DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Navrhovaná novela Trestného zákona predstavuje systematickú revíziu vybraných skutkových podstát v osobitnej časti Trestného zákona, ktoré sa týkajú najmä trestnoprávneho postihu konaní ohrozovacej povahy, založených prevažne alebo výlučne na prejave. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zosúladenie trestnoprávnej represie so základnými princípmi moderného trestného práva, najmä so zásadou primeranosti trestu, individualizácie trestnoprávneho postihu, právnej istoty a zásady ultima ratio.

V aplikačnej praxi sa pri dotknutých ustanoveniach dlhodobo prejavujú problémy vyplývajúce z neprimerane prísnych trestných sadzieb, právne neurčitých pojmov a nadmernej fragmentácie skutkových podstát. Súčasné nastavenie sankčných rámcov v niektorých prípadoch vedie k mechanickému ukladaniu nepodmienečných trestov odňatia slobody aj v situáciách, v ktorých absentuje priama ujma na chránených záujmoch a kde závažnosť skutku spočíva predovšetkým v rovine abstraktného ohrozenia.

Navrhovaná právna úprava preto smeruje k racionálnejšiemu a diferencovanejšiemu nastaveniu trestných sadzieb, ktoré umožňuje súdom účinnejšie zohľadňovať konkrétne okolnosti prípadu, osobu páchateľa a jeho doterajší spôsob života. Znížením horných hraníc trestných sadzieb pri vybraných skutkových podstatách sa vytvára širší priestor na ukladanie alternatívnych trestov a podmienečných odsúdení, pričom trest odňatia slobody zostáva zachovaný ako krajné riešenie v prípadoch, v ktorých je to nevyhnutné na splnenie účelu trestu.

Osobitná pozornosť sa v návrhu venuje odstráneniu právne neurčitých a aplikačne problematických ustanovení, ktorých použitie je v rozhodujúcej miere závislé od znaleckého hodnotenia otázok bez jednoznačného normatívneho obsahu. Takto nastavené skutkové podstaty v aplikačnej praxi oslabujú predvídateľnosť trestnoprávneho postihu a právnu istotu adresátov právnych noriem, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti v trestnom práve. Ich vypustením alebo spresnením sa posilňuje požiadavka určiteľnosti trestnoprávnych noriem a znižuje sa riziko nejednotného výkladu a selektívnej aplikácie trestného práva.

Navrhovaná novela zároveň reaguje na problém duplicitného vrstvenia skutkových podstát, ktoré v súčasnosti vedie k narušeniu vnútornej proporcionality Trestného zákona a k neprehľadnosti trestnoprávnej úpravy. Vypustením vybraných skutkových podstát, ktoré sú obsahovo prekrývajúce sa s inými ustanoveniami Trestného zákona, sa dosahuje systematickejšia a prehľadnejšia úprava trestnoprávnej ochrany, bez oslabenia ochrany základných práv a slobôd osôb.

Významným koncepčným prvkom navrhovanej úpravy je dôsledné odlíšenie prejavových deliktov od konaní spojených s reálnym násilím alebo bezprostredným ohrozením základných práv a slobôd. Trestnoprávny postih sa jednoznačne zachováva pri konaniach, ktoré sú objektívne spôsobilé viesť k násilným zásahom do života, zdravia alebo iných základných práv, zatiaľ čo pri prejavoch bez takéhoto materiálneho rozmeru sa trestnoprávna represia obmedzuje na nevyhnutný rozsah.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a vplyvy na služby verejnej správy.

2

Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavnými princípmi demokratického právneho štátu, rešpektuje slobodu prejavu ako základné právo a zároveň zachováva účinné nástroje trestnoprávnej ochrany pred spoločensky nebezpečnými a násilnými prejavmi. Novela tak prispieva k posilneniu racionality, proporcionality a predvídateľnosti trestnoprávnej represie a k dôslednejšiemu uplatňovaniu trestného práva ako prostriedku poslednej inštancie.

3

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 3 (§ 88, § 91 a § 120)

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na zmeny podľa bodu 9.

