Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom návrhu zákona je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany. V praxi sa ukazuje, že práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa. Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa.

Zároveň sa ukazuje, že existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Obete trestných činov majú v súčasnosti možnosť obrátiť sa na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zatiaľ čo ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti zabezpečuje samostatný Úrad na ochranu oznamovateľov zriadený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii alebo odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné bezodkladne pristúpiť k legislatívnej zmene, ktorá odstráni daný stav ohrozenia práv a slobôd týchto osôb.

Návrh zákona tiež reaguje na vyššie uvedenú situáciu tým, že zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý prevezme agendu odškodňovania obetí od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a nahradí doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov. Zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, limit verejných výdavkov, podnikateľské prostredie, životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

November 2025

2.Definovanie problému

V súčasnosti pôsobnosť v oblasti ochrany obetí trestných činov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti zabezpečuje samostatný Úrad na ochranu oznamovateľov podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takýto stav spôsobuje rozdrobenosť kompetencií, nejednotné riadenie a možné duplicitné činnosti, čo v konečnom dôsledku oslabuje efektívnosť ochrany dotknutých osôb.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany. Taktiež sa navrhuje posilniť ochranu obetí trestných činov a osôb, ktoré oznamujú protispoločenskú činnosť prostredníctvom zriadenia jednotného a nezávislého orgánu štátnej správy.

4.Dotknuté subjekty

Úrad na ochranu oznamovateľov, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, oznamovatelia protispoločenskej činnosti, obete trestných činov

5.Alternatívne riešenia

Alternatíva 0:

Neprijatím návrhu zákona by pretrvával súčasný stav spojený s nedostatočne efektívnou právnou ochranou obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Účelnosť bude preskúmaná priebežne po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

3

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č.

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

4

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)je upravený v primárnom práve:

Článok 16, článok 43 ods. 2, článok 45, článok 50, článok 53 ods. 1, články 91, 100 a 114, článok 168 ods. 4, článok 169, článok 192 ods. 1 a článok 325 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016).

Článok 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 203, 7. 6. 2016).

b)je upravený v sekundárnom práve:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019) v platnom znení, gestor: Úrad vlády Slovenskej republiky

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:

Transpozičná lehota smernice (EÚ) 2019/1937 bola stanovená najneskôr do 17. decembra 2021.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie:

Proti Slovenskej republike nie je v súvislosti so smernicou (EÚ) 2019/1937 vedené konanie, ktoré by sa týkalo predmetu návrhu zákona.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

6

Smernica (EÚ) 2019/1937 je transponovaná v zákone č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne

7

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie upravuje postavenie Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má chrániť práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti.

Zároveň však koncepcia nezávislého štátneho orgánu s celoslovenskou pôsobnosťou nadväzuje na doterajšiu úpravu (podobne bol koncipovaný Úrad na ochranu oznamovateľov podľa platného zákona č. 54/2019 Z. z.). Ustanovenie teda preberá princíp nezávislosti úradu z platného zákona o ochrane oznamovateľov, pričom rozširuje pôsobnosť aj na oblasť ochrany obetí trestných činov.

Ustanovuje sa, že úrad je rozpočtovou organizáciou. Súčasne sa zakotvuje pravidlo, že schválený rozpočet úradu môže byť v priebehu kalendárneho roka znížený len Národnou radou Slovenskej republiky. Toto ustanovenie je prevzaté z platného zákona č. 54/2019 Z. z., ktorý analogicky chránil rozpočet Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho účelom je garantovať finančnú nezávislosť a stabilitu úradu.

Úrad sa splnomocňuje zriaďovať a zrušovať svoje detašované pracoviská mimo jeho sídla a vymedzovať ich územnú pôsobnosť. Toto ustanovenie rozširuje možnosti úradu operatívne pôsobiť aj v regiónoch, podľa potreby dostupnosti pre obete a oznamovateľov. Obdobnú možnosť obsahovala už doterajšia právna.

Ustanovuje sa, že podrobnosti o vnútornej organizácii úradu upraví organizačný poriadok, ktorý vydá predseda úradu. Aj toto ustanovenie bolo súčasťou platného zákona č. 54/2019 Z. z.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu. Je koncipované s odkazom na osobitné predpisy, čím sa zabezpečuje nadväznosť na existujúcu právnu úpravu. Konkrétne, podľa § 2 písm. a) úrad vykonáva pôsobnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v znení neskorších predpisov, avšak len na úseku ochrany obetí trestných činov. § 2 písm. b) ustanovuje, že úrad vykonáva pôsobnosť na úseku ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti v znení neskorších predpisov. Vymedzené úlohy teda bude po novom vykonávať integrovaný úrad. Doposiaľ jednotný orgán zastrešujúci obe oblasti neexistoval.

