Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

29/2025

Bezpečnostné previerky riaditeľov

civilných spravodajských služieb

Helena Latáková

Bratislava

november 2025

Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého

Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace

s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná

knižnica a oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto

informačno-analytické materiály:

porovnávacia

informácia

prehľad

rešerš

analýza

bulletin

infografika

V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre

najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej

spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých

škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.

Semináre, školenia,

konferencie

Rozvojová spolupráca

Stáž pre študentov

so zahraničnými

parlamentmi

Publikačná činnosť

Bezpečnostné previerky riaditeľov civilných spravodajských služieb

Anotácia

Analýza sa venuje problematike vykonávania bezpečnostných previerok v prípade

riaditeľov alebo vedúcich spravodajských služieb. Cieľom analýzy je porovnať

legislatívu a prax v rôznych krajinách a identifikovať, aké subjekty vykonávajú

bezpečnostné previerky, prípadne či sú totožné s tými, ktoré vykonávajú previerky

riaditeľov civilných spravodajských služieb.

Kľúčové slová

bezpečnostná previerka, spravodajské služby, riaditeľ spravodajskej služby,

spravodajské orgány

Security clearances for directors of civilian intelligence services

Annotation

The analysis addresses the issue of conducting security clearances for directors or heads

of intelligence services. The aim of the analysis is to compare legislation and practice in

different countries and identify which entities conduct security clearances and whether

they are identical to those that conduct clearances for directors of civilian intelligence

services.

Keywords

security clearance, intelligence services, director of intelligence, intelligence agencies

Vypracovala: JUDr. Helena Latáková, odbor Parlamentný inštitút

Schválila:

Mgr. Natália Švecová, riaditeľka odboru Parlamentný inštitút

Materiál slúži pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie

NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej

oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút

a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Materiál

neprešiel jazykovou úpravou.

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej Rady Slovenskej republiky

Obsah

1. Úvo d ............................................................................................................................................... 5

1.1 Česko ...................................................................................................................................... 5

1.2 Bulharsk o ............................................................................................................................... 6

1.3 Estónsk o ................................................................................................................................. 6

1.4 Fínsko ..................................................................................................................................... 6

1.5 Francúzsko ............................................................................................................................. 7

1.6 Chorvátsko ............................................................................................................................. 7

1.7 Litva........................................................................................................................................ 7

1.8 Lotyšsk o ................................................................................................................................. 8

1.9 Maďarsk o ............................................................................................................................... 8

1.10 Nemecko ................................................................................................................................ 8

1.11 Poľsko ..................................................................................................................................... 9

1.12 Rakúsko .................................................................................................................................. 9

1.13 Rumunsko............................................................................................................................ 10

1.14 Slovinsko.............................................................................................................................. 10

1.15 Švajčiarsko ........................................................................................................................... 11

1.16 Taliansko.............................................................................................................................. 11

2. Zhrnutie....................................................................................................................................... 12

3. Zdroje........................................................................................................................................... 13

4

Bezpečnostné previerky riaditeľov civilných spravodajských služieb

1. Úvod

Problematika vykonávania a udeľovania bezpečnostnej previerky riaditeľovi Slovenskej

informačnej služby je v súčasnosti predmetom intenzívnych diskusií v médiách aj v parlamente.

Tie sa sústreďujú najmä na to, kto má byť oprávnený preverovať osobu stojacu na čele tajnej služby

a aké riziká môže prinášať aktuálne nastavený systém udeľovania previerky tou istou

spravodajskou službou.

V predkladanej analýze máme za cieľ porovnať, či je situácia s bezpečnostnými previerkami

civilných spravodajských služieb podobná aj v iných štátoch, a ak nie, ktoré inštitúcie sú ich

poverené vykonávať voči riaditeľom, a či sa tieto orgány líšia od tých, ktoré vykonávajú

bezpečnostné previerky štandardne. Okrem štátov V4, ktoré obvykle pre analýzy vyberáme kvôli

geografickej a historickej príbuznosti, sme z dôvodu čo najväčšej rozmanitosti, zvolili zástupcov

severských, pobaltských aj južanských štátov, štátov s federatívnym zriadením, ako aj zástupcu

stojaceho mimo EÚ.

