DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu zákona:

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Michal Sabo

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve EÚ, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

X

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

X

– sociálnu exklúziu,

X

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

X

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko zníži náklady obcí na nakladanie s komunálnym odpadom. Podľa zistení Inštitútu environmentálnej politiky (2020), až dve tretiny obcí na Slovensku dotujú svoje odpadové hospodárstvo. Jedným z dôvodov je aj podfinancovaný systém RZV a to má negatívny dopad na financovanie najmä obecných zberových spoločností. K podfinancovaniu dochádza vplyvom rôznych výnimiek. Ich čiastočným zrušením príde k zlepšeniu situácie.

Návrh zákona v časti úpravy kompenzácie nákladov na zber odpadu z textilu a šatstva nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko predpokladá na jednej strane výdaj Environmentálneho fondu a na druhej strane príjem obcí v rovnakej výške. Podľa analýzy M ŽP (2021) je produkcia textilného odpadu na úrovni 60 000 ton ročne, v súčasnosti sa ale oddelene vyzbiera iba približne 8 500 ton. Odhadujeme, že príspevok by mohol byť na úrovni príspevku na triedenie kuchynského odpadu, teda 56,- eur za 1 tonu vyzbieraného textilného odpadu. Pri predpoklade zdvojnásobenia vytriedeného textilu na 17 000 ton by išlo o príspevok z Environmentálneho fondu vo výške 952 000 eur (predpokladané príjmy Environmentálneho fondu na rok 2025 sú v celkovej výške: 2 521 199 965 eur).

Z rovnakých dôvodov očakávame, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv aj na hospodárenie obyvateľstva, pre ktoré sa zníži zaťaženie poplatkami za odpady.

Najzásadnejší vplyvom návrhu zákona však bude pozitívny vplyv na životné prostredie, nakoľko príde k zlepšeniu nakladania s recyklovateľným odpadom. Zlepšenie dostupnosti nádob na triedený zber a zvýšenie frekvencie vývozu sú základnými podmienkami pre zlepšenie odpadového hospodárstva, zvýšenie miery triedenia a miery recyklácie komunálnych odpadov a tiež podmienkou pre zníženie skládkovania a spaľovania recyklovateľných odpadov. Podľa fyzických analýz tvoria plasty približne 10 - 13 % zmesového komunálneho odpadu (ZKO) a textil približne 5 - 6 %. Znamená to potenciál pre zníženie produkcie ZKO a teda skládkovania komunálnych odpadov na úrovni 15 - 19 %.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie aj z dôvodu zákazu skládkovania textilu, čím sa zníži produkcia skleníkových plynov zo skládok. Textilný odpad je tvorený z významnej časti biologicky rozložiteľnými materiálmi ako je bavlna, vlna, koža a pod. Tieto materiály sa na skládkach rozkladajú anaeróbnym procesom, ktorého výsledkom je o.i. metán a ďalšie skleníkové plyny. Štúdie uvádzajú priemernú hodnotu 423,4 kg CO2 ekv. z 1 tony textilného odpadu.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to v rámci povinností rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá sa bude vzťahovať na širšie spektrum obalov a neobalových výrobkov. Kartónový obal je obalom, ktorý je najčastejšie uvádzaný na trh. Poplatok za uvedenie 1 tony kartónových obalov na trh je 109,- eur, čo pri 100 kg znamená ročný poplatok 10,90 eur na jeden podnikateľská subjekt.

Zároveň však upozorňujeme, že ide o podnikateľov, ktorí do systému RZV neprispievali, hoci ich výrobky končili v komunálnom odpade a za ich zber a recykláciu museli platiť iní výrobcovia. Títo podnikatelia budú povinní registrovať sa v systéme RZV, uzatvoriť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov a platiť príspevky podľa množstva a typu obalov alebo neobalových výrobkov uvedených na trh. Zavedenie nových povinností si vyžiada zvýšenú administratívnu záťaž, najmä v oblasti evidencie a reportovania množstiev uvedených výrobkov. Pre malé podniky a dovozcov, ktorí uvádzajú menšie množstvá výrobkov na trh, pôjde o nový fixný náklad a nutnosť prispôsobiť interné procesy.

A.4. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa.

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a ich stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.