K bodu 4 (§ 130 ods. 7 a 8)

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na zmeny podľa bodu 9, v zmysle ktorej sa zavedený pojem stáva obsolentným.

K bodu 5 (§ 140a)

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na zmeny podľa bodu 9.

K bodu 6 (§ 421 ods. 1)

Navrhovanou úpravou § 421 ods. 1 Trestného zákona sa znižuje horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody na dva roky. Cieľom tejto zmeny je zosúladenie sankčného rámca základnej skutkovej podstaty s princípmi primeranosti trestu, individualizácie trestnoprávneho postihu a zásady ultima ratio, ako už bolo zakotvené zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorý v tomto smere novelizoval Trestný zákon.

Základná skutková podstata podľa § 421 ods. 1 je koncipovaná široko a zahŕňa rôzne formy konania, pričom súčasné nastavenie trestnej sadzby s hornou hranicou päť rokov neumožňuje súdom dostatočne flexibilne reagovať na menej závažné prípady, v ktorých uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné na splnenie účelu trestu. Znížením hornej hranice trestnej sadzby sa vytvára primeraný priestor na ukladanie alternatívnych trestov a podmienečných odsúdení v prípadoch, v ktorých okolnosti spáchania činu, osoba páchateľa a jeho doterajší spôsob života neodôvodňujú uloženie prísnejšej sankcie. Trest odňatia slobody zostáva zachovaný ako možný prostriedok trestnoprávneho postihu, avšak jeho ukladanie sa viaže na individuálne posúdenie konkrétneho prípadu.

Navrhovaná úprava zároveň reaguje na potrebu odstránenia mechanického uplatňovania trestnej represie pri skutkoch, pri ktorých absentuje priama ujma na chránených záujmoch a ktorých závažnosť sa prejavuje predovšetkým v rovine abstraktného ohrozenia. Zníženie trestnej sadzby tak posilňuje materiálne hodnotenie trestného činu a zodpovedá trendu uprednostňovania primeraných a diferencovaných sankcií pred automatickým ukladaním nepodmienečných trestov odňatia slobody.

Úpravou § 421 ods. 1 nedochádza k oslabeniu trestnoprávnej ochrany základných práv a slobôd osôb, ale k racionálnejšiemu nastaveniu sankčného rámca základnej skutkovej podstaty tak, aby zodpovedal jej povahe a umožňoval efektívne uplatňovanie zásady individualizácie trestu v súlade s účelom trestného práva, s ohľadom na vyššiu trestnú sadzbu v odseku 2.

4

K bodu 7 (§ 421 ods. 2)

Súčasná trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere štyri až osem rokov ustanovená pri kvalifikovaných skutkových podstatách podľa § 421 ods. 2 je z hľadiska systematiky Trestného zákona a princípu primeranosti trestnoprávneho postihu zásadným spôsobom neprimeraná.

Ide o sankčný rámec, ktorý je typický pre trestné činy násilnej alebo inej mimoriadne závažnej povahy, zatiaľ čo kvalifikačné znaky podľa § 421 ods. 2 sú vo významnej miere založené na formálnych okolnostiach konania, najmä jeho verejnosti alebo spáchaní činu za krízovej situácie, ktoré samy osebe nemusia zakladať podstatné zvýšenie materiálnej závažnosti skutku. Zohľadňuje sa taktiež skutočnosť, v zmysle ktorej ide o skutkovú podstatu, ktorá nemá povahu trestného činu s priamou individuálne určiteľnou obeťou, ale o trestný čin ohrozovacej povahy. Súčasný sankčný rámec výrazne narúša vnútornú proporcionalitu Trestného zákona, keďže výrazne prísnejšie postihuje konania, ktoré svojou povahou a dôsledkami nedosahujú úroveň spoločenskej nebezpečnosti iných trestných činov s nižšími alebo porovnateľnými trestnými sadzbami.

V súčasnej podobe nastavená trestná sadzba výrazne obmedzuje možnosť individualizácie trestu a v aplikačnej praxi vedie k automatickému ukladaniu nepodmienečných trestov odňatia slobody bez dostatočného zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu a osoby páchateľa. Navrhovaná úprava preto smeruje k zníženiu trestnej sadzby tak, aby bola zachovaná primeraná diferenciácia oproti základnej skutkovej podstate, avšak bez neodôvodneného represívneho excesu.

