DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslankyne Národnej rady SR Irena Bihariová a Beáta Jurík predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Predkladaný poslanecký návrh zákona reaguje na mimoriadne dynamický vývoj trestnoprávnej legislatívy v Slovenskej republike v priebehu roku 2024, ktorý vyvrcholil prijatím tzv. „veľkej novely“ trestnoprávnych kódexov, vykonanej zákonom č. 40/2024 Z. z., resp. nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024.

Už počas legislatívneho procesu sa ukázalo, že pôvodný návrh „veľkej novely“ trpí významnými systémovými a koncepčnými nedostatkami. Bol opakovane a zásadným spôsobom menený prostredníctvom poslaneckých pozmeňujúcich návrhov, čo viedlo k oslabeniu jeho vnútornej konzistencie ako aj celého systému trestnoprávnych kódexov.

Zvlášť problematickým dôsledkom „veľkej novely“ je rozšírenie možností ukladania alternatívnych trestov, najmä trestu domáceho väzenia [§ 53 ods. 1 písm. a) TZ], ktorého horná hranica výmery bola zvýšená až na päť rokov, a to aj pri trestných činoch, ktorých horná hranica trestnej sadzby dosahuje desať rokov odňatia slobody.

Táto úprava umožňuje súdu uložiť trest domáceho väzenia aj páchateľom závažných násilných a sexuálnych trestných činov, čím sa vytvára nesúlad so zásadou proporcionality trestnej represie a oslabuje preventívna aj výchovná funkcia trestu.

Rovnako problematické je rozšírenie možnosti uloženia podmienečného trestu odňatia slobody (§ 49 a § 51 TZ). Novela umožnila uložiť:

●trest odňatia slobody s podmienečným odkladom až do troch rokov bez probačného dohľadu (predtým do dvoch rokov),

●trest odňatia slobody s probačným dohľadom až do štyroch rokov (predtým do troch rokov).

Takto formulovaná úprava ukladania trestu domáceho väzenia a trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom nijako neobmedzuje možnosť jej použitia podľa závažnosti trestného činu, a preto sa týka aj závažných násilných trestných činov, ako sú napríklad:

●vražda novonarodeného dieťaťa matkou (§ 146 TZ) – sadzba 4 až 8 rokov

●zabitie (§ 147, § 148 TZ) – sadzby 3 až 10 rokov, resp. 5 až 10 rokov (na chránenej osobe),

●obchodovanie s ľuďmi (§ 179 TZ) – sadzba 4 až 10 rokov,

●pozbavenie osobnej slobody (§ 182 TZ) – sadzba 4 až 10 rokov,

●branie rukojemníka (§ 185 TZ) – sadzba 4 až 10 rokov,

●znásilnenie (§ 199 TZ) – sadzba 5 až 10 rokov,

●sexuálne násilie (§ 200 TZ) – sadzba 5 až 10 rokov,

●sexuálne zneužívanie (§ 201 TZ) - sadzba 3 roky až 10 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené pravidlá ukladania trestu domáceho väzenia a podmienečného

odkladu výkonu TOS, ako aj príklady trestných činov činov, pri ktorých je možné uloženie

takejto miernej sankcie, je evidentná disproporcia medzi ujmou na strane poškodenej osoby

(ev. ujmou na hodnotách, ktorých ochrana je verejnom záujme štátu) a sankciou na strane

páchateľa.

V spojitosti s tým takýto koncept trestania len zvýrazňuje skutočnosť, že trestanie páchateľov

akokoľvek závažných tr činov (teda vôbec nie “len” majetkových a hospod.) stratilo

odstrašujúci účinok (účel individuálnej represie a prevencie a účel generálnej prevencie) a

nepovedie k spravodlivému potrestaniu páchateľa .

Možnosť uloženia trestu domáceho väzenia či podmienečného odkladu výkonu trestu pri takýchto skutkoch je z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti a ochrany práv obetí neudržateľná. Preto navrhujeme parciálne korekcie ukladania týchto trestov, ktoré sú vysvetlené v osobitnej časti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 33a ods. 3)

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti je potrebné vykonať korekciu všeobecných zásad ukladania sankcií podľa Trestného zákona. Zásady ukladania sankcií podľa § 33a TZ boli

zjavne inšpirované českou právnou úpravou (přiměřenost trestních sankcí, § 38 českého TZ č.

