Správa

o ﬁnančnej stabilite

November 2025

www.nbs.sk

Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné účely je

povolené s uvedením zdroja. Materiál bol prerokovaný v Bankovej rade NBS dňa

18. novembra 2025.

Vydavateľ

Kontakt

Národná banka Slovenska

Imricha Karvaša 1

813 25 Bratislava

info@nbs.sk

Elektronická verzia

www.nbs.sk/sk/publikacie/sprava-o-ﬁnancnej-stabilite

ISSN 1338-6123 (elektronická verzia)

Správa o ﬁnančnej stabilite

Makroekonomické prostredie a ﬁnančné trhy

Nebezpečenstvo obchodnej vojny kleslo, riziká však ostávajú

9

1.2

Domáca ekonomika spomaľuje

14

2

Financovanie ekonomiky

Rastový trend úverov domácnostiam pokračuje

Ceny bývania rástli aj v roku 2025

Podnikové úvery naďalej rastú, aj keď pomalšie ako v úvode roka

Finančná situácia domácností a podnikov

Domácnosti naďalej čelia zvýšeným splátkam, ale nesplácané úvery

Podniky čelia oslabeniu globálneho dopytu

4

Ziskovosť a odolnosť bankového sektora

Finančná pozícia bánk zostáva stabilná

Mierne zhoršenie likviditnej pozície bánk

Makroprudenciálna politika sa nemení

Sektor poisťovní pokračoval v rastových trendoch

Sektory spravujúce aktíva pokračujú v raste

Stablecoiny z pohľadu ﬁnančnej stability

11

Box 2

Zmeny v dostupnosti bývania a v charakteristikách poskytnutých

Ako sa nadobúdalo bývanie v roku 2024

Rastúci význam konkurencieschopnosti slovenských podnikov

v kontexte vývoja v globálnej ekonomike

41

Zoznam tabuliek

T a buľka 1 Dopad prijatých reštriktívnych ﬁškálnych opatrení (p. b.)

T a buľka 2 August priniesol zhoršenie situácie v priemysle

35

39

Zoznam grafov

Graf 1

Veľkosť konsolidačných opatrení by sa za tri roky mohla priblížiť k 5 %

HDP

16

17

Graf 2

Počet poskytovaných hypoték sa vrátil na úrovne bežné v rokoch 2018

až 2021, hoci úrokové sadzby zostali zvýšené – podobne ako výnosy

slovenských štátnych dlhopisov

November 2025

3

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 3

Graf 4

Cenová dostupnosť bývania a nákupy prostredníctvom hypotéky

Skutočná zaťaženosť splátkou je nižšia a stabilnejšia ako zaťaženosť

splátkou pre modelovú domácnosť

Na trhu hypoték rástol podiel dlžníkov s najvyšším príjmom

Ľudia s nižšími príjmami si dokázali udržať prístup na trh hypoték, zmenili

sa však parametre poskytovaných úverov

19

21

22

Graf 5

Graf 6

23

Graf 7

Ľudia s nižším príjmom kupujú aj drahšie nehnuteľnosti, výhradne však

so spoludlžníkom

23

25

26

27

28

29

Graf 8

Ceny bytov rástli, no pomalším tempom

Graf 9

Trh s bývaním v Bratislave mal odlišné reakcie na zmeny v roku 2022

Ceny bytov rástli najviac v okresoch s prírastkom obyvateľov

Na trhu bývania dominujú slovenské domácnosti

Zmeny vlastníctva nehnuteľností v roku 2024

Mladí ľudia v Bratislavskom kraji v roku 2024 nadobúdali byty najmä

kúpou prostredníctvom hypotéky

Úverová dynamika sa zrýchlila aj v medzinárodnom porovnaní,

v priemysle sa však od druhého štvrťroka 2025 prejavil útlm

Priemerný aktuálny DSTI zostáva zvýšený, zlyhané úvery však

výraznejšie nerastú

Vplyv zvýšenia odvodového zaťaženia v skupine SZČO na ich príjmy

a DSTI

Obnovenie rastu vkladov v uplynulých dvoch rokoch súvisí s obnovením

tvorby úspor, v budúcnosti však možno očakávať jeho spomalenie

Finančná situácia podnikov je v porovnaní s minulosťou dobrá, ale podiel

úverov podnikom s rizikovými charakteristikami je mierne zvýšený

Konkurencia je pre slovenské podniky rastúcim problémom (graf vľavo),

Čína sa viac zameriava na technologicky náročnejšie produkty

(graf vpravo)

Čína vo viacerých odvetviach získava podiel na svetovom exporte

na úkor Európy, slovenský export je zatiaľ menej dotknutý

Tovary dotknuté konkurenciou z Číny tvoria významnú časť slovenského

exportu, ale miera bankového ﬁnancovania exportných podnikov je

pomerne nízka

Nárastu zisku naďalej dominuje čistý úrokový výnos

Návratnosť kapitálu sa postupne zlepšuje, v regióne však zaostáva

Pokles rizikových váh podporil kapitálovú primeranosť

Na úroveň likvidity vplýva predovšetkým silný rast úverov

Slovenská ekonomika a banky sú vystavené tranzitívnemu klimatickému

riziku iba mierne

Miera a typ fyzického rizika sa na Slovensku líši podľa regiónu

Zisk vzrástol vďaka neživotnému poisteniu a niektorým okrajovým

vplyvom

Graf 10

Graf 11

Graf 12

Graf 13

30

32

34

35

37

40

Graf 14

Graf 15

Graf 16

Graf 17

Graf 18

Graf 19

42

43

Graf 20

Graf 21

44

45

47

48

50

Graf 22

Graf 23

Graf 24

Graf 25

Graf 26

53

54

Graf 27

Graf 28

55

56

Graf 29

Graf 30

Graf 31

Kapitálové životné poistenie pokračovalo v poklese, ostatné odvetvia

rástli

Poistné v neživotnom poistení rastie, poistné plnenia v poistení áut sa

dlhodobo vyvíjajú v súlade s cenami náhradných dielov a údržby vozidiel 57

Fondy orientované na akciové investície dlhodobo rýchlo napredujú,

v dlhopisových portfóliách rastie priemerná zostatková splatnosť

60

November 2025

4

Správa o ﬁnančnej stabilite

Úvod

Neistota a neustále zvraty aj v tomto roku citeľne ovplyvnili vývoj globálnej ekonomiky

a situáciu na svetových ﬁnančných trhoch. Najhoršie scenáre sa, našťastie, nenaplnili,

no nová realita stavia Európu pred neľahkú výzvu a nastavuje jej nie práve najlichotivejšie

zrkadlo.

Zmeny v colných politikách a s tým súvisiace vplyvy na medzinárodný obchod prehlbujú

problémy európskeho priemyslu s konkurencieschopnosťou. Doma nás trápia ešte aj

negatívne dôsledky pre ekonomiku súvisiace s nevyhnutnou konsolidáciou verejných

ﬁnancií. Učíme sa fungovať v novom prostredí zvýšenej neistoty.

Nie je preto prekvapením, že Správa o ﬁnančnej stabilite prináša aj zmiešané posolstvá.

Dlhoočakávané oživenie úverovania podnikov sa síce sľubne rozbehlo, na jeseň sa však

opäť spomalilo. Rovnako je to s hospodárením podnikov. Obdobie vyšších úrokových

mier síce úspešne zvládli, no už sa im začali zhoršovať nové objednávky, klesá produkcia

aj export. V podnikovom sektore sa tak trochu opakuje príbeh dobrej východiskovej

situácie a zároveň zhoršujúceho sa výhľadu.

Ani vývoj v sektore domácností nie je jednoznačne naklonený na jednu či druhú

stranu. Na jednej strane ich disponibilné príjmy rástli a zvyšoval sa dopyt po úveroch

na bývanie. Na druhej strane domácnosti stále vynakladajú významnú časť príjmov

na splátky úverov, čo zvyšuje ich citlivosť na prípadný nepriaznivý vývoj ekonomiky.

Jednoznačne dobrá správa prichádza z bankového sektora. Miera nesplácaných úverov

ostáva napriek zhoršujúcej sa ekonomike veľmi nízka. Silná kapitálová pozícia bánk

a dostatok likvidity hovorí jasne nielen o ich odolnosti, ale aj o schopnosti ﬁnancovať

domácu ekonomiku v náročných časoch. Je povzbudivé, že slovenské domácnosti,

podniky a banky vstupujú do nasledujúceho obdobia v pomerne dobrej kondícii.

Vzhľadom na zvýšenú neistotu je pretrvávajúca ostražitosť viac než namieste.

Peter Kažimír

guvernér Národnej banky Slovenska

November 2025

5

Správa o ﬁnančnej stabilite

Zhrnutie

Finančný systém na Slovensku ostáva napriek neistote stabilný

Domáci ﬁnančný systém stojí na pevných základoch, no okolité prostredie ostáva

zdrojom pretrvávajúcich rizík. Globálna ekonomika prechádza obdobím obchodného

napätia, geopolitickej neistoty a spomaľujúceho sa rastu. Aj keď slovenské banky,

podniky a domácnosti doň vstupujú z pomerne dobrých pozícií, vývoj v externom

prostredí a jeho vplyv na ﬁnančný sektor si vyžaduje zvýšenú pozornosť.

Externé prostredie zostáva zdrojom neistoty

Globálne ekonomické prostredie sa začalo prispôsobovať novej realite v medzinárodných

obchodných vzťahoch. Hrozba eskalácie obchodných vojen sa výrazne zmiernila, no

zvýšené americké clá majú na medzinárodný obchod negatívny vplyv. Po ich zavedení sa

navyše zintenzívnila konkurencia zo strany Číny, ktorá sa snaží nahradiť výpadok exportu

smerovaného na americké trhy. Vo viacerých odvetviach už Európa začala strácať svoj

podiel na svetovom obchode na úkor čínskych ﬁriem (Box 4). Kľúčovým bude najmä

vývoj konkurencieschopnosti európskych podnikov.

Na ﬁnančných trhoch pretrvávajú nerovnováhy. Viaceré skupiny aktív sa obchodujú

na úrovniach presahujúcich dlhodobé fundamenty. Pretrvávajúca nízka riziková prémia

zvyšuje pravdepodobnosť korekcie cien aktív, čo by mohlo negatívne ovplyvniť

volatilitu trhov a zhoršiť sentiment investorov.

Domáca ekonomika porastie pomalšie

Rast slovenskej ekonomiky sa už dlhší čas spomaľuje a podľa septembrovej predikcie

NBS bude tento trend pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Okrem externých faktorov

sa na tom podieľajú aj prijaté reštriktívne ﬁškálne opatrenia, ktoré postupne tlmia

domáci dopyt. Zhoršenie je viditeľné vo viacerých oblastiach. Oslabenie ekonomickej

aktivity sa začalo prejavovať aj na trhu práce, spomaľuje sa rast tržieb a exportu a od

leta klesá priemyselná výroba.

V prostredí zvýšenej neistoty je kľúčové dostať verejné ﬁnancie na udržateľnú

trajektóriu. Zdravé verejné ﬁnancie sú základným pilierom dôvery pre domácich aj

zahraničných investorov a vytvárajú priestor na reakciu v prípade budúcich šokov.

Úvery domácnostiam aj podnikom ďalej rastú

Rasthypotéksavpriebehuroka2025postupnezrýchľoval. Početčistonovýchhypoték

sa vrátil na dlhodobý priemer a v súlade s rastom cien nehnuteľností rastie aj priemerná

výška poskytovaných hypoték. V strednodobom horizonte môže rast hypoték tlmiť

slabší ekonomický vývoj a zhoršovanie ﬁnančnej situácie časti domácností. Produkcia

spotrebiteľských úverov zostáva stabilná.

November 2025

6

Správa o ﬁnančnej stabilite

Hoci dostupnosť bývania zostáva zhoršená, hypotekárny trh sa tejto situácii do

veľkej miery prispôsobil (Box 2). To je dôležité z pohľadu nadobúdania bývania,

keďže v mladších vekových kategóriách je ﬁnancovanie prostredníctvom hypotéky

dominantným spôsobom nadobúdania vlastného bývania (Box 3). Vďaka tomu

dokážu hypotéky rásť aj v prostredí nižšej dostupnosti bývania, ktorá je výsledkom

predchádzajúceho vývoja cien nehnuteľností a úrokových sadzieb. Vzrástlo zastúpenie

klientov z vyšších príjmových skupín a dlžníci viac využívali doﬁnancovanie z iných

zdrojov, napríklad úspor. Ľudia s nižšími príjmami si dokázali udržať prístup na trh

hypoték, ale zmenili sa parametre poskytovaných úverov.

Ceny nehnuteľností naďalej rástli dvojciferným tempom, no tempo rastu sa od

mája mierne spomalilo. Tým sa znižuje riziko nesúladu s vývojom ekonomických

fundamentov. Na ďalší vývoj cien však môže vplývať zhoršený ekonomický výhľad.

V dlhodobejšom horizonte môže na trh pôsobiť aj starnutie populácie a pohyb

obyvateľov v rámci Slovenska, ktorý bude postupne v niektorých regiónoch tlmiť dopyt

po bývaní.

V podnikovom sektore vystriedalo oživenie úverovania zo začiatku roka 2025

následné spomalenie rastu úverov na konci leta. Takýto vývoj je do veľkej miery

v súlade s vývojom tržieb a produkcie. Útlm úverovej aktivity sa dotkol najmä priemyslu.

Citlivosť úverových portfólií domácností a podnikov zostáva zvýšená

Prvá polovica roka 2025 priniesla priaznivé trendy pre ﬁnančnú situáciu domácností

aj podnikov. Zrýchlil sa rast reálnych miezd a nezamestnanosť dosahovala historicky

najnižšie úrovne. Po dvoch rokoch stagnácie vzrástli aj tržby podnikov.

Počas letných mesiacov sa situácia zhoršila. Zasiahnutý bol najmä priemysel. Ten je

najviac vystavený zhoršeniu situácie v medzinárodnom obchode, silnému kurzu eura

a rastúcej konkurencii z Číny. Podnikom klesli objednávky, produkcia, tržby aj export.

Miera nezamestnanosti mierne vzrástla.

Podniky a domácnosti čaká neisté obdobie, no ich aktuálna ﬁnančná situácia im dáva

pomerne silnú východiskovú pozíciu, aby ho zvládli. Ziskovosť ﬁriem je historicky

pomerne vysoká. Pre domácnosti je kľúčový najmä trh práce, ktorý napriek miernemu

zhoršeniu zostáva robustný. Dobrú ﬁnančnú situáciu domácností a ﬁriem potvrdzuje

aj to, že podiel zlyhaných úverov výraznejšie nevzrástol a mierne zhoršenie nastalo len

v prípade spotrebiteľských úverov.

Pretrvávajúce prostredie vyšších úrokových sadzieb¹spôsobuje, že zadlžené

domácnosti a podniky zostávajú citlivejšie na prípadný nepriaznivý vývoj. Domácnosti

s hypotékou na jej splátky vynakladajú zvýšený podiel príjmov a časť podnikov už

nedokáže pokryť úrokové náklady prostredníctvom svojich marží s takou rezervou ako

v minulosti. Vzhľadom na pretrvávajúcu mieru neistoty a zvýšenú citlivosť ponechala

NBS proticyklický kapitálový vankúš na nezmenenej úrovni, čo je zároveň v súlade

s pozíciou Európskej centrálnej bank y.

1

Napriek istej korekcii v uplynulom období zostávajú úrokové sadzby vyššie ako v období pred nárastom

inﬂácie.

November 2025

7

Správa o ﬁnančnej stabilite

Bankový sektor si udržal robustnú ziskovosť, dostatočnú kapitalizáciu

a zostáva odolný voči prípadným šokom

Celkový čistý zisk bánk medziročne stúpol. Hrubý zisk bánk pred zdanením a odvodmi

zostal stabilný. V prostredí vyšších sadzieb a rastúceho úverového portfólia im ďalej

rástli čisté úrokové príjmy, no rovnako stúpli náklady na prevádzku a mzdy. V rámci

medzinárodného porovnania však celková ziskovosť slovenských bánk zaostáva za

priemerom EÚ. Dôvodom je najmä bankový odvod. Je preto dôležité dodržať jeho

plánované ukončenie, inak by mohlo hroziť zníženie miery investícií do ďalšieho rozvoja

slovenského bankového sektora.

Banky si naďalej udržiavajú silnú kapitálovú aj likviditnú pozíciu. Kapitálová

primeranosť zostáva výrazne nad minimálnymi požiadavkami, a to aj po prechode

na novú bankovú reguláciu Bazilej III. Likviditná pozícia sa v dôsledku oživeného rastu

úverov v uplynulom období mierne znížila, no banky naďalej ostávajú dostatočne

likvidné. V dlhodobejšom horizonte však budú vystavené novým výzvam v podobe

možného odlevu vkladov v prípade nových emisií štátnych dlhopisov pre občanov

a rozšírenia nových foriem platobných nástrojov.

Poisťovne a fondy pokračovali v rastových trendoch

Pozícia poistného sektora v solventnosti aj ziskovosti zostáva silná. Zisk v prvom

polroku 2025 vzrástol vďaka lepšiemu výsledku neživotného poistenia. Nárast

priemerného poistného v tomto segmente odráža prispôsobenie sa vyšším nákladom

aj poistným plneniam.

V dôchodkových a podielových fondoch pokračoval pomerne silný rastový trend.

Prepad hodnoty spravovaného majetku na prelome marca a apríla bol len dočasný

a následné rasty ho úplne zmazali.Táto epizóda však ukazuje, že fondy sú dnes pomerne

citlivé na výkyvy na trhoch, čo súvisí aj s dlhodobo rastúcim podielom akciovej zložky

v dôchodkových aj podielových fondoch.

November 2025

8

Správa o ﬁnančnej stabilite

1 Makroekonomické

prostredie a ﬁnančné trhy

1.1 Nebezpečenstvo obchodnej vojny kleslo, riziká

však ostávajú

Meniaca sa podoba obchodných vzťahov ovplyvňuje makroekonomický

vývoj

Globálna ekonomika operovala v priebehu tohto roka v turbulentnom prostredí.

Konfrontácia USA s obchodnými partnermi a s tým súvisiaca neistota vrcholili počas

apríla. Napriek miestami vyostreným postojom však neprerástli do nebezpečnej

špirály obchodnej vojny. Počas leta sa napokon podarilo dospieť k sérii bilaterálnych

obchodných dohôd, ktoré boli predpokladom na upokojenie a stabilizáciu pomerov.

Napriek tejto vítanej čiastočnej deeskalácii nie sú riziká opätovného vystupňovania

nezhôd zažehnané, čo dokazuje aj stupeň ekonomickej neistoty, ktorý je síce pod

nedávnymi maximami, ale z historického hľadiska stále na zvýšených hladinách.

Napriek vážnym obavám z toho, ako sa pnutie na poli medzinárodného obchodu

premietne do globálnej ekonomiky, jej kondícia v prvom polroku 2025 zásadným

spôsobom neutrpela. Vzhľadom na okolnosti a hroziace scenáre prekvapivo solídne

napredovala aj hospodárska aktivita v eurozóne. Do istej miery tomu pomohla aj

exportná produkcia spojená s predzásobovacími tokmi na začiatku roka, pred nástupom

taríf. Držal sa však aj domáci dopyt. K zlepšeniu sentimentu ekonomických agentov by

mohla pomôcť nedávna rámcová obchodná dohoda medzi USA a EÚ, aj keď súčasne

aplikácia tarifných prirážok na väčšinu európskeho exportu do Spojených štátov bude

brzdou externého dopytu. Podľa prognózy ECB by sa tempo ekonomického rastu

v eurozóne v nasledujúcich dvoch kalendárnych rokoch malo nachádzať okolo úrovne

jedného percenta. Táto predikcia ani ďalší strednodobý výhľad však nie sú bez rizík.

Jedným z nich je napríklad kolaps obchodnej dohody nasledovaný novou vlnou neistoty

a zrejme v konečnom dôsledku aj uvalením vyšších tarifných sadzieb. Na cenovú

konkurencieschopnosť tovarov a služieb na exportných trhoch eurozóny môže

negatívne vplývať aj posilnenie výmenného kurzu eura voči doláru. Presmerovanie

prebytkovej čínskej produkcie na európsky trh je ďalšou potenciálnou hrozbou pre

ﬁrmy na starom kontinente. Okrem toho Európa čelí aj štrukturálnym výzvam, ako je

potreba zvýšenia produktivity, udržanie celkovej konkurencieschopnosti priemyselnej

výroby či zredukovanie zaostávania a závislosti v oblasti informačných technológií

a umelej inteligencie.

Aj keď celkový makroekonomický efekt taríf by mal byť pomerne obmedzený, pre

časť európskeho podnikového sektora môžu predstavovať vážne riziko. Zvýšená

zraniteľnosť sa vyskytuje pri ﬁrmách s vysokou exportnou orientáciou na USA. Po

odvetvovej stránke sa zvýšené negatívne vplyvy dajú očakávať v priemysle, a to najmä

automobilového a chemického zamerania. Pokles dopytu a marží môžu podniky

pocítiť nielen z titulu priameho uplatňovania amerických ciel na ich produkciu, ale

aj v dôsledku spomínaného cenového tlaku zo strany čínskych výrobkov. Vzhľadom

November 2025

9

Správa o ﬁnančnej stabilite

na nedávne volatilné obchodné toky sa sila týchto efektov na výkonnosť a ﬁnančnú

pozíciu podnikov začne kryštalizovať až v nasledujúcom období (Box 4). Výskyt

bankrotov európskych ﬁriem sa už aj tak uberá po rastúcej krivke, najnovšie v druhom

štvrťroku 2025 stúpol o 1,7 %. Kreditná kvalita portfólia bankových úverov je dobrá,

zatiaľ len s minimálnymi známkami jej zhoršovania.

