D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení

neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mária Kolíková, Ondrej Dostál, Branislav Gröhling, Martina Bajo Holečková, Vladimíra Marcinková, Juraj Krúpa, Vladimír Ledecký a Marián Viskupič.

Predložený návrh zákona reaguje na vážny spoločenský problém, ktorý vznikol predovšetkým po novelizácii Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024, keď sa hranica škody pre kvalifikáciu krádeže ako trestného činu zvýšila z presahujúcej 266 EUR na 700 EUR a zároveň bol vypustený trestný čin opakovanej krádeže. Navyše neboli na danú zmenu dostatočne pripravené kompetentné orgány. Chýbala teda pripravenosť, ale aj odborná a verejná diskusia k takejto zásadnej zmene dotýkajúcej sa veľkej masy protiprávnej činnosti proti majetku. Táto zmena v spojení so zhoršujúcou sa sociálnou situáciou niektorých ľudí, nárastom chudoby, zhoršením finančnej situácie aj v dôsledku konsolidácie, v dôsledku regionálnych rozdielov a mnohých dlhodobých problémov spôsobila okrem iných negatívnych následkov nárast krádeží vecí v hodnote do 700 EUR, osobitne s dôrazom na drobné krádeže, na čo upozorňujú aj starostovia a primátori miest a obcí, ako aj obchodné reťazce. Aktuálny právny stav je, že aj opakované krádeže, pri ktorých nie je spôsobená malá škoda, teda škoda najmenej 700 EUR, prestali byť trestným činom, čím sa výrazne obmedzila možnosť orgánov činných v trestnom konaní účinne reagovať na recidívu drobných krádeží. Súčasné nastavenie trestnej politiky nie je efektívne a neplní svoj účel, predovšetkým neodstrašuje páchateľov od ďalších krádeží. Riešenie krádeží do 700 EUR na úrovni priestupkov je neefektívne a zdĺhavé, sankcie nízke, personálne kapacity príslušných orgánov sú nedostatočné. V praxi to vedie k frustrácii obchodníkov, verejnosti aj polície, niektorí berú spravodlivosť do vlastných rúk a taktiež vytvára pocit beztrestnosti u páchateľov, ktorí sa dopúšťajú opakovanej drobnej kriminality a sú stále agresívnejší, pretože ich systém nevie dostatočne potrestať a odstrašiť. Zároveň to poškodzuje obchodníkov, ale aj obyvateľov (napr. pri krádežiach bicyklov, mobilov, kabeliek, peňaženiek a pod.) a celkovo zhoršuje bezpečnosť v Slovenskej republike, pocit bezpečnosti obyvateľov a v konečnom dôsledku aj obraz o Slovenskej republike v zahraničí.

Návrh zákona preto predstavuje „zatiahnutie ručnej brzdy“ – návrat k právnemu rámcu, ktorý umožňuje efektívne postihovať recidivujúcich páchateľov aj pri krádežiach so škodou nepresahujúcou 700 EUR. Cieľom je obnoviť, ale aj doplniť ustanovenie § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ktoré umožňuje kvalifikovať krádež ako trestný čin, ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch už odsúdený (za trestný čin, toto predstavuje doplnenie) alebo postihnutý (za priestupok). Táto časť návrhu musí nadobudnúť účinnosť okamžite, pretože situácia je neúnosná a vymkla sa spod kontroly. Orgány činné v trestnom konaní, ako aj poškodení, sú dnes prakticky bez nástrojov na efektívnu ochranu pred recidivujúcimi páchateľmi drobných krádeží. Dôvodom znovuzavedenia a doplnenia trestného činu krádeže sa nepriaznivá bezpečnostná situácia rieši okamžite, pretože je to potrebné a systém nie je okamžite schopný prijať iné efektívne riešenie.

Jedným z cieľov navrhovaného zákona je jednoznačne predísť tomu, aby sa na Slovensko rozšíril trend zo zahraničia, kde dochádza z individuálnych krádeží “z chudoby” k

organizovaným formám prejavujúcim sa konkrétne spôsobom, že do obchodu “nabehne” celý gang s rozdelením úloh. Všeobecne pozorovaný trend skokovito zvyšujúcej sa drobnej kriminality v obchodoch je tak nevyhnutné zastaviť, pretože hrozí jej prerastenie z formy “individuálnych zlodejov z chudoby” na (často medzinárodné) gangy (pokiaľ tu už nie sú).

