Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Obsah

Zhrnutie....................................................................................................................................................

1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010......................................................................

1.1.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov.....................................................

1.2. Saldo verejnej správy...................................................................................................................

1.3.Dlh verejnej správy......................................................................................................................

1.4.Čistý dlh verejnej správy...........................................................................................................

1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie.............................................

2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti......

2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy..............................................................................................

2.1.1.Príjmy verejnej správy.......................................................................................................

2.1.2. Výdavky verejnej správy...................................................................................................

2.2.Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy........................................................

2.3 Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu.....................................................

2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..........................................

2.3.2. Riadenie štátneho dlhu v roku 2024...................................................................................

2.4.Rast čistých výdavkov v roku 2024 (fiškálne pravidlá EÚ)......................................................

2.4.1.Limit verejných výdavkov v roku 2024................................................................................

3.Čisté bohatstvo................................................................................................................................

3.1.Odhad čistého bohatstva za rok 2024........................................................................................

3.1.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy...............................................................

3.1.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy............................................................................

3.1.3.Implicitné záväzky.............................................................................................................

3.1.4.Podmienené záväzky..........................................................................................................

3.1.5.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva.............................................................................

Zoznam skratiek.....................................................................................................................................

Prílohy:

Príloha č. 1 Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy

Príloha č. 2 Vlastné imanie podnikov štátnej správy

Príloha č. 3 Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2024

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 - Zmena schodku za rok 2024 pri jesennej notifikácii v metodike ESA 2010...............................4

Tabuľka 2 - Úpravy maastrichtského dlhu za rok 2024 pri jesennej notifikácii z pohľadu jednotiek VS.......6

Tabuľka 3 - Saldo verejnej správy podľa subsektorov (ESA 2010)................................................................7

Tabuľka 4 - Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov/ zložiek ................................................7

Tabuľka 5 - Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov ...............................................8

Tabuľka 6 - Štruktúra dlhu verejnej správy...................................................................................................10

Tabuľka 7 - Čistý a hrubý dlh verejnej správy...............................................................................................11

Tabuľka 8 - Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 27..........................................................................................12

Tabuľka 9 - Bilancia rozpočtu verejnej správy ESA 2010 ............................................................................13

Tabuľka 10 - Daňové a odvodové príjmy ESA 2010 ....................................................................................14

Tabuľka 11 - Prehľad významných príjmov z dividend ...............................................................................19

Tabuľka 12 - Výpočet štrukturálneho salda a konsolidačného úsilia (ESA 2010)........................................26

Tabuľka 13 - Jednorazové opatrenia ESA 2010 ............................................................................................27

Tabuľka 14 - Štátny dlh realizovaný v roku 2024 .........................................................................................28

Tabuľka 15 – Medziročný rast čistých výdavkov v roku 2024......................................................................29

Tabuľka 16 - Výdavky verejnej správy spadajúce pod LVV – skutočnosť 2024..........................................30

Tabuľka 17 - Vplyv PPP projektov (v % HDP).............................................................................................37

Tabuľka 18 - Vplyv Národného jadrového fondu (v % HDP).......................................................................38

Tabuľka 19 - Vplyv Plánu obnovy (v % HDP)..............................................................................................38

Tabuľka 20 - Podmienené záväzky nekonsolidované....................................................................................39

Tabuľka 21 - Prehľad najväčších podmienených záväzkov na nekonsolidovanej báze ...............................40

Tabuľka 22 - Stav covid záruk poskytnutých na základe zákona č. 67/2020 Z. z.........................................43

Tabuľka 23 - Podmienené aktíva ..................................................................................................................44

Tabuľka 24 - Vybrané podmienené aktíva – nekonsolidované .....................................................................45

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Zhrnutie

▪Schodok verejnej správy Slovenskej republiky vykázaný v jednotnej metodike (ESA 2010) pre členské krajiny EÚ dosiahol v roku 2024 úroveň 5,5 % HDP (-7 157 068 tis. eur). Oproti predbežným výsledkom z jarnej notifikácie prezentovaným v Štátnom záverečnom účte za rok 2024, sa schodok zvýšil o 0,2 p. b. resp. o 250 330 tis. eur. Medziročná zmena deficitu dosiahla zvýšenie takisto o 0,2 p. b.

Celkové príjmy verejnej správy za rok 2024 dosiahli 54 649 290 tis. eur (42,0 % HDP) a celkové výdavky verejnej správy dosiahli 61 806 358 tis. eur (47,5% HDP) pri vyčíslenom HDP 130 207 520 tis. eur. V medziročnom porovnaní celkové príjmy vzrástli o 1 595 645 tis. eur a celkové výdavky o 2 210 607 tis. eur.

▪Hrubý dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 k 31.12.2024 dosiahol 77 734 635 tis. eur (59,7 % HDP). Oproti jarnej notifikácii došlo k jeho revízii smerom nahor o 86 326 tis. eur, pričom v percentuálnom vyjadrení voči aktualizovanej hodnote HDP dlh vzrástol o necelých 0,1 p. b. Medziročne sa dlh zvýšil o 3,9 p. b., v nominálnom vyjadrení vzrástol o 8 852 389 tis. eur.

▪Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2024 hodnotu -4,8 % HDP a medziročne sa zhoršilo o 1,2 p. b. v pomere k HDP. V roku 2024 boli identifikované jednorazové vplyvy o 1,0 p. b. voči HDP nižšie ako

v roku 2023. Najväčšia časť bola vyvolaná vysokými cenami energií, v menšej miere to boli výdavky spojené s doznievajúcou pandémiou COVID-19 a s vojnou na Ukrajine. V roku 2024 ekonomika oproti predošlému roku sa držala na rovnakej úrovni, mierne nad svoj potenciál. Cyklický vývoj tak v roku

2024 mal mierne pozitívny vplyv na štrukturálne saldo verejnej správy vo výške 0,2 %.

▪Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2024 zápornú hodnotu 175,29 % HDP.Oproti predchádzajúcemu roku sa hodnota čistého bohatstva v pomere k HDP mierne zlepšila o 5,94 p. b. Napriek rastúcemu zápornému vlastnému imaniu verejného sektora, pozitívne na medziročnú zmenu vplýval rast HDP, nižšie podmienené záväzky a mierne vyššie podmienené aktíva.

▪Hodnota aktív ako aj pasív súhrnného celku verejnej správy k 31. 12. 2024 bola94 706 510 tis. eur (72,7 % HDP) a medziročne sa zvýšili o 4 875 252 tis. eur. Z položiek aktív rástla najmä hodnota hmotného majetku o 2 393 903 tis. eur, ktorá je ovplyvnená minimálnou mierou vnútornej konsolidácie. Z hmotného majetku vzrástla účtovná hodnota stavieb o 1 083 452 tis. eur, obstarania majetku o 432 894 tis. eur, samostatných hnuteľných vecí o 429 643 tis. eur a poskytnutých preddavkov na hmotný majetok o 266 542 tis. eur. Dlhodobý finančný majetok vzrástol o 420 797 tis. eur najmä vďaka lepšiemu hospodáreniu štátnych podnikov a ich podielov v obchodných spoločnostiach z oblasti energetiky, čím sa spoločnosti stávali hodnotnejšími. Naopak, pokles zaznamenali účty Štátnej pokladnice o 496 721 tis. eur (v rámci nich poklesli najmä účty Štátnej pokladnice zriadené v NBS z dôvodu zníženia stavu finančných prostriedkov na bežnom účte v eur). Z pasív sa vlastné imanie znížilo o 3 985 451 tis. eur najmä vplyvom výsledku hospodárenia, záväzky zo zúčtovania s EÚ sa znížili o 1 518 253 tis. eur, účtovné rezervy ako záväzky poklesli o 650 158 tis. eur a štátne dlhopisy ako dlhodobé záväzky vzrástli o 7 453 836 tis. eur.

▪Účtovný výsledok hospodárenia, ako porovnanie nákladov a výnosov za rok 2024 dosiahol hodnotu-5 402 518 tis. eur. Celkové účtovné náklady z výkazu ziskov a strát súhrnného celku dosiahli 75 470 170 tis. eur a celkové účtovné výnosy dosiahli 70 069 864 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

Kapitola obsahuje údaje, ktoré boli predmetom hodnotenia zo strany Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) v rámci októbrovej notifikácie. Okrem výsledného salda príjmov a výdavkov a hodnoty hrubého dlhu verejnej správy sa uvádza príspevok jednotlivých zložiek verejnej správy k saldu a pri analýze dlhu príspevok faktorov, ktoré vysvetľujú jeho medziročnú zmenu. Pre úplnosť je uvedené aj vysvetlenie rozdielov medzi jarnou a jesennou notifikáciou a porovnanie notifikovaných údajov o salde a dlhu verejnej správy za všetky členské krajiny Európskej únie.

Z dôvodu prehľadnosti opisu hospodárenia verejnej správy za rok 2024 ako aj z dôvodu vykonanej rutinnej revízie predchádzajúcich rokov, sú v nasledovnom texte porovnávané už len revidované hodnoty (saldo, dlh). Komentár sa sústredí na porovnávanie dosiahnutej skutočnosti za rok 2024 oproti roku 2023.

1.1.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov

Nariadenie Rady (ES) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom deficite1 stanovuje podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú výsledky hospodárenia verejnej správy za uplynulé obdobie dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka (tzv. aprílová notifikácia alebo aj prvé kolo notifikácie) a aktualizované údaje druhýkrát do 1. októbra bežného roka (tzv. októbrová notifikácia alebo aj druhé kolo notifikácie).

Predbežný schodok hospodárenia, ktorý dosiahol pri jarnej notifikácii hodnotu 6 906 738 tis. eur pri nominálnej hodnote HDP 130 985 118 tis. eur sa v rámci jesennej notifikácie zvýšil o 0,23 p. b., nominálne o 250 330 tis. eur. Najvýznamnejšie dôvody tejto revízie schodku poskytuje nasledovná tabuľka.

Tabuľka 1 - Zmena schodku za rok 2024 pri jesennej notifikácii v metodike ESA 2010

Upravené položky

tis. eur

% HDP

Schodok VS - apríl 2025 1)

-6 906 738

-5,27

Akruálne príjmy z daní

-263 547

- 0,202

z toho daňové príjmy zo zelenej energie

-62 174

- 0,048

Akruálne príjmy z odvodov

18 219

0,014

Platené daňové kredity

1 090

0,001

Ostatné pohľadávky a záväzky

40 955

0,031

Revízia zlyhaných úverov a záruk SZRB a EXIMBANKY

-24 016

- 0,018

Subvencie na zelenú energiu

-28 482

- 0,022

Superdividenda

-30

0,000

Akrualizácia UMTS licencie

4 172

0,003

Ostatné úpravy

1 309

0,001

Zmena celkom

-250 330

Schodok VS - október 2025

-7 157 068

-5,50

1) Percento schodku z aprílovej notifikácie je vyčíslené v pomere k HDP notifikovanom v apríli 2025. Ostatné percentá sa vyčíslujú v pomere k HDP notifikovanom v októbri 2025.

Zdroj: MF SR

1 Nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Úprava hodnoty schodku verejnej správy vyčísleného v apríli v Štátnom záverečnom účte bola pri jesennej notifikácii ovplyvnená aktualizáciami a metodickými zmenami2. Aktualizácie sú každoročne sa opakujúce spresnenia zdrojových dát (napríklad príjem z daní a odvodov na základe daňových priznaní) alebo jednorazovo sa vyskytujúce úpravy v danom roku na základe zistenia nových skutočností. Metodickými zmenami sa rozumejú úpravy napríklad na základe rozhodnutia Eurostatu o posúdení zaznamenania predmetnej transakcie alebo na základe záverov dialógovej misie Eurostatu.

Najvýznamnejšie aktualizácie schodku verejnej správy pri jesennej notifikácii

▪Aktualizácia údajov o výške akruálnych daní na základe daňových priznaní za rok 2024. Celkový vplyv aktualizácie príjmov z daní bol negatívny v hodnote 263 547 tis. eur, z toho najväčší vplyv mal výpadok solidárneho príspevku3 (pokles o 155 750 tis. eur). Jediná spoločnosť, ktorá mala byť predmetom tejto dane, ju nezaplatila, pretože nespĺňala podľa nej zákonom stanovené kritériá. Na schodok negatívne vplývali aj príjmy z DPPO (pokles o 44 936 tis. eur) a DPFO (pokles o 21 510 tis. eur), ktoré sa aktualizovali na základe podaných daňových priznaní, informácií o uplatnenom daňovom bonuse a podobne. Zároveň poklesli daňové príjmy zo zelenej energie (o 62 174 tis. eur) na základe aktualizovaných údajov z URSO. Tieto poklesy boli čiastočne kompenzované zvýšením príjmov z DPH o 10 274 tis. eur a zvýšením príjmov z osobitného odvodu z podnikania v reg. odvetviach o 7 387 tis. eur.

▪Pozitívny vplyv malo zvýšenie akruálnych sociálnych odvodov v Sociálnej poisťovni za EAO vyššie o 18 218 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä aktuálnymi údajmi za II. pilier.

▪Aktualizácia pohľadávok a záväzkov subjektov verejnej správy na základe predložených účtovných závierok po termíne spracovania jarnej notifikácie, negatívne ovplyvnila deficit úhrnom o 40 955 tis. eur. Išlo predovšetkým o

-Aktualizáciu ostatných pohľadávok ŠR o 70 442 tis. eur, z toho mala najväčší vplyv revízia o 70 649 tis. eur v dôsledku zaznamenania ESA príjmov z vratiek energopomoci patriacich

do roku 2024, sčasti inkasované hotovostne (23 598 tis. eur) a sčasti započítané s nárokmi na úhrady v roku 2025 (47 051 tis. eur).

-Revíziu pohľadávok a záväzkov zdravotných poisťovní s negatívnym vplyvom o 40 909 tis. eur,

išlo najmä o revíziu záväzkov z prerozdeľovania poistného medzi zdravotnými poisťovňami o 39 911 tis. eur. Ide o metodickú zmenu, pri ktorej došlo k prehodnoteniu pozitívneho vplyvu zaznamenaného v jarnej notifikácii na základe riadnych účtovných závierok zdravotných poisťovní.

-Vyššie záväzky NDS o 28 387 tis. eur, išlo prioritne o nárast odloženého daňového záväzku

z dôvodu zmeny sadzby z 21 % na 24 %.

-Vyššie záväzky Slovenského vodohospodárskeho podniku o 20 374 tis. eur, najmä z dôvodu

vykázania odloženého daňového záväzku v riadnej účtovnej závierke.

-Zlepšenie hospodárenia spoločnosti Valaliky Industrial Park o 48 090 tis. eur, bolo ovplyvnené

aktualizáciou pohľadávok a záväzkov najmä v súvislosti s pokračovaním prípravy priemyselného parku.

2 Aktualizácie spresňujú už vyčíslené hodnoty príjmov, výdavkov alebo pohľadávok a záväzkov na základe údajov, ktoré v čase jarnej notifikácie objektívne nemohli byť k dispozícii. Ide napríklad o daňové priznania, výsledok zúčtovania sociálnych a zdravotných odvodov a ďalšie.

Imputácie predstavujú takisto aktualizáciu údajov o hodnoty, ktoré ešte neboli predmetom štatistického vykazovania. Napríklad nový záväzok, nová pohľadávka, o ktorých sa podľa národnej metodiky neúčtuje ale podľa metodiky ESA 2010 je nutné ich zohľadniť do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.

Metodické zmeny vyplývajú najmä z usmernenia ŠU SR alebo Eurostatu pri aplikácii metodiky ESA 2010.

3 Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov. Daňová sadzba pre rok 2024 bola vo výške 70 %. Toto mimoriadne opatrenie skončilo v roku 2024.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

▪Revízia zaznamenania dotácií na zelenú energiu. Na základe finálnych informácií od OKTE a URSO a na základe identifikácie presných položiek vstupujúcich do výpočtu podpory zelenej energie bolo zaznamenanie príjmov a výdavkov súvisiacich so zelenou energiou aktualizované s výsledným negatívnym vplyvom v celkovej výške 90 655 tis. eur. Jarná notifikácia prezentovala predbežný výsledok – schodok na úrovni 37 022 tis. eur. Na celkový výsledok mali negatívny vplyv nižšie daňové príjmy zo zelenej energie o 62 174 tis. eur a vyššie výdavky na subvencie na zelenú energiu o 28 482 tis. eur.

