D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Mária Kolíková, Branislav Gröhling, Martina Bajo Holečková, Vladimíra Marcinková, Juraj Krúpa, Vladimír Ledecký a Marián Viskupič.

Predložený návrh zákona reaguje na vážny spoločenský problém, ktorý vznikol po novelizácii Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024, keď sa hranica škody pre kvalifikáciu krádeže ako trestného činu zvýšila zo sumy presahujúcej 266 eur na 700 eur a zároveň bolo z § 212 ods. 1 vypustené písm. g), ktoré pri krádežiach trestnoprávne postihovalo priestupkovú recidívu. Táto zmena bola podobne ako veľká časť celej novely nedomyslená, nepripravená, nesprevádzaná inými opatreniami, ktoré by zamedzili masovému nárastu drobných krádeží. Naopak ďalšie schválené zmeny negatívny efekt zrušenia postihovania priestupkovej recidívy a zvýšenia hranice malej škody ešte posilnili. Či už išlo o všeobecné znižovanie trestných sadzieb alebo skracovanie premlčacích dôb.

Vypustenie § 212 ods. 1 písm. g) sa udialo prostredníctvom schválenia pozmeňujúceho návrhu koaličných poslancov v druhom čítaní. Deklarovaným cieľom bolo zamedziť trestnému postihu bagateľných skutkov, pri ktorých vznikala škoda v jednotkách eur, resp. ani nemusela vzniknúť škoda. Výsledkom však bol výrazný nárast krádeží v obchodoch a ohrozovanie súkromného vlastníctva občanov, ktoré vzhľadom na zvýšenie hranice malej škody vôbec nemá charakter bagateľných skutkov.

Na túto zmenu neboli dostatočne pripravené kompetentné orgány. Chýbala pripravenosť, ale aj odborná a verejná diskusia k takejto zásadnej zmene dotýkajúcej sa veľkej masy protiprávnej činnosti proti majetku. Táto zmena spôsobila okrem iných negatívnych následkov nárast krádeží vecí v hodnote do 700 eur, osobitne s dôrazom na drobné krádeže, na čo upozorňujú aj starostovia a primátori miest a obcí, ako aj obchodné reťazce. Aktuálny právny stav je, že aj opakované krádeže, pri ktorých nie je spôsobená malá škoda, teda škoda najmenej 700 eur, prestali byť trestným činom, čím sa výrazne obmedzila možnosť orgánov činných v trestnom konaní účinne reagovať na recidívu. Súčasné nastavenie trestnej politiky nie je efektívne a neplní svoj účel, predovšetkým neodstrašuje páchateľov od ďalších krádeží. Riešenie krádeží do 700 eur na úrovni priestupkov je neefektívne, zdĺhavé, sankcie nízke, personálne kapacity príslušných orgánov sú nedostatočné. V praxi to vedie k frustrácii obchodníkov, verejnosti aj polície, a taktiež vytvára pocit beztrestnosti u páchateľov, ktorí sa dopúšťajú opakovanej drobnej kriminality a sú stále agresívnejší, pretože ich systém nevie dostatočne potrestať a odstrašiť. Zároveň to poškodzuje obchodníkov, ale aj obyvateľov (napr. pri krádežiach bicyklov, mobilov, kabeliek, peňaženiek a pod.) a celkovo zhoršuje bezpečnosť v Slovenskej republike a v konečnom dôsledku aj obraz o Slovenskej republike v zahraničí. Ochrana vlastníctva je jednou zo základných úloh štátu. Štát za súčasnej vlády na túto základnú úlohu štátu do veľkej miery rezignoval. Prestal účinne chrániť majetok ľudí a firiem.

Návrh zákona preto predstavuje „zatiahnutie ručnej brzdy“ – návrat k právnemu rámcu, ktorý umožňuje efektívne postihovať recidivujúcich páchateľov aj pri krádežiach so škodou nepresahujúcou 700 eur. Cieľom je obnoviť, ale aj doplniť ustanovenie § 212 ods. 1

písm. g) Trestného zákona, ktoré umožňuje kvalifikovať krádež ako trestný čin, ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch už odsúdený (za trestný čin, toto predstavuje doplnenie) alebo postihnutý (za priestupok). Orgány činné v trestnom konaní, ako aj poškodení, sú dnes prakticky bez nástrojov na efektívnu ochranu pred recidivujúcimi páchateľmi drobných krádeží.

Jedným z cieľov navrhovaného zákona je jednoznačne predísť tomu, aby sa na Slovensko rozšíril trend zo zahraničia, kde dochádza z individuálnych krádeží “z chudoby” k organizovaným formám prejavujúcim sa konkrétne spôsobom, že do obchodu “nabehne” celý gang s rozdelením úloh. Všeobecne pozorovaný trend skokovito zvyšujúcej sa drobnej kriminality v obchodoch je tak nevyhnutné zastaviť, pretože hrozí jej prerastenie z formy “individuálnych zlodejov z chudoby” na (často medzinárodné) gangy (pokiaľ tu už nie sú).

