o prípady, kedy žiadateľovi s osobitnými prijímacími podmienkami vrátane maloletých osôb nemožno poskytnúť potrebnú podporu alebo ak sa objavia relevantné zdravotné dôvody vrátane dôvodov v oblasti duševného zdravia.

Po skončení konania o azyle na hraniciach, sa žiadateľovi automaticky skončí aj povinnosť zdržiavať sa v zariadení na konanie o azyle na hraniciach a žiadateľ sa umiestni do záchytného alebo pobytového tábora. Žiadateľ sa do záchytného tábora umiestni aj v prípade, ak policajný útvar neurčí, že žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany bude posudzovaná v konaní o azyle na hraniciach a nevydá žiadateľovi rozhodnutie o zaistení.

K § 11

Návrh zavádza inštitút bezplatného právneho poradenstva, ktorým sa formalizuje poskytovanie informácií a právneho poradenstva na prvom stupni. Bezplatné právne poradenstvo sa poskytuje v prípade „dublinského“ konania, to znamená v procese určovania štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany a počas administratívneho konania o žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Ministerstvo vnútra zabezpečí bezplatné právne poradenstvo najmä prostredníctvom mimovládnej organizácie, ktorá sa zaoberá starostlivosťou o žiadateľov, azylantov a cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou. Stanovuje sa, že bezplatné právne poradenstvo sa môže poskytovať aj skupinovo alebo prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku. Poskytovanie právneho poradenstva prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku sa predpokladá najmä pre prípady, ak nie je možné zabezpečiť fyzickú prítomnosť žiadateľa. Skupinové poskytovanie právneho poradenstva prichádza do úvahy najmä v prípade žiadateľov, ktorí hovoria tým istým jazykom. Skupinové poskytovanie bezplatného právneho poradenstva nevylučuje následne poskytnutie individuálneho bezplatného právneho poradenstva konkrétnemu žiadateľovi. V odseku 2 sa stanovujú okolnosti, kedy sa žiadateľovi bezplatné právne poradenstvo neposkytne. Ide o prípad, kedy je žiadosť prvou následnou žiadosťou, ktorá sa považuje za podanú len s cieľom oneskoriť alebo zmariť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré by viedlo k bezprostrednému odsunu žiadateľa z územia Slovenskej republiky, kedy je žiadosť druhou alebo ďalšou následnou žiadosťou a kedy žiadateľovi už pomáha a zastupuje ho právny zástupca (čl. 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1348).

K § 12

Preberá sa súčasná právna úprava, to znamená, že osobný pohovor vykonáva poverený zamestnanec ministerstva vnútra a v prípade potreby je pohovor možné opakovať. Žiadateľ je povinný dostaviť sa na osobný pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo vnútra. Predvolanie sa vyhotovuje v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. O vykonanom osobnom pohovore poverený zamestnanec ministerstva vnútra spíše zápisnicu. Vo všeobecnosti sa zákonnému zástupcovi a zvolenému zástupcovi umožní na konci osobného pohovoru vyjadriť sa k priebehu a obsahu osobného pohovoru. V prípade, ak ide o „technický“ problém (napr. problém s úrovňou tlmočenia), zástupca žiadateľa môže upozorniť osobu, ktorá pohovor vedie aj počas pohovoru. V prípade maloletej osoby bez sprievodu sa

62

v súvislosti s osobným pohovorom rozširuje okruh osôb, ktoré pomáhajú maloletému bez sprievodu pri pohovore, pričom tieto osoby budú môcť klásť otázky už počas osobného pohovoru. Možnosť účasti zástupcu Úradu Vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov na pohovore zostáva zachovaná rovnako ako v súčasnej právnej úprave. Dopĺňa sa povinnosť vyhotovovať zvukový záznam z osobného pohovoru, ktorý je prístupný žiadateľovi, jeho zástupcovi a súdu, pričom žiadateľ je o tejto skutočnosti informovaný pred vyhotovením zvukového záznamu. Zvukový záznam sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po vyhotovení pripojí k spisu, alebo sa v spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. Ďalšie práva a povinnosti, v súvislosti s osobným pohovorom, ako aj možnosť realizovať osobný pohovor vo výnimočných prípadoch prostredníctvom videokonferencie je upravený v čl. 13 nariadenia (EÚ) 2024/1348, ako aj v čl. 11, 12 a 14.

Osobitná situácia sa týka osobných pohovorov žiadateľov posudzovaných podľa nariadenia (EÚ) 2024/1351. V tzv. „dublinských prípadoch“ sa osobný pohovor so žiadateľom vykoná v súlade s čl. 22 nariadenia (EÚ) 2024/1351, počas zisťovania, či je iný štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, a to pred predložením dožiadania o prevzatie podľa čl. 39 nariadenia (EÚ) 2024/1351. Účelom tohto osobného pohovoru je uľahčenie konania o určenie štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Pred predložením oznámenia o prijatie späť podľa čl. 41 nariadenia (EÚ) 2024/1351 sa osobný pohovor so žiadateľom nevykoná, nakoľko štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany je už určený a označený za zodpovedný v systéme EURODAC podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1358 zo 14. mája 2024 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie biometrických údajov s cieľom účinne uplatňovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 a (EÚ) 2024/1350 a smernicu Rady 2001/55/ES a identifikovať neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, o žiadostiach orgánov presadzovania práva členských štátov a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 a (EÚ) 2019/818 a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (Ú. v. EÚ L, 2024/1358, 22.5.2024) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1358“).

K § 13, 14 a 15

V súvislosti s účastníkom konania sa preberá súčasná právna úprava. Ustanovuje sa, kto je účastníkom konania v prípade konania o udelenie medzinárodnej ochrany, konania o odňatie azylu a konania o odňatie doplnkovej ochrany. V § 13 ods. 2 sa určuje, že za maloletého robí právne úkony jeho zákonný zástupca a v prípade, ak sa maloletý zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, ustanovený opatrovník. V súlade s čl. 27 smernice (EÚ) 2024/1346 sa určuje maximálny počet maloletých osôb bez sprievodu, za ktorých môže mať súčasne zodpovednosť osoba zastupujúca maloleté osoby bez sprievodu. Jasne sa stanovuje, že v prípade maloletej osoby bez sprievodu je zákonným zástupcom poručník ustanovený súdom. V § 14 sa ustanovuje právo účastníka konania byť v styku s Úradom Vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov, medzinárodnou organizáciou alebo mimovládnou organizáciou, ktorá sa na území Slovenskej republiky zaoberá starostlivosťou o žiadateľov, azylantov a cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou a explicitne sa ustanovuje, kto môže nahliadať do spisu. Ide o ustanovenia, rovnako ako v prípade ustanovenia § 15, ktoré vychádzajú zo súčasnej právnej úpravy. Ustanovenie § 15 upravuje zastúpenie účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí, ako aj to, kto môže byť iným zástupcom. Ďalej sa stanovuje, že táto osoba môže mať v tej istej veci len jedného zvoleného zástupcu. Povinnosť preukázať splnomocnenie na zastupovanie písomným plnomocenstvom ostáva zachovaná.

63

K § 16

Preberá sa súčasná právna úprava. V ustanovení sa používa pojem písomnosti a rozhodnutie, pričom za písomnosti sa považujú všetky dokumenty v konaní o medzinárodnej ochrane, s výnimkou rozhodnutia. Doručovanie písomností žiadateľovi sa realizuje do vlastných rúk na adresu azylového zariadenia alebo adresu, ktorú žiadateľ uviedol v oznámení o pobyte mimo azylového zariadenia. Náhradné doručovanie je zabezpečené uložením písomnosti v zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený, v ktorom mal byť umiestnený alebo v ktorom bol umiestnený. Návrh počíta aj s možnosťou, že písomnosť nie je možné doručiť do azylového zariadenia (napr. ak mal žiadateľ pred podaním žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky), v takomto prípade sa písomnosť uloží v mieste, ktoré určí ministerstvo a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti sa vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. Fikcia doručenia nastáva posledný deň lehoty piatich dní, pričom lehota plynie od uloženia písomností. V prípade azylanta a cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou sa písomnosti doručujú tiež do vlastných rúk. Náhradné doručenie je v tomto prípade zabezpečené uložením písomnosti na pošte a fikcia doručenia nastáva posledný deň lehoty piatich dní, pričom lehota plynie od uloženia písomností. Ak nie je možné takéto náhradné doručenie (napr. ak adresa pobytu azylanta alebo cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou nie je známa), písomnosť sa uloží v mieste, ktoré určí ministerstvo a fikcia doručenia nastáva po uplynutí piatich dní od uloženia písomnosti. V odseku 6 sa stanovujú prípady, kedy sa písomnosť doručuje len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi, zvolenému zástupcovi a Centru právnej pomoci. Rozhodnutie v konaní o medzinárodnej ochrane sa doručuje účastníkovi konania, ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo opatrovníka, zvoleného zástupcu na celé konanie alebo ho zastupuje Centrum právnej pomoci, rozhodnutie sa doručuje uvedenému zástupcovi. V prípade konania o azyle na hraniciach sa stanovuje, že právne účinky doručenia nastanú doručením rozhodnutia žiadateľovi, a to aj v prípade, ak má žiadateľ zástupcu. Uvedené sa zavádza z dôvodu, že žiadateľovi je v takomto prípade možné doručiť rozhodnutie v konaní o medzinárodnej ochrane prakticky ihneď, nakoľko takýto žiadateľ je zaistený alebo mu bolo vydané rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu a prípadné neprebratie zásielky zástupcom žiadateľa by mohlo viesť k tomu, že lehota 12 týždňov pre konanie o azyle na hraniciach nebude dodržaná, čím by bolo zmarené celé konanie o azyle na hraniciach. Náhradné doručovanie rozhodnutia v konaní o medzinárodnej ochrane v prípade žiadateľa je totožné s náhradným doručovaním v prípade doručovania písomností žiadateľovi a náhradné doručovanie rozhodnutia v prípade azylanta a cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou je totožné s náhradným doručovaním v prípade doručovania písomností azylantovi a cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou. Ak účastník konania uviedol emailovú adresu a súhlasil s doručovaním písomností na túto adresu, ministerstvo vnútra môže písomnosti (s výnimkou rozhodnutia v konaní o medzinárodnej ochrane) doručovať aj prostredníctvom elektronickej komunikácie.

K § 17

Vymedzujú sa subjekty, ktorým sa oznamuje rozhodnutie v konaní o medzinárodnej ochrane. Ustanovenie rozlišuje, ktorým subjektom sa rozhodnutie v konaní o medzinárodnej ochrane doručuje vo forme kópie rozhodnutia a ktorým postačuje iba zaslanie informácie o tom, že bolo vydané takéto rozhodnutie.

K § 18

Stanovuje sa právo účastníka konania na tlmočníka, ak účastník konania neovláda slovenský jazyk; ministerstvo vnútra v takom prípade zabezpečí tlmočenie v jazyku, v ktorom sa účastník konania môže dorozumieť. Stanovuje sa možnosť zabezpečiť tlmočenie prostredníctvom technického zariadenia, ktoré umožňuje automatické tlmočenie a v prípade prekladu písomností a dokumentov možnosť použiť strojový preklad do cudzieho jazyka alebo slovenského jazyka. Ďalej sa stanovuje, ak je to potrebné, zabezpečiť tlmočenie prostredníctvom technických zariadení

64

určených na prenos obrazu a zvuku. Takýmto spôsobom sa tlmočenie bude realizovať najmä v prípadoch, ak nie je možné zabezpečiť fyzickú prítomnosť tlmočníka, prípadne, ak nie je možné zohnať fyzicky tlmočníka na jazyk, v ktorom sa účastník konania môže dorozumieť. Účastníkovi konania sa ponecháva možnosť prizvať si na vlastné trovy na konanie o medzinárodnej ochrane ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu. Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania o udelenie medzinárodnej ochrany sa zavádza povinnosť, že v prípade následných žiadostí je za preklad písomností a dokumentov zodpovedný účastník konania.

K § 19

Ustanovenia o osobnom pohovore sa primerane použijú aj na konanie o odňatí azylu a na konanie o odňatí doplnkovej ochrany.

K § 20 a 21

Upravujú sa doklady vydávané žiadateľovi. Zavádza sa „dočasný preukaz žiadateľa“, ktorý sa žiadateľovi vydá pri registrácii žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. V § 20 ods. 1 sú vymedzené náležitosti, ktoré musí dočasný preukaz žiadateľa obsahovať. Dočasný preukaz žiadateľa sa nevydá v prípadoch uvedených v § 21 ods. 3, ako aj v prípade, ak je žiadateľ zaistený alebo sa nachádza v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody (čl. 29 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1348). Dočasný preukaz žiadateľa sa vydáva do doby, pokiaľ nie je vydaný preukaz žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany (ďalej len „preukaz žiadateľa“) podľa § 21, najdlhšie však s dobou platnosti 30 dní. V prípade odovzdania v súlade s čl. 46 nariadenia (EÚ) 2024/1351 ministerstvo vnútra vydá dočasný preukaz žiadateľa, ktorý obsahuje aj údaj o tom, že osoba bola odovzdaná.

Preukaz žiadateľa podľa § 21 sa žiadateľovi vydá spravidla do piatich pracovných dní od podania žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Náležitosti preukazu žiadateľa sú vymedzené v čl. 29 nariadenia (EÚ) 2024/1348. V prípade umiestnenia žiadateľa v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa preukaz žiadateľa bezodkladne zašle tomuto zariadeniu. Ak je žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany posudzovaná v konaní o azyle na hraniciach, ministerstvo vnútra v preukaze žiadateľa uvedie aj údaj, že žiadateľovi nebol povolený vstup na územie Slovenskej republiky. Stanovuje sa možnosť určiť dobu platnosti preukazu žiadateľa s tým, že maximálna doba platnosti preukazu žiadateľa je 1 rok. Preukaz žiadateľa sa nevydá žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, je občanom členského štátu Európskej únie. Preukaz žiadateľa sa nevydá aj v prípade, ak žiadateľ je zaistený alebo sa nachádza v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody (čl. 29 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1348). Takémuto žiadateľovi je preukaz žiadateľa vydaný do piatich pracovných dní od príchodu do azylového zariadenia. Po uplynutí doby platnosti sa žiadateľovi vydá nový preukaz žiadateľa. Ustanovenie vymedzuje aj ďalšie prípady, kedy sa žiadateľovi vydá nový preukaz žiadateľa a tiež okolnosti, kedy je preukaz žiadateľa neplatný.

K § 22

Pri posudzovaní žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany sa uplatňujú ustanovenia čl. 34 nariadenia (EÚ) 2024/1348. Uvedené ustanovenia upravujú, čo ministerstvo vnútra vezme do úvahy pri posudzovaní žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, aké požiadavky sú kladené na zamestnancov, ktorí posudzujú žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany a prijímajú rozhodnutia o nich, za akých okolností môže ministerstvo vnútra uprednostniť posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, ďalej okolnosti ohľadom prekladu dokumentov relevantných pre posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany a tiež lehoty pre posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. V súvislosti s vyžiadaním stanoviska Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy, to znamená, že Slovenská informačná služby a Vojenské spravodajstvo zašlú ministerstvu vnútra svoje stanovisko

65

do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Dopĺňa sa však lehota 7 pracovných dní pre doručenie stanoviska v prípade konania o azyle na hraniciach. Zostáva možnosť ministerstva vnútra vyžiadať si stanovisko aj v konaní o odňatí azylu a v konaní o odňatí doplnkovej ochrany. Stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva slúži ministerstvu vnútra ako podklad pri posúdení žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany žiadateľa. Zároveň sa v odseku 3, obdobným spôsobom, ako to je upravené v zákone o pobyte cudzincov, ustanovuje zoznam skutočností, ktoré sa považujú za bezpečnostné riziko a v prípade ktorých Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo zašlú nesúhlasné stanovisko. Na rozdiel od zákona o pobyte cudzincov Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo zasielajú ministerstvu stanovisko aj v prípadoch, keď nejde o nesúhlasné stanovisko.

K § 23 a 24

Ustanovuje sa, že odovzdanie žiadateľa do zodpovedného štátu a odovzdanie žiadateľa do štátu relokácie sa vykoná, ak sú splnené podmienky podľa nariadenia (EÚ) 2024/1351.

K § 25

V prípade „dublinského konania“ sa upravuje prerušenie konania o udelenie medzinárodnej ochrany. Konanie o udelenie medzinárodnej ochrany je možné prerušiť najviac na tri roky, ak ministerstvo vnútra informovalo zodpovedný štát, že žiadateľ utiekol.

K § 26

Upravuje sa zamietnutie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neprípustnej. Okrem prípadov uvedených v čl. 38 nariadenia (EÚ) 2024/1348 sa žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany zamietne ako neprípustná aj v prípade, ak bola podaná občanom členského štátu Európskej únie, to neplatí, ak nastali okolnosti uvedené v Protokole o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z. z.).

Dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neprípustnej podľa čl. 38 nariadenia (EÚ) 2024/1348 sú:

−krajina, ktorá nie je členským štátom, sa považuje za prvú krajinu azylu pre žiadateľa podľa článku 58 okrem prípadu, ak je jasné, že žiadateľ nebude do tejto krajiny prijatý alebo opätovne prijatý;

−krajina, ktorá nie je členským štátom, sa považuje za bezpečnú tretiu krajinu pre žiadateľa podľa článku 59 okrem prípadu, ak je jasné, že žiadateľ nebude do tejto krajiny prijatý alebo opätovne prijatý;

−iný členský štát ako členský štát posudzujúci žiadosť udelil žiadateľovi medzinárodnú ochranu;

−medzinárodný trestný súd poskytol žiadateľovi bezpečnú relokáciu do členského štátu alebo tretej krajiny alebo jednoznačne podniká kroky v tomto smere, ak nenastali žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré súd nezohľadnil, alebo ak nebola právna možnosť na to, aby nastali okolnosti relevantné pre medzinárodne uznávané normy týkajúce sa ľudských práv pred uvedeným medzinárodným trestným súdom;

−dotknutému žiadateľovi bolo vydané rozhodnutie o návrate v súlade s článkom 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008) (ďalej len „smernica

−(ES) 2008/115“) a prejavil vôľu podať žiadosť až po siedmich pracovných dňoch odo dňa, keď bolo žiadateľovi doručené uvedené rozhodnutie o návrate, za predpokladu, že bol informovaný o dôsledkoch neprejavenia vôle podať žiadosti v uvedenej lehote a že od uplynutia tejto lehoty nenastali žiadne nové relevantné skutočnosti;

66

−ide o následnú žiadosť, pričom sa neobjavili a ani žiadateľ nepredložil žiadne nové relevantné skutočnosti uvedené v článku 55 ods. 3 a 5 súvisiace s posúdením, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 zo 14. mája 2024 o normách pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na priznanie postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah udelenej ochrany, ktorým sa mení smernica Rady 2003/109/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1347, 22.5.2024) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1347“), alebo týkajúce sa dôvodu neprípustnosti, ktorý sa predtým uplatnil.

K § 27

Zavádza sa nová terminológia v súvislosti s negatívnym rozhodnutím v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany, nakoľko zámerom návrhu je priblížiť terminológiu predpisom, ktoré sú súčasťou Reformy azylovej a migračnej politiky. Rozhodnutie o neudelení azylu zo súčasnej právnej úpravy sa nahrádza rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neopodstatnenej. Žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany sa zamietne ako neopodstatnená v tej časti, v ktorej žiadateľ nespĺňa podmienky alebo, ak sa na neho uplatňujú vylučovacie klauzuly podľa nariadenia (EÚ) 2024/1347.

K § 28

Implementuje sa čl. 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1348, na základe ktorého je možné zamietnuť žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany ako zjavne neopodstatnenú. V prípade maloletých osôb bez sprievodu je možné zamietnuť žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany ako zjavne neopodstatnenú, iba ak nastanú okolnosti uvedené v čl. 42 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

Okolnosti podľa čl. 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1348 sú napríklad:

−žiadateľ pri podávaní žiadosti a uvádzaní skutočností nastolil iba otázky, ktoré nie sú relevantné pre preskúmanie toho, či spĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1347;

−žiadateľ poskytol zjavne nesúrodé alebo protirečivé alebo zjavne nepravdivé alebo očividne nepravdepodobné vyhlásenia alebo vyhlásenia, ktoré protirečia relevantným a dostupným informáciám o krajine pôvodu, čím sa jeho tvrdenie stáva zreteľne nedôveryhodným, pokiaľ ide o to, či spĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1347;

−predpokladá sa, že žiadateľ po tom, ako mu bola poskytnutá plná možnosť preukázať dostatočný dôvod, zámerne uviedol orgány do omylu predložením nepravdivých informácií alebo dokladov alebo zamlčaním relevantných informácií alebo dokladov, najmä pokiaľ ide o jeho totožnosť alebo štátnu príslušnosť, ktoré by boli mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie, alebo existujú zjavné dôvody domnievať sa, že žiadateľ v zlej viere zničil doklad totožnosti alebo cestovný doklad alebo sa ho zbavil, aby sa zabránilo zisteniu jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti;

−žiadateľ prejaví vôľu podať žiadosť len s cieľom oneskoriť alebo zmariť výkon rozhodnutia o jeho odsune z územia členského štátu alebo takému výkonu predísť;

−tretiu krajinu možno považovať za bezpečnú krajinu pôvodu žiadateľa v zmysle tohto nariadenia;

−existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že žiadateľ predstavuje ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členských štátov alebo že žiadateľ bol na základe vnútroštátneho práva nútene vyhostený z vážnych dôvodov súvisiacich s národnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom;

−žiadosť je následná žiadosť, ktorá nie je neprípustná.

67

Okolnosti podľa čl. 42 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1348 (maloletí bez sprievodu) sú:

−žiadateľ pochádza z tretej krajiny, ktorú možno považovať za bezpečnú krajinu pôvodu v zmysle tohto nariadenia;

−existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že žiadateľ predstavuje ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členského štátu alebo že žiadateľ bol na základe vnútroštátneho práva nútene vyhostený z vážnych dôvodov súvisiacich s národnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom;

−žiadosť je následná žiadosť, ktorá nie je neprípustná;

−sa predpokladá, že žiadateľ po tom, ako mu bola poskytnutá plná možnosť preukázať dostatočný dôvod, zámerne uviedol orgány do omylu predložením nepravdivých informácií alebo dokladov alebo zamlčaním relevantných informácií alebo dokladov, najmä pokiaľ ide o jeho totožnosť alebo štátnu príslušnosť, ktoré by boli mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie, alebo existujú zjavné dôvody domnievať sa, že žiadateľ v zlej viere zničil doklad totožnosti alebo cestovný doklad alebo sa ho zbavil, aby sa zabránilo zisteniu jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti; alebo

−žiadateľ je štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo, v prípade osôb bez štátnej príslušnosti, mal v minulosti obvyklý pobyt v tretej krajine, v prípade ktorej je podiel rozhodnutí o udelení medzinárodnej ochrany zo strany rozhodujúceho orgánu podľa najnovších dostupných priemerných ročných údajov Eurostatu za celú Úniu 20 % alebo menej, pokiaľ rozhodujúci orgán nevyhodnotí, že v dotknutej tretej krajine došlo od uverejnenia príslušných údajov Eurostatu k významnej zmene alebo že žiadateľ patrí do kategórie osôb, v prípade ktorých sa podiel 20 % alebo menej nemôže považovať za reprezentatívny na účely ich potrieb ochrany, berúc do úvahy okrem iného podstatné rozdiely medzi prvostupňovým a konečným rozhodnutím.

K § 29

Stanovujú sa dôvody na zastavenie konania o medzinárodnej ochrane, pričom sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Ministerstvo vnútra konanie o medzinárodnej ochrane zastaví v prípade výslovného späťvzatia žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany podľa čl. 40 nariadenia (EÚ) 2024/1348, ak bola žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany konkludentne vzatá späť podľa čl. 41 nariadenia (EÚ) 2024/1348, ak dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva vnútra odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod na také konanie, ak účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ak sa zistí, že osoba, ktorá požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany nie je účastníkom konania, ak zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 3, ak márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa § 25 a ak v tej istej veci prebieha už skôr začaté konanie o medzinárodnej ochrane. Oproti súčasnej právnej úprave, novým dôvodom na zastavenie konania o udelenie medzinárodnej ochrany je prípad, kedy žiadateľ nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie. Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje, že proti rozhodnutiu ministerstva vnútra o zastavení konania nebude možné podať návrh na obnovu konania, ani ho preskúmať mimo odvolacieho konania. Uvedené sa navrhuje z dôvodu aplikačnej praxe, ktorá ukázala, že paralelná existencia viacerých konaní (napr. konania o správnej žalobe a konania o obnove konania v tej istej právnej veci) je neúčelná a nehospodárna. Takúto právnu úpravu považujeme za dostatočnú, nakoľko právo žiadateľa podať správnu žalobu alebo kasačnú sťažnosť zostáva zachované a žiadateľ má tiež možnosť podať novú žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany. Stanovuje sa, ktoré rozhodnutia ministerstva vnútra nie sú preskúmateľné správnym súdom, nakoľko v týchto prípadoch nie je účelné ich preskúmanie vzhľadom na dôvody zastavenia. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. d) a e) nie je potrebné doručovať, ale sa iba vyznačí v azylovom spise.

68

K § 30

Pre udelenie azylu z dôvodu prenasledovania musí žiadateľ splniť podmienky podľa kapitoly II a čl. 9 a 10 nariadenia (EÚ) 2024/1347 alebo podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň nemôžu existovať dôvody na jeho vylúčenie podľa čl. 12, čl. 14 ods. 1 písm. d) a e) nariadenia (EÚ) 2024/1347. Azyl z dôvodu prenasledovania sa udeľuje na dobu neurčitú.

K § 31

Pre udelenie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia musí žiadateľ spĺňať podmienky podľa kapitoly II a čl. 15 nariadenia (EÚ) 2024/1347 a zároveň nemôžu existovať dôvody na jeho vylúčenie podľa čl. 17 nariadenia (EÚ) 2024/1347. Oproti súčasnej právnej úprave sa ustanovuje, že doplnková ochrana sa udeľuje na dobu neurčitú, čím dochádza k zosúladeniu právnej úpravy s právom Európskej únie. Vzhľadom na aplikačnú prax v súvislosti s oprávnením na pobyt pri udelení doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia je uvedeným premietnutá najmä požiadavka vyplývajúca z čl. 24 nariadenia (EÚ) 2024/1347, aby osoby s udelenou doplnkovou ochranou mali právo na pobyt, kým majú postavenie cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou.

K § 32

Azyl na účel zlúčenia rodiny je národným statusom, ktorý ministerstvo vnútra udelí rodinnému príslušníkovi azylanta, ak nie sú dôvody na jeho vylúčenie podľa čl. 12 alebo dôvody podľa čl. 23 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2024/1347 a spĺňa nasledovné podmienky: ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému sa udelil azyl z dôvodu prenasledovania, azylant so zlúčením rodiny vopred písomne súhlasí a rodinný príslušník azylanta nemá na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. V súlade s čl. 3 bodu 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347 je podmienkou zlúčenia rodiny skutočnosť, že rodina existovala už pred príchodom žiadateľa na územie členských štátov a rodinný príslušník azylanta sa v súvislosti so žiadosťou o udelenie medzinárodnej ochrany zdržiava na území Slovenskej republiky, a ide o osobu uvedenú v písmenách a) až c) čl. 3 bodu 9. Nakoľko rodinným príslušníkom sa podľa čl. 3 bodu 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347 rozumie aj plnoleté nezaopatrené dieťa, vymedzuje sa, že za plnoleté nezaopatrené dieťa sa na účel zlúčenia rodiny považuje aj plnoletá osoba, ktorá nie je schopná postarať sa sama o seba v dôsledku fyzického alebo duševného stavu súvisiaceho s vážnym dlhodobým ochorením alebo ťažkým zdravotným postihnutím.

Tento národný status sa udelí aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 7 ods. 3.

Azyl na účel zlúčenia rodiny sa navrhuje udeliť na dobu neurčitú, čím je zabezpečený súlad návrhu s právom Európskej únie. Vzhľadom na aplikačnú prax v súvislosti s oprávnením na pobyt pri udelení azylu z dôvodu prenasledovania je uvedeným premietnutá požiadavka vyplývajúca z čl. 23 nariadenia (EÚ) 2024/1347.

K § 33

Doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny je národným statusom, ktorý ministerstvo vnútra udelí rodinnému príslušníkovi cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou, ak nie sú dôvody na jeho vylúčenie podľa čl. 17 a dôvody podľa čl. 23 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2024/1347 a spĺňa nasledovné podmienky: ide o zlúčenie rodiny s cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou z dôvodu vážneho bezprávia, cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou so zlúčením rodiny vopred písomne súhlasí a rodinný príslušník cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou nemá na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. V súlade s čl. 3 bodu 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347 je podmienkou zlúčenia rodiny skutočnosť, že rodina existovala už pred príchodom žiadateľa na územie členských štátov a rodinný príslušník cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou sa v súvislosti so žiadosťou o udelenie medzinárodnej ochrany zdržiava na území Slovenskej republiky, a ide o osobu uvedenú v písmenách a) až c) čl. 3 bodu 9.

69

Nakoľko rodinným príslušníkom sa podľa čl. 3 bodu 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347 rozumie aj plnoleté nezaopatrené dieťa, vymedzuje sa, že za plnoleté nezaopatrené dieťa sa na účel zlúčenia rodiny považuje aj plnoletá osoba, ktorá nie je schopná postarať sa sama o seba v dôsledku fyzického alebo duševného stavu súvisiaceho s vážnym dlhodobým ochorením alebo ťažkým zdravotným postihnutím.

Tento národný status sa udelí aj dieťaťu narodenému cudzinke s udelenou doplnkovou ochranou na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 7 ods. 3. Doplnkovú ochranu na účel zlúčenie rodiny sa navrhuje udeliť na dobu neurčitú, čím je zabezpečený súlad návrhu s právom Európskej únie.

Vzhľadom na aplikačnú prax v súvislosti s oprávnením na pobyt pri udelení doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia je uvedeným premietnutá požiadavka vyplývajúca z čl. 23 nariadenia (EÚ) 2024/1347.

K § 34

Stanovuje sa, že ministerstvo vnútra môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania, na udelenie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia, na udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny ani na udelenie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany sa berie do úvahy aj rozsiahla judikatúra súdov Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva Slovenskej republiky, pričom udelenie tohto druhu ochrany nevyplýva ani z medzinárodných dohovorov ani z európskeho práva. V zmysle príslušnej judikatúry môže ministerstvo vnútra posúdiť možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov, právny nárok na udelenie azylu z humanitných dôvodov však neexistuje. Ide o tzv. absolútnu voľnú úvahu, pričom absolútna voľná úvaha neznamená ničím neobmedzenú voľnú úvahu pri rozhodovaní. Pri použití voľnej úvahy ministerstvo vnútra musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Azyl z humanitných dôvodov sa udeľuje na dobu neurčitú a je národným statusom.

K § 35

Dôvodmi zániku azylu sú skutočnosti, ktoré boli upravené aj v súčasnej právnej úprave, ako nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie, písomné vyhlásenie azylanta, že sa vzdáva azylu, smrť azylanta alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho, odňatie azylu, udelenie medzinárodnej ochrany iným členský štátom Európskej únie. Udelením medzinárodnej ochrany iným členským štátom Európskej únie sa na účel zániku azylu rozumie udelenie azylu podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov alebo udelenie doplnkovej ochrany podľa nariadenia (EÚ) 2024/1347. V prípade azylu na účel zlúčenia rodiny alebo azylu z humanitných dôvodov sa vychádza z hierarchie statusov, a teda takýto azyl zaniká aj vtedy, ak sa azylantovi udelí iný azyl, podľa tohto zákona ako ten, ktorý mal, ak sa azylantovi udelí doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia. Azyl na účel zlúčenia rodiny alebo azyl z humanitných dôvodov zaniká aj z dôvodu, že sa azylantovi udelí trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Dopĺňa sa, že ak azyl z dôvodu prenasledovania zanikol nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky, zaniká azyl aj rodinnému príslušníkovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny, a to uplynutím 1 roka od zániku azylu nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky. U tohto rodinného príslušníka sa predpokladá, že jeho rodinný status naďalej trvá, stanovuje sa prechodné obdobie 1 rok, počas ktorého si tento rodinný príslušník môže vyriešiť svoj status a legálny pobyt na území Slovenskej republiky. Ďalej sa dopĺňa, že azyl udelený na účel zlúčenia rodiny zaniká v prípade rozvodu manželstva uplynutím šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozvádza. Nakoľko rozvodom manželstva zaniká príbuzenský vzťah medzi

70

manželmi, navrhovateľ považuje lehotu 6 mesiacov za dostatočnú, aby si rozvedený manžel/ka vyriešil/a pobytový status, a tým legálny pobyt na území Slovenskej republiky. Azyl zaniká rodinnému príslušníkovi, ktorému bol udelený azyl na účel zlúčenia rodiny aj v prípade, ak azyl z dôvodu prenasledovania zanikol z dôvodu nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie, vyhlásenia azylanta, že sa vzdáva azylu, odňatia azylu alebo udelenia medzinárodnej ochrany iným členským štátom Európskej únie.

K § 36

Pri odňatí azylu sa vychádza z dôvodov podľa čl. 14 nariadenia (EÚ) 2024/1347. Konanie o odňatie azylu sa začína na podnet ministerstva vnútra. Stanovuje sa, že ministerstvo vnútra odníme azyl na účel zlúčenia rodiny alebo azyl z humanitných dôvodov aj v prípade, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. Nakoľko humanitné dôvody pokrývajú širokú škálu skutočností, azyl z humanitných dôvodov môže ministerstvo vnútra odňať aj v prípade, ak dôvody jeho udelenia už pominuli a cudzinec sa môže vrátiť do krajiny svojho pôvodu. V prípade konania o odňatie azylu sa výslovne stanovuje, že doplnková ochrana trvá až do konečného rozhodnutia o jeho odňatí.

Dôvody na odňatie azylu podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1347 sú:

−postavenie tohto štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti ako utečenca zaniká v súlade s článkom 11;

−tento štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti mali byť vylúčení z postavenia utečenca alebo sú vylúčení z postavenia utečenca v súlade s článkom 12;

−pre priznanie postavenia utečenca tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti bolo rozhodujúce ich skresľovanie skutočností vrátane použitia falošných dokladov alebo neuvedenie skutočností;

−existujú primerané dôvody na to, aby boli tento štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti považovaní za nebezpečenstvo pre bezpečnosť členského štátu, v ktorom sú tento štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti prítomní;

−po tom, ako boli tento štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti odsúdení právoplatným rozsudkom za obzvlášť závažný trestný čin a predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť členského štátu, v ktorom sú tento štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti prítomní.