K bodom 8 a 9 (§ 422)

Navrhovanou úpravou § 422 ods. 1 Trestného zákona sa znižuje trestná sadzba trestu odňatia slobody tak, že sa ustanovuje horná hranica jedného roka. Cieľom tejto zmeny je zosúladenie sankčného rámca so zásadou primeranosti trestnoprávneho postihu, ako aj so systematikou trestných sadzieb v rámci Trestného zákona. Skutková podstata podľa § 422 ods. 1 má povahu trestného činu ohrozovacej povahy bez existencie konkrétneho individuálne určiteľného poškodeného a je založená výlučne na prejave sympatie. Znak spáchania činu verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom je pritom obligatórnym znakom základnej skutkovej podstaty. Doterajšia trestná sadzba odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky je preto z hľadiska závažnosti tejto formy konania neprimerane prísna a v aplikačnej praxi obmedzuje možnosť individualizácie trestu. Znížením hornej hranice trestnej sadzby sa vytvára primeraný priestor na ukladanie sankcií zohľadňujúcich konkrétne okolnosti prípadu, osobu páchateľa a jeho pomery, pričom trestnoprávna ochrana chráneného záujmu zostáva zachovaná. Navrhovaná úprava zároveň posilňuje vnútornú proporcionalitu Trestného zákona a zreteľnejšie odlišuje túto skutkovú podstatu od závažnejších skutkových podstát upravených v § 421 Trestného zákona.

Navrhuje sa zároveň vypustenie § 422 ods. 2, keďže ide o ustanovenie formulované právne neurčito, pričom jeho aplikácia je v rozhodujúcej miere závislá od znaleckého hodnotenia otázok symboliky, významu a vnímania použitých znakov. Takto nastavená právna úprava v aplikačnej praxi vyvoláva opakované pochybnosti o predvídateľnosti jej použitia a o dostatočnej miere právnej istoty, keďže výsledok trestného konania môže byť determinovaný odborným názorom znalcov na otázky, ktoré nemajú jednoznačný normatívny obsah a sú predmetom odborných i spoločenských diskusií. Vypustením § 422 ods. 2 sa odstraňuje právne

5

neistá úprava a posilňuje sa zásada zákonnosti v trestnom práve a predvídateľnosť trestnoprávnej represie, bez toho, aby došlo k oslabeniu trestnoprávnej ochrany chránených záujmov.

K bodu 10 (§ 422a, § 422b a § 422c)

Navrhuje sa vypustenie ustanovení § 422a, § 422b a § 422c Trestného zákona, keďže ich súčasná právna úprava je z hľadiska systematiky trestného práva nadbytočná, aplikačne problematická a neprimerane zasahujúca do právnej istoty dotknutých osôb. Uvedené skutkové podstaty vykazujú významnú mieru duplicitnosti vo vzťahu k trestnému činu podľa § 421 Trestného zákona, ktorý už v súčasnosti poskytuje dostatočný rámec trestnoprávneho postihu konaní spočívajúcich v propagácii hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Samostatná skutková podstata obsahujúca výrobu, rozširovanie a prechovávanie tzv. extrémistického materiálu tak neprináša kvalitatívne odlišnú ochranu chránených záujmov, ale vedie k neprehľadnému vrstveniu skutkových podstát a k narušeniu vnútornej proporcionality Trestného zákona.

Z hľadiska aplikačnej praxe ide o ustanovenia formulované právne neurčito, ktorých použitie je vo významnej miere závislé od znaleckého hodnotenia otázok povahy, významu a spoločenského kontextu konkrétnych predmetov alebo materiálov. Takto nastavená právna úprava vedie k nepredvídateľnosti trestnoprávneho postihu, keďže posúdenie trestnosti konania môže byť determinované výlučne odborným názorom znalcov na otázky, ktoré nemajú jednoznačný normatívny obsah a sú predmetom rozdielnych odborných interpretácií.

V aplikačnej praxi tieto ustanovenia spôsobujú najvýraznejšie problémy najmä v prípadoch osôb zaoberajúcich sa nadobúdaním predmetov zberateľskej, historickej, dokumentačnej alebo inej obdobnej povahy, kde v dôsledku uvedenej nejasnej právnej úpravy je pôsobenie v rámci tejto legitímnej oblasti neodôvodnene ťažko predvídateľné. Táto skutočnosť je v rozpore so zásadou zákonnosti v trestnom práve a s požiadavkou dostatočnej určiteľnosti trestnoprávnych noriem.

Vypustením § 422a, § 422b a § 422c sa odstráni duplicitná a právne neistá úprava, zníži sa závislosť trestnoprávneho posúdenia od znaleckých názorov na normatívne neurčité otázky a posilní sa predvídateľnosť a proporcionalita trestnoprávnej represie. Trestnoprávna ochrana chránených záujmov zostáva zachovaná prostredníctvom všeobecnej úpravy podľa § 421 Trestného zákona, ktorá umožňuje postihovať spoločensky nebezpečné konania primeraným a individuálne diferencovaným spôsobom.

K bodom 11 a 12 (§ 422d)

Navrhovanou úpravou § 422d ods. 1 Trestného zákona sa znižuje trestná sadzba trestu odňatia slobody tak, že sa ustanovuje horná hranica jedného roka. Cieľom tejto zmeny je zosúladenie sankčného rámca s princípom primeranosti trestnoprávneho postihu a so systematikou trestných sadzieb v rámci Trestného zákona.

Skutková podstata podľa § 422d ods. 1 má povahu trestného činu ohrozovacej povahy a je založená výlučne na prejave. Doterajšia trestná sadzba odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky je z hľadiska povahy tohto konania neprimerane prísna a v aplikačnej praxi obmedzuje možnosť individualizácie trestu. Znížením hornej hranice trestnej sadzby sa vytvára primeraný priestor na ukladanie sankcií zohľadňujúcich konkrétne okolnosti prípadu, osobu

6

páchateľa a jeho pomery, pričom trestnoprávna ochrana chránených záujmov zostáva zachovaná.

Navrhuje sa zároveň vypustenie § 422d ods. 2. Uvedené ustanovenie je formulované právne neurčito a jeho aplikácia je v rozhodujúcej miere závislá od hodnotenia otázok, ako je výklad historických udalostí, ich spoločenský význam a potenciál podnecovania nenávisti alebo násilia. Takto nastavená právna úprava neposkytuje dostatočne predvídateľné kritériá pre trestnoprávne posúdenie konania a v aplikačnej praxi je vo výraznej miere determinovaná znaleckými posudkami k otázkam, ktoré nemajú jednoznačný normatívny obsah a sú predmetom rozdielnych odborných interpretácií. To vedie k pochybnostiam o predvídateľnosti uplatňovania trestnoprávnej represie a k oslabeniu právnej istoty, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti v trestnom práve.

Zároveň ide o ustanovenie, ktoré je obsahovo prekrývajúce sa vo vzťahu k iným skutkovým podstatám Trestného zákona, prostredníctvom ktorých je možné postihovať konania smerujúce k propagácii alebo podpore hnutí a ideológií potláčajúcich základné práva a slobody osôb, ako aj konania spôsobilé vyvolať alebo podporovať nenávisť či násilie voči skupinám osôb. Samostatná úprava v § 422d ods. 2 preto neprináša kvalitatívne odlišnú trestnoprávnu ochranu, ale vedie k prekrývaniu skutkových podstát a k oslabeniu systematickej prehľadnosti trestnoprávnej úpravy.

Vypustením § 422d ods. 2 sa odstráni právne neistá a aplikačne problematická úprava, posilní sa predvídateľnosť trestnoprávneho postihu a zároveň zostane zachovaná trestnoprávna ochrana chránených záujmov prostredníctvom ustanovenia § 422d ods. 1 v upravenom sankčnom rámci, ako aj prostredníctvom ďalších relevantných ustanovení Trestného zákona.

