NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
IX. VOLEBNÉ OBDOBIE
Návrh
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z … 2026
k odstráneniu segregácie v školách a školských zariadeniach
so zreteľom na
informácie o stave segregácie detí a žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a
dodržiavaní práva na rovný prístup k vzdelávaniu,
prebiehajúce konanie o porušení povinnosti vyplývajúcej zo Smernice Rady
2000/43/ES (Race Equality Directive) pre systémovú segregáciu rómskych detí v
školách a žalobu Súdneho dvora Európskej únie (CJEU) pre nesplnenie povinností z
Racial Equality Directive, podľa ktorého Slovenská republika systematicky a
pretrvávajúco porušuje povinnosti tejto smernice tým, že nezamedzuje segregácii
rómskych detí v školách,
zistenia a správy orgánov Rady Európy, OSN a FRA
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) ohľadom diskriminačného
zaobchádzania s rómskymi žiakmi, napr. prípad Salay proti Slovenskej republike z
27.februára 2025
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktorými bola v konkrétnych školách
konštatovaná segregácia,
závery správy Amnesty International „Oddelení a nerovní: Správa o (ne)riešení
segregácie rómskych detí na Slovensku“,
stanoviská Slovenského národného strediska pre ľudské práva a Amnesty International
k zámeru zriadenia pilotnej rómskej národnostnej školy v Rakúsoch,
správy Verejných ochrancov práv, ktorí dlhodobo poukazujú na segregáciu rómskych
detí vo vzdelávaní a apelujú na komplexné medzirezortné riešenia ako aj správ
Komisára pre deti,
Národná rada Slovenskej republiky
A.vyjadruje presvedčenie,
A.1. že školy a školské zariadenia majú byť miestom rovného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetky deti bez ohľadu na ich etnický pôvod, sociálne zázemie alebo miesto bydliska, a že segregácia detí v školách je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, školským zákonom a princípmi inkluzívneho vzdelávania;
A.2. že segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme predstavuje závažné porušenie ich základných ľudských práv, najmä práva na vzdelávanie a princípu zákazu diskriminácie, je dôsledkom systémovej diskriminácie a ďalších dlhodobo pretrvávajúcich problémov ako sociálna nerovnosť, segregácia v bývaní a z nich vyplývajúcich zlých životných podmienok, ktoré ovplyvňujú každodenný život detí vrátane ich vzdelávania, prehlbujú sociálne vylúčenie a takmer znemožňujú vystúpenie zo začarovaného kruhu viacgeneračnej chudoby;
A.3. že segregácia rómskych detí a ich nedôstojné životné podmienky úzko prepojené nakoľko deti z marginalizovaných komunít čelia okrem bariér vo vzdelávaní aj ďalším bariéram ako nedostatočné materiálne zabezpečenie či nevhodné hygienické podmienky, v dôsledku čoho je potrebné, aby podporné opatrenia v rámci desegregácie vo vzdelávacom systéme zohľadňovali komplexný kontext života rómskych detí;
B.zdôrazňuje,
B.1. že segregácia detí a žiakov predstavuje systémové zlyhanie verejných politík a vyžaduje koordinovanú, odbornú a dlhodobo udržateľnú reakciu štátu;
B.2. že zriaďovanie oddelených škôl alebo vzdelávacích prúdov pre rómske deti, hoci aj pod zámienkou národnostného alebo jazykového vzdelávania, vedie k prehlbovaniu segregácie a nie je riešením v súlade s princípom rovnosti;
B.3. potrebu pravidelného, transparentného a odborne garantovaného monitorovania segregácie a účinnosti prijatých desegregačných opatrení;
C. ukladá
ministrovi školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, aby
C.1. predložil návrh konkrétnych desegregačných opatrení vrátane harmonogramu ich implementácie v materských a základných školách, ktoré boli v rámci Pilotného monitoringu rizika segregácie na ZŠ označené ako školy v riziku segregácie.
C.2. predložil plán konkrétnych desegregačných opatrení vrátane monitorovania a vyhodnocovania ich účinnosti v školách, v ktorých súdy právoplatne konštatovali segregáciu, najmä:
Základná škola Terňa,
Základná škola Muránska Dlhá Lúka,
Základná škola Stará Ľubovňa – Podsádek,
a to vrátane jasného harmonogramu ich realizácie;
C.3. inicioval medzirezortný dialóg a prijal holistický plán k odstraňovaniu segregácie vo vzdelávaní, vrátane riešenia rezidenčnej segregácie a nevyhovujúcich životných podmienok vo vylúčených rómskych komunitách, ktoré segregáciu v školách priamo reprodukujú.
D. vyzýva
ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, aby:
D.1. zriadil centralizovaný monitorovací orgán, zložený zo zástupcov Štátnej školskej inšpekcie, regionálnych úradov školskej správy (RÚŠS) a mimovládnych organizáciíi
s právomocou kontrolovať uplatňovanie desegregačných opatrení a pravidelne vyhodnocovať ich účinnosť;
D.2. zabezpečil finančné, personálne a metodické predpoklady na uplatňovanie rómskeho jazyka ako podporného vyučovacieho jazyka v materských a základných školách namiesto izolácie rómskych detí v oddelených „národnostných školách“;
D.3. bez zbytočného odkladu začal proces implementácie opatrení desegregácie na školách, pri ktorých súdy konštatovali segregáciu;
D.4. riešil odstránenie dvojzmennej prevádzky škôl spôsobom, ktorý nebude viesť k ďalšiemu prehlbovaniu segregácie, najmä nie výstavbou alebo rozširovaním škôl nachádzajúcich sa výlučne v rómskych komunitách alebo v ich bezprostrednej blízkosti;
D.5. vyčlenil zo štátneho rozpočtu cielené finančné prostriedky na realizáciu desegregačných opatrení v prísnom súlade s princípmi 3D (desegregácia, destigmatizácia, degetoizácia), vrátane zabezpečenia kontinuity desegregačných projektov po skončení ich financovania z prostriedkov EÚ;
Bratislava január 2026
Odôvodnenie
Segregácia detí a žiakov v školách a školských zariadeniach na Slovensku nie je zlyhaním
jednotlivcov ani miestnych samospráv, ale dôsledkom dlhodobej nečinnosti a politických
rozhodnutí štátu. Ide o systémový problém, o ktorom štát dlhodobo dostatok dôkazov,
analýz aj právnych upozornení, no napriek tomu nezabezpečil účinné, záväzné a vynútiteľné
opatrenia na jeho odstránenie.
Nečinnosť a nedostatočné kroky štátu viedli k tomu, že Slovenská republika čelí
infringementovému konaniu Európskej komisie pre porušenie Smernice Rady 2000/43/ES o
rasovej rovnosti. Predmetom tohto konania je systematická segregácia rómskych detí vo
vzdelávaní a zlyhanie štátu pri zabezpečení účinnej ochrany pred diskrimináciou. Keďže
Slovenská republika ani po opakovaných výzvach neprijala dostatočné nápravné opatrenia,
Európska komisia vec postúpila na Súdny dvor Európskej únie. Ide o jedno z najzávažnejších
konaní voči Slovensku v oblasti ochrany základných práv.
Zlyhanie štátu potvrdzuje aj judikatúra slovenských súdov. V prípadoch základných škôl v
Ternej, Muránskej Dlhej Lúke a Starej Ľubovni Podsádku súdy jednoznačne konštatovali, že
vzdelávanie detí v školách alebo triedach s homogénnym etnickým zložením predstavuje
nezákonnú segregáciu na základe etnického pôvodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom
výslovne zdôraznil, že štát nesie spoluzodpovednosť, ak vytvára alebo toleruje systém, v
ktorom segregácia pretrváva. Napriek týmto rozhodnutiam však štát neprijal také opatrenia,
ktoré by zabránili opakovaniu rovnakých porušení v iných obciach.
Správa Amnesty International „Oddelení a nerovní: Správa o (ne)riešení segregácie rómskych
detí na Slovensku“ jednoznačne konštatuje, že segregácia rómskych detí na Slovensku je
rozšírená, dlhodobo tolerovaná a de facto udržiavaná verejnými politikami štátu. Amnesty
International upozorňuje, že štát sa obmedzuje na deklaratívne vyhlásenia a pilotné projekty
bez systémového dopadu, pričom reálne mechanizmy, ktoré by viedli k zmene segregujúcich
školských obvodov, zloženiu tried a štruktúry škôl, buď neexistujú, alebo nástroje na ich
elimináciu nie sú využívané v dostatočnej miere.
Správa zároveň poukazuje na pasivitu štátu pri výkone jeho pozitívnych povinností. Slovenská
republika podľa Amnesty International nielenže neodstraňuje segregáciu tam, kde je
preukázaná, ale často ju legitimizuje tým, že zodpovednosť prenáša výlučne na obce a
zriaďovateľov, hoci má k dispozícii právne aj administratívne nástroje na zásah.
Napriek tejto situácii Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky
prichádza s návrhmi, ktoré nejdú proti segregácii, ale riskujú jej ďalšie prehĺbenie.
Najvýraznejším príkladom je zámer zriadenia pilotnej rómskej národnostnej školy v obci
Rakúsy. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo svojom stanovisku k tomuto zámeru
upozornilo, že navrhované opatrenie nespĺňa základné podmienky dočasného vyrovnávacieho
opatrenia a predstavuje vysoké riziko legalizácie segregácie pod zámienkou podpory
menšinového vzdelávania.
Amnesty International a ďalšie slovenské a medzinárodné organizácie vo svojich stanoviskách
ešte ostrejšie konštatujú, že postup ministerstva nerešpektuje dobrovoľný charakter
menšinového vzdelávania, čím dochádza k porušeniu medzinárodných noriem a k
podkopávaniu práva rómskych rodičov slobodne rozhodovať o vzdelávaní svojich detí. Takýto
prístup nie je ochranou menšinových práv, ale ich zneužitím na ospravedlnenie segregácie, čo
je v priamom rozpore s judikatúrou európskych súdov.
Osobitne problematické je, že ani najnovšia legislatívna úprava v oblasti školskej samosprávy,
schválená parlamentom v októbri, neprináša reálne riešenie segregácie. Hoci novela formálne
zavádza nástroje týkajúce sa spádových oblastí, neukladá povinnosť ich okamžite meniť v
prípadoch, kde spôsobujú segregáciu, a neposkytuje regionálnym úradom školskej správy
dostatočnú právomoc vynútiť nápravu v prípadoch rozhodnutí obcí, ktoré segregáciu
udržiavajú. Ide tak o legislatívnu úpravu, ktorá vytvára dojem riešenia problému, no v
skutočnosti problém segregácie v školách nerieši dostatočne.
Predkladaný návrh uznesenia je preto reakciou na stav, v ktorom štát zlyháva v ochrane
základných práv detí, riskuje prehĺbenie medzinárodnoprávnych sporov a vystavuje Slovenskú
republiku hrozbe ďalších sankcií. Uznesenie za cieľ jasne pomenovať segregáciu ako
neprípustný, protiprávny a politicky neobhájiteľný stav, odmietnuť riešenia založené na izolácii
rómskych detí a vyvinúť tlak na vládu, aby konečne prijala skutočné, záväzné a vynútiteľné
desegregačné opatrenia.