K § 37

Dôvodmi zániku doplnkovej ochrany sú skutočnosti, ktoré boli upravené aj v súčasnej právnej úprave, ako nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo nadobudnutie štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie, písomné vyhlásenie cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou, že sa vzdáva doplnkovej ochrany, smrť cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho, odňatie doplnkovej ochrany, udelenie azylu z dôvodu prenasledovania alebo udelenie medzinárodnej ochrany iným členský štátom Európskej únie. Udelením medzinárodnej ochrany iným členským štátom Európskej únie sa na účel zániku azylu rozumie udelenie azylu podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov alebo udelenie doplnkovej ochrany podľa nariadenia (EÚ) 2024/1347. Dopĺňa sa, že ak doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia zanikla nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky, zaniká doplnková ochrana aj rodinnému príslušníkovi, ktorému bola doplnková ochrana udelená na účel zlúčenia rodiny, a to uplynutím 1 roka od zániku doplnkovej ochrany udelenej z dôvodu, že cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky. U tohto rodinného príslušníka sa predpokladá, že jeho rodinný status naďalej trvá, stanovuje sa prechodné obdobie 1 rok, počas ktorého si tento rodinný príslušník môže vyriešiť svoj status a legálny pobyt na území Slovenskej republiky. Ďalej sa dopĺňa, že doplnková ochrana udelená na účel zlúčenia rodiny zaniká v prípade rozvodu manželstva uplynutím šiestich mesiacov od

71

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozvádza. Nakoľko rozvodom manželstva zaniká príbuzenský vzťah medzi manželmi, navrhovateľ považuje lehotu 6 mesiacov za dostatočnú, aby si rozvedený manžel/ka vyriešil/a pobytový status, a tým legálny pobyt na území Slovenskej republiky. Doplnková ochrana zaniká rodinnému príslušníkovi, ktorému bola udelená doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny aj v prípade, ak doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia zanikla z dôvodu nadobudnutia štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie, vyhlásenia cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou, že tento rodinný príslušník sa vzdáva doplnkovej ochrany, odňatia doplnkovej ochrany alebo udelenia medzinárodnej ochrany iným členským štátom Európskej únie.

K § 38

Pri odňatí doplnkovej ochrany sa vychádza z dôvodov podľa čl. 19 nariadenia (EÚ) 2024/1347. Konanie o odňatie doplnkovej ochrany sa začína na podnet ministerstva vnútra. Stanovuje sa, že doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny sa odníme aj v prípade, ak cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát. V prípade konania o odňatie doplnkovej ochrany sa výslovne stanovuje, že doplnková ochrana trvá až do konečného rozhodnutia o jej odňatí.

Dôvody na odňatie doplnkovej ochrany podľa čl. 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1347 sú:

−tomuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti zaniká oprávnenie na doplnkovú ochranu v súlade s článkom 16;

−po priznaní postavenia osoby s doplnkovou ochranou mali byť tento štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti vylúčení alebo sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu v súlade s článkom 17;

−pre priznanie postavenia osoby s doplnkovou ochranou bolo rozhodujúce skresľovanie skutočností zo strany tohto štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti vrátane použitia falošných dokladov alebo neuvedenie skutočností.

K § 39

Určuje sa hierarchia statusov, pričom sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy. V prípade nesplnenia podmienok na udelenie azylu podľa § 30 (prenasledovanie) ministerstvo vnútra posúdi splnenie podmienok na udelenie doplnkovej ochrany podľa § 31 (vážne bezprávie). Azyl podľa § 30 a doplnková ochrana podľa § 31 predstavujú dve formy medzinárodnej ochrany, ktoré musia mať v zmysle práva Európskej únie prednosť pred národnými statusmi. Až následne sa preto posúdi splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 32 (na účel zlúčenia rodiny) a udelenie doplnkovej ochrany podľa § 33 (na účel zlúčenia rodiny).

Samostatné postavenie v tejto hierarchii má azyl podľa § 34 (humanitné dôvody), ktorý však odseky 2 a 3 výslovne neriešia. Ide tiež o tzv. národný status, jeho udelenie je však možné až potom, ako sa v konaní nezistia dôvody pre udelenie vyššie uvedených statusov.

K § 40

Pri preskúmaní rozhodnutí sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Dopĺňa sa, že proti rozhodnutiu ministerstva vnútra, ktorým sa žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany zamieta ako neopodstatnená, rozhodnutiu o odňatí azylu a rozhodnutiu o odňatí doplnkovej ochrany, rozhodnutiu o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu, rozhodnutiu o odovzdaní žiadateľa do štátu relokácie a rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Možnosť podať návrh na obnovu konania alebo návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa vylučuje z dôvodu aplikačnej praxe, ktorá ukázala, že paralelná existencia

72

viacerých konaní (napr. konania o správnej žalobe a konania o obnove konania v tej istej právnej veci) je neúčelná a nehospodárna. Takúto právnu úpravu považujeme za dostatočnú, nakoľko právo žiadateľa podať správnu žalobu alebo kasačnú sťažnosť zostáva zachované a žiadateľ má tiež možnosť podať novú žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany.

Proti rozhodnutiu o udelení azylu, rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany zamieta ako neopodstatnená v časti o udelení doplnkovej ochrany alebo o udelení azylu, rozhodnutiu o odňatí azylu v časti o udelení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania; toto rozhodnutie ministerstva vnútra nie je preskúmateľné správnym súdom. Rovnako je upravená nepreskúmateľnosť súdom aj v súčasnej právnej úprave.

Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok v prípade rozhodnutia ministerstva vnútra podľa čl. 68 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1348 ([ide napr. o rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neprípustnej, o zamietnutí žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako zjavne neopodstatnenej, o zastavení konania podľa § 29 ods. 1 písm. b)], v prípade rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu a v prípade rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa do štátu relokácie. Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok ani v prípade rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neprípustnej z dôvodu, že žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany bola podaná občanom členského štátu Európskej únie.

Z dôvodu účelnosti sa stanovuje, že v prípade rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu môže žiadateľ vyhlásiť, že sa vzdáva práva na podanie správnej žaloby. Takéto vyhlásenie musí žiadateľ urobiť písomne a nie je možné ho vziať späť. Rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu, proti ktorému sa žiadateľ vzdal správnej žaloby nie je preskúmateľné správnym súdom. Správny súd by v tomto prípade postupoval podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, kedy by žalobu odmietol ako neprípustnú, nakoľko by smerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému je vylúčený súdny prieskum. Poučenie o práve vzdať sa práva na podanie správnej žaloby bude súčasťou poučenia žiadateľa v rámci § 5 ods. 1 návrhu zákona.

K § 41

Ministerstvo vnútra v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany rozhodne do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti v súlade s čl. 35 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2024/1348. V prípade dieťaťa narodeného na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke s udelenou doplnkovou ochranou, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie ministerstvo vnútra v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany, je lehota pre vydanie rozhodnutia v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany skrátená na 4 mesiace, nakoľko v takejto situácii sa dôvody odvodzujú od rodinného príslušníka (zákonného zástupcu), ktorého žiadosť už vo väčšine prípadov bola posúdená nielen správnym orgánom, ale aj súdom. Táto lehota môže byť predĺžená najviac o 4 mesiace. Nariadenie (EÚ) 2024/1348 ustanovuje v čl. 35 ods. 1 a 2 aj osobitnú lehotu pre neprípustné žiadosti (§ 26 ods. 1) a v čl. 35 ods. 3 osobitnú lehotu na zrýchlené konanie na posúdenie žiadosti (§ 28).

V odseku 2 sa v prípade konania o azyle na hraniciach stanovuje lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany 6 týždňov od registrácie takejto žiadosti. Vymedzuje sa situácia, kedy môže byť táto lehota predĺžená na 8 týždňov. Uvedená lehota bola stanovená vzhľadom na rozsah úkonov (získanie a posúdenie informácií o krajine pôvodu, vyžiadanie a posúdenie stanoviska Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, zabezpečenie tlmočníka a vykonanie osobného pohovoru, posúdenie samotnej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany), ktoré je potrebné zrealizovať do vydania rozhodnutia v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany.

73

V odseku 3 sa stanovujú lehoty, v ktorých ministerstvo vnútra rozhodne v prípade, ak súd zruší rozhodnutie ministerstva vnútra vydané v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany a vráti vec ministerstvu vnútra na ďalšie konanie. V prípade neprípustných žiadostí o udelenie medzinárodnej ochrany podľa čl. 35 ods. 1 prvej vety nariadenia (EÚ) 2024/1348 ide o lehotu 6 týždňov od vrátenia azylového spisu súdom, pričom túto lehotu môže ministerstvo vnútra predĺžiť najviac o šesť týždňov, a to v prípadoch podľa čl. 35 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1348, v prípade zrýchleného konania o udelenie medzinárodnej ochrany podľa čl. 35 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1348 ide o lehotu 2 mesiacov od vrátenia azylového spisu súdom a v ostatných prípadoch podľa čl. 35 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1348 ide o lehotu štyri mesiace, pričom túto lehotu môže ministerstvo predĺžiť najviac o štyri mesiace, v prípadoch podľa čl. 35 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1348. Uvedené lehoty boli stanovené v súlade s čl. 35 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

Tiež sa stanovuje lehota 6 mesiacov pre rozhodovanie o odňatie azylu alebo o odňatie doplnkovej ochrany, ktorá môže byť predĺžená najviac o šesť mesiacov v prípadoch podľa čl. 35 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1348. Ak súd zruší rozhodnutie ministerstva vnútra vydané v konaní o odňatie azylu alebo o odňatie doplnkovej ochrany a vráti vec ministerstvu vnútra na ďalšie konanie, ministerstvo vnútra rozhodne v tejto veci do štyroch mesiacov od vrátenia azylového spisu súdom, pričom lehota môže byť predĺžená najviac o štyri mesiace.

Lehoty uvedené v § 41 môže predĺžiť nadriadený vedúci zamestnanec zamestnanca ministerstva vnútra, ktorý vo veci koná. Čas potrebný na doručenie rozhodnutia sa nezapočítava do lehoty na vydanie rozhodnutia.

K § 42

Právo zotrvať na území Slovenskej republiky je podrobne upravené v čl. 10 a 68 nariadenia (EÚ) 2024/1348. Preberá sa dobrovoľné ustanovenie čl. 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1348, ktoré predstavuje výnimky z práva žiadateľa zotrvať na území Slovenskej republiky počas správneho konania, napríklad v prípade, kedy je alebo bude žiadateľ vydaný alebo odovzdaný do iného členského štátu, tretej krajiny, Medzinárodnému trestnému súdu alebo inému medzinárodnému súdu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodnutia o zaistení. V prípade následnej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany návrh, z dôvodu zabezpečenia efektívnosti konania, preberá dobrovoľné ustanovenie čl. 68 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2024/1348, čím sa stanovuje, že žiadateľ nemá právo zotrvať na území Slovenskej republiky, bez toho, aby bolo dotknuté dodržiavanie zásady non refoulement, ak bola správna žaloba podaná len s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré by viedlo k bezprostrednému vyhosteniu žiadateľa z územia Slovenskej republiky.

Poskytovanie materiálnych prijímacích podmienok v návrhu je transpozíciou smernice (EÚ) 2024/1346. Materiálne prijímacie podmienky (ubytovanie, stravovanie alebo stravné, základné hygienické potreby a iné potreby, ktoré žiadateľ nevyhnutne potrebuje na prežitie a vreckové) sú poskytované iba žiadateľovi, ktorý je ubytovaný v azylovom zariadení.

Aktualizuje sa oprávnenie ministerstva vnútra rozhodnúť o povinnosti žiadateľa primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v azylovom zariadení, a to vydaním rozhodnutia o úhrade výdavkov v azylovom zariadení. Podmienkou je, že finančné a majetkové pomery žiadateľa musia umožňovať aspoň čiastočnú úhradu takýchto výdavkov.

Stanovujú sa podmienky pre odňatie/neposkytovanie vreckového a základných hygienických potrieb.

Určuje sa, k akým kurzom a poradenstvu zabezpečí ministerstvo vnútra prístup pre žiadateľa. Popri kurze slovenského jazyka zabezpečovanom už v súčasnosti, sa dopĺňa kurz kultúrnych reálií, ktorý sa bude poskytovať aj maloletej osobe bez sprievodu umiestnenej v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to v azylových zariadeniach alebo v sídle

74

migračného úradu ministerstva vnútra. Naďalej sa bude pre žiadateľov poskytovať sociálne poradenstvo a psychologické poradenstvo.

Prístup maloletého žiadateľa k vzdelávaniu vo všeobecnosti ustanovuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odseku 9 sa navrhuje osobitne upraviť situáciu vzdelávania maloletého žiadateľa počas jeho umiestnenia v zariadení na konanie o azyle na hraniciach, to znamená v čase, keď mu nie je povolený vstup na územie Slovenskej republiky. Takémuto žiadateľovi regionálny úrad školskej správy zabezpečí vzdelávanie priamo v zariadení na konanie o azyle na hraniciach, a to do dvoch mesiacov od podania žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, pričom sa zohľadnia termíny školských prázdnin. Táto úprava je transpozíciou čl. 16 smernice (EÚ) 2024/1346.

Oproti súčasnej právnej úprave sa určuje, že žiadateľovi, ktorému bolo vydané rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu nepatrí od doručenia rozhodnutia vreckové a kurzy podľa odseku 7 písm. a) a b). Ide o transpozíciu čl. 21 smernice (EÚ) 2024/1346.

K § 43 a 44

Návrh upravuje povinnosti žiadateľa, pričom sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Ustanovenie § 43 ods. 2 ponecháva žiadateľovi povinnosť podrobiť sa fotografovaniu; ide najmä o prípady, kedy ministerstvo vnútra pri príchode žiadateľa do azylového zariadenia

nedisponuje jeho fotografiou, resp. tá, ktorou disponuje, už nezodpovedá skutočnosti. Ďalej ide napr. o povinnosť podrobiť sa zdravotnej prehliadke, zdržiavať sa z dôvodu ochrany verejného zdravia v záchytnom tábore alebo v zariadení na konanie o azyle na hraniciach do oznámenia výsledku zdravotnej prehliadky, spolupracovať s ministerstvom, počas pobytu v azylovom zariadení dodržiavať vnútorný poriadok a podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov. V súlade s nariadením (EÚ) 2024/1358 sa oproti súčasnej právnej úprave mení vek pre odobratie daktyloskopických odtlačkov zo 14 rokov na 6 rokov. Žiadateľ môže vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu po šiestich mesiacoch od registrácie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany. Návrh ustanovuje postavenie žiadateľa výhodnejšie ako čl. 17 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1346, nakoľko neobmedzuje vstup žiadateľa na trh práce prijatím rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany v určenej lehote. Oproti súčasnej právnej úprave sa k obmedzeniu žiadateľa vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu zavádzajú dva nové dôvody, a to v prípade žiadostí, ktoré boli zamietnuté ako zjavne neopodstatnené podľa § 28 a v prípade, ak bolo vydané rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu alebo rozhodnutie o odovzdaní do štátu relokácie.

K § 45 až 47

Vymedzujú sa ustanovenia návrhu, ktoré sa nevzťahujú na žiadateľa, ktorý je maloletý bez sprievodu, žiadateľa, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt a na žiadateľa, ktorý je občanom členského štátu Európskej únie. Na žiadateľa s trvalým pobytom a prechodným pobytom sa niektoré ustanovenia nevzťahujú, nakoľko to nie je účelné s ohľadom na jeho už existujúci status na území SR, napr. konanie o azyle na hraniciach, vydávanie dokladov (dočasný preukaz žiadateľa a preukaz žiadateľa), zdravotná prehliadka, poskytovanie prijímacích podmienok, obmedzenie slobody pohybu a pod. Občanovi členského štátu Európskej únie nepatria najmä prijímacie podmienky, nevzťahuje sa na neho vydávanie dokladov (dočasný preukaz žiadateľa a preukaz žiadateľa), či prvotná integrácia, nakoľko na občanov členského štátu Európskej únie sa nevzťahuje smernica (EÚ) 2024/1346. V prípade maloletej osoby bez sprievodu, umiestnenej v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa komplexná starostlivosť poskytuje v týchto zariadeniach, preto sa na nich nevzťahujú vymedzené ustanovenia návrhu zákona.

75

Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prípade maloletého bez sprievodu oznámi ministerstvu do troch pracovných dní od nadobudnutia plnoletosti maloletej osoby bez sprievodu, že pokračuje v poskytovaní starostlivosti tejto osobe.

K § 48

Úprava práv a povinností azylanta a cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Z dôvodu úpravy udelenia doplnkovej ochrany na neurčitý čas, dochádza zároveň aj k zjednoteniu pobytového statusu azylanta a cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou na trvalý pobyt. K tomuto kroku sa pristupuje aj z dôvodu zosúladenia právnej úpravy v návrhu s právom Európskej únie, najmä nariadením (EÚ) 2024/1347 a nariadením (EÚ) 2024/1348. Vzhľadom na aplikačnú prax v súvislosti s oprávnením na pobyt na území Slovenskej republiky, kedy sa azylant a cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt, nie je možné oddeliť oprávnenie na pobyt od statusu azylanta alebo cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou. Na základe uvedeného delenie formy pobytu azylanta a cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou na trvalý pobyt a prechodný pobyt tak stráca zmysel.

K § 49

Preberá sa súčasná právna úprava, to znamená ministerstvo vnútra aj naďalej v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vytvára podmienky na zriaďovanie azylových zariadení, pričom obce poskytujú ministerstvu vnútra súčinnosť a ministerstvo vnútra poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov vynaložených v súvislosti so zriadením a činnosťou azylových zariadení na území danej obce.

K § 50 až 52

Prehliadku cudzinca a jeho osobných vecí pred vstupom do záchytného tábora alebo zariadenia na konanie o azyle na hraniciach alebo na žiadosť ministerstva vnútra vykonáva policajný útvar, pričom prehliadku vykoná osoba rovnakého pohlavia.