▪Kapitálové výdavky z dôvodu zlyhaných úverov a záruk spolu vo výške 24 016 tis. eur, z toho:

-u SZRB bola výška zlyhaného úveru voči spoločnosti Bukóza Invest s.r.o. 10 493 tis. eur a vplyv rizikových záruk 709 tis. eur,

-u Eximbanky z titulu plnenia záruk voči subjektom mimo sektor VS v sume 12 814 tis. eur.

Dlh verejnej správy vykázaný v apríli tohto roku na úrovni 59,3 % HDP, bol pri jesennej notifikácii revidovaný smerom nahor o 86 326 tis. eur a v pomere k revidovanému HDP dosiahol 59,7 %.Jednotlivé revízie vysvetľuje nasledovná tabuľka.

Tabuľka 2 - Úpravy maastrichtského dlhu za rok 2024 pri jesennej notifikácii z pohľadu jednotiek VS

Upravené položky

tis. eur

% HDP

Maastrichtský dlh VS - apríl 20251)

77 648 309

59,3

štátny dlh

90 655

0,070

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

-15 760

-0,012

preradené jednotky

8 775

0,007

ostatné malé jednotky miestne

3 816

0,003

dopravné podniky

-1 298

-0,001

vyššie územné celky a ich RO

138

0,000

Zmena celkom

86 326

Maastrichtský dlh VS - október 2025

77 734 635

59,7

1) Percento dlhu z aprílovej notifikácie je vyčíslené v pomere k HDP notifikovanom v apríli 2025. Zdroj: MF SR

Ostatné percentá sa vyčíslujú v pomere k HDP notifikovanom v októbri 2025.

Najvýznamnejšie aktualizácie dlhu verejnej správy pri jesennej notifikácii

▪Aktualizácia výšky záväzkov z tzv. zelenej energie vykázaná v rámci štátneho dlhu mala za následok nárast dlhu verejnej správy o 90 655 tis. eur.

▪Aktualizácia údajov za SZRB a, s. Na základe dodatočných informácií bola aktualizovaná suma štátnych dlhopisov v držbe SZRB, a. s., čo spôsobilo zníženie dlhu verejnej správy o 15 760 tis. eur z dôvodu vzájomnej konsolidácie v rámci verejnej správy.

▪Preradenie niektorých subjektov do sektora verejnej správy spôsobilo nárast dlhu verejnej správy o 8 775 tis. eur. Išlo napríklad o niektoré vodárenské spoločnosti vo vlastníctve územnej samosprávy.

▪Aktualizácia dlhu za ostatné jednotky miestne na základe finálnych účtovných závierok zostavených k 31.12.2024.

▪Aktualizácia výšky dlhu na základe finančných výkazov z tzv. 5. zberu. Dlh spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, a. s. sa znížil o 1 298 tis. eur z dôvodu revízie výšky záväzkov z obchodného styku.

▪Aktualizácia výšky dlhu vyšších územných celkov. Na základe dodatočných informácií bola zvýšená hodnota zábezpek Trnavského samosprávneho kraja o 138 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

1.2. Saldo verejnej správy

Verejná správa SR na základe výsledkov jesennej notifikácie hospodárila v roku 2024 so schodkom 7 157 068 tis. eur (5,5 % HDP). Schodok v pomere k HDP za rok 2024 vzrástol oproti roku 2023 o 0,2 p. b.

Tabuľka 3 - Saldo verejnej správy podľa subsektorov (ESA 2010)

% HDP

tis. eur

ESA kód

2022 S

2023 S

2024 S

1. Verejná správa

S.13

-1,6

-5,3

-5,5

-7 157 068

2. Ústredná štátna správa

S.1311

-1,4

-5,6

-5,7

-7 402 852

3. Miestna samospráva

S.1313

-0,4

0,1

-0,1

-101 873

4. Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1314

0,2

0,3

347 657

Hodnoty v tabuľke sú zaokrúhlené na jedno desatinné miesto. Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR

Miestna samospráva je totožná v národnej legislatíve s pojmom územná samospráva.

Z pohľadu sektorového členenia sa na schodku na nekonsolidovanej báze najviac podieľala ústredná správa

a v rámci nej štátny rozpočet so schodkom 8 085 244 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2023 zhoršenie o 957 092 tis. eur.

So schodkom hospodárili aj ďalšie subjekty verejnej správy napríklad Národná diaľničná spoločnosť vo výške 57 402 tis. eur, vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie (VÚC a ich RO) vo výške 33 649 tis. eur, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vo výške 22 918 tis. eur, Dopravné podniky vo výške 72 640 tis. eur a ostatné subjekty územnej samosprávy vo výške 23 978 tis. eur.

Kladné hospodárenie v roku 2024 dosiahli predovšetkým fondy sociálneho zabezpečenia 347 657 tis. eur (z toho verejné zdravotné poistenie 12 194 tis. eur), štátne fondy vo výške 255 244 tis. eur, Exportno-importná banka vo výške 193 153 tis. eur, Verejné vysoké školy (VVŠ) vo výške 89 717 tis. eur, ostatné subjekty ústrednej správy vo výške 120 009 tis. eur.

Tabuľka 4 - Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov/ zložiek (v tis. eur)

2022 S

2023 S

2024 S

2024 R

Medziročný

rozdiel

Rozdiel

S-R

5=3-2

6=3-4

Ústredná správa, z toho

-1 502 076

-6 899 310

-7 402 852

-7 745 297

-503 542

342 445

Štátny rozpočet1)

-2 305 316

-7 128 152

-8 085 244

-7 749 488

-957 092

-335 756

Príspevkové organizácie ústrednej správy

44 011

-2 013

18 018

-4 567

20 031

22 585

Štátne fondy

239 386

263 121

255 244

271 182

-7 877

-15 938

Obchodné spoločnosti štátu

110 414

114 507

167 894

-162 141

53 387

330 035

z toho:

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

-4 029

-10 787

29 402

-79 847

40 189

109 249

MH Invest, s. r. o.

-3 138

-3 868

10 819

-58 652

14 687

69 471

SIH a investičné fondy SIH-u2)

40 982

89 458

-15 784

-105 242

-15 784

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

8 541

9 398

857

9 398

Exportno-importná banka SR

2 961

11 882

193 153

-12 170

181 271

205 323

JAVYS

1 974

8 694

21 913

-59 619

13 219

81 532

MH Invest II, s. r. o.

838

-983

1 766

-309

2 749

2 075

Slovenská konsolidačná, a. s.

3 495

354

-316

-4 077

-670

3 761

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

-45 578

53 615

-57 402

27 958

-111 017

-85 360

Železnice Slovenskej republiky

106 668

-32 137

-22 918

26 622

9 219

-49 540

Verejné vysoké školy

-1 806

25 357

89 717

-2 225

64 360

91 942

Verejné výskumné inštitúcie

2 314

3 281

13 678

180

10 397

13 498

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

249 475

-277 147

17 832

-46 687

294 979

64 519

Ostatné subjekty ústrednej správy3)

159 446

101 736

120 009

-51 551

18 273

171 560

Územná samospráva, z toho

-406 596

80 968

-101 873

-414 518

-182 841

312 645

Obce a ich rozpočtové organizácie

-287 784

124 778

35 270

-283 250

-89 508

318 520

VÚC a ich rozpočtové organizácie

-141 839

-89 995

-33 649

-115 617

56 346

81 968

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

2022 S

2023 S

2024 S

2024 R

Medziročný

rozdiel

Rozdiel

S-R

5=3-2

6=3-4

Príspevkové organizácie obcí

-1 694

1 213

1 386

-323

173

1 709

Príspevkové organizácie VÚC

-1 050

11 419

-7 623

-175

-19 042

-7 448

Dopravné podniky

-9 411

71 771

-72 640

-13 136

-144 411

-59 504

Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy

-29 023

-13 115

-639

-2 017

12 476

1 378

Ostatné subjekty územnej samosprávy

6 159

-25 103

-23 978

1 125

-23 978

Fondy sociálneho zabezpečenia

189 168

276 236

347 657

319 109

71 421

28 548

Sociálna poisťovňa

188 616

51 561

335 463

140 099

283 902

195 364

Verejné zdravotné poistenie

552

224 675

12 194

179 010

-212 481

-166 816

Schodok verejnej správy spolu

-1 719 504

-6 542 106

-7 157 068

-7 840 706

-614 962

683 638

% z HDP

-1,6

-5,3

-5,5

-6,0

-0,2

0,5

1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu Zdroj: MF SR

2) Rozpočet SIH a investičných fondov SIH-u (40 982 tis. eur) je v tabuľke prezentovaný ako súčasť Štátneho rozpočtu

3) Ostatné subjekty ústrednej správy zahŕňajú: Rozhlas a televíziu Slovenska, Slovenský pozemkový fond, Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, neziskové organizácie ústrednej správy a ostatné ústredné podniky.

1.3.Dlh verejnej správy

Maastrichtský dlh verejnej správy (hrubý dlh) dosiahol k 31.12.2024 výšku 77 734 635 tis. eur (59,7 % HDP) a medziročne jeho pomer k HDP vzrástol o 3,9 p. b. V nominálnom vyjadrení dlh verejnej správy, očistený o vzájomné výpožičky v rámci verejnej správy, medziročne vzrástol o 8 852 389 tis. eur.

Tabuľka 5 - Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (v tis. eur)

2022 S

2023 S

2024 S

Medziročný rozdiel

4=3-2

Ústredná správa

62 470 793

67 895 952

76 671 612

8 775 660

z toho:

Štátny dlh1)

61 323 071

66 540 942

75 410 881

8 869 939

Príspevkové organizácie ústrednej správy

3 687

618

469

-149

Exportno-importná banka SR

188 740

188 156

245 412

57 256

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

240 167

249 697

9 530

Obchodné spoločnosti štátu

480 613

491 495

445 097

-46 398

z toho:

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

335 407

339 672

306 702

-32 970

Železnice Slovenskej republiky

114 322

118 831

108 557

-10 274

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

24 884

24 614

24 575

-39

JAVYS

5 048

4 464

4 099

-365

SIH a investičné fondy SIH-u

3 314

1 164

-2 150

MH Invest II., s. r. o.

610

600

-600

MH Manažment, a. s.

342

MH Invest, s. r. o.

Verejné vysoké školy

12 060

10 936

10 633

-303

Verejné výskumné inštitúcie

2 563

2 424

116

-2 308

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

193 531

187 057

150 056

-37 001

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov

241 357

220 348

147 253

-73 095

Ostatné subjekty ústrednej správy

25 171

13 809

11 998

-1 811

Územná samospráva

2 449 309

2 662 238

2 637 402

-24 836

Obce a ich rozpočtové organizácie

1 751 497

1 833 794

1 855 142

21 348

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

565 287

701 738

652 244

-49 494

Dopravné podniky

106 800

97 120

89 640

-7 480

Príspevkové organizácie obcí

1 722

2 849

2 686

-163

Príspevkové organizácie VÚC

1 246

1 345

1 544

199

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

2022 S

2023 S

2024 S

Medziročný rozdiel

4=3-2

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

3 362

3 147

2 988

-159

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

19 395

22 245

33 158

10 913

Fondy sociálneho zabezpečenia

931

546

1 132

586

Sociálna poisťovňa

586

466

1 012

546

Verejné zdravotné poistenie

345

120

Verejná správa spolu

64 921 033

70 558 736

79 310 146

8 751 410

Konsolidácia

1 412 462

1 676 490

1 575 511

-100 979

Verejná správa spolu konsolidovaná

63 508 571

68 882 246

77 734 635

8 852 389

% z HDP

57,8

55,8

59,7

3,9

1) Bez tzv. refinančného systému a záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici Zdroj: MF SR

Pri porovnaní medziročného vývoja dlhu za jednotlivé zložky, vzrástol tradične hlavne štátny dlh, a to o 8 869 939 tis. eur. Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity vyvolali v priebehu roka 2024 potrebu emitovať štátne dlhopisy v menovitej hodnote 13 438 305 tis. eur, zároveň však prišlo k splateniu štátnych dlhopisov emitovaných v predchádzajúcich rokoch vo výške 4 778 533 tis. eur. Nárast štátneho dlhu spôsobilo tiež čerpanie tretej tranže úverov od Európskej investičnej banky vo výške 72 030 tis. eur a medziročné zvýšenie úrovne záväzkov z tzv. zelenej energie o 127 677 tis. eur.

Významný podiel na dlhu verejnej správy má územná samospráva. Dlh obcí a ich rozpočtových organizácií na nekonsolidovanej báze medziročne vzrástol o 21 348 tis. eur, avšak dlh na konsolidovanej báze medziročne klesol o 5 595 tis. eur najmä preto, že splácanie bankových úverov a záväzkov prevyšuje ich čerpanie. Dlh vyšších územných celkov a ich rozpočtových organizácií klesol na nekonsolidovanej báze o 49 494 tis. eur, po konsolidácii o 27 532 tis. eur najmä vzhľadom na to, že splácanie bankových úverov prevyšuje čerpanie nových úverov.

Zadlženie obchodných spoločností patriacich do sektora verejnej správy na nekonsolidovanej báze kleslo súhrnne o 46 398 tis. eur. Najvýraznejší pokles dlhu spôsobený splácaním bankových úverov nastal pri Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.

Oproti predchádzajúcemu roku vzrástlo zadlženie Exportno-importnej banky Slovenska o 57 256 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä prevzatím dlhu voči BNC (Kuba) vo výške nesplatenej istiny v hodnote 51 689 tis. eur zaznamenané už pri jarnej notifikácii.

Výrazný medziročný pokles dlhu Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, ktorý je takmer celý tvorený návratnou finančnou výpomocou zo štátnych finančných aktív, bol spôsobený splátkou tejto finančnej výpomoci vo výške 73 000 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Tabuľka 6 - Štruktúra dlhu verejnej správy

Štruktúra dlhu verejnej správy

2023 Sv tis. eur

2023 Sv %

2024 Sv tis. eur

2024 Sv %

Medziroč. rozdielv tis. eur

Medziroč. rozdielv %

5 =3-1

6=4-2

Podľa zdrojov financovania

68 882 246

100,0

77 734 635

100,0

8 852 389

0,0

Dlhové cenné papiere

60 218 296

87,4

68 871 129

88,6

8 652 833

1,2

Bankové úvery a iné záväzky

8 606 238

12,5

8 759 832

11,3

153 594

-1,2

bankové úvery

6 150 060

8,9

6 196 699

8,0

46 639

-1,0

dlhod. záv. z obch. styku a prijaté preddavky

75 546

0,1

76 582

0,1

1 036

0,0

iné záväzky

2 380 632

3,5

2 486 551

3,2

105 919

-0,3

z toho: zábezpeky

242 277

0,4

255 773

0,3

13 496

0,0

záväzky po zmene veriteľa

143 359

0,2

121 144

0,2

-22 215

-0,1

zelená energia

0,0

127 677

0,2

127 677

0,2

EFSF

1 972 930

2,9

1 971 228

2,5

-1 702

-0,3

Vklady

57 712

0,1

103 674

0,1

45 962

0,0

Podľa meny

68 882 246

100,0

77 734 635

100,0

8 852 389

0,0

Domáca

68 468 899

99,4

76 814 603

98,8

8 345 704

-0,6

Zahraničná

413 347

0,6

920 032

1,2

506 685

0,6

z toho: NOK1)

407 967

0,6

269 978

0,3

-137 989

-0,2

CHF2)

0,0

648 974

0,8

648 974

0,8

Podľa pôvodnej splatnosti

68 882 246

100,0

77 734 635

100,0

8 852 389

0,0

Krátkodobý (do 1 roka)

411 562

0,6

448 459

0,6

36 897

0,0

Dlhodobý

68 470 684

99,4

77 286 176

99,4

8 815 492

0,0

do 5 rokov

1 852 625

2,7

3 233 521

4,2

1 380 896

1,5

od 5 do 10 rokov

7 598 376

11,0

9 846 736

12,7

2 248 360

1,6

nad 10 rokov

59 019 683

85,7

64 205 919

82,6

5 186 236

-3,1

Podľa veriteľa

68 882 246

100,0

77 734 635

100,0

8 852 389

0,0

Národné hospodárstvo spolu

33 001 772

47,9

32 811 643

42,2

-190 129

-5,7

nefinančné korporácie

343 071

0,5

495 430

0,6

152 359

0,1

finančné korporácie

32 637 422

47,4

32 280 234

41,5

-357 188

-5,9

domácnosti

417

0,0

34 484

0,0

34 067

0,0

nezisk. inštitúcie slúžiace domácnostiam

20 862

0,0

1 495

0,0

-19 367

0,0

Zahraničie

35 880 474

52,1

44 922 992

57,8

9 042 518

5,7

1) NOK – nórska koruna Zdroj: MF SR

2) CHF – švajčiarsky frank

1.4.Čistý dlh verejnej správy

Pokým hrubý dlh dosiahol k 31.12.2024 hodnotu 59,7 % HDP a medziročne vzrástol o 3,9 p. b., čistý dlh dosiahol k 31.12.2024 výšku 66 929 033 tis. eur (51,4 % HDP) a oproti roku 2023 vzrástol o 3,3 p. b. Čistý dlh verejnej správy je analyticky vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh pri pohľade na medziročnú dynamiku dlhu, pretože na rozdiel od ukazovateľa hrubého dlhu eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív a tým vernejšie zobrazuje skutočný vývoj zadlženosti štátu.