Na základe požiadavky prostredníctvom Európskeho centra pre parlamentný výskum

a dokumentáciu sme spracovali odpovede z 15 štátov:¹Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko,

Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švajčiarsko

a Taliansko. Česko sme doplnili na základe dostupných informácií.

1.1 Česko

Všeobecne platí, že previerky vykonáva Národný bezpečnostný úrad , avšak podľa § 140 zákona

č. 412/2005 Sb. o ochraně utajovaných informací a o bezpečnostní způsobilosti , aj príslušná

spravodajská služba, a to v prípade svojich príslušníkov, zamestnancov a uchádzačov o prijatie

do služobného pomeru alebo pracovnoprávneho vzťahu. Okrem toho previerku môže vykonávať

aj ministerstvo vnútra a polícia.

V kontexte vyššie uvedeného zákona bezpečnostnú previerku riaditeľovi Bezpečnostnej

informačnej služby (zákon č. 153/1994 Sb. o zpravodajských službách České republiky) udeľuje

tá istá spravodajská služba, a to v rámci svojich zákonných kompetencií k zaisteniu previerok pre

vlastných príslušníkov. Spravodajská služba má v týchto veciach postavenie Národného

bezpečnostného úradu. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona, predmetné osvedčenie fyzickej osoby

vydané Národným bezpečnostným úradom zanikne v prípade vzniku služobného pomeru alebo

pracovnoprávneho vzťahu pre spravodajskú službu a následne spravodajská služba vydá nové

osvedčenie, ktoré nahrádza to pôvodné.

¹Požiadavka ECPRD 6175 Security Clearance of the Head of Intelligence Services, október 2025. Dostupné po

prihlásení: https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about

5

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

1.2 Bulharsko

Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností je bezpečnostnou službou Štátna spravodajská

agentúra. Tá vykonáva bezpečnostné previerky, vydáva, ruší a odoberá povolenia svojim

zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie.

Iné subjekty príslušné na vykonávanie bezpečnostných vyšetrovaní sú Štátna komisia pre

informačnú bezpečnosť spolu s bezpečnostnými službami, bezpečnostné služby, služby

verejného poriadku a dôstojníci informačnej bezpečnosti.

1.3 Estónsko

Vo všeobecnosti bezpečnostné previerky vykonáva Vnútorná spravodajská služba, s výnimkou

prípadov, ak je zákonom poverená Estónska zahraničná spravodajská služba, a to vo vzťahu k:

-

osobám, ktoré kandidujú na funkciu spravodajského úradníka Estónskej zahraničnej

spravodajskej služby,

-

osobám, ktoré sú v službách Estónskej zahraničnej spravodajskej služby, s výnimkou

generálneho riaditeľa Estónskej zahraničnej spravodajskej služby a jeho zástupcu;

generálnemu riaditeľovi Vnútornej spravodajskej služby a jeho zástupcovi;

generálnemu tajomníkovi a zástupcovi generálneho tajomníka ministerstva vnútra;

prokurátorovi.

-

Podľa zákona o štátnych a zahraničných utajovaných skutočnostiach bezpečnostnú previerku

riaditeľov vykonávajú tieto subjekty tak, že generálneho riaditeľa jednej služby preveruje

druhá spravodajská služba:

-

generálny riaditeľ Vnútornej spravodajskej služby podlieha previerke, ktorú vykoná

Estónska zahraničná spravodajská služba; a naopak

-

generálny riaditeľ Estónskej zahraničnej spravodajskej služby podlieha previerke, ktorú

vykoná Vnútorná spravodajská služba.

