Dňa 21. 11. 2025 Slovensko podpísalo Deklaráciu o európskej digitálnej suverenite, ktorá má umožniť
prístup k európskym zdrojom pre investície do AI, cloudových služieb, kybernetickej bezpečnosti a
ďalších kľúčových technológií a posilniť ochranu citlivých dát občanov a firiem SR.
ROZHODNUTIE O AI A AUTORSKOM PRÁVE
(Landgericht München I) z 11. 11. 2025 vo veci GEMA vs. OpenAI (42 O 14139/24), v ktorom súd
rozhodol, že reprodukovateľná „memorizácia“ textov deviatich piesní v modeloch GPT-4 a GPT-4o a
ich opakovaná reprodukcia vo výstupoch chatbota predstavujú zásah do práva na rozmnožovanie a
verejné sprístupňovanie diela, za ktorý priamo zodpovedá poskytovateľ modelu, nie používateľ.
Rozhodnutie je označované za prvé v Európe, ktoré priamo rieši otázku memorizácie tréningových dát
a výnimiek pri generatívnej AI. Rozhodnutie, v kontraste s viacerými nedávnymi rozsudkami v USA,
kde federálne súdy skôr akceptovali tréning na chránených dielach ako prípustné „fair use“, potvrdzuje
prísnejší, a pre poskytovateľov i používateľov AI, náročnejší európsky autorskoprávny prístup.
ďaleko presahujú samotné licencie a projekty. Ide o masívnu energetickú a uhlíkovú stopu veľkých
modelov, ktoré potrebujú obrovské výpočtové zdroje a dátové centrá s vysokou spotrebou elektriny a
chladením. Patria sem aj kapitálovo náročná infraštruktúra, drahý špecializovaný talent a dlhodobá
údržba modelov vystavených konceptuálnemu driftu. Analýzy zároveň upozorňujú na sociálne a etické
„skryté náklady“. Ide o riziko prehlbovania nerovností, závislosti na dátach a ohrozenia súkromia, ako
aj o potenciál zneužitia AI na sledovanie či šírenie dezinformácií. Zároveň hovoria o príležitosti aj
povinnosti verejných politík smerovať k „udržateľnej AI“ – teda k energeticky efektívnejším modelom,
zeleným dátovým centrám, robustným etickým rámcom a systematickému rozvoju zručností pracovnej
sily.
3
Autori Christoph Konrath a Anna Rathmair v knihe Digital Humanism upozorňujú, že diskusie o
digitalizácii demokracie zatiaľ len zriedka reflektujú samotnú transformáciu parlamentov v digitálnom
svete, hoci prakticky každý parlament od 80. rokov 20. storočia vybudoval vlastné, na mieru šité IT
systémy z presvedčenia, že musí byť technologicky autonómny a schopný fungovať nezávisle za
akýchkoľvek okolností – podobne ako v 19. storočí, keď mal mať každý parlament vlastnú kanceláriu,
tlačiareň, archív či knižnicu. Na tomto pozadí sa formuje špecifický typ výskumu, ktorý sa sústreďuje
na využívanie systémov umelej inteligencie v parlamentoch a na návrh pravidiel ich implementácie,
pričom autori zdôrazňujú, že otvorenosť voči občanom a ich predstavám o demokracii by mala byť
východiskom pre digitalizáciu a automatizáciu parlamentných procesov – čo zatiaľ zostáva skôr
výnimkou v administratívnych kontextoch, kde sa digitalizácia vníma najmä ako nástroj na zvyšovanie
efektívnosti práce.
--
Spracovali:
Natália Švecová (riaditeľka Parlamentného inštitútu) & Milan Hrabovský (analytik Parlamentného inštitútu)
2. december 2025
Materiál slúži najmä pre poslancov NR SR a zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne
alebo iné odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.
Zverejňovanie je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút a autorov. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.