Čistý dlh ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. Pokiaľ hrubý dlh verejnej správy je presne vymedzený v metodike ESA 2010, metodiku čistého dlhu zatiaľ upravuje len definícia v štatistickom pracovnom dokumente Eurostatu.4 Podľa tejto definície čistý dlh verejnej správy predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom

a súčtom menového zlata a špeciálnych práv čerpania (SDR), hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote

(okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote.

4 Measuring net government debt: theory and practice

https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-statistical-working-papers/-/ks-tc-14-005

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Tabuľka 7 - Čistý a hrubý dlh verejnej správy

v tis. eur

% HDP

2022 S

2023 S

2024 S

2022 S

2023 S

2024 S

Hrubý dlh verejnej správy

(1)

63 508 571

68 882 246

77 734 635

57,8

55,8

59,7

Likvidné finančné aktíva:

(2)

11 144 643

9 512 275

10 805 602

10,1

7,7

8,3

- menové zlato a SDR

0,0

- hotovosť na účtoch VS

11 139 804

9 507 449

10 788 243

10,1

7,7

8,3

- cenné papiere

4 839

4 826

17 359

0,0

- kótované akcie

0,0

Čistý dlh verejnej správy

(1-2)

52 363 928

59 369 971

66 929 033

47,6

48,1

51,4

Zdroj: ŠÚ SR

V prípade verejnej správy je súčasťou likvidných aktív najmä hotovosť na účtoch subjektov verejnej správy a v menšej miere cenné papiere. V roku 2024 oproti roku 2023 úroveň vkladov a obeživa vzrástla o 1 280 794 tis. eur, najmä u rozpočtových organizácií štátu. Hotovostná rezerva štátu k 31. 12. 2024 dosiahla 7 573 140 tis. eur a jej úroveň sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 960 230 tis. eur (za rok 2023 bola na úrovni 6 612 910 tis. eur).

Úroveň hotovosti a vkladov sa zvýšila napríklad u Eximbanky, v ústredných zdravotníckych zariadeniach, Environmentálnom fonde a verejných vysokých školách. Najvýraznejšie medziročné poklesy zaznamenali zdravotné poisťovne, samosprávne kraje a ich rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie štátu. Oproti jarnej notifikácii prišlo k aktualizácii údajov, pričom mierny vplyv na úroveň hotovosti a vkladov za sledované obdobie 2022 - 2024 mala aj reklasifikácia jednotiek.

1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie

V rámci Európskej únie (EÚ 27) v roku 2025 bol priemerný schodok 3,1 % HDP a priemerný dlh 80,7 % HDP.

V rámci krajín EÚ 27 došlo k nárastu HDP o 758 118 mil. eur (o 4,2 %) a nárastu dlhu o 651 716 mil. eur (o 4,5 %). V roku 2024 v Eurozóne (20) ako aj v EÚ 27 v porovnaní s rokom 2023 v priemere percentuálne poklesol vládny schodok a mierne vzrástol vládny dlh.

Podiel deficitu na HDP klesol v Eurozóne (20) z 3,5 % v roku 2023 na 3,1 % HDP v roku 2024 (t. j. zlepšenie o 0,4 p. b.) a v rámci EÚ klesol z 3,4 % HDP na 3,1 % HDP (t. j. zlepšenie o 0,3 p. b.).

Podiel dlhu na HDP vzrástol v Eurozóne (20) z 87,0 % ku koncu roka 2023 na 87,1 % HDP ku koncu roka 2024 (t. j. zhoršenie o 0,1 p. b.) a v rámci EÚ vzrástol dlh z úrovne 80,5 % HDP na 80,7 % HDP (t. j. zhoršenie o 0,2 p. b.).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Tabuľka 8 - Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 27

Saldo verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy

2022

2023

2024

Δ 2024 -2023

2022

2023

2024

Δ 2024 -2023

EÚ (27 krajín)

-3,2

-3,4

-3,1

0,3

EÚ (27 krajín)

82,3

80,5

80,7

0,2

Eurozóna (20)

-3,4

-3,5

-3,1

0,4

Eurozóna (20)

89,3

87,0

87,1

0,1

Rumunsko

-6,5

-6,7

-9,3

-2,6

Grécko

177,8

164,3

154,2

-10,1

Poľsko

-3,4

-5,2

-6,5

-1,3

Taliansko

138,4

133,9

134,9

1,0

Francúzsko

-4,7

-5,4

-5,8

-0,4

Francúzsko

111,4

109,8

113,2

3,4

Slovensko

-1,6

-5,3

-5,5

-0,2

Belgicko

103,4

102,4

103,9

1,5

Maďarsko

-6,2

-6,8

-5,0

1,8

Španielsko

109,3

105,2

101,6

-3,6

Rakúsko

-3,4

-2,6

-4,7

-2,1

Portugalsko

111,2

96,9

93,6

-3,3

Belgicko

-3,6

-4,0

-4,4

-0,4

Fínsko

74,0

77,1

82,5

5,4

Fínsko

-0,2

-2,9

-4,4

-1,5

Rakúsko

78,1

77,8

79,9

2,1

Malta

-5,3

-4,4

-3,5

0,9

Maďarsko

74,1

73,2

73,5

0,3

Taliansko

-8,1

-7,2

-3,4

3,8

Slovinsko

72,8

68,3

66,6

-1,7

Španielsko

-4,6

-3,3

-3,2

0,1

Cyprus

80,3

71,1

62,8

-8,3

Bulharsko

-2,9

-2,0

-3,0

-1,0

Nemecko

64,4

62,3

62,2

-0,1

Nemecko

-1,9

-2,5

-2,7

-0,2

Slovensko

57,8

55,8

59,7

3,9

Česká republika

-3,1

-3,7

-2,0

1,7

Chorvátsko

68,5

60,9

57,4

-3,5

Chorvátsko

0,1

-0,8

-1,9

-1,1

Poľsko

48,8

49,5

55,1

5,6

Lotyšsko

-4,9

-2,4

-1,8

0,6

Rumunsko

48,1

49,3

54,8

5,5

Estónsko

-1,0

-2,7

-1,7

1,0

Lotyšsko

44,4

46,6

2,2

Švédsko

1,0

-0,9

-1,6

-0,7

Malta

50,3

47,0

46,2

-0,8

Litva

-0,7

-1,3

-0,6

Holandsko

48,4

45,8

43,7

-2,1

Holandsko

0,0

-0,4

-0,9

-0,5

Česká republika

42,5

42,2

43,3

1,1

Slovinsko

-3,0

-2,6

-0,9

1,7

Írsko

42,9

41,8

38,3

-3,5

Portugalsko

-0,3

1,3

0,5

-0,8

Litva

38,3

37,1

38,0

0,9

Luxembursko

0,2

-0,7

0,9

1,6

Švédsko

34,1

32,0

34,0

2,0

Grécko

-2,6

-1,4

1,2

2,6

Dánsko

33,3

33,0

30,5

-2,5

Írsko

1,6

1,4

4,0

2,6

Luxembursko

24,9

24,7

26,3

1,6

Cyprus

2,7

1,7

4,1

2,4

Bulharsko

22,5

22,9

23,8

0,9

Dánsko

3,4

4,5

1,1

Estónsko

19,2

20,2

23,5

3,3

Zdroj: Eurostat

Predchádzajúce obdobia sú zrevidované podľa aktuálneho press release zo dňa 21.10.2025. Usporiadanie krajín je podľa poradia salda/dlhu v poslednom sledovanom období. Zelenou farbou je označené medziročné zlepšenie, červenou farbou medziročné zhoršenie salda/dlhu.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Kapitola hodnotí vývoj hospodárenia verejnej správy najmä z pohľadu informácií, ktoré má obsahovať súhrnná výročná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (bilancia rozpočtu verejnej správy, jednorazové vplyvy a vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu). Špecifikom týchto údajov a informácií je fakt, že z väčšej časti nie sú založené na štandardnej metodike ESA 2010 a v niektorých prípadoch sú postavené na odhadoch a metodike Ministerstva financií SR (jednorazové vplyvy, cyklická zložka, štrukturálne saldo), rozširujú však analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy nad rámec salda a dlhu podľa maastrichtských kritérií.

2.1. Bilancia rozpočtu verejnej správy

Bilancia rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Štruktúra prezentovanej bilancie pozostáva z kombinácie kódov ESA 2010 a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Kombinácia metodík má za cieľ umožniť prezentáciu analytických a zároveň medzinárodne porovnateľných údajov. Ekonomická klasifikácia poskytuje vecný pohľad na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov a metodika ESA 2010 umožňuje medzinárodné porovnania a je konzistentná s makroekonomickými kategóriami národných účtov (ako napr. HDP, spotreba verejnej správy).

Niektoré príjmy a výdavky podliehajú konsolidácii v rámci celej verejnej správy, preto sa ich vplyv na schodok verejnej správy eliminuje a transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú vylúčené. Zároveň príjmy a výdavky z EU zdrojov majú neutrálny vplyv na ESA schodok verejnej správy.

Tabuľka 9 - Bilancia rozpočtu verejnej správy ESA 2010 (v tis. eur)

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

ESA kód

5=4-2

Príjmy spolu

45 653 157

53 053 645

53 480 523

54 649 290

1 595 645

% HDP

41,5

42,9

40,7

42,0

-1,0

Daňové príjmy

D.2R+D.5R

22 386 986

24 589 143

25 806 641

25 675 456

1 086 313

Dane z produkcie a dovozu

D.2R

13 220 902

14 854 634

15 385 663

15 147 175

292 541

Bežné dane z dôchodkov, majetku

D.5R

9 166 084

9 734 509

10 420 978

10 528 281

793 772

Príspevky na sociálne zabezpečenie

D.61R

16 595 520

18 945 663

20 724 745

20 964 663

2 019 000

Nedaňové príjmy

3 667 410

4 598 094

4 444 505

4 991 729

393 635

Tržby

P.11+P.12+P.131

2 917 876

3 387 460

3 314 394

3 621 875

234 415

Dôchodky z majetku

D.4R

749 534

1 210 634

1 130 111

1 369 854

159 220

Granty a transfery

D.39+D.7R+D.9R

3 003 241

4 920 745

2 504 632

3 017 442

-1 903 303

z toho: z EÚ1)

1 731 618

3 525 055

1 508 989

1 937 145

-1 587 910

Ostatné bežné transfery

D.7R

1 895 943

2 515 061

2 215 421

2 117 348

-397 713

Kapitálové transfery

D.9R

1 107 298

2 405 684

289 211

900 094

-1 505 590

Výdavky spolu

47 372 661

59 595 751

61 321 229

61 806 358

2 210 607

% HDP

43,1

48,2

46,7

47,5

-0,8

Bežné výdavky

43 290 605

53 040 115

55 915 001

56 531 387

3 491 272

Kompenzácie zamestnancov

D.1P

11 895 741

13 550 980

14 013 313

14 847 296

1 296 316

Medzispotreba

P.2

6 599 950

6 675 677

8 140 103

7 422 960

747 283

Dane

D.2P+D.5P

133 320

101 644

146 406

179 175

77 531

Subvencie

D.3P

1 196 408

4 181 709

1 946 263

2 215 792

-1 965 917

Dôchodky z majetku

D.4P

1 139 048

1 428 032

1 829 596

1 850 046

422 014

Celkové sociálne transfery

D.6P

19 737 497

24 445 514

26 763 482

27 260 610

2 815 096

- Sociálne dávky okrem

naturálnych soc. transf.

D.62P

15 921 990

20 154 949

21 826 293

22 371 473

2 216 524

- Naturálne sociálne transfery

D.632P

3 815 507

4 290 565

4 937 189

4 889 137

598 572

Ostatné bežné transfery

D.7P

2 588 641

2 656 559

3 075 838

2 755 508

98 949

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

2022 S

2023 S

2024 R

2024 S

Rozdiel

ESA kód

5=4-2

Kapitálové výdavky

4 082 056

6 555 636

5 406 228

5 274 971

-1 280 665

Kapitálové investície

P.5L

3 444 660

4 590 329

4 547 382

4 693 784

103 455

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

P.51G

3 378 789

4 389 692

4 404 507

4 624 989

235 297

- Zmena st. zásob + Nadobudnutie

Úbytok cenností

P.5M

38 827

149 735

112 464

69 064

-80 671

- Nadobud. mínus úbytok nef.

neproduk. aktív

27 044

50 902

30 411

-269

-51 171

Kapitálové transfery

D.9P

637 396

1 965 307

858 846

581 187

-1 384 120

Čisté pôžičky poskytnuté (+) / prijaté (-)

B.9

-1 719 504

-6 542 106

-7 840 706

-7 157 068

-614 962

% HDP

-1,6

-5,3

-6,0

-5,5

-0,2

HDP

109 959 757

123 538 698

131 335 110

130 207 520

6 668 822

* Prípadné rozdiely sú spôsobené zaokrúhľovaním.Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

1)Hodnoty za EÚ prostriedky sú uvedené bez zahraničných grantov

2.1.1.Príjmy verejnej správy

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahli v roku 2024 výšku 54 649 290 tis. eur (42,0 % HDP) a medziročne poklesli voči HDP o 1,0 p. b., ale v nominálnej hodnote vzrástli o 1 595 645 tis. eur.

Nárast dosiahli takmer všetky druhy príjmov, najvýraznejší nárast zaznamenali príjmy z dane z príjmov fyzických osôb – z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti o 35,4 %, daň z nehnuteľnosti a iné (ide o daň zo stavieb, z pozemkov, z bytov a daň za užívania verejného priestranstva) o 24,9 %, daň vyberaná zrážkou o 22,9 %, úroky o 19,8 % a príspevky na sociálne zabezpečenie o 10,7 %. Na druhej strane v roku 2024 došlo k poklesu príjmov z kapitálových transferov o 62,6 %, ostatných bežných daní z dôchodkov o 34,8 % a ostatných bežných transferov o 15,8 %.

Daňové a odvodové príjmy

Daňové a odvodové príjmy v roku 2024 tvorili 85 % všetkých príjmov verejnej správy a oproti roku 2023 vzrástli o 7,1 %. Väčšina daňových príjmov zaznamenala medziročný nárast. Rast daní je výsledkom rastu makroekonomických ukazovateľov a vplyvom nových legislatívnych opatrení. V roku 2024 narástol nominálny HDP o 5,4 % (podľa jesennej notifikácie)5, reálny o 2,1 %. Rast miezd na úrovni 6,6 % zvýšil príjmy DPFO zo závislej činnosti, sociálnych a zdravotných odvodov. Nárast spotreby domácností o 6,5 % sa pretavil do výrazne vyššieho výberu dane z pridanej hodnoty.

