Osobitná časť K čl. I
K bodu 1 [§ 2 ods. 2 a 3]
Dôležitým prvkom návrhu zákona je spresnenie definícií základných pojmov, ktoré tvoria základ pre posudzovanie oprávnenosti subjektov a aktivít v systéme sociálnej ekonomiky, pretože precízne definovanie týchto kategórií prispeje k zjednoteniu výkladu, zvýšeniu právnej istoty a transparentnosti rozhodovania.
Navrhuje sa vo všeobecnosti kto sa považuje za znevýhodnenú osobu, zdravotne znevýhodnenú osobu a zraniteľnú osobu pre účely celého zákona. A to z dôvodu potreby širšieho vnímania znevýhodnených skupín pre účely adresnejšieho poskytovania rôznych spoločensky prospešných služieb týmto osobám prostredníctvom sociálnych podnikov, a tým efektívnejšieho dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý má v konečnom dôsledku dopad na spoločnosť ako takú.
K bodom 2, 3 a 4 [§ 2 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 písm. g) a h)]
Navrhovaná úprava ustanovení § 2 ods. 5, 6 a 7 zákona je zameraná na presné a jednoznačné definovanie pojmu znevýhodnenej, zdravotne znevýhodnenej a zraniteľnej osoby. Hlavným cieľom je jasné vymedzenie podporovaných skupín v rámci sociálnej ekonomiky, čím sa odstránia nejasnosti, ktoré v aplikačnej praxi vznikali pri posudzovaní jednotlivých druhov znevýhodnenia. Táto zmena má zaistiť, že jednotné kritériá budú uplatňované rovnako pri poskytovaní finančnej pomoci, ako aj pri priznávaní štatútu sociálnym podnikom ako subjektom sociálnej ekonomiky.
Pôvodné znenie ustanovenia zákona obsahovalo všeobecnejšie stanovené kritériá, ktoré spôsobovali problémy v praxi, najmä pri dokladovaní, či posudzovaní práv na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.
Spresnením definícií sa zavádza jasné vymedzenie cieľových skupín, na ktoré sú opatrenia sociálnej ekonomiky zamerané. Tým sa zvyšuje transparentnosť schvaľovacieho procesu, právna istota subjektov ako aj jednotlivcov, a zároveň sa zabezpečí efektívnosť pomoci pre osoby so zníženými možnosťami uplatnenia sa na trhu práce.
Precizuje sa definícia zdravotne znevýhodnenej osoby, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré znižuje jej plnohodnotné a účinné zapojenie sa do pracovnej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať najmenej dva roky. Znížením sa nerozumie úplná neschopnosť zapojiť sa do pracovnej činnosti takto zdravotne znevýhodnenej osoby.
Navrhovaná úprava má významný dopad na efektívnosť, spravodlivosť a adresnosť opatrení sociálnej ekonomiky. Lepšie zacielenie podpory na skutočne oprávnené osoby sa predchádza neefektívnemu alebo neoprávnenému čerpaniu verejných zdrojov.