DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov 3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
-v čl. 2 a čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,
-v čl. 8, čl. 10 a čl. 157 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
-v čl. 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie;
b)v sekundárnom práve
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania (Ú. v. EÚ L 132, 17.5.2023), gestor zodpovedný za prebratie smernice – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky;
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení, gestor - Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky;
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, najmä prípady C-43/75 – Defrenne II, C-129/79 – McCarthys, C-237/85 – Rummler, C-109/88 – Danfoss, C-262/88 – Barber, C-184/89 – Nimz, C-400/93 – Royal Copenhagen, C-320/00 – Lawrence, C-427/11 – Kenny
Rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 1976 vo veci, Gabrielle Defrenne proti Société Anonyme Belge de Navigation Aerienne Sabena, č. C-43/75: „Bývalý článok 119 TEES (teraz článok 157 ZFEÚ) sledoval hospodársky a sociálny cieľ, čím preukázal, že zásada rovnosti odmeňovania mužov a žien „patrí medzi základy Spoločenstva“ a je teda ustanovením s priamou účinnosťou.“.
Rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 1980 vo veci Macarthys Ltd proti Wendy Smith, č. C-129/79: „Toto ustanovenie zmluvy (čl. 157 ZFEÚ) možno uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi, najmä v prípadoch diskriminácie vyplývajúcej priamo z legislatívnych ustanovení alebo kolektívnych zmlúv, ako aj v prípadoch, keď sa práca vykonáva v tom istom zariadení alebo službe, či už súkromnom alebo verejnom.“.
Rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 1986 vo veci Gisela Rummler proti Dato-Druck GmbH, č. C-237/85: „Povaha úloh zahrnutých do vykonávanej práce „by mala byť merateľná pomocou systému“. Pri rozlišovaní mzdových sadzieb bolo preto v súlade so zásadou nediskriminácie použiť kritérium založené na objektívne merateľnej náročnosti práce potrebnej na vykonanie práce alebo na objektívne posúdenom stupni fyzickej náročnosti práce.“.