Silný rast ekonomiky sa neprejavil v plnej miere do rastu daňových príjmov, čo sa najvýraznejšie ukázalo pri DPH a DPFO zo závislej činnosti. Nové legislatívne opatrenia, ako rozšírenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre banky, zníženie sadzby odvodu do II. piliera, zvýšenie sadzby zdravotného poistného zamestnávateľa o 1 p. b. a ďalšie zvýšili príjmy medziročne o viac ako 1,5 mld. eur.

Tabuľka 10 - Daňové a odvodové príjmy ESA 2010 (v tis. eur)

2022

2023

2024

2024/2023

(v %)

Daňové a odvodové príjmy VS

38 982 506

43 534 806

46 640 119

7,1

v % HDP (daňová kvóta 2) (podľa jesennej notifikácie)

35,45

35,24

35,82

Dane z produkcie a dovozu

13 220 902

14 854 634

15 147 175

2,0

- Daň z pridanej hodnoty

8 555 714

9 732 960

9 914 696

1,9

- Spotrebné dane

2 797 344

3 020 848

2 883 848

-4,5

- Daň z nehnuteľností a iné

431 799

469 705

586 805

24,9

Bežné dane z dôchodkov, majetku

9 166 084

9 734 509

10 528 281

8,2

5 Ďalej v dokumente sú použité makroekonomické predpoklady schválené Výborom pre makroekonomické prognózy v septembri 2025, nakoľko detailná štruktúra ukazovateľov po jesennej revízii nie je aktuálne k dispozícii. Rast nominálneho HDP bol podľa schválenej prognózy 5,8 %.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

- Daň z príjmov fyzických osôb

4 163 867

4 685 372

4 812 682

2,7

- z toho: zo závislej činnosti

4 003 904

4 541 839

4 618 283

1,7

z podnikania a inej sam. zár. činnosti

159 965

143 532

194 400

35,4

- Daň z príjmov právnických osôb

4 533 790

4 490 789

5 082 133

13,2

- z toho: daň z príjmu právnických osôb

3 918 697

4 355 830

4 492 841

3,1

osobitný odvod z podnikania v regul.

odvetviach

95 416

134 959

533 620

295,4

Solidárny príspevok

519 677

55 672

- Daň z príjmov vyberaná zrážkou

314 764

430 574

529 151

22,9

- Dane z majetku a iné

36 978

39 950

47 076

17,8

Dane z kapitálu

Príspevky na sociálne zabezpečenie

16 595 520

18 945 663

20 964 663

10,7

Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie

16 194 025

18 523 359

20 427 699

10,3

- z toho EAO + dlžné

14 171 322

15 340 057

17 303 235

12,8

- z toho ostatné*

2 022 703

3 183 302

3 124 464

-1,8

Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie

401 495

422 304

536 964

27,2

Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP

35 349 641

38 497 625

41 685 701

8,3

*ostatné obsahuje štátom platené poistné a poistné za ozbrojené zložky Zdroj: ŠÚSR, IFP

Daňové a odvodové príjmy VS prognózované IFP tvoria cca. 90 % celkových vykazovaných daňovo-odvodových príjmov.

Graf 1 - Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov VS podľa jednotlivých faktorov (ESA2010, v mil. eur)

Graf 2 - Medziročný vývoj daňových a odvodových príjmov VS podľa daní a odvodov (ESA2010, v mil. eur)

3 188

-1 000

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

2024

Iné vplyvy

Jednorazové vplyvy

Legislatíva

Level/EDS

Makro

Celkom

3 188

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

2024

ostatné

miestne dane

OO reg

DPH

DPPO

Dane z trhu práce

Pozn: OO reg je osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach Zdroj: IFP

Výnos dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti medziročne vzrástol o 1,6 %, resp. o 76 444 tis. eur. Dominantným faktorom bol rast nominálnych miezd, ktorý dosiahol 6,6 %, aj keď sa medziročne spomalil o tretinu v dôsledku odznievajúcich inflačných tlakov. Naopak, dynamika výnosu dane z príjmov fyzických osôb bola limitovaná valorizáciou nezdaniteľných častí základu dane, ktoré reagovali na rekordnú infláciu z roku 2023. Vo výsledku sa tak výnos dane napriek solídnemu rastu miezd zvýšil len mierne. Výnos DPFO z podnikania medziročne vzrástol o 35,4 %, avšak jedná sa o jednorazový presun časti daňového bonusu medzi závislou činnosťou a podnikaním. Podrobnejšia analýza nových údajov ukázala vyššie uplatňovanie daňových bonusov na deti v podnikaní na úkor závislej činnosti. Celkový objem daňových bonusov na deti však ostal na podobnej úrovni a daná zmena preto nemá vplyv na celkový výnos DPFO.

Príspevky na sociálne zabezpečenie (sociálne aj zdravotné odvody platené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom (vrátane dlžného)) medziročne vzrástli o 12,8 %. Odvody ako celok rástli pod vplyvom rastu makroprostredia ako aj signifikantných legislatívnych zmien. Sociálne odvody zaznamenali vyšší výber z dôvodu zníženia výšky odvodu na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) z 5,5 % na 4,0 %, kde sa vplyv tejto legislatívnej zmeny odhaduje na úrovni 370 000 tis. eur. Sociálne odvody zaznamenali aj jednorazový vplyv oddlženia nemocníc, ktorý priniesol navyše 167 000 tis. eur. Výber zdravotných odvodov bol podobne

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

ovplyvnený legislatívnou zmeny sadzby poistného zamestnávateľov z 10 % na 11 %, ktorej vplyv bol na úrovni okolo 392 000 tis. eur.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) zaznamenala medziročné zlepšenie o 181 736 tis. eur (1,9 %). Výrazným ťahúňom výnosu bol pozitívny vývoj makroekonomického prostredia, predovšetkým nominálna spotreba domácností, ktorej rast sa však do výnosu nepremietol v plnej miere. Pozitívne prispeli aj jednorazové efekty v podobe zvýšeného čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, ale aj vyššia DPH plynúca z nákupov obranných prostriedkov. Rast bol tlmený aj nižšou poskytnutou energopomocou domácnostiam6.

Celkový výnos dane z príjmu právnických osôb, medziročne vzrástol o 13,2 % (591 344 tis. eur). Súčasťou toho je daň z príjmu právnických osôb (DPPO), osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach a solidárny príspevok. Výnos DPPO bol oproti roku 2023 vyšší o 137 011 tis. eur, čo predstavuje medziročný rast na úrovni 3,1 %. Výnos dane tak druhý rok po sebe spomalil za vývojom makrobázy, ktorá v roku 2024 rástla o 4,9 %.

Výnos z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach medziročne vzrástol takmer trojnásobne, o 295 % (398 661 tis. eur). Tento výrazný medziročný nárast osobitného odvodu je spôsobený predovšetkým rozšírením firiem podliehajúcich plateniu tohto odvodu o banky. Rozšírenie sa síce týka len 17 dodatočných subjektov, ale vzhľadom na vyše sedemnásobne vyššiu sadzbu odvodu pre banky v porovnaní s ostatnými regulovanými subjektami je vplyv na výnos odvodu výrazný.

Celkový výnos spotrebných daní (SD) poklesol v roku 2024 o 4,5 % (-137 000 tis. eur). Za poklesom je pokles výnosu zo zelenej energie o 56,4 % (-237 238 tis. eur). Výnos spotrebných daní bez vplyvu SD za zelenú energiu medziročne vzrástol o 3,9 %7. Výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja medziročne vzrástol o 2,8 % (36 969 tis. eur), čo bolo spôsobené z väčšej časti vyššou výkonnosťou ekonomiky a sčasti lepším výberom dane. K medziročnému nárastu výnosu spotrebnej dane z tabakových výrobkov o 9,0 % (84 526 tis. eur) pozitívne prispel predovšetkým vplyv zvýšenia sadzieb z jednotlivých tabakových výrobkov a v menšej miere pozitívny vývoj makroprostredia a predsunutá platba dane z roka 2025.

Výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou medziročne vzrástol o 22,9 % (98 577 tis. eur). Za vyšším príjmom je najmä výnos zo zdanenia úrokov z vkladov, zdanenie výnosov z podielových fondov a zdanenie dividend. Úrokové miery vzrástli v roku 2023 viac ako 4-násobne, avšak na výnose dane sa tento efekt v plnej mierne prejavil až v roku 2024. Medziročný nárast pri zdanení dividend je spôsobený jednorazovými platbami (firmy, ktoré vyplatili dividendy prvý krát od zavedenia dane) a faktom, že niektoré subjekty, ktoré sa každoročne podieľajú na výnose dane podstatnou časťou, nevyplatili v roku 2023 dividendy. Výnos z podielových fondov sa medziročne zdvojnásobil, čo súvisí s vývojom na akciových trhoch. Zaznamenané medziročné poklesy mali jednorazový charakter. V prípade licenčných poplatkov prišlo k presunu platby významného subjektu z roku 2024 do roku 2025.

Medziročný nárast výnosu dane z nehnuteľností bol spôsobený rastom sadzieb daní na úrovni samospráv. Takmer 72 % okresných miest zvyšovalo od 1.1.2024 sadzby na jednotlivé typy nehnuteľností. Z krajských miest nezvýšili sadzby len v Trnave a v Banskej Bystrici. V priemere zvýšili okresné mestá sadzby o 40 %. Celkovo to prinieslo do rozpočtov obcí viac ako 120 000 tis. eur.

Nedaňové príjmy

V rámci nedaňových príjmov v roku 2024 vzrástli výnosy z tržieb za produkciu verejnej správy o 6,9 % (nárast o 234 415 tis. eur). Najvýraznejšie vzrástli platby za trhovú produkciu, a teda zaznamenali nárast

oproti roku 2023 o 8,0 % (nárast o 234 970 tis. eur). Išlo predovšetkým o zvýšené príjmy týchto zložiek verejnej správy:

6 Dodávatelia energií (platitelia DPH) sú v tomto prípade poberateľmi tzv. dotácií k cenám tovarov, ktoré vstupujú do základu dane. Základ dane regulovaných dodávok energií je zo zákona tvorený platbami odberateľov, v tomto prípade domácností, za dodávky energií a kompenzáciami k cenám energií, ktoré prijímajú dodávatelia energií od MH SR, očistené o DPH. Táto dotácia od MH SR sa následne nenachádza v makro základni, nakoľko tá obsahuje o. i. medzispotrebu vlády a dotácia má charakter transferu.

7 Súčasťou spotrebných daní je aj výnos zo zelenej energie. Pri podpore zelenej energie vzniká časový nesúlad medzi „subvenciami“, ktoré poskytujú distribútori výrobcom pri nákupe energie a poplatkami, ktoré následne vyberú od konečných spotrebiteľov. Tento časový nesúlad má za následok aj rozdiel v cene elektrickej energie, pričom tento nesúlad by sa mal podľa metodiky ESA 2010 započítavať do deficitu. Zmena zvyšuje zároveň úroveň daňových príjmov aj subvencií. Výbor pre daňové prognózy tento vplyv nezahŕňal.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

-Obce a ich RO o 63 240 tis. eur - medziročný nárast príjmu z poplatku za komunálny odpad8 a drobný stavebný odpad u fyzických a právnických osôb o 38 682 tis. eur. Príjmy z poplatku za komunálne odpady ako u fyzických osôb, tak pri množstevnom zbere, nepostačujú v plnej miere kryť výdavky vynaložené na zber, prepravu, separáciu a likvidáciu odpadov a čistenia na území mesta. Tieto rozdiely z väčšej časti uhrádzajú obce a mestá z ostatných vlastných príjmov. Taktiež vzrástli príjmy za prenájom budov a priestorov a príjmy z poplatkov za parkovné, za služby pultu centralizovanej ochrany, za služby poskytované v súvislosti s organizáciou kultúrnych a športových podujatí (poskytnutie reklamného priestoru, poplatky bytového a nebytového hospodárstva, za poskytovanie sociálnych služieb (sociálny taxík) a ďalšie, celkovo o 37 221 tis. eur. Mnohé samosprávy zvýšili miestny poplatok za rozvoj, čo sa prejavilo na celkovom medziročným náraste o 12 598 tis. eur.

-Zdravotné poisťovne o 46 512 tis. eur – išlo predovšetkým o nárast príjmov VšZP, a. s. súvisiacich s úhradou nákladov UDZS za poistencov EÚ (podľa § 18 zákona č. 581/2004 Z. z.) a taktiež o príjmy zo spätných platieb za lieky (uhradených podľa § 7a ods. 1 a 2 zákona č. 363/2011 Z. z.), ktoré sa začali vykazovať v príjmoch až od roku 2024 po novele vyhlášky č. 522/2023 Z. z.9.

-OSVS o 25 751 tis. eur - príjmy z predaja tovaru, materiálu a služieb, z prebytočného drobného majetku.

-Národná diaľničná spoločnosť, a. s. o 13 710 tis. eur - medziročný nárast bol spôsobený najmä vplyvom vyšších príjmov za predaj elektronickej diaľničnej známky (eDZ) o 4 304 tis. eur v nadväznosti na medziročný nárast počtu kusov, najmä v mesiaci december z dôvodu avizovaného zvýšenia ceny 365 dňovej eDZ. Nárast príjmov súvisiacich s tržbami za predaj ETC bol 3 166 tis. eur. Suma 13 453 tis. eur predstavuje elimináciu hotovostného príjmu, ktorý bol v roku 2023 imputovaný do trhovej produkcie cez nárast pohľadávky. Išlo o vyčíslenie hodnoty pohľadávok voči odberateľom predpísaných v roku 2023 a uhradených v roku 2024.

-VÚC a ich RO o 11 172 tis. eur - zvýšené príjmy z poplatkov a platieb od klientov domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb, za poskytovanie služieb v školských jedálňach, vydávanie licencií, z podnikania a vlastníctva majetku, dobropisov, vrátených neoprávnene použitých prostriedkov.

Naopak pokles z príjmov za trhovú produkciu zaznamenali najmä tieto subjekty:

-Valaliky Industrial Park, s. r. o. o 40 184 tis. eur – aktualizácia časového rozlíšenia na základe účtovných závierok. Pozitívny vplyv mal najmä pokles výdavkov budúcich období v súvislosti s predajom pozemkov spoločnosti Volvo Cars Slovakia, s. r. o.

-SZRB o 22 550 tis. eur - nižší príjem z poplatkov za poskytnutie finančnej záruky a za poplatky spojené s úverovou činnosťou oproti predchádzajúcemu obdobiu.

-ŽSR o 32 534 tis. eur - pokles bol zapríčinený majoritne zníženými príjmami za elektrickú energiu z dôvodu nižšej predajnej/recipročne aj nákupnej/ ceny elektrickej energie.

V roku 2024 v porovnaní s predchádzajúcim rokom platby za ostatnú netrhovú produkciu

vo výške 465 951 tis. eur poklesli o 0,1 % HDP (pokles o 555 tis. eur) a boli približne na úrovni minulého roka. Pozitívne a negatívne vplyvy boli približne v rovnakej výške a vzájomne sa eliminovali. Na jednej strane išlo o znížené príjmy:

-SVP o 39 799 tis. eur - pokles príjmov súvisel s medziročným poklesom pohľadávok prevažne z obchodného styku hlavne u dvoch obchodných partnerov a medziročným poklesom iných pohľadávok.

Naopak, tento pokles bol eliminovaný nárastom príjmov najmä u týchto subjektov:

-Štátne rozpočtové organizácie o 20 422 tis. eur - patria sem prijaté poplatky a platby za tovary a poskytnuté služby, ktoré nie sú priemyselnej povahy a príjmy z predaja spojené s obvyklými

8 Podľa metodiky ESA 2010 platby za tovary a služby predávané za ekonomicky signifikantné ceny sa zaznamenávajú ako tržby.