40/2009 Sb.). Prvú vetu § 33a ods. 3 TZ je možné akceptovať z hľadiska zákonnej realizácie

ústavného princípu proporcionality zásahov do základných práv a slobôd. Nad rámec inšpirácie

českou právnou úpravou slovenský zákonodarca k tomu veľkou novelou č. 40/2024 Z. z.

doplnil druhú vetu - imperatív preferencie ukladania trestov nespojených s odňatím slobody,

čo má praktický následok v tom, že peňažný trest sa stáva generálne aplikovaným trestom,

pričom sa legislatívne upozadilo napĺňanie účelu trestu: individuálna represia a prevencia a

generálna prevencia.

Preto navrhujeme ponechať len prvú vetu uvedeného ustanovenia, v ktorej je už obsiahnutý aj

význam druhej vety. K tomu ako vyváženie preferencie menej citeľných sankcií navrhujeme

doplniť novú druhú vetu, ktorá ukladá povinnosť súdu vždy pri ukladaní sankcií naplniť účel

sankcie, teda účel trestu (§ 34 ods. 1 TZ) alebo účel ochranného opatrenia (§ 35 ods. 1 TZ) -

podľa toho, ktorý druh sankcie v konkrétnom prípade súd ukladá. Z hľadiska ochrannej funkcie

trestného práva hmotného ako aj všeobecnej dôvery verejnosti v systém trestného práva a

trestnú spravodlivosť totiž nie je možné zohľadňovať len citeľnosť sankcie voči páchateľovi

(teda brať na zreteľ a zachovávať základné práva a slobody páchateľa) bez toho, že by sa

zároveň bral na zreteľ imperatív naplnenia účelu sankcie.

Táto zmena úzko súvisí so zmenami navrhnutými v ďalších novelizačných bodoch, ktorými sa

vykonávajú korekcie vzhľadom na neprimeranosť ukladania miernejších (alternatívnych)

sankcií aj pri závažných trestných činoch (vrátane násilných trestných činoch). Pri zvažovaní

uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody ako aj trestu domáceho

väzenia totiž súd musí okrem povinnosti výberu menej citeľnej sankcie naplniť aj povinnosť

naplniť účel sankcie.

K bodu 2 (§ 51 ods. 1)

Tzv. veľkou novelou č. 40/2024 Z. z. bola vykonaná zásadná zmena, ktorá spočívala v rozšírení možnosti ukladania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, a to z dvoch na tri roky bez probačného dohľadu a z troch na štyri roky s probačným dohľadom. Táto zmena nebola bližšie podložená kriminologickými výskumami, ktoré by preukazovali, že trest odňatia slobody uložený vo výmere až štyroch rokov je spôsobilý plniť svoj účel aj vtedy, keď je uložený s probačným dohľadom. Táto zmena otvorila možnosť ukladať podmienečné tresty aj pri relatívne závažných trestných činoch, ktoré majú dolnú hranicu trestnej sadzby na úrovni štyroch rokov, pričom súd nemusí uplatniť inštitút mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Z uvedeného dôvodu navrhujeme zjednotiť hranicu ukladaného trestu odňatia slobody, pri ktorom je možný podmienečný odklad, a to na úrovni troch rokov - rovnako pri podmienečnom odklade bez probačného dohľadu ako aj s probačným dohľadom. Probačný dohľad súd určí pri

ukladaní podmienečného odkladu vtedy, keď zváži, že vzhľadom na osobu páchateľa je potrebné jeho správanie sledovať a kontrolovať, pričom účelom probačného dohľadu je mu poskytnúť zodpovedajúcu starostlivosť, aby bol naplnený účel trestu (§ 34 ods. 1 TZ).

Zváženie týchto okolností bude v aplikačnej praxi odlišovať postup súdu, keď uloží podmienečný trest odňatia slobody bez probačného dohľadu (§ 49 ods. 1 TZ), od postupu súdu, keď uloží podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom (§ 51 ods. 1 TZ).

Navrhovaná zmena je tiež inšpirovaná českou právnou úpravou, podľa ktorej je hranica ukladaného trestu odňatia slobody, pri ktorom je možný podmienečný odklad zjednotená na

úrovni troch rokov (§ 81 a 84 českého TZ č. 40/2009 Sb.).

K bodu 3 (§ 51 ods. 2 prvá veta)

Navrhovaná zmena čiastočne obmedzuje diskrečnú právomoc súdu pri stanovení dĺžky skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Obmedzenie tejto diskrečnej právomoci spočíva v tom, že skúšobná doba nesmie byť kratšia ako dĺžka trestu odňatia slobody, ktorý je podmienečne odložený. Toto obmedzenie súvisí so skutočnosťou, že je potrebné zvýšene sledovať a kontrolovať správanie páchateľa v skúšobnej dobe s probačným dohľadom, a preto skúšobná doba musí byť stanovená v primeranej dĺžke. To napríklad znamená, že ak súd uloží podmienečný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom vo výmere troch rokov, skúšobná doba môže mať podľa uváženia súdu dĺžku tri roky až päť rokov.

Aj v tomto prípade je navrhovaná zmena inšpirovaná českou právnou úpravou (§ 85 českého

TZ č. 40/2009 Sb.).

K bodom 4 a 5 [§ 53 ods. 1 písm. a) a 53 ods. 2]

Vzhľadom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti navrhujeme zúžiť rozsah trestných činov, pri ktorých je možné uložiť trest domáceho väzenia ako samostatný alternatívny trest (tzv. front door variant), a to len pri trestných činoch, kde horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov. Podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá bola zavedená novelou č. 214/2019 Z. z., bolo možné tento alternatívny trest uložiť pri trestnom čine, kde horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje desať rokov. Následne tzv. veľkou novelou č. 40/2024 Z. z. bola vykonaná zásadná zmena spočívajúca v tom, že sa zvýšila maximálna výmera trestu domáceho väzenia zo štyroch na päť rokov.

Následkom toho je možné uložiť tento alternatívny trest aj pri závažných násilných zločinoch, akými sú znásilnenie (§ 199 ods. 1 TZ s trestnou sadzbou 5 až 10 rokov) alebo sexuálne násilie (§ 200 ods. 1 TZ s rovnakou trestnou sadzbou), príp. obchodovanie s ľuďmi (§ 179 ods. 1 TZ s trestnou sadzbou 4 roky až 10 rokov), a to bez toho, aby bolo potrebné aplikovať mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby (§ 39 TZ). Takto nastavená trestná politika je neprimeraná vo vzťahu k ochrannej funkcii trestného práva ako aj k napĺňaniu pozitívnych záväzkov štátu, ktoré vyplývajú z garancií základných práv a slobôd obetí a poškodených trestnými činmi (pozitívne záväzky vyplývajúce napr. z čl. 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Preto považujeme za nevyhnutné znížiť hornú hranicu trestnej sadzby trestných činov, pri ktorých je možné uložiť trest domáceho väzenia ako alternatívny trest z desiatich rokov na osem rokov, čím sa vylúči možnosť uloženia tohto trestu pri uvedených zločinoch. Zároveň sa tým podmienka ukladania trestu domáceho väzenia čiastočne zosúladí s povinnosťou obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody podľa § 34 ods. 6 TZ, keďže trest odňatia slobody sa povinne ukladá pri trestných činoch, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje osem rokov (pričom trest odňatia slobody a trest domáceho väzenia nemožno uložiť paralelne, § 34 ods. 7 TZ).

Okrem uvedeného, z kriminologických výskumov vyplýva, že čím dlhšie je odsúdený vo výkone alternatívneho trestu (najmä trestu domácheo väzenia), tým vyššie je riziko jeho „zlyhania“, t. z. pravdepodobnosť porušovania podmienok výkonu alternatívneho trestu (povinnosti zdržiavať sa v obydlí v určených časoch), resp. porušovania primeraných obmedzení a povinností, ktoré sú uložené v súvislosti s výkonom alternatívneho trestu (napr. zákaz požívania alkoholických nápojov, povinnosť nepriblíženia sa k poškodenému, zákaz kontaktu vrátane elektronickej komunikácie atď.). Z tohto hľadiska sa ukladanie trestu domáceho väzenia až vo výmere piatich rokov javí nielen ako neprimerané, ale aj ako rizikové vzhľadom na napĺňanie účelu trestu (§ 34 ods. 1 TZ) ochranu základných práv a slobôd poškodených a obetí trestného činu.