K bodom 13 a 14 (§ 423)

Navrhovanou úpravou § 423 Trestného zákona sa znižujú trestné sadzby ustanovené pri základnej aj kvalifikovaných skutkových podstatách tohto trestného činu. Cieľom úpravy je zosúladenie sankčného rámca so zásadou primeranosti trestnoprávneho postihu, posilnenie individualizácie trestu a zachovanie vnútornej proporcionality trestných sadzieb v rámci Trestného zákona.

Skutková podstata podľa § 423 má povahu trestného činu ohrozovacej povahy a je založená výlučne na prejave. Súčasná trestná sadzba trestu odňatia slobody na jeden rok až tri roky pri základnej skutkovej podstate je preto z hľadiska povahy tohto konania neprimerane prísna.

Znížením trestnej sadzby pri základnej skutkovej podstate (§ 423 ods. 1) na hornú hranicu jedného roka sa vytvára primeraný priestor na individualizáciu trestu a ukladanie sankcií zohľadňujúcich konkrétne okolnosti prípadu, osobu páchateľa a jeho pomery, vrátane možnosti uloženia peňažného trestu, resp. iného alternatívneho trestu. Trestnoprávna ochrana chráneného záujmu zostáva zachovaná, pričom sa odstraňuje neodôvodnený represívny zásah typický pre súčasné nastavenie sankcie.

Pri kvalifikovaných skutkových podstatách podľa § 423 ods. 2 sa navrhuje zníženie trestnej sadzby na hornú hranicu dvoch rokov. Kvalifikačné znaky zakladajúce vyššiu trestnú sadzbu sú v tomto prípade založené najmä na postavení páchateľa alebo na jeho osobitnom motíve, nie na zvýšení následku alebo na vzniku priamej ujmy. Súčasná trestná sadzba odňatia

7

slobody na dva až päť rokov je preto v zjavnom nepomere k povahe a závažnosti týchto okolností.

Navrhovanou úpravou sa zachováva primeraná diferenciácia medzi základnou a kvalifikovanými skutkovými podstatami, avšak bez vytvárania automatického predpokladu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Úprava posilňuje zásadu individualizácie trestu a prispieva k zosúladeniu trestnoprávnej represie s charakterom skutkov, ktoré sú založené výlučne na prejave a majú ohrozovaciu povahu.

K bodom 15 až 17 (§ 424)

Navrhovanou úpravou § 424 Trestného zákona sa spresňuje skutková podstata trestného činu podnecovania a upravuje sa sankčný rámec so zreteľom na zásadu primeranosti trestnoprávneho postihu a princíp „ultima ratio“.

V § 424 ods. 1 sa navrhuje vypustiť formulácia „alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd“, keďže ide o všeobecne formulovaný znak, ktorý môže v aplikačnej praxi zasahovať aj prejavy patriace do legitímnej verejnej, politickej alebo odbornej diskusie. Podnecovanie k násiliu alebo nenávisti sa ponecháva, keďže ide o jadrové konanie s jednoznačne identifikovateľným a spoločensky nebezpečným potenciálom.

Zároveň sa v § 424 ods. 1 znižuje horná hranica trestnej sadzby z troch rokov na dva roky. Táto úprava reaguje na zúženie základnej skutkovej podstaty a sleduje primeranejšie nastavenie sankčného rámca, pri zachovaní možnosti ukladania trestu odňatia slobody v závažných prípadoch.

Navrhuje sa vypustiť § 424 ods. 2, keďže ide o ustanovenie akcesorickej povahy. Po vypustení odseku 2 sa doterajší odsek 3 označuje ako odsek 2 a súčasne sa upravuje trestná sadzba kvalifikovanej skutkovej podstaty z doterajšieho rozpätia dva až šesť rokov na jeden rok až päť rokov, čo zodpovedá požiadavke primeranosti a systematike Trestného zákona.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona tak, že zákon nadobudne účinnosť 1. júla 2026.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

9

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

X

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

X

– sociálnu exklúziu,

X

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

X

A.3. Poznámky

Bez poznámok.

A.4. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa.

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné.