NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IX. VOLEBNÉ OBDOBIE

Návrh

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z … 2026

k odstráneniu segregácie v školách a školských zariadeniach

so zreteľom na

●informácie o stave segregácie detí a žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a

dodržiavaní práva na rovný prístup k vzdelávaniu,

●prebiehajúce konanie o porušení povinnosti vyplývajúcej zo Smernice Rady

2000/43/ES (Race Equality Directive) pre systémovú segregáciu rómskych detí v

školách a žalobu Súdneho dvora Európskej únie (CJEU) pre nesplnenie povinností z

Racial Equality Directive, podľa ktorého Slovenská republika systematicky a

pretrvávajúco porušuje povinnosti tejto smernice tým, že nezamedzuje segregácii

rómskych detí v školách,

●zistenia a správy orgánov Rady Európy, OSN a FRA

●rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) ohľadom diskriminačného

zaobchádzania s rómskymi žiakmi, napr. prípad Salay proti Slovenskej republike z

27.februára 2025

●rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktorými bola v konkrétnych školách

konštatovaná segregácia,

●závery správy Amnesty International „Oddelení a nerovní: Správa o (ne)riešení

segregácie rómskych detí na Slovensku“,

●stanoviská Slovenského národného strediska pre ľudské práva a Amnesty International

k zámeru zriadenia pilotnej rómskej národnostnej školy v Rakúsoch,

●správy Verejných ochrancov práv, ktorí dlhodobo poukazujú na segregáciu rómskych

detí vo vzdelávaní a apelujú na komplexné medzirezortné riešenia ako aj správ

Komisára pre deti,

Národná rada Slovenskej republiky

A.vyjadruje presvedčenie,

A.1. že školy a školské zariadenia majú byť miestom rovného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetky deti bez ohľadu na ich etnický pôvod, sociálne zázemie alebo miesto bydliska, a že segregácia detí v školách je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, školským zákonom a princípmi inkluzívneho vzdelávania;

A.2. že segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme predstavuje závažné porušenie ich základných ľudských práv, najmä práva na vzdelávanie a princípu zákazu diskriminácie, je dôsledkom systémovej diskriminácie a ďalších dlhodobo pretrvávajúcich problémov ako sociálna nerovnosť, segregácia v bývaní a z nich vyplývajúcich zlých životných podmienok, ktoré ovplyvňujú každodenný život detí vrátane ich vzdelávania, prehlbujú sociálne vylúčenie a takmer znemožňujú vystúpenie zo začarovaného kruhu viacgeneračnej chudoby;

A.3. že segregácia rómskych detí a ich nedôstojné životné podmienky sú úzko prepojené nakoľko deti z marginalizovaných komunít čelia okrem bariér vo vzdelávaní aj ďalším bariéram ako nedostatočné materiálne zabezpečenie či nevhodné hygienické podmienky, v dôsledku čoho je potrebné, aby podporné opatrenia v rámci desegregácie vo vzdelávacom systéme zohľadňovali komplexný kontext života rómskych detí;

B.zdôrazňuje,

B.1. že segregácia detí a žiakov predstavuje systémové zlyhanie verejných politík a vyžaduje koordinovanú, odbornú a dlhodobo udržateľnú reakciu štátu;

B.2. že zriaďovanie oddelených škôl alebo vzdelávacích prúdov pre rómske deti, hoci aj pod zámienkou národnostného alebo jazykového vzdelávania, vedie k prehlbovaniu segregácie a nie je riešením v súlade s princípom rovnosti;

B.3. potrebu pravidelného, transparentného a odborne garantovaného monitorovania segregácie a účinnosti prijatých desegregačných opatrení;

C. ukladá

ministrovi školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, aby

C.1. predložil návrh konkrétnych desegregačných opatrení vrátane harmonogramu ich implementácie v materských a základných školách, ktoré boli v rámci Pilotného monitoringu rizika segregácie na ZŠ označené ako školy v riziku segregácie.

C.2. predložil plán konkrétnych desegregačných opatrení vrátane monitorovania a vyhodnocovania ich účinnosti v školách, v ktorých súdy právoplatne konštatovali segregáciu, najmä:

●Základná škola Terňa,

●Základná škola Muránska Dlhá Lúka,

●Základná škola Stará Ľubovňa – Podsádek,

a to vrátane jasného harmonogramu ich realizácie;

C.3. inicioval medzirezortný dialóg a prijal holistický plán k odstraňovaniu segregácie vo vzdelávaní, vrátane riešenia rezidenčnej segregácie a nevyhovujúcich životných podmienok vo vylúčených rómskych komunitách, ktoré segregáciu v školách priamo reprodukujú.

D. vyzýva

ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, aby:

D.1. zriadil centralizovaný monitorovací orgán, zložený zo zástupcov Štátnej školskej inšpekcie, regionálnych úradov školskej správy (RÚŠS) a mimovládnych organizáciíi

s právomocou kontrolovať uplatňovanie desegregačných opatrení a pravidelne vyhodnocovať ich účinnosť;

D.2. zabezpečil finančné, personálne a metodické predpoklady na uplatňovanie rómskeho jazyka ako podporného vyučovacieho jazyka v materských a základných školách namiesto izolácie rómskych detí v oddelených „národnostných školách“;

D.3. bez zbytočného odkladu začal proces implementácie opatrení desegregácie na školách, pri ktorých súdy konštatovali segregáciu;

D.4. riešil odstránenie dvojzmennej prevádzky škôl spôsobom, ktorý nebude viesť k ďalšiemu prehlbovaniu segregácie, najmä nie výstavbou alebo rozširovaním škôl nachádzajúcich sa výlučne v rómskych komunitách alebo v ich bezprostrednej blízkosti;

D.5. vyčlenil zo štátneho rozpočtu cielené finančné prostriedky na realizáciu desegregačných opatrení v prísnom súlade s princípmi 3D (desegregácia, destigmatizácia, degetoizácia), vrátane zabezpečenia kontinuity desegregačných projektov po skončení ich financovania z prostriedkov EÚ;

Bratislava január 2026

Odôvodnenie

Segregácia detí a žiakov v školách a školských zariadeniach na Slovensku nie je zlyhaním

jednotlivcov ani miestnych samospráv, ale dôsledkom dlhodobej nečinnosti a politických

rozhodnutí štátu. Ide o systémový problém, o ktorom má štát dlhodobo dostatok dôkazov,

analýz aj právnych upozornení, no napriek tomu nezabezpečil účinné, záväzné a vynútiteľné

opatrenia na jeho odstránenie.