Návrh zákona tiež zavádza nový druh trestu – trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Toto predstavuje komplexné riešenie problematiky drobných krádeží dostupnými možnosťami a v zahraničí osvedčenými nástrojmi trestného práva, ktoré cieľavedome posilňujú výchovný účinok trestov nespojených s odňatím slobody pri zachovaní princípu najmenšej potrebnej represie. Resocializačné a výchovné programy, ktoré majú byť podľa odporúčaní Rady Európy štandardizované, hodnotené a odborne vedené, musia viesť páchateľov k pochopeniu dôsledkov svojho protispoločenského správania. Účinok týchto programov môže byť popri využívaných motivačných a behaviorálnych technikách posilňovaný i zážitkovými formami, ako je návšteva väznice alebo minimálne čiastočná realizácia interaktívneho programu v bezpečnom / kontrolovanom prostredí väzenského zariadenia. Páchateľ vidí dôsledky trestnej činnosti, prejde emocionálnym uvedomením, rozvíja zodpovednosť. Odborné vedenie psychológmi a špeciálnymi pedagógmi (splnenie minimálnych personálnych štandardov pre udelenie akreditácie) so skúsenosťami s resocializáciou páchateľov garantuje, že takýto trest nebude mať čisto zastrašovací efekt, ale psychologickým spracovaním zážitku z väzenského prostredia pomôže odsúdeným pochopiť, že sloboda a dôvera spoločnosti sú hodnoty, o ktoré môže ľahko prísť. Rôzne podoby týchto programov sú realizované napríklad v Nemecku, Švédsku, či Francúzsku.

Zapojenie odborného personálu Zboru väzenskej a justičnej stráže do realizácie trestov nespojených s odňatím slobody zodpovedá nielen modernému európskemu trendu zdôrazňujúcemu prepojenie väzenského a komunitného prostredia, ale efektívne využíva personálne kapacity uvoľnené v zbore po novele Trestného zákona (návrh minimalizuje náklady na realizáciu odborných programov) a skúsenosti, ktoré Zbor väzenskej a justičnej stráže získal tvorbou štandardov a samotnou realizáciou resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov v rámci dvoch národných projektov Šanca na návrat a Šanca na návrat 2 spolufinancovaných Európskou úniou. Už štandardizované špecializované programy schválené v roku 2022 (finančná gramotnosť; rodina a vzťahy; zamestnanosť; život v komunite; druhá šanca; reštart; rozdielnosť nás spája; chcem sa zmeniť) sa nielen aktuálne dopĺňajú o multifaktorálny resocializačný a výchovno-vzdelávací program v probácii, ale zbor a jeho partneri disponujú riešiteľskými kolektívmi a možnosťami modifikácie programov v súlade s predloženým návrhom novely. Tento trest má výchovno-preventívny charakter a je určený najmä pre prípady, kde je potrebné posilniť rešpekt k právnemu poriadku bez nutnosti uloženia trestu odňatia slobody, a zapadá tak do konceptu restoratívnej justície. Cieľom je umožniť aj recidivistom drobných krádeží “prevýchovu”, nápravu, a to za účasti a asistencie štátu, aby boli recidivisti na jednej strane efektívne odstrašení pred páchaním ďalšej trestnej činnosti, ale na druhej strane aby nekončili hneď vo výkone trestu odňatia slobody, ale dostali šancu na prevýchovu a pomoc od štátu, čo taktiež zapadá do konceptu restoratívnej justície, no zároveň aj efektívne rieši problematiku opakovanej drobnej kriminality. Súd môže uložiť tento trest v rozsahu od 100 do 250 hodín, pričom určí konkrétnu lehotu výkonu. Odstrašujúce je pre páchateľa aj to, že tento trest musí vykonávať priamo v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Trest je určený najmä pre prípady krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ale môže byť uložený aj vtedy, ak to vyžaduje ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu. Takýto trest môže mať preto odôvodnené uplatnenie pri trestných činoch súvisiacich s alkoholom za volantom

alebo pri násilných trestných činoch, kde sa nejaví ako primerané aplikovať trest odňatia slobody.

Keďže ide o nový inštitút, ktorý si vyžaduje systémovú prípravu – najmä metodické nastavenie výchovných programov, personálne zabezpečenie, kapacitné plánovanie v ústavoch na výkon trestu a technickú koordináciu medzi súdmi a Zborom väzenskej a justičnej stráže – navrhuje sa, aby ustanovenia týkajúce sa tohto trestu nadobudli účinnosť až 1. júla 2026. Tento časový rámec s ohľadom na aktuálne nastavenie a prebiehajúce programy väzenstva je dostatočný a umožní dôslednú prípravu systému tak, aby bol nový trest v praxi vykonateľný, efektívny a spravodlivý.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, najmä v súvislosti so zavedením nového trestu účasti na výchovnom programe, ktorý si vyžaduje systémovú a technickú prípravu. Návrh má naopak pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, najmä v oblasti maloobchodu a služieb, kde posilňuje ochranu pred opakovanými drobnými krádežami a rovnako aj pozitívne sociálne vplyvy, najmä v oblasti ochrany majetku, verejného poriadku a bezpečnosti. Návrh nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy ani na rodinu a rodičovstvo.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