1.4 Fínsko

Vo Fínsku bezpečnostné previerky vykonáva a udeľuje predovšetkým Fínska bezpečnostná

a spravodajská služba (Supo) podľa zákona o bezpečnostných previerkach. Previerky v rámci

obranných síl vykonáva Veliteľstvo obrany, zatiaľ čo Národný bezpečnostný úrad (NSA) na

ministerstve zahraničných vecí spravuje medzinárodné bezpečnostné previerky a previerky

objektov.

Bezpečnostnú previerku riaditeľa Supo vykonáva a udeľuje priamo Supo v súlade so zákonom

o bezpečnostných previerkach. Výsledky preverovania sa potom oznamujú ministerstvu vnútra.

Bezpečnostná previerka pre ministerstvo vnútra, ako žiadateľa o preverenie alebo orgán

pripravujúci vymenovanie, nie je záväzná.

6

Bezpečnostné previerky riaditeľov civilných spravodajských služieb

1.5 Francúzsko

Francúzsko má dve hlavné spravodajské služby, Generálne riaditeľstvo pre vonkajšiu bezpečnosť

(DGSE), ktoré síce pracuje najmä v civilnej oblasti, ale organizačne spadá pod ministerstvo

ozbrojených síl a Generálne riaditeľstvo pre vnútornú bezpečnosť (DGSI – Direction générale de

la sécurité intérieure), ktoré je podriadené ministerstvu vnútra.

Riaditeľ DGSI, rovnako ako všetci jeho zamestnanci, podlieha bezpečnostným previerkam.

Doposiaľ všetci riaditelia zastávali vysoké funkcie v polícii a mali už previerky absolvované. DGSI

je poverené vykonávaním previerok pre všetok civilný personál – verejný aj súkromný – ktorý

v rámci svojej práce potrebuje prístup k utajovaným informáciám v štátnych orgánoch alebo

podnikoch. Pozície, ktoré si vyžadujú určitý stupeň previerky, sú uvedené v osobitnom katalógu

pracovných miest. Previerku riaditeľa by malo vykonať práve DGSI.

1.6 Chorvátsko

Okrem základnej bezpečnostnej previerky existujú ďalšie dva typy previerok, bezpečnostná

previerka na prístup k utajovaným skutočnostiam a bezpečnostná previerka na ochranu

chránených osôb a objektov. Hoci podľa čl. 20 zákona o bezpečnostno spravodajskom systéme má

štátny úradník prístup k utajovaným informáciám v rámci svojich úradných povinností bez

vykonania bezpečnostnej previerky, zákonná povinnosť v rozsahu základnej bezpečnostnej

previerky pri vymenovaní do funkcie riaditeľa zostáva zachovaná (čl. 42). Preto riaditeľ

Bezpečnostno-spravodajskej agentúry (BSA) podlieha pri vymenovaní do funkcie základnej

bezpečnostnej previerke. Po vykonaní previerky BSA informuje žiadajúci orgán (orgán, ktorý

požiadal o previerku) o jej výsledkoch. Žiadajúci orgán následne vydá konečné hodnotenie na

základe správy BSA.

Pozn. Riaditeľa BSA menujú do funkcie rozhodnutím prezident republiky a predseda vlády po vyžiadaní si

stanoviska parlamentného výboru príslušného pre otázky národnej bezpečnosti.

Podľa článku 40 zákona o bezpečnostných previerkach žiadateľ o bezpečnostnú previerku vydá

konečné posúdenie týkajúce sa existencie bezpečnostných prekážok na základe správy BSA –

základnú bezpečnostnú previerku v civilnom sektore vždy vykonáva BSA. Pokiaľ ide o prístup

k utajovaným informáciám, podľa článku 18 zákona o utajovaných informáciách vydáva

osvedčenie o bezpečnostnej previerke na základe posúdenia potvrdzujúceho neexistenciu

bezpečnostných prekážok prístupu k utajovaným údajom Úrad Rady národnej bezpečnosti.

