D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Mária Kolíková, Ondrej Dostál, Martina Bajo Holečková, Vladimíra Marcinková a Branislav Gröhling.

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť kľúčové inštitúty trestného práva a zákona o prokuratúre, ktoré majú zabezpečiť spravodlivé, objektívne a nestranné vyšetrovanie trestných činov, predovšetkým korupcie, a čo najmenšie zasahovanie do nezávislosti súdnej moci v týchto otázkach.

Návrh obsahuje:

1)Novelu zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok - konkrétne:

a)návrat k pôvodnej úprave ohľadom spolupracujúcich obvinených spred poslednej novely trestného poriadku č. 416/2025 Z. z.,

b)obmedzenie niektorých oprávnení generálneho prokurátora podľa § 363,

c)zbavenie ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora právomoci rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu rozhodnutia po podaní dovolania; návrh môžu podať aj naďalej, rozhoduje však výlučne súd.

2)Novelu zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre - konkrétne:

a)návrat Úradu špeciálnej prokuratúry,

b)náhodné prideľovanie vecí prokurátorom.

3)Novelu zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore - konkrétne:

a) znovuzavedenie a zákonné ukotvenie NAKA.

4)Novelu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva - konkrétne:

a)sprísnenie podmienky bezúhonnosti pre výkon práva byť volený v prípade odsúdenia za úmyselný trestný čin korupcie.

5)Novelu zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy - konkrétne:

a)určenie novej podmienky bezúhonnosti pre člena vlády a štátneho tajomníka ako v prípade výkonu práva byť volený

V prvom rade sa navrhuje novela trestného poriadku (čl. I) a v nej úprava inštitútu spolupracujúcich obvinených. Navrhovatelia majú za to, že inštitút spolupracujúcich obvinených je kľúčový inštitút pre boj s korupciou a organizovaným zločinom. Ukázal sa historicky ako potrebný nástroj vo svojej pôvodnej podobe pred novelizáciou trestného poriadku po roku 2022. Pre zachovanie účinnosti nástroja spolupracujúcich obvinených v trestnom procese je preto potrebné obnovenie pôvodného režimu hodnotenia výpovedí spolupracujúcich obvinených vypustením ustanovení zavedených zákonom č. 416/2025 Z. z.

Ďalej sa v rámci novely trestného poriadku navrhuje obmedzenie niektorých oprávnení generálneho prokurátora, ktoré mu patria podľa § 363 Trestného poriadku a ktoré mu dávajú neprimeranú moc nad prípravným konaním. Predložený návrh § 363 neruší, ale nastavuje jeho pravidlá tak, aby čo najviac zodpovedali tomu, na aký účel bol § 363 do zákona zakotvený, teda odstraňovanie nezákonnosti v prípravnom konaní.

Ustanovenie § 363 dáva v súčasnosti generálnemu prokurátori oprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Proti takémuto rozhodnutiu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. V minulosti rezonovali kauzy, v ktorých generálny prokurátor využíval oprávnenia z § 363 príliš extenzívne, čím nahrádzal rozhodovaciu právomoc súdov. Išlo najmä o prípady, kedy rozhodnutia o vznesení obvinenia boli zrušené tesne pred podaním obžaloby a súdnym konaním, čím bola zmarená možnosť, aby o vine alebo nevine rozhodol súd. Z generálneho prokurátora sa stala popri súdnej moci akási ďalšia moc v štáte. Nadmerné využívanie tohto prostriedku generálnym prokurátorom znižuje v očiach verejnosti dôveryhodnosť generálnej prokuratúry ako celku a takýto stav by nemal ďalej pokračovať, pretože znemožňuje budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie.

Predložený návrh zákona obsahuje ohľadom novely trestného poriadku nasledujúce hlavné zmeny:

•upravuje sa príslušnosť Špecializovaného trestného súdu rozhodovať o trestných činoch prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie,

•zužuje sa právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku zrušiť len právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon,

•skracuje sa lehota na podanie návrhu na postup podľa § 363 na 10 pracovných dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,

•návrhové oprávnenie sa ponecháva len poškodenému a bude ho možné podať len v neprospech obvineného.

V rámci novely trestného poriadku sa taktiež stanovuje možnosť rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu rozhodnutia, proti ktorému podal minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor dovolanie, len súdu - v súčasnosti má toto oprávnenie aj minister spravodlivosti a generálny prokurátor. Len súd je totiž nezávislý a nestranný. Výkon daného oprávnenia zo strany ministra spravodlivosti či generálneho prokurátora podľa aktuálnej právnej úpravy vníma citlivo aj verejnosť. Za účelom zabezpečenia nezávislého a nestranného rozhodovania aj v tejto veci sa preto navrhuje dané oprávnenie zveriť výlučne súdu.

V rámci novely zákona o prokuratúre (čl. II) sa navrhuje znovu zaviesť Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý umožní dôslednú špecializáciu prokurátorov pre boj s korupciou a organizovaným zločinom. Zabezpečí sa tým dôsledné rešpektovanie medzinárodných dohovorov o boji proti korupcii, ku ktorým pristúpila aj Slovenská republika, a v ktorých sa Slovenská republika zaviazala k špecializovaným útvarom, a súčasne sa tým vytvoria podmienky pre odborný prístup vyššej úrovne, ktorý je nevyhnutný pre úspešný boj nielen proti korupcii, ale aj organizovanému zločinu.

Ďalej sa v rámci novely zákona o prokuratúre zavádza náhodné prideľovanie vecí prokurátorom, t.j. prideľovanie vecí určených podľa predmetu konania náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených generálnou prokuratúrou tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a zabezpečené rovnomerné zaťaženie prokurátorov. Návrh má za cieľ minimalizovať možnosť ovplyvňovania vyšetrovania trestných konaní a zabezpečiť objektívne a nestranné vyšetrovanie zo strany prokurátorov.

V zákone o policajnom zbore (čl. III) sa navrhuje zriadenie osobitného útvaru pre boj s korupciou a organizovaným zločinom s právomocou pre trestné činy, ktorú má špecializovaný trestný súd. Ide o znovuzriadenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorá historicky ukázala svoju odbornú spôsobilosť rozkladať a odstíhať organizované zločinecké skupiny, ako aj korupčné trestné činy a jej zákonné ukotvenie.

V zákone o výkone volebného práva (čl. IV) sa sprísňuje podmienka bezúhonnosti pre odsúdených páchateľov korupčných trestných činov, čo má vplyv na ich možnosť uchádzať sa o verejné funkcie vo voľbách. Predkladatelia nepovažujú za súladné s demokratickým zriadením spoločnosti dôsledne rešpektujúcej princípy právneho štátu, aby tolerovala kandidatúry páchateľov korupčnej trestnej činnosti hneď po zahladení ich trestnej činnosti. Naopak považujú za prinajmenšom primerané, aby aspoň určité časové obdobie po zahladení ich trestnej činnosti, nemohli kandidovať. Osobitne v prípadoch obratom zaplatených peňažných trestov pri korupčných trestných činoch, nie je žiaduce v právnom štáte, v ktorom sa presadzuje rešpekt pred zákonom a potieranie korupčných praktík vo verejných funkciách, aby sa takáto osoba v krátkom období uchádzala o verejnú funkciu, či už vo voľbách do národného, európskeho parlamentu alebo v priamych prezidentských voľbách. Navrhuje sa preto šesťročné obdobie, v ktorom takáto odsúdená osoba za korupciu nemôže po zahladení svojho trestu kandidovať v uvedených voľbách na verejnú funkciu.

V zákone o organizácii činnosti vlády (čl. V) sa zavádza podmienka bezúhonnosti aj pre členov vlády a štátnych tajomníkov v rozsahu, aký majú osoby pre pasívny výkon volebného práva. V demokratickom štáte prísne rešpektujúcom právny štát je žiaduce, aby v týchto vysokých verejných funkciách neboli páchatelia úmyselných trestných činov, a osobitne nie korupčných trestných činov.

Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, keďže posilňuje ochranu spoločnosti pred korupciou a organizovaným zločinom. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie v dôsledku zvýšenia právnej istoty a zníženia korupčných rizík. Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti so znovuzriadením Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

K bodu 1 (§ 14 písm. s))

S ohľadom na vysoký stupeň nebezpečnosti a špeciálny subjekt páchateľa sa navrhuje, aby o trestných činoch prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie v prvom stupni konal a rozhodoval Špecializovaný trestný súd. Z toho vyplýva aj príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v týchto veciach vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Uvedené ustanovenia navrhujeme znovuzaviesť v súvislosti so znovuzavedením Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodu 2 a 3 (§ 119 ods. 6 a § 168 ods. 1)

Navrhovaná právna úprava vypúšťa ustanovenia § 119 ods. 6 a § 168 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré boli do Trestného poriadku doplnené pozmeňujúcim návrhom v rámci legislatívneho procesu k zákonu č. 416/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon nadobudol platnosť 27. decembra 2025 a účinnosť 28. decembra 2025. Uvedené ustanovenia zásadným spôsobom menia koncepciu dokazovania v trestnom konaní, a to bez toho, aby prešli riadnym odborným a medzirezortným pripomienkovým konaním, čo vyvolalo vážne pochybnosti o ústavnej konformite takto prijatej právnej úpravy. Aj z tohto dôvodu bola predmetná novela napadnutá na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Ustanovenia § 119 ods. 6 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku predstavujú neprimeraný zásah do zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je jedným zo základných pilierov spravodlivého trestného konania. Zavádzajú osobitný, zákonom predurčený režim hodnotenia výpovedí spolupracujúcich obvinených, čím obmedzujú možnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov hodnotiť dôkazy individuálne, v ich vzájomných súvislostiach a bez zákonom stanovenej predpojatosti voči určitému druhu dôkazu. Takéto obmedzenie je v rozpore s doterajšou koncepciou Trestného poriadku, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vychádzajú z toho, že zákon má upravovať procesné garancie, nie vnucovať orgánom činným v trestnom konaní hodnotiace závery.

Inštitút spolupracujúceho obvineného má v modernom trestnom práve zásadný význam najmä pri odhaľovaní a dokazovaní organizovaného zločinu a korupcie. Ide o oblasti, v ktorých je získavanie dôkazov mimoriadne náročné a kde je výpoveď osoby z vnútra zločineckej štruktúry často jediným spôsobom, ako odhaliť štruktúru, fungovanie a trestnú činnosť organizovaných skupín. Spolupracujúci obvinení prirodzene nie sú bezúhonní, ale práve ich postavenie a účasť na trestnej činnosti im umožňuje poskytnúť informácie, ktoré by inak nebolo možné získať. Pôvodná právna úprava, ktorá umožňovala hodnotiť ich výpovede v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov bez osobitnej zákonnej diskvalifikácie, sa v praxi osvedčila a umožnila rozložiť viaceré zločinecké štruktúry a odhaliť závažnú korupciu.

Zavedením napadnutých ustanovení vzniká reálne riziko, že výpovede spolupracujúcich obvinených budú paušálne spochybňované alebo fakticky paralyzované, čo môže viesť k tomu, že závažné trestné činy nebudú vôbec odhalené alebo nebude možné ich preukázať v trestnom konaní. Takýto stav by znamenal oslabenie schopnosti štátu účinne

bojovať proti organizovanému zločinu a korupcii a poprel by účel, pre ktorý bol inštitút spolupracujúceho obvineného do právneho poriadku zavedený.

Navrhovatelia preto považujú za nevyhnutné obnoviť právny stav pred prijatím zákona č. 416/2025 Z. z. a vrátiť sa k úprave, ktorá rešpektuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zachováva procesnú rovnováhu a umožňuje orgánom činným v trestnom konaní efektívne využívať výpovede spolupracujúcich obvinených pri odhaľovaní a dokazovaní najzávažnejších trestných činov. Vypustenie § 119 ods. 6 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku je preto nevyhnutným krokom na obnovenie funkčnosti trestného konania a posilnenie schopnosti štátu chrániť spoločnosť pred organizovaným zločinom a korupciou.

K bodu 4 (§ 363 ods. 1)

Navrhuje sa zásadne obmedziť okruh rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa § 363 Trestného poriadku, a to len na právoplatné rozhodnutia policajta alebo prokurátora o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

Predmetom mimoriadneho prieskumu generálneho prokurátora budú len také meritórne rozhodnutia policajta alebo prokurátora, ktoré smerujú k skončeniu trestnej veci inak ako podaním obžaloby alebo nezákonné rozhodnutie o prerušení trestného konania, ktoré taktiež vytvára neoprávnenú prekážku ďalšieho postupu v trestnom konaní.

Týmto obmedzením sa naplní atribút mimoriadnosti opravného prostriedku zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a súčasne sa tým zabráni obchádzaniu zákazu negatívnych pokynov upraveného v zákone o prokuratúre.

