D ô v o d o v á s p r á v aA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič a Vladimír Ledecký.
Predmetom predloženého návrhu zákona je zavedenie limitov pre zamestnávanie zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tento limit sa navrhuje stanoviť na úrovni 5 % všetkých štátnozamestnaneckých, resp. pracovných miest v danej rozpočtovej organizácii a zároveň na 5 % mzdových prostriedkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny rok.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vykazujú viacero špecifík, najmä:
i) nízky maximálny rozsah pracovného času,
ii) možnosť práce z domu bez nutnosti fyzickej prítomnosti na pracovisku,
iii) odmeny dohodárov nie sú viazané na platové tabuľky a
iv ) možnosť súbežného podnikania .
Z hľadiska transparentnosti je tiež dôležité spomenúť, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie sú ani povinne zverejňovanými zmluvami podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám . Majú teda zo zákona výnimku pri zverejňovaní v Centrálnom registri zmlúv. Uvedené skutočnosti vytvárajú predpoklady na to, aby sa dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zakrývali dodávky služieb a obchádzal sa tak Centrálny register zmlúv.
Vo verejnom sektore financovanom z verejných zdrojov je tak vytvorený priestor na to, že tieto dohody môžu byť využívané aj na činnosti, na ktoré majú tieto inštitúcie svoj aparát alebo na činnosti, o ktorých zmysluplnosti možno mať oprávnené pochybnosti – do tejto kategórie patrí najmä vypracovanie rôznych štúdií, analýz, stratégií, ktoré mnohokrát svojim obsahom vykazujú nízku odbornú hodnotu a obmedzenú praktickú využiteľnosť .
Na rozdiel od zmlúv, ktoré sa povinne zverejňujú v Centrálnom registri zmlúv, nie je pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zabezpečená verejná kontrola nad tým, či osoba pracujúca na základe dohody skutočne vykonáva dohodnutú činnosť, či je táto činnosť opodstatnená a využiteľná, či ju nie je možné zabezpečiť prostredníctvom vlastných zamestnancov, a či výška odmeny primerane zodpovedá rozsahu a náročnosti vykonanej práce.
Cieľom návrhu nie je plošne dehonestovať prácu všetkých dohodárov vo verejnom sektore ani ich vystavovať neprimeranej verejnej kritike a zverejňovať ich zárobky. Návrh zákona dohody vo verejnom sektore nezakazuje, ani nenavrhuje ich zverejňovanie, ale vracia im ich pôvodný účel, a tým je ich doplnkový charakter. Tento doplnkový charakter je v návrhu zákona vyjadrený percentuálne ako 5 % štátnozamestnaneckých, resp. pracovných miest v danej inštitúcii, a súčasne tým, že na mzdy dohodárov môže ísť 5 % platových a mzdových prostriedkov vyplatených v danej inštitúcii za predchádzajúci kalendárny rok.