Ustanovením § 51 sa transponuje okruh osôb, u ktorých môžu byť s vyššou pravdepodobnosťou identifikované osobitné prijímacie potreby. Osobami, ktoré boli vystavené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia môžu byť napríklad obete rodovo podmieneného násilia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, detských alebo nútených sobášov alebo násilia spáchaného na základe sexuálneho, rodového, rasistického alebo náboženského motívu. V tomto ustanovení sa stanovuje aj povinnosť ministerstva vnútra vytvárať vhodné podmienky na ubytovanie a starostlivosť o cudzincov, pričom ministerstvo vnútra zohľadňuje ich osobitné prijímacie potreby. Pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení sa prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etické a národnostné a iné osobitosti podľa odseku 1. Informácie o osobitných prijímacích potrebách sa zaznamenajú v osobitnom elektronickom spise žiadateľa, ktorý nie je súčasťou azylového spisu. Premiestňovanie cudzinca z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia sa uskutočňuje len v nevyhnutných prípadoch [napr. oznámenie výsledkov zdravotnej prehliadky v záchytnom tábore, zlúčenie rodiny (rodinné väzby), nedostatočná kapacita azylového zariadenia, ochrana verejného poriadku (napríklad násilné správanie sa žiadateľ, vážne porušenie alebo opakované porušenie vnútorného poriadku azylového zariadenia)].

Do pobytového tábora sa žiadateľ umiestni, ak mu skončil pobyt v záchytnom tábore s výnimkou prípadu, ak žiadateľ oznámil ministerstvu vnútra pobyt mimo azylového zariadenia.

K § 53 a 54

Oproti súčasnému systému priepustiek sa zavádza oznamovacia povinnosť žiadateľa. Návrh upravuje režim pohybu žiadateľa ubytovaného v azylovom zariadení. Rozlišuje sa režim žiadateľa v azylovom zariadení do 24 hodín, kedy žiadateľ nemusí oznamovať kam ide, ministerstvo vnútra

76

len zaeviduje jeho príchod do azylového zariadenia alebo odchod z azylového zariadenia a režim nad 24 hodín až 10 dní, kedy je žiadateľ povinný vyplniť formulár, v ktorom uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto, kde sa bude zdržiavať, telefónne číslo, emailovú adresu a dĺžku opustenia azylového zariadenia. Formulár žiadateľ osobne odovzdá ministerstvu vnútra. Ak žiadateľ plánuje opustiť azylové zariadenie na dobu dlhšiu ako 10 dní, považuje sa jeho pobyt za pobyt mimo azylového zariadenia. V takomto prípade je žiadateľ povinný osobne oznámiť ministerstvu vnútra prostredníctvom formulára meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu, na ktorej sa bude zdržiavať a bude zastihnuteľný, telefónne číslo, emailovú adresu a dĺžku pobytu mimo azylového zariadenia. Takýmto oznámením žiadateľ berie na vedomie a súhlasí, že odo dňa opustenia azylového zariadenia mu nebudú poskytované materiálne prijímacie podmienky podľa § 42 ods. 2. Oznámením o pobyte mimo azylového zariadenia sa písomnosti žiadateľovi doručujú na adresu, ktorú uviedol v oznámení o pobyte mimo azylového zariadenia, prípadne prostredníctvom

elektronickej komunikácie. Hranica 10 dní bola stanovená na základe aplikačnej praxe, ktorá ukázala, že 10 dní je primeraná doba, počas ktorej ministerstvo vnútra vie organizovať svoje prijímacie systémy.

Ďalej sa upravuje vstup a pohyb cudzích osôb do azylového zariadenia, pričom právo cudzinca na rozhovor s povereným zástupcom Úradu Vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov, zákonným zástupcom, opatrovníkom a zvoleným zástupcom bez prítomnosti tretích osôb ostáva zachované. Odmietnutie vstupu do azylového zariadenia sa žiadateľovi o vstup oznámi písomne.

K § 55

Ustanovujú sa podrobnosti o vnútornom poriadku pre cudzinca ubytovaného v azylovom zariadení. Ministerstvo vnútra vo vnútornom poriadku ustanoví najmä časový rozvrh poskytovania stravy, výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty, časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností, práva a povinnosti cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení, podmienky opustenia azylového zariadenia a spôsob podávania sťažností cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení. Ministerstvo tak môže vo vnútornom poriadku ustanoviť aj ďalšie veci ako napríklad zákaz držania zvierat v azylovom zariadení, narábanie s inventárom v azylovom zariadení a podmienky úprav ubytovacích priestorov azylového zariadenia. V prípade podania sťažnosti bude cudzinec ubytovaný v azylovom zariadení o výsledku vybavenia sťažnosti písomne informovaný. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou a na základe aplikačnej praxe sa zavádza možnosť ministerstva vnútra vykonať pri dôvodnom podozrení, že cudzinec je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky vyšetrenie, či cudzinec nie je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ďalej sa ustanovuje, že ak nameraná hodnota alkoholu pri dychovej skúške prevyšuje hodnotu 1,00‰, cudzinec je pod vplyvom inej návykovej látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu, ministerstvo vnútra umiestni cudzinca na nevyhnutný čas na vyhradené miesto v azylovom zariadení, to neplatí ak sa cudzinec nachádza v stave, v ktorom bezprostredne ohrozuje inú osobu, majetok alebo verejný poriadok, alebo cudzinec už privodil inej osobe ujmu na zdraví alebo spôsobil škodu na majetku. V takomto prípade je poverený zamestnanec ministerstva vnútra oprávnený nevpustiť cudzinca do azylového zariadenia alebo ho vyzvať na opustenie azylového zariadenia, prípadne privolať Policajný zbor Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra zabezpečí oboznámenie cudzinca s vnútorným poriadkom azylového zariadenia v jazyku, ktorému cudzinec rozumie alebo v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie. V súvislosti so zabezpečovaním prijímacích podmienok sa z dôvodu dodržania zásad správneho konania zavádza možnosť tlmočenia aj prostredníctvom technického zariadenia, ktoré umožňuje automatické tlmočenie alebo prostredníctvom strojového prekladu do cudzieho jazyka alebo slovenského jazyka.

77

K § 56

Ide o dobrovoľnú transpozíciu čl. 9 smernice (EÚ) 2024/1346. Rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu podľa § 56 sa vydáva z iných dôvodov ako rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu v konaní o azyle na hraniciach podľa § 9 ods. 2. Nejedná sa o formu odňatia slobody, ale ide o individuálne a individualizované rozhodnutie, nakoľko ministerstvo vnútra v ňom môže určiť dobu, počas ktorej je žiadateľ povinný sa zdržiavať v azylovom zariadení, povinnosť žiadateľa hlásiť sa v azylovom zariadení v pravidelných intervaloch alebo konkrétne miesto, kde bude žiadateľ umiestnený. Uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na prípady, kedy je pre žiadateľa nevyhnutné opustiť azylové zariadenie; ide najmä o prípady, kedy je žiadateľ povinný sa dostaviť pre orgán verejnej správy alebo súd, pričom žiadateľ musí túto skutočnosť oznámiť ministerstvu vnútra najmenej dva dni vopred. Ministerstvo vnútra vydá rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu z dôvodu verejného poriadku alebo na účely účinného zabránenia úteku žiadateľa, ak existuje riziko úteku. Rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu obsahuje poučenie o dôsledkoch nedodržania povinností, ktoré boli žiadateľovi uložené. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať rozklad, ani návrh na obnovu konania, ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Podanie správnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

K § 57

Úprava prvotnej integrácie vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Azylantovi a cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou sa poskytne jednorazový príspevok a integračný príspevok. Dopĺňa sa povinnosť azylanta alebo cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou vo veku od 18 do 65 rokov absolvovať kurz základov kultúrnej orientácie. Absolvovanie kurzu základnej kultúrnej orientácie je podmienkou pre poskytnutie jednorazového príspevku. Vzor žiadosti na poskytnutie jednorazového príspevku je uvedený v prílohe č. 1. Súčasťou tejto žiadosti je v určených prípadoch potvrdenie o absolvovaní kurzu základov kultúrnej orientácie. Integračný príspevok sa naďalej bude poskytovať počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov od doručenia žiadosti o jeho poskytnutie, pričom zostáva podmienka podať takúto žiadosť do 60 dní od udelenia azylu alebo od udelenia doplnkovej ochrany. Vzor žiadosti na poskytnutie integračného príspevku je uvedený v prílohe č. 2.

Okrem kurzu základov kultúrnej orientácie sa azylantovi a cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou poskytuje aj kurz kultúrnej orientácie, ktorého obsahom sú obsiahlejšie informácie v porovnaní s kurzom kultúrnych reálií pre žiadateľov a kurzom základov kultúrnej orientácie.

V odseku 4 sa stanovuje, že pre azylanta a cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou ministerstvo zabezpečí aj sociálne poradenstvo, psychologické poradenstvo alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie na základe jeho individuálnych potrieb spravidla po dobu 12 mesiacov. Toto ustanovenie sa preberá zo súčasnej právnej úpravy, kedy aplikačná prax ukázala, že doba 12 mesiacov je priemerná doba poskytovania uvedených služieb, ktoré sa v súčasnosti poskytujú prostredníctvom mimovládnej organizácie. V prípade maloletého dieťaťa sa uvedené služby poskytnú aj ak je to potrebné pre jeho vývin.

Zo súčasnej právnej úpravy sa preberá aj ustanovenie odseku 5, kedy ministerstvo môže azylanta alebo cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou, na základe jeho písomnej žiadosti, ubytovať v integračnom stredisku, kde je povinný primerané uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom. Ide o výnimočné prípady, najmä keď si cudzinec nemôže zabezpečiť iné ubytovanie. Azylant alebo cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou sa v integračnom stredisku ubytuje na základe dohody o ubytovaní v integračnom stredisku.

V odseku 6 sa taktiež preberá súčasná právna úprava, že azylantovi alebo cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou sa jednorazový príspevok a integračný príspevok neposkytnú, ak mal na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo poskytnuté dočasné útočisko, nakoľko u týchto cudzincov sa predpokladá, že sú do spoločnosti určitým spôsobom už integrovaný a uvedené príspevky tak strácajú svoj zmysel.

78

K § 58

Precizuje sa definícia dočasného útočiska v súlade so smernicou Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 212, 7.8.2001). Naďalej sa rozlišuje medzi dočasným útočiskom ako európskym ochranným inštitútom a dočasným útočiskom ako národným ochranným statusom. V prvom prípade vláda Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a určí jeho začiatok, podmienky a vyčlení finančné prostriedky na tento účel. Stanovuje sa, že vláda nebude určovať koniec dočasného útočiska, nakoľko k ukončeniu dočasného útočiska dôjde podľa režimu európskej dočasnej ochrany určenej v rozhodnutí Rady Európskej únie. V druhom prípade, to znamená v prípade dočasného útočiska ako národného statusu, sa preberá súčasná právna úprava, v tomto prípade vláda určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska.

K § 59 a 60

V § 59 sa upravujú podmienky, kedy sa konanie o poskytnutie dočasného útočiska nezačne, ide o prípady, keď poskytovanie dočasného útočiska nebolo vyhlásené podľa § 58 ods. 2 alebo 3, ak vyhlásenie urobil cudzinec, ktorý je občanom členského štátu Európskej únie, žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany, azylantom, cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou, odídencom alebo cudzincom, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo je cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska. V týchto prípadoch nie je účelné a logické, aby cudzinec žiadal o poskytnutie dočasného útočiska. Konanie o poskytnutie dočasného útočiska nezačne ani ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba. Vyhlásenie cudzinca zaznamená policajný útvar na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3 a bezodkladne ho zašle ministerstvu vnútra. V súvislosti so zadržaním cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, odobratím biometrických údajov, umiestnením cudzinca v záchytnom tábore a prehliadkou jeho osobných vecí sa preberá súčasná právna úprava, to znamená, že po vyhlásení policajný útvar zadrží cudzincovi cestovný doklad alebo iný o jeho totožnosti obdobne ako pri žiadateľoch, vydá mu o tom potvrdenie a kópiu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska zašle bezodkladne ministerstvu. Doklady sú cudzincovi vrátené po skončení konania o poskytnutie dočasného útočiska. Cudzinec je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia, okrem prípadu, ak má zabezpečené ubytovanie.

V § 60 sa ustanovuje, že s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska vykoná poverený zamestnanec ministerstva osobný pohovor na účel zistenia, či spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska. Osobný pohovor sa nevykoná a policajný útvar vydá cudzincovi potvrdenie o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky (ide o tzv. zrýchlené konanie) v prípade, ak príchod cudzinca na územie Slovenskej republiky zabezpečoval Úrad Vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov alebo iná medzinárodná organizácia, ak ide o presídlenie cudzinca, ktorému poskytoval dočasné útočisko iný členský štát Európskej únie, ak tak rozhodla vláda a neexistujú dôvody na zamietnutie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska podľa § 63 ods. 2. Osobný pohovor sa nevykoná ani v prípade, ak ide o dieťa narodené na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenkyni, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie a z oznámenia podľa odseku 4 prvej vety je zrejmé, že narodené dieťa spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska. V prípade dieťaťa narodeného cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenkyni sa určuje povinnosť zákonného zástupcu tohto dieťaťa bezodkladne oznámiť ministerstvu vnútra jeho

79

narodenie. Určuje sa tiež povinnosť do 60 dní od jeho narodenia poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva vnútra pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, ktoré sa zaznamenajú v zápisnici, pričom v prípade nesplnenia tejto povinnosti ministerstvo vnútra konanie o poskytnutie dočasného útočiska zastaví. Ako je uvedené vyššie, ak je z oznámenia o narodení dieťaťa zrejmé, že narodené dieťa spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska, nie je potrebné požadované údaje poskytnúť.

Ak prebieha konanie o poskytnutie dočasného útočiska, do času kým sa právoplatne rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska sa cudzincovi vydá preukaz cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska.

Ministerstvo vnútra rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska najneskôr do 30 dní od začatia konania, v prípade narodeného dieťaťa do 30 dní od poskytnutia údajov; ministerstvo vnútra môže uvedenú lehotu predĺžiť, a to aj opakovane.

K § 61

Dočasné útočisko sa poskytuje aj na účel zlúčenia rodiny. Vychádza sa zo súčasnej právnej úpravy a v prípade manžela odídenca sa oproti súčasnej právnej úprave bude brať ohľadom trvania manželstva do úvahy nielen krajina pôvodu, ale tiež krajina, z ktorej odídenec odišiel a v ktorej situácia bola dôvodom na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska. Dočasné útočisko na účel zlúčenia rodiny sa poskytne tiež slobodným deťom odídenca a slobodným deťom manžela odídenca do 18 rokov ich veku a iným blízkym príbuzným, ak žili s odídencom v spoločnej domácnosti a boli úplne alebo čiastočne odkázaní na odídenca.

K § 62

Stanovujú sa dôvody na zastavenie konania o poskytnutie dočasného útočiska alebo konania o zrušenie dočasného útočiska, pričom sa preberá súčasná právna úprava. Konanie o poskytnutie dočasného útočiska alebo konanie o zrušenie dočasného útočiska sa zastaví napr. ak cudzinec vzal svoju žiadosť späť, opustil územie Slovenskej republiky, v priebehu konania zomrel, požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany, počas konania o poskytnutie dočasného útočiska nadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa § 60 ods. 4 druhej vety.

K § 63

S výnimkou inštitútu zamietnutia žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska v prípade nesplnenia podmienok na jeho poskytnutie sa zavádza možnosť vylúčiť cudzinca z poskytnutia dočasného útočiska aj v prípade, ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 2. Ide o prípady, ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že cudzinec spáchal zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, dopustil sa závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, pričom uvedené sa vzťahuje rovnako na spoluúčastníkov trestného činu aj na podnecovateľov, je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť ako osoba právoplatne odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo ho možno považovať za hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Uvedené sa zavádza na základe aplikačnej praxe, kedy v prípade takýchto osôb ministerstvo vnútra muselo cudzincovi dočasné útočisko poskytnúť a následne mohlo začať konanie o zrušenie dočasného útočiska. Na tento účel si ministerstvo vnútra môže vyžiadať stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.

80

K § 64 a 65

Stanovujú sa dôvody, kedy dochádza k zániku dočasného útočiska a zrušeniu dočasného útočiska. Dočasné útočisko zaniká napr. v prípade uplynutia času určeného rozhodnutím Rady Európskej únie alebo vlády, smrťou odídenca, písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa dočasného útočiska, ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný členský štát Európskej únie alebo jeho zrušením. Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak existuje dôvod na zamietnutie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska podľa § 63 alebo ak odídencovi bolo poskytnuté dočasné útočisko na základe nepravdivých alebo falošných údajov o jeho totožnosti. V uvedených prípadoch nie je logické ani účelné, aby bolo cudzincovi dočasné útočisko naďalej poskytované.

V prílohe č. 4 sa uvádza vzor preukazu odídenca na účel presídlenia odídenca do iného členského štátu Európskej únie, v ktorom sa mu poskytne dočasné útočisko.

K § 66

Pri preskúmaní rozhodnutia sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Stanovuje sa, že proti rozhodnutiu ministerstva vnútra o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení dočasného útočiska nie je možné podať rozklad, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Vylúčenie možnosti podať návrh na obnovu konania alebo návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa navrhuje z dôvodu aplikačnej praxe, ktorá ukázala, že paralelná existencia viacerých konaní (napr. konania o správnej žalobe a konania o obnove konania v tej istej právnej veci) je neúčelná a nehospodárna. Takúto právnu úpravu považujeme za dostatočnú, nakoľko právo cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska a odídenca podať správnu žalobu zostáva zachované s výnimkou prípadov uvedených v § 62 písm. a), c) až f) a i) až k), kedy možnosť podať správnu žalobu vylučuje samotná povaha veci.