K bodom 5 a 12 (§ 363 ods. 2 a § 366 ods. 2)

Vypúšťa sa právna úprava, podľa ktorej môže generálny prokurátor zrušiť aj chybné konanie, ktoré predchádzalo zrušovanému nezákonnému rozhodnutiu. To z dôvodu, že predchádzajúce nezákonné konanie ako také zrušiť nemožno.

K bodom 6 a 9 (§ 364 ods. 1, ods. 4)

Za účelom zdôraznenia princípu právnej istoty právoplatných rozhodnutí a skutočnosti, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, sa navrhuje skrátiť nielen lehotu na podanie návrhu na postup podľa § 363 Trestného poriadku z doterajších troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na 10 pracovných dní, ale aj lehotu na vydanie rozhodnutia generálneho prokurátora zo šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na dva mesiace.

K bodu 7 (§ 364 ods. 2)

Vzhľadom na podstatné obmedzenie okruhu uznesení, ktoré môžu byť zrušené postupom podľa § 363 Trestného poriadku, sa návrhové oprávnenie ponecháva z doterajšieho okruhu aktívne legitimovaných osôb len poškodenému. Toto návrhové oprávnenie bude podmienené splnením podmienky podania riadneho opravného prostriedku alebo zrušením

prvostupňového rozhodnutia a vydaním rozhodnutia v neprospech poškodeného nadriadeným orgánom.

K bodom 8 a 11 (§ 364 ods. 3 a § 366 ods. 1)

V rámci právnej úpravy zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní sa navrhuje vypustenie rozlišovania rozhodnutí vydaných „v prospech“ alebo v „neprospech“ obvineného. Toto rozlišovanie vzhľadom na podstatné obmedzenie okruhu právoplatných rozhodnutí, ktoré možno týmto postupom preskúmať, stratilo význam.

K bodu 10 (§ 365 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s obmedzením okruhu osôb oprávnených podať návrh na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.

K bodu 13 (§ 371 ods. 1 písm. m)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 380 ods. 4)

Za účelom zabezpečenia nestranného a nezávislého rozhodovania sa navrhuje, aby mal oprávnenie rozhodnúť o odložení alebo prerušení výkonu rozhodnutia po podaní dovolania ministrom spravodlivosti či generálnym prokurátorom len súd, teda nie samotný minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor. Súdom, ktorý bude príslušný na toto rozhodnutie, bude dovolací súd. Minister spravodlivosti a generálny prokurátor zostávajú oprávnení podať návrh na odloženie alebo prerušenie výkonu rozhodnutia, avšak rozhodnúť o ňom bude môcť výlučne súd. Dovolací súd môže po podaní dovolania zo strany ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora rozhodnúť aj bez návrhu. Taktiež sa zavádza možnosť ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora označiť návrh na odloženie či prerušenie výkonu rozhodnutia za obzvlášť naliehavý. V takom prípade bude o návrhu rozhodovať prvostupňový súd v lehote 10 dní. Ak návrhu tento súd nevyhovie, môže o ňom rozhodnúť dovolací súd.

K čl. II (zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre)

K bodom 1 a 3 (znovuzavedenie Úradu špeciálnej prokuratúry)

Účinný boj proti korupcii a organizovanému zločinu si vyžaduje špecializované útvary na strane orgánov činných v trestnom konaní. Platí to aj pre prokuratúru. Úrad špeciálnej prokuratúry už v minulosti preukázal, že osobitný útvar prokuratúry so špecializovanou pôsobnosťou má na Slovensku nezastupiteľné miesto. Jeho existencia umožňovala sústredenie odbornej expertízy, personálnu stabilitu a procesnú kontinuitu v najzávažnejších trestných veciach, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň profesionality a nezávislosti.

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry narušilo systémovú architektúru trestného konania v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu a vytvorilo disproporciu medzi pôsobnosťou Špecializovaného trestného súdu a prokuratúry. Obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry túto disproporciu odstraňuje a opätovne vytvára ucelený model špecializácie, ktorý je dlhodobo odporúčaný aj medzinárodnými organizáciami v oblasti prevencie a potláčania korupcie.

Navrhovaná právna úprava predstavuje návrat k osvedčenému a funkčnému modelu, ktorý bol účinný pred prijatím zákona č. 40/2024 Z. z. platného od 11. marca 2024 a účinného od 6. augusta 2024, ktorým bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry. Cieľom je obnoviť právny stav, ktorý umožňoval efektívne, koordinované a odborné trestné stíhanie najzávažnejších foriem kriminality.

