D ô v o d o v á s p r á v aA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Vladimíra Marcinková, Marián Viskupič, Karol Galek, Mária Kolíková, Martina Bajo Holečková, Vladimír Ledecký a Branislav Gröhling.
Cieľom predloženého návrhu zákona je opätovne ustanoviť štátny sviatok 17. novembra – Deň boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja.
November 1989, na ktorý tento štátny sviatok odkazuje, predstavuje jeden zo základných historických a hodnotových pilierov moderného demokratického zriadenia Slovenskej republiky. Pripomína pád komunistického totalitného režimu, návrat občianskych slobôd, politického pluralizmu a právneho štátu. Ide o udalosť, bez ktorej by neexistoval súčasný ústavný a demokratický poriadok Slovenskej republiky. Sviatok zároveň pripomína udalosti zo 17. novembra 1939 a odpor študentov v okupovanej Prahe proti nacistickej agresii. Tým sa zdôrazňuje boj proti obom totalitám 20. storočia.
Odstránenie tohto dňa zo zoznamu dní pracovného pokoja vyslalo negatívny signál smerom k verejnosti o dôležitosti historickej pamäte a hodnôt slobody a demokracie. Tento krok sa stretol s negatívnou reakciou veľkej časti demokraticky zmýšľajúcej verejnosti.
Vrátenie 17. novembra medzi dni pracovného pokoja má nielen symbolický, ale aj praktický občiansky význam. Deň pracovného pokoja vytvára reálny priestor na dôstojnú verejnú spomienku, na účasť občanov na spomienkových aktoch, verejných zhromaždeniach, vzdelávacích a kultúrnych podujatiach, ako aj na medzigeneračný prenos historickej pamäti. Ak je tento štátny sviatok pracovným dňom, jeho spoločenský a občiansky rozmer sa prirodzene oslabuje.
Predkladatelia návrhu zákona si uvedomujú, že jeho schválenie bude mať čiastočný negatívny vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy. Považujú však za legitímne, aby demokratický štát niesol primerané ekonomické náklady spojené s ochranou a pripomínaním svojich základných hodnotových východísk. Sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou a ich pripomínanie nemôže byť podriadené výlučne krátkodobým ekonomickým ukazovateľom.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.