K § 67 a 68

Určujú sa práva a povinnosti cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska a odídenca. Ostáva zachované právo odídenca byť ubytovaný v azylovom zariadení počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky a v prípade, že ide o zraniteľnú osobu podľa § 68 ods. 3, aj po uplynutí tejto doby. Rovnaký ostáva aj spôsob preukazovania zraniteľnosti, možnosť predĺženia ubytovania v azylovom zariadení a dôvody na opustenie azylového zariadenia. Cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska po odchode zo záchytného tábora nebude umiestnený v humanitnom centre, nakoľko návrh s týmto typom azylového zariadenia už nepočíta, ale v pobytovom tábore.

K § 69

Návrh zachováva poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca a to počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky a v prípade, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2, aj po uplynutí tejto doby. Spôsob preukazovania zraniteľnosti sa oproti súčasnej právnej úprave nemení. Zostávajú povinnosti odídenca (napr. povinnosť do troch pracovných dní od začiatku poskytovania ubytovania osobne oznámiť obci, že mu oprávnená osoba poskytuje ubytovanie), oprávnenej osoby (napr. ubytovanie musí spĺňať minimálne požiadavky podľa § 62 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 533/2021 Z. z., predložiť obci zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi) a obce (napr. obec vypláca príspevok jednotlivých oprávneným osobám do piatich pracovných dní od prijatia sumy poukázanej ministerstvom) v súvislosti procesom poskytnutia príspevku za ubytovanie odídenca.

Z dôvodu plynulého zabezpečenia spracovania príspevku za ubytovanie odídenca obec spracúva osobné údaje uvedené v zmluve o poskytovaní ubytovania odídencov a vo výkaze, ako aj tieto údaje overovať v informačnom systéme alebo v súčinnosti s ministerstvom.

81

Z dôvodu transparentnosti a právnej istoty vláda nariadením ustanoví výšku jednotlivých príspevkov a náležitosti zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi.

K § 70 až 72

Upravuje sa konanie o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu. V odseku 2 sa stanovujú podmienky doručovania písomností a rozhodnutia v konaní o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu, pričom písomnosť sa doručuje do vlastných rúk, náhradné doručovanie je zabezpečené uložením v mieste, ktoré ministerstvo vnútra určí a oznámením o uložení nedoručenej písomnosti vyvesením na informačnej tabuli v tomto mieste. Fikcia doručenia nastáva posledný deň 5 dňovej lehoty, ktorá plynie od uloženia písomnosti. Na doručenie rozhodnutia sa primerane aplikuje ustanovenie § 16 ods. 7 až 9. Ďalej sa stanovuje, že ministerstvo konanie o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu preruší v prípade, ak iný štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany a pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky nie je známy, najviac však na tri roky od dátumu, keď ministerstvo informovalo zodpovedný štát, že cudzinec utiekol. Ide o implementáciu čl. 46 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1351, ktoré ustanovuje, že okrem uvedeného dôvodu sa konanie o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu preruší aj v prípade jeho uväznenia, najviac však na jeden rok. V § 71 sú uvedené dôvody na zastavenie konania o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu, napr. z dôvodu, že cudzinec požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené. Rozhodnutie o zastavení konania nie je preskúmateľné správnym súdom. Vylúčenie možnosti podať návrh na obnovu konania a návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa navrhuje z dôvodu aplikačnej praxe, ktorá ukázala, že paralelná existencia viacerých konaní (napr. konania o správnej žalobe a konania o obnove konania v tej istej právnej veci) je neúčelná a nehospodárna. Na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z praxe sa zavádza možnosť cudzinca po doručení rozhodnutia o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu vzdať sa podania správnej žaloby. Takéto vyhlásenie musí žiadateľ urobiť písomne a nie je možné vziať späť. Rozhodnutie o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu, proti ktorému sa žiadateľ vzdal správnej žaloby nie je preskúmateľné správnym súdom. Správny súd by v tomto prípade postupoval podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, kedy by žalobu odmietol ako neprípustnú, nakoľko by smerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému je vylúčený súdny prieskum. Cudzinec bude poučený o práve vzdať sa podania správnej žaloby v rámci poučenia o konaní o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu.

K § 73

V odseku 1 sa stanovuje, že pri uplatňovaní tohto zákona sa zohľadňuje najlepší záujem maloletého.

V odseku 2 sa ukladá ministerstvu vnútra povinnosť posúdiť a zohľadniť v konaní o medzinárodnej ochrane potrebu osobitných procesných záruk účastníka konania.

K § 74

Stanovuje sa, že ak nejde o zlúčenie rodiny podľa § 32, § 33 a § 61, na zlúčenie rodiny sa vzťahuje zákon o pobyte cudzincov.

K § 75

Z dôvodu zamedzenia zneužitia sa stanovuje, že dočasný preukaz žiadateľa alebo preukaz žiadateľa je cudzinec povinný bezodkladne odovzdať ministerstvu vnútra, ak už nie je žiadateľom. Taktiež sa stanovuje povinnosť odovzdať nájdené preukazy policajtovi alebo obecnému úradu, ktorý zabezpečí ich odovzdanie ministerstvu vnútra.

82

K § 76

Zavádza sa možnosť vlády Slovenskej republiky ustanoviť zoznam bezpečných krajín pôvodu a zoznam bezpečných tretích krajín. Podrobnosti sú obsiahnuté v čl. 64 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

K § 77

Oproti súčasnej právnej úprave sa dopĺňa, že okrem cudzinca, ktorý vzal svoju žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany späť a požiadal o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu môže ministerstvo vnútra ubytovať v pobytovom tábore a poskytovať mu stravovanie alebo stravné a základné hygienické potreby počas lehoty na jeho vycestovanie aj cudzincovi, ktorému bolo vydané rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu a ktorý už nie je žiadateľom. Toto ustanovenie sa zavádza na základe aplikačnej praxe, pričom je v záujme Slovenskej republiky, aby v prípade takéhoto cudzinca bolo rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu aj vykonateľné. V opačnom prípade prechádza zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany na Slovenskú republiku.

K § 78

Zavádza sa ustanovenie upravujúce súčinnosť štátnych orgánov, aj prokuratúry, orgánov územnej samosprávy a fyzických osôb a právnických osôb, pričom ide o mierne odchylnú právnu úpravu od Správneho poriadku, ktorý je vo vzťahu k návrhu lex generalis. Potrebu výslovného vymedzenia subjektov, ktoré poskytujú ministerstvu vnútra súčinnosť priniesla aplikačná prax.

K § 79

Určuje sa, že ministerstvo vnútra je povinné vypracovať plán pre prípad nepredvídaných udalostí v oblasti medzinárodnej ochrany podľa vzoru vypracovaného Agentúrou Európskej únie pre azyl, pričom uvedený plán ministerstvo vnútra preskúma najmenej raz za tri roky a v prípade jeho aktualizácie oznámi túto skutočnosť elektronicky Agentúre Európskej únie pre azyl. Ide o transpozíciu čl. 32 smernice (EÚ) 2024/1346.

K § 80 a 81

Určujú sa osobné údaje, ktoré ministerstvo vnútra a policajný útvar vedú v informačných systémoch, pričom sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Explicitne sa vymedzujú osobné údaje, ktoré na účel konania o medzinárodnej ochrane, postupu pri poskytovaní dočasného útočiska, konania o odovzdaní do zodpovedného štátu, poskytovania ubytovania a starostlivosti o cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení a poskytovania poradenstva ministerstvo vnútra a policajný útvar spracúvajú.

Ministerstvo vnútra uchováva údaje podľa odseku 1 a 2 v súlade s čl. 72 nariadenia (EÚ) 2024/1348, s výnimkou osobných údajov podľa odseku 1 a 2 v rozsahu rozhodnutí vydaných podľa tohto návrhu a rozhodnutí súdu pri preskúmavaní týchto rozhodnutí, ktoré ministerstvo vnútra uchováva po dobu 20 rokov od posledného rozhodnutia o žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, rozhodnutia o odovzdaní do zodpovedného štátu alebo od zániku azylu, zániku doplnkovej ochrany alebo zániku dočasného útočiska. V ostatných veciach (s výnimkou rozhodnutí v správnom konaní a súdnych rozhodnutí) sa postupuje podľa čl. 72 nariadenia (EÚ) 2024/1348, a teda osobné údaje sa uchovávajú po dobu 10 rokov.

Ministerstvo vnútra je oprávnené údaje uvedené v § 80 poskytovať do iného štátu alebo prijímať z iného štátu, napríklad podľa čl. 51 nariadenia (EÚ) 2024/1351. Uvedené však neplatí v prípade štátu podľa § 30, § 31 a § 58, počas doby, kedy je cudzinec žiadateľom, počas trvania azylu, počas trvania doplnkovej ochrany, počas konania o poskytnutie dočasného útočiska a počas

83

poskytovania dočasného útočiska, nakoľko tieto osoby vyžadujú osobitnú ochranu vo vzťahu k ich krajine pôvodu. Ministerstvo vnútra alebo iný orgán verejnej moci nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany a o dôvodoch takej žiadosti ani vtedy, ak azyl alebo doplnková ochrana zanikli alebo cudzinec už nie je žiadateľom. Ministerstvo vnútra nesmie získavať informácie o cudzincoch od pôvodcu ich prenasledovania alebo vážneho bezprávia spôsobom, ktorým sa pôvodca prenasledovania dozvie, že títo cudzinci sú azylanti alebo cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou; v prípade žiadateľov od údajného pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia.

K § 82

Stanovujú sa výdavky, ktoré uhrádza ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra uhrádza aj odmeny tlmočníka v konaní o medzinárodnej ochrane.

K § 83

Rámcovo sa upravuje postup pri presídlení alebo humanitárnom prijatí v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1350 zo 14. mája 2024, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídlenie a humanitárne prijatie a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1350, 22.5.2024) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1350“) a na základe rozhodnutia príslušných orgánov Slovenskej republiky. Bez súhlasu vlády Slovenskej republiky s tým, že sa Slovenská republika zúčastňuje na mechanizme presídlenia a humanitárneho prijatia podľa nariadenia (EÚ) 2024/1350, presídľovanie podľa predmetného ustanovenia nebude možné. Ďalej sa určujú subjekty, ktoré v prípade presídlenia alebo humanitárneho prijatia poskytnú ministerstvu vnútra súčinnosť a tiež subjekty, ktoré sú oprávnené spracúvať osobné údaje osôb posudzovaných na presídlenie alebo humanitárnej prijatie v rozsahu podľa § 80. Obdobne, ako v prípade žiadateľov, si ministerstvo na posúdenie presídlenia alebo humanitárneho prijatia vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva a určuje sa lehota na zaslanie stanoviska. Na tento účel sa Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu umožní vstup do evidencií podľa § 80 ods. 1 návrhu zákona a tieto subjekty majú právo spracúvať osobné údaje podľa § 80 ods. 2 návrhu zákona.

K § 84

Navrhuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre ministerstvo vnútra a policajný útvar v prípade krízovej situácie a vyššej moci postupovať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1359 zo 14. mája 2024, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1147 (Ú. v. EÚ L, 2024/1359, 22.5.2024). O potrebe postupovať podľa uvedeného nariadenia rozhodne ministerstvo vnútra.

K § 85

Nakoľko Správny poriadok je vo vzťahu k návrhu zákonom lex generalis, vymedzujú ustanovenia, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Právne úkony vykonávané v konaniach podľa návrhu zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak § 16 ods. 10 neustanovuje inak.

K § 86

Určuje sa, že na doručovanie rozhodnutí o obmedzení slobody pohybu podľa § 9 a § 56, rozhodnutí o úhrade výdavkov v azylovom zariadení podľa § 42 ods. 3, rozhodnutí o odňatí vreckového podľa § 42 ods. 4 sa primerane použijú ustanovenia § 16 ods. 7 až 9 a § 18.

K § 87

V prílohe č. 5 sa uvádzajú právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa preberajú do návrhu.

84

K § 88

Vymedzujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa stanovujú podmienky, kedy sa použije súčasná právna úprava a kedy sa použije navrhovaná právna úprava a upresňujú sa ďalšie skutočnosti umožňujúce plynulý prechod medzi súčasnou právnou úpravou zákona o azyle a navrhovanou právnou úpravou zákona o medzinárodnej ochrane.

V odseku 1 sa určuje, ktoré konania o azyle začaté podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa dokončia podľa predpisov účinných do 11. júna 2026.

V odseku 2 sa z dôvodu plynulého prechodu v súvislosti s udeľovaním doplnkovej ochrany na dobu neurčitú stanovuje, že konanie o predĺženie doplnkovej ochrany začaté podľa predpisov účinných do 11. júna 2026, v ktorom ešte nebolo vydané rozhodnutie, ministerstvo zastaví. Takéto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Ak rozhodnutie do uvedeného termínu vydané bolo, takéto konanie o predĺženie doplnkovej ochrany sa dokončí podľa doterajších predpisov, okrem prípadov, kedy súd zruší rozhodnutie o nepredĺžení doplnkovej ochrany a vráti vec ministerstvu na ďalšie konanie. V takomto prípade sa konanie o predĺženie doplnkovej ochrany zastaví a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Jasne sa určuje, že v prípade ak sa konania zastaví, doplnková ochrana naďalej trvá.

V odseku 3 sa z dôvodu plynulého prechodu v súvislosti s udeľovaním azylu na účel zlúčenia rodiny na dobu neurčitú stanovuje, že konanie o udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny začaté podľa predpisov účinných do 11. júna 2026, v ktorom ešte nebolo vydané rozhodnutie, ministerstvo zastaví. Takéto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Ak rozhodnutie do uvedeného termínu vydané bolo, takéto konanie o udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny sa dokončí podľa doterajších predpisov, okrem prípadov, kedy súd zruší rozhodnutie o udelení azylu na účel zlúčenia rodiny a vráti vec ministerstvu na ďalšie konanie. V takomto prípade sa konanie o udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny zastaví a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Jasne sa určuje, že v prípade ak sa konania zastaví, azyl naďalej trvá.

V odseku 4 sa z dôvodu jednoznačnosti vymedzuje, že dočasné útočisko vyhlásené podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa považuje za dočasné útočisko vyhlásené podľa tohto zákona, nakoľko dôvod pre uplatňovanie dočasného útočiska stále trvá.

V odsekoch 5 a 6 sa stanovuje, že konanie o poskytnutie dočasného útočiska a konanie o zrušenie dočasného útočiska začaté podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa dokončia podľa tohto zákona, a to z dôvodu, že na uvedené konania sa uplatňujú stále tie isté podmienky.

V odsekoch 7 sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že azylant, ktorému sa udelil azyl podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa považuje za azylanta podľa tohto zákona.

Aj z dôvodu zmeny terminológie sa v odseku 8 určuje, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa považuje za cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou podľa tohto zákona s tým, že sa takýto cudzinec súčasne považuje za cudzinca s udelený trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

V odseku 9 sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že odídenec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa považuje za odídenca podľa tohto zákona.

V odsekoch 10, 12 a 13 sa vymedzuje, že jednorazový príspevok, integračný príspevok a príspevok za ubytovanie odídenca, poskytovaný podľa predpisov účinných do 11. júna 2026, sa považuje za jednorazový príspevok, integračný príspevok a príspevok za ubytovanie odídenca podľa tohto zákona. To znamená, že pri poskytovaní integračného príspevku alebo príspevku za ubytovanie odídenca sa plynule pokračuje aj po nadobudnutí účinnosti zákona, s tým, že sa samozrejme berie do úvahy (započítava) poskytnutie týchto príspevkov pred 11. júnom 2026.

85

Z dôvodu plynulého prechodu v súvislosti s novo zavedenou podmienkou absolvovania kurzu základov kultúrnej orientácie sa v odseku 11 stanovuje, že ak sa cudzincovi udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana do 11. júna 2026, podmienka absolvovania kurzu základov kultúrnej orientácie na poskytnutie jednorazového príspevku sa neuplatňuje.

V odseku 14 sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že zmluva o poskytnutí ubytovania odídencovi uzatvorená podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa považuje za zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi uzatvorenú podľa tohto zákona.

V odseku 15 sa ustanovuje pre občana členského štátu Európskej únie možnosť zotrvať v azylovom zariadení do 31. augusta 2026, ak podal žiadosť o udelenie azylu podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 a je ubytovaný v azylovom zariadení 11. júna 2026. Lehotu na zotrvanie v azylovom zariadení nie je možné predĺžiť a takáto osoba je po uplynutí 31. augusta 2026 povinná azylové zariadenie opustiť. Smernica (EÚ) 2024/1346 sa nevzťahuje na občana členského štátu Európskej únie a od účinnosti návrhu zákona sa takémuto občanovi nebude poskytovať starostlivosť v azylovom zariadení (okrem prechodného obdobia podľa prvej vety).

V odseku 16 sa rieši použitie preukazu žiadateľa vydaného podľa predpisov účinných do 11. júna 2026. Takýto preukaz sa bude považovať za preukaz žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany a bude použiteľný najneskôr do 31. augusta 2026.

K § 89

Rieši sa použitie novej terminológie (napr. „žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany“, „žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany“, „udelená doplnková ochrana“) v ostatných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K § 90

Z dôvodu zabezpečenia kontinuity poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca sa určuje, že do nadobudnutia účinnosti vykonávacieho právneho predpisu vydaného na základe tohto zákona (§ 69 ods. 18) zostáva v platnosti a účinnosti nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 151/2024 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 36/2025 Z. z.

K § 91

Navrhuje sa zrušiť aktuálne platný zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj jeho vykonávací predpis – aktuálne platné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu v znení neskorších predpisov.

K čl. II (Trestný zákon)

K § 65 ods. 1

Zužuje sa okruh osôb, v prípade ktorých nie je možné uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Osobitná ochrana zostáva zachovaná pre osoby, ktorým sa na území Slovenskej republiky udelil azyl z dôvodu prenasledovania alebo udelila doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia, to znamená pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou.