9 Vyhláška č. 522/2023 MZ SR o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

sociálnymi a spoločenskými službami. Nárast nastal z dôvodu zmeny minimálnej hodnoty príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025 čo ovplyvnilo kalkuláciu výdavkov na stravovanie v zmysle novelizovaného zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce.

-Obce a ich RO o 11 421 tis. eur – došlo k nárastu príjmov za poplatky vyberané formou školného v školských kluboch detí, v materských školách, v základných umeleckých školách a v centrách voľného času, ktoré sú stanovené vo všeobecne záväzných nariadeniach miest a obcí. Medziročne narástli aj príjmy z poplatkov v domovoch dôchodcov a v kultúrnych zariadeniach.

ESA príjmy z dividend ako hlavný zdroj nedaňových príjmov štátneho rozpočtu nezaznamenali za sledované

obdobie stabilný vývoj (graf). Dôvodom tejto nestability bol hlavne vývojový trend v energetickom odvetví národného hospodárstva, v ktorom sa generuje majoritný podiel dividend (v priemere 85,2 %). Vývoji ESA príjmov z dividend nevykazuje počas sledovaného obdobia stabilný trend podielu ESA dividend vo vzťahu k celkovým príjmom z dividend (rast v roku 2023 na 94,0 %, ale aj pokles na 73,0 % v roku 2024). Napriek tejto skutočnosti, sa v absolútnom vyjadrení hodnota ESA dividendy každý rok zvyšovala, čo je výsledkom vyplatených dividend energetickými podnikmi.

Graf 1 - Vývoj dividend v metodike ESA 2010

Medziročná zmena objemu prijatých dividend štátom a MH Manažmentom, a. s. (rast o 138 074 tis. eur) pozostávala predovšetkým z rastu hodnoty superdividend, ktorý zaznamenal takmer 5,0 násobné zvýšenie (127 851 tis. eur) a zároveň z rastu ESA dividend o 2,6 % (10 223 tis. eur). Medziročný rast zaznamenaný na položke superdividend bol vo výške 127 851 tis. eur, pričom podiel superdividend na celkovom objeme prijatých dividend sa zvýšil (zo 6,0 % v roku 2023 na 27,0 % v roku 2024).

Medziročný rast superdividend bol zaznamenaný pri SPP, ktoré v roku 2024 priznalo dividendy štrukturálne zahŕňajúce dividendy vyplatené z dcérskej spoločnosti SPP Infrastructure, a. s. za dve účtovné obdobia. Celkový rast superdividend čiastočne zmiernil pokles superdividend priznaných Tipos, a. s. (vo výške 24 297 tis. eur), z dôvodu absencie dividendy aj z nerozdeleného zisku minulých období priznanej v roku 2023.

Pozitívna medziročná zmena v objeme ESA dividend v roku 2024 (vo výške 10 223 tis. eur) bola výsledkom SPP, ktorý v roku 2024 priznal celkovú dividendu vo výške 290 306 tis. eur, pričom za ESA príjem bol uznaný vo výške 143 050 tis. eur (v roku 2023 nevyplácal dividendu). Súčasne aj priznané dividendy spoločnosťou ZSE vyššie o 16 745 tis. eur (vplyv zrealizovaných zmien v Skupine v roku 2023), z čoho rast vo výške 15 211 tis. eur uznaný za rast ESA dividendy. Celkový rast ESA dividend čiastočne zmiernil nižší objem priznaného objemu podielu na zisku podnikom Vodohospodárska výstavby, š. p. (nižší o 50 682 tis. eur).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Tabuľka 11 - Prehľad významných príjmov z dividend (v tis. eur)

Kapitola štátneho rozpočtu / spoločnosť

Typ

2022 S

2023 S

2024 S

Δ(2023-2022)

Ministerstvo hospodárstva SR

Spolu

220 000

290 307

ESA

160 817

143 050

Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

Super

59 183

147 257

Spolu

44 839

37 091

53 836

16 745

ESA

44 839

36 898

52 109

15 211

Západoslovenská energetika, a. s.

Super

193

1 727

1 534

Spolu

74 777

38 784

33 081

-5 703

ESA

74 777

38 784

28 726

-10 058

Stredoslovenská energetika Holding, a. s.

Super

4 355

Spolu

29 070

10 710

-10 710

ESA

23 231

9 666

-9 666

Východoslovenská energetika Holding, a. s.

Super

5 839

1 044

-1 044

Spolu

1 500

ESA

1 500

Transpetrol, a. s.

Super

Spolu

3 000

490

1 074

584

ESA

490

1 074

584

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

Super

3 000

Ministerstvo financií SR

Spolu

400

-400

ESA

400

-400

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

Super

Spolu

2 000

3 274

1 904

-1 370

Slovenská konsolidačná, a. s.

ESA

3 274

1 904

-1 370

Super

2 000

Spolu

79 338

45 820

-33 518

ESA

79 338

45 820

-33 518

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.

Super

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR

5 000

50 000

20 000

-30 000

5 000

Tipos, národná lotériová spoločnosť, a. s.

5 000

25 703

20 000

-5 703

5 000

24 297

-24 297

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Spolu

346

426

Letisko Košice - Airport Košice, a. s.

ESA

346

365

Super

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Spolu

240

260

ESA

240

260

Správa služieb diplomatického zboru, a. s.

Super

Zdroj: MF SR

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Úroky

Na strane úrokov sme v roku 2024 oproti roku 2023 zaznamenali nárast prijatých úrokov v celkovom objeme 134 731 tis. eur (t. j. o 19,8 %), pričom nárast hotovostných úrokov na samostatných účtoch organizácii ústrednej správy a zo zhodnocovania zdrojov držaných na likviditnej rezerve a pri riadení likvidity štátu, bol 169 619 tis. eur. Tento nárast bol kompenzovaný na strane úrokových výdavkov za obsluhu štátneho dlhu a deficitu a pri riadení likvidity štátu vo forme hotovostných úrokov v objeme 280 034 tis. eur, pričom došlo aj k zvýšeniu časového rozlíšenia platených úrokov o 188 711 tis. eur. Celkový objem navýšenia výdavkov oproti roku 2023 bol 422 014 tis. eur.

Granty a transfery

Medziročne zaznamenali granty a transfery pokles o 38,7 % (pokles o 1 903 303 tis. eur). Najvýznamnejší pokles predstavovali kapitálové transfery o 62,6 % (pokles o 1 505 590 tis. eur) a bežné transfery zaznamenali pokles o 15,8 % (pokles o 397 713 tis. eur). Výrazný pokles zaznamenalo aj čerpanie eurofondov vrátane prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti o 45,0 % (pokles o 1 587 910 tis. eur). V roku 2023 išlo o efekt dočerpávania eurofondov z tretieho programového obdobia 2014 - 2020.

V rámci bežných transferov medziročne vzrástli/poklesli najmä transfery v týchto zložkách:

•Sociálnej poisťovni medziročne vzrástol transfer zo štátneho rozpočtu o 1 560 000 tis. eur, išlo o vykrytie výdavkov predovšetkým na dôchodkové dávky.

•Výnosy dane z príjmov DPFO a zo zdrojov z príjmov z DPPO poukázaných územnej samospráve poklesli o 61 506 tis. eur (z toho obciam a ich RO o 42 002 tis. eur a VÚC a ich RO o 19 504 tis. eur), najmä z dôvodu vratiek, ktoré si uplatnili daňovníci v termíne zúčtovania DPFO.

Na zmiernenie tohto deficitu v októbri 2024 vláda SR schválila „Návrh na poskytnutie finančnej pomoci obciam a samosprávnym krajom v dôsledku výpadku príjmov z dane z príjmov fyzických osôb v roku 2024.“ Išlo o jednorazovú pomoc formou dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa pre mestá a obce v sume 50 000 tis. eur a vyšším územným celkom formou odpustenia časti nesplatenej istiny poskytnutých návratných výpomocí v sume 20 000 tis. eur.

•Vzrástli aj príjmy zdravotníckych zariadení ústrednej správy za lekárske výkony a poskytnutú zdravotnú starostlivosť od zdravotných poisťovní o 198 948 tis. eur.

•ŽSR medziročne narástli hotovostné tuzemské bežné transfery v rámci VS o 59 111 tis. eur. V roku 2024 došlo k zvýšeniu prijatého transferu v zmysle Čiastkovej zmluvy na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry a servisných zariadení vrátane dodatkov. Čiastková zmluva bola navýšená o 60 821 tis. eur, z toho 28 197 tis. eur tvorila dotácia na zabezpečenie financovania odloženej údržby.

Bežné transfery zo zahraničia medziročne poklesli o 509 590 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä poklesom príjmov z EÚ fondov nakoľko v roku 2023 sa dočerpávali prostriedky z tretieho programového obdobia 2014 - 2020. Podľa metodiky ESA sa príjmy a výdavky z EÚ fondov, kde konečný príjemca je mimo sektora verejnej správy vylučujú.

V rámci prijatých kapitálových transferov medziročne poklesli hotovostné príjmy v týchto zložkách:

•ZSSK - v roku 2024 došlo k poklesu prijatých kapitálových transferov zo štrukturálnych fondov EÚ a ŠR o 230 741 tis. eur najmä z dôvodu ukončenia čerpania nenávratného finančného príspevku z dotácií v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra zameraného na „Vybudovanie infraštruktúry na kontrolu a prípravu vozového parku železničnej osobnej dopravy“, kde bola zrealizovaná 3. etapa výstavby Technicko-hygienickej údržby (THU) železničných koľajových vozidiel v troch mestách na Slovensku.

•Medziročne klesli hotovostné kapitálové transfery príspevkovým organizáciám štátu o 196 279 tis. eur. Podstatnú časť z tejto sumy predstavuje transfer Slovenskej agentúre životného prostredia pod kódom zdroja Plán obnovy a odolnosti v objeme 180 346 tis. eur na opatrenia na podporu čiastkovej obnovy domácností „Obnov dom“, ktorý sa realizoval v roku 2023, pričom v roku 2024 bol tento transfer len v objeme 5 593 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

•Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy - prijali hotovostne na kapitálových transferoch o 171 473 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku. Išlo predovšetkým o prijatú platbu z Plánu obnovy a odolnosti (nárast o 142 067 tis. eur) za Univerzitnú nemocnicu Martin (z prostriedkov má byť financovaná hrubá stavba novej nemocnice) a Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica (určené pre projekt s názvom „Výstavba fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica). Prostriedky predpokladajú nemocnice vyčerpať do konca roka 2025.

•Obce a ich RO – medziročne sa transfery znížili o sumu 152 938 tis. eur. pričom sa znížili prijaté transfery zo štátneho rozpočtu (o 119 910 tis. eur) a Štátneho fondu rozvoja bývania (o 22 573 tis. eur) hlavne z dôvodu poklesu výstavby nájomných bytových domov.

V roku 202310 bolo v zmysle metodiky ESA 2010 zaznamenané odpustenie návratných finančných výpomocí obciam (99 749 tis. eur) a vyšším územným celkom (52 074 tis. eur) ako imputovaný prijatý kapitálový transfer v územnej samospráve. V roku 2024 v dôsledku výpadku príjmov z dane z príjmov fyzických osôb bola z kapitoly Všeobecná pokladničná správa poskytnutá dotácia pre mestá a obce v sume 50 000 tis. eur. Zároveň sa vyšším územným celkom odpustila časť nesplatenej istiny poskytnutých návratných výpomocí v sume 20 000 tis. eur. Táto jednorazová pomoc bola zaznamenaná ako imputovaný kapitálový transfer, ktorý bol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nižší, čo čiastočne prispelo k medziročnému poklesu kapitálových transferov.

2.1.2. Výdavky verejnej správy

Celkové výdavky verejnej správy v roku 2024 v metodike ESA 2010 dosiahli 61 806 358 tis. eur (47,5 % HDP). Medziročne celkové výdavky voči HDP poklesli o 0,8 %, ale v nominálnej hodnote vzrástli o 2 210 607 tis. eur.

Nárast výdavkov oproti predchádzajúcemu roku dosiahli predovšetkým dane (platené subjektmi verejnej správy) o 76,3 %, úrokové náklady o 29,6 %, celkové sociálne transfery o 11,5 % a kompenzácie zamestnancov o 9,6 %. Na druhej strane v roku 2024 došlo k poklesu výdavkov na subvencie o 47,0 % a kapitálových transferov o 70,4 %.

Kompenzácie zamestnancov

V roku 2024 vzrástli kompenzácie zamestnancov VS o 9,6 % (nárast o 1 296 316 tis. eur). Celkovo mzdy a platy zamestnancov vo verejnej správe vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 780 440 tis. eur (o 8,0 %) a sociálne príspevky zamestnávateľov vzrástli o 515 876 tis. eur (o 13,6 %). Išlo predovšetkým o nárast výdavkov na mzdy a platy na akruálnej báze v týchto zložkách verejnej správy (adekvátne k tomu rástli aj sociálne príspevky):

•obce a ich RO o 260 184 tis. eur,

•štátne rozpočtové organizácie o 247 499 tis. eur,

•zdravotnícke zariadenia ústrednej správy o 94 370 tis. eur,

•verejné vysoké školy o 28 030 tis. eur,

•VÚC a ich RO o 27 709 tis. eur,

•štátne príspevkové organizácie o 25 751 tis. eur,

•príspevkové organizácie VÚC o 22 862 tis. eur,

•Železnice Slovenskej republiky o 21 486 tis. eur.

V roku 2024 nedošlo k valorizácii platov zamestnancov štátnej správy. Na medziročnom raste výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov štátnych rozpočtových organizácii o 7,5 %, malo vplyv viacero faktorov. V rámci kapitoly Ministerstva vnútra išlo o čiastočné vrátenie výdavkov viazaných od roku 2022 z dôvodu optimalizácie počtu policajtov a postupného dorovnania na priemer EÚ od roku 2027 vyplývajúceho z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej

10 Uznesenie vlády k návrhu na zníženie štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej ako „uznesenie č. 459/2023“).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

správe, schválenie legislatívnych zmien v rezorte Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v súvislosti so schválenou novelou školského zákona, v rezorte Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti so schváleným zákonom o inšpekcii v sociálnych veciach a so zákonom o profesionálnych náhradných rodičoch). Ďalej išlo o zlepšenie odmeňovania zamestnancov niektorých kapitol štátneho rozpočtu, vplyv rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve pri mzdových výdavkoch zamestnancov, ktorých plat je naviazaný na plat poslanca NR SR resp. na rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

V roku 2024 vzrástli v obciach a ich RO mzdové náklady oproti roku 2023 najmä v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy, valorizácie platov a rastu priemernej mzdy v hospodárstve. Vyššia minimálna mzda sa prejavila aj vo zvýšení zákonných príplatkov. Súčasťou osobných výdavkov boli aj odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, cestovné náhrady, príspevky na stravovanie a čerpanie sociálneho fondu. Samosprávy zároveň prijali opatrenia na efektívne riadenie personálnych zdrojov a kontrolu výdavkov.

V roku 2024 (za 5 mesiacov účinnosti legislatívy) na základe novely zákona č. 73/1998 Z. z. bol vyplatený stabilizačný príspevok a náborový príspevok policajtom (zamestnancom v silových rezortoch) v celkovej sume 21 145 tis. eur, z toho vyplatený stabilizačný príspevok v sume 21 140 tis. eur pre 4 228 zamestnancov (5 tis. eur/zamestnanec) a jeden náborový príspevok v sume 5 tis. eur. Cieľom novely je zlepšenie podmienok odmeňovania, udržateľnosť príslušníkov v zbore, ako aj nábor nových zamestnancov. Príspevky sa zaviedli aj pre ozbrojených príslušníkov finančnej správy, pričom účinnosť zmeny zákona bola platná od 1.8.2024.

Najväčší vplyv na rast mzdových nákladov v zdravotníckych zariadeniach mala novela zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá garantuje navýšenie základných hrubých miezd všetkých zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby spolu s ohľadom na odpracované roky, ďalej to bol vplyv zvýšenia minimálnej mzdy a úprava miezd u nezdravotníckych pracovníkov. Keďže sa zvýšila minimálna mzda, nadväzne sa zvyšujú aj príplatky za nočnú prácu, prácu počas víkendu, sviatkov, či príplatok za nadčas.