K bodom 6 a 7 (§ 65a ods. 1)

Vzhľadom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti ako aj na dôvody uvedené k novelizačným bodom 4 a 5 navrhujeme taktiež zmenu podmienok premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia podľa § 65a TZ (tzv. back door variant trestu domáceho väzenia).

Tzv. veľkou novelou č. 40/2024 Z. z. boli neprimeraným spôsobom rozšírené možnosti aplikácie back door variant trestu domáceho väzenia, bez náležitého expertného výpočtu koľkých osôb vo výkone trestu odňatia slobody sa má možnosť návrhu na premenu týkať, resp. bez stanovenia podrobnejších podmienok, ktoré by vylúčili možnosť premeny na trest domáceho väzenia pri závažných násilných trestných činoch. Tieto zmeny vykonané novelou sú nasledujúce:

●premena možná pri akomkoľvek trestnom čine bez obmedzenia hornou hranicou trestnej sadzby;

○to znamená, že z hľadiska tejto podmienky zákonodarca „zjednotil“ možnosť aplikácie premeny na trest domáceho väzenia a podmienečného prepustenia (§ 66 a 67 TZ); toto však nebolo primerane odôvodnené vzhľadom na fakt, že pri podmienečnom prepustení sa na rozdiel od premeny vyžaduje splnenie podmienky, že je možné od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život; absencia pozitívnej prognózy budúceho správania odsúdeného je riziková najmä pri závažných násilných trestných činoch (napr. znásilnenie spáchané na chránenej osobe podľa § 199 ods. 2 TZ) z hľadiska možnej recidívy;

●podmienka, že odsúdený musí vykonať aspoň tretinu trestu odňatia slobody (ktorý mu bol súdom uložený alebo prezidentom zmiernený) sa aplikuje len v prípade, ak ide o odsúdeného, ktorý bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody;

○to znamená, že ak ide o odsúdeného, ktorý v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody (buď vôbec nebol trestaný, alebo mu bol uložený len

alternatívny trest alebo podmienečný trest odňatia slobody), takýto odsúdený nemusí vykonať celú tretinu trestu a premena je potenciálne možná po krátkom čase, pričom 5 rokov trestu vykoná v rámci domáceho väzenia;

●zvyšok trestu odňatia slobody môže byť až v dĺžke piatich rokov (pričom v právnej úprave pred novelou to boli tri roky).

Podmienky ukladania trestu domáceho väzenia v back door variante môžu byť určené mierne širšie (benevolentnejšie) v porovnaní s podmienkami ukladania trestu domáceho väzenia vo front door variante, keďže pri rozhodovaní súdu o vine a treste je na začiatku uložený prísnejší trest domáceho väzenia, do ktorého odsúdený nastúpi a vykonáva ho a až následne prichádza k zmierneniu výkonu trestnej sankcie vo forme premeny na trest domáceho väzenia. Tieto podmienky však nesmú byť neprimerané vzhľadom na povahu a závažnosť trestnej činnosti, resp. dĺžku zostávajúceho trestu odňatia slobody, ktorého zvyšok sa má ešte vykonať.

Preto navrhujeme, že výkon trestu domáceho väzenia v back door variante bude možný pri trestných činoch, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 10 rokov, zatiaľ čo uloženie trestu domáceho väzenia vo front door variante bude možné pri trestných činoch, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 8 rokov (ako sme vysvetlili k novelizačným bodom 4 a 5).

Taktiež navrhujeme skrátenie požadovaného zvyšku trestu odňatia slobody z piatich rokov na štyri roky, keďže päťročný výkon alternatívneho trestu domáceho väzenia považujeme za neprimerane dlhý, a to aj vzhľadom na zvýšené riziko zlyhania odsúdeného (ako sme vysvetlili k novelizačným bodom 4 a 5).

K čl. II

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakančnú dobu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. marca 2026.