V § 32 písm. l) sa dopĺňa nový druh trestu – trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Tento trest má výchovno-preventívny charakter a je určený najmä pre prípady opakovanej drobnej kriminality, kde je potrebné posilniť rešpekt k právnemu poriadku bez nutnosti uloženia trestu odňatia slobody. Zavedením tohto trestu sa rozširuje paleta dostupných sankcií, ktoré umožňujú súdom diferencovanejší prístup k menej závažným, ale spoločensky rušivým deliktom. Trest má odstrašujúci účinok, pretože sa vykonáva priamo v ústave, no zároveň poskytuje páchateľovi šancu na nápravu a prevýchovu, aby nepokračoval v trestnej činnosti a nebol nakoniec odsúdený na trest odňatia slobody. Páchateľ do daného ústavu dochádza za účelom vykonania výchovného programu v rozsahu určenom minimálne 100 hodín, čo predpokladá obdobie najmenej jedného mesiaca a viac, počas ktorých sa daný program realizuje. Páchateľ trávi čas “za múrmi väzníc” len za účelom účasti na výchovnom programe počas daného dňa. Uvedený trest zapadá do konceptu restoratívnej justície. Nejde v žiadnom prípade o koncept tzv. krátkodobých trestov na výkon trestu odňatia slobody.

K bodu 2

V § 34 ods. 7 sa vylučuje možnosť popri sebe uložiť trest odňatia slobody a trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Dôvodom je práve povaha nového trestu účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ktorý má byť miernejším trestom než trest odňatia slobody, má sa akcentovať jeho výchovno-preventívny charakter a má slúžiť na to, aby boli páchatelia odstrašení od ďalšej trestnej činnosti, aby im štát poskytol určitú podporu s cieľom ich nápravy a neskončili napokon práve vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 3

Zavádza sa nový § 64a, ktorý definuje obsah a rozsah nového trestu účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Súd môže uložiť tento trest v rozsahu od 100 do 250 hodín, pričom určí konkrétnu lehotu výkonu. Trest je určený najmä pre prípady krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ale môže byť uložený aj vtedy, ak to vyžaduje ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku vzhľadom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu. Programy budú zamerané na posilnenie právneho vedomia, prevýchovu a zodpovednosť páchateľa, pričom sa predpokladá metodická príprava zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže.

K bodom 4 až 6

V § 212 ods. 1 sa dopĺňa nové písmeno g), ktoré obnovuje skutkovú podstatu krádeže pri opakovanej delikvencii, a to či už za trestný čin (teda krádež s výškou škody nad 700  EUR) alebo priestupok (krádež, ktorá nepresahuje výšku škody 700  EUR). Podľa tohto ustanovenia bude možné kvalifikovať krádež ako trestný čin, ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch už odsúdený (za trestný čin) alebo postihnutý (za priestupok). Táto úprava nadobúda účinnosť okamžite, keďže situácia v oblasti drobných

krádeží je neúnosná a vymkla sa spod kontroly. V bodoch 4 a 5 sa pre zaradenie nového bodu g) presúva spojka “alebo” z písmena e) do písmena f).

K bodu 7

V § 342 ods. 1 sa rozširuje skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia o konanie, ktorým páchateľ bez vážneho dôvodu nenastúpi na výkon nového trestu účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu odňatia slobody alebo ho závažne marí. Cieľom je zabezpečiť vymožiteľnosť nového trestu a posilniť jeho autoritu, aby sa nestal formálnym a neúčinným opatrením.

K čl. II.

V Trestnom poriadku sa dopĺňa nový § 444b, ktorý upravuje procesné podmienky výkonu trestu účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Predseda senátu je povinný upovedomiť príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko. Ústav má zase povinnosť informovať súd o prípadnom nenastúpení na výkon trestu alebo o jeho marení, pričom súd bezodkladne oznámi tieto skutočnosti okresnému prokurátorovi. Tým sa zabezpečí rýchla reakcia systému a predíde sa neefektívnosti výkonu tohto trestu.

K čl. III.

Navrhuje sa, aby ustanovenia týkajúce sa nového trestu účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu nadobudli účinnosť 1. júla 2026. Ostatné časti novely zákona, ktoré obnovujú skutkovú podstatu krádeže pri opakovanej delikvencii, nadobudnú z dôvodu nutnosti okamžitého návratu k pôvodnej právnej úprave účinnosť dňom vyhlásenia.