K bodu 2 (náhodné prideľovanie vecí prokurátorom)

Za účelom minimalizovania možnosti ovplyvňovania vyšetrovania trestných konaní a zabezpečenia objektívneho a nestranného vyšetrovania zo strany prokurátorov sa zavádza prideľovanie vecí určených podľa predmetu konania prokurátorom náhodným výberom, a to pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených generálnou prokuratúrou tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a zabezpečené rovnomerné zaťaženie prokurátorov. Návrh ďalej špecifikuje podmienku, ktorú je nutné splniť, aby bolo možné hovoriť o náhodnom výbere, a to tú, že sa vec má prideliť jednému z aspoň dvoch prokurátorov. Podrobnosti vyššie uvedeného prideľovania upraví generálny prokurátor organizačným aktom.

K čl. III (zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore)

Navrhovaná právna úprava reaguje na potrebu obnoviť špecializovaný útvar Policajného zboru, ktorý je schopný efektívne odhaľovať a vyšetrovať najzávažnejšie formy kriminality. Rovnako ako na prokuratúre, aj v Policajnom zbore je nevyhnutná vysoká miera špecializácie, ak má byť boj proti korupcii, organizovanému zločinu a ďalším závažným trestným činom účinný a dlhodobo udržateľný. Znovuzriadenie Národnej kriminálnej agentúry Policajného zboru SR (NAKA) predstavuje návrat k osvedčenému modelu, ktorý v minulosti preukázal svoju funkčnosť a prínos pre trestné konanie.

Národná kriminálna agentúra bola v predchádzajúcich rokoch kľúčovým útvarom pri odhaľovaní a dokumentovaní najzávažnejších foriem kriminality, vrátane korupcie na najvyšších úrovniach verejnej správy, organizovaného zločinu, ekonomickej kriminality a ďalších trestných činov patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Jej existencia umožňovala sústredenie expertízy, personálnu kontinuitu, špecializované analytické kapacity a koordináciu s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní. Zrušenie NAKA narušilo túto kontinuitu a oslabilo systémový rámec boja proti najzávažnejším formám kriminality.

Navrhovatelia preto považujú za nevyhnutné obnoviť NAKA ako osobitný útvar Policajného zboru a zároveň ju po prvýkrát výslovne zakotviť priamo v zákone. Doteraz bola NAKA zriadená iba interným predpisom, čo umožňovalo jej zrušenie alebo zásadnú reorganizáciu bez parlamentnej kontroly. Zákonné zakotvenie NAKA posilňuje jej stabilitu, predvídateľnosť a nezastupiteľné postavenie v systéme orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň vytvára právnu istotu, že jej existencia a pôsobnosť môžu byť do budúcna menené len zákonom, čo zodpovedá významu úloh, ktoré plní.

Navrhované znenie ustanovenia zároveň zosúlaďuje pôsobnosť NAKA s pôsobnosťou Špecializovaného trestného súdu podľa § 14 Trestného poriadku, čím sa obnovuje logická a funkčná väzba medzi špecializovaným vyšetrovaním a špecializovaným súdnictvom. Ide o model, ktorý je dlhodobo odporúčaný aj medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti

prevencie a potláčania korupcie a organizovaného zločinu, a ktorý sa v slovenskom prostredí už v minulosti osvedčil.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto nielen formálne znovuzriadenie NAKA, ale aj posilnenie jej právneho postavenia, odborného zázemia a systémovej stability, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne vyšetrovanie najzávažnejších trestných činov.

K čl. IV (zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva)

Navrhovaná právna úprava sprísňuje podmienku bezúhonnosti pre osoby uchádzajúce sa o výkon verejnej funkcie vo voľbách podľa zákona č. 180/2014 Z. z. Ide najmä o voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, voľby prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy. Cieľom je posilniť integritu volených funkcií a zvýšiť dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie.

Navrhované ustanovenie zavádza dve kategórie obmedzení. Po prvé, pre osoby právoplatne odsúdené za korupčné trestné činy podľa tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona sa stanovuje šesťročná lehota od zahladenia odsúdenia, počas ktorej sa nemôžu uchádzať o volenú funkciu. Ide o primerané a odôvodnené obmedzenie, ktoré reflektuje mimoriadnu závažnosť korupčných trestných činov a ich priamy dopad na výkon verejnej moci. Korupcia predstavuje zásadné ohrozenie dôvery občanov v štát, narúša rovnosť pred zákonom a deformuje demokratické procesy. Je preto legitímne, aby právny poriadok vyžadoval od osôb uchádzajúcich sa o verejnú funkciu vyšší štandard integrity a aby zabránil tomu, aby sa osoby odsúdené za korupciu mohli bezprostredne po zahladení odsúdenia uchádzať o politický mandát.