K § 3

Ustanovenia upravujúce postavenie predsedu nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti preberajú osvedčený model právnej úpravy z platného zákona č. 54/2019 Z. z., ktorým bol zriadený a organizovaný doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov.

8

K § 4

Ustanovuje sa proces verejného vypočutia kandidátov na predsedu úradu. Postup verejného vypočutia je prevzatý z platného zákona č. 54/2019 Z. z. a predstavuje už zavedený a funkčný transparentný mechanizmus, preto ho návrh zákona preberá bez vecných zmien.

K § 5

Upravuje sa zriadenie a činnosť výberovej komisie pre posudzovanie kandidátov na predsedu úradu. Ide o ustanovenia prevzaté z platnej právnej úpravy zákona č. 54/2019 Z. z.

Komisia má mať piatich členov a v záujme zabezpečenia nestrannosti ich vymenúvajú rôzne inštitúcie. Jedného člena vymenúva prezident Slovenskej republiky, jedného vláda Slovenskej republiky, jedného verejný ochranca práv, jedného Úrad vlády Slovenskej republiky a jedného člena poradný orgán vlády pre oblasť mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti. Táto pluralita má zaručiť, že v komisii budú zastúpené rôzne pohľady a že výber nebude závislý od jedinej inštitúcie. Zároveň platí, že členom komisie môže byť len osoba, ktorá svojím doterajším pôsobením dáva záruku riadneho, čestného, zodpovedného a nestranného výkonu funkcie.

K § 6

Upravuje sa postavenie podpredsedu Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Úprava je prevzatá z platného zákona č. 54/2019 Z. z. a obsahuje len zmeny súvisiace s vytvorením nového úradu. Podpredsedu úradu, ktorého vymenúva a odvoláva priamo predseda. Podpredseda zastupuje predsedu počas jeho neprítomnosti alebo v čase, keď funkcia predsedu nie je obsadená, v plnom rozsahu práv a povinností predsedu. Predseda môže podpredsedu poveriť zastupovaním aj v iných prípadoch, podľa potreby. Cieľom je zabezpečiť plynulé fungovanie úradu aj v prípade, že predseda nemôže dočasne vykonávať funkciu.

K § 7

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktoré zabezpečia plynulý prechod právnych vzťahov v súvislosti navrhovanou právnou úpravou.

K § 8

Ide o transpozičné ustanovenie odkazujúce na transpozičnú prílohu.

K čl. II

K bodom 1 až 5

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa nahrádza Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti v ustanoveniach upravujúcich kompetencie v systéme ochrany obetí trestných činov. Nahradením ministerstva úradom sa zabezpečí, že všetky úlohy v tejto oblasti bude namiesto Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vykonávať nový úrad. Cieľom zmeny nie je obsahovo meniť mechanizmy pomoci obetiam, ale určiť nový príslušný orgán. Tieto úpravy sú priamym dôsledkom čl. I § 2 písm. a) návrhu zákona a sú nevyhnutné pre úplnú integráciu agendy ochrany obetí trestných činov do pôsobnosti úradu.

K bodu 6

Navrhuje sa doplniť do zákona o obetiach trestných činov nové prechodné ustanovenie § 35b, ktorého obsahom je ustanovenie pravidla pre prebiehajúce konania, podľa ktorého konania vo veciach podľa tretej časti zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

9

,

K čl. III

K bodu 1

Navrhujú sa úpravy v zákone č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov a prechodom jeho pôsobnosti na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Účelom týchto zmien je vypustiť zo zákona tie časti, ktoré upravovali zriadenie a fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov, keďže tieto otázky komplexne po novom rieši návrh zákona v článku I.