Problém nárastu drobných krádeží vyžaduje riešenie, ktoré je overené, a pri ktorom možno predpokladať, že bude fungovať a bude alebo je aspoň pravdepodobné, že by mohlo byť účinné, lebo v minulosti existovalo, fungovalo a plnilo svoj účel. Nie experimentovať a prichádzať ako s alternatívou s úplne neodskúšanými riešeniami, o ktorých nevedno, či budú fungovať, či budú dostatočne odstrašujúce pre páchateľov, a ktoré sú závislé od množstva ďalších predpokladov, pri ktorých nevedno, či budú naplnené. Predkladaný návrh predstavuje už v minulosti fungujúce riešenie.

Na potrebu obnovenia tohto ustanovenia opakovane upozornila Generálna prokuratúra SR, samosprávy miest a obcí, ako aj Zväz obchodu SR.

Podobnú úpravu obsahuje český Trestní zákoník v § 205 ods. 2, podľa ktorého sa trestného činu krádeže dopustí aj ten, kto bol za taký čin v posledných troch rokoch odsúdený alebo potrestaný. Česká skúsenosť potvrdzuje, že takáto norma je účinným nástrojom proti opakovanej drobnej majetkovej kriminalite.

Predkladatelia návrhu si uvedomujú, že toto riešenie môže v niektorých prípadoch viesť k neprimerane prísnym trestom, ak štát nepoužije ďalšie súčinné opatrenia na prevýchovu páchateľov. Cieľom návrhu nie je trestne postihovať sociálne slabých ľudí za jednorazové konanie z núdze, ale reagovať na systematickú a recidivujúcu majetkovú kriminalitu, ktorá dlhodobo zaťažuje obchodníkov a miestne samosprávy. Predkladatelia si uvedomujú, že v určitej miere možno zabrániť neprimeraným trestom využívaním materiálneho korektívu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Ten (§ 10 ods. 2 Trestného zákona) umožňuje v odôvodnených prípadoch posúdiť čin ako priestupok, ak jeho závažnosť je nepatrná.

Predkladatelia návrhu zákona zároveň ponúkajú aj komplexnejšie a systémovejšie riešenie, ktoré môže viesť nielen k zníženiu počtu drobných krádeží, ale aj zabrániť riziku neprimerane prísnych trestov a pôsobiť preventívne voči páchaniu tohto typu kriminality. Návrh zákona sa predkladá paralelne a ako doplnenie k návrhu systémového riešenia v podobe návrhu novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorým sa okrem obnovenia trestania priestupkovej recidívy dopĺňa zoznam trestov o trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Ten by sa mal primárne uplatňovať na páchateľov drobných krádeží podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a pôsobiť na nich výchovno-preventívne.

V prípade, že parlamentná väčšina nebude mať vôľu pristúpiť k systémovému a komplexnému riešeniu, predstavuje len samotné obnovenie priestupkovej recidívy podľa názoru predkladateľov síce nie optimálne riešenie, ale rozhodne zlepšenie oproti súčasnému právnemu stavu, ako aj lepšiu alternatívu voči prípadným iným dosiaľ neodskúšaným riešeniam, ktoré nie sú zatiaľ legislatívne, ani prakticky pripravené. Navrhované riešenie je z minulosti odskúšané a možno predpokladať, že povedie k zníženiu počtu drobných krádeží a na ich páchateľov bude pôsobiť odstrašujúco. Zároveň jeho schválením možno vytvoriť priestor pre budúce hľadanie systémových a komplexnejších riešení problému drobných krádeží.

Navrhuje sa, aby zákon navrhol účinnosť okamžite, pretože situácia je neúnosná a vymkla sa spod kontroly, preto riešenie nemožno odkladať.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, najmä v súvislosti so zvýšením počtu odsúdených za drobné krádeže na základe obnovenia priestupkovej recidívy. Návrh má naopak pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, najmä v oblasti maloobchodu a služieb, kde posilňuje ochranu pred opakovanými drobnými krádežami a rovnako aj pozitívne sociálne vplyvy, najmä v oblasti ochrany majetku, verejného poriadku a bezpečnosti. Návrh nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy ani na rodinu a rodičovstvo.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s bodom 3.

K bodu 3

V § 212 ods. 1 sa dopĺňa nové písmeno g), ktoré obnovuje skutkovú podstatu krádeže pri opakovanej delikvencii, a to či už za predchádzajúci trestný čin (teda krádež s výškou škody nad 700  eur) alebo priestupok (krádež, ktorá nepresahuje výšku škody 700  eur). Podľa tohto ustanovenia bude možné kvalifikovať krádež ako trestný čin, ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch už odsúdený (za trestný čin) alebo postihnutý (za priestupok).

K čl. II.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. Dôvodom je potreba čo najskoršieho riešenia akútneho problému drobných krádeží prostredníctvom návratu k pôvodnej právnej úprave vo vzťahu k priestupkovej recidíve.