K čl. III (Trestný poriadok)

K § 501 písm. b)

Zužuje sa okruh osôb, v prípade ktorých je neprípustné vydanie do cudziny. Osobitná ochrana zostáva zachovaná pre osoby, ktorým sa na území Slovenskej republiky udelil azyl z dôvodu

86

prenasledovania alebo udelila doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia, to znamená pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou.

K čl. IV (Správny súdny poriadok)

K bodom 1, 3 a 14 [§ 6 ods. 2 písm. d), § 17 úvodná veta, § 23 ods. 2 písm. b), § 206 ods. 1 a 6, § 446 ods. 2 písm. d) a § 145 ods. 2 písm. d) a § 231]

Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z aplikačnej praxe.

V súvislosti so súdnym prieskumom rozhodnutí o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu sa upravuje, aby rozhodnutie o zákaze vstupu vydané ako samostatné rozhodnutie alebo vydané ako súčasť rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa v oblasti súdneho prieskumu riadilo ustanoveniami upravujúcimi žalobu podľa štvrtej hlavy Správneho súdneho poriadku. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby správna žaloba vo veciach administratívneho vyhostenia bola v Správnom súdnom poriadku upravená komplexne a jednotne, čo je v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania.

Na základe súčasnej právnej úpravy sa stávali situácie, že spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu môže byť aj výrok o zákaze vstupu obsiahnutý v rozhodnutí o administratívnom vyhostení. Proti časti rozhodnutia, ktoré obsahuje výrok o administratívnom vyhostení je cudzinec (účastník konania) oprávnený podať správnu žalobu s odkazom na znenie § 231 a nasl. Správneho súdneho poriadku a proti časti rozhodnutia, ktoré obsahuje výrok o zákaze vstupu je cudzinec (účastník konania) oprávnený podať správnu žalobu s odkazom na znenie § 206 ods. 6 Správneho súdneho poriadku. Na základe vyššie uvedeného podľa súčasnej platnej právnej úpravy Slovenskej republiky napríklad na podanie žaloby proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení stanovuje Správny súdny poriadok lehotu 30 dní (ustanovenia štvrtej hlavy Správneho súdneho poriadku ) a na podanie žaloby proti rozhodnutiu o zákaze vstupu je vo všeobecnosti stanovená lehota 2 mesiace od doručenia tohto rozhodnutia (ustanovenia tretej hlavy). Zároveň z takéhoto postupu (oddeliteľnosťou týchto výrokov) vznikajú situácie, kedy o jednom ucelenom prípade rozhodujú podľa kauzálnej a miestnej príslušnosti dvaja rozdielni sudcovia, resp. senáty v rôznom obsadení, poprípade rôznych súdov, čoho dôsledkom je nehospodárnosť konania a zvýšená zaťaženosť súdov. Rozhodnutia o zákaze vstupu a administratívnom vyhostení sú vzájomne podmienené. Zákaz vstupu musí alebo môže byť pripojený k rozhodnutiu o návrate, a teda , podkladovým rozhodnutím, ku ktorému môže alebo nemusí byť pripojený zákaz vstupu, je rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Táto vzájomná závislosť je potvrdená aj smernicou (ES) 2008/115.

Smernica (ES) 2008/115 v čl. 6 ods. 6 nebráni členským štátom prijať rozhodnutie o ukončení legálneho pobytu spolu s rozhodnutím o návrate a/alebo rozhodnutím o odsune a/alebo o zákaze vstupu v jednom správnom alebo súdnom rozhodnutí alebo akte v zmysle ustanovení ich vnútroštátnych právnych predpisov, a to bez toho, aby boli dotknuté procesné záruky ustanovené v kapitole III a v iných príslušných ustanoveniach práva Spoločenstva a vnútroštátneho práva. Slovenská právna úprava, konkrétne zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 77 aj § 82 upravuje vydanie jedného rozhodnutia, ktoré obsahuje tak rozhodnutie o administratívnom vyhostení (podľa smernice rozhodnutie o návrate) a zároveň aj rozhodnutie o zákaze vstupu. Smernica (ES) 2008/115 teda pripúšťa, že jedným rozhodnutím vnútroštátneho orgánu dôjde ku komplexnému rozhodnutiu, ktoré je en bloc preskúmateľné súdom.

K bodu 2 (§ 71 ods. 2)

Upravuje sa ustanovenie o neplynutí (spočívaní) lehoty na podanie žaloby tak, že sa neuplatní v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia, administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu.

87

K bodu 4 (§ 207 ods. 2)

Rozširuje sa okruh rozhodnutí, ktoré sa v oblasti súdneho prieskumu budú riadiť ustanoveniami upravujúcimi žalobu podľa štvrtej hlavy Správneho súdneho poriadku. Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu sa budú rozumieť aj rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa obmedzenia slobody pohybu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany, odňatia vreckového a úhrady výdavkov v azylovom zariadení.

K bodu 5 (§ 211)

V súlade s čl. 67 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2024/1348 a čl. 43 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1351 sa upravujú lehoty na podanie správnej žaloby vo veciach azylu.

Na základe aplikačnej praxe sa súčasná všeobecná lehota na podanie správnej žaloby 30 dní považuje za primeranú, návrhom sa však lehota mení z 30 dní na jeden mesiac, čím dochádza k jej zosúladeniu s terminológiou použitou v nariadení (EÚ) 2024/1348, ako aj k zjednoteniu s lehotou na podanie kasačnej sťažnosti.

V odseku 2 sa oproti súčasnej 20-dňovej lehote, ustanovuje 10- dňová lehota na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená a proti rozhodnutiu o zastavení konania o medzinárodnej ochrane. Uvedená 10- dňová lehota kopíruje hornú hranicu lehoty podľa čl. 67 ods. 7 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1348. V odseku 2 sa taktiež oproti súčasnej 15-dňovej lehote (súčasný odsek 3), ustanovuje 10-dňová lehota na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o poskytnutí dočasného útočiska. K úprave lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o poskytnutí dočasného útočiska z 15 dní na 10 dní sa pristúpilo z dôvodu menšej náročnosti konania, ako aj z dôvodu zosúladenia a proporcionálnosti s inými lehotami.

V odseku 3 sa navrhuje 7-dňová lehota na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu, proti rozhodnutiu o odovzdaní žiadateľa do štátu relokácie a proti rozhodnutiu o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu. Všetky tieto rozhodnutia „vychádzajú“ z čl. 43 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1351, pričom sa stanovila dolná hranica lehoty, a to z dôvodu, že súčasná lehota 20 dní spôsobovala v praxi aplikačné problémy, najmä čo sa týka celkovej dĺžky obmedzenia slobody osôb, ktorým bolo vydané rozhodnutie o zaistení. V konečnom dôsledku je súčasná dĺžka lehoty 20 dní nepriaznivá aj pre samotnú dotknutú osobu, nakoľko primárnym záujmom dotknutej osoby je čo najrýchlejšie uskutočnenie procedúry upravenej v nariadení (EÚ) 2024/1351, a teda rýchle a efektívne určenie zodpovedného štátu, ako aj realizácia transferu osoby do takto určeného zodpovedného štátu, ak je dôvodný a možný. Rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu nahrádza v súčasnosti používané ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, ktorým sa žiadosť o udelenie azylu zamieta ako neprípustná z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušný iný štát. V prípade rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa do štátu relokácie ide o úplne nový druh rozhodnutia, ktorý zavádza zákon o medzinárodnej ochrane (čl. I).

V odseku 4 sa navrhuje proti rozhodnutiu o obmedzení slobody pohybu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany, proti rozhodnutiu o odňatí vreckového a proti rozhodnutiu o úhrade výdavkov v azylovom zariadení 10-dňová lehota na podanie správnej žaloby. Takto stanovenú lehotu považuje navrhovateľ za primeranú, aby bolo zabezpečené rýchle a efektívne konanie. Zvolil sa prístup uviesť tieto rozhodnutia v samostatnom odseku s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetné rozhodnutia sa vzťahujú na prijímacie podmienky cudzincov v azylových zariadeniach. V prípade rozhodnutia o obmedzení slobody pohybu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany ide o úplne nový druh rozhodnutia, ktorý zavádza zákon o medzinárodnej ochrane (čl. I).

88

V prípade rozhodnutia o odňatí vreckového a rozhodnutia o úhrade výdavkov v azylovom zariadení ide o preskúmanie rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade.

Osobitnú lehotu na podanie správnej žaloby ustanovuje § 220a ods. 1 (bod 9) v prípadoch konania o azyle na hraniciach. Lehota na podanie správnej žaloby sa vo všetkých prípadoch počíta od doručenia príslušného rozhodnutia.

K bodu 6 (§ 213 ods. 3)

Obdobne ako je to vo veciach zaistenia (§ 227 ods. 2), ani pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o obmedzení slobody pohybu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany nebude môcť súd priznať správnej žalobe odkladný účinok.

K bodu 7 (§ 216 ods. 3 a 4)

Určujú sa lehoty, v ktorých má súd rozhodnúť o správnych žalobách proti rozhodnutiu o obmedzení slobody pohybu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany a proti rozhodnutiu o odňatí vreckového a proti rozhodnutiu o úhrade výdavkov v azylovom zariadení. Kratšia, a to 15-dňová lehota na rozhodnutie súdu bola zvolená pri obmedzení slobody pohybu žiadateľa, 30-dňová lehota na rozhodnutie súdu sa určuje pri odňatí vreckového a úhrade výdavkov v azylovom zariadení. 15-dňovú lehotu v prípade obmedzenia slobody pohybu žiadateľa považuje navrhovateľ za primeranú, nakoľko v tomto prípade ide o výrazný zásah do práv žiadateľa a je žiaduce, aby konanie bolo rýchle. Navyše, ak ide o obmedzenie slobody pohybu žiadateľa vydané v konaní o azyle na hraniciach, policajný útvar nemusí odôvodňovať prečo bolo nevyhnutné vydanie takéhoto rozhodnutia z dôvodu verejného poriadku alebo rizika úteku a správna žaloba žiadateľa môže smerovať len voči primeranosti obmedzenia alebo podmienkam v zariadení, do ktorého bol umiestnený a nie voči samotnej aplikácii čl. 9 smernice (EÚ) 2024/1346, čo platí aj v prípade súdneho konania.

K bodu 8 (§ 217)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na novú terminológiu používanú v zákone o medzinárodnej ochrane (čl. I), a to „rozhodnutie o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu“ a spojenie „požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany“.

K bodom 9 a 15 (§ 220a a § 241a)

Dopĺňajú sa osobitné ustanovenia o konaní o azyle na hraniciach a osobitné ustanovenia o konaní o návrate na hraniciach. V prípade § 220a ide o preskúmavanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany v konaní o azyle na hraniciach podľa osobitného prepisu [nariadenie (EÚ) 2024/1348] a v prípade § 241a ide o preskúmavanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení v konaní o návrate na hraniciach podľa osobitného predpisu [ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1349 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje konanie o návrate na hraniciach a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1148 (Ú. v. EÚ L, 2024/1349, 22.5.2024) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1349“)].

V obidvoch konaniach

-sa určuje lehota na podanie správnej žaloby proti príslušnému rozhodnutiu na 7 dní od jeho doručenia,

-sa ustanovuje možnosť správnemu súdu priznať odkladný účinok správnej žalobe aj bez návrhu žalobcu a bez vyjadrenia žalovaného, a to aj z iných dôvodov ako ustanovuje Správny súdny poriadok v § 185,

-sa určuje, že o návrhu na priznanie odkladného účinku rozhodne správny súd do piatich dní od jeho podania a v prípade, ak správny súd rozhoduje bez návrhu žalobcu, o priznaní odkladného účinku rozhodne do siedmich dní od podania správnej žaloby,

89

-sa umožňuje správnemu súdu konať bez pojednávania; pojednávanie však môže nariadiť ak to považuje za potrebné,

-sa určuje lehota správnemu súdu rozhodnúť o správnej žalobe, a to do 30 dní od jej doručenia,

-sa stanovuje náhradné doručovanie rozhodnutia o správnej žalobe, čo umožní rýchlejšie a efektívnejšie doručovanie rozhodnutí, a teda dodržanie 12 týždňovej lehoty.

Lehota 7 dní na podanie správnej žaloby, ako aj lehota 30 dní pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe boli stanovené tak, aby bolo možné v rámci 12 týždňovej lehoty počas konania o azyle na hraniciach, ako aj 12 týždňovej lehoty počas konania o návrate na hraniciach zabezpečiť všetky potrebné úkony a uvedenú lehotu dodržať.

K bodu 10 (§ 225 ods. 1)

Navrhovanou zmenou sa predlžuje lehota na podanie správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 zo 7 na 10 dní. K uvedenej zmene sa pristupuje na základe aplikačnej praxe, najmä podnetov zo strany Centra právnej pomoci, podľa ktorého nie je možné v každom prípade zrealizovať a zabezpečiť tlmočenie, návštevu cudzinca zaisteného v zariadení, nahliadnutie do spisu a vôbec prípravu podania do 7 dní, ak súčasne návrh ruší spočívanie lehoty pre Centrum právnej pomoci, čo garantovalo včasné zabezpečenie právnej pomoci. Predĺžením lehoty na podanie správnej žaloby v predmetnej oblasti sa zabezpečí, že právna pomoc pre zaistených cudzincov bude reálne dostupná a efektívna.

K bodu 11 (§ 228 ods. 1 prvá veta)

Navrhovanou zmenou sa umožní súdu rozhodnúť o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zaistení aj bez nariadenia pojednávania. V prípade, ak budú účastníci konania alebo aspoň jeden z účastníkov konania trvať na nariadení pojednávania, súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní.

K bodu 12 a 13

V súlade s navrhovaným textom sa mení nadpis štvrtej hlavy v tretej časti a tiež nadpis tretieho dielu v štvrtej hlave tretej časti.

K bodu 16 (§ 439 ods. 4)

Z dôvodu dodržania lehoty 12 týždňov v konaní o azyle na hraniciach podľa § 220a a lehoty 12 týždňov v konaní o návrate na hraniciach podľa § 241a sa dopĺňa, že kasačná sťažnosť v prípade uvedených konaní nie je prípustná. Lehoty 12 týždňov zahŕňajú jednak správne konanie, ako aj súdne konanie a rozhodovanie o kasačnej sťažnosti by vzhľadom na časovú náročnosť viedlo k zmareniu konania o azyle na hraniciach alebo konania o návrate na hraniciach.

K bodu 17 (príloha)

Príloha sa dopĺňa o smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), ktorá sa návrhom zákona preberá do Správneho súdneho poriadku.

K čl. V (zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

Uvedené sa navrhuje z dôvodu zaradenia žaloby proti rozhodnutiu o zákaze vstupu do režimu osobných žalôb v cudzineckej agende (spresnenie názvu štvrtej hlavy tretieho dielu Správneho súdneho poriadku).

K čl. VI (zákon o štátnom občianstve)

90

K bodom 1 a 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Aktualizujú sa poznámky pod čiarou v súvislosti so zákonom o medzinárodnej ochrane (čl. I).

K bodom 2, 4 a 5 (§ 7 ods. 1 písm. g) a § 8a ods. 4)

Dopĺňa sa nová podmienka na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť, ak proti žiadateľovi nie je vedené konanie o odňatie doplnkovej ochrany. Ide o obdobnú podmienku, akú zákon o štátnom občianstve už obsahuje vo vzťahu k azylantovi.

Ak sa konanie o odňatie doplnkovej ochrany začalo, tak sa konanie o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky preruší, pričom sa v ňom pokračuje, ak sa konanie o odňatie doplnkovej ochrany skončilo.

K čl. VII (zákon o prokuratúre)

V nadväznosti na prehodnotenie azylových zariadení v návrhu zákona o medzinárodnej ochrane je potrebné, aby sa zákon o prokuratúre novelizoval v ustanovení § 18 tak, že výpočet zariadení a miest, kde prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti, bude stanovený tak, že prokurátor bude vykonávať dozor všade tam, kde sa nachádzajú alebo môžu nachádzať osoby, ktoré sú pozbavené, alebo obmedzené na osobnej slobode orgánmi verejnej moci. Uvedená navrhovaná zmena právnej úpravy len nadväzuje na už existujúcu pôsobnosť prokurátora vykonávať dozor podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre, podľa ktorého platí, že pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

V ďalšom texte návrhu ide už len o precizovanie právnej úpravy tak, aby bola prehľadnejšia; boli vypustené nevhodné pojmy (ide o zariadenia, kde sa vykonáva zabezpečovacie opatrenie, ktoré ani neexistujú) a explicitne sa ustanovuje, že dozor prokurátor vykonáva aj v určených priestoroch vytvorených na útvaroch Policajného zboru (na čo už reflektuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 33/2024).

K čl. VIII (zákon o verejnom ochrancovi práv)

K bodu 1 (§ 3 ods. 4 a 5)

Verejnému ochrancovi práv sa zveruje právomoc plniť úlohy nezávislého monitorovacieho mechanizmu podľa čl. 10 nariadenia (EÚ) 2024/1356 a nariadenia (EÚ) 2024/1348. Verejný ochranca vykonáva túto činnosť na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy.

Navrhované ustanovenie v odseku 5 reaguje na potrebu vyvážiť dve základné hodnoty, ktoré môžu byť v konkrétnych situáciách výkonu mandátu verejného ochrancu práv v napätí – na jednej strane zodpovednosť Policajného zboru za bezpečnosť osôb a za riadny priebeh eskorty, a na druhej strane nezávislosť verejného ochrancu práv ako orgánu ochrany základných práv a slobôd.

V rámci výkonu úloh nezávislého monitorovacieho mechanizmu vykonáva verejný ochranca práv aj kontrolu zachovávania práv osôb pozbavených osobnej slobody, vrátane monitoringu priebehu eskort. Tieto situácie sa však môžu spájať s objektívnym rizikom ohrozenia bezpečnosti verejného ochrancu práv, poverených zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv alebo iných osôb prítomných počas eskorty.