K bodu 2

Z poskytnutia ochrany oznamovateľovi vyplýva značné obmedzenie práv zamestnávateľa. V zákone však absentuje výslovne uvedená podmienka, že ochranu podľa § 7 možno poskytnúť len, ak sa oznámenie týka priamo zamestnávateľa (aj keď z kontextu viacerých ustanovení to možno nepriamo vyvodiť). Na základe praktických skúsenosti z doterajšej aplikácie zákona je potrebné legislatívne jasne vyjadriť, že ochranu podľa § 7 by malo požívať iba také oznámenie, z ktorého je evidentný vecný súvis s činnosťou zamestnávateľa. Inak by zamestnávateľ bol obmedzovaný vo svojich právach kvôli potenciálnej protispoločenskej činnosti inej osoby (o ktorej sa oznamovateľ síce dozvedel v súvislosti so svojím pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom, ale netýka sa priamo zamestnávateľa). Doplnenie podmienky vecného súvisu do § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 nemá vplyv na základné definičné vymedzenie oznamovateľa, oznámenia a kvalifikovaného oznámenia, to znamená, že v prípade potreby môže byť oznamovateľ chránený aj pri podaní oznámia a kvalifikovaného oznámenia, to znamená, že v prípade potreby môže byť oznamovateľ chránený aj pri podaní oznámenia, ktoré nemá priamy vecný súvis so zamestnávateľom, avšak nie podľa § 7 zákona, ale inými prostriedkami právnej ochrany.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na doplnenie odsekov 1 v § 4 a 6.

K bodu 5

Súčasná právna úprava umožňuje len oznamovateľovi, ktorému nebola poskytnutá ochrana, aby mohol do 15 dní požiadať nadriadeného prokurátora, o preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany. V prípade poskytnutia ochrany však pre zamestnávateľa obdobný inštitút v súčasnosti absentuje. Z dôvodu vyváženosti právnej úpravy a odstránenia neproporcionálneho postavenia zamestnávateľa pri poskytnutí ochrany sa preto navrhuje v odseku 1 zaviesť preskúmavací mechanizmus, ktorý bude môcť iniciovať zamestnávateľ do 15 dní od doručenia oznámenia o poskytnutí ochrany. Týmto sa zabezpečí rovnováha medzi vzájomne kolidujúcimi záujmami zamestnanca a zamestnávateľa.

V odseku 2 sa navrhuje zaviesť pre zamestnávateľa možnosť pravidelnej revízie opodstatnenosti trvania ochrany, keďže súčasné znenie zákona nijak nezohľadňuje časové aspekty a potenciálne značne dlhú dobu, počas ktorej je oznamovateľ chránený bez toho, aby sa mohli zohľadňovať zmenené okolnosti od času, kedy bola ochrana poskytnutá.

Rovnaké postupy, aké sa navrhujú pri ochrane poskytnutej v trestnom konaní, sa navrhuje uplatňovať aj pri ochrane poskytnutej v konaní o správnom delikte s tým, že ochranu bude preskúmavať nadriadený správny orgán.

K bodu 6

Keďže sa pre nadriadeného prokurátora, resp. nadriadený správny orgán navrhuje v § 7a a 7b možnosť zrušenia ochrany, ustanovenie o zániku ochrany sa dopĺňa aj o tento dôvod.

10

K bodu 7

Vzhľadom na novo navrhovaný spôsob zániku ochrany (zrušenie rozhodnutia, ktorým sa poskytla ochrana), je potrebné doplniť oznamovanie zániku ochrany aj z tohto dôvodu, čiže sa ustanovuje kto a komu oznamuje zánik ochrany.

K bodom 8 až 15

Navrhujú sa úpravy v zákone č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov a prechodom jeho pôsobnosti na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Účelom týchto zmien je v vypustiť zo zákona tie časti, ktoré upravovali zriadenie a fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov, keďže tieto otázky komplexne po novom rieši návrh zákona v článku I.

K bodu 16

V nadväznosti na zavedenie nových možností preskúmania ochrany, ktoré môže iniciovať zamestnávateľ, sa v odsekoch 1 a 2 navrhuje prechodné obdobie 30 dní od účinnosti týchto zmien, ktoré môže využiť zamestnávateľ, ktorý už zamestnáva chráneného oznamovateľa ku dňu účinnosti.

V odseku 3 sa z dôvodu odstránenia prípadných nejasností vo výklade a aplikácii zákona výslovne konštatuje, že nové ustanovenia § 7a ods. 2 a § 7b ods. 2 sa vzťahujú aj na už poskytnutú ochranu. Zamestnávatelia chránených oznamovateľov teda budú môcť požiadať o preskúmanie opodstatnenosti ochrany poskytnutej pred účinnosťou týchto zmien rovnako ako zamestnávatelia tých chránených oznamovateľov, ktorým sa ochrana poskytla po ich účinnosti.

K čl. IV

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

V Bratislave, dňa 22. novembra 2025

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Matúš Šutaj Eštok, v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky