DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu zákona:
poslanec a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Michal Sabo a Jana Hanuliaková
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu: Hlava XX (Životné prostredie) čl. 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135. 30. 5. 1991; Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení; gestor MŽP SR c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Smernica už bola do právneho poriadku SR transponovaná.
b) informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike
Porušenie č. 2016/2191 z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa článkov 3, 4, 5, 10 a 15 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd a podľa častí A, B a D prílohy I k uvedenej smernici (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40),
16. decembra 2024 Európska komisia postúpila vec Súdnemu dvoru Európskej únie.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
úplne
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
A.3. Poznámky
Predložený návrh bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko zaťaží vodárenské spoločnosti (VS) nákladmi na znalcov z dôvodu zavedenia povinnosti preceniť majetok vodárenských spoločností. Precenenie majetku je potrebné nielen kvôli tomu, aby malo Slovensko správne dáta, ale preto, že nesprávna hodnota má široké dopady. Časť majetku totiž dostali VS od štátu bezodplatne, a to transformáciou socialistického štátneho majetku, časť majetku je už účtovne odpísaná a ďalšiu veľkú časť majetku nadobudli VS od obcí za 1,- euro, pričom obce vybudovali túto infraštruktúru z vlastných zdrojov, dotácie z Environmentálneho fondu alebo z európskych fondov. Ocenenie majetku jeho reálnou hodnotou je nevyhnutné pre vytváranie primeranej účelovej finančnej rezervy na obnovu vodárenskej infraštruktúry podľa zákona. Táto účelová finančná rezerva sa tvorí na základe ročných odpisov z technickej hodnoty majetku. Zvýšením technickej hodnoty majetku vodárenských spoločností po precenení majetku sa zvýši aj účelová finančná rezerva, a tým sa zvýši aj obnova verejných vodovodov a verejných kanalizácií. V dlhodobom horizonte tak bude mať návrh pozitívny sociálny vplyv a aj pozitívny dopad na vodárenské spoločnosti. V súčasnosti, ako konštatuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), je veľká časť životne dôležitej infraštruktúry desaťročia po životnosti, nakoľko nie je realizovaná potrebná obnova tejto infraštruktúry. Mieru opotrebenia majetku uvádza NKÚ v štyroch kontrolovaných VS k 31.12.2023 na úrovni od 42,75 % do 53,83 %.
Kvantifikácia vplyvu precenenie majetku VS nie je možná, nakoľko štát nedisponuje prehľadom toho, aké percento majetku a v akej predpokladanej hodnote je takto zanesené v účtovníctve VS. Podľa údajov NKÚ tvoril majetok za 1 euro u štyroch kontrolovaných VS
získaný v kontrolovanom období (2021-2023) do majetku k celkovému vykazovanému rozsahu majetku cca 11,2 % (vodovodná sieť, kanalizačná sieť, vodojemy, vodovodné prípojky, kanalizačné prípojky a čistiarne odpadových vôd). Pri aplikácii tohto pomeru na všetky vodárenské spoločnosti ide celkovo o majetok za viac ako 330 miliónov eur. Informáciami o hodnote už odpísaného majetku, resp. majetku nadobudnutého bezodplatne nedisponuje žiadny úrad.
Náklady na precenenie majetku budú závislé od rozsahu majetku VS. Tieto náklady sa stávajú oprávnenými nákladmi pre výpočet vodného a stočného. Z toho vypláva negatívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Podľa dostupných údajov však pôjde o marginálny vplyv v desatinách centu na m3 vody.
Zvýšené náklady budú navyše kompenzované očakávaným zlepšením kvality infraštruktúry, čo prispeje k vyššej efektivite a menším stratám a malo by viesť k zníženiu výšky vodného a stočného. Realizácia obnovy vodárenskej infraštruktúry zamedzí stratám vody, ktoré NKÚ v správe Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach z roku 2024 udáva nasledovne: “Jedným z dôsledkov stavu majetku sú značné straty vody. Časté poruchy a havarijné stavy na prívodoch vody, ale aj na vodovodných sieťach nepriaznivo vplývajú na plynulosť dodávky vody spotrebiteľom, čím dochádza k plytvaniu vody i energie. Straty z objemu vody určenej na úpravu, aby bola nezávadná, sa v prípade vybraných vodární pohybovali v rozmedzí od 25,00 % (VVS) do 32,94 % (PVS), čo v objeme činilo 51,2 mil. m3 pitnej vody za rok 2023.” Celkové straty vody v SR boli podľa štatistického úradu na úrovni 93 491 000 m3 za rok 2023, čo pri priemernej cene znamenalo stratu takmer 120 miliónov eur za rok. Straty vody sú oprávneným nákladom pre výpočet ceny vodného a stočného, a preto zamedzením stratám môže prísť z dlhodobého hľadiska k zníženiu ceny vodného a stočného. Zamedzenie stratám vody považujeme za pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, aj za pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, nakoľko obnovou infraštruktúry dôjde k efektívnejšiemu využívaniu vodných zdrojov a nakladaniu s pitnou vodou a tiež dôjde k obnove kanalizačnej infraštruktúry. Lepšie odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie zníži znečistenie životného prostredia týmto odpadom. Nedostatočné čistenie odpadových vôd vedie k znečisteniu povrchových a podzemných vôd, čo má vážne dôsledky pre životné prostredie a ľudské zdravie. Odpadové vody obsahujú množstvo znečisťujúcich látok ako sú rezíduá liekov, mikroplasty, pesticídy a iné mikropolutanty.
A.4. Alternatívne riešenia
Nepredkladajú sa.
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a ich stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.