Nečinnosť a nedostatočné kroky štátu viedli až k tomu, že Slovenská republika čelí

infringementovému konaniu Európskej komisie pre porušenie Smernice Rady 2000/43/ES o

rasovej rovnosti. Predmetom tohto konania je systematická segregácia rómskych detí vo

vzdelávaní a zlyhanie štátu pri zabezpečení účinnej ochrany pred diskrimináciou. Keďže

Slovenská republika ani po opakovaných výzvach neprijala dostatočné nápravné opatrenia,

Európska komisia vec postúpila na Súdny dvor Európskej únie. Ide o jedno z najzávažnejších

konaní voči Slovensku v oblasti ochrany základných práv.

Zlyhanie štátu potvrdzuje aj judikatúra slovenských súdov. V prípadoch základných škôl v

Ternej, Muránskej Dlhej Lúke a Starej Ľubovni – Podsádku súdy jednoznačne konštatovali, že

vzdelávanie detí v školách alebo triedach s homogénnym etnickým zložením predstavuje

nezákonnú segregáciu na základe etnického pôvodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom

výslovne zdôraznil, že štát nesie spoluzodpovednosť, ak vytvára alebo toleruje systém, v

ktorom segregácia pretrváva. Napriek týmto rozhodnutiam však štát neprijal také opatrenia,

ktoré by zabránili opakovaniu rovnakých porušení v iných obciach.

Správa Amnesty International „Oddelení a nerovní: Správa o (ne)riešení segregácie rómskych

detí na Slovensku“ jednoznačne konštatuje, že segregácia rómskych detí na Slovensku je

rozšírená, dlhodobo tolerovaná a de facto udržiavaná verejnými politikami štátu. Amnesty

International upozorňuje, že štát sa obmedzuje na deklaratívne vyhlásenia a pilotné projekty

bez systémového dopadu, pričom reálne mechanizmy, ktoré by viedli k zmene segregujúcich

školských obvodov, zloženiu tried a štruktúry škôl, buď neexistujú, alebo nástroje na ich

elimináciu nie sú využívané v dostatočnej miere.

Správa zároveň poukazuje na pasivitu štátu pri výkone jeho pozitívnych povinností. Slovenská

republika podľa Amnesty International nielenže neodstraňuje segregáciu tam, kde je

preukázaná, ale často ju legitimizuje tým, že zodpovednosť prenáša výlučne na obce a

zriaďovateľov, hoci má k dispozícii právne aj administratívne nástroje na zásah.

Napriek tejto situácii Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

prichádza s návrhmi, ktoré nejdú proti segregácii, ale riskujú jej ďalšie prehĺbenie.

Najvýraznejším príkladom je zámer zriadenia pilotnej rómskej národnostnej školy v obci

Rakúsy. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo svojom stanovisku k tomuto zámeru

upozornilo, že navrhované opatrenie nespĺňa základné podmienky dočasného vyrovnávacieho

opatrenia a predstavuje vysoké riziko legalizácie segregácie pod zámienkou podpory

menšinového vzdelávania.

Amnesty International a ďalšie slovenské a medzinárodné organizácie vo svojich stanoviskách

ešte ostrejšie konštatujú, že postup ministerstva nerešpektuje dobrovoľný charakter

menšinového vzdelávania, čím dochádza k porušeniu medzinárodných noriem a k

podkopávaniu práva rómskych rodičov slobodne rozhodovať o vzdelávaní svojich detí. Takýto

prístup nie je ochranou menšinových práv, ale ich zneužitím na ospravedlnenie segregácie, čo

je v priamom rozpore s judikatúrou európskych súdov.

Osobitne problematické je, že ani najnovšia legislatívna úprava v oblasti školskej samosprávy,

schválená parlamentom v októbri, neprináša reálne riešenie segregácie. Hoci novela formálne

zavádza nástroje týkajúce sa spádových oblastí, neukladá povinnosť ich okamžite meniť v

prípadoch, kde spôsobujú segregáciu, a neposkytuje regionálnym úradom školskej správy

dostatočnú právomoc vynútiť nápravu v prípadoch rozhodnutí obcí, ktoré segregáciu

udržiavajú. Ide tak o legislatívnu úpravu, ktorá vytvára dojem riešenia problému, no v

skutočnosti problém segregácie v školách nerieši dostatočne.

Predkladaný návrh uznesenia je preto reakciou na stav, v ktorom štát zlyháva v ochrane

základných práv detí, riskuje prehĺbenie medzinárodnoprávnych sporov a vystavuje Slovenskú

republiku hrozbe ďalších sankcií. Uznesenie má za cieľ jasne pomenovať segregáciu ako

neprípustný, protiprávny a politicky neobhájiteľný stav, odmietnuť riešenia založené na izolácii

rómskych detí a vyvinúť tlak na vládu, aby konečne prijala skutočné, záväzné a vynútiteľné

desegregačné opatrenia.