Kompenzácie zamestnancov aj v roku 2024 ovplyvnilo akruálne zaznamenanie poskytnutých tzv. stabilizačných príspevkov11 pre zamestnancov (t. j. zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby) zdravotníckych zariadení ústrednej správy aj územnej samosprávy v pomernej výške 39 158 tis. eur. Tieto príspevky sa už v roku 2024 hotovostne nevyplácali (boli vyplatené v roku 2022), ale akruálne sa výdavky zaznamenali v obdobiach, ku ktorým prislúchajú. V zmysle dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku sa zamestnanec zaviazal, že zotrvá v pracovnom pomere nepretržite počas troch rokov, preto výdavok zdravotníckych zariadení v sektore verejnej správy bol rozložený na obdobie rokov 2023, 2024 a 2025 v pomernej časti.

Medzispotreba

Spotreba tovarov a služieb v rámci verejnej správy sa medziročne zvýšila o 11,2 % (nárast o 747 283 tis. eur), čo bolo spôsobené predovšetkým vplyvom akrualizácie dlhodobých záväzkov

z neuhradených investičných faktúr (najvýraznejšie zvýšenie zaznamenali obce a ich RO o 117 370 tis. eur), nárastom výdavkov na školenia a výcvik v kapitole MO SR o 177 614 tis. eur a vplyvom akrualizácie

výdavkov na opravy a údržbu stavieb a rýchlostných ciest (najviac v Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

o sumu 63 966 tis. eur.

Najvyšší nárast výdavkov na medzispotrebu vykázali tieto subjekty/zložky verejnej správy:

-Štátne rozpočtové organizácie o 333 384 tis. eur – nárast výdavkov na medzispotrebu zaznamenal štátny rozpočet najmä na položke školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá materiál u Ministerstva obrany SR o 223 306 tis. eur. Na čerpaní tejto položky sa podieľali najmä výdavky

11 Vláda SR uznesením č. 762/2022 schválila „Návrh na schválenie finančných prostriedkov určených na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku.“

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

na školenia, kurzy, semináre, výcvik pilotov na Slovensku aj v zahraničí, výdavky na stravovanie, náhrady, dane, všeobecné a špeciálne služby, prídel do sociálneho fondu a špeciálnu podporu.

-Zdravotnícke zariadenia ústredné o 203 022 tis. eur - nárast výdavkov oproti predchádzajúcemu roku zaznamenali v najväčšej miere výdavky na obstaranie všeobecného materiálu o 221 578 tis. eur (predovšetkým na zdravotnícky materiál a lieky a taktiež aj z dôvodu úhrady niektorých záväzkov po lehote splatnosti z minulých rokov súvisiacich s obstaraním zdravotníckeho materiálu a liekov). A naopak došlo k poklesu výdavkov na energie o 22 006 tis. eur. Výdavky na medzispotrebu vzrástli, resp. poklesli najmä v univerzitných a fakultných nemocniciach (napr. Fakultná nemocnica s poliklinikou Prešov, Univerzitná nemocnica Bratislava, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Univerzitná nemocnica Martin, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a pod.).

Medziročný nárast výdavkov na medzispotrebu bol eliminovaný poklesom výdavkov predovšetkým v týchto dvoch zložkách:

-Štátne rozpočtové organizácie a ich samostatné účty o 94 058 tis. eur – najväčší pokles výdavkov na samostatných účtoch v celkovej sume 83 872 tis. eur zaznamenalo Ministerstvo obrany SR na položke daň z pridanej hodnoty. Na tejto podpoložke subjekty verejnej správy klasifikujú úhradu DPH na obstaranie tovarov a služieb v rámci výkonu predmetu činnosti.

-Dopravné podniky o 49 210 tis. eur – medziročne sa ušetrilo na výdavkoch na energie, komunikačnú infraštruktúru a znížili sa náklady na údržbu a opravy súvisiace s dopravou a na pomocný materiál.

Subvencie

Celkové subvencie12 poklesli o 47,0 %, čo predstavovalo pokles o 1 965 917 tis. eur. Najvýznamnejší medziročný pokles zaznamenali ostatné subvencie o 2 036 179 tis. eur, v rámci ktorých zaznamenali

najväčší pokles subvencie na energopomoc.

V roku 2024 MH SR spolu s vládou pokračovali v riešení pomoci s vysokými cenami energií pre domácnosti, verejný sektor a podnikateľské subjekty. Finančné prostriedky boli v roku 2024 poskytnuté na základe príslušnej legislatívy MH SR.13 Pomoc vo forme tzv. energodotácií ministerstvo vyplácalo priamo odberateľom energií. O kompenzácie žiadali podniky, ale i verejný sektor, ako sú samosprávy, domovy sociálnych služieb či občianske združenia.

Celkové ESA výdavky na schémy pomoci súvisiace s nárastom cien energií v roku 2024 predstavovali objem 1 125 700 tis. eur. Hotovostné čerpanie vyplatené v roku 2024 bolo v sume 1 221 410 tis. eur a v zmysle metodiky ESA 2010 navyše do roka 2024 patria aj pomoci vyplatené v roku 2025, ktoré sa vecne vzťahujú na schémy z roku 2024 (94 400 tis. eur). Zároveň je potrebné vylúčiť z výdavkov výdavky vyplatené v roku 2024 týkajúce sa energopomoci za rok 2023 vo výške 190 110 tis. eur.

Subvencie podľa metodiky ESA na energopomoc za rok 2024 boli v porovnaní z rokom 2023 nižšie o 2 059 486 tis. eur.

Subvencie ovplyvnili aj výdavkové subvencie štátu na zelenú energiu, ktoré sa medziročne zvýšili

o 70 992 tis. eur. Ide o podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Subvencie do poľnohospodárstva medziročne vzrástli o 42,6 % (o 61 213 tis. eur) a subvencie do dopravy

vzrástli o 2,7 % (nárast o 9 049 tis. eur), z čoho najväčšiu položku tvorila železničná doprava.

Úrokové náklady

V roku 2024 úrokové náklady verejného dlhu vzrástli o 23,58 %, čo predstavovalo nárast o 473 704 tis. eur oproti roku 2023. Hlavnou príčinou bol nárast hotovostných úrokov pri obsluhe štátneho dlhu a deficitu štátneho rozpočtu v objeme približne 280 034 tis. eur a nárast časového rozlíšenia úrokov a disážia

12 Subvencia predstavuje finančný príspevok vlády alebo verejno-právnej inštitúcie. Ide o platby vykonané na podporu obchodných aktivít príjemcov, ktorí nie sú zaradení v sektore verejnej správy.

https://www.mhsr.sk/energetika/vyplatene-energodotacie-a-kompenzacie

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

o približne 188 711 tis. eur. Tento nárast bol zapríčinený zvýšenými potrebami na financovanie maturujúceho dlhu a aktuálneho deficitu za vyššie úrokové sadzby v porovnaní s maturujúcim dlhom.

Sociálne transfery

Sociálne transfery vzrástli o 11,5 %, čo predstavovalo nárast o 2 815 096 tis. eur. Nárast bežných transferov v Sociálnej poisťovni bol v hotovostných platbách z poistenia o 2 388 704 tis. eur vyšší, z toho:

•dôchodkové dávky zo starobného poistenia a z invalidného poistenia vzrástli o 2 314 026 tis. eur14,

•dávky v nezamestnanosti vzrástli o 26 968 tis. eur,

•nemocenské dávky vzrástli o 47 034 tis. eur.

Zo samostatných účtov silových zložiek bol nárast vyplatených dávok o 125 746 tis. eur, z toho:

•dôchodkové dávky zo starobného a z invalidného poistenia vzrástli o 125 483 tis. eur,

•nemocenské dávky vzrástli o 263 tis. eur.

Celkovo dôchodkové dávky zo starobného a invalidného poistenia (zo Sociálnej poisťovne a z účtov silových zložiek) sa zvýšili o 22,5 % (nárast o 2 439 508 tis. eur), dávky v nezamestnanosti vzrástli o 10,1 % (nárast o 26 968 tis. eur) nemocenské dávky v roku 2024 vzrástli o 4,6 % (nárast o 47 296 tis. eur). Významný nárast dôchodkových dávok bol spôsobený valorizáciou15, kedy sa od 1. januára 2024 zvýšili dôchodkové dávky (priznané pred rokom 2024) o 3,6 % mesačnej sumy dôchodku a dôchodky novopriznané od 1. januára 2024 sa zvyšovali o 14,5 %. Zároveň sa od 1. júla 2024 zaviedli plnohodnotné 13. dôchodky (ako nová dávka sociálneho poistenia), ktoré boli vyplácané vo výške priemerného dôchodku daného druhu za predchádzajúci kalendárny rok. Od 2024 sa vykazujú 13. dôchodky v rámci štandardných dôchodkových dávok zo starobného a invalidného poistenia, ktoré sú už vyplácané zo Sociálnej poisťovne (do roku 2024 boli vyplácané ako štátna sociálna dávka z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR).

V decembri 2024 Sociálna poisťovňa vyplatila 13. dôchodky 1 487 576 poberateľom v celkovej sume 823 019 tis. eur.

Vyplácané štátne sociálne dávky medziročne poklesli o 15,1 % (pokles o 476 908 tis. eur), z toho

najvýraznejší vplyv mali dávky:

•ostatné štátne sociálne dávky sa medziročné znížili o 69,3 % (pokles o 665 266 tis. eur) – tento medziročný pokles bol spôsobený novelou16 zákona o sociálnom poistení, ktorou sa s účinnosťou od 1. júla 2024 zaviedla nová dôchodková dávka – 13. dôchodok a nahrádza doterajšiu štátnu sociálnu dávku 13. dôchodok. Táto nová dávka sa od 2024 vykazuje pod dôchodkovými dávkami zo starobného poistenia a z invalidného poistenia, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

•Suma vyplatených rodičovských príspevkov sa medziročne zvýšila o 5,6 % (nárast o 36 981 tis. eur) aj napriek tomu, že rodičovský príspevok bol valorizovaný už od 1. augusta 2023, tzv. predsunutá valorizácia (suma mesačného prídavku príspevku sa zvýšila na sumu 345,20 eur (ak oprávnená osoba nemala nárok na materské na dieťa, na ktoré si uplatnila nárok na rodičovský príspevok) a na sumu 473,30 eur (ak oprávnená osoba mala nárok na materské na dieťa, na ktoré si uplatnila nárok na rodičovský príspevok) a od 1. januára 2024 už nedošlo k ďalšiemu zvýšeniu mesačných príspevkov.

•peňažné príspevky na kompenzáciu zaznamenali medziročný nárast o 21,9 % (nárast o 133 442 tis. eur), čo bolo spôsobené vyššími výdavkami na peňažný príspevok na opatrovanie v dôsledku viacerých legislatívnych zmien o 94 145 tis. eur (najmä dorovnanie výšky príspevku na opatrovanie pre tých poberateľov, ktorí zároveň boli poberateľmi niektorej dôchodkovej dávky a valorizáciou príspevku od 1. júla 2024 na novú úroveň spolu s kontinuálnym rastom počtu poberateľov) a zvýšením sadzby na hodinu osobnej asistencie nariadením vlády SR, ako aj zvýšením životného minima o 1,9 % od 1. júla 2024. Úprava súm životného minima má priamy vplyv na výšku rôznych dávok a príspevkov, to znamená, že od 1. júla 2024 sa zvýšili aj peňažné príspevky

14 Údaj je vrátane osobitného fondu (príspevok pre príslušníkov obecnej polície).

15 Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

16 Zákonom č. 87/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

na kompenzácie (príspevok na prepravu, na diétne stravovanie, na opatrovanie, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a pod.).

•suma dávok v hmotnej núdzi sa zvýšila o 12,8 % (nárast o 15 074 tis. eur) predovšetkým z dôvodu, že od 1. januára 2024 došlo k zvýšeniu súm dávky v hmotnej núdzi (vo výške 84,90 eur mesačne pre jednotlivca, resp. v závislosti od počtu členov v domácnosti a od toho či sú osoby spoločne posudzované).

Naturálne sociálne transfery vzrástli o 14,0 % (nárast o 598 572 tis. eur), ide o platby poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti, lekárňam, optikám a výdajniam liekov a zdravotníckych potrieb vrátane úhrad poistencom17 za lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a taktiež úhrada nákladov pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi verejného zdravotného poistenia v iných členských štátoch Európskej únie.

Kapitálové výdavky

Oproti predchádzajúcemu roku poklesli o 19,5 % (pokles o 1 280 665 tis. eur) najmä z dôvodu poklesu kapitálových transferov o 1 384 120 tis. eur. Išlo o pokles v kapitole Ministerstva obrany SR z dôvodu,

že v roku 2023 bol v národných účtoch zaznamenaný kapitálový výdavok vo výške 1 463 280 tis. eur za darovanú vojenskú techniku OS SR na Ukrajinu. V roku 2024 sa takýto výdavok neuskutočnil.

Výdavky na obstaranie kapitálových aktív vzrástli oproti roku 2023 o 2,3 % (celkový nárast

o 103 455 tis. eur18). Najvyšší nárast výdavkov na nové investície vykázali tieto subjekty/zložky verejnej správy:

-Štátne rozpočtové organizácie o 166 429 tis. eur – najväčší nárast bol zaznamenaný najmä v kapitole Ministerstva obrany SR vo výdavkoch na vojenské zariadenia. V roku 2024 narástli hotovostné výdavky na obstaranie kapitálových aktív v celkovej výške 164 887 tis. eur. Narástli aj výdavky z nákupov budov v kapitolách Ministerstva dopravy SR (62 823 tis. eur) a Ministerstva spravodlivosti SR (40 466 tis. eur).

-Dopravné podniky o 66 092 tis. eur – investície v zvýšenej miere smerovali do rekonštrukcie, modernizácie údržbových základní (napr. Depo Krasňany v Bratislave), modernizácie a výstavby trolejbusového depa a trolejbusových a električkových tratí, prístreškov a zastávok. K nárastu výdavkov na obstaranie kapitálových aktív prispel aj nákup vodíkových a CNG autobusov, elektrobusov, trolejbusov a obstaranie dráhových vozidiel (napr. električky v Bratislave pre dokončený úsek trate v Petržalke).

Medziročný nárast výdavkov na obstaranie kapitálových aktív bol eliminovaný poklesom výdavkov predovšetkým v týchto zložkách:

-Obce a ich RO o 484 659 tis. eur – zaznamenali pokles výdavkov na obstaranie kapitálových aktív i keď vykonávali široké spektrum investičných aktív zameraných z väčšej časti na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcich budov a verejných priestorov, zatiaľ čo novostavby tvorili menší, no strategicky významný podiel, najmä v oblasti predškolskej výchovy, sociálnych služieb a environmentálnych projektov. V menšom objeme oproti roku 2023 sa realizovali revitalizácie námestí, parkov, miestnych komunikácií, úpravy športovísk a iné.

-VÚC a ich RO o 437 146 tis. eur – znížený objem investícií na rekonštrukciu a modernizáciu cestnej infraštruktúry (cesty II. a III. triedy a mosty), realizovalo sa menej projektov modernizácie škôl, verejných priestorov, renovácie školských historických budov (múzeí, knižníc) a pokles zaznamenali aj investície alokované na výstavbu cyklotrás a do projektov technickej infraštruktúry a cestovného ruchu.

17 Sa uvádzajú doplatky poistenca za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 581/2004 Z. z. a podľa § 87a až 87d zákona č. 363/2011 Z. z.

18 Na medziročný rast výdavkov štátnych rozpočtových organizácií na obstaranie kapitálových aktív má vplyv aj metodické zaznamenanie darovanej vojenskej techniky v roku 2023 v hodnote 1,4 mld. eur na netto báze. Popis výdavkov na obstaranie kapitálových aktív je bez vplyvu darovanej vojenskej techniky.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

-ZSSK o 307 319 tis. eur – na medziročný pokles mal vplyv posun príjmu z predaja pracovísk THU železničných koľajových vozidiel z roku 2024 do roku 2025 v nadväznosti na disponibilné vlastné zdroje použité pre projekty zamerané na obnovu parku železničných koľajových vozidiel pre prímestskú a medziregionálnu verejnú železničnú osobnú dopravu.

-Verejné vysoké školy o 111 727 tis. eur – v roku 2024 univerzity pokračovali v rekonštrukciách svojich ubytovacích a akademických priestorov, avšak v porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo zaznamenané nižšie čerpanie finančných zdrojov určených na nové stavebné projekty, renovácie a s tým súvisiace obstarávanie technológií a vybavenia. Tento pokles súvisí aj s dokončením viacerých projektov už v roku 2023.

2.2. Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy

Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2024 hodnotu -4,8 % HDP 19. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2023 zodpovedá výraznej expanzii na úrovni 1,2 p. b. HDP. Do tejto expanzie nevstupujú kompenzačné schémy spojené s energo-pomocou, keďže tie sa v rámci jednorazových a dočasných opatrení očisťujú. Rast štrukturálneho salda spôsobili rôzne opatrenia trvalého charakteru ako napríklad zdvojnásobenie 13. dôchodku, zavedenie možnosti odchodu do dôchodku po 40. odpracovaných rokoch, či novela školského zákona. Za navýšením štrukturálneho deficitu je rast obranných výdavkov na 2 % HDP v súlade s našimi záväzkami voči NATO, ako aj dodanie väčšieho množstva obrannej techniky, ktorá bola zaplatená v minulosti. Nezanedbateľný vplyv má aj rast úrokových nákladov spojený so zvýšenými úrokovými sadzbami ECB.

Tabuľka 12 - Výpočet štrukturálneho salda a konsolidačného úsilia (ESA 2010)

% HDP

2022

2023

2024

1. Saldo verejnej správy podľa ESA 2010*

-1,6

-5,3

-5,5

2. Cyklická zložka

0,2

3. Jednorazové a dočasné vplyvy

-0,8

-1,9

-0,9

4. Štrukturálne saldo verejnej správy (1-2-3)

-0,9

-3,6

-4,8

5. Konsolidačné úsilie (medziročná zmena 4)

0,9

-2,6

-1,2

* V súlade s údajmi pre jesennú notifikáciu Eurostatu z októbra 2024. Zdroj: MF SR

Výpočet štrukturálneho salda predpokladá očistenie nominálneho salda o dva základné komponenty – cyklickú zložku a jednorazové vplyvy. Cyklická zložka predstavuje vplyv ekonomického cyklu na štrukturálne saldo. Cieľom úpravy nominálneho salda je vyjadriť reakciu príjmov a výdavkov verejných financií na zmeny v produkčnej medzere. Veľkosť cyklickej zložky závisí od veľkosti produkčnej medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy v ekonomickej aktivite. Prípadné prehrievanie alebo podchladenie ekonomiky tak môže zásadne vplývať na výsledné štrukturálne saldo verejnej správy. V roku 2024 ekonomika oproti predošlému roku sa držala na rovnakej úrovni, mierne nad svoj potenciál. Cyklický vývoj tak v roku 2024 mal mierne pozitívny vplyv na štrukturálne saldo verejnej správy vo výške 0,2 % HDP.

Druhý komponent, o ktorý sa očisťuje nominálne saldo, sú jednorazové a dočasné vplyvy. Táto položka predstavuje príjmy alebo výdavky verejnej správy bez trvalého alebo opakujúceho sa charakteru. Sledujú sa vzniknuté okolnosti s časovo obmedzeným vplyvom na saldo verejnej správy. Pre účely súhrnnej výročnej správy používa Ministerstvo financií SR princípy vychádzajúce predovšetkým z národnej metodiky MF SR.20 Jednorazové opatrenia boli zaznamená za rok 2022 až 2024. Najväčšia časť bola vyvolaná vysokými cenami energií, v menšej miere to boli výdavky spojené s doznievajúcou pandémiou COVID-19 a s vojnou na Ukrajine.

19 Pre účely súhrnnej výročnej správy používa MFSR údaje z jesennej notifikácie Eurostatu. Odhad cyklickej zložky vychádza z produkčnej medzery na základe najaktuálnejšej prognózy MF SR schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Odhad jednorazových a dočasných opatrení vychádza najmä z národnej metodiky MF SR.

20 Metodika na identifikáciu jednorazových a dočasných opatrení MF SR je dostupná tu:

https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-

politiky/publikacie-ifp/manualy/jednorazove-vplyvy.html

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Tabuľka 13 - Jednorazové opatrenia ESA 2010 (v mil. eur)

2022

2023

2024

Čistý vplyv opatrení spojené s pandémiou COVID 19 (očistené o EU fondy)

-696

-91

Čistý vplyv výdavkov vyvolaných vojnou na Ukrajine (ponížený o preplatenie z EU fondov)

-139

-87

-33

Čistý vplyv schém podpory súvisiacich z vysokými cenami energií (ponížený o preplatenie z EU fondov)

-477

-2 175

-1 126

Dočasné príjmy z nariadenia EÚ ohľadom nadmerných ziskov

410

Cenové stropy pre výrobcov elektrickej energie

Spolu

-902

-2 323

-1 109

Zdroj: IFP

2.3 Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu

Svetová ekonomika a finančné trhy v roku 2024 pokračovali v adaptácii na turbulentné prostredie posledných rokov. Po sérii šokov v predchádzajúcom období sa globálna ekonomika postupne vyrovnávala s dosahmi vysokej inflácie, rastúcich úrokových sadzieb a pretrvávajúcej geopolitickej neistoty spojenej s vojnou na Ukrajine a napätím na Blízkom východe. Problémy spojené s prudkým rastom cien energií v predchádzajúcom období sa zmiernili. Trhové ceny plynu a ropy sa v roku 2024 pohybovali na nižších úrovniach, čo prispelo k citeľnému spomaleniu inflácie.

Centrálne banky tak mohli po historicky najrýchlejšom sprísňovaní menovej politiky pristúpiť k prerušeniu cyklu zvyšovania sadzieb. ECB udržala svoju depozitnú sadzbu na úrovni 4 %, pričom k začiatku jej postupného znižovania pristúpila v polovici roka. FED so znížovaním sadzieb začal o niekoľko mesiacov neskôr. Po uvoľnení napätia v dodávateľských reťazcoch a znížení cien energií sa globálna inflácia v roku 2024 priblížila k inflačným cieľom centrálnych bánk, aj keď v Európe aj naďalej zostávala v priemere mierne nad 2 %.

Vývoj na akciových trhoch bol priaznivý. Po slabšej výkonnosti v roku 2022 a postupnom zotavení v roku 2023 sa v roku 2024 rozvinul stabilnejší rast, podporený klesajúcimi inflačnými tlakmi a očakávaniami postupného uvoľňovania menovej politiky. Technologický sektor, ťažiaci z rozmachu umelej inteligencie a digitalizácie, patril medzi hlavných ťahúňov. Na dlhopisových trhoch sa prejavila stabilizácia. Výnos 10 - ročného slovenského štátneho dlhopisu v priemere dosiahol približne 3,5 % p. a., pričom riziková prirážka voči Nemecku zotrvala blízko úrovní predchádzajúceho roka na približne 1,1 p. b. Napriek miernej stabilizácii výnosov zostali podmienky financovania dlhu pre Slovensko aj naďalej prísnejšie než v období nízkych sadzieb pred pandémiou. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v mene MF SR aj v roku 2024 financovala potreby štátu štandardnými nástrojmi, no pri vyšších nákladoch, keďže priemerné výnosy nových emisií zostávali citeľne nad predpandemickými hodnotami.

Zdroj: Bloomberg

-2

-1

1. 15

4. 15

7. 15

10. 15

1. 16

4. 16

7. 16

10. 16

1. 17

4. 17

7. 17

10. 17

1. 18

4. 18

7. 18

10. 18

1. 19

4. 19

7. 19

10. 19

1. 20

4. 20

7. 20

10. 20

1. 21

4. 21

7. 21

10. 21

1. 22

4. 22

7. 22

10. 22

1. 23

4. 23

7. 23

10. 23

1. 24

4. 24

7. 24

10. 24

2-ročný výnos SK

riziková prirážka na 10-ročný dlhopis SK

10-ročný výnos DE

10-ročný výnos SK

Graf 4 - Výnosy vybraných slovenských vládnych dlhopisov a riziková prirážka voči nemeckým 10 - ročným štátnym dlhopisom (v % a p. b.)

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu

Stratégia riadenia štátneho dlhu stanovuje kvantitatívne ciele a limity pre hlavné riziká spojené so správou dlhu. Ide najmä o refinančné riziko (riziko, že veľká časť dlhu bude splatná v krátkom období) a úrokové riziko (riziko zmeny úrokových nákladov pri vydávaní nového dlhu). Tieto ciele sa sledujú a vyhodnocujú preto, aby sa dlh financoval čo najlacnejšie a zároveň stabilne, predišlo sa nadmerným výkyvom v rozpočtových nákladoch a aby si Slovenská republika udržala dôveru investorov a prístup na finančné trhy.

Vyhodnotenie plnenia rizikových ukazovateľov sumarizuje, ako sa tieto ciele podarilo naplniť v roku 2024 (k 31.12.) a porovnáva dosiahnuté výsledky s predchádzajúcim obdobím.

•Hodnota refinančného rizika do jedného roka (limit 20 %) bola ku koncu roka 2024 na úrovni 17,31 %, čo je pokles oproti 19,04 % na konci roka 2023. Do piatich rokov (limit 55 %) dosiahlo refinančné riziko 40,10 %, oproti 43,37 % v roku 2023.

•Hodnota úrokového rizika do jedného roka (limit 25 %) bola ku koncu roka 2024 na úrovni 17,31 %, oproti 19,05 % ku koncu roka 2023. Do piatich rokov (limit 55 %) dosiahlo úrokové riziko 40,10 %, oproti 43,37 % v roku 2023.

V roku 2024 bolo otvorených šesť nových línií štátnych dlhopisov:

1.ŠD 248 (splatnosť 2028, kupón 3,000 %, objem 3,0 mld. €)

2.ŠD 249 (splatnosť 2026, kupón 3,000 %, objem 1,5 mld. €)

3.ŠD 250 (splatnosť 2034, kupón 3,750 %, objem 5,0 mld. €)

4.ŠD CHF (splatnosť 2034, kupón 1,915 %, objem 310 mil. CHF)

5.ŠD CHF (splatnosť 2028, kupón 1,523 %, objem 325 mil. CHF)

6.ŠD 251 (splatnosť 2031, kupón 3,000 %, objem 3,0 mld. €)

Emisie boli realizované prostredníctvom syndikovaného a aukčného predaja. K 31.12.2024 malo Ministerstvo financií SR „živých“ celkovo 33 emisií (z toho 3 emisie registrované v zahraničí – jedna v NOK a dve v CHF).

2.3.2. Riadenie štátneho dlhu v roku 2024

Agentúra pre riadene dlhu a likvidity emitovala v mene MF SR v roku 2024 dlhopisy v celkovej hodnote 13 438 305 tis. eur, pričom vydala dlhopisy denominované v menách EUR a CHF s fixnou úrokovou sadzbou s priemernou splatnosťou 9,3 roka. V roku 2024 neboli vydané žiadne štátne pokladničné poukážky. Okrem cenných papierov boli na krytie dlhu prijaté úvery v nominálnej hodnote 72 030 tis. eur s priemernou váženou úrokovou sadzbou 3,208 % a s priemernou váženou splatnosťou 14,0 rokov.

Nasledujúca tabuľka prezentuje základné kvantitatívne parametre riadenia štátneho dlhu v roku 2024. Štruktúra tabuľky obsahuje priemernú úrokovú sadzbu a splatnosť pri novom vydanom (emitovanom) dlhu.

Tabuľka 14 - Štátny dlh realizovaný v roku 2024 (tis. eur)

Typ cenného papiera

Nominálna hodnota

Priemerný úrok / prirážka (ŠD float)

Priemerná splatnosť (rok)

Typ kupónovej sadzby

ŠD fix

13 438 305

3,47%

9,3

fixná

ŠD float

ŠPP

Úvery

72 030

3,21%

14,0

fixná

Dlh spolu

13 510 335

ŠD spätný odkup (2024)

163 246

Dlh upravený o spätný odkup

13 347 089

Zdroj: MF SR

Štruktúra prezentovaných priemerných úrokov (nákladov) a splatností zodpovedá jednotlivým druhom cenných papierov, ktoré boli v rámci svojej kategórie agregované. „ŠD fix“ označuje dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou, „ŠD float“ dlhopis s plávajúcou úrokovou sadzbou, kde náklad tvorí meniaca sa sadzba (6M EURIBOR) a prirážka. „ŠD spätný odkup“ označujú predčasné umorenie štátnych dlhopisov pôvodne splatných v neskoršom období. Tieto transakcie fakticky môžu znížiť dlh ku koncu roka 2024 resp. v priebehu roka 2024. Vážená priemerná úroková sadzba všetkých dlhopisov „živých“ ku koncu roku 2024 sa zvýšila približne o 0,34 p. b. oproti roku 2023, a to na úroveň 2,32 %.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

2.4.Rast čistých výdavkov v roku 2024 (fiškálne pravidlá EÚ)

Rast čistých výdavkov v zmysle metodiky EÚ21 v roku 2024 predstavoval 4,0 %. Oproti maximálnemu povolenému rastu 6,2 % definovanému v strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne SR na roky 2025 až 2028 tak bol vývoj výdavkov pomalší. K nižšiemu rastu pomohli aj diskrečné príjmové opatrenia prijaté vládou na rok 2024, ktoré podľa aktuálneho odhadu predstavovali 1 298 840 tis. eur. Medzi najvýznamnejšie opatrenia patrili zníženie odvodu do II. piliera (371 346 tis. eur), zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľov (347 983 tis. eur) a osobitný odvod z regulovaných odvetví (316 360 tis. eur).

Tabuľka 15 – Medziročný rast čistých výdavkov v roku 2024

(v tis. eur; na akruálnej a konsolidovanej báze)

2023

2024

Výdavky rozpočtu verejnej správy

59 595 751

61 806 358

Úrokové náklady

-1 428 032

-1 850 046

Prostriedky z rozpočtu Európskej únie

-3 468 625

-1 235 975

Prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

-181 302

-859 973

Spolufinancovanie

-564 580

-462 075

Cyklické výdavky na dávky v nezamestnanosti

8 147

9 633

Jednorazové výdavky

Národne financované primárne výdavky

53 961 359

57 407 923

Diskrečné príjmové opatrenia

1 298 840

Rast čistých výdavkov

4,0 %

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Oproti predbežnej kvantifikácii vo Výročnej správe o pokroku SR 2025 z jari 2025 je rast čistých výdavkov vyšší o 1 p. b. Dôvodom vyššieho rastu výdavkov oproti jari 2025 je predovšetkým revízia úrovne použitých zdrojov z EÚ za roky 2023 a 2024. Tie mali vplyv na mierny pokles národne financovaných výdavkov v roku 2023 a nárast v roku 2024. K vyššiemu rastu prispelo tiež zníženie odhadovaného vplyvu diskrečných príjmových opatrení v roku 2024 o 110 160 tis. eur, a to najmä z titulu výpadku výnosu zo solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy. Aj po zohľadnení aktualizovaných údajov bol vývoj verejných financií v roku 2024 v súlade s trajektóriou rastu čistých výdavkov v zmysle fiškálnych pravidiel EÚ.

2.4.1.Limit verejných výdavkov v roku 2024

Súčasťou súhrnnej výročnej správy podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy majú byť aj údaje o plnení limitu verejných výdavkov. Limit verejných výdavkov je legislatívne ukotvený v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, pričom postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanovujú rozpočtové pravidlá pre verejnú správu.

Zákonom č. 118/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách sa stanovil limit verejných výdavkov na rok 2024 na úrovni 57 717 011 tis. eur, ktorý zahŕňa maximálnu výšku časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu bez úrokových výdavkov, prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, cyklických výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových výdavkov ako to definuje EÚ. Takto stanovený limit vychádzal z formálneho odporúčania Rady EÚ pre Slovensko na rok 2024, aby čisté výdavky rástli medziročne maximálnym tempom 5,7 %22.

21 Rast čistých výdavkov predstavuje medziročnú zmenu celkových výdavkov verejnej správy (ESA2010) bez úrokových nákladov, výdavkov financovaných zo zdrojov EÚ a Plánu obnovy, výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov EÚ, cyklickej časti dávok v nezamestnanosti a jednorazových výdavkov. Pri medziročnom raste čistých výdavkov sa zároveň zohľadňujú diskrečné príjmové opatrenia prijaté vládou na príjmovej strane rozpočtu.

22 Súčasťou takto stanoveného rastu výdavkov boli aj výdavky verejnej správy na spolufinancovanie programov EÚ, ktoré sa v tom čase od celkových výdavkov neočisťovali.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Hodnota výdavkov verejnej správy spadajúcich pod limit verejných výdavkov po spresnení údajov v rámci jesennej notifikácie a po započítaní prostriedkov Modernizačného fondu23 ako EÚ zdroja (ktoré znižujú výdavky spadajúce pod limit) dosiahla celkovú hodnotu 57 780 726 tis. eur. V porovnaní so zákonom stanoveným limitom ide o prekročenie národného limitu vo výške 63 715 tis. eur.

Cielený medziročný rast čistých výdavkov bol napriek tomu splnený na úrovni 3,8 %, výraznejšie pod pôvodným odporúčaním 5,7 %. Splnenie medziročného rastu napriek prekročeniu nominálneho limitu vyplýva z revízie technických predpokladov, na základe ktorých sa nominálny limit v roku 2024 stanovil.

Tabuľka 16 - Výdavky verejnej správy spadajúce pod LVV – skutočnosť 2024

(v tis. eur; na akruálnej a konsolidovanej báze)

jarná NT

jesenná NT

rozdiel

Výdavky rozpočtu verejnej správy

61 713 964

61 806 358

92 394

Úrokové náklady

-1 848 880

-1 850 046

-1 166

Prostriedky z rozpočtu Európskej únie

-1 395 069

-1 102 045

293 024

Prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

-859 655

-859 973

-318

Cyklické výdavky na dávky v nezamestnanosti

-5 252

9 633

14 885

Jednorazové výdavky

Výdavky verejnej správy spadajúce pod LVV

57 605 108

58 003 927

398 819

Zákonom stanovený limit verejných výdavkov na rok 2024

57 717 011

Rozdiel (+/-)

-111 903

286 916

398 819

Imputácia výdavku za Modernizačný fond - klasifikácia ako EÚ zdroj

-223 201

Výdavky verejnej správy spadajúce pod LVV – po odpočítaní výdavkov

za Modernizačný fond

57 605 108

57 780 726

175 618

Rozdiel (+/-)

-111 903

63 715

175 618

(+) znamená prekročenie LVV a (-) znamená splnenie LVV Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Oproti jarnej notifikácií došlo k revízii celkových ESA výdavkov verejnej správy smerom nahor o 92 394 tis. eur, išlo predovšetkým o revíziu týchto výdavkov:

-zvýšenie výdavkov o imputáciu výdavku za Modernizačný fond v sume 223 201 tis. eur,

-zvýšenie výdavkov na zelenú energiu ŠR v sume 28 482 tis. eur,

-zvýšenie výdavkov o aktualizáciu záväzkov zdravotných poisťovní o 40 467 tis. eur,

-zaznamenanie výdavkov za zlyhané úvery a záruky spolu vo výške 24 016 tis. eur,

-zníženie výdavkov za aktualizáciu záväzkov na základe schválených IUZ o 137 094 tis. eur,

-zníženie imputácie za vedu a výskum o 89 409 tis. eur,

-vplyv ostatných úprav (napr. daňové kredity, FISIM, decommissioning costs, preradenie/zaradenie jednotiek do sektora verejnej správy, úprava konsolidácie a pod.) zvýšil ESA výdavky o 2 731 tis. eur.

Zároveň došlo k úprave hodnôt za EÚ fondy. Pri jarnej notifikácií sa vychádzalo pri vyčíslení výdavkov z EÚ zdroja z úrovne konečných prijímateľov a v jesennej notifikácií boli vykázané EÚ výdavky z úrovne platobných jednotiek, táto úprava spôsobila pokles odpočítateľných výdavkov zo zdroja EÚ. Dôvodom bolo zjednotenie použitej metodiky pre účely EDP notifikácie a pre účely vyčíslenia limitov verejnej správy. Okrem tejto revízie sa zaznamenali aj ďalšie úpravy (imputované poistné, navýšenie výdavkov o EÚ výdavky z nadkontrahovania, vylúčenie nezrovnalosti a kurzových rozdielov z výdavkov EÚ). To znamená, že odpočítateľná položka prostriedkov z rozpočtu EÚ sa znížila.

23 V jesennej notifikácií boli na základe požiadaviek Eurostatu navýšené ESA výdavky o imputovaný transfer z predaja emisných povoleniek prislúchajúcich krajine do Modernizačného fondu v správe EIB. Ministerstvo financií SR pri výpočte národného limitu vychádzalo z klasifikácie Modernizačného fondu ako inštitúcie EÚ. Zaznamenanie príslušných transakcií krajiny s Modernizačným fondom bude predmetom dialógovej misie Eurostatu v novembri tohto roka.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

3.Čisté bohatstvo

Prvé dve kapitoly súhrnnej výročnej správy hodnotia hospodárenie verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy tak, ako ho definuje metodika ESA 2010. Tento pohľad je v podmienkach krajín EÚ najviac zaužívaný kvôli tomu, že európske fiškálne pravidlá24 sú formulované pre verejnú správu a národné rozpočty väčšiny krajín sú zostavované tiež za okruh verejnej správy a v tejto metodike. Koncept čistého bohatstva rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor25 (napr. o subjekty štátu – obchodné spoločnosti, ktoré štatisticky nie sú zahrnuté do verejnej správy). Povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo a tiež informácie o hospodárení podnikov štátnej správy vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pričom dôraz je kladený na vysvetlenie medziročných zmien položiek čistého bohatstva.

3.1. Odhad čistého bohatstva za rok 2024

Čisté bohatstvo popisuje stav hospodárenia verejného sektora ku koncu roka. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie: súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov.

Čisté bohatstvo má špecifickú štruktúru, a preto je veľmi dôležitá jeho správna interpretácia. Pri veľkosti čistého bohatstva má význam analyzovať len jednotlivé zložky jeho štruktúry, ako napríklad vlastné imanie podnikov, podmienené záväzky či implicitné záväzky, pretože tie majú z ekonomického hľadiska samostatnú vypovedaciu schopnosť. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu.

Analýza a vysvetlenie medziročných zmien zložiek čistého bohatstva poskytujú dôležité informácie o hospodárení štátu, ktoré nemusí zachytiť tradičný pohľad na saldo a dlh verejnej správy. Existujú totiž politiky a transakcie, ktoré sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť na salde a dlhu verejnej správy, ale majú negatívny alebo naopak pozitívny vplyv na čisté bohatstvo štátu.

Odhadnutá výška čistého bohatstva Slovenskej republiky dosiahla k 31. 12. 2024 zápornú hodnotu-228 241 866 tis. eur (-175,29 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa hodnota čistého bohatstva nevýznamne zhoršila, a to o 3 570 438 tis. eur, najmä vyššou hodnotou záporného vlastného imania súhrnného celku verejnej správy.

Tabuľka 17 - Odhad čistého bohatstva Slovenskej republiky ( v % resp. v tis. eur)

2022

2023

2024

Δ 2024-2023

Vlastné imanie verejného sektora (1)

-6 456 999

-9 491 031

-13 172 340

-3 681 309

VI súhrnného celku verejnej správy

-5 309 921

-8 222 766

-12 534 281

-4 311 515

VI podnikov MH Manažment, a. s.

352 878

412 336

421 802

9 466

VI Národnej banky Slovenska

-1 499 956

-1 680 601

-1 059 861

620 740

Implicitné záväzky (2)

401 359 121

198 900 935

200 365 296

1 464 361

Podmienené záväzky (3)

20 245 585

22 089 804

20 653 874

-1 435 930

Iné aktíva (4)

4 946 495

5 810 333

5 949 644

139 301

Čisté bohatstvo SR (1-2-3+4)

-423 115 210

-224 671 427

-228 241 866

- 3 570 438

v % HDP

-384,79

-181,86

-175,29

6,57

*ČB v % voči HDP za roky 2022 a 2023 boli aktualizované z dôvodu aktualizácie HDP na jeseň 2025. Zdroj: MF SR, IFP

Za rok 2023 bola upravená hodnota VI súhrnného celku verejnej správy z dôvodu opravy duplicitnej

eliminácie konečného zostatku rezervy zamestnaneckých požitkov, ktoré sú súčasťou implicitných záväzkov.

Zároveň boli upravené hodnoty za podmienené záväzky a iné aktíva za rok 2023 z dôvodu aktualizácie vstupných dát.

24 Ide najmä o pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú hranicu deficitu verejnej správy 3,0 % HDP a dlhu verejnej správy 60,0 % HDP (bližšie o európskych fiškálnych pravidlách pozri slovník základných pojmov).

25 Verejný sektor je širší pojem ako verejná správa, nad rámec sektora verejnej správy zahŕňa aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. Z definície čistého bohatstva podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti odvodzujeme aj skupinu subjektov tvoriacich verejný sektor.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

V rámci aktualizácie údajov vstupujúcich do výpočtu čistého bohatstva boli použité nové hodnoty HDP, za roky 2022 a 2023, ktoré boli revidované počas jesennej notifikácie výsledkov hospodárenia verejných financií za rok 2024, v októbri 2025. Aktualizované boli aj hodnoty vlastného imania podnikov MH Manažment, a. s. aj Národnej banky Slovenska.

Vlastné imanie podnikov, ktorých podiely drží MH Manažment, a. s. tvorí podmnožinu podnikov štátnej správy, ktorá je pre účely vyčíslenia čistého bohatstva uvedená osobitne, pretože táto skupina podnikov nie je súčasťou súhrnného celku, a preto nie je predmetom účtovnej konsolidácie. Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu, a. s. tvorí súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok, pričom veľkosť vlastného imania je prepočítaná vlastníckym podielom štátu v týchto podnikoch.

3.1.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy

Vlastné imanie súhrnného celku26 pre účely odhadu čistého bohatstva dosiahlo k 31. 12. 2024 zápornú hodnotu -12 534 281 tis. eur, pričom je tvorené záporným výsledkom hospodárenia vo výške-14 208 520 tis. eur (z toho výsledkom hospodárenia bežného obdobia vo výške -5 728 583 tis. eur), oceňovacími rozdielmi v hodnote -6 186 tis. eur a podielmi iných účtovných jednotiek v hodnote173 195 tis. eur. Medziročne sa vlastné imanie súhrnného celku úhrnom znížilo o 4 311 515 tis. eur.

Na vlastné imanie súhrnného celku má vplyv najmä dosiahnutý výsledok hospodárenia bežného obdobia jednotlivých subjektov (v podnikateľskom prostredí chápaný ako ,,zisk alebo ,,strata“), ako aj výsledok hospodárenia minulých období (ovplyvnený prevodom výsledku hospodárenia bežného obdobia za posledný rok alebo významnými účtovnými opravami minulých období) a iné zmeny (najmä vo vlastnom imaní obchodných spoločností).

Z pohľadu veľkosti podielu na vlastnom imaní súhrnného celku je najvýznamnejšia ústredná správa a v rámci nej Ministerstvo financií SR. Špecifické postavenie Ministerstva financií SR spočíva v tom, že účtuje o všetkých poskytnutých transferoch zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vykazujú jednak vo výdavkoch daného roka, a akruálne aj v nákladoch. Ide o rôzne druhy transferov, ktoré nemusí reálne poskytovať len Ministerstvo financií SR, ale aj ostatné kapitoly štátneho rozpočtu a ich rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti. Na druhej strane Ministerstvo financií SR účtuje o najdôležitejších príjmoch verejnej správy, a to o daňových a značnej časti i nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu (odvody, poplatky, dividendy).

Ministerstvo financií SR účtuje o výdavkoch všetkých štátnych rozpočtových organizácií prostredníctvom transferov. Vo výsledku znáša saldo štátneho rozpočtu, ktoré bolo doteraz vždy deficitné. Naakumulované záporné výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za predchádzajúce roky sú súčasťou výsledku hospodárenia minulých rokov a v rámci súhrnného celku ide o najvyššiu hodnotu záporného vlastného imania. Okrem hotovostného výsledku hospodárenia štátneho rozpočtu sa do nákladov premieta aj tvorba opravných položiek a tvorba rezerv (opačne, do výnosov ich zníženie resp. zrušenie) všetkých jednotiek verejnej správy, odpisy k hmotnému majetku a iné časovo rozlíšené náklady.

Významnými jednotkami štátu, ktoré sa na celkových nákladoch a výnosoch podieľajú rádovo v miliardách, sú napríklad Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP), Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) ako aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Významné náklady a výnosy vykazuje aj Sociálna poisťovňa z dôvodu výberu poistných odvodov a úhrady rôznych dôchodkových a nemocenských dávok.

Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia 2024, ktorý je výsledkom rozdielu účtovných výnosov a účtovných nákladov, dosiahol za celý súhrnný celok -5 728 583 tis. eur, pričom medziročne došlo k zhoršeniu tohto výsledku o 571 980 tis. eur. Celkové výnosy medziročne vzrástli o 194 607 tis. eur, ktoré však boli negované rastom celkových nákladov o 767 074 tis. eur. Medziročná zmena v celkových

26 Koncept ,,súhrnného celku“ je definovaný v Súhrnnej účtovnej závierke a je odlišný od definície verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná správa tvorí najpodstatnejšiu časť súhrnného celku, avšak do súhrnného celku vstupujú aj iné subjekty, ktoré nie sú štatisticky zaradené do verejnej správy podľa metodiky ESA 2010.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

nákladoch, ako aj výnosoch bola sčasti ovplyvnená vyššou účtovnou konsolidáciou vnútorných nákladov a výnosov súhrnného celku oproti dvom predchádzajúcim účtovným obdobiam.

Na medziročné celkové zvýšenie výnosov pozitívne vplývali daňové a colné výnosy štátu, ktoré vzrástli o 934 890 tis. eur. Územná samospráva však vykázala nižšie výnosy z daní o 41 762 tis. eur. Výnosy z transferov sú dôležitým zdrojom financovania, pričom významný medziročný nárast bol zaznamenaný pri výnosoch zo zdrojov Európskej únie, ktoré boli medziročne vyššie o 528 280 tis. eur. Tržby za vlastné výkony a tovar boli úhrnnom nižšie o 825 951 tis. eur, finančné výnosy poklesli o 951 654 tis. eur, pričom úroky v rámci nich naopak vzrástli o 139 458 tis. eur z dôvodu rastúcej úrokovej sadzby na finančnom trhu. Podiel na výsledku hospodárenia pridružených účtovných jednotiek (ide o spoločnosti, v ktorých verejná správa vlastní menej ako 50,0 % základného imania) predstavoval 2 735 tis. eur a medziročný pokles o 487 tis. eur.

Do hodnoty podielu na výsledku hospodárenia pridružených spoločností sa premieta najmä hospodárenie spoločností pôsobiacich v energetickom sektore, ktoré bolo pozitívne ovplyvnené vyššími trhovými cenami elektrickej energie.

Z nákladov boli medziročne vyššie transfery ústrednej správy (vrátane obchodných spoločností) o 1 715 044 tis. eur, pričom smerovali subjektom mimo verejnej správy (podnikateľom, fyzickým osobám), ako aj Európskej únii vo forme odvodu do rozpočtu EÚ vo výške 822 107