Existencia takýchto prekážok sa určuje prostredníctvom procesu bezpečnostnej previerky, ktorú

vykonáva BSA.

1.7 Litva

Riaditeľa Oddelenia štátnej bezpečnosti vymenúva a odvoláva prezident republiky so súhlasom

Seimasu (parlamentu). Podľa článku 18 zákona o štátnych a úradných utajovaných skutočnostiach

previerky vykonávajú ministerstvo národnej obrany (ak osoba, ktorá podlieha preverovaniu,

7

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

zastáva alebo sa uchádza o pozíciu v systéme národnej obrany, je strelcom alebo sa uchádza

o pozíciu strelca), inštitúcie poverené ministrom vnútra (ak preverovaná osoba zastáva alebo sa

uchádza o pozíciu v systéme vnútra), spravodajské subjekty (iba, ak osoba je alebo sa uchádza

o pozíciu agenta kriminálneho spravodajstva, utajovaného spravodajského dôstojníka alebo

úradníka ľudských spravodajských informácií) a Oddelenie štátnej bezpečnosti (ak o vydanie

povolenia nakladať s utajovanými informáciami alebo oboznamovať sa s nimi žiada iná osoba, ako

je uvedená v predchádzajúcich výnimkách). Práve Oddelenie štátnej bezpečnosti by malo

vykonávať previerku riaditeľa Oddelenia štátnej bezpečnosti.

1.8 Lotyšsko

Vedúci predstavitelia nevojenskej spravodajskej služby, konkrétne riaditeľ Úradu na ochranu

ústavy a náčelník Štátnej bezpečnostnej služby, nepotrebujú špeciálnu bezpečnostnú

previerku, pretože prístup je im udelený na základe ich funkcie.

Vo všeobecnosti vykonávajú bezpečnostné previerky štátne bezpečnostné orgány podľa rozsahu

ich kompetencie v rámci oblasti, v ktorej pôsobia, a to Úrad na ochranu ústavy (napr.

v parlamente, prezidentskej kancelárii, národnej banke, atď.), Obranná spravodajská

a bezpečnostná služba (napr. na ministertsvo obrany, v národných obranných silách, atď.)

a Štátna bezpečnostná služba (na iných orgánoch).

1.9 Maďarsko

V Maďarsku neexistujú predpisy týkajúce sa podrobných pravidiel bezpečnostnej previerky

riaditeľa Informačného úradu. Zákon č. 125 z roku 1995 o národných bezpečnostných službách ²

stanovuje iba to, že „Informačný úrad (…) vykonáva národnú bezpečnostnú previerku svojich

zamestnancov a iných osôb patriacich do jeho vecnej pôsobnosti“. Úrad na ochranu ústavy vykonáva

previerky národnej bezpečnosti osôb podliehajúcich previerke národnej bezpečnosti, okrem osôb

patriacich do vecnej pôsobnosti Vojenskej služby národnej bezpečnosti, Špeciálnej služby pre

národnú bezpečnosť alebo Informačného úradu.

1.10 Nemecko

V Nemecku pôsobia dve civilné spravodajské služby, Federálna spra vodajská služba a Federálny

úrad pre ochranu ústavy (domáca spravodajská služba). Podľa zákona o požiadavkách

a postupoch pre federálne bezpečnostné previerky a ochranu utajovaných skutočností (SÜG)

vykonávajú previerku priamo spravodajské služby, sú zodpovednými orgánmi za bezpečnostné

previerky zamestnancov vlastnej spravodajskej služby. To platí aj pre bezpečnostné previerky

na riadiacej úrovni.