Prehlbujúci sa nesúlad medzi ocenením aktív na ﬁnančných trhoch

a pretrvávajúcou neistotou a rizikami

Optimistický sentiment na globálnych ﬁnančných trhoch kontrastuje so stále

zvýšenou ekonomickou a geopolitickou neistotou vo svete. Len pred niekoľkými

mesiacmi sa ceny nielen rizikových ﬁnančných aktív ocitli vo víre turbulencií a strmých

prepadov. Následne však boli tieto straty v krátkom čase nielen kompletne vymazané,

ale ocenenie aktív napredovalo v pohybe smerom nahor, nezriedka aj prepisovaním

historických maxím. Na trhu prevládol názor, že nové nastavenie obchodných vzťahov

ani iné geopolitické faktory napokon nebudú zásadnou prekážkou hospodárskeho

rastu a stabilizácie inﬂácie. Stúpajúce ocenenia aktív stimulovalo aj očakávané

uvoľňovanie menovej politiky Fed-om a dobré korporátne výsledky. Zároveň tento

trend sprevádzalo utlmenie volatility, takže vývoj na ﬁnančných trhoch sa navonok javil

ako pokojný. Podľa viacerých fundamentálnych metrík však niektoré aktíva vykazujú

známky nadhodnotenia a nedostatočného zohľadnenia rizika. Najväčšia pozornosť sa

v tomto smere opäť upriamuje na hlavné akciové indexy v USA. Ich napredovanie je do

veľkej miery výsledkom vysokého dopytu po tituloch úzkej skupiny technologických

gigantovavosvojejpodstateoptimistickoustávkounaúspechinvestičnéhorozmachu

v oblasti umelej inteligencie. Táto koncentrácia spolu so súvisiacou koncentráciou

v investičných portfóliách čoraz viac ﬁnancovaných aj na páku ešte prehlbuje citlivosť

voči negatívnej zmene sentimentu a očakávaní. Na druhej strane početné skúsenosti

s rôznymi šokmi v posledných rokoch poukazujú na to, že ﬁnančné trhy ich boli

schopné absorbovať bez toho, aby vyvolali systematické ohrozenie ﬁnančnej stability.

Pretrvávajúce vysoké deﬁcity posledných rokov v rozvinutých krajinách spôsobili,

že výška ich dlhu verejnej správy nabrala stúpajúcu tendenciu. Už beztak pomerne

vysoká a ďalej stúpajúca miera zadlženosti vo viacerých významných krajinách

v prostredí neistého ekonomického výhľadu a zvýšených úrokových sadzieb vyvoláva

čoraz väčšie obavy z možných dôsledkov, ak nenastane korekcia nastúpeného trendu.

Koncom leta výnosové krivky štátnych dlhopisov zostrmeli, čo odrážalo zvyšujúcu

sa prémiu vyžadovanú investormi ako kompenzáciu za rastúcu vnímanú rizikovosť,

ale vo všeobecnosti bolo fungovanie tohto trhu stabilné. Strednodobé prognózy pre

ďalší vývoj verejných ﬁnancií bez ozdravného konsolidačného zásahu vlád však nie

sú priaznivé. Politická situácia niektorých krajín čoraz viac prehlbuje pochybnosti, či

sa nájde dostatočná vôľa prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie udržateľnosti

hospodárenia verejnej správy a ich pripravenosti čeliť potenciálnym ďalším šokom.

Bez existencie kredibilného plánu môže byť iba otázkou času, kedy ﬁnančné trhy

stratia trpezlivosť s ﬁškálne problematickými krajinami a budú ich penalizovať

výraznejším zvýšením kreditnej prirážky. Takéto prehodnotenie suverénneho rizika

by mohlo vyvolať stresovú situáciu na dlhopisovom trhu a spustiť kaskádu udalostí,

ktorá by mohla vyústiť do plošného ohrozenia ﬁnančnej stability. V rámci eurozóny sa

tento druh neistoty aktuálne najviac spája s Francúzskom a je sprevádzaný nedávnym

poklesom jeho kreditného ratingu a nárastom výnosu požadovaného investormi pri

nákupe štátneho dlhu krajiny.

November 2025

10

Správa o ﬁnančnej stabilite

Box 1

Stablecoiny z pohľadu ﬁnančnej stability

Finančná inovácia, ktorá v uplynulých rokoch výrazne získala

na popularite

Stablecoiny²sú kryptoaktíva, ktoré sľubujú udržanie stabilnej hodnoty

v referencii k jednej z hlavných svetových mien. Viac ako 85 % podiel na trhu

majú dva hlavné stablecoiny – USDT od spoločnosti Tether a USDC od spoločnosti

Circle. Koncentrácia je aj v referenčných menách, pričom až 98 % emitovaných

stablecoinov je naviazaných na americký dolár.³

Táto ﬁnančná inovácia prináša viaceré beneﬁty, hoci ich miera je naprieč

jednotlivými krajinami rôzna. Okrem lacnejšieho a jednoduchšieho prístupu

ku kryptoaktívam môžu byť stablecoiny využité aj ako efektívny a lacný platobný

prostriedok pri cezhraničných a cudzomenových transakciách.⁴Ich ďalšie rozšírenie

podporuje aj nedávna legislatívna zmena v USA.⁵Tá umožňuje veľkým ﬁrmám (najmä

v obchode a službách) emitovať ich vlastné stablecoiny. Rozširuje sa tiež priestor

na tzv. tokenizáciu aktív, využiteľnú napr. na efektívnejší výkon obchodov s cennými

papiermi v ľubovoľnom čase, a to aj mimo štandardných burzových hodín.⁶

Hoci stablecoiny začali rásť pomerne nedávno, na zmiernenie rizík už

bol v EÚ vytvorený regulatórny rámec

V EÚ sú stablecoiny od polovice roka 2024 regulované nariadením MiCA⁷, ktoré

deﬁnuje kľúčové požiadavky aj výkon dohľadu. Pre stablecoiny so statusom

elektronických peňazí (takzvané tokeny elektronických peňazí EMT) táto

regulácia vyžaduje, aby boli viazané na oﬁciálnu menu a boli plne kryté rezervami

denominovanými v tejto mene.⁸Stablecoiny môžu byť podľa nariadenia MiCA

2

3

4

Európska regulácia kryptoaktív (nariadenie MiCA) rozoznáva dva typy stablecoinov – tokeny elektronických

peňazí (EMT) a tokeny naviazané na aktíva (ART). Tento box sa venuje iba tokenom elektronických peňazí,

ktoré označuje výrazom stablecoiny.

Celková trhová kapitalizácia stablecoinov narástla z takmer nulových hodnôt v roku 2020 na viac ako

300 mld. USD k októbru 2025. Najväčší eurový stablecoin je EURC, pričom jeho trhová kapitalizácia je iba

220 mil. €.

Tento beneﬁt sa týka najmä jurisdikcií, kde sú takéto platby zdĺhavé, drahé a neefektívne. V EÚ je prínos

takéhoto využitia stablecoinov nižší vzhľadom na existenciu systému okamžitých platieb, ktorý je

v medzinárodnom porovnaní veľmi efektívny. Hlavné prínosy sa týkajú platieb zasielaných mimo EÚ.

5

Ide o tzv. GENIUS Act (The Guiding and Establishing National Innovation for U.S. Stablecoins Act), ktorý

vstúpil do platnosti v polovici tohto roka.

6

Tokenizácia aktív je proces, v ktorom sa ﬁnančné aktíva reprezentujú ako kryptotoken, ktorý je ďalej

obchodovateľný. Obchody na verejných kryptosieťach by boli zúčtované v stablecoinoch, čo by mohlo ďalej

zvýšiť dopyt po nich. Kryptoburza Coinbase už v lete 2025 ohlásila spustenie obchodovania tokenizovaných

cenných papierov.

7

Nariadenie 2023/1114 o trhoch s kryptoaktívami (markets in crypto-assets, MiCA).

8

Podľa nariadenia MiCA musia mať autorizované stablecoiny 30 % svojich rezerv uložených ako vklady

v bankách v EÚ a zvyšok musia predstavovať bezpečné, nízkorizikové a vysokolikvidné aktíva s minimálnym

trhovým, kreditným a koncentračným rizikom.

November 2025

11

Správa o ﬁnančnej stabilite

emitované bankami alebo inštitúciami elektronických peňazí, pričom ich držiteľom

sa nemôže vyplácať úrok. Nariadenie MiCA stanovuje aj dohľad nad stablecoinami.

Ten je vykonávaný v spolupráci Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA)

a národných orgánov dohľadu, ktorým je na Slovensku Národná banka Slovenska.

Z dvoch dominantných dolárových stablecoinov je v EÚ k októbru 2025 licencovaný

len USDC, kým USDT licencovaný nie je.

Ak by sa stablecoiny masovo rozšírili ako nový platobný nástroj, mohlo

by to priniesť nové systémové riziká

Kľúčovým rizikom je udržanie stabilnej hodnoty stablecoinov. Stabilita hodnoty

platobného prostriedku je nevyhnutná, aby mohol byť všeobecne akceptovaný

ako platidlo. V dnešnom svete považujeme za samozrejmé, že 100 € na účte

korešponduje bankovke s nominálnou hodnotou 100 €. Je to výsledok dlhého

historického vývoja, ktorého súčasťou je dnes napr. aj schéma ochrany vkladov

alebo pohotovostné poskytnutie likvidity zo strany centrálnej banky v krízových

scenároch. Pri stablecoinoch však takéto mechanizmy neexistujú. Stablecoiny

sú závislé od hodnoty rezerv a ich výmenný kurz voči referenčnej mene môže

ﬂuktuovať. Hoci bežne tieto ﬂuktuácie nepresahujú 0,01 %, v prípade vážnejších

problémov na ﬁnančných trhoch môžu byť výrazne vyššie. V období medzi rokmi

2019 – 2025 dva hlavné stablecoiny USDT a USDC viackrát výraznejšie stratili

paritu k doláru a počas týchto epizód dokonca vykazovali vyššiu volatilitu ako

trhový index S&P 500. V čase bankrotu Silicon Valley Bank napríklad hodnota

USDC krátkodobo poklesla o 12 %.⁹Regulácia prijatá v tejto oblasti sa snaží tieto

riziká zmierniť, nie je však možné im úplne zamedziť.

Keďže stablecoiny svojím prísľubom vyplatenia jedného dolára alebo inej

jednotky meny pripomínajú iné bežné formy elektronických peňazí, prípadné

vážnejšieincidentypoklesuichhodnotymôžuvýraznenaštrbiťdôveruinvestorov.

Vlna nedôvery by sa následne mohla preliať aj do iných častí ﬁnančného trhu

a ekonomiky. Zvýšené výpredaje stablecoinov by navyše mohli viesť k poklesu

na trhoch aktív, ktoré sa využívajú ako rezervné aktívum (v súčasnosti ide najmä

o americké štátne pokladničné poukážky). V praxi bude preto dôležitá nielen

kvalita krytia stablecoinov, ale aj dostatočná miera transparentnosti a dôvera v ich

emitenta.

Masívnejšie využívanie stablecoinov by mohlo viesť aj k odlevu vkladov z bánk.

Ten by banky museli nahradiť inými, potenciálne drahšími zdrojmi ﬁnancovania.

To by sa mohlo pretaviť do vyšších cien úverov pre ekonomiku, resp. do slabšieho

toku úverov. Toto riziko bude nižšie pre banky pôsobiace ako úschovné banky

pre emitentov stablecoinov; slovenské banky v tejto pozícii však zrejme nebudú.

Riziko odlevu vkladov navyše treba vnímať v kontexte viacerých iných trendov,

napr. odlevu vkladov v prospech digitálnych bánk, emisie štátnych dlhopisov pre

domácnosti alebo demograﬁckých zmien¹⁰.

9

Aldasoro et al. (2025): Stablecoins, money market funds and monetary polic y , Economic Letters.

10

T e jto téme sa venuje aj analytický komentár Domáce banky majú likviditu pod kontrolou, prichádzajú však

nové výzvy.

November 2025

12

Správa o ﬁnančnej stabilite

Medzi ďalšie riziká patria oslabenie menovej politiky, zvýšené operačné riziká

a riziko ﬁnancovania nelegálnych ﬁnančných tokov. Keďže stablecoiny sú dnes

takmer výlučne dolárové, ich rozšírenie by spôsobilo skrytú dolarizáciu ekonomiky

a oslabilo transmisiu monetárnej politiky v eurozóne. Nariadenie MiCA však

stanovuje limity na využívanie stablecoinov, ktoré nie sú naviazané na oﬁciálne

meny členských štátov EÚ ako prostriedku výmeny.¹¹Navyše stablecoiny zvyšujú

dopyt po štátnych dlhopisoch a zlacňujú ﬁnancovanie štátneho dlhu, čo môže

vyvolať inﬂačné tlaky.¹²Táto dynamika môže viesť k zníženiu úrokových sadzieb

alebo k zvýšeniu vládnych výdavkov. Zvýšené operačné riziká súvisia s tým, že

stablecoiny sú dnes obchodované na relatívne malom počte kryptobúrz, ktoré

môžu čeliť kybernetickým útokom a systémovým výpadkom. Pri používaní ako

platobný prostriedok by tak akékoľvek výpadky systémov mali priamy vplyv

na uskutočniteľnosť transakcií širokej skupiny spotrebiteľov. Hoci existujúca

regulácia sa snaží o stanovenie pravidiel proti praniu špinavých peňazí aj v prípade

stablecoinov, fragmentácia týchto pravidiel naprieč jednotlivými jurisdikciami

môže viesť k ich nižšej účinnosti.

NBS vo všeobecnosti podporuje rozvoj ﬁnančných inovácií, ale je

potrebné mať účinný regulačný rámec na zmiernenie ich rizík

Vzhľadom na inovatívny charakter a dynamický vývoj stablecoinov vzniká potreba

ich efektívnej regulácie, čo však v praxi prináša viaceré výzvy. Príkladom je situácia,

keď je rovnaký stablecoin (napr. USDC) emitovaný v USA aj v EÚ, ale pri rôznych

regulatórnych požiadavkách. Keďže ide o rovnaké aktívum, USDC emitovaný

v USA môže byť redemovaný v EÚ. Hlavným problémom je potom zabezpečenie

rovnakých minimálnych požiadaviek na zloženie rezerv a odstránenie prekážok

pre ich voľný tok medzi jurisdikciami.¹³Keďže zákaz takýchto schém môže byť

v praxi ťažko dosiahnuteľný, z praktického hľadiska sa ako efektívnejšie riešenia

javia detailný monitoring založený na získaní potrebných údajov, zvýšený dohľad

nad týmito schémami a väčšia transparentnosť (vrátane emitentov z tretích

krajín).

11

Podľa čl. 58 a 23 nariadenia MiCA musí emitent limitovať emisiu stablecoinov, ktoré nie sú naviazané na

oﬁciálne meny členských štátov EÚ, ak priemerná súhrnná hodnota transakcií súvisiacich s použitím ako

prostriedku výmeny v rámci priestoru jednotnej meny je vyššia ako 1 milión € za deň a hodnota týchto

transakcií je vyššia ako 200 000 000 € za deň.

12

13

Emitenti stablecoinov sú už dnes medzi 20. najvýznamnejšími zahraničnými investormi do amerických

pokladničných poukážok (podľa prezentácie Deutsche Bank).

Ide o tzv. schémy spoločnej emisie stablecoinov medzi EÚ a tretími stranami (third-country multi-issuer

stablecoins). Špeciﬁckým rizikom týchto schém je, že pri náhlych výberoch môžu emitenti v EÚ čeliť výberom

od vlastníkov tokenov z tretích krajín, ktoré by mohli prevyšovať dostupné rezervy alokované v EÚ. Riziko

zvyšuje skutočnosť, že výbery realizované v EÚ sú podľa nariadenia MiCA (na rozdiel od iných jurisdikcií)

garantované bez poplatku. Európsky výbor pre systémové riziká preto v októbri 2025 vydal odporúčanie,

v ktorom navrhuje tieto schémy spoločnej regulácie buď priamo postaviť mimo nariadenia MiCA, alebo

aspoň detailne monitorovať rozdiely medzi regulatórnymi prístupmi EÚ a iných krajín.

November 2025

13

Správa o ﬁnančnej stabilite

1.2 Domáca ekonomika spomaľuje

Neistota a potreba konsolidácie dusia ekonomický rast

Slovenská ekonomika už približne rok a pol stráca dych. Oslabený svetový dopyt

v dôsledku rozširujúcich sa ciel, ako aj nutnosť pokračovať v nastúpenej ﬁškálnej

konsolidácii predstavujú pre rast ekonomiky Slovenska čoraz väčšiu záťaž.Tá v druhom

štvrťroku 2025 medziročne vzrástla o 0,7 %, najpomalšie od koronakrízy. Jej rast sa

aj naďalej opieral o spotrebu domácností, ktorá však postupne vplyvom rastúcej

neistoty slabne. Utlmený ostáva aj zahraničný export, keď sa v druhom štvrťroku

oslabil export automobilov, ktoré dovtedy ostávali voči slabnúcemu svetovému

dopytu imúnne. Investície v ekonomike mali volatilný priebeh, ich tvorbu potiahla

najmä vláda. Tá prispela k rastu HDP aj svojou spotrebou, keď sa zvyšovali najmä

výdavky na zamestnancov vo verejnej správe, ako aj výdavky na tovary a služby.

Ekonomika by v nadchádzajúcom čase mala vzrásť iba veľmi mierne, jej silnejšiemu

rozbehu bude brániť oslabený svetový dopyt a potreba ozdravovania verejných

ﬁnancií.

Trendy na doteraz odolnom trhu práce sa postupne obracajú. Pokles miery

nezamestnanosti sa už prakticky zastavil a v roku 2025 nezamestnanosť už ďalej

neklesala. Od konca roka 2024 sa počet nezamestnaných mierne zvýšil¹⁴, pričom miera

nezamestnanosti vzrástla o desatinu percenta na 5,4 %. Zároveň už približne rok a pol

stagnuje aj zamestnanosť na úrovni 2,43 mil. pracujúcich ľudí. Kým za posledný rok

najviac ľudí prišlo o prácu v priemysle, verejná správa a sektor služieb naberal nových

pracujúcich. Ponuka pracovných miest ostáva ešte stále vysoká, aj tu však vidno

ochladenie. Oproti minulému roku bolo v júli 2025 inzerovaných pracovných pozícií

približne o pätinu menej¹⁵. Zároveň si rast miezd aj naďalej udržuje tempo nad rastom

cien, reálne mzdy tak v prvom polroku 2025 mierne vzrástli. Slabnúca ekonomika

a potreba konsolidácie verejných ﬁnancií budú ovplyvňovať situáciu na pracovnom

trhu aj v ďalšom období. Miera nezamestnanosti by sa v nasledujúcom roku mohla

priblížiť k 6 % a tempo rastu miezd by sa v dôsledku zníženia napätia na trhu práce malo

spomaliť.

Inﬂácia sa na Slovensku drží na zvýšenej úrovni, ďalej by sa však už nemala zrýchľovať.

V dôsledku prijatých konsolidačných opatrení sa inﬂácia v úvode roka dostala na vyše 4 %.

Medziročný rast cien kulminoval v lete, odvtedy sa už začal postupne zmierňovať.

Rastú najmä ceny služieb a potravín, naopak, ceny energií si vďaka svojmu stabilnému

vývoju a energopomoci domácnostiam udržali rast na zníženej úrovni. Rast cien by sa

mal v ďalšom období zmierňovať, aj naďalej však v dôsledku prijatých konsolidačných

opatrení ostane na zvýšenej úrovni.

Fiškálna konsolidácia stále ostáva jednou z hlavných výziev pre znižovanie zraniteľnosti

ekonomiky a zabezpečenie zdravého ekonomického vývoja. Prípadné odkladanie

ozdravenia verejných ﬁnancií by totiž vzhľadom na štrukturálne charakteristiky

slovenskej ekonomiky (nepriaznivá demograﬁa, blízkosť vojenského konﬂiktu, silná

koncentrácia na automobilový priemysel prechádzajúci značnými výzvami v dôsledku

14

Nárast počtu nezamestnaných od konca roka 2024 približne o 3 300 osôb na 148-tisíc osôb k polroku 2025.

Výberové zisťovanie počtu pracovných síl očistené o sezónne vplyvy zisťované ŠÚ SR.

15

Údaje očistené o sezónne výkyvy z portálu Profesia.

November 2025

14

Správa o ﬁnančnej stabilite

prechodu na elektromobilitu a pod.) viedlo z dlhodobého hľadiska k vyšším nákladom.

Tie by sa prejavili v podobe vyššej rizikovej prirážky, vyšších nákladov na ﬁnancovanie

z dôvodu vyšších úrokových sadzieb, zníženej dôvery investorov a oslabenia potenciálu

ekonomiky, čím by sa znížila schopnosť ekonomiky vyrovnať sa s prípadnými šokmi

v budúcnosti. Na zabezpečenie udržateľnosti verejných ﬁnancií je potrebné, aby sa

konsolidáciou dosiahlo zníženie zadlženosti verejného sektora. Aktuálny výhľad totiž

naznačuje, že ani tri balíky už prijatých konsolidačných opatrení v celkovom objeme

5 % HDP nepovedú k zastaveniu rastu verejného dlhu¹⁶.

Udržateľné verejné ﬁnancie sú predpokladom stabilného ﬁnančného systému.

Samotná ﬁškálna konsolidácia však krátkodobo negatívne ovplyvní aktivitu

v sektoroch reálnej ekonomiky. To môže nepriamo vplývať na zdravie úverových

portfólií bánk. V predchádzajúcich dvoch rokoch niesli konsolidačné opatrenia

na pleciach hlavne podniky a ﬁnančný sektor. Na budúci rok by to mali byť už hlavne

domácnosti a verejný sektor (Graf 1). Domácností sa z konsolidačného balíka na rok

2026 dotkne najmä zvýšenie zdravotného odvodu, zvyšovanie progresivity pri

dani z príjmu, ako aj zmeny pri odvodoch živnostníkov. Tieto opatrenia sa odrazia

na znížení disponibilného príjmu domácností. Ziskovosť podnikov by malo znížiť

najmä obmedzenie odpočtu DPH na autá, zavedenie nového pásma daňovej licencie

a zvýšenie dane z hazardu. Zároveň by v dôsledku prijatého konsolidačného balíka

a následného ochladenia ekonomiky mohlo zaniknúť približne 17-tisíc pracovných

miest¹⁷. Vyše dve pätiny z plánovaných opatrení v objeme 0,8 % HDP by sa mali

v budúcom roku týkať výdavkovej strany rozpočtu. Štát plánuje obmedzovať výdavky

v investíciách, vo vlastnej spotrebe, pri výdavkoch na mzdy zamestnancom verejnej

správy, ako aj pri výdavkoch v oblasti sociálnej politiky¹⁸. Finančného sektora sa dotkne

zvýšenie sadzby dane z poistenia a presunutie príspevku na zvýšenú splátku hypoték

na plecia bánk.

