Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Michal Sabo a Jana Hanuliaková.

Cieľom návrhu zákona je vniesť transparentnosť do sektoru vodárenstva tak, aby boli položky oprava a obnova jasne rozlíšiteľné, vytváranie účelovej finančnej rezervy na obnovu zodpovedajúce skutočným potrebám a riadenie vodárenských spoločností predvídateľné a kontrolovateľné.

Navrhuje sa precizovať pojem „oprava“ tak, aby bolo zrejmé, že ide o práce na odstránenie následkov poškodenia alebo čiastočného fyzického opotrebovania, pri ktorých nedochádza k technickému zhodnoteniu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) opakovane upozornil vo svojich správach na šedú zónu, ktorá vzniká z nejasnosti zákona, a preto je potrebné túto definíciu precizovať.

V druhom bode ide o povinnosť pre vodárenské spoločnosti preceniť svoj majetok. Zákonná povinnosť vytvárať finančnú rezervu na obnovu v súčasnosti totiž neplní zamýšľaný účel, nakoľko sa tvorí na základe ročných odpisov z už odpísaného majetku alebo majetku so symbolickou obstarávacou cenou. Keďže vodárenské spoločnosti nevytvárajú dostatočnú finančnú rezervu, nerealizujú ani potrebnú obnovu vodárenskej infraštruktúry. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu a vlastníka verejnej kanalizácie oceniť majetok verejného vodovodu a majetok verejnej kanalizácie reálnou hodnotou. Reálna hodnota vodárenskej infraštruktúry by sa mala určovať objektívne a preukázateľne znaleckým posudkom, v ktorom sa zohľadní technický stav majetku, jeho opotrebovanie a podobne. Ocenenie majetku jeho reálnou hodnotou je nevyhnutné pre vytváranie primeranej účelovej finančnej rezervy na obnovu vodárenskej infraštruktúry a zároveň bude mať vplyv aj na výšku technických odpisov. Navrhovaná úprava tak prispeje k lepšiemu plánovaniu obnovy vodárenskej infraštruktúry a v dlhodobom horizonte podporí cenovú stabilitu pre konečného spotrebiteľa. V súčasnosti, ako konštatuje NKÚ, je časť životne dôležitej infraštruktúry desaťročia po životnosti a miera opotrebenia majetku dosahuje u niektorých VS 50 %, nakoľko nie je realizovaná potrebná obnova tejto infraštruktúry. Realizácia obnovy vodárenskej infraštruktúry zamedzí stratám vody, ktoré NKÚ v správe Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach z roku 2024 udáva nasledovne: “Jedným z dôsledkov stavu majetku sú značné straty vody. Časté poruchy a havarijné stavy na prívodoch vody, ale aj na vodovodných sieťach nepriaznivo vplývajú na plynulosť dodávky vody spotrebiteľom, čím dochádza k plytvaniu vody i energie. Straty z objemu vody určenej na úpravu, aby bola nezávadná, sa v prípade vybraných vodární pohybovali v rozmedzí od 25,00 % (VVS) do 32,94 % (PVS), čo v objeme činilo 51,2 mil. m3 pitnej vody za rok 2023.” Celkové

straty vody v SR boli podľa štatistického úradu na úrovni 93 491 000 m3 za rok 2023, čo pri priemernej cene znamenalo stratu takmer 120 miliónov eur za rok.

Tretím cieľom návrhu zákona je zaviesť vyššiu mieru transparentnosti do činnosti vodárenských spoločností. Navrhuje sa uloženie nových povinností, ktorých zmyslom je prispieť k vyššej transparentnosti, predvídateľnosti a kontrole investičných výdavkov v oblasti vodárenskej infraštruktúry. Vzhľadom k tomu, že vlastníkom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie môže byť len subjekt verejného práva, ktorý zákon definuje ako obec, právnickú osobu zriadená podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí, alebo štát zastúpený Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, mali by byť riadenie a činnosť vodárenských spoločností transparentné a kontrolovateľné. Preto sa v návrhu zákona zavádza povinnosť pre vodárenské spoločnosti zverejňovať na svojom webovom sídle investičný plán, ktorý obsahuje plánované investície na najbližšie tri roky, vrátane odhadovaných nákladov, zdrojov financovania a predpokladaných prínosov, ďalej zverejňovať informácie o činnosti dozornej rady, vrátane záverov prijatých na zasadnutiach dozornej rady a tiež zabezpečovať výber členov predstavenstva prostredníctvom verejného výberového konania.

Posledným bodom návrhu zákona je zvýšenie výšky pokút, ktoré reflektuje na potrebu posilniť preventívnu a represívnu funkciu sankcií. Nedostatočná obnova a narastanie investičného dlhu majú už dnes za následok významné straty vody na úrovni až ⅓ z odobratej vody. Rovnako aj časté poruchy na niektorých úsekoch. Do budúcnosti môže nedostatočná údržba a obnova viesť k fatálnym zlyhaniam systému prívodu bezpečnej pitnej vody a odvádzania odpadových vôd v mestách a obciach. Včasnou a systematickou obnovou infraštruktúry dôjde nielen k efektívnejšiemu využívaniu vodných zdrojov a nakladaniu s pitnou vodou, teda k zníženiu strát vody, ale tiež dôjde k obnove kanalizačnej infraštruktúry. Lepšie odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie zníži znečistenie životného prostredia týmito odpadovými vodami. Nedostatočné čistenie odpadových vôd vedie k znečisteniu povrchových a podzemných vôd, čo má vážne dôsledky pre životné prostredie a ľudské zdravie. Znečistené vody ohrozujú vodné ekosystémy a môžu spôsobovať zdravotné problémy. Tento problém je na Slovensku spôsobený najmä vypúšťaním odpadových vôd do povrchových recipientov, pričom odpadové vody obsahujú množstvo znečisťujúcich látok ako sú rezíduá liekov, mikroplasty, pesticídy a iné mikropolutanty.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy vplyvy na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na životné prostredie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhovaná zmena súvisí s precizovaním definície pojmu „oprava“, čím sa zabezpečí jednoznačný výklad, že ide o práce na odstránenie následkov poškodenia alebo čiastočného fyzického opotrebovania, pri ktorých nedochádza k technickému zhodnoteniu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. V prípade, že dochádza k technickému zhodnoteniu verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, ide o obnovu podľa § 2 písm. r). Rozlišovanie medzi opravou, obnovou a údržbou má vplyv na možnosti financovania z externých zdrojov a tiež je potrebné pre štatistické a strategické účely plánovania a realizácie obnovy infraštruktúry, ktorá je sčasti už desaťročia po termíne životnosti.

K bodu 2

Navrhuje sa zaviesť povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu a vlastníka verejnej kanalizácie oceniť majetok verejného vodovodu a majetok verejnej kanalizácie reálnou hodnotou. Ocenenie majetku jeho reálnou hodnotou je nevyhnutné pre vytváranie primeranej účelovej finančnej rezervy na obnovu vodárenskej infraštruktúry, pretože bude mať vplyv na výšku odpisov, na základe ktorých sa účelová finančná rezerva vytvára.

K bodom 3 až 6

Navrhuje sa uloženie nových povinností pre vlastníkov verejných vodovodov a vlastníkov verejných kanalizácií, ktorých cieľom je prispieť k vyššej transparentnosti, predvídateľnosti a kontrole investičných výdavkov v oblasti vodárenskej infraštruktúry.

K bodom 7 až 10

Navrhuje sa primerané zvýšenie výšky pokút, keďže súčasná výška pokút nezodpovedá závažnosti porušení a ich dôsledkom, ku ktorým môže dôjsť v oblasti nakladania s vodárenskou infraštruktúrou.

K bodu 11

V prechodnom ustanovení sa ukladá povinnosť oceniť majetok verejného vodovodu a majetok verejnej kanalizácie, ktorý bol nadobudnutý pred účinnosťou tohto zákona, jeho reálnou hodnotou. Takéto ocenenie majetku je potrebné vykonať do 31. decembra 2026, pričom nesplnenie uloženej povinnosti sa bude považovať za správny delikt podľa § 39 ods. 1 písm. j), za ktorý okresný úrad ako orgán dohľadu uloží pokutu až do výšky 6 638 eur. Stanovený termín vytvára dostatočný časový priestor pre splnenie povinnosti oceniť už nadobudnutý majetok.

K čl. II

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2026.