Odôvodnenienávrhu na prijatie uznesenia k situácii v Srbsku
Národná rada Slovenskej republiky má v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a platnej právnej úpravy osobitnú zodpovednosť za ochranu základných práv a slobôd, vrátane práv a oprávnených záujmov Slovákov žijúcich v zahraničí. Táto zodpovednosť nie je len symbolická, ale predstavuje konkrétny záväzok aktívne reagovať v situáciách, keď sú príslušníci a príslušníčky slovenskej národnostnej menšiny vystavení ohrozeniu, diskriminácii alebo porušovaniu základných práv a slobôd.
Predkladaný návrh uznesenia reaguje na vážne a opakovane zdokumentované zhoršovanie bezpečnostnej a spoločensko-politickej situácie v Srbskej republike, ktoré sa v poslednom období výrazne prejavuje aj vo vzťahu k slovenskej národnostnej menšine žijúcej v Srbsku. Uvedené skutočnosti nadobúdajú mimoriadnu závažnosť v kontexte medzinárodných záväzkov Srbskej republiky v oblasti ochrany ľudských práv, ako aj jeho statusu kandidátskej krajiny Európskej únie.
Od jesene roku 2024, keď došlo k zrúteniu betónového prestrešenia vlakovej stanice v dôsledku čoho zomrelo 16 ľudí, vrátane detí, sa konali tisíce protestov občianskej spoločnosti žiadajúce, okrem iného, riadne prešetrenie tragédie, predčasné voľby a ukončenie systémovej korupcie. Odpoveďou srbskej vlády však je dlhodobé oslabovanie demokratických inštitúcií a čoraz represívnejšie zásahy štátnych orgánov voči občianskej spoločnosti. Pokojné masové protesty, vyvolané nespokojnosťou verejnosti, boli opakovane potláčané za použitia neprimeranej sily, zastrašovania, svojvoľného zadrživania kritikov vlády a kriminalizácie občianskeho nesúhlasu. Tieto praktiky sú v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu a európskymi demokratickými štandardmi. Zvlášť znepokojujúce je, že tieto represívne postupy zasahujú aj príslušníkov a príslušníčky slovenskej národnostnej menšiny. Viaceré incidenty poukazujú na cielené alebo minimálne neadekvátne zásahy bezpečnostných zložiek ako aj organizovaných bitkárov voči Slovákom a Slovenkám, ktorí sa legitímne zapájajú do verejného diania, využívajú svoje ústavné práva na slobodu prejavu a zhromažďovania alebo verejne upozorňujú na porušovanie ľudských práv. Ide nielen o fyzické zásahy a použitie donucovacích prostriedkov, ale aj o atmosféru strachu, nátlaku a zastrašovania, ktorá má odradiť príslušníkov menšiny od aktívneho občianskeho postoja.
Za neprijateľný možno považovať aj zásah bezpečnostných síl počas návštevy prezidenta Slovenskej republiky v Báčskom Petrovci dňa 22. decembra 2025, keď boli proti pokojne zhromaždeným príslušníkom slovenskej menšiny nasadené špeciálne policajné jednotky - ťažkoodenci. Skutočnosť, že k takémuto zásahu došlo v čase oficiálnej návštevy najvyššieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky, ešte viac podčiarkuje vážnosť situácie a vysiela znepokojujúci signál o postoji srbských orgánov k právam menšín.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje fakt, že časť príslušníkov slovenskej menšiny v Srbskej republike má zároveň občianstvo Slovenskej republiky. Slovenský štát preto nesie zvýšenú mieru zodpovednosti za ochranu ich práv, bezpečnosti a dôstojnosti. Opakované podnety a upozornenia adresované slovenským diplomatickým a ústavným predstaviteľom nemožno ďalej prehliadať ani relativizovať.
Predkladané uznesenie nemá za cieľ spochybniť európsku perspektívu Srbskej republiky. Práve naopak – jeho ambíciou je jasne pomenovať, že pokrok v prístupovom procese k Európskej únii je neoddeliteľne spätý s rešpektovaním demokracie, právneho štátu a ochrany práv národnostných menšín. Tolerovanie násilia, selektívneho uplatňovania práva a zastrašovania menšinových komunít je nezlučiteľné s hodnotami, ku ktorým sa hlási Európska únia aj Slovenská republika.Cieľom uznesenia je preto vyslať jednoznačný politický signál solidarity so slovenskou národnostnou menšinou v Srbskej republike a zároveň vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby v rámci svojej zahraničnej politiky aktívne a dôsledne využívala dostupné diplomatické a politické nástroje na ochranu práv Slovákov a Sloveniek žijúcich v zahraničí a presadzovanie ochrany základných práv a slobôd. Ide o legitímne uplatnenie práva Slovenskej republiky brániť svojich občanov a krajanov a o potvrdenie hodnotového ukotvenia slovenskej zahraničnej politiky.