Po druhé, pre osoby odsúdené za iný úmyselný trestný čin sa zachováva doterajší princíp, podľa ktorého je prekážkou kandidatúry nezahladené odsúdenie. Táto úprava je v súlade s doterajšou koncepciou zákona a rešpektuje zásadu proporcionality, keďže po zahladení odsúdenia sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Zavedenie šesťročnej lehoty pre korupčné trestné činy predstavuje primeranú reakciu na spoločenskú potrebu posilniť ochranu verejného záujmu a dôveryhodnosť volených orgánov. Ide o opatrenie, ktoré sleduje legitímny cieľ – zabrániť tomu, aby osoby, ktoré sa dopustili závažného zneužitia verejnej moci alebo korupčného konania, mohli bezprostredne po zahladení odsúdenia získať politickú moc. Takéto pravidlo je v právnom štáte legitímne a primerané, keďže chráni integritu demokratických procesov a vysiela jasný signál, že korupcia je nezlučiteľná s výkonom verejnej funkcie.

Navrhovaná úprava zároveň rešpektuje ústavné limity zásahov do pasívneho volebného práva. Obmedzenie je časovo obmedzené, viazané na najzávažnejšie úmyselné trestné činy proti verejnému záujmu a sleduje legitímny cieľ ochrany demokratického zriadenia. Ide o opatrenie, ktoré je v demokratickej spoločnosti odôvodnené a primerané sledovanému účelu.

K čl. V (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy)

Navrhovaná právna úprava dopĺňa do zákona č. 575/2001 Z. z. podmienku, podľa ktorej za člena vlády Slovenskej republiky ani za štátneho tajomníka nemožno vymenovať osobu, u ktorej existuje prekážka práva byť volený podľa predpisov o podmienkach výkonu

volebného práva. Ide o logické a systémové nadviazanie na sprísnené pravidlá bezúhonnosti pre kandidátov vo voľbách (čl. IV), ktoré majú za cieľ posilniť integritu verejných funkcií a zvýšiť dôveru občanov v demokratické inštitúcie.

Člen vlády a štátny tajomník sú nositeľmi najvyšších výkonných právomocí v štáte. Je preto legitímne, aby právny poriadok vyžadoval, aby tieto funkcie vykonávali osoby spĺňajúce rovnaké, prípadne ešte prísnejšie štandardy integrity ako kandidáti vo voľbách. Ak právny poriadok považuje určitý typ odsúdenia za prekážku kandidatúry do verejnej funkcie, je primerané, aby rovnaká prekážka bránila aj vymenovaniu do vládnej funkcie, ktorá je spojená s vysokou mierou verejnej dôvery a zodpovednosti.

Navrhované ustanovenie zároveň posilňuje prevenciu korupcie a zneužívania verejnej moci. Osoby právoplatne odsúdené za korupčné trestné činy alebo iné závažné úmyselné trestné činy by nemali mať možnosť bezprostredne po zahladení odsúdenia zastávať najvyššie výkonné funkcie v štáte. Ide o primerané obmedzenie, ktoré sleduje legitímny cieľ ochrany verejného záujmu, dôveryhodnosti vlády a riadneho fungovania demokratického právneho štátu.

Zavedením tejto podmienky sa vytvára jednotný a konzistentný systém požiadaviek na bezúhonnosť osôb vykonávajúcich verejnú moc. Pravidlo zároveň vysiela jasný signál, že výkon vládnych funkcií je nezlučiteľný s osobami, ktoré boli právoplatne odsúdené za korupciu alebo iné závažné úmyselné trestné činy, a že ochrana integrity verejnej moci je prioritou právneho štátu.

K čl. VI (účinnosť)

Účinnosť navrhnutého zákona sa stanovuje dňom vyhlásenia v zbierke zákonov, okrem článku II bod 1 a 3 (znovuzavedenie Úradu špeciálnej prokuratúry) a článku III (znovuzavedenie a zákonné zakotvenie NAKA), ktoré pre potrebu dostatku času prípravy na novú právnu úpravu vyžadujú viac času a ich účinnosť nastane 1. apríla 2026.