Príslušným orgánom pre vykonanie bezpečnostnej previerky (ak nejde o spravodajské služby) je:

²V anglickej verzii (v znení platnom k 1. januáru 2022) dostupné na: https://njt.hu/jogszabaly/en/1995-

125-00-00

8

Bezpečnostné previerky riaditeľov civilných spravodajských služieb

-

federálny orgán alebo iný verejný orgán, ktorý má v úmysle prideliť osobu na

bezpečnostne citlivú činnosť,

Spolkové ministerstvo vnútra ako Národný bezpečnostný úrad pre nemeckých občanov,

ktorým má byť pridelená bezpečnostne citlivá činnosť v nadnárodných alebo

medzivládnych inštitúciách a agentúrach, pokiaľ nie je uvedené inak,

politická strana podľa článku 21 Ústavy, ktorá má v úmysle prideliť osobu na

bezpečnostne citlivú činnosť v rámci strany alebo jej nadácie,

federálny orgán alebo iný verejný orgán, ktorý má v úmysle preniesť utajované informácie

do neverejného orgánu, v prípade osoby v tomto neverejnom orgáne,

v prípade federálnych stavebných projektov realizovaných prostredníctvom vyslania

personálu, v civilnom sektore, Federálna agentúra pre nehnuteľnosti,

v rámci pôsobnosti Spolkového ministerstva obrany, správa používateľov, v prípade

osoby v neverejnom orgáne.

-

Úlohy zodpovedného orgánu, ako sú definované v § 3 ods. 1a zákona o bezpečnostných

previerkach, má vykonávať oddelená organizačná jednotka. Ako doplňujúce orgány sa na tom

podieľajú Spolkový úrad pre ochranu ústavy a v rámci pôsobnosti Spolkového ministerstva obrany

Vojenská kontrarozviedka.

1.11 Poľsko

Nevojenskými spravodajskými službami sú Agentúra vnútornej bezpečnosti (ABW)

a Spravodajská agentúra (AW). Vedúci ABW a osoby určené na tieto pozície získavajú

bezpečnostnú previerku prostredníctvom rozšíreného preverovacieho postupu, ktorý vykonáva

Vojenská kontrarozviedka (SKW). Pre AW bezpečnostnú previerku vykonáva ABW. Predmetnú

problematiku upravuje zákon z 5. augusta 2010 o ochrane utajovaných skutočností .

Štandardný preverovací postup vykonáva zástupca pre ochranu utajovaných skutočností

(bezpečnostný zástupca) organizačnej jednotky, v ktorej sa spracúvajú utajované informácie.

Zástupca je osoba zamestnaná vedúcim organizačnej jednotky, v ktorej sa spracúvajú utajované

informácie, a je zodpovedný za zabezpečenie dodržiavania predpisov o ochrane utajovaných

skutočností, vykonávanie bežných a kontrolných preverovacích postupov. Rozšírené

preverovacie konania vykonáva ABW alebo SKW.

1.12 Rakúsko

Podľa § 2a ods. 1 zákona o ochrane štátu a spravodajskej službe musia všetci zamestnanci

Riaditeľstva ochrany štátu a spravodajskej služby (DSN) pred nástupom do zamestnania

absolvovať previerku spoľahlivosti. Túto previerku vykonáva organizačná jednotka DSN, ktorá

je oddelená od oblastí zodpovednosti ochrany štátu a spravodajskej služby. Keďže neexistujú

iné ustanovenia, ktoré by špecifikovali odlišný postup pre bezpečnostnú previerku riaditeľa DSN,

uplatňujú sa tie týkajúce sa vlastných zamestnancov.

Bezpečnostné previerky sú upravené v §§ 55 – 55b zákona o bezpečnostnej polícii (SPG)

a vykonávajú ich bezpečnostné orgány (Sicherheitsbehörden). Najvyšším bezpečnostným

9

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

orgánom je spolkový minister vnútra. O bezpečnostnú správu v spolkových krajinách sa starajú

orgány podriadené spolkovému ministrovi vnútra, štátne policajné riaditeľstvá a okresné

správne orgány. Starosta je orgánom pre stratený majetok v súlade s ustanoveniami zákona.

Rozsah, v akom musia obecné orgány zasiahnuť ako bezpečnostné orgány, je určený inými

zákonmi.

1.13 Rumunsko

Medzi rumunské nevojenské spravodajské služby patria Rumunská spravodajská služba – SRI

a Zahraničná spravodajská služba – SIE. Bezpečnostné previerky osôb vykonávajú tzv.

preverovacie orgány, pričom spomínané spravodajské služby (SRI a SIE) sa za ne považujú,

pokiaľ ide o ich vlastných zamestnancov a riaditeľov (alebo používajú špecifické interné

štruktúry na vykonávanie previerok podľa rozhodnutia vlády č. 585/2002 o národných normách

pre ochranu utajovaných skutočností).

Do preverovania však vstupuje aj tzv. koordinačný a registračný orgán (ORNISS ). Ide o ústredný

orgán zodpovedný za národný systém ochrany utajovaných skutočností, pričom je úlohou

preverovacieho orgánu oznámiť úspešne absolvovanú previerku danej osoby. ORNISS vedie

register všetkých osôb oprávnených na prístup k štátnym tajomstvám. Formálny dokument

udeľujúci prístup (bezpečnostný certifikát alebo bezpečnostné povolenie) v konečnom dôsledku

vydáva vedúci žiadajúcej jednotky na základe pozitívneho potvrdenia od preverovacieho orgánu

a predchádzajúceho oznámenia ORNISS.

Postup pri udelení previerky tak vyzerá nasledovne:

-

Previerkový orgán (ADS): Skutočnú bezpečnostnú previerku osoby vykonáva príslušný

ADS (napr. spravodajská služba).

-

Koordinačný a registračný orgán (ORNISS): Národný registračný úrad pre utajované

informácie je ústredným orgánom zodpovedným za národný systém ochrany utajovaných

skutočností. ORNISS je informovaný o úspešne absolvovanej previerke z ADS.

Udeľujúci orgán: Formálny dokument udeľujúci prístup (bezpečnostný certifikát alebo

bezpečnostné povolenie) v konečnom dôsledku vydáva vedúci žiadajúcej jednotky na

základe pozitívneho bezpečnostného potvrdenia od ADS a predchádzajúceho oznámenia

ORNISS.

-

1.14 Slovinsko

V zmysle zákona o utajovaných skutočnostiach a postupu stanoveného v nariadení

o bezpečnostných previerkach , ak ide o vedúcich vládnych orgánov, ktorí sa priamo

zodpovedajú predsedovi vlády, t. z. aj riaditeľ slovinskej informačnej a bezpečnostnej služby ³, títo

získajú oprávnenie pri nástupe do funkcie a podpíšu vyhlásenie, že sú oboznámení s predpismi

³V súlade s článkom 4 zákona o slovinskej spravodajskej a bezpečnostnej agentúre riaditeľ slovinskej

informačnej bezpečnostnej služby sa zodpovedá predsedovi vlády, je vymenúvaný a odvolávaný vládou na

návrh predsedu vlády. Pri nástupe do tejto funkcie sa preto nevyžaduje bezpečnostná previerka.

10

Bezpečnostné previerky riaditeľov civilných spravodajských služieb

upravujúcimi ochranu utajovaných skutočností, a že sa zaväzujú nakladať s utajovanými

skutočnosťami v súlade s týmito predpismi. V skratke, nepotrebujú bezpečnostnú previerku.

Úrad vlády Slovinskej republiky na ochranu utajovaných skutočností je zodpovedný za vydávanie

povolení na prístup k utajovaným skutočnostiam. Bezpečnostné previerky pre úrad vykonávajú

tri príslušné inštitúcie v závislosti od oblasti zamestnania:

•

Ministerstvo vnútra,

Ministerstvo obrany prostredníctvom svojej Bezpečnostnej a spravodajskej služby,

Slovinská spravodajská a bezpečnostná agentúra.

1.15 Švajčiarsko

Bezpečnostnú previerku riaditeľa spravodajských služieb vykonáva Oddelenie pre personálne

bezpečnostné previerky Spolkovej kancelárie . Oddelenie je zodpovedné za bezpečnostné

previerky tých osôb, ktoré sú menované Spolkovou radou , ako aj zamestnancov Štátneho

sekretariátu pre bezpečnostnú politiku (SEPOS). Všetky ostatné bezpečnostné previerky vykonáva

Štátny sekretariát pre bezpečnostnú politiku (SEPOS).

1.16 Taliansko

Medzi talianske nevojenské spravodajské služby patria AISI (Agentúra pre informácie

a vnútornú bezpečnosť) a AISE (Agentúra pre informácie a vonkajšiu bezpečnosť). Prístup

k utajovaným skutočnostiam je povolený iba osobám, ktoré majú bezpečnostnú previerku

a potrebujú tieto informácie poznať z dôvodu výkonu svojich pracovných povinností. Ústredný

úrad pre utajovanie informácii (UCSe) je zodpovedný za vydávanie a prípadné odoberanie

bezpečnostných previerok. Vydanie bezpečnostnej previerky podlieha overeniu spoľahlivosti

žiadateľa zo strany UCSe a schváleniu riaditeľmi spravodajských služieb, a ak je to potrebné

schváleniu ministrom obrany a ministrom vnútra. Previerka je platná 10 rokov pre stupne

„dôverné“ a „tajné“ a 5 rokov pre stupeň utajenia „prísne tajné“.

11

Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

2. Zhrnutie

Na základe dostupných informácii bolo zistené, že vo väčšine sledovaných štátov vykonáva

previerku riaditeľa/riaditeľky civilných spravodajských služieb tá istá spravodajská služba ,

podobne ako tomu je i na Slovensku (pozri § 18 ods. 1 zákona 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných

skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Slovenská informačná služba vykonáva

bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe

jej príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o prijatie do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného

pracovného vzťahu vrátane služobného pomeru.“) Pre posilnenie nezávislosti vo vnútri spravodajskej

služby v prípade Nemecka a Rakúska vykonávajú bezpečnostnú previerku riaditeľa iné

organizačné jednotky spravodajskej služby, ktoré sú oddelené od oblastí zodpovednosti ochrany

štátu a spravodajskej služby.

Podobne ako na Slovensku (pozri § 17 a § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných

skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov), previerky v sledovaných štátoch obvykle

vykonáva viacero subjektov, pričom legislatíva definuje tzv. hlavný subjekt (často orgán národnej

bezpečnosti alebo spravodajská služba) a následne výnimky, kedy je z dôvodu oblasti pôsobnosti

osoby alebo jej zamestnania nevyhnutné, aby previerku vykonal iný orgán.

12

Bezpečnostné previerky riaditeľov civilných spravodajských služieb

3. Zdroje

1. ECPRD požiadavka č. 6175: Security Clearance of the Head of Intelligence Services.

Dostupné po prihlásení na: https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/

2. Zákon č. č. 412/2005 Sb. o ochraně utajovaných informací a o bezpečnostní způsobilosti

(Česko). Dostupné na: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2005-412

3. SwissInfo: Diplomat to take over Swiss intelligence service. Dostupné na:

https://www.swissinfo.ch/eng/politics/diplomat-to-take-over-swiss-intelligence-

service/47099906

4. FRA: National intelligence authorities and surveillance in the EU: Fundamental rights

safeguards and remedies. Dostupné na:

https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/it-surveillance-report-update-

2022_en.pdf

5. Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (Slovensko). Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-

predpisy/SK/ZZ/2004/215/

Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia materiálu.

13

Všetky iniciatívne materiály PI nájdete na:

https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/kancelaria/pi/oa/

materialy/pm

Parlamentný inštitút

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

pi@nrsr.sk

www.nrsr.sk

parlamentny_institut