Cieľom navrhovaného ustanovenia je preto nastaviť primeraný postup spolupráce medzi Policajným zborom a verejným ochrancom práv v prípadoch, keď existuje dôvodná obava o život alebo zdravie zúčastnených osôb. Zároveň sa tým zabezpečuje, že informovanie o možnom

91

ohrození zo strany Policajného zboru nebude predstavovať zásah do nezávislosti verejného ochrancu práv, ale bude vnímané ako preventívne opatrenie v záujme ochrany života a zdravia.

Navrhované znenie výslovne stanovuje, že v prípade existencie dôvodnej obavy z ujmy Policajný zbor včas upozorní verejného ochrancu práv na túto skutočnosť. Tým sa posilňuje preventívna funkcia komunikácie medzi oboma inštitúciami a predchádza sa zbytočným rizikám počas výkonu monitoringu.

Zároveň sa v druhej vete ustanovenia uvádza, že verejný ochranca práv postupuje tak, aby riziko ohrozenia života a zdravia minimalizoval. Táto povinnosť reflektuje medzinárodné štandardy výkonu nezávislého monitoringu, podľa ktorých je monitor povinný vykonávať svoju činnosť s náležitou opatrnosťou, aby nedošlo k ohrozeniu jeho života a zdravia ani života a zdravia iných osôb. (Napr. FAiR (Finding Agreement In Return): IMPROVED RETURN MONITORING GUIDELINES, 2024, s. 70, dostupné online na: https://fair-return.org/wp-content/uploads/2024/12/FAiR_D7.1_v2-subm-and-web.pdf ).

K bodu 2 (§ 12 ods. 3)

Precizuje sa právna ochrana ohľadom spracúvania osobných údajov, nakoľko sa dopĺňa, že sa spracúvajú aj osobné údaje získané v konaní začatom z iniciatívy verejného ochranu práv.

K bodu 3 (§ 15 ods. 2)

Dopĺňa sa nový dôvod, že verejný ochranca práv môže podnet odložiť aj keď zanikol dôvod na preskúmavanie podnetu.

K bodu 4 (§ 17 ods. 1 písm. a))

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 5 (§ 22 ods. 2)

Stanovuje sa, že ustanovenia § 14 ods. 3 a § 17 až 21 sa vzťahujú aj na výkon plnenia úloh národného preventívneho mechanizmu podľa § 3 ods. 2 a na výkon plnenia úloh nezávislého monitorovacieho mechanizmu podľa § 3 ods. 4.

K bodu 6 (§ 22b)

Určujú sa oprávnenia verejného ochrancu práv na účel výkonu činnosti nezávislého monitorovacieho mechanizmu. Ďalej sa stanovuje, že Policajný zbor a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú povinní bez zbytočného odkladu informovať verejného ochrancu práv o všetkých skutočnostiach, relevantných pre výkon činnosti nezávislého monitorovacieho mechanizmu.

K bodu 7 (§ 23 ods. 2)

Špecifikuje sa lehota pre vypracovanie osobitnej správy o priebehu a výsledkoch návštev vykonávaných podľa § 3 ods. 2.

K bodu 8 (§ 23 ods. 3)

Stanovuje sa, že verejný ochranca práv každý rok v druhom štvrťroku zverejňuje a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky osobitnú správu o priebehu a výsledkoch svojej činnosti podľa § 3 ods. 4, ktorá obsahuje aj odporúčania pre orgány verejnej moci.

K bodu 9 (§ 25)

Vzhľadom na početné podania, adresované verejnému ochrancovi práv, ktoré verejný ochranca práv nemôže vybaviť v medziach svojej pôsobnosti, ale patria do kompetencie iného štátneho orgánu (napr. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Inšpektorát práce, Najvyšší

92

kontrolný úrad, Slovenská obchodná inšpekcia, Sociálna poisťovňa, súd, prokuratúra, vyšetrovateľ PZ), sa v odseku 1 legislatívne upravuje možnosť verejného ochrancu práv oznámiť skutočnosti, o ktorých sa dozvedel, inému subjektu, príslušnému vo veci konať.

V odseku 2 sa precizuje pôvodné znenie ustanovenia § 25.

V odseku 3 sa dopĺňa, že verejný ochranca práv je oprávnený spolupracovať aj s príslušnými medzinárodnými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, pôsobiacimi v oblasti ochrany základných práv a slobôd, ako aj s inými zahraničnými orgánmi a subjektmi, ktoré môžu mať vplyv na základné práva a slobody dotknutých osôb. Takýto postup je pre verejného ochrancu práv nevyhnutný v prípadoch, kedy je potrebné zabezpečiť ochranu práv dotknutých osôb u orgánov a subjektov, ktoré pôsobia mimo územia Slovenskej republiky, napr. prostredníctvom národnej ombudsmanskej inštitúcie alebo prostredníctvom medzinárodných organizácií ako je UNICEF a pod. Taktiež sa navrhuje, aby mal verejný ochranca práv možnosť obrátiť sa aj na iné zahraničné orgány a subjekty, ktoré môžu mať vplyv na základné práva a slobody dotknutých osôb ako napr. zahraničný orgán sociálnoprávnej ochrany, orgán ochrany práv cudzincov a pod.

Z dôvodu pripravovanej legislatívnej zmeny, ktorá sa má týkať zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v odseku 4 legislatívne upravuje oprávnenie poskytovať v nevyhnutnom rozsahu osobné údaje dotknutých osôb tak, aby verejný ochranca práv mohol poskytnúť dotknutým osobám efektívnu pomoc.

K bodu 10 (príloha č. 2)

Návrh zákona sa dopĺňa prílohou č. 2 „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“, kde sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), ktorá sa návrhom zákona preberá do zákona o verejnom ochrancovi práv.

K čl. IX (zákon o sociálnom poistení)

K § 170 ods. 8 písm. a) prvý bod

Spresňuje sa okruh osôb, o ktorých Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti ministerstvu vnútra údaje zo svojho informačného systému. Navrhovanou zmenou sa odstránia prípadné pochybnosti a nejednoznačnosť, nakoľko predmetné oprávnenie pre ministerstvo vnútra sa vzťahuje na všetkých cudzincov, ktorým sa udelil azyl alebo udelila doplnková ochrana.

K čl. X (zákon o zdravotnej starostlivosti)

K § 12 ods. 10

Vypúšťajú sa slová „na osobu s poskytnutou doplnkovou ochranou,14aad) na azylanta14aad)“ vzhľadom na ich nadbytočnosť, nakoľko azylant a cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou sa považujú za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.

K čl. XI (zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti)

K § 8

Vypúšťa sa ustanovenie o úhrade zdravotnej starostlivosti cudzincovi s poskytnutou doplnkovou ochranou, ktorý nie je verejne zdravotne poistený, nakoľko cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou sa udelí trvalý pobyt, a teda cudzinec bude v systéme verejného zdravotného poistenia.

K čl. XII (zákon o zdravotnom poistení)

93

K bodom 1 a 9 až 11 (§ 9h ods. 10, § 11 ods. 7 písm. q), § 29b ods. 8 písm. c))

Určuje sa úprava súvisiaca so zmenou postavenia cudzinca s udelenou doplnkovou ochranou vo väzbe na formu pobytu v Slovenskej republike, nakoľko podľa čl. I aj cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou budú mať trvalý pobyt a na základe tejto skutočnosti budú vstupovať do systému verejného zdravotného poistenia.

K bodom 2 až 5 a 7 (§ 8 ods. 5, § 9 ods. 8 písm. h) a i), § 9h ods. 1, 2 a 8)

Mení sa rozsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej osobitným skupinám tak, aby tento rozsah bol v súlade s požiadavkami podľa čl. 22 ods. 1 a 2 smernice (EÚ) 2024/1346.

K bodu 6 (§ 9h ods. 5 a 6)

Zosúlaďuje sa terminológia.

K bodu 8 (§ 9h ods. 9)

Ustanovuje sa povinnosť poskytovania pokračujúcej liečby pre maloletého žiadateľa aj po dosiahnutí dospelosti podľa čl. 22 ods. 2 smernice (EÚ) 2024/1346.

K bodu 12 (§ 38eza ods. 1)

Zosúlaďuje sa terminológia.

K bodu 13 (§ 38ezk)

Vymedzujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa stanovujú podmienky, kedy sa použije súčasná právna úprava a kedy sa použije právna úprava v návrhu.

K bodu 14 (príloha)

Príloha sa dopĺňa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), ktorá sa návrhom zákona preberá do zákona o zdravotnom poistení.

K čl. XIII (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

K bodom 1 až 6 a 15 [§ 4 písm. c) 3. bod a 4. bod, § 7 ods. 3 pís. al) a am)]

Uvedené sa navrhuje vzhľadom na zákon o medzinárodnej ochrane (čl. I). Navrhované body reflektujú na novú terminológiu používanú v tomto zákone „žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany“, „žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany“, „cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou“ a „konanie o odovzdaní cudzinca do zodpovedného štátu“ a na potrebu aktualizovať tie poznámky pod čiarou k jednotlivým odkazom, ktoré obsahujú odkaz na súčasnú právnu úpravu (zákon o azyle).

K bodom 7 a 10 (§ 24a ods. 1 a ods. 3 písm. b))

Navrhovaná zmena súvisí so zákonom o medzinárodnej ochrane (čl. I). Nové znenie predmetného ustanovenia reaguje na novú terminológiu pri jednotlivých rozhodnutiach vydaných v konaní o medzinárodnej ochrane, dopĺňa medzi rozhodnutia v ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci aj rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného štátu, rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do štátu relokácie, rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu, rozhodnutie o úhrade výdavkov v azylovom zariadení a rozhodnutie o odňatí vreckového. Zvoleným zástupcom podľa odseku 1 písm. b) a ods. 3) sa rozumie advokát alebo iná osoba, ktorú si účastník konania zvolí.

94

K bodu 8 (poznámka pod čiarou 19a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 9 [§ 24a ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa nanovo upraviť predmetné ustanovenie z dôvodu novej terminológie v zákone o medzinárodnej ochrane (čl. I), napr. „následná žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany“, „zamietnutie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako neopodstatnenej, „odňatie doplnkovej ochrany“.

K bodu 11 (§ 24b ods. 1 prvá veta)

Upravuje sa možnosť podať „Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci“ na ministerstve vnútra. Na základe navrhovanej úpravy tak bude môcť cudzinec urobiť až po oznámení rozhodnutia podľa § 24a ods. 1 písm. c).

K bodu 12 (§ 24b ods. 2)

V súvislosti s doplnením rozhodnutí vydaných ministerstvom vnútra podľa § 24a ods. 1 písm. c) trinásteho až pätnásteho bodu a policajným útvarom podľa § 24a ods. 1 písm. c) trinásteho bodu, v ktorých sa bude poskytovať bezplatná právna pomoc, sa navrhuje doplniť predmetné ustanovenie, nakoľko pri týchto druhoch rozhodnutí sa nepoužíva pojem azylový spis.

K bodu 13 [§ 24c ods.1 písm. e)]

Uvedená zmena sa vykonáva v nadväznosti na nové znenie § 24a ods. 1, ktoré v písmene f) používa už len všeobecný odkaz na policajný útvar bez bližšej špecifikácie, o aký útvar ide.

K bodu 14 (§ 24c ods. 4)

Obdobne ako je to už v súčasnosti upravené pri azylových veciach, navrhuje sa aj pri právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany doplniť, že plnomocenstvo udelené Centru právnej pomoci sa bude vzťahovať aj na advokáta, ak ho Centrum právnej pomoci určí na zastupovanie.

K bodu 16 (príloha)

Príloha sa dopĺňa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024), ktorá sa návrhom zákona preberá do zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

K čl. XIV (zákon o cestovných dokladoch)

K bodu 1 (§ 12 ods. 8)

Dopĺňa sa okruh osôb, ktorým môže zastupiteľský úrad v zahraničí vydať na návrat do Slovenskej republiky náhradný cestovný doklad. Ide o osoby, ktorým sa na území Slovenskej republiky udelil azyl a podľa navrhovanej právnej úpravy (bod 2) sa im už nebude vydávať cestovný doklad cudzinca ale cudzinecký pas podľa zákona o pobyte cudzincov (čl. XVII bod 12).

K bodu 2 [§ 13 ods. 1 písm. b)]

Navrhuje sa, aby sa cestovný doklad cudzinca vydával len osobe, ktorej sa na území Slovenskej republiky udelil azyl z dôvodu prenasledovania.

95

K bodu 3 (§ 35c)

Prechodným ustanovením sa rieši situácia, keď cudzinec, ktorý má udelený azyl na účel zlúčenia rodiny alebo z humanitných dôvodov, požiadal o vydanie cestovného dokladu cudzinca do 11. júna 2026.

K čl. XV (zákon o náhradnom výživnom)

K § 2 ods. 1 písm. d)

Nové znenie predmetného ustanovenia sa navrhuje vzhľadom na § 48 ods. 1 zákona o medzinárodnej ochrane (čl. I), podľa ktorého sa aj cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou považuje za cudzinca s udeleným trvalým pobytom.

K čl. XVI (školský zákon)

Ide o zosúladenie novej terminológie s návrhom zákona o medzinárodnej ochrane, vrátane aktualizácie tých poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom, ktoré obsahujú odkaz na súčasnú právnu úpravu (zákon o azyle).

K čl. XVII (zákon o pobyte cudzincov)

K bodu 1 (§ 1 ods. 2)

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s návrhom nového zákona o medzinárodnej ochrane (čl. I).

K bodom 2, 9 až 11 a 27 (poznámka pod čiarou k odkazu 33, poznámka pod čiarou k odkazu 69a, poznámka pod čiarou k odkazu 85, poznámka pod čiarou k odkazu 70 a poznámka pod čiarou k odkazu 92)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na nový zákon o medzinárodnej ochrane. Poznámka pod čiarou k odkazu 70 sa vypúšťa, keďže zákon neobsahuje odkaz 70.

K bodom 3, 6, 17, 29 a 31 až 34 (§ 49 písm. h), § 54 ods. 2 písm. d), § 56 písm. f), § 77 ods. 5 a § 126 ods. 9 druhá veta)

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s úpravou pojmov v zákone o medzinárodnej ochrane (čl. I).

K bodu 4 (§ 52 ods. 2 písm. b))

Navrhovaná zmena vyplýva zo znenia zákona o medzinárodnej ochrane (čl. I).

V prípadoch udelenia inej formy ochrany než medzinárodnej ochrany, t. j. národnej ochrany poskytnutej Slovenskou republikou – národného statusu, sa udeľovanie dlhodobého pobytu zosúladilo s čl. 3 ods. 2 písmeno c) smernice (ES) 2003/109 v znení smernice (EÚ) 2011/51. Predmetný článok stanovuje, že v prípade azylanta - národný status a doplnkovej ochrany - národný status sa udelenie dlhodobého pobytu nevzťahuje na tieto kategórie cudzincov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe národného statusu, nemôže požiadať o udelenie dlhodobého pobytu.

K bodom 5 a 7 (§ 52 ods. 4 a § 54 ods. 4)

Navrhovaná zmena vyplýva z povinnej transpozície zmeny smernice (ES) 2003/109, ktorú mení v čl. 40 nariadenie (EÚ) 2024/1347.

Navrhovaná legislatívna zmena upravuje počítanie doby pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny s udelenou medzinárodnou ochranou na území Slovenskej republiky a to tak, že v prípade, ak počas udelenej medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky mal v členskom štáte

96

neoprávnený pobyt, tak doba takéhoto pobytu ako aj pobytu, ktorý predchádzal neoprávnenému pobytu v členskom štáte sa nezapočítava do piatich rokov pobytu potrebných na splnenie podmienky udelenia dlhodobého pobytu. V tomto prípade sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny začne rátať doba 5 ročného pobytu odznova.

V § 54 ods. 4 sa jedná o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu s vložením odseku 4 v § 52.

K bodu 8 (Poznámky pod čiarou k odkazom 68a, 68b a 78a)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s odkazom na zákon o medzinárodnej ochrane (čl. I).

K bodu 12 (§ 73 ods. 12)

Navrhovaná zmena vyplýva z aplikačnej praxe, kedy sa platnosť vydaného dokladu o pobyte pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana a národný status, stanovuje na štyri roky. Zároveň sa pre jednotlivé kategórie poskytnutej ochrany zavádza, ak ide o národný status povinnosť uvádzať doplnkové slová „národný status“ (azylant – národný status alebo doplnková ochrana – národný status) na účel rozlíšenia týchto foriem ochrany od medzinárodnej ochrany, kde sa naďalej uvádza len (azylant alebo doplnková ochrana).

K bodu 13, 14 a 28 (§ 74 ods. 1, § 74 ods. 5 druhá veta a § 125 ods. 3 písm. b))

Navrhovaná zmena vyplýva z povinnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 a z aplikačnej praxe.

-K § 74 ods. 1 písm. a), b) a c) - v súvislosti s vydávaním cudzineckého pasu sa bližšie špecifikuje druh medzinárodnej ochrany (doplnková ochrana) alebo národného statusu (azyl na účel zlúčenia rodiny, azyl z humanitných dôvodov, doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny), na základe udelenia ktorej/ktorého je možné vydať cudzincovi cudzinecký pas. V písmene c) sa upravuje nový dôvod vydania cudzineckého pasu a to v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny podľa § 74 ods. 1 písm. a) má udelený trvalý pobyt na päť rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a).

Jedná sa o prípady, kedy napr. azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny alebo cudzincovi s udelenou doplnkovou ochranou, ktorému bola doplnková ochrana udelená na účel zlúčenia rodiny ochrana na území Slovenskej republiky zanikla podľa § 35 ods. 2 alebo § 37 ods. 2 zákona č. .../2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (garantovi bolo udelené občianstvo SR) a ktorý má udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a) a zároveň nemá vlastný platný cestovný doklad.

-K § 74 ods. 5 druhá veta – v zmysle čl. 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1347 je povinnosť vydať cudzinecký pas s platnosťou na viac ako jeden rok. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, navrhovaná právna úprava upravuje platnosť vydaného cudzineckého pasu pre cudzincov podľa § 74 ods. 1 písm. a) a b) z jedného roka na dva roky.

K bodom 15 a 16 (§ 77 ods. 3 písm. b), d) a e))

-K § 77 ods. 3 písm. d) – navrhovaná legislatívna zmena vychádza z nariadenia (EÚ) 2024/1356. V súvislosti s novým oprávnením policajta podľa § 79a (preverovanie) sa upravila povinnosť policajného útvaru nezačať konanie o administratívnom vyhostení počas preverovania. Konanie o administratívnom vyhostení policajný útvar v prípadoch, ktoré spadajú pod preverovanie podľa § 79a začne až na základe záverov z preverovania, t. z. až keď sa počas preverovania „posunie“ do procesu návratu štátneho príslušníka tretej krajiny.

-K § 77 ods. 3 písm. e) - navrhovaná legislatívna zmena vychádza z odporúčaní, ktoré vyplynuli zo záverov schengenského hodnotenia v oblasti návratov, ktoré Slovenská republika absolvovala vo IV. kvartáli roku 2024.

Predmetná legislatívna zmena sa týka odporúčania č. 71 - Zabezpečiť, aby uplatňovanie výnimky stanovenej v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2008/115/ES bolo jasne stanovené vo

97

vnútroštátnych právnych predpisoch a aby všetky zúčastnené strany vrátane vnútroštátnych orgánov, zamestnancov a štátnych príslušníkov tretích krajín jednotne chápali uplatňovanie tejto výnimky.

Na základe uvedeného odporúčania schengenská komisia konštatovala, že „Aby mohli členské štáty využiť výnimku uvedenú v čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice (ES) 2008/115, musia jasne uviesť svoj zámer vo svojich vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisoch. Hoci neexistujú žiadne konkrétne formálne požiadavky na prijatie takéhoto rozhodnutia o „opt-out“, je nevyhnutné, aby vnútroštátne právne predpisy výslovne alebo implicitne stanovovali rozsah, v akom sa výnimka uplatňuje. Ak členský štát vopred nezverejní svoje rozhodnutie o použití výnimky podľa článku 2 ods. 2 písm. b), nemôže odôvodniť neuplatňovanie smernice o návrate v jednotlivých prípadoch. V prípade Slovenskej republiky nie je výnimka v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice o návrate implementovaná do národnej legislatívy. Okrem toho v právnych predpisoch nie je jasne uvedené, že sa táto výnimka uplatňuje, a medzi vnútroštátnymi orgánmi, príslušnými zamestnancami a štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate, neexistuje jednotné chápanie uplatňovania tejto výnimky. Absencia výslovného alebo implicitného odkazu na uplatnenie výnimky v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice o návrate v slovenskej národnej legislatíve nie je v súlade.“

Navrhovanou legislatívnou zmenou sa stanovuje uplatňovanie výnimky podľa čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice (ES) 2008/115, na základe ktorej policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia v prípade, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol uložený trest vyhostenia alebo bolo voči nemu začaté extradičné konanie podľa druhého oddielu druhej hlavy zákona č. 301/2005 Z. z.

-K § 77 ods. 3 písm. b) a c) – legislatívno-technická zmena súvisiaca s vložením písmena d) v § 77 ods. 3.

K bodu 18 (§ 77 ods. 11)

Navrhovaná zmena vyplýva z povinnej implementácie nariadenia (EÚ) 2024/1349. Upravuje sa vzťah medzi konaním o azyle na hraniciach v prípade zamietnutej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany a konaním o návrate na hraniciach. V prípade zamietnutej žiadosti o medzinárodnú ochranu v konaní o azyle na hraniciach sa na štátneho príslušníka tretej krajiny vzťahuje konanie o návrate na hraniciach.

K bodu 19 a 20 (§ 79 ods. 1, § 79a)

Navrhovaná zmena vyplýva z povinnej implementácie nariadenia (EÚ) 2024/1356.

-K § 79 ods. 1 – v predmetnom ustanovení sa zavádza nový dôvod na využitie oprávnenia policajta predviesť cudzinca a to v súvislosti s konaním na hraniciach a s neoprávneným pobytom. Ide tu najmä o prípad, kedy policajný útvar v súvislosti s konaním o azyle na hraniciach alebo preverovaním v zmysle nariadenia (EÚ) 2024/1356 začne konať vo veci administratívneho vyhostenia až na základe výsledkov preverovania podľa §79a skončí konaním o medzinárodnej ochrane. Zároveň predvedením cudzinca si policajný útvar zabezpečí prítomnosť cudzinca počas preverovania podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1356.

-K § 79a – legislatívne sa upravuje oprávnenie policajta vykonať preverovanie štátneho príslušníka tretej krajiny. V odseku 1 sa špecifikuje štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa preverovanie vzťahuje. V odseku 2 sa upravuje začiatok preverovania.

-K § 79a ods. 3 – upravujú sa podmienky skončenia preverovania. Stanovujú sa lehoty pri ktorých sa preverovanie ukončí automaticky, ako aj situácie, kedy sa preverovanie ukončí predčasne podľa čl. 5 ods. 3 druhý pododsek a čl. 18 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1356.

98

K bodu 21 (§ 83 ods. 12)

Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z odporúčaní, ktoré vyplynuli zo záverov schengenského hodnotenia v oblasti návratov, ktoré Slovenská republika absolvovala vo IV. kvartáli roku 2024.

Predmetná legislatívna zmena sa týka odporúčania č. 75 - Zmeniť a doplniť vnútroštátne právne predpisy a postupy s cieľom zabezpečiť, aby sa štátnym príslušníkom tretích krajín poskytol účinný opravný prostriedok na podanie odvolania alebo žiadosti o preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa návratov v súlade s článkom 13 smernice 2008/115/ES.

Na základe uvedeného odporúčania schengenská komisia konštatovala, že „súčasný systém odvolania vyvoláva obavy o nestrannosť a nezávislosť odvolacieho orgánu, keďže druhostupňové odvolanie sa podáva na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktoré je dozornou službou orgánov vydávajúcich návrat -súvisiace rozhodnutia. Okrem toho je možné pristúpiť k vyhosteniu predtým, ako štátny príslušník tretej krajiny získa účinný opravný prostriedok na odvolanie alebo preskúmanie rozhodnutia týkajúceho sa návratu. V článku 13 smernice o návrate sa vyžaduje, aby sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytol účinný opravný prostriedok na odvolanie sa proti rozhodnutiam súvisiacim s návratom alebo na ich preskúmanie pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom alebo príslušným orgánom zloženým z členov, ktorí sú nestranní a požívajú záruky nezávislosti. Okrem toho judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje automatický odkladný účinok v prípadoch, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že osoba, ak bude vrátená, bude vystavená reálnemu riziku zlého zaobchádzania v rozpore s článkom 3 ods. Európsky dohovor o ľudských právach, interpretovaný v spojení s článkami 5 a 9 smernice o návrate. To zaväzuje revízny orgán udeliť ipso jure odkladný účinok v súlade s touto požiadavkou, ak je v stávke zásada nevyhostenia. Výsledkom je, že kombinované parametre slovenského systému preskúmavania rozhodnutí o návrate nie sú v súlade s článkom 13 smernice o návrate, keďže neposkytuje účinný prostriedok

nápravy na odvolanie alebo domáhanie sa preskúmania rozhodnutí o návrate pred nestranným a nezávislý orgán.“

Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí, aby sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytol účinný opravný prostriedok, o ktorom rozhodne príslušný súdny orgán zložený z členov, ktorí sú nestranní a majú zaručenú nezávislosť.

K bodu 22 a 23 (§ 88a ods. 1 písm. d), f) a g))

Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z povinnej transpozície smernice (EÚ) 2024/1346.

Rozširuje sa výpočet dôvodov na zaistenie žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany tak, ako to vyplýva z čl. 10 ods. 4 písm. c) a d), a to v súvislosti s konaním o azyle na hraniciach podľa čl. 43 nariadenia (EÚ) 2024/1348 alebo v prípade, ak žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany nesplní povinnosť uloženú mu v rozhodnutí o obmedzení slobody pohybu vydanom podľa zákona o medzinárodnej ochrane.

K bodu 24 (§ 90 ods. 2 písm. c))

Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z povinnej transpozície smernice (EÚ) 2024/1346.

Čl. 11 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1346, ktorý stanovuje následok za prípadné prieťahy v konaní o opravnom prostriedku proti zaisteniu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany v podobe povinnosti prepustenia cudzinca, ak sa nerozhodne v smernicou stanovenej lehote. Navrhovanou právnou úpravou sa stanovuje povinnosť zariadenia prepustiť zaisteného žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany v prípade, ak v rámci konania o správnej žalobe vo veci jeho zaistenia sa toto konanie neukončí do 21 dní; to znamená ak sa rozhodnutie správneho súdu nedoručí

99

policajnému útvaru, ktorý o zaistení žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany rozhodol, do 21 dní od podania správnej žaloby.

K bodu 25 (§ 93)

Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z odporúčaní, ktoré vyplynuli zo záverov schengenského hodnotenia v oblasti návratov, ktoré Slovenská republika absolvovala vo IV. kvartáli roku 2024.

Predmetná legislatívna zmena sa týka odporúčania:

č. 79 - Zabezpečiť, aby osoby umiestnené do izolácie dostali kópiu príslušného rozhodnutia a mali možnosť sa odvolať proti opatreniu.

Č. 80 - Zabezpečiť, aby bola lehota umiestnenia v izolácii časovo vymedzená a aby boli stanovené a v praxi uplatňované jasné postupy na predĺženie tejto lehoty.

V súvislosti s odporúčaním č. 79, vychádzajúc aj z niekoľkoročných skúseností Centra právnej pomoci je možné skonštatovať, že umiestnenie cudzinca v priestoroch oddeleného režimu zaistenia sa využíva vo výnimočných situáciách, kedy cudzinec vykazuje veľmi agresívne správanie k svojmu okoliu, alebo ide o sebapoškodzovanie. Celé umiestnenie sa udeje veľmi rýchlo vzhľadom na potrebu ochrany práv iných osôb a napokon aj samotného cudzinca, nie je čas realizovať príliš formalizované správne konanie o jeho umiestnení v oddelenom režime. Navyše samotné držanie, resp. umiestnenie v oddelenom režime môže trvať iba maximálne 14 dní (s možnosťou predĺženia). Z tohto dôvodu preto odvolanie alebo súdny prieskum rozhodnutia o umiestnení v oddelenom režime zaistenia nepovažujeme za vhodnú ani efektívnu formu procesnej obrany dotknutého cudzinca. Správne konanie ako aj správne súdne konanie je formalizovaný a zdĺhavejší proces, pričom o žalobe by podľa súčasnej platnej právnej úpravy bolo rozhodnuté dávno potom, ako by skončilo samotné umiestnenie v oddelenom režime. Takýto opravný prostriedok nemožno vyhodnotiť ako efektívny.

V tejto súvislosti sa navrhuje doplniť a upresniť následný postup prokurátora a preskúmanie umiestnenia z úradnej povinnosti, resp. na žiadosť cudzinca. Kvôli jazykovej bariére a možným následným sťažnostiam umiestneného cudzinca, ktorý sa nachádza v izolovanom priestore, sa navrhuje ex offo prieskum prokuratúrou ako najvhodnejšia forma kontroly zákonnosti umiestnenia. Prokuratúra je nezávislým orgánom verejnej moci, ktorý plní úlohy aj na úseku kontroly dodržiavania základných práv a slobôd zadržiavaných osôb. Oprávnenie zrušiť rozhodnutie, resp. príkaz o umiestnení v oddelenom režime, prokurátorovi vyplýva už zo súčasného znenia § 18 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre.

Na základe vyššie uvedeného sa navrhuje, aby zákonnosť umiestnenia a držania cudzinca v oddelenom režime zaistenia preskúmavala prokuratúra a aby sa tieto opravné prostriedky nesústreďovali na súdoch, pokiaľ je v právnom systéme dostupný aj iný, efektívnejší a flexibilnejší opravný prostriedok a kontrolný mechanizmus.

Zároveň sa navrhuje v súlade s § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vyslovene vylúčiť aplikáciu Správneho poriadku na rozhodovanie o umiestnení cudzinca v oddelenom režime zaistenia. Vzhľadom na charakter celej situácie, okolnosti a rýchly priebeh, sa nedá od zariadenia očakávať dodržanie tak formalizovaného procesu, akým správne konanie podľa Správneho poriadku je. O umiestnení podľa navrhovanej právnej úpravy sa bude rozhodovať príkazom riaditeľa zariadenia, čo považujeme za dôvodné a dostatočné.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave navrhovaná legislatívna zmena precíznejšie upravuje podmienky umiestňovania zaisteného cudzinca v oddelenom režime zaistenia.

-K odseku 1 – dôvody umiestenia zaisteného cudzinca v priestoroch oddeleného režimu zaistenia.

100

-K odseku 2 – je stanovená povinnosť zariadenia (útvar policajného zaistenia pre cudzincov) v prípade umiestnenia zaisteného cudzinca v priestore oddeleného režimu zaistenia vydať príkaz na umiestnenie, ktorý musí povinne obsahovať stanovené informácie. Zároveň sa upravuje skutočnosť, že na príkaz na umiestnenie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

-K odseku 3 – je stanovená povinnosť zariadenia doručovať kópiu písomného príkazu a poučenie k prieskumu prokurátora umiestnenému cudzincovi v priestoroch osobitného režimu zaistenia.

-K odseku 4 – upravuje sa oznamovacia povinnosť zariadenia voči prokurátorovi ako aj povinnosť prokurátora ex offo preskúmať umiestnenie cudzinca v priestoroch osobitného režimu zaistenia.

-K odseku 5 – upravuje sa dĺžka trvania umiestnenia a predĺženia umiestnenia v priestore osobitného režimu zaistenia, ako aj povinnosť zariadenia oznamovať prokurátorovi nové skutočnosti týkajúce sa umiestnenia štátneho príslušníka tretej krajiny v priestore osobitného režimu zaistenia.

-K odseku 6 – upravuje sa povinnosť zariadenia prepustiť umiestneného štátneho príslušníka tretej krajiny z priestorov osobitného režimu zaistenia v prípade zániku dôvodov na umiestnenie.

-K odsekom 7 a 8 – upravujú sa podmienky na materiálno-technické vybavenie priestorov oddeleného režimu zaistenia.

K bodu 26 (§ 114 ods. 2 a 3)

Navrhovaná legislatívna zmena vychádza z odporúčaní, ktoré vyplynuli zo záverov schengenského hodnotenia v oblasti návratov, ktoré Slovenská republika absolvovala vo IV. kvartáli roku 2024.

Predmetná legislatívna zmena sa týka odporúčania č. 73 - Začať potrebné postupy na návrat štátnych príslušníkov tretích krajín s neoprávneným pobytom, ktorí sú vo väzení za spáchanie trestného činu, s cieľom umožniť včasnú prípravu ich návratu, skrátiť trvanie procesu návratu a skrátiť dĺžku ich zaistenia na účely vyhostenia v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 15 ods. 1 smernice 2008/115/ES.

Na základe uvedeného odporúčania schengenská komisia konštatovala, že „V súčasnosti slovenské orgány nezačínajú postupy na identifikáciu, dokumentovanie a návrat alebo readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie trestných činov počas výkonu trestu odňatia slobody. Namiesto toho sa príprava konania o vyhostení začína až po ich prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na základe rozhodnutia súdu o vyhostení. Výsledkom je, že tieto osoby sú po prepustení zvyčajne premiestnené priamo do záchytných stredísk a až do odsunu sa na nich vzťahuje obdobie zaistenia. V článku 8 ods. 1 smernice o návrate sa členským štátom ukladá povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na presadzovanie povinnosti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín účinným a primeraným spôsobom. Okrem toho článok 15 ods. 1 vyžaduje, aby zaistenie trvalo čo najkratšie. Tým, že slovenské orgány počas výkonu trestu nezačali potrebné postupy, zbytočne predlžujú konanie o návrate a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí čakajú na odsun, ukladajú dodatočnú dobu odňatia slobody. Tento postup nie je v súlade s požiadavkami smernice o návrate, a preto je potrebné zlepšenie, aby sa zabezpečilo, že konanie o návrate sa začne včas a že zadržanie bude obmedzené na minimum.“

Navrhovaná legislatívna zmena upravuje povinnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže oznámiť policajnému útvaru v dostatočnom časovom predstihu prepustenie cudzinca z výkonu trestu odňatia slobody cudzinca – najneskôr tri mesiace pred prepustením. Zároveň legislatívna zmena

101

upravuje povinnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže spolupracovať s policajným útvarom na príprave a výkone administratívneho vyhostenia a na výkone súdneho vyhostenia.

K bodu 30 (Príloha č. 2 dvadsiaty bod)

Dopĺňa sa zoznam prebraných právne záväzných aktov Európskej únie.

K čl. XVIII (zákon o dobrovoľníctve)

K § 3 ods. 4

Navrhovaná zmena umožní žiadateľom, ktorí budú mať o takúto činnosť záujem, zmysluplne využiť voľný čas medzi podaním žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany a nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti. Zapojením sa do dobrovoľníckej činnosti môžu žiadatelia získať benefity v podobe jazykových zručností a sociálnej inklúzie.

K čl. XIX (účinnosť)

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje vzhľadom na zabezpečenie transpozície smernice (EÚ) 2024/1346 a implementácie príslušných nariadení Európskeho parlamentu a Rady.

V Bratislave dňa 9. januára 2026

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Matúš Šutaj Eštok, v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky