Informačná grafika

odboru Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky

č. 17/2025

Reklama zdravotných výkonov

Slovenská legislatíva obsahuje len čiastočnú, nie však samostatnú, úpravu reklamy zdravotných

služieb alebo zdravotných výkonov (pozri napr. všeobecné ustanovenia zákona o reklame alebo

zákon o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého možno fyzické a právnické osoby vykonávajúce

zdravotné výkony považovať za poskytovateľa služieb).

Samoregulácia je pokrytá napr. Etickým kódexom reklamnej praxe Rady pre reklamu*. Piata

hlava Etického kódexu v čl. 40 - 43 upravuje okrem reklamy liekov a zdravotníckych pomôcok aj

reklamu zdravotných výkonov. Ustanovenia sa nevzťahujú na poskytovanie informácií určených

odbornej verejnosti vrátane e-letters, inzercie v odbornej tlači a iných formách komunikácie

cielenej výhradne na odbornú verejnosť. Reklama zdravotných výkonov nesmie obsahovať údaje

vedúce k mylnému hodnoteniu vlastného zdravotného stavu. V rozhlasovom alebo televíznom

vysielaní je reklama zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného

poistenia neprípustná.

V rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C‑339/15 (prejudiciálne konanie v rámci trestného

konania proti p. Vanderborghtovi, zubnému lekárovi usadenému v Belgicku, stíhaného za

porušenie vnútroštátnej právnej úpravy úplne zakazujúcej reklamu služieb starostlivosti o ústnu

dutinu a chrup) sa súd vyjadril k možnej vnútroštátnej úprave.

Konkrétne išlo o zhodnotenie súladu s troma predpismi: smernica o nekalých obchodných

praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, smernica o určitých

právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu

a zmluva

o fungovaní EÚ. Práve smernica o nekalých obchodných praktikách vytvára rámec pre možné

obmedzovanie reklamy. Podľa Súdneho dvora zákaz propagačnej reklamy na služby zdravotnej

starostlivosti vo vnútroštátnych právnych predpisoch obmedzuje slobodu poskytovať služby

a môže byť povolený len vtedy, ak sleduje cieľ vo verejnom záujme, je vhodný na zabezpečenie

dosiahnutia tohto cieľa a neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa.

Z pohľadu Európskej komisie platí najmä to, že vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje

propagandistickú, nerealistickú a sugestívnu reklamu na zdravotné služby, ale povoľuje

informatívnu reklamu, sa nemusí považovať za všeobecný a absolútny zákaz reklamy, pokiaľ

nebráni poskytovateľom dať o sebe vedieť a propagovať svoje služby.

Vnútroštátna legislatíva tak môže zakázať reklamu, ktorá zavádza pacientov, propaguje

nevhodnú a/alebo zbytočnú zdravotnú starostlivosť a môže ohroziť ochranu zdravia a dôstojnosť

zdravotníckych pracovníkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uviesť, že:

zákaz reklamy zdravotných služieb môže obmedzovať slobodu poskytovať služby, ale je

prípustný, ak sleduje verejný záujem a je primeraný;

informatívna reklama je prípustná, zavádzajúca alebo manipulatívna je nežiaduca;

nevhodná reklama môže poškodiť pacientov aj dôstojnosť lekárov.

V členských štátoch Európskej únie je úprava reklamy zdravotných služieb a výkonov podchytená

buď samoregulačnými mechanizmami alebo legislatívou.

V tejto krátkej informačnej grafike prinášame príklady zákonov a ustanovení v zákonoch

vybraných štátov, ako je Dánsko, Estónsko a Nemecko.

*Rada pre reklamu združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie – zadávateľov

reklamy, reklamné agentúry, branžové asociácie, média a vysielateľov.

V Dánsku je od roku 2003 účinný zákon o reklame zdravotných služieb.

Zákon stanovuje pravidlá marketingu verejných a súkromných nemocníc, kliník,

ako aj iných zariadení poskytujúcich zdravotnícke služby, ako sú napr. súkromné

praxe lekárov či lekárne v oblasti prevencie a podpory zdravia.

Dánsko

Ako zdravotné služby zákon rozoznáva odbornú zdravotnú činnosť, ktorú môžu

vykonávať buď autorizovaní pracovníci (lekári, sestry a pod.), alebo z právneho

hľadiska aj neautorizovaní, ktorým na to vytvára priestor právny poriadok.

Reklama zdravotných služieb nesmie:

používať nepravdivé, zavádzajúce alebo neúplné tvrdenia,

obsahovať nič, čo by bolo neprimerané, urážalo by alebo poškodzovalo zdravotníkov alebo

spotrebiteľov,

byť nevhodná: zakázané sú nekalé praktiky, klamlivé a agresívne,

byť šírená v televízii, filme, videu či podobných médiách, marketing môže byť vo forme

písomnej, ústnej, obrazovej alebo v akejkoľvek inej a môže sa uskutočniť napríklad

v novinách a časopisoch, prostredníctvom rádia alebo cez internet.

Všetky uvádzané skutočnosti v reklame zdravotných služieb musia byť dokázateľné

a presné.

Porovnávacia reklama je vo všeobecnosti zakázaná, ibaže je objektívna, pravdivá, porovnáva

relevantné vlastnosti a nepoškodzuje konkurenta.

Kontrolu dodržiavania zákona vykonáva Dánsky zdravotnícky úrad. Porušenie sa trestá

pokutou. Je zodpovednosťou zdravotníckeho pracovníka a iných osôb, ktoré sú objednávateľom

reklamy, zabezpečiť dodržiavanie zákona. Reklamné agentúry, redaktori, televízne stanice,

vydavatelia časopisov, novín a šíritelia reklamy môžu byť zodpovední za porušenie zákona, ak si

uvedomujú alebo by si mohli uvedomiť, že k porušeniu došlo.

Zákon sa uplatňuje spolu so zákonom o reklame a príslušným usmernením vydaným na účely

správneho uplatňovania zákona o reklame zdravotných služieb.

V Estónsku je reklama zdravotných služieb upravená v § 22 zákona o reklame.

Zákon reklamu zdravotníckych služieb zakazuje, a to vrátane reklamy na umelé

oplodnenie.

Estónsko

Zákaz sa vzťahuje na všetky osoby poskytujúce zdravotnícke služby, aj tie, ktoré

majú miesto alebo sídlo podnikania mimo Estónska, no služby sú určené pre

estónsky trh.

Čo sa týka terminológie, t.j. čo sú to zdravotné služby a kto je považovaný za poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti, odkazuje príslušné ustanovenie na zákon o organizácii zdravotných

služieb a na zákon o umelom oplodnení a ochrane embryí.

Za reklamu sa nepovažuje:

poskytovanie informácií týkajúcich sa mena/názvu, pracovnej doby, miesta podnikania

špecializácie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, špecializácie, akademického titulu,

kontaktných údajov pracovníka, zoznamu poskytovaných zdravotných služieb a cenníka,

poskytovanie informácií poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti o ich práci v tlači,

uplatňovanie opatrení potrebných na vyhľadávanie darcov.

Kontrolu dodržiavania tohto ustanovenia vykonáva Rada pre zdravie.

V Nemecku platí zákon o reklame v oblasti zdravotníctva.

Zákon sa vzťahuje nielen na lieky, zdravotnícke pomôcky, no tiež na iné

prostriedky, postupy, ošetrenia a predmety, pokiaľ sa reklama týka:

zisťovania, odstraňovania alebo zmierňovania chorôb, utrpenia, fyzického

poškodenia alebo patologických ťažkostí u ľudí,

Nemecko

umelého prerušenia tehotenstva,

operatívnych zásahov plastickej chirurgie na zmenu ľudského tela bez

nutnosti lekárskej starostlivosti.

Keďže zákon sa vzťahuje aj na veterinárne služby, odborníkmi v zmysle tohto zákona sú príslušníci

zdravotníckych povolaní alebo zdravotníckeho priemyslu, inštitúcie, ktoré sú určené na zdravotnú

starostlivosť o ľudí alebo zvieratá, alebo iné osoby, pokiaľ zákonne obchodujú s liekmi,

zdravotníckymi pomôckami, postupmi, liečbou, predmetmi alebo inými prostriedkami alebo ich

používajú pri výkone svojho povolania.

Podľa zákona je neprípustná klamlivá reklama, ku ktorej dochádza najmä v prípadoch, keď:

sa liekom, zdravotníckym pomôckam, postupom, liečebným postupom, predmetom alebo

iným produktom pripisuje účinnosť alebo účinky, ktoré nemajú,

ak sa vyvolá mylný dojem, že:

úspech liečby možno očakávať s istotou,

pri použití v súlade so zamýšľaným účelom alebo počas dlhšieho obdobia nevzniknú

žiadne škodlivé účinky,

reklama sa neuskutočňuje za účelom hospodárskej súťaže,

uvádzajú sa nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia:

týkajúce sa zloženia alebo povahy liekov, zdravotníckych pomôcok, predmetov alebo

iných produktov, alebo spôsobu, akým sa postupy alebo liečebné postupy vykonávajú,

alebo

týkajúce sa osoby, vzdelania, kvalifikácie alebo úspechov výrobcu, vynálezcu alebo osôb,

ktoré sú v súčasnosti alebo v minulosti ním zamestnané.

Reklama je neprípustná, ak znalecké posudky alebo osvedčenia, na ktoré sa odvoláva,

nepredložili osoby vedecky a odborne na tento účel určené. Tiež je neprípustná, ak odkazuje na

publikácie, z ktorých nie je zrejmé, čoho sa týkajú, či kto je autorom a kedy boli vydané.

Zákon tiež stanovuje obmedzenia týkajúce sa reklamných darov alebo obmedzenia určitej

reklamy mimo okruhu odborníkov (napr. zamerané výlučne alebo prevažne na deti mladšie ako

14 rokov, zákroky plastickej chirurgie so zameraním na deti a dospievajúcich, s reprodukciou

anamnézy, ako aj s odkazmi, ak sa to robí urážlivým, odpudzujúcim alebo zavádzajúcim

spôsobom, alebo ak podrobný opis alebo prezentácia môže viesť k falošnej autodiagnóze).

Zákon tak rozlišuje medzi reklamou pre laikov a odborníkov.

Správny delikt spácha každý, kto koná úmyselne alebo aj z nedbanlivosti v rozpore so zákonom

o reklame v oblasti zdravotníctva.

Pokuta je stanovená až do výšky 50 000 EUR v závislosti od správneho deliktu.

Každý, kto poruší zákaz klamlivej reklamy, sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok (uplatňuje

sa v obzvlášť závažných prípadoch, v prípade úmyselne nepravdivých alebo zavádzajúcich

informácií) alebo peňažným trestom (do výšky 20 000 EUR).