16

Odhad NBS, Ekonomický a menový vývoj – jeseň 2025.

17

Odhad NBS, Ekonomický a menový vývoj – jeseň 2025.

18

Výdavky v oblasti dávok v nezamestnanosti a nemocenského poistenia.

November 2025

15

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 1

Veľkosť konsolidačných opatrení by sa za tri roky mohla priblížiť k 5 % HDP

Kvantiﬁkácia vplyvu konsolidačných opatrení podľa Ministerstva ﬁnancií SR (% HDP)

Dedenie

14%

Darovanie

14 %

Darovanie

28 %

Dedenie

19 %

Opatrenia spolu

2024 – 2026:

6,9 mld. EUR

(4,9 % HDP)

Opatrenia týkajúce sa primárne podnikov

Opatrenia týkajúce sa primárne domácností

Opatrenia týkajúce sa primárne ﬁnančného sektora

Opatrenia týkajúce sa primárne verejnej správy

Zdroj: MF SR, NBS

Poznámka: DPFO – daň z príjmu fyzických osôb, DPPO – daň z príjmu právnických osôb, DPH – daň z pridanej

hodnoty, SZČO – samostatne zárobkovo činné osoby.

November 2025

16

Správa o ﬁnančnej stabilite

2 Financovanie ekonomiky

2.1 Rastový trend úverov domácnostiam pokračuje

Vďaka vyššiemu dopytu rastie počet poskytnutých hypoték aj ich

priemerná výška

Situácia na hypotekárnom trhu je naďalej priaznivá a rastúce trendy pokračujú. Rast

úverov podporuje kombinácia viacerých faktorov: úrokové sadzby pokračujú v poklese,

nezamestnanosť sa zatiaľ drží blízko historického minima a na trhu s bývaním stále

vidíme medziročné nárasty cien. Aj samotné banky potvrdili, že zlepšenie na strane

dopytu je hlavným faktorom rastového trendu.¹⁹

K rastu produkcie výrazne prispel počet poskytnutých hypoték. Počty čisto nových

úverov sa po prepade vrátili k úrovniam rokov 2018 až 2021, hoci úrokové sadzby sú

značne vyššie ako predtým. Sčasti k tomu prispel aj dočasný efekt odloženého dopytu

z obdobia zvýšených úrokových sadzieb.

Priemerná výška hypoték svojím rastom prekonala predchádzajúce maximum a naďalej

rastie. Medzi vrcholom z roku 2022 a júnom 2025 vzrástla priemerná hypotéka o 13,2 %.

Vyššie hypotéky sú úzko previazané s rastúcimi cenami rezidenčných nehnuteľností.

Graf 2

Počet poskytovaných hypoték sa vrátil na úrovne bežné v rokoch 2018 až 2021, hoci

úrokové sadzby zostali zvýšené – podobne ako výnosy slovenských štátnych dlhopisov

Graf vľavo: Priemerná výška a počet čisto nových úverov na bývanie (EUR, ks)

Graf vpravo: Priemerné úrokové sadzby na čisto nové hypotéky, 3-mesačný plávajúci priemer výnosov 3-ročných

bezkupónových slovenských štátnych dlhopisov a 3-ročné EUR swapové sadzby s oneskorením 3 mesiacov (%)

120 000

100 000

80 000

60 000

40 000

20 000

0

25 000

20 000

15 000

10 000

5 000

0

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

-0,5

-1,0

-1,5

2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025

Priemerná výška

2021

2022

2023

2024

2025

Slovenské štátne dlhopisy

Úvery na bývanie

3-ročné EUR swapové sadzby

Priemerný počet za roky 2019 – 2021 (pravá os)

Počet (pravá os)

Zdroj: NBS

19

Podľa Dotazníka o vývoji ponuky a dopytu na trhu úverov za tretí štvrťrok 2025 mali najväčší vplyv zmeny

v úrokovom prostredí a zlepšenie spotrebiteľskej dôvery.

November 2025

17

Správa o ﬁnančnej stabilite

V najbližších mesiacoch bude zrejme pokračovať zrýchľovanie medziročného rastu

hypoték, v strednodobom horizonte dopyt pravdepodobne zoslabne. Ukazovateľ

medziročného rastu len s oneskorením zachytáva náhle zmeny v trendoch. Ak sa

aktuálne trendy zachovajú²⁰, rast portfólia úverov na bývanie môže na jar 2026

dosiahnuť medziročne 8 % až 9 %. K septembru 2025 indikoval 6,6 %. Hypotéky rastú

rýchlejšie ako vo väčšine krajín EÚ, hoci v porovnaní s krajinami strednej a východnej

EÚ je Slovensko aj naďalej na druhej najnižšej priečke.

Pribúdajú však viaceré faktory, ktoré môžu výhľadovo oslabovať tak objektívnu

ﬁnančnú situáciu domácností, ako aj ich sentiment: očakáva sa stagnácia reálnych

miezd, nárast nezamestnanosti a spomaľovanie rastu cien na trhu nehnuteľností. Ani

banky nenaznačujú, že by dopyt po hypotékach mal ďalej výraznejšie rásť.²¹

Priemerné úrokové sadzby pozvoľna klesajú. Za prvé tri štvrťroky 2025 o 0,4 p. b.

na 3,6 %. Ďalší mierny pokles v jesenných mesiacoch možno očakávať v dôsledku

októbrových marketingových akcií. V porovnaní s eurozónou je Slovensko naďalej

medzi drahšími krajinami, tesne pod tretím kvartilom. Vývoj hypotekárnych sadzieb je

pomerne úzko naviazaný na vývoj výnosov štátnych dlhopisov, a teda aj na ekonomicko-

ﬁškálny vývoj na Slovensku.²²

Spotrebiteľské úvery so stabilným trendom

Rast produkcie nových spotrebiteľských úverov mierne prevýšil rast spotrebiteľských

cien. Priemerný úver za prvý polrok 2025 sa medziročne zvýšil o 6,1 %, pričom inﬂácia

za rovnaké obdobie bola na úrovni 4,6 %. Počet čisto nových úverov za prvý polrok

medziročne vzrástol o 3,2 %. Banky v pravidelnom dotazníku²¹nenaznačujú výraznejšie

zmeny v trendoch poskytovania spotrebiteľských úverov. Ani úrokové sadzby sa

výraznejšie nemenili.

Ani vyššia produkcia nových spotrebiteľských úverov nestíhala kompenzovať

ich priebežné splácanie. Príčinou je rýchla obrátkovosť tohto portfólia. Tempo

medziročného rastu sa postupne spomalilo z 9,0 % v júli 2024 na 6,5 % v júli 2025, do

konca septembra sa mierne zrýchlilo na 6,8 %.

20

Stabilný počet čisto nových úverov a rast priemernej výšky hypotéky o 10 % medziročne v dôsledku rastu

cien nehnuteľností.

21

Podľa Dotazníka o vývoji ponuky a dopytu na trhu úvero v.

22

T e jto téme sa podrobnejšie venuje Klacso, J., Martino, F. (2024): Retail interest rates in Slovakia vs. other euro

area countries, NBS Policy Brief No. 11.

November 2025

18

Správa o ﬁnančnej stabilite

Box 2

Zmeny v dostupnosti bývania a v charakteristikách

poskytnutých hypotekárnych úverov

Cenová dostupnosť nehnuteľností nebola

v posledných rokoch

významným faktorom ovplyvňujúcim kúpu bývania prostredníctvom

hypotéky

Nárast cien nehnuteľností do leta 2022 a následné zvýšenie úrokových

sadzieb v rokoch 2022 až 2023 výrazne zhoršili cenovú dostupnosť bývania.²³

K nasledujúcemu zlepšovaniu prispel pokles cien bývania a postupne klesajúce

úrokové sadzby, ktoré spolu s rastom príjmov domácností kompenzovali opätovný

nárast cien bývania. Cenová dostupnosť bývania napriek tomu stále zaostáva

približne 10 % za dlhodobým priemerom.

Graf 3

Cenová dostupnosť bývania a nákupy prostredníctvom hypotéky

Počet hypoték na kúpu bývania (počet) a index dostupnosti bývania (%)

6 000

5 000

4 000

3 000

2 000

1 000

0

50

40

30

20

10

0

-10

-20

-30

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Počet hypoték na kúpu nehnuteľnosti

Index dostupnosti bývania (pravá os)

Zdroj: NBS, United Classiﬁeds, Kataster nehnuteľností

Poznámka: Vyššie hodnoty dostupnosti bývania hovoria o lepšej dostupnosti bývania, a, naopak, nižšie

úrovne o zhoršenej dostupnosti bývania.

23

Index dostupnosti bývania porovnáva hodnotu adekvátneho príjmu potrebného na kúpu nehnuteľnosti

s priemernou mesačnou mzdou za jednotlivé kraje Slovenska.

November 2025

19

Správa o ﬁnančnej stabilite

Množstvo nehnuteľností kúpených prostredníctvom hypotéky nesúviselo len

sichcenovoudostupnosťou. Počasobdobia2019až2021boladostupnosťbývania

nad dlhodobým priemerom. Aj keď sa postupne zhoršovala, počet hypoték na kúpu

nehnuteľností rástol. Historicky najvyšší počet nákupov nehnuteľností na bývanie

prostredníctvom hypotéky bol paradoxne v máji 2022, keď už ceny bývania

dosahovali svoje maximá. Zároveň sa od polovice roka 2024 začal hypotekárny

trh opäť výrazne zrýchľovať, zatiaľ čo cenová dostupnosť bývania rástla len veľmi

mierne a ostávala pod dlhodobým priemerom. Výrazné oživenie nákupov v tomto

prípade nebolo výsledkom cenovej dostupnosti, ale očakávaní ďalšieho vývoja

cien. Najmä v časoch silného rastu cien dokážu očakávania o ďalšom prudkom

raste prevážiť nad zhoršenými fundamentmi pri kúpe nehnuteľností.

Rozdielny vývoj dostupnosti bývania a aktivity na trhu

Otázne je, čo stojí za rozdielnym vývojom dostupnosti bývania a rastom úverov

na bývanie. Odpoveď na to môžeme nájsť prostredníctvom analýzy vývoja

zaťaženosti domácností splátkou. Zmeny v indexe dostupnosti bývania možno

ekvivalentne vyjadriť aj vývojom zaťaženosti splátkou. Tieto dve premenné sa

hýbu opačne, vyjadrujú však to isté. Ak klesá (zhoršuje sa) dostupnosť bývania,

znamená to, že rastie zaťaženosť splátkou (t. j. pomer splátky k príjmu zníženému

o životné minimum). Ide o tzv. modelovú zaťaženosť, ktorá je vypočítaná pre

priemernú modelovú domácnosť²⁴. Druhý pohľad je založený na skutočnej

zaťaženosti splátkou klientov, ktorí si zobrali úvery.

Skutočná zaťaženosť splátkou pri nových hypotékach vzrástla v rokoch 2021

a 2022 výrazne menej ako zaťaženosť modelovej domácnosti. Modelová

zaťaženosť stúpla najmä v dôsledku vyšších sadzieb a cien nehnuteľností (Graf 4).

Údaje o reálne poskytnutých hypotékach však ukazujú, že skutočná zaťaženosť

splátkou pri novoposkytovaných hypotékach je nižšia a v čase stabilnejšia ako

modelová zaťaženosť splátkou.To môže byť jedným z hlavných dôvodov odlišného

vývoja dostupnosti bývania a aktivity na trhu.

24

Za modelovú domácnosť považujeme domácnosť so spoločným príjmom na úrovni 1,5-násobku priemernej

mzdy v príslušnom kraji, keďže dlhodobý priemer počtu dlžníkov na hypotekárnych zmluvách je približne

1,5. Predpokladáme, že táto domácnosť si kupuje nehnuteľnosť s cenou zodpovedajúcou mediánovej cene

všetkých inzerovaných nehnuteľností (bytov aj domov) v tomto kraji, pričom 80 % kúpnej ceny ﬁnancuje

hypotékou so splatnosťou 26 rokov a zvyšných 20 % z iných zdrojov (najmä z vlastných úspor). Zaťaženosť

splátkou je vypočítaná ako podiel splátky takéhoto hypotekárneho úveru k spoločnému príjmu domácnosti

zníženému o životné minimum, zodpovedajúce počtu jej členov.

November 2025

20

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 4

Skutočná zaťaženosť splátkou je nižšia a stabilnejšia ako zaťaženosť splátkou

pre modelovú domácnosť

Graf vľavo: Skutočná a modelová zaťaženosť splátkou a dekompozícia ich rozdielu (%)

Graf vpravo: Mediánová hodnota LTV a priemerný príjem dlžníkov v pomere k priemernej mzde (%, %)

70

60

50

40

30

20

10

0

73

72

71

70

69

68

67

66

65

250

200

150

100

50

0

2021

2022

2023

2024

2025

2021

LTV

2022

2023

2024 2025

Vplyv LTV

Vplyv pomeru príjmu hl. dlžníka k priemernej mzde

Vplyv pomeru hodnoty založenej nehnuteľnosti

k priemernej cene

Priemerný príjem dlžníkov k priemernej mzde

(pravá os)

Vplyv počtu dlžníkov

Zaťaženosť splátkou pre modelovú domácnosť

Skutočná zaťaženosť splátkou

Zdroj: NBS, United Classiﬁeds, ŠÚ SR

Poznámka: Zaťaženosť splátkou je vypočítaná ako podiel splátky k príjmu zníženému o životné minimum.

Modelová domácnosť je deﬁnovaná v poznámke pod čiarou č. 24. Mediánová hodnota nehnuteľnosti aj

priemerná mzda boli vypočítané samostatne pre každý kraj. Stĺpce vyjadrujú dekompozíciu rozdielneho

vývoja medzi modelovou a skutočnou zaťaženosťou splátkou.

Za relatívne stabilným vývojom zaťaženosti splátkou stojí zmena

niektorých charakteristík poskytnutých hypoték a hypotekárnych

dlžníkov

Nepriaznivý vplyv zhoršenej dostupnosti bývania pomohli zmierniť

najmä zmeny na strane príjmov dlžníkov a zmeny v LTV. Priemerný príjem

hypotekárnych dlžníkov rástol rýchlejšie ako priemerná mzda. Oba mali

na tomto zmiernení približne polovičný podiel. V čase výrazného nárastu cien

nehnuteľností v rokoch 2021 a 2022 vzrástla aj miera využívania vlastných

úspor, príp. iných zdrojov (t. j. LTV klesol). Pomohol tiež nárast podielu hypoték

poskytovaných dvom dlžníkom, hoci tento vplyv bol omnoho menej výrazný.

Z pohľadu ﬁnančnej stability ide o priaznivé trendy, ktoré zmierňujú riziko toho,

aby noví dlžníci boli neprimerane zaťažení splátkou, čo by sa neskôr mohlo

prejaviť v problémoch so splácaním.

Rýchlejší nárast príjmu dlžníkov v porovnaní s priemernou mzdou znamená, že

rástlo zastúpenie dlžníkov s príjmom v hornom kvartile. Podiel tejto skupiny

klientov rástol vo všetkých vekových kategóriách. Vo vyššej vekovej kategórii

November 2025

21

Správa o ﬁnančnej stabilite

môže tento vývoj súvisieť aj s nadobúdaním druhej, resp. ďalšej nehnuteľnosti.

Údaje totiž ukazujú, že v skupine klientov nad 35 rokov s vyšším príjmom je najvyšší

podiel tých žiadateľov o hypotéku, ktorí už v minulosti hypotéku mali. V skupine

dlžníkov nad 35 rokov je v štvrtom príjmovom kvartile podiel tých žiadateľov

o novú hypotéku, ktorí už v minulosti mali hypotéku, na úrovni 64 % všetkých

žiadateľov o hypotéku, kým v ostatných príjmových kvartiloch je táto úroveň

51 % až 54 %. Na druhej strane klesal podiel príjmových skupín v zvyšných troch

kvartilových skupinách. Toto zníženie bolo relatívne menej výrazné vzhľadom

na ich väčší počet.

Graf 5

Na trhu hypoték rástol podiel dlžníkov s najvyšším príjmom

Podiely jednotlivých príjmových skupín (podľa príjmových percentilov) na celkovom počte ľudí čerpajúcich

novú hypotéku v danej vekovej skupine (%)

50

40

30

20

10

0

2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025

18 až 35 rokov (vrátane)

2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025

Nad 35 rokov

Štvrtý kvartilový interval

Tretí kvartilový interval

Druhý kvartilový interval

Prvý kvartilový interval

Zdroj: NBS, Sociálna poisťovňa

Poznámka: S cieľom odfiltrovať hypotekárne úvery, ktoré neboli použité na kúpu nehnuteľnosti

(t. j. mohli byť použité napr. na rekonštrukciu), vstupovali do výpočtu len čisto nové hypotéky

so splatnosťou aspoň 10 rokov, LTV aspoň 30 % a hodnotou založenej nehnuteľnosti aspoň na úrovni

prvého percentilu inzerovaných cien. Graf zohľadňuje iba zamestnancov. Ich príjmové kvartily boli

vypočítané v rámci príslušného kraja a vekovej kategórie, a to na údajoch za všetkých zamestnancov

(vrátane tých, ktorí nemajú úvery). Keďže približne pri štvrtine nových hypoték nie je dostupná

informácia o kraji, v takých prípadoch boli príjmové kvartily vypočítané len pre danú vekovú kategóriu

(t. j. za Slovensko ako celok).

Zpohľadudostupnostibývaniajedôležité, žeaniľudiasnižšímipríjmami(vrátane

mladších) nestratili prístup k ﬁnancovaniu kúpy nehnuteľností prostredníctvom

hypotéky. Vyššie splátky si však vyžadovali úpravu parametrov poskytovaných

hypoték. Pri žiadateľoch s nižšími príjmami bola vyššia zaťaženosť splátkou,

častejšie o hypotéku žiadali so spoludlžníkom a väčšiu časť kúpy ﬁnancovali z iných

zdrojov ako žiadatelia s vyššími príjmami.

November 2025

22

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 6

Ľudia s nižšími príjmami si dokázali udržať prístup na trh hypoték, zmenili sa

však parametre poskytovaných úverov

Graf vľavo: Podiel počtu klientov, ktorých hypotéka mala DSTI nad 55 %, na celkovom počte klientov podľa

príjmových a vekových kategórií (%)

Graf v strede: Podiel počtu klientov, ktorým bola hypotéka poskytnutá so spoludlžníkom, na celkovom

počte klientov podľa príjmových a vekových kategórií (%)

Graf vpravo: Mediánová hodnota LTV na nových hypotékach podľa príjmových a vekových kategórií klientov (%)

Podiel spoludlžníkov

Mediánový LTV

DSTI > 55 %

35

30

25

20

15

10

5

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

1

2

3

4

1

2

3

4

1

2

3

4

1

2

3

4

1

2

3

4

1

2

3

4

18 až 35 rokov

(vrátane)

Nad 35 rokov

18 až 35 rokov

(vrátane)

Nad 35 rokov

18 až 35 rokov

(vrátane)

Nad 35 rokov

Zdroj: NBS, Sociálna poisťovňa

Poznámka: Stĺpce zobrazujú hodnotu za rok 2024, vodorovné čiary hodnotu za rok 2021. Čísla na vodorovnej

osi označujú kvartilové intervaly z hľadiska príjmu (1. kvartilový interval zodpovedá najnižšej príjmovej

úrovni, 4. kvartilový interval zodpovedá najvyššej príjmovej úrovni).

Graf 7

Ľudia s nižším príjmom kupujú aj drahšie nehnuteľnosti, výhradne však

so spoludlžníkom

Rozdelenie počtu ľudí podľa percentilu ceny kupovanej nehnuteľnosti v rámci inzerovaných cien pre

dlžníkov s príjmom v rámci prvého kvartilového intervalu (%)

14

12

Jeden dlžník

10

8

6

Viacerí dlžníci

4

2

0

Nehnuteľnosti s najnižšou

cenou v rámci ponuky

Nehnuteľnosti s najvyššou

cenou v rámci ponuky

Cena kupovanej nehnuteľnosti (relatívne v rámci dostupnej ponuky)

Zdroj: NBS, Sociálna poisťovňa, United Classiﬁeds

Poznámka: Údaje sú za rok 2024.

November 2025

23

Správa o ﬁnančnej stabilite

Ak sa bližšie pozrieme na vzťah medzi príjmom žiadateľov a cenou kupovanej

nehnuteľnosti, situácia je veľmi pestrá. Je prirodzené, že ľudia s vyšším príjmom

v priemere kupujú v rámci danej ponuky drahšie nehnuteľnosti. Zároveň však

drahšie nehnuteľnosti v rámci dostupnej ponuky kupujú aj ľudia s nižším príjmom,

a to s pomocou spoludlžníka.

Na kúpu drahších nehnuteľností aj pri horšej príjmovej situácii využívajú

žiadatelia kombináciu vyššieho DSTI, nižšieho LTV a dlhšej splatnosti a výrazne

vyššiu mieru spoludlžníctva. Podľa modelu založeného na báze lineárnej regresie

má najvýznamnejší vplyv na priemerný percentil ceny kupovanej nehnuteľnosti

v rámci inzerovaných cien nehnuteľností v danom kraji situácia, ak namiesto

jedného klienta žiadajú o úver viacerí spoludlžníci (o 24 p. b.).²⁵

Dostupnosť bývania pre mladších ľudí alebo ľudí s nižšími príjmami by mohli

podporiť legislatívne úpravy. Ako ukazuje táto analýza, trh reﬂektoval zhoršenú

dostupnosť bývania. Tieto zmeny mali najväčší dopad na nižšie príjmové skupiny.

Aj keď si dokázali zachovať prístup na trh nehnuteľností (vrátane kúpy drahších

nehnuteľností), cenou za to je výrazne vyššia zaťaženosť. Z tohto dôvodu je

nevyhnutné ďalej rozširovať aj iné možnosti nadobudnutia nehnuteľnosti ako

prostredníctvomhypotekárnehoúveru. Dôležitýjenajmätrhnájomnéhobývania.

Dostupnosť vlastného bývania pre mladších alebo pre ľudí s nižším príjmom by

mohlo podporiť aj vyššie zdaňovanie vlastníctva viac ako jednej nehnuteľnosti.

Analýza tiež naznačuje dôležitosť zachovania existujúcich limitov poskytovania

úverov. Viacerí ľudia v rámci povolených limitov siahajú aj na vyššiu hypotéku

s cieľom dostať sa k drahšej nehnuteľnosti, a to aj pri plnom využití povolených

limitov na DSTI. Tieto limity preto predstavujú účinný nástroj na zabránenie

neprimerane veľkej zadlženosti na úrovni individuálnych domácností.

2.2 Ceny bývania rástli aj v roku 2025

Tempo rastu cien bytov sa v letných mesiacoch spomalilo

Medziročný rast cien nehnuteľností bol pomerne plošný, k septembru 2025 sa

v priemere pohyboval na úrovni 12 %. Rast cien domov a bytov pokračoval aj k septembru

2025. Za posledný rok sa zvýšili ceny vo všetkých okresoch a pri väčšine typov bytov, či

už podľa veľkosti, alebo kvality. Miera nárastu cien sa však od začiatku leta spomaľovala.

Medzi júnom a septembrom bol nárast priemernej ceny v krajských mestách na úrovni

len 0,5 %. Dôvodom pomalšieho rastu môžu byť meniace sa očakávania obyvateľstva

ohľadom makroekonomických trendov a s tým spojeného vývoja cien.

25

Na základe tejto lineárnej regresie je odhadnutý vplyv posunu v príjmovom percentile na úrovni 0,47 p. b.,

zvýšenie hodnoty DSTI o 1 p. b. zvyšuje cenový percentil o 0,71 p. b., zníženie hodnoty LTV o 1 p. b. ho zvyšuje

o 0,65 p. b. a napokon predĺženie splatnosti o 1 rok ho zvyšuje o 0,84 p. b. Všetky uvedené premenné sú

štatisticky významné na úrovni pravdepodobnosti 99,9 %. Hodnota upraveného R²je 32,9 %. Ako dodatočné

vysvetľujúce premenné boli použité dummy premenné za jednotlivé kraje. Lineárna regresia bola odhadnutá

na čisto nových hypotékach poskytnutých v roku 2024.

November 2025

24

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 8

Ceny bytov rástli, no pomalším tempom

Medzištvrťročná zmena cien bytov (%)

10

8

6

4

2

0

-2

-4

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Cena v krajských mestách

Cena mimo krajských miest

Zdroj: NBS, United Classiﬁeds

Zaostrené na:

Vývoj na primárnom a sekundárnom trhu v čase

poklesu dopytu po bytoch v Bratislave²⁶

Napriek aktuálne podobným trendom v oboch segmentoch²⁷sekundárny trh

vposlednýchrokochzaznamenalpodstatneturbulentnejšívývoj.Vroku2022čelil

primárny aj sekundárny trh bytov výraznému poklesu dopytu, ktorý bol vyvolaný

zmenou očakávaní súvisiacich s nárastom úrokových sadzieb. Sekundárny trh

reagoval na pokles dopytu korekciou cien o viac než 10 % a čiastočne aj poklesom

ponuky bytov. Domácnosti, ktoré byty potrebovali predať, tak urobili pri nižšom

dopyte a znížených cenách, iné domácnosti byt z ponuky stiahli. Na druhej

strane ceny novostavieb nezaznamenali v roku 2022 výraznejší pokles, skôr

stagnovali. Výsledkom poklesu dopytu bol prudký prepad predaja bytov, ktorý

však nesmeroval k zmene cenníkov. Developerské spoločnosti dokázali toto

obdobie zvládnuť aj za cenu výpadku predaja bytov. Takáto politika bola možná

aj vďaka vyšším obchodným maržiam, ktoré im umožnili preklenúť toto obdobie

chýbajúceho predaja bytov.

26

27

Text je zameraný len na Bratislavu vzhľadom na dostupnosť a relevantnosť údajov o primárnom trhu a trhu

nájomného bývania.

Ceny bytov na primárnom a sekundárnom trhu v Bratislave sa medziročne zvýšili o 4 %, resp. o 12 %.

November 2025

25

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 9

Trh s bývaním v Bratislave mal odlišné reakcie na zmeny v roku 2022

Graf vľavo: Priemerná jednotková cena bytov na primárnom a sekundárnom trhu v Bratislave (EUR/m²)

a počet predaných bytov na primárnom trhu (počet)

Graf vpravo: Priemerná jednotková cena prenájmov v Bratislave (EUR/m²) a index dostupnosti bývania (%)

6 000

5 500

5 000

4 500

4 000

3 500

3 000

2 500

1 200

1 000

800

600

400

200

0

16

14

12

10

8

50

40

30

Prepuknutie vojny na Ukrajine

a začiatok zvyšovania

úrokových sadzieb

Prepuknutie vojny na Ukrajine

a začiatok zvyšovania

úrokových sadzieb

20

10

0

-10

-20

-30

-40

-50

6

4

2

0

2020 2021 2022 2023 2024 2025

Primárny trh

Sekundárny trh

Priemerná cena prenájmu

Index dostupnosti bývania (pravá os)

Počet predaných bytov na primárnom trhu

(pravá os)

Zdroj: NBS, Flat Zone s. r. o., United Classiﬁeds

Poznámka: Index dostupnosti bývania je pomer priemerného príjmu k hypotekárnej splátke za priemerný

byt. Je vyjadrený ako odchýlka od svojho dlhodobého priemeru, vyššia hodnota pritom znamená vyššiu

dostupnosť bývania.

Po dlhšom období stagnácie sa v apríli 2022 ceny prenájmov jednorazovo zvýšili

a následne pokračovali v náraste. Jednorazový nárast možno spojiť s nárastom

počtu migrantov po vypuknutí konﬂiktu na Ukrajine. Ďalší rast však už odrážal

najmä celkovú vyššiu inﬂáciu a zhoršené podmienky ﬁnancovania kúpy vlastnej

nehnuteľnosti. Za posledné tri roky tak priemerné ceny prenájmov vzrástli

výraznejšie ako ceny predávaných bytov na primárnom aj sekundárnom trhu

v Bratislave.

Na ceny bývania budú postupne vplývať aj demograﬁcké zmeny

Demograﬁcké trendy majú postupne vplyv na množstvo oblastí a trh nehnuteľností

nie je výnimkou. Od konca pandémie klesol počet ľudí s trvalým pobytom na Slovensku

približne o 0,4 %. Vo vekovej skupine 25 až 35 rokov bol však zaznamenaný pokles

takmer o 13 % a pokles bude v najbližšom období pokračovať, keďže poklesy sú aj

v nižších vekových skupinách. Pokles počtu potenciálnych prvokupujúcich sa zrejme

bude prejavovať aj na trhu bývania a na trhu hypoték, pričom je pravdepodobné, že táto

vetva dopytu po nehnuteľnostiach bude slabnúť.

V rámci Slovenska je významným faktorom aj pohyb obyvateľstva. Za posledných

5 rokov sa celkový demograﬁcký pokles spolu s pohybom obyvateľstva v rámci

November 2025

26

Správa o ﬁnančnej stabilite

Slovenska prejavil poklesom počtu obyvateľov v 61 zo 79 okresov na Slovensku.

Nárast zaznamenalo iba 18 okresov a nárast väčší ako 5 % bol iba v okresoch

v Bratislavskom kraji. Pohyb obyvateľov bude pravdepodobne jedným z faktorov,

ktorý bude vplývať na ceny bývania. Túto súvislosť naznačuje aj štylizovaný vzťah

medzi prírastkom obyvateľov a rastom cien bytov počas posledných piatich rokoch.

V okresoch s najväčším prírastkom obyvateľov rástli ceny výraznejšie ako v okresoch,

ktoré o obyvateľov prišli.

Graf 10

Ceny bytov rástli najviac v okresoch s prírastkom obyvateľov

Absolútna zmena v cene bytov medzi rokmi 2020 a 2025 (EUR, zvislá os) a relatívna zmena v počte obyvateľov

s trvalým pobytom medzi rokmi 2020 a 2025 (%, vodorovná os)

1 600

1 400

KE IV

KE I

KE III

KE II

SC

1 200

1 000

800

600

400

200

0

BA II

BA V

BA III

BA I

KM

DK

PK

BA IV

MA

TT

PO

DS

SB

NR

ZA

GA

BY

TN

BB

MT

SL

NO

BJ

IL

KS

VT

MIPU

CA

BS

SN

ZV KA

NM

HC

SO

PN

SI TR

PP

TO

TV

PB

TS

NZ

BN

SA

SK

SE

HE

RV

KK

ZM

GL

LE

ZC SP

KN

RK

LV

LM

RS

DT

RA

PD

LC

MY

ZH

BR

SV

PT

ML

VK

PE

-15

-10

-5

0

5

10

15

20

Zmena počtu obyvateľov s trvalým pobytom

Zdroj: NBS, United Classiﬁeds, ŠÚ SR

Poznámka: Body v grafe predstavujú okresy.

Box 3

Ako sa nadobúdalo bývanie v roku 2024

V rámci EÚ patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou mierou vlastníctva

nehnuteľností. V roku 2024 bývalo vo vlastnej nehnuteľnosti vyše 93 %

domácností, čo je druhá najvyššia miera v EÚ. Miera vlastníctva sa za posledných

10 rokov postupne zvyšovala z úrovne okolo 89 % a čiastočne nahrádzala bývanie

v podnájmoch. To v roku 2024 tvorilo menej ako 7 %. Dobrou správou je, že

vysoká miera bývania vo vlastnej nehnuteľnosti je aj medzi nízkopríjmovými

domácnosťami (85 %)²⁸a že zároveň väčšina domácností na Slovensku (66 %)

vlastní svoj byt alebo dom bez hypotéky.

28

Domácnosti s príjmom nižším ako 60 % mediánu v ekonomike.

November 2025

27

Správa o ﬁnančnej stabilite

Na druhej strane väčšinu nehnuteľností na bývanie vlastnia slovenské

domácnosti²⁹. Podiel zahraničných domácností³⁰, zmiešaných domácností³¹

alebo ﬁriem (či už domácich, alebo zahraničných) je na vlastníctve nehnuteľností

na Slovensku veľmi nízky. Dominancia slovenských domácností na trhu bývania

(96 % vlastníctva) zároveň vytvára predpoklad, aby väčšina zmien vlastníctva

domov a bytov prebiehala medzi domácnosťami.

V roku 2024 zmenilo vlastníctvo viac ako 100-tis. bytov a domov, pritom iba

štvrtina prostredníctvom hypoték. Najvýznamnejším spôsobom nadobudnutia

nehnuteľností v roku 2024 boli nákupy z vlastných prostriedkov (34 %). V takýchto

prípadoch išlo napríklad o použitie zdrojov získaných z predchádzajúceho predaja

iného bytu alebo domu. Aj keď sa na verejnosti najčastejšie spája získanie

nehnuteľnosti s hypotekárnym úverom, v skutočnosti tvorí získanie bývania

prostredníctvom hypotéky len 24 % z celkových zmien vlastníctva. Množstvo

zmien vlastníctva nehnuteľností na bývanie v roku 2024 prebehlo medzi členmi

rodiny. Svedčí o tom relatívne vysoká miera dedenia (14 %) a darovania (28 %).

Pri nadobúdaní bytov v Bratislavskom kraji je intenzita hypoték najvyššia (37 %),

a to najmä na úkor darovania. Je to logické aj vzhľadom na najvyšší čistý prírastok

obyvateľov v tomto kraji, ktorý vzniká najmä sťahovaním sa mladších ľudí z iných

regiónov Slovenska.

Graf 11

Na trhu bývania dominujú slovenské domácnosti

Graf vľavo: Podiely domácností podľa typu bývania (%)

Graf vpravo: Podiely vlastníctva na domácom trhu nehnuteľností na bývanie (%)

Ako bývajú slovenské domácnosti

Kto vlastní domy a byty na Slovensku

Zmiešaná

domácnosť

0,5 %

Vlastná nehnuteľnosť

na hypotéku

27 %

Vlastná

nehnuteľnosť

bez hypotéky

66 %

Zahraničná

domácnosť

1 %

Slovenská

domácnosť

96 %

Nájom za

zvýhodnenú cenu

3 %

Právnická

osoba

2,5 %

Nájom za

trhovú cenu

4 %

Zdroj: Eurostat, Kataster nehnuteľností

Poznámka: Údaje sú k decembru 2024. Slovenská domácnosť je deﬁnovaná ako domácnosť, kde vlastníci

nehnuteľnosti majú trvalý pobyt v Slovenskej republike (SR). Zahraničná domácnosť je deﬁnovaná ako

domácnosť, kde vlastníci nehnuteľnosti nemajú trvalý pobyt v SR. Zmiešaná domácnosť je deﬁnovaná ako

domácnosť, kde aspoň jeden z vlastníkov nehnuteľnosti nemá trvalý pobyt v SR.

29

30

Slovenská domácnosť je deﬁnovaná ako domácnosť, kde vlastníci nehnuteľnosti majú trvalý pobyt v SR.

Zahraničná domácnosť je deﬁnovaná ako domácnosť, kde vlastníci nehnuteľnosti nemajú trvalý pobyt

v SR.

31

Zmiešaná domácnosť je deﬁnovaná ako domácnosť, kde aspoň jeden z vlastníkov nehnuteľnosti nemá trvalý

pobyt v SR.

November 2025

28

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 12

Zmeny vlastníctva nehnuteľností v roku 2024

Graf vľavo: Podiely spôsobov zmeny vlastníctva domov a bytov (%)

Graf vpravo: Podiely spôsobov zmeny vlastníctva bytov v Bratislavskom kraji (%)

Slovensko: byty a domy

Bratislavský kraj: byty

Hypotéky

24 %

Bez hypotéky

34 %

Bez hypotéky

30 %

Hypotéky

37 %

Dedenie

14 %

Darovanie

14 %

Darovanie

28 %

Dedenie

19 %

Zdroj: Eurostat, Kataster nehnuteľností, NBS

Poznámka: Zdrojom informácie o zmenách vlastníctva bol dátový model katastra nehnuteľností (ISKN).

Tabuľky obsahujúce byty a rodinné domy boli prepojené s tabuľkou, ktorá obsahuje textové poznámky

a zápisy o uskutočnených vkladoch vedených v katastri. Z týchto zápisov boli vybraté tie, kde vklad

vlastníckeho práva prebehol v roku 2024. Pomocou analýzy kľúčových slov a vzorov (napr. kúpna zmluva,

záložné právo + názov banky, dedičské konanie alebo dedenie, darovacia zmluva alebo darovanie) bolo

možné vytvoriť klasiﬁkáciu zmien vlastníctva. V prípade, že v danom roku bolo prítomných viac zmien

vlastníctva, prednosť mala tá najnovšia. Výsledkom je teda prepojená databáza bytov a domov a ich

právnych zmien, ktorá umožňuje rozlíšiť, či bola nehnuteľnosť v danom roku kúpená z vlastných zdrojov,

zdedená, darovaná alebo ﬁnancovaná hypotékou. Kategória darovanie obsahuje aj malý počet nadobudnutí

prevodom a zámenou.

Aj keď dedenie a darovanie celkovo predstavovalo až 42 % všetkých zmien

vlastníctva, nie sú rovnocennými alternatívami získania nehnuteľnosti

v porovnaní s nákupom cez hypotéku alebo prostredníctvom hotovosti.

Domácnosť sa týmto spôsobom nemusí dostať k bývaniu, ktoré preferuje,

v regióne, kde plánuje bývať, a ani v čase, ktorý si sama určí. Dedenie a darovanie

spravidla nepredstavuje riešenie bývania pre mladé rodiny.

Pre mladých je typické nadobúdanie bývania prostredníctvom hypotéky, a to

najvýraznejšie v Bratislavskom kraji. Zatiaľ čo dedenie typicky nastáva vo veku

52 rokov, mediánový vek domácnosti, ktorá v roku 2024 nadobudla nehnuteľnosť

prostredníctvom hypotéky, je 34 rokov. Pre túto vekovú skupinu majú hypotéky

rozhodujúcu úlohu pri riešení bývania, podieľajú sa na viac ako polovici

nadobudnutí nehnuteľností. V najväčšej miere to platí pre Bratislavský kraj. Pri

bytoch v Bratislave je intenzita využitia hypoték pri získaní bývania na úrovni

takmer 70 %, zatiaľ čo získanie bývania dedením alebo darovaním je veľmi málo

významné.

November 2025

29

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 13

Mladí ľudia v Bratislavskom kraji v roku 2024 nadobúdali byty najmä kúpou

prostredníctvom hypotéky

Graf vľavo: Spôsoby nadobúdania bytov a domov v SR v roku 2024 (počet nadobudnutí)

Graf vpravo: Miera používania hypotéky pri nadobúdaní bytov v roku 2024 pre vekové skupiny (%)

16 000

14 000

12 000

10 000

8 000

6 000

4 000

2 000

0

80

70

60

50

40

30

20

10

0

Vek nadobúdateľa bytu

Hypotéky

Darovanie

Dedenie

Vlastné zdroje

Kraje bez bratislavského kraja (rozpätie medzi min.

a max. hodnotou)

Zmeny spolu

Bratislavský kraj

Zdroj: Kataster nehnuteľností

Poznámka: Spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti bol klasiﬁkovaný rovnako ako v Grafe 12. V grafe vľavo

stĺpce znázorňujú celkový počet bytov a domov nadobudnutých jednotlivými vekovými kohortami.

Zaradenie zmien vlastníctva nehnuteľností do vekových skupín bolo vykonané podľa priemerného veku

ich nadobúdateľov.

2.3 Podnikové úvery naďalej rastú, aj keď pomalšie

ako v úvode roka

Dopyt podnikov po úveroch v treťom štvrťroku 2025 v súlade s ekonomickým

vývojom mierne oslabol

Úverová dynamika sa v roku 2025 oživila, medziročný rast podnikových úverov

dosiaholkseptembruúroveň6,3%.Nakonciroka2024pritomešteobjempodnikových

úverov medziročne klesal. Napriek tomu, že v rebríčku krajín EÚ sa Slovensko posunulo

z najnižších úverových rastov v roku 2024 na úroveň prvého kvartilu na konci tretieho

štvrťroka 2025, nejde o izolovaný jav. Silný rast podnikových úverov je prítomný

vo väčšine krajín regiónu strednej a východnej EÚ.

Čerpanie úverov bolo silné najmä v úvode roka, následne sa spomalilo. Oživenie

úverovej aktivity v podnikovom sektore sa začalo na začiatku roka 2025 a bolo

v súlade s priaznivým vývojom tržieb v prvom štvrťroku 2025. Druhý a tretí kvartál

roku 2025 však už priniesli určité spomalenie čerpania podnikových úverov, ktoré

je takisto v súlade so zhoršovaním makroekonomických indikátorov v ekonomike.

November 2025

30

Správa o ﬁnančnej stabilite

Naďalej však ide o medziročné prírastky úverov na úrovni priemeru predchádzajúcich

rokov.

Okrem samotného oživenia úverovania sa čiastočne obnovil aj dopyt po ﬁnancovaní

investícií. Kým v období od roku 2022 bolo na pozadí rastúcej neistoty ﬁnancovanie

podnikového sektora ťahané krátkodobým prevádzkovým ﬁnancovaním a dopyt po

ﬁnancovaní investícií postupne klesal³², v roku 2025 rástol aj význam investičných

úverov³³. Nárast dopytu po investíciách však nemal plošný charakter. Významnú časť

nárastu investičných úverov tvorili vybrané veľké podniky v energetike a doprave.

Vyšší apetít podnikov po investičných úveroch je prítomný aj vo vybraných trhových

službách. Pričom najvýraznejší prírastok investičných úverov v roku 2025 nastal

v treťom štvrťroku. Naopak, v priemysle zostáva záujem o ﬁnancovanie investícií

nižší.

Poklesu ekonomickej aktivity čelí najmä priemysel, čo sa prejavilo aj v úverovaní tohto

odvetvia. Slabnúci globálny dopyt sa premietol do poklesu výkonnosti priemyslu³⁴.

Objem úverov poskytnutých podnikom v priemysle zaznamenal k septembru 2025

pokles³⁵. Za preklopením úverovej dynamiky do negatívneho pásma stálo spomalenie

rastu prevádzkových úverov a pokračovanie prepadu investičných úverov. Výraznejšie

zhoršenie na strane investičných úverov v priemysle nastalo v rokoch 2024 a 2025 a bolo

ťahané veľkými nadnárodnými podnikmi³⁶. Situáciu čiastočne korigovali mikropodniky

a malé podniky, kde sa dynamika investičných úverov zrýchľovala.

Ostatné relevantné ekonomické odvetvia boli viac-menej v súlade s celkovou

úverovou dynamikou, t. j. pokračoval úverový rast so spomalením v treťom štvrťroku

2025. Výnimkou bolo mierne oživenie v sektore komerčných nehnuteľností na pozadí

oživeniadeveloperskejaktivity. Zpohľaduveľkostipodnikovtvorilidynamikuúverového

rastu predovšetkým mikropodniky. Objem úverov, naopak, stagnoval pri stredných

a veľkých podnikoch.

32

Tento trend potvrdzujú aj údaje z dotazníka o prístupe podnikov k ﬁnancovaniu. Priemerný počet podnikov,

ktoré v období po roku 2022 využívali ﬁnancovanie na investície, klesol v porovnaní s obdobím pred

koronakrízou o 15 %.

33

Nárast dopytu po ﬁnancovaní investícií potvrdili aj banky v pravidelnom dotazníku o vývoji na trhu úverov za

tretí štvrťrok 2025.

34

V roku 2025 klesala priemyselná produkcia, v letných mesiacoch sa pridal pokles nových objednávok

a v auguste došlo k poklesu tržieb. Viac detailov uvádza Kapitola 3.

35

Odhliadnuc od dodávky energií, ktorá je z pohľadu úverového rastu veľmi špeciﬁckým a volatilným odvetvím,

bol priemysel jediným odvetvím, ktoré negatívne prispievalo k medziročnému rastu.

36

Objem investičných úverov sa pri veľkých priemyselných podnikoch od roku 2024 zmenšil o pätinu.

November 2025

31

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 14

Úverová dynamika sa zrýchlila aj v medzinárodnom porovnaní, v priemysle sa však

od druhého štvrťroka 2025 prejavil útlm

Graf vľavo: Medzinárodné porovnanie medziročného rastu podnikových úverov (p. b.)

Graf vpravo: Príspevok k medziročnému rastu úverov v priemysle podľa účelu úveru (mld. EUR, %)

15

0,5

10

12

0,4

8

6

9

0,3

6

0,2

4

3

0,1

2

0

0,0

0

-3

-6

-0,1

-2

2022

2023

2024

2025

2024

2025

Medzikvartilové rozpätie

Medián SVE

Medián EÚ

Slovensko

Prevádzkové úvery

Úvery na nehnuteľnosti

Medziročný rast (pravá os)

Investičné úvery

Ostatné úvery

Zdroj: NBS, ECB

Poznámka: EÚ – Európska únia, SVE – Stredná a východná EÚ.

November 2025

32

Správa o ﬁnančnej stabilite

3 Finančná situácia

domácností a podnikov

3.1 Domácnosti naďalej čelia zvýšeným splátkam, ale

nesplácané úvery výraznejšie nerastú

Prvý polrok 2025 priniesol vyšší rast reálnych miezd

Po prechodnom útlme rastu reálnej mzdy v roku 2024 sa v prvom polroku 2025 jej

rast opäť zrýchlil. Kým na konci roka 2024 dosahoval rast kompenzácií v reálnom

vyjadrení hodnotu 0,4 %, k júnu 2025 to bolo 3,3 %. Domácnostiam pomohlo

zrýchlenie nominálnych miezd, ktoré bolo výraznejšie ako zrýchlenie inﬂácie. Úroveň

reálnych miezd sa tak priblížila k úrovni dosahovanej v polovici roka 2021, t. j. pred

obdobím zvýšenej inﬂácie. Miera úspor domácností je približne na troch štvrtinách

jej predpandemickej úrovne. Na druhej strane celkové reálne disponibilné príjmy

domácností medziročne poklesli o 1,1 %. Jedným z faktorov je zníženie štátom

vyplácaných príspevkov, prijaté v rámci druhého konsolidačného balíka, najmä zníženie

daňového bonusu na deti.

Podľa makroekonomickej prognózy NBS je však ďalší výhľad menej priaznivý. Reálne

mzdy domácností by mali ďalej rásť, ale pomalšie ako v prvej polovici roka 2025. Navyše

celková registrovaná miera nezamestnanosti vzrástla zo svojho minima v marci 2025

na úrovni 5,81 % na hodnotu 5,98 % v septembri 2025.

Citlivosť domácností splácajúcich úvery zostáva naďalej zvýšená

Uvedený rast reálnych miezd dokáže kompenzovať zvýšené splátky z dôvodu vyšších

úrokových sadzieb, nie je však dostatočný na zníženie zaťaženosti splátkami.

Aktuálna hodnota DSTI tak zostáva naďalej na zvýšenej úrovni – ide o vyššiu úroveň

ako na začiatku roka 2020, keď NBS sprísnila limit na DSTI. Pri aktuálnej prognóze

budúceho vývoja sa zlepšenie neočakáva ani v priebehu roka 2026. Výraznejší pokles

možno očakávať až v roku 2027, keď sa očakáva výraznejšia vlna reﬁxácií úrokových

sadzieb. Domácnosti splácajúce úvery tak zostávajú citlivejšie na prípadné negatívne

ekonomické šoky v porovnaní s obdobím pred nárastom inﬂácie.

Dôležité je, že podiel zlyhaných úverov zostáva blízko historických miním, najmä pri

hypotékach. Pri spotrebiteľských úveroch tento podiel od začiatku roka vzrástol, tento

rast je však len mierny. Toto zvýšenie podielu zlyhaných spotrebiteľských úverov je

spojené s nárastom čistej miery zlyhania, ktorá sa však len vrátila na úroveň bežnú

v predpandemickom období. Tento vývoj mohol byť spojený s vyššie uvedeným

pribrzdením rastu reálnych miezd počas roka 2024 na pozadí zvýšenej citlivosti

portfólia.

November 2025

33

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 15

Priemerný aktuálny DSTI zostáva zvýšený, zlyhané úvery však výraznejšie nerastú

Graf vľavo: Vývoj priemernej hodnoty aktuálneho DSTI a príspevky k jeho zmene (%, %)

Graf vpravo: Vývoj podielu zlyhaných úverov (%)

46,0

45,5

45,0

44,5

44,0

43,5

43,0

42,5

42,0

41,5

41,0

2,0

10

9

8

7

Podiel zlyhaných úverov –

spotrebiteľské úvery

1,5

1,0

6

5

0,5

0,0

-0,5

-1,0

-1,5

4

3

Podiel zlyhaných

úverov – hypotéky

2

1

0

2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027

2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 20242025

Príspevok zmeny pôvodného DSTI (pravá os)

Príspevok zmeny splátky (pravá os)

Príspevok reálnej mzdy (pravá os)

Aktuálna hodnota DSTI

Zdroj: NBS

Poznámka: DSTI – podiel splátok k príjmu zníženému o životné minimum. Aktuálna hodnota DSTI je vypočítaná

ako podiel aktuálnych nákladov na splátky úverov (po zohľadnení testu na nárast úrokových sadzieb) k rozdielu

medzi príjmom indexovaným vývojom priemerných reálnych kompenzácií a životným minimom. Príspevok

zmeny pôvodného DSTI vyjadruje zmeny aktuálnej hodnoty DSTI v dôsledku toho, že sa zmenil pôvodný DSTI pri

poskytovaných úveroch.

K miernemu nárastu rizikovosti portfólia úverov domácnostiam môžu

prispieť aj prijaté reštriktívne ﬁškálne opatrenia

Vsúlade s jesennou makroekonomickou predikciou NBS sa očakáva, že konsolidačné

opatrenia spôsobia zníženie ekonomického rastu a následný rast úverov v riziku³⁷.

Z pohľadu sektora domácností bude dôležité najmä zvýšenie inﬂácie, zvýšenie

nezamestnanosti a spomalenie medziročného rastu nominálnych miezd. Pod

vplyvom týchto zmien by podiel hypoték v riziku mohol vzrásť o 0,5 p. b. a podiel

spotrebiteľských úverov v riziku o 0,9 p. b.,³⁸pričom dominantný dopad má nárast

nezamestnanosti.

37

Za úvery v riziku sú považované úvery domácnostiam, ktorých výdavky na splátky úverov a nevyhnutné

výdavky prevyšujú príjmy a vytvorené úspory.

38

Pri úveroch na bývanie ide o nárast z 3,3 % na 3,8 % a pri spotrebiteľských úveroch z 8,1 % na 9,0 %, pričom tieto

údaje vyjadrujú odhadované zvýšenie úverov v riziku v období od polovice roka 2025 do konca roka 2027.

November 2025

34

Správa o ﬁnančnej stabilite

Tabuľka 1

Dopad prijatých reštriktívnych ﬁškálnych opatrení (p. b.)

Z toho:

Celkový

dopad

Nárast

nezamestnanosti

Nárast

inﬂácie

Spomalenie ročného

rastu príjmov

Vplyv na zmenu makroekonomických

premenných

0,7

1,5

-0,2

Úvery na bývanie

Vplyv na nárast

0,5

0,9

0,4

0,6

0,1

0,2

0,0

0,1

úverov v riziku

Spotrebiteľské úvery

Zdroj: NBS

Graf 16

Vplyv zvýšenia odvodového zaťaženia v skupine SZČO na ich príjmy a DSTI

Graf vľavo: Rozdelenie počtu SZČO, ktorým bol poskytnutý úver na bývanie, podľa ich čistého mesačného príjmu

a podiel zníženia ich príjmu v dôsledku zvýšenia odvodového zaťaženia (%, %)

Graf vpravo: Rozdelenie počtu úverov poskytnutých SZČO podľa DSTI v čase poskytnutia úveru a podľa DSTI po

zohľadnení zvýšenia odvodového zaťaženia (%)

30

25

20

15

10

5

45

40

35

30

25

20

15

10

5

25

20

15

10

5

0

Príjmové skupiny (EUR, zväčšujúci sa interval)

Podiel počtu SZČO s úverom v danej príjmovej

skupine

Pôvodný DSTI

Nový DSTI

Mediánový pokles príjmu v danej príjmovej

skupine (pravá os)

Zdroj: NBS

Poznámka: Do oboch grafov vstupujú úvery poskytnuté v roku 2024 a v prvom polroku 2025. Čistý mesačný príjem

SZČO určuje úverujúca banka a nemusí nutne zodpovedať účtovnému čistému príjmu (t. j. tržby očistené o paušálne

výdavky, odvody a dane). V ľavom grafe nie je zobrazený mediánový pokles príjmu presahujúci 100 % pre príjmový

interval do 200 EUR. V pravom grafe sú zahrnuté domácnosti, v ktorých je aspoň jeden z dlžníkov SZČO.

Metodika: Predpokladá sa, že čistý príjem SZČO z času poskytnutia úveru je 40 % tržieb. Pri všetkých SZČO

sa predpokladajú paušálne výdavky vo výške 60 %. V prípade DSTI nad 100 % alebo 0 % a menej sú hodnoty

nahradené 100 %.

SZČO – samostatne zárobkovo činné osoby, DSTI – ukazovateľ schopnosti splácať.

Jednou zo skupín, ktorá bude tohtoročnými konsolidačnými opatreniami dotknutá

viac ako v minulosti, je skupina samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Ide

najmä o kombináciu zvýšenia minimálnych odvodov do Sociálnej poisťovne so zvýšením

zdravotných odvodov o 1 p. b. Keďže najvýznamnejšou zmenou je práve zvýšenie

November 2025

35

Správa o ﬁnančnej stabilite

minimálnych odvodov, najviac zasiahnutí budú SZČO s nižším príjmom (Graf 16 vľavo).

Pri viac ako 90 % živnostníkov s úverom však príjmy klesnú len o 1 %. Z dôvodu poklesu

príjmu zároveň vzrastie DSTI. Ako ukazuje Graf 16 vpravo, podiel hypoték poskytnutých

SZČO, pri ktorých DSTI presahuje 60 %, na celkovom počte hypoték poskytnutých SZČO,

stúpne z 1 % na 12 %³⁹. Je to ovplyvnené aj tým, že už v súčasnosti má takmer štvrtina

úverov živnostníkom DSTI tesne pod hranicou 60 % – najmä tí, ktorí pocítia výraznejšie

zvýšenie odvodov. Tieto úvery sa preto môžu dostať do vyššieho rizika nesplácania.

Z hľadiska celkového počtu hypoték poskytnutých v rovnakom období ide o 3 %.

Nárast poberateľov príspevku na zvýšenú splátku pri úvere na bývanie sa

spomalil

Počet schválených žiadostí o príspevok na zvýšenú splátku v r. 2025 pokračoval

v raste, hoci s odznením výraznejšej vlny reﬁxácií sa v letných mesiacoch jeho rast

spomalil. Túto dávku aktuálne poberá takmer 37-tisíc ľudí. Priemerná výška dávky je

na úrovni 90 € za mesiac. Pri zachovaní aktuálneho vývoja by náklady na tento príspevok

za celý rok 2025 mohli dosiahnuť sumu približne 35 mil. €. V budúcich rokoch by mohli

tieto náklady ešte mierne vzrásť, a to na sumu cca 44 mil. € v roku 2026 a 55 mil. €

v roku 2027. Skutočné hodnoty budú závisieť od vývoja úrokových sadzieb a vývoja

miery záujmu o tento príspevok zo strany žiadateľov.

Zaostrené na:

Vklady domácností a ich dlhodobý súvis s tvorbou

úspor

Zmena objemu ﬁnančných investícií domácností dlhodobo súvisí s mierou

úspor.⁴⁰Úspory domácností sú generované rozdielom medzi ich disponibilnými

príjmami a konečnou spotrebou. Domácnosti časť z úspor využívajú na splácanie

svojich dlhov (ide o čisté splátky istiny úverov, t. j. splátky istiny spotrebiteľských

a hypotekárnych úverov znížené o čerpanie nových spotrebiteľských úverov).

Zvyšok ukladajú vo forme ﬁnančných aktív, najmä vkladov v bankách, v menšej

miere aj vo forme investícií do podielových fondov, príp. dlhopisov (Graf 17). Miera

úspor bola dlhodobo približne rovnaká ako čisté splácanie úverov a zmena objemu

ﬁnančných investícií. Tento súlad zostal zachovaný aj v období rokov 2020 až 2023,

keď sa miera úspor výrazne menila.

Keď sa v roku 2024 obnovil rast vkladov domácností, súviselo to so zlepšením

ich ﬁnančnej situácie. V uplynulom roku vklady rástli priemerným tempom

5,9 % medziročne (v septembri 2025 to bolo 5,6 %). Zároveň rástli investície do

podielových fondov. Tieto trendy pokračovali aj v prvej polovici roka 2025. Na

základe aktuálnej makroekonomickej prognózy NBS možno však v najbližších

39

Podiel je vyjadrený na hypotékach poskytnutých od januára 2024 do júna 2025.

40

Vychádzame z údajov o disponibilnom príjme a miere úspor zohľadňujúcich jesennú revíziu zo strany ŠÚ SR,

vykonanú 20. októbra 2025. V rámci tejto revízie boli disponibilné príjmy domácností za obdobie od začiatku

roka 2024 až polovice roka 2025 zvýšené kumulatívne o 2,7 mld. € (t. j. o 2,3 %) a priemerná miera úspor za

toto obdobie sa zvýšila zo 6,4 % na 8,1 %.

November 2025

36

Správa o ﬁnančnej stabilite

rokoch očakávať slabší tok voľných ﬁnančných prostriedkov. Pokiaľ nenastane

výraznejšia zmena v alokácii prostriedkov medzi vklady a iné typy investícií, možno

očakávať spomalenie rastu vkladov o viac ako polovicu.

Graf 17

Obnovenie rastu vkladov v uplynulých dvoch rokoch súvisí s obnovením tvorby

úspor, v budúcnosti však možno očakávať jeho spomalenie

Miera úspor a ich alokácia do jednotlivých typov ﬁnančných investícií a do splácania úverov (% z disponibilného

príjmu domácností)

13

12

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

-1

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Zmena vkladov domácností

Alokácia úspor

Rozdiel medzi disponibilným príjmom a spotrebou (miera úspor)

Rozdiel medzi disponibilným príjmom a spotrebou (miera úspor) – simulácia

Čisté splátky istiny úverov – simulácia

Čisté predaje podielových fondov

Zmena investícií do dlhopisov

Čisté splátky istiny úverov

Zdroj: NBS, ŠÚ SR

Poznámka: V grafe sú uvedené kumulatívne zmeny, resp. toky za obdobie jedného roka, vyjadrené ako

percento z ročného disponibilného príjmu domácností. Čisté splátky istiny úverov sú splátky istiny

spotrebiteľských a hypotekárnych úverov znížené o čerpanie nových spotrebiteľských úverov. Miera

úspor zobrazená v grafe je vypočítaná ako rozdiel medzi disponibilným príjmom a konečnou spotrebou

domácností (bez započítania úprav vyplývajúcich zo zmeny nároku na dôchodok, keďže táto položka nemá

vplyv na aktuálnu úroveň naakumulovaných ﬁnančných prostriedkov).

3.2 Podniky čelia oslabeniu globálneho dopytu

Finančná pozícia je z dlhodobého pohľadu dobrá, a to napriek miernemu

medziročnému zhoršeniu v roku 2024⁴¹

V roku 2024 mierne klesli zisk aj tržby ﬁriem (oboje medziročne o 0,7 %). Pri

podnikoch ﬁnancovaných bankami bol pokles miernejší. Napriek tomuto zhoršeniu

však priemerná hodnota ROE podnikov aj samotná hodnota ich zisku po očistení

o inﬂáciu zostala počas celého obdobia rokov 2021 až 2024 na vyšších úrovniach (Graf

18 vľavo). V tomto období podniky čelili zvýšeným vstupným nákladom, ktoré súviseli

41

Táto analýza vychádza z kompletnej sady účtovných závierok predložených podnikmi ku koncu roka 2024.

Podrobnejšiu analýzu vrátane podkladových údajov možno nájsť v analytickom komentári „Ako zvládli

podniky obdobie rastúcich cien a vyšších úrokov?“.

November 2025

37

Správa o ﬁnančnej stabilite

s rastom cien vstupov, miezd a úrokových sadzieb. Tieto ponukové šoky však neboli

sprevádzané výrazným oslabením dopytu, čo umožnilo viacerým ﬁrmám preniesť

vyššie náklady do predajných cien a v niektorých prípadoch zvýšiť marže.

Ziskovosť ﬁriem výrazne neznížil ani prudký nárast úrokov. Rast úrokových sadzieb

spôsobil viac ako zdvojnásobenie úrokových nákladov. Ich podiel na celkových

nákladoch je však relatívne nízky, vďaka čomu sa zisk po zaplatení úrokov znížil len

mierne, približne o desatinu. Firmám pomohlo najmä to, že väčšina z nich nebola

neprimerane zadlžená.

V súlade so zachovaním robustnej ﬁnančnej pozície zostáva priaznivá aj platobná

disciplína podnikov. Podiel nesplácaných úverov je na historicky nízkych úrovniach

(2,4 %), hoci v segmente malých a stredných podnikov sa začínajú objavovať mierne

známky zhoršenia.

Rok 2025 začal priaznivo, avšak v lete sa prejavilo oslabenie globálneho

dopytu, najmä v priemysle

Rok 2025 priniesol zvýšenie tržieb, prvýkrát po dvoch rokoch. K augustu bol

kumulatívny medziročný rast tržieb na úrovni 2,2 %. Rástli aj objednávky a export.

Turbulencie v medzinárodnom obchode však priniesli globálne zhoršenie dopytu.

Rozpútanie obchodnej vojny v jarných mesiacoch prinieslo výrazné zvýšenie

neistoty s negatívnym vplyvom na mnohé podniky exportujúce do USA. Sentiment

sa v porovnaní s rokom 2024 výraznejšie zhoršil. Následné dohody v oblasti colných

sadzieb síce priniesli isté upokojenie situácie, clá na vývoz do USA sú však výrazne

vyššie ako predtým, čo prinieslo oslabenie globálneho dopytu. Slovensko patrí v rámci

EÚ medzi krajiny, ktoré sú týmto vývojom viac zasiahnuté. Efektívna colná sadzba je

približne na úrovni horného kvartilu EÚ, negatívny vplyv majú najmä clá na automobily

vyvážané do USA.

Zhoršenie globálneho vývoja sa prejavilo v utlmení rastu tržieb v druhom štvrťroku

2025 a naplno v augustových poklesoch, pričom zasiahlo najmä slovenské podniky

pôsobiace v priemyselnej výrobe (T a buľka 2). Produkcia za august medziročne klesla

o 4,9 %. Pokles sa týkal viac ako polovice priemyselných odvetví a bol plošný aj

z pohľadu individuálnych ﬁriem. Keďže ide o pomerne globálny trend, Slovensko v tom

nebolo výnimočné, hoci patrilo medzi najviac zasiahnuté krajiny. V Nemecku klesla

priemyselná výroba o 5,1 %. Objednávky zaznamenali negatívny vývoj už o mesiac

skôr.

Útlm tržieb v druhom štvrťroku 2025 sa prejavil aj na ziskovosti podnikov. Kým

v prvom štvrťroku zisk pred zdanením za podniky ako celok medziročne vzrástol o 2 %,

zisk za druhý štvrťrok v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol o 15 %.⁴²Jedným

z hlavných faktorov sú mzdové náklady, ktoré rastú rýchlejšie ako tržby.

42

Tieto údaje je však potrebné interpretovať len ako indikatívne, keďže ide o priebežné ﬁnančné výkazy, ktoré

sú navyše k dispozícii len za vzorku približne 5 000 podnikov tvoriacich približne 60 % tržieb podnikového

sektora.

November 2025

38

Správa o ﬁnančnej stabilite

Augustové tržby najvýraznejšie klesli vo výrobe dopravných prostriedkov (o 12,1 %),

kde sa v prípade Slovenska najvýraznejšie prejavuje zvýšenie ciel. V tomto odvetví

sa nepriaznivý vývoj začal prejavovať už v druhom štvrťroku a týkal sa viacerých

automobiliek. Spomalil aj rast exportu (v auguste bol rast na úrovni o 3 %). Výraznejší

pokles tržieb nastal aj vo výrobe elektrických zariadení (o 10,9 %). Negatívny vývoj

vidíme aj pri exporte elektrických zariadení, a to najmä pri telekomunikačných

zariadeniach a elektrických spotrebičoch (v kumulatívnom vyjadrení za prvých osem

mesiacov obe klesli o 4 %). Spolu s výrobou automobilov ide o jedno z odvetví, ktoré

je takisto výrazne zasiahnuté zvýšenými dovoznými clami do USA, čo sa nepriamo

prejavuje aj zvýšenou konkurenciou z Číny. Tá tiež presúva časť svojho exportu z USA

na iné trhy. Zmenám konkurencieschopnosti slovenských podnikov pri meniacich sa

geopolitických trendoch sa podrobnejšie venuje Box 4.

Aktuálne je náročné predvídať, či bude mať augustové zhoršenie trvalejší charakter.⁴³

Vývoj v priemysle bol aj v minulosti značne volatilný. Trendy, ktoré spôsobili oslabenie

globálneho dopytu a zhoršili situáciu v medzinárodnom obchode, však zostávajú

naďalej prítomné. Riziko zmierňuje najmä relatívne dobrá odolnosť podnikov (z hľadiska

ich ﬁnančnej situácie), ako aj skutočnosť, že uvedené negatívne trendy nie sú plošné

– napr. vývoj v službách aj stavebníctve zostáva relatívne priaznivý. Na druhej strane

môže situáciu komplikovať očakávané oslabenie hospodárskeho rastu na Slovensku

pod vplyvom prijatých reštriktívnych opatrení v oblasti ﬁškálnej politiky. Priamy vplyv

na ﬁnančnú situáciu podnikov mali najmä opatrenia prijaté v roku 2024 (predovšetkým

v oblasti daňovej politiky⁴⁴), kým opatrenia prijaté v roku 2025 boli viac zamerané

na domácnosti než na podniky.

T a buľka 2

August priniesol zhoršenie situácie v priemysle

Priemyselná výroba

Z toho: Automobilový priemysel

August

2025

Kumulatívne

(január až august 2025)

August

2025

Kumulatívne

(január až august 2025)

Tržby (stále ceny)

Produkcia

-4,7 %

-4,9 %

-8,3 %

-0,2 %

-1,7 %

6,4 %

-1,4 %

0,7 %

3,6 %

-1,7 %

-12,1 %

-6,4 %

-11,9 %

3,0 %

4,0 %

4,8 %

4,2 %

7,3 %

Objednávky (stále ceny)

Export

Zamestnanosť

-0,4 %

-0,7 %

Zdroj: ŠÚ SR

Hlavným rizikom je vyššia citlivosť na budúce šoky najmä v kontexte

slabnúceho globálneho aj domáceho dopytu

Zvýšená citlivosť podnikov na prípadné budúce šoky vyplýva najmä z menej

priaznivého pomeru (ICR) medzi prevádzkovým ziskom (EBIT) a úrokovými

43

V septembri 2025 bol medziročný rast tržieb, produkcie aj exportu v priemyselnej výrobe opäť kladný. Na

druhej strane zostáva výhľad neistý. Potvrdzuje to aj indikátor dôvery v priemysle, ktorý v októbri 2025

poklesol na najnižšiu hodnotu za vyše dva rok y .

44

Odhadovaný vplyv týchto opatrení popisuje Správa o ﬁnančnej stabilite – máj 2025 (Tabuľka 4).

November 2025

39

Správa o ﬁnančnej stabilite

nákladmi.⁴⁵V porovnaní s obdobím pred nárastom sadzieb prevádzkový zisk aj

úrokové náklady vzrástli, ICR však poklesol. Ako ukazuje Graf 18 vpravo, podiel

úverov voči podnikom s hodnotou ICR nižšou ako 2 medzi rokmi 2022 a 2025 vzrástol

z 20 % na 33 %. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že takéto podniky majú približne

trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť zlyhania než podniky s ICR nad 2. Zvýšilo

sa preto riziko, že ﬁrmy by v prípade oslabenia ziskovosti nedokázali splácať svoje

úroky v plnej miere. Toto riziko je aktuálne najmä vzhľadom na súčasnú situáciu,

keď podniky čelia pokračujúcemu rastu mzdových nákladov, no spomaľujúci externý

dopyt utlmuje rast tržieb.

Graf 18

Finančná situácia podnikov je v porovnaní s minulosťou dobrá, ale podiel úverov

podnikom s rizikovými charakteristikami je mierne zvýšený

Graf vľavo: Vývoj ROE a hrubej marže (%)

Graf vpravo: Podiel úverov so zvýšeným rizikom zlyhania (%)

25

20

15

10

5

50

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0

2019

2020

2021

2022

2023 2024 2025

ROE

Hrubá marža

Nezáporné vlastné imanie a EBIT, ICR od 1 do 2

Nezáporné vlastné imanie a EBIT, ICR pod 1

Nezáporné vlastné imanie a záporný EBIT

Záporné vlastné imanie

Zdroj: NBS, FinStat

Poznámka: V grafe vpravo je zobrazený podiel úverov poskytnutých jednotlivým rizikovejším skupinám podnikov.

Tento podiel je vypočítaný ako podiel priemerného zostatku úverov poskytnutých príslušnej skupine podnikov

za jednotlivé mesiace príslušného roka k celkovému priemernému zostatku úverov podnikom v príslušnom roku.

ROE označuje rentabilitu kapitálu, ICR označuje ukazovateľ krytia úrokových nákladov príjmami (interest coverage

ratio) a je vypočítaný ako podiel hrubého zisku pred znížením o úrokové náklady a dane (EBIT) k úrokovým

nákladom. V grafe vľavo je údaj za rok 2025 vypočítaný na základe ﬁnančnej situácie podnikov k decembru 2024

a výšky úverov k septembru 2025.

Vyššiu citlivosť naďalej vykazuje sektor komerčných nehnuteľností. Situáciu v tomto

sektore možno hodnotiť ako stabilizovanú, no naďalej zraniteľnú. V rokoch 2023 a 2024

dosahovali úrokové náklady až 45 % tržieb znížených o priame náklady (v ostatných

podnikoch to bolo len 5 %). Až tri štvrtiny úverov v tomto sektore sú poskytnuté

ﬁrmám so záporným vlastným imaním, záporným ziskom pred znížením o úrokové

45

ICR označuje ukazovateľ krytia úrokových nákladov príjmami (interest coverage ratio) a je vypočítaný ako

podiel EBIT k úrokovým nákladom. EBIT označuje hrubý zisk pred znížením o úrokové náklady a dane.

November 2025

40

Správa o ﬁnančnej stabilite

náklady a dane (EBIT) alebo ﬁrmám s nízkym krytím úrokových nákladov.⁴⁶Miera

neobsadenosti v kancelárskom segmente po miernom poklese v roku 2024 následne

zostala počas prvého polroka 2025 relatívne stabilná. Z pohľadu ﬁnančnej stability je

dôležité, že podiel zlyhaných úverov nerástol a zostáva pod 1 %. Aktuálne sú hlavným

pozitívnym faktorom rastúce tržby. Tie v roku 2024 vzrástli medziročne o 22 %.

Pokračujúci rast tržieb v priebehu prvého polroka 2025 indikuje aj vývoj požadovaného

nájomného, ktoré v tomto období vzrástlo o 5 %. Zníženie úrokových sadzieb by

navyše malo postupne zmierniť záťaž spojenú s úrokovými nákladmi. Očakáva sa, že

priemerná úroková sadzba na portfóliu úverov voči sektoru komerčných nehnuteľností

by mala klesnúť zo 6,0 % v roku 2024 na 4,4 % v roku 2025.

Box 4

Rastúci význam konkurencieschopnosti

slovenských podnikov v kontexte vývoja

v globálnej ekonomike

Pre dlhodobejší vývoj v sektore slovenských podnikov bude kľúčový

vývoj ich konkurencieschopnosti, a to nielen voči iným krajinám

Európy, ale aj v globálnom meradle

Vzhľadom na zásadné zmeny v globálnej ekonomike v uplynulých rokoch⁴⁷sa

konkurencieschopnosť podnikov stáva kľúčovou témou. Konkurencieschopnosť

má vplyv na odolnosť podnikového sektora voči novým výzvam, čo je dôležité

aj z pohľadu ﬁnančnej stability. Zároveň je predpokladom pre dlhodobý rozvoj,

investície a inovácie. Konkurencieschopné ﬁrmy majú lepšiu schopnosť udržať

si tržby aj v prostredí rastúcich nákladov, pomalšieho hospodárskeho rastu

a slabnúceho globálneho dopytu. Zhoršenie konkurencieschopnosti môže viesť

k odlevu kapitálu aj zahraničných investícií.

Vývoj konkurencieschopnosti slovenských podnikov je dôležitý najmä

z dôvodu exportnej orientácie našej ekonomiky. Rozhodujúca je najmä

konkurencieschopnosť slovenských podnikov v európskom priestore, do ktorého

smeruje podstatná časť nášho exportu. Pre slovenské podniky so zahraničným

vlastníctvom je zároveň kľúčové udržiavať si konkurencieschopnú pozíciu aj

v rámci svojich nadnárodných skupín.

46

Dôvodom je, že vzhľadom na projektový charakter ﬁnancovania v tomto sektore si developer alebo investor

na každý väčší projekt zakladá samostatnú ﬁrmu. Navyše úver slúži v tomto sektore ako hlavný zdroj

ﬁnancovania, čo spôsobuje vyššie úrokové náklady.

47

Ide najmä o rastúci význam technologických spoločností v USA, rast priemyselnej produkcie v Číne, obchodné

vojny a rastúce ceny energií v EÚ.

November 2025

41

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 19

Konkurencia je pre slovenské podniky rastúcim problémom (graf vľavo), Čína sa

viac zameriava na technologicky náročnejšie produkty (graf vpravo)

Graf vľavo: Priemerná intenzita individuálnych problémov pre slovenské malé a stredné ﬁrmy (škála od 0 do 10)

Graf vpravo: Podiel výrobkov exportovaných z Číny na európsky trh podľa úrovne zručností a technológií (%)

7,0

6,5

6,0

5,5

5,0

4,5

4,0

3,5

3,0

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0

Pracovná sila

Náročné na pracovnú silu a zdroje

Nízka úroveň zručností a technológií

Stredná úroveň zručností a technológií

Vysoká úroveň zručností a technológií

Náklady výroby alebo práce

Nájdenie zákazníkov

Konkurencia

Regulácia

Dostupnosť ﬁnancovania

Zdroj: ECB, prieskum o prístupe podnikov k ﬁnancovaniu (graf vľavo), United Nations Conference on Trade

and Development (UNC T A D) (graf vpravo)

V širšom kontexte je dôležité aj to, že samotná Európa má rastúci problém

konkurovať iným veľkým ekonomikám, najmä USA a Číne. Draghiho správa

o konkurencieschopnosti EÚ už minulý rok upozornila na zaostávanie podnikového

sektora v Európe za Čínou a USA. V porovnaní s USA zaostáva Európa v inováciách

od vedúcich veľkých ﬁriem (najmä v oblasti digitalizácie). V Európe vzniká menej

inovatívnych mladých ﬁriem a zaostávajúce ﬁrmy menej zvyšujú svoju efektivitu

oproti americkým podnikom.⁴⁸

Rastúca konkurencia zo strany Číny zhoršuje postavenie európskeho priemyslu.

Čínska konkurencia silnie už dlhodobejšie, tento rok k tomu prispeli aj vyššie

clá zo strany USA, ktoré nútia Čínu presmerovať časť svojho exportu na iné

trhy. Nedávny vývoj potvrdzuje, že Čína naozaj časť poklesu exportu do USA

nahradila exportom do Európy. Navyše sa mení aj štruktúra exportu. V minulosti

Čína dominovala najmä v segmente lacných komponentov a výrobkov s nízkou

pridanou hodnotou. Dnes čoraz viac konkuruje európskym producentom aj

v odvetviach s vyššou technologickou náročnosťou, ako sú elektromobil y, stroje,

elektronika, priemyselné tovary alebo farmaceutické produkty (Graf 19 vpravo).

Podiel Európy na svetovom vývoze sa v dôsledku toho postupne znižuje, a to tým

48

Adilbish, O. (2025): Europe ’s P roductivity Weakness, IMF Working Papers, 2025 (040).

November 2025

42

Správa o ﬁnančnej stabilite

výraznejšie, čím väčší podiel získava Čína (Graf 20 vľavo). K zhoršeniu cenovej

konkurencieschopnosti eurozóny prispel aj rast nákladov na energiu a výrobu po

roku 2021, ktoré viedli k zhoršeniu relatívnych výrobných cien voči Číne.

Graf 20

Čína vo viacerých odvetviach získava podiel na svetovom exporte na úkor

Európy, slovenský export je zatiaľ menej dotknutý

Graf vľavo: Zmena podielu Číny (vodorovná os) a Európy (zvislá os) na svetovom exporte medzi rokmi 2019

a 2024 (%, %)

Graf vpravo: Zmena podielu Číny (vodorovná os) a Slovenska (zvislá os) na exporte do Európy medzi rokmi

2019 a 2024 (%, %)

1

0

0,6

Chemické

a farmakologické výrobky

Guma

Rôzne

priemyselné

výrobky

0,4

Cestné

vozidlá

Chemické

Guma

-1

-2

-3

-4

-5

-6

-7

-8

a farmakologické výrobky

Rôzne

priemyselné

výrobky

0,2

Oceľ

Elektronika

0,0

Priemyselné

stroje

a súčiastky

Cestné

vozidlá

-0,2

-0,4

-0,6

Priemyselné stroje

a súčiastky

Spracovanie

kovov

Oceľ

5

0

1

2

3

4

6

7

8

0

1

2

3

4

5

6

7

Zmena podielu Číny

Chemické a farmakologické výrobky

Výroba tovarov

Strojárstvo

Rôzne priemyselné výrobky

Zdroj: United Nations Conference on Trade and Development (UNC T A D)

Poznámka: V grafoch je zobrazená zmena podielu Číny a Európy (graf vľavo), resp. Slovenska (graf vpravo)

pri exporte tovarov v jednotlivých podkategóriách druhej úrovne v kategóriách 5 až 8 podľa Štandardnej

medzinárodnej obchodnej klasiﬁkácie (SITC) na celkovom exporte týchto tovarov na globálny trh (graf

vľavo), resp. európsky trh (graf vpravo). Veľkosť bubliny vyjadruje význam pre export Slovenska. Bodkovaná

čiara v grafe vľavo vyjadruje mieru lineárnej korelácie medzi zmenou podielu Číny a zmenou podielu Európy.

Konkurencia Číny je rastúcou výzvou aj pre Slovensko. Európsky trh, na ktorom

Čína získava rastúci podiel, je kľúčovou destináciou aj pre export slovenských

ﬁriem. Čoraz viac domácich podnikov uvádza konkurenciu ako jeden zo svojich

hlavných problémov (Graf 19 vpravo). V prípade Slovenska je však zatiaľ situácia

lepšiaakopreEurópuakocelok. Slovenskusazatiaľdariloudržať, prípadnedokonca

zvýšiť svoj podiel aj vo viacerých odvetviach, kde si s Čínou priamo konkuruje

(Graf 20 vpravo). Nie však vo všetkých. Slovensko stratilo časť svojho podielu

pri priemyselných strojoch a súčiastkach, spracovaných kovoch, elektronike

a výrobkoch chemického priemyslu. Tovary dotknuté konkurenciou z Číny tvoria

89 % slovenského exportu (Graf 21 vľavo).

Miera ﬁnancovania exportných podnikov domácimi bankami je pomerne

nízka. Úvery voči podnikom, ktorých export produktov je najviac dotknutých

konkurenciou z Číny, presahuje 25 % ich tržieb, tvoria 11 % z celkového portfólia

úverov podnikom (Graf 21 vpravo). Z pohľadu ﬁnančnej stability preto môžu byť

výraznejším problémom expozície voči domácim dodávateľom týchto podnikov.

November 2025

43

Správa o ﬁnančnej stabilite

Do budúcna by preto bolo prínosné zlepšenie možností využitia mikroúdajov

o dani z pridanej hodnoty pre lepšie pochopenie dodávateľsko-odberateľských

vzťahov v domácej ekonomike.⁴⁹

Graf 21

Tovary dotknuté konkurenciou z Číny tvoria významnú časť slovenského

exportu, ale miera bankového ﬁnancovania exportných podnikov je pomerne

nízka

Graf vľavo: Zastúpenie jednotlivých druhov tovarov na slovenskom exporte (%)

Graf vpravo: Podiel úverov poskytnutých slovenskými bankami jednotlivým kategóriám podnikov

podľa miery exportu produktov čeliacich konkurencii z Číny na celkovom portfóliu úverov poskytnutých

podnikom (%)

Chemické

výrobky

4 %

Export

od 50 % do 75 % tržieb

4,5 %

Export

nad 75 % tržieb

4,6 %

Export

od 25 % do 50 % tržieb

2,6%

Ostatné

11 %

Rôzne priemyselné

výrobky

Výroba

tovarov

15 %

9 %

Export

pod 25 % tržieb

22,6 %

Neexportujúce

podniky

Stroje a dopravné

prostriedky

61 %

65,7 %

Zdroj: NBS, ŠÚ SR

Poznámka: Grafy vychádzajú z údajov za rok 2024. Produkty čeliace konkurencii z Číny zahŕňajú najmä

stroje, elektroniku, priemyselné tovary a produkty chemického priemyslu. Ide o produkty kategorizované

v kategóriách 5 až 8 podľa Štandardnej medzinárodnej obchodnej klasiﬁkácie (SITC).

49

OECD (2025): Transaction data for evidence-based industrial polic y , OECD Science, Technology and Industry

Policy Papers.

November 2025

44

Správa o ﬁnančnej stabilite

4 Ziskovosť a odolnosť

bankového sektora

4.1 Finančná pozícia bánk zostáva stabilná

Pokles úrokových nákladov podporil nárast zisku

K septembru 2025 domácim bankám medziročne vzrástol čistý zisk o 7 %. Trendy

v hlavných zložkách tvorby zisku sa nemenili. Najvýraznejšie k nárastu zisku prispel

tradične nárast čistých úrokových výnosov, a to najmä cez nižšie úrokové náklady

na vklady neretailových klientov. Mierne rýchlejšie tempo rastu dosiahol čistý výnos

z poplatkov a provízií. Spomedzi nákladov dosiahli objemovo najvýraznejší nárast

administratívne náklady, medziročnou dynamikou ich však predbieha čistá tvorba

opravných položiek a rezerv. V treťom štvrťroku 2025 však ich absolútna tvorba mierne

spomalila z dôvodu výraznejšieho rozpúšťania rezerv. Celkovo sa zisk pred zdanením

medziročne takmer nezmenil, nárast čistého zisku banky zaznamenali predovšetkým

v dôsledku zníženia bankového odvodu.⁵⁰

Graf 22

Nárastu zisku naďalej dominuje čistý úrokový výnos

Dekompozícia medziročnej zmeny zisku bankového sektora (mil. EUR)

1 200

50

118

1 000

899

-3

56

893

831

-91

800

600

400

200

0

-69

Zisk

Čistý

úrokový

výnos

Čistý výnos

Ostatné Prevádzkové Kreditné Daň z príjmu

z poplatkov prevádzkové a regulatórne náklady

Zisk

k sep. 2023 k sep. 2024

a bankový k sep. 2025

odvod

a provízií

výnosy

náklady

Zdroj: NBS

Segmentový pohľad ukazuje naďalej rastúci význam retailu pre ziskovosť bánk. Podiel

ročného čistého úrokového a poplatkového výnosu plynúceho z retailu na celkovom

čistom úrokovom a poplatkovom výnose dosiahol k septembru 2025 viac než 57 %,

50

Sadzba bankového odvodu klesla v januári z 30 % na 25 %. Celková efektívna miera daňovo-odvodového

zaťaženia medziročne klesla z 39 % na 35 %.

November 2025

45

Správa o ﬁnančnej stabilite

čo je najvyššia hodnota od začiatku meraní od roku 2016. Navyše by prevaha tohto

segmentu mala naďalej pokračovať vďaka pokračujúcej reﬁxácii hypotekárneho

portfólia, ktoré je nielen najväčším portfóliom v bankovom sektore, ale v ostatných

mesiacoch ďalej dynamicky rastie.

Tohtoročná tvorba opravných položiek výrazne prekračuje rekordne nízku úroveň

z minulého roka. Absolútna tvorba dosiahla za prvých deväť mesiacov roka 2025 úroveň

157 mil. €, čo je mierne nad úrovňou priemernej tvorby za predchádzajúcich päť rokov.

Kvalita úverových portfólií bánk ostáva stabilná.⁵¹Vo vzťahu k úverovému portfóliu však

pozorujeme dlhodobý pokles pokrytia opravnými položkami, čo vo veľkej miere súvisí

s nárastom významu menej rizikových úverov, hlavne úverov na bývanie, na portfóliu

bánk.

Celkovo môžeme výhľad ziskovosti v krátkodobom horizonte hodnotiť ako stabilný.

Vychádza to predovšetkým z mierne rastúcej čistej úrokovej marže a legislatívne

určeného postupného poklesu sadzby bankového odvodu. Ani v úverových portfóliách

nepozorujeme dôvod na významný rast tvorby opravných položiek. V dlhšom

horizonte po ďalšom prípadnom znižovaní úrokových sadzieb a vyčerpaní potenciálu

poklesu úrokových nákladov bánk sa tlak na ziskovosť môže zvýšiť. Ziskovosť môže

vbudúcnostiklesnúťajprenesenímkompenzáciezvýšenýchúrokovýchsadziebzoštátu

na banky. Pokiaľ by v zmysle aktuálne diskutovaných možností prešlo vyplácanie tejto

kompenzácie na banky, znamenalo by to dodatočný náklad vo výške približne 3 % zisku

pred zdanením.

Zaostrené na:

Ziskovosť domácich bánk v európskom kontexte

Efektivita vynaloženého kapitálu domácich bánk meraná ukazovateľom ROE

zaostáva za mediánom krajín EÚ. Otváranie nožníc sa začalo v druhej polovici

roka 2022 v prostredí rastúcich úrokových sadzieb. Nárast úrokových marží bol

v okolitých krajinách vplyvom rozdielnej menovej politiky a konkurenčného

prostredia ešte dynamickejší. Dlhšie priemerné úrokové ﬁxácie úverov

na Slovensku spomalili premietnutie rastu sadzieb do zisku bánk v prvotnej fáze

rastu sadzieb a pomohli ho rozložiť na dlhšie obdobie. V súčasnosti vidíme opačné

trendy. Kým vo väčšine krajín v EÚ úrokové výnosy spomalili rast, resp. začali

klesať, banky na Slovensku stále zaznamenávajú ich nárast. Ziskovosť bankového

sektora pred zdanením k marcu 2025 dosiahla úroveň mediánu EÚ prvýkrát od

júna 2022. Predpokladáme, že trendy rastu úrokových výnosov budú na Slovensku

pokračovať minimálne až do roka 2027.

51

K septembru 2025 dosiahol podiel zlyhaných úverov na portfóliu 2,05 % (k septembru 2024 bol podiel

2,03 %), z toho v skupine významných bánk je podiel zlyhaných úverov k septembru 2025 na úrovni 1,9 %

a v skupine menej významných bánk na úrovni 2,8 %. Dlhodobý pokles podielu zlyhaných úverov v skupine

menej významných bánk sa od konca roka 2024 zastavil. Celková miera pokrytia zlyhaných úverov poklesla

z 59 % na 57 %. Podiel stage 2 úverov klesol medziročne z 9,6 % na 8,2 % pri nezmenenej miere pokrytia

5,5 %.

November 2025

46

Správa o ﬁnančnej stabilite

Bankový odvod je momentálne hlavným dôvodom rozdielnej miery ziskovosti

domácich bánk v porovnaní s väčšinou krajín EÚ.⁵²Od roku 2024 na ziskovosť

domácich bánk negatívne vplýva aj bankový odvod. Len v minulom roku bola

efektívna daňovo-odvodová sadzba na úrovni 39 %. Koeﬁcient bankového odvodu

sa má však každoročne znižovať, z dnešných 25 % až na úroveň 4,4 % od roku

2028. Z pohľadu stability bánk a ich schopnosti ﬁnancovať ekonomiku je dôležité,

aby ich ziskovosť bola primeraná a nezaostávala za ziskovosťou bánk v iných

štátoch. Z tohto pohľadu je kľúčové, aby bankový odvod ďalej klesal a neznižoval

tak atraktivitu domáceho bankového sektora v očiach investorov.

Graf 23

Návratnosť kapitálu sa postupne zlepšuje, v regióne však zaostáva

Graf vľavo: Anualizovaná návratnosť kapitálu (%)

Graf vpravo: Anualizovaná návratnosť kapitálu pred zdanením (%)

18

16

14

12

10

8

24

20

16

12

8

6

4

2

0

Medián EÚ

Medián krajín V4 bez SK

Medzikvartilové rozpätie krajín EÚ

Slovensko

Zdroj: Dataportal ECB

Poznámka: Krajiny V4 bez Slovenska: Česká republika, Maďarsko a Poľsko.

Implementácia bazilejských pravidiel tretej generácie podporila nárast

kapitálových pomerov

K júnu 2025 dosiahla celková primeranosť kapitálu domácich bánk na konsolidovanom

základe 20,6 %, medzipolročne viac o 0,8 p. b. Ukazovateľ ﬁnančnej páky ostal bez

zmeny na úrovni 8 %.⁵³Voľný kapitál po zohľadnení všetkých paralelných kapitálových

požiadaviek vrátane minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

vzrástol na 1,8 mld. €, resp. 4 % rizikovo-vážených aktív. V medzinárodnom porovnaní

52

K septembru 2025 dosiahla návratnosť kapitálu slovenských bánk úroveň 10,9 %, údaje za ostatné krajiny EÚ

v čase prípravy správy neboli k dispozícii.

53

K septembru 2025 dosiahla celková kapitálová primeranosť úroveň 20,5 % a ﬁnančná páka 7,8 % (v oboch

prípadoch ide o predbežný údaj).

November 2025

47

Správa o ﬁnančnej stabilite

ukazovateľa celkovej kapitálovej primeranosti si domáce banky značne polepšili

a dostali sa tesne pod medián krajín EÚ.⁵⁴

Rizikovo-vážené aktíva poklesli

v

dôsledku legislatívnych zmien.⁵⁵Zmeny

v kapitálových požiadavkách na krytie kreditného rizika výrazne znížili rizikové váhy

a uvoľnili bankám kapitál. Čiastočne to kompenzovalo zvýšenie kapitálovej požiadavky

na krytie operačného rizika. V prvom polroku kalendárneho roka tradične rastie

kapitálová primeranosť aj vďaka pripisovaniu ziskov bánk do ich kapitálu. Zisk bánk

z roku 2024 bol navyše historicky druhý najvyšší. Napriek tomu nebol tento faktor

v roku 2025 významný, a to vzhľadom na najnižšiu mieru udržania ziskov domácimi

bankami za ostatných 5 rokov.⁵⁶

Graf 24

Pokles rizikových váh podporil kapitálovú primeranosť

Graf vľavo: Rozklad medzipolročnej zmeny kapitálovej primeranosti (%, p. b.)

Graf vpravo: Vývoj voľného kapitálu bánk (%)

22

20

1,5

4,3 %

3,9 %

3,7 %

4,1 %

-0,3

15

10

5

21

20

19

5,3 %

2,9 %

5,3 %

2,6 %

5,3 %

2,7 %

4,8 %

2,6 %

-0,5

0,2

8,0 %

0

CAR

k dec.

2024

Kapitál Rizikové Veľkosť Ostatné

váhy portfólia riziká

CAR

k júnu

2025

Dec. 2022

Dec. 2023

Dec. 2024

Jún 2025

Voľný kapitál

Kombinovaný kapitálový vankúš

Požiadavka a odporúčanie Piliera 2

Iné obmedzenia

Požiadavka Piliera 1

Zdroj: NBS

Poznámka: Graf vľavo: CAR – celková kapitálová primeranosť. Graf vpravo: Vývoj voľného kapitálu zohľadňuje

výlučne povinnosti plnenia ustanovení o kapitálovej primeranosti. Prípadné obmedzenie využitia kapitálu

z dôvodu ukazovateľa ﬁnančnej páky a minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky nie sú

zohľadnené.

54

K marcu 2025 bola hodnota mediánu krajín EÚ na úrovni 21,1 % a hodnota za Slovensko 20,9 %. Zaostávanie

za mediánom sa medzištvrťročne znížilo o 0,8 p. b. a je najnižšie od marca 2015.

55

Viac informácií v časti Zaostrené na: Vplyv Basel III na domáce bank y.

56

Miera udržania zisku dosiahla v roku 2025 úroveň 24 %, pričom od roku 2022 kontinuálne klesá (48 %).

November 2025

48

Správa o ﬁnančnej stabilite

Zaostrené na:

Vplyv Basel III na domáce banky

Bazilejské dohody tretej generácie boli na pôde Banky pre medzinárodné

zúčtovanie odsúhlasené v roku 2011 a postupne sa dopĺňali a upravovali. Ich

dnešné znenie poznáme od roku 2019. Zavŕšila sa tým príprava pravidiel pre

medzinárodne aktívne banky, ktoré mali zvýšiť ich odolnosť voči potenciálnym

krízam. V Európskej únii bol proces implementácie rozdelený do troch blokov. Po

rokoch 2014 a 2021 je od začiatku tohto roka pre banky účinný aj posledný blok.

Jeho nábeh je však postupný s plným účinkom až od začiatku roka 2033.

Nový bankový balík⁵⁷priniesol viaceré zmeny. Medzi hlavné zmeny možno

zaradiť obmedzenie potenciálneho podhodnotenia kreditného rizika využívaním

interných modelov vrátane zavedenia dolnej hranice kapitálových požiadaviek (tzv.

output ﬂoor), rizikovo citlivejší prístup v štandardizovanom prístupe kreditného

rizika, zjednodušenie výpočtu operačného rizika a revíziu trhového rizika⁵⁸a rizika

úpravy pohľadávok.

Z pohľadu domácich bánk boli zásadné najmä zmeny v oblasti kreditného rizika.

Išlo najmä o zavedenie rizikovo-citlivejšieho štandardizovaného prístupu pre úvery

na bývanie⁵⁹, elimináciu škálovacieho faktora pre všetky expozície v prístupe

interných ratingov a zníženie hodnoty parametra straty pri zlyhaní (LGD) pre

vybrané podnikové expozície.⁶⁰V prospech zvýšenia rizikovo-vážených aktív

pôsobili zmeny v operačnom riziku.⁶¹Output ﬂoor vzhľadom na jeho postupný

nábeh nepredstavuje systémové obmedzenie. Vprípade jeho okamžitého a plného

uplatnenia by kapitálová primeranosť klesla z 20,6 % na 20,3 %.

Vplyv na jednotlivé banky na domácom trhu bol rôzny. Zo zmien ťažili najmä

banky využívajúce prístup interných ratingov a banky s významným portfóliom

hypoték pod štandardizovaným prístupom. V kontexte EÚ patrí Slovensko medzi

krajiny, pre ktoré malo zavedenie nových pravidiel jeden z najviac pozitívnych

vplyvov z pohľadu zmeny kapitálových požiadaviek, resp. priemernej rizikovej

váhy.

57

58

59

Nariadenie (EÚ) 2024/1623 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 31. mája 2024 a smernica (EÚ) 2024/1619

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 31. mája 2024.

Nová metodika pre výpočet kapitálových požiadaviek na krytie trhového rizika sa bude uplatňovať od

1. januára 2027.

Retailovým hypotékam v štandardizovanom prístupe bola do konca roka 2024 pridelená riziková váha 35 %.

Od roku 2025 je riziková váha určená vo vzťahu k hodnote založenej nehnuteľnosti (LTV). Časti úveru do

výšky 55 % založenej nehnuteľnosti je pridelená riziková váha 20 % a zostávajúcej časti úveru 75 %. Vzhľadom

na celkovo nízky priemerný LTV klesla vážená riziková váha z 35 % na 29 %.

60

61

Stanovenie nižšieho LGD pre vybrané podnikové expozície (zo 45 % na 40 %) a eliminácia škálovacieho

faktora znížili priemernú rizikovú váhu podnikových expozícií zo 71 % na 62 % (prístup interných ratingov).

Všetky prístupy využívané do roku 2024 boli nahradené novým štandardizovaným prístupom, ktorý

progresívne škáluje kapitálovú požiadavku podľa rozsahu činností banky.

November 2025

49

Správa o ﬁnančnej stabilite

4.2 Mierne zhoršenie likviditnej pozície bánk

Oživenie na trhu úverov ako faktor vývoja likvidity

Likviditná pozícia domácich bánk sa počas roka 2025 mierne zhoršila, banky

však naďalej ostávajú dostatočne likvidné. Relatívne zhoršenie možno považovať

za bankami kontrolované. Pozitívne nálady na trhu úverov umožnili bankám zvýšiť

úverové portfóliá, ktorých rast bol rýchlejší než prírastok zdrojov z vkladov a vydaných

dlhopisov. Banky tak počas roka 2025 čerpajú aj zdroje naakumulované v rokoch

2023 a 2024. Z toho vyplýva aj postupný pokles ukazovateľa krytia likvidity, ktorý sa

dostal na najnižšiu hodnotu od konca roku 2022.⁶²Aj štrukturálny ukazovateľ čistého

stabilného ﬁnancovania reagoval na zmeny na bilancii miernym poklesom.⁶³Kopíroval

vývoj ukazovateľa úverov k vkladom a vydaným dlhopisom, ktorý síce na konci roka

2024 vykázal najnižšiu hodnotu za posledných 6 rokov, ale od toho momentu rastie.⁶⁴

Dynamika úverového trhu ťahaná hypotekárnymi úvermi by mala pretrvať, na strane

zdrojov sa však očakáva každoročný sezónny prílev vkladov spojený s koncom roka,

čo by malo pozitívne ovplyvniť ukazovatele likvidity.

Graf 25

Na úroveň likvidity vplýva predovšetkým silný rast úverov

Medzištvrťročná zmena vkladov, vydaných dlhopisov a úverov (mld. EUR)

4

3

2

1

0

-1

-2

-3

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Úvery

Retailové termínované vklady

Neretailové vklady

Vydané dlhopisy

Retailové netermínované vklady

Zmena čistej pozície

Zdroj: NBS

Poznámka: Medzištvrťročný nárast objemu úverov je znázornený zápornou hodnotou (čerpanie zdrojov

bánk). Zmena čistej pozície: rozdiel súčtu medzištvrťročných zmien objemu vkladov a vydaných dlhopisov

a medzištvrťročnej zmeny objemu úverov.

62

Ukazovateľ krytia likvidity k septembru 2025 klesol na 177 %. Od konca roka 2024 poklesol o 10 p. b.

63

Ukazovateľ čistého stabilného ﬁnancovania dosiahol k septembru 2025 úroveň 131 % (132 % k decembru

2024).

64

Ukazovateľ úverov k vkladom dosiahol k septembru úroveň 106 %, o 4 p. b. viac než na konci roka 2024.

November 2025

50

Správa o ﬁnančnej stabilite

Prílev nových vkladov všetkých klientov je na úrovni dlhodobého priemeru, čo len

umocňuje význam faktora úverového trhu. Objem retailových vkladov za prvých

deväť mesiacov roka 2025 narástol výraznejšie, než je priemer v porovnateľnom

období v posledných piatich rokoch. Z toho silnejší nárast zaznamenali netermínované

vklady, ktoré sú pre banky z pohľadu ziskovosti, riadenia rizika likvidity a úrokového

rizika výhodnejšie. Prílev podnikových vkladov mierne zaostal za svojím dlhodobým

priemerom.

V najbližších rokoch však môže riziko odlevu retailových vkladov z bánk narastať.⁶⁵

Ide predovšetkým o možnosť pokračovania retailovej schémy investovania do štátnych

dlhopisov a očakávaný nárast využívania nových platobných schém (napr. vo forme

digitálneho eura, stablecoinov⁶⁶alebo alternatívnych služieb ﬁntechov). Ignorovanie

týchto hrozieb môže prostredníctvom priameho vplyvu na likviditu bánk ovplyvniť aj

ich obchodný model.

Vplyv digitálneho eura je dnes náročné odhadnúť, jeho emisia sa plánuje až o niekoľko

rokov. Odhad odlevu vkladov do digitálneho eura je navyše výrazne ovplyvnený

vstupnými predpokladmi. ECB⁶⁷vo svojej správe uvažuje s limitom držby od 500 €

do 3 000 €, mierou akceptácie 66 % a predpokladom, že potenciálnemu odlevu budú

čeliť všetky bežné účty domácností bez ohľadu na to, či ich klienti aktívne využívajú

na platobný styk. Na úrovni eurozóny je pri najvyššom limite držby odhadovaný odlev

depozít na úrovni 8,2 % bežných účtov a pokles ukazovateľa krytia likvidity o 17 p. b.

Pri rovnakých predpokladoch sa na domácom trhu očakáva odlev bežných účtov

na úrovni 8,8 % a pokles ukazovateľa krytia likvidity o 38 p. b. Vzhľadom na zahrnutie

aj netransakčných častí bežných účtov a vyššiu mieru akceptácie ide o navýšenie

skoršieho odhadu NBS.⁶⁸

Aj rastúci podiel vydávaných dlhopisov môže mať vplyv na obchodný model bánk.

V časoch pomalšieho prílevu vkladov rastie význam vydávania dlhopisov. Banky dnes

dokážu svoje splatné dlhopisy úspešne reﬁnancovať, investori však dnes požadujú

vyšší výnos.⁶⁹V nasledujúcich troch rokoch čaká na banky povinnosť splatiť dlhopisy

v objeme takmer 10 mld. €, čo predstavuje približne desatinu ich bilančnej sumy. Pri

vydávaní dlhopisov je potrebné zohľadniť aj vplyv na ziskovosť. V prípade vysokej

koncentrácie dlhopisov na bilancii môže zmena ﬁnančných podmienok v čase ich

reﬁnancovania výrazne ovplyvniť obchodný model banky. Simulácia postupného

reﬁnancovania krytých dlhopisov splatných v trojročnom horizonte pri aktuálne

platných trhových podmienkach ukázala, že by výrazne vzrástli úrokové náklady. Ich

zvýšenie by len v roku 2028 dosiahlo úroveň takmer 8 % zisku sektora z roku 2024.

65

Analytický komentár NBS 146: „Domáce banky majú likviditu pod kontrolou, prichádzajú však nové výzvy “.

NBS, október 2025.

66

T é me sa bližšie v enujeme aj v Box 1.

67

T e chnical annex on the ﬁnancial stability impact of the digital euro . E CB, október 2025.

68

Analytický komentár NBS 141: „Bude digitálne euro pre naše banky výzvou?“. NBS, november 2024.

69

Tento rok do začiatku októbra mali banky na Slovensku splatných 2,6 mld. € vydaných dlhopisov. V rovnakom

období však banky vydali 3,2 mld. € nových dlhopisov.

November 2025

51

Správa o ﬁnančnej stabilite

4.3 Makroprudenciálna politika sa nemení

Finančný cyklus sa postupne oživuje. Súčasný vývoj na úverovom trhu negeneruje

zvýšené riziká. Po období spomaľovania úverov, ktoré bolo spôsobené zvýšením

úrokových sadzieb, sa vývoj na úverovom trhu stabilizoval a aktuálne sa poskytovanie

úverov zrýchlilo. Silnejúci dopyt po úveroch vidieť tak na trhu úverov domácnostiam,

ako aj podnikových úverov. Miera zadlženosti súkromného sektora po období svojho

znižovania začala opätovne narastať. Jej rast však zásadnejšie nepredbieha vývoj

základných ekonomických fundamentov, ako je vývoj disponibilného príjmu, rast tržieb

a HDP. Zvýšenie zadlženia tak nie je spojené so zvýšeným rizikom. Napriek spomaleniu

ekonomického vývoja si banky dokázali udržať zisk a nedošlo ani k zhoršeniu kreditnej

kvality poskytnutých úverov.

Zadlženosť súkromného sektora v pomere k výkonu ekonomiky v predchádzajúcich

dvoch rokoch poklesla, čo prispieva k zmierneniu rizík. Pretrvávajúce prostredie

vyšších úrokových sadzieb však spôsobuje, že zadlžené domácnosti a podniky

zostávajú citlivejšie na prípadný nepriaznivý vývoj. Oživovanie ﬁnančného cyklu je len

pozvoľné, v súlade s vývojom ekonomiky a nedochádza k nadmernej tvorbe rizík. Ani

simulácia predpokladaného vývoja ﬁnančného cyklu na ďalšie obdobie nenaznačuje,

že by sa ﬁnančný cyklus mal odpútať od ekonomických fundamentov. To by v bežných

časoch vytváralo priestor na znižovanie úrovne proticyklického kapitálového vankúša.

V súčasnosti však najväčšie riziko predstavuje zvýšená neistota, ktorá je prítomná tak

v domácom, ako aj externom prostredí.

V prostredí pretrvávajúcej neistoty je opodstatnené ponechať proticyklický

kapitálovývankúšnasúčasnejúrovni. Naakumulovanávýškavankúšapredstavujeprvú

líniu obrany, ktorá je v prípade materializácie rizík schopná kryť prípadné neočakávané

straty plynúce z existujúcich rizík.

Zaostrené na:

Klimatické riziko by nemalo predstavovať priamy

problém pre ﬁnančnú stabilitu na Slovensku

Slovensko si napriek jednému z najvyšších podielov priemyslu na HDP

v EÚ udržiava iba strednú emisnú náročnosť ekonomiky. Podobne aj úvery,

ktoré prispievajú k zmene klímy, sú sústredené skôr do sektorov s nižšou

emisnou intenzitou. Takýto východiskový stav zvyšuje šancu, že prechod

na nízkouhlíkovú ekonomiku môže prebehnúť evolučne, nie šokovo, a teda

aj bez zásadných dopadov na ﬁnančnú stabilitu. Na druhej strane Slovensko

zostáva závislé od energeticky náročnej výroby a fosílnych palív, čo zvyšuje

citlivosť ekonomiky na rast cien emisných povoleniek, prísnejšiu reguláciu EÚ

aj cenové šoky energií.

November 2025

52

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 26

Slovenská ekonomika a banky sú vystavené tranzitívnemu klimatickému riziku

iba mierne

Graf vľavo: Podiel priemyslu na HDP a emisná intenzita ekonomiky (%, t CO₂e/mil. EUR)

Graf vpravo: Podiely nezelených úverov v odvetviach a emisná intenzita odvetví (%, t CO₂e/mil. EUR)

35

30

25

20

15

10

5

25

20

15

10

5

IE

Ostatné

Nehnuteľnosti

CZ

SK

Priemysel

SI

Obchod

DE

AT

PL

DK

HU

FI

IT

RO

BG

LT

EE

SE

BE

ES PT

LV

HR

EL

NL

FR

Logistika

Stavebníctvo

MT

Energetika

CY

Poľnohospodárstvo

LU

Financie

Ubytovanie

a stravovanie

Voda

a odpad

Ťažba

0

100

200

300

400

500

600

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

Emisná intenzita ekonomiky t CO₂e/mil. EUR

Emisná intenzita odvetví t CO₂e/mil. EUR

Zdroj: NBS, Eurostat

Poznámka: Údaje o úveroch sú k decembru 2024 za banky predstavujúce 70 % bankového sektora. Údaje

o emisnej intenzite sú za rok 2023.

Ukazovateľ CO₂ekvivalent na milión eur výstupu (t CO₂e/mil. EUR) meria emisnú intenzitu hospodárskej

činnosti, teda množstvo takých skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy prostredníctvom

svojho globálneho otepľovacieho potenciálu vyjadreného v tonách CO₂ekvivalentu, vyprodukovaných

na každých 1 000 000 EUR ekonomického výkonu daného sektora. Emisná intenzita odvetví pritom sama

osebe neurčuje, či sú konkrétne úvery považované za zelené. Aj v emisne náročných odvetviach sa môžu

nachádzať zelené úvery a naopak. V prípade Slovenska sú nezelené úvery do najviac emisne intenzívnych

odvetví sústredené len v obmedzenej miere. Nezelený úver je úver, ktorý banka neklasiﬁkuje ako udržateľný

buď preto, že nespĺňa kritériá environmentálnej udržateľnosti, alebo preto, že nie sú k dispozícii dostatočné

informácie na jeho posúdenie.

Z hľadiska ﬁnančnej stability je celkový vplyv fyzických rizík na úverové portfóliá

bánk skôr mierny. Tranzitívne riziká predstavujú skôr štrukturálnu výzvu než

bezprostrednú hrozbu. Budú si vyžadovať aktívne riadenie expozícií, integráciu

klimatických rizík do úverových procesov a podporu projektov, ktoré umožnia

prispôsobenie priemyslu novým nízkoemisným podmienkam.

Medzi fyzické riziká, ktorým je Slovensko vystavené, patria najmä extrémne

horúčavy, sucho, povodne a prívalové zrážky. Suchami, ktoré sa často prelínajú

s výskytom extrémneho tepla, sú najviac ohrozené regióny na juhu a západe

krajiny. Riziku povodní sú vystavené oblasti v povodiach riek Dunaj, Hron a Váh.

Extrémne zrážky predstavujú rastúci problém na severe Slovenska, kde zároveň

urýchľujú eróziu pôdy.

November 2025

53

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 27

Miera a typ fyzického rizika sa na Slovensku líši podľa regiónu

Dominantné riziko

Extrémne horúčavy

Extrémne sucho

Extrémne zrážky

Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky, výpočty NBS

Poznámka: Odtieň príslušnej farby vyjadruje intenzitu rizika.

November 2025

54

Správa o ﬁnančnej stabilite

5 Ostatné sektory

5.1 Sektor poisťovní pokračoval v rastových

trendoch

Zisk v prvom polroku 2025 vzrástol

V porovnaní s prvým polrokom 2024 narástol čistý zisk sektora poisťovní o 2,7 %.

ROA medziročne stúpol z 3,6 % na 3,9 % a naďalej výrazne presahuje medián EÚ.⁷⁰

ROE poklesol zo 16,2 % na 15,9 %. Najvýraznejší vplyv na nárast zisku mal výsledok za

poistné služby z neživotného poistenia, prevažne vďaka pobočkám poisťovní z iných

členských štátov. Tento nárast v neživotnom poistení nasledoval po prechodnom

znížení v roku 2024.⁷¹Výsledok životného poistenia zostal stabilnou súčasťou zisku,

hoci prakticky bez medziročnej zmeny.

Graf 28

Zisk vzrástol vďaka neživotnému poisteniu a niektorým okrajovým vplyvom

Rozklad zmeny zisku na zložky (mil. EUR)

200

37

180

153

9

160

140

120

100

80

3

149

-23

-6

-0

-4

-11

60

40

20

0

Zisk za

Poistné

Pasívne

Poistné

Pasívne

Investičný Fin. výsledok Ostatné

(anual.)

Dane

(anual.)

Zisk za

1. H 2025

(anual.)

1. H 2024 služby ŽP zaistenie ŽP služby NP zaistenie NP výsledok z poistenia

(anual.)

(bez IŽP,

anual.)

(bez IŽP,

anual.)

Zdroj: NBS

Poznámka: IŽP – investičné životné poistenie, NP – neživotné poistenie, ŽP – životné poistenie.

Kapitálová primeranosť domácich poisťovní za prvý polrok 2025 poklesla o ďalších

9. p. b. na 185 %. V porovnaní s koncom roka 2023 je to pokles spolu o 20 p. b.,

v dlhodobom pohľade ide o návrat k hodnotám z rokov 2018 a 2019. Objem kapitálu síce

stúpol, ale kapitálová požiadavka stúpla výraznejšie. Ukazovateľ SCR je približne na úrovni

70

Medián ROA krajín EÚ za rok 2024 predstavoval 0,7 %.

71

Individuálne dotváranie rezerv znížilo zisk sektora v roku 2024. Po očistení o tento vplyv by bol nárast

výsledku za poistné služby z neživotného poistenia miernejší a medziročná zmena čistého zisku by bola

pravdepodobne záporná.

November 2025

55

Správa o ﬁnančnej stabilite

spodnej tretiny krajín EÚ. Dostatočná úroveň kapitálovej primeranosti je potrebná nielen

v mimoriadnych situáciách, ale je podmienkou aj pre riadne fungovanie poisťovne.

V odvetviach životného poistenia trendy pokračujú bez výraznejších zmien

Poistné v odvetviach životného poistenia spolu spomalilo medziročný rast na 4,8 %.

Klienti aj v prvom polroku preferovali rizikové životné poistenie pred kapitálovým

(sporivým). Predpísané poistné v kapitálovom životnom poistení prehĺbilo pokles,

v rizikovom životnom poistení pokračovalo v takmer rovnomernom raste.

Aj investičné životné poistenie vykázalo v prvej polovici roka 2025 medziročný nárast.

Podobne pozitívny signál sa objavil aj v prvom polroku 2024, do konca roka sa však

preklopil do medziročného poklesu.

Zdravotné životné poistenie rástlo takmer bez zmeny tempa. Spomalenie z roka 2024

sa už teda stabilizovalo.

Graf 29

Kapitálové životné poistenie pokračovalo v poklese, ostatné odvetvia rástli

Medziročný rast najvýznamnejších odvetví životného poistenia (%)

15

10

5

13,8 %

13,3 %

12,3 %

11,9 %

8,3 %

6,4 %

4,8 %

3,3 %

0

-5

-6,3 %

-7,0 %

-10

Kapitálové životné

poistenie

Rizikové životné

poistenie

Investičné životné

poistenie

Zdravotné životné

poistenie

Životné poistenie

spolu

30. 6. 2024

30. 6. 2025

Zdroj: NBS

Podiel zaistenia na predpísanom poistnom v životnom poistení zostáva aj naďalej

nízky, 3,5 % k júnu 2025. Najvyšší podiel 8,7 % je v rizikovom životnom poistení.

Vývoj v neživotnom poistení naznačuje oneskorené dopady zvýšenej inﬂácie

Predpísané poistné za neživotné poistenie spolu vzrástlo o 9,1 %. V prípade PZP

išlo o najvyšší rast minimálne za posledných 9 rokov, v havarijnom poistení a poistení

majetku takisto o jednu z historicky vyšších úrovní rastu.⁷²

72

Údaje do roku 2023 sú dostupné len za domáce poisťovne, ktoré reprezentujú prevažnú časť trhu.

November 2025

56

Správa o ﬁnančnej stabilite

Spolu s predpísaným poistným vzrástlo aj priemerné poistné v neživotnom poistení

medziročne k prvému polroku 2025 o 7,0 %. Jeho rast je tak o niečo pomalší ako

v predchádzajúcom roku (9,6 %). Naopak, v PZP sa rast priemerného poistného zrýchlil

z 8,3 % na 14,0 %.⁷³

Nárast priemerného poistného s časovým odstupom odrážal zvýšené náklady

na poistné plnenia. Tie ďalej kopírovali vývoj inﬂácie náhradných dielov a údržby.

Kombinovaný ukazovateľ neživotného poistenia sa vďaka tomu po prechodnom

zhoršení z roku 2024 (93 %) vrátil na bežné úrovne (88 %). V poistení áut spolu aj

v poistení majetku boli jeho hodnoty pod 100 %. Zlepšenie vykázali viaceré poisťovne.

Podiel zaistenia v neživotnom poistení sa oproti prvému polroku 2024 takmer nezmenil.

Graf 30

Poistné v neživotnom poistení rastie, poistné plnenia v poistení áut sa dlhodobo

vyvíjajú v súlade s cenami náhradných dielov a údržby vozidiel

Graf vľavo: Medziročný rast najvýznamnejších odvetví neživotného poistenia (%)

Graf vpravo: Porovnanie rastu priemerných poistných plnení s HICP – náhradné diely a údržba motorových

vozidiel (index)

16

14,5 %

14,3 %

1,8

1,6

1,4

1,2

1,0

0,8

14

12

10

8

12,9 %

10,7 %

10,5 %

9,1 %

9,5 %

9,4 %

6

4

2

0

PZP

Havarijné

poistenie

Poistenie

majetku

Neživotné

poistenie

spolu

2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 1. H

2025

30. 6. 2024

30. 6. 2025

Priemerné poistné plnenia – PZP

Priemerné poistné plnenia – havarijné poistenie

HICP – náhradné diely a údržba spolu

Zdroj: NBS, ŠÚ SR

Poznámka: Priemerné poistné plnenia sú vyjadrené za členov Slovenskej asociácie poisťovní.

HICP – náhradné diely a údržba spolu predstavuje vážený priemer položiek HICP – náhradné diely a príslušenstvo

prostriedkov osobnej dopravy a HICP – údržba a oprava prostriedkov osobnej dopravy.

HICP – harmonizovaný index spotrebiteľských cien.

Index 1 = priemer rokov 2016 až 2025.

V PZP je naďalej aktuálna téma vysokého podielu nepoistených vozidiel. Situáciu má

zlepšiť nová legislatíva. MV SR na jeseň 2025 spustilo legislatívny proces na novelizáciu

niekoľkých súvisiacich zákonov. Jeho cieľom je zefektívnenie systému PZP a zavedenie

systému na zníženie počtu nepoistených vozidiel v cestnej premávke.

73

PZP je jediné samostatné poistné odvetvie, za ktoré je dostupný údaj o priemernom poistnom.

November 2025

57

Správa o ﬁnančnej stabilite

5.2 Sektory spravujúce aktíva pokračujú v raste

Aj napriek dočasnému poklesu objem spravovaných aktív pomerne výrazne

vzrástol

V troch sektoroch zameraných na správu majetku prostredníctvom fondov⁷⁴

pokračoval pomerne robustný expanzívny trend. Od začiatku tohto roka do konca

septembra sa objem čistej hodnoty aktív (NAV) za všetky fondy spadajúce pod túto

časť ﬁnančného systému zväčšil o 2,85 mld. €, hoci v porovnaní s rekordným minulým

rokom nastalo spomalenie. Relatívne k počiatočnému stavu rástol v tomto meradle

najrýchlejšie tretí pilier dôchodkového sporenia, a to takmer o 13 %. Kolektívne

investovanie si pripísalo 9 % prírastok aktív a druhý pilier dôchodkového sporenia

napredoval tempom 8 %.⁷⁵

Vyššia dynamika rastu spravovaného majetku v doplnkovom dôchodkovom sporení

vyplývala najmä z jeho lepšej výkonnosti. Priemerné nominálne zhodnotenie počas

sledovaného obdobia za všetky treťopilierové fondy bolo 7 %, zatiaľ čo v ostatných

dvoch sektoroch výnos z majetku predstavoval zhodne tri percentá. Nové zdroje

od klientov prúdili do všetkých sektorov približne podobným tempom 4 % až 6 %.

Cesta k vyššie uvedeným pozitívnym rastovým parametrom však zďaleka nebola

priamočiara.⁷⁶

Pokračovala koncentrácia majetku v akciových, resp. indexových fondoch

Čisté predaje v kolektívnom investovaní za prvé tri štvrťroky 2025 presiahli 640 mil. €

a nadviazali tak na zvýšený dopyt, ktorý bolo možné pozorovať v druhom polroku

2024. Už niekoľko rokov po sebe platí, že najviac prostriedkov prúdi do akciových

podielových fondov. V prvých deviatich mesiacoch tohto roka podielnici rozšírili svoje

pozície v týchto fondoch o čiastku blížiacu sa 400 mil. €. Stabilné tempo ich čistých

predajov nenarušili ani spomínané korekcie na akciových trhoch. V zásade rovnaké

konštatovania, iba s menšími objemami (cca 100 mil. €), platia aj pre realitné podielové

fondy.⁷⁷Kategóriazmiešanýchpodielovýchfondov,ktorásapodlhomobdobívýpredajov

na konci minulého roka preklopila do mierne kladných čísel predajnosti, nadviazala

na tento pozitívny vývoj aj v doterajšom priebehu roka 2025. Kým v predošlom roku

dlhopisové fondy zaznamenávali silné prítoky zdrojov, v aktuálnom sledovanom období

nastalo v tomto smere značné utlmenie, hoci čistý výsledok predajnosti zotrval mierne

kladný. Jednou z príčin poklesu záujmu o investovanie do dlhopisových podielových

fondov by mohlo byť aj umiestnenie retailových štátnych dlhopisov z marca tohto roka,

74

Starobné dôchodkové sporenie, doplnkové dôchodkové sporenie a kolektívne investovanie.

75

Absolútne prírastky po sektoroch dosiahli 1 331 mil. € (DSS), 537 mil. € (DDS) a 982 mil. € (KI).

76

Dramatický prepad ocenenia najmä na akciových trhoch na prelome marca a apríla vyvolal značné prechodné

precenenia cenných papierov aj v majetku mnohých fondov v slovenskom ﬁnančnom sektore a spôsobil

v tom čase nezanedbateľný prepad ich NAV. Následné zotavenie ﬁnančných trhov však vrátilo všetky tri

sektory späť na rastovú trajektóriu.

77

Táto rozdielna intenzita znamenala, že z hľadiska celkového objemu majetku akciové podielové fondy

predstihli fondy realitného zamerania. Najrozsiahlejšou kategóriou, ale so zmenšujúcim sa rozdielom, zostali

zmiešané podielové fondy.

November 2025

58

Správa o ﬁnančnej stabilite

ktoré mohlo saturovať významnú časť dopytu domácností po investíciách dlhového

charakteru.⁷⁸

Tuzemský sektor kolektívneho investovania sa v posledných mesiacoch z pohľadu

čistých predajov odklonil od zvyšku eurozóny, kde dlhopisové investičné fondy lákali

najviac dodatočných investícií a pri akciových fondoch nastalo ochladenie.

V starobnom dôchodkovom sporení pokračoval vopred rozvrhnutý legislatívne

podmienený proces prechodu na tzv. predvolenú investičnú stratégiu. To znamená, že

dôchodkové správcovské spoločnosti postupne presúvali veľkú časť majetku sporiteľov

z dlhopisových do indexových dôchodkových fondov. V dôsledku toho bol takmer

celý rast sektora koncentrovaný v už aj tak dominantných indexových dôchodkových

fondoch. Aj v treťom pilieri dôchodkového sporenia sa prevažná časť kumulácie NAV

odohrávala v akciovo orientovaných fondoch. Rýchly nástup zažíva najmä ich osobitná

forma – indexové doplnkové dôchodkové fondy. Objem aktív zmiešaných doplnkových

dôchodkových fondov síce pozvoľna rástol, ale v súlade s predošlými rokmi už iba

vďaka efektu ich výkonnosti.

Zostatková splatnosť dlhových portfólií sa zvyšovala a zároveň v nich

narastala váha štátnych dlhopisov

Signiﬁkantnejšíchzmienvzákladnejštruktúrespravovanéhomajetkusavsledovanom

období udialo málo. Jednou z nich bolo posilnenie akciovej zložky zmiešaných

podielových fondov cez hranicu 30 % NAV, čo v tejto kategórii predstavuje dlhodobé

maximum.Obdobneprirastovozameranýchdoplnkovýchdôchodkovýchfondochdošlo

k zdvojnásobeniu podielu komoditných ETF nástrojov (najmä naviazaných na zlato)

na historicky rekordných 15 % NAV. V akciových fondoch kolektívneho investovania

sa postupne čoraz viac presadzuje nepriame investovanie prostredníctvom expozícií

cez nákup zahraničných podielových fondov. Aj v ďalších sektoroch a typoch fondov sa

tvorba najmä akciových pozícií významne opiera o nepriame investície. Geograﬁckému

rozkladu týchto expozícií s dvojtretinovým podielom jednoznačne dominujú americké

akcie, notátohodnotajepribližnevsúladesváhouUSAnaglobálnejtrhovejkapitalizácii.

Rastúca popularita kryptoaktív na ﬁnančných trhoch sa v portfóliách slovenských

fondov neprejavuje, ich prítomnosť bola doposiaľ zanedbateľná.

V dlhopisových portfóliách oboch pilierov dôchodkového sporenia sa zvyšovalo

zastúpenieštátnychdlhopisov.Naústupeboliemisieﬁnančnýchinštitúcií.Vstarobnom

dôchodkovom sporení táto rotácia prebieha už niekoľko posledných rokov a podiel

verejnej správy tu už nedávno dosiahol 60 %. Rastúce zastúpenie vykazovali slovenské

a francúzske štátne dlhopisy. Zároveň sa v portfóliu dlhových cenných papierov

vo všetkých sektoroch druhý rok po sebe predlžovala vážená priemerná zostatková

splatnosť, najvýraznejšie v starobnom dôchodkovom sporení.

78

Pozitívny trend ich predajnosti sa zmenil v apríli, keď najprv zaznamenali mierne redemácie a potom síce rast,

ale iba v pozvoľnom tempe.

November 2025

59

Správa o ﬁnančnej stabilite

Graf 31

Fondy orientované na akciové investície dlhodobo rýchlo napredujú, v dlhopisových

portfóliách rastie priemerná zostatková splatnosť

Graf vľavo: Podiely akciových a indexových fondov v jednotlivých sektoroch (%)

Graf vpravo: Vážená priemerná zostatková splatnosť dlhopisov v jednotlivých sektoroch (roky)

90

80

70

60

50

40

30

20

10

0

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

2019

DDS

2020

2021

DSS

2022

2023

2024 2025

2019

DDS

2020

2021

DSS

2022

2023

2024

2025

KI

Zdroj: NBS, vlastné výpočty

Poznámka: DSS – starobné dôchodkové sporenie, DDS – doplnkové dôchodkové sporenie, KI – kolektívne

investovanie.

Aj obchodníci s cennými papiermi zotrvali v rastovom trende

Objem majetku klientov u subjektov s licenciou obchodníka s cennými papiermi

(OCP)⁷⁹sa počas prvých deviatich mesiacov roka 2025 zvyšoval. V prípade

rezidentských klientov vzrástol z 38 mld. € na takmer 42 mld. €. Najviac, prakticky

polovicou, k tomuto nárastu prispeli klienti zo sektora domácností, ktorí už aj predtým

predstavovali objemovo najdôležitejšiu skupinu. Nárast majetku evidovaného

na klientskych účtoch alebo v držiteľskej správe OCP zaznamenali aj tuzemské penzijné

fondy a investičné fondy ako obraz rastu ich NAV v akciových a indexových fondoch.

Slovenské domácnosti prostredníctvom OCP navýšili (o 1,3 mld. €) najmä držbu

majetkových cenných papierov. Nakupovali predovšetkým domáce a české podielové

listy a zahraničné ETF nástroje, ale aj individuálne americké akciové tituly. Pri dlhových

cenných papieroch domácnosti navyšovali svoje expozície voči domácim podnikovým

a štátnym dlhopisom spolu v objeme okolo 600 mil. €. Pokiaľ ide o štátne dlhopisy, ich

skokový prírastok v apríli tohto roka o 360 mil. € je pravdepodobne výsledkom prvej

retailovej aukcie slovenského štátneho dlhu.

79

Vrátane bánk a pobočiek zahraničných bánk s takouto licenciou.

November 2025

60

Správa o ﬁnančnej stabilite

Skratky

CAR

Capital Adequacy Ratio (celková kapitálová primeranosť)

DDS

Doplnková dôchodková spoločnosť, doplnkové dôchodkové sporenie

Daň z pridanej hodnoty

Daň z príjmu fyzických osôb

DPH

DPFO

DPPO

DSS

Daň z príjmu právnických osôb

Dôchodková správcovská spoločnosť, starobné dôchodkové sporenie

Debt service-to-income (podiel celkových splátok k príjmu

spotrebiteľa)

DSTI

EBA

EBIT

ECB

EMT

ETF

European Banking Authority (Európsky orgán pre bankovníctvo)

Hrubý zisk pred znížením o úrokové náklady a dane

European Central Bank (Európska centrálna banka)

Tokeny elektronických peňazí

Exchange-traded fund (fond obchodovaný na burze)

Stablecoin, kryptomena viazaná na euro

Európska únia

EURC

EÚ

GENIUS Act The Guiding and Establishing National Innovation for U.S. Stablecoins

Act

HDP

HICP

Hrubý domáci produkt

Harmonised Indices of Consumer Prices (Harmonizovaný index

spotrebiteľských cien)

ICR

IRB

Interest coverage ratio (ukazovateľ krytia úrokových nákladov

príjmami)

Internal ratings-based approach (prístup založený na interných

ratingoch)

ISKN

IŽP

Dátový model katastra nehnuteľností

Investičné životné poistenie

KI

Kolektívne investovanie

LGD

LTV

Strata pri zlyhaní

Loan-to-value (ratio) (pomer úveru k hodnote zabezpečenia)

Ministerstvo ﬁnancií Slovenskej republiky

Nariadenie 2023/1114 o trhoch s kryproaktívami

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Net asset value (čistá hodnota aktív)

Národná banka Slovenska

MF SR

MiCA

MV SR

NAV

NBS

NP

Neživotné poistenie

OCP

OECD

Obchodník s cennými papiermi

Organisation for Economic Co-operation and Development

(Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)

Percentuálny bod

p. b.

PZP

ROA

ROE

SCR

SITC

SR

Povinné zmluvné poistenie

Return on assets (návratnosť aktív)

Return on equity (návratnosť vlastných zdrojov)

Solvency Capital Requirement (kapitálová požiadavka na solventnosť)

Štandardná medzinárodná obchodná klasiﬁkácia

Slovenská republika

STA

SVE

SZČO

Štandardizovaný prístup

Stredná a východná EÚ

Samostatne zárobkovo činná osoba

November 2025

61

Správa o ﬁnančnej stabilite

ŠÚ SR

UNCTAD

USDC

USDT

V4

Štatistický úrad Slovenskej republiky

United Nations Conference on Trade and Development

Stablecoin, kryptomena viazaná na americký dolár

Tether, kryptomena viazaná na americký dolár

Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko

Životné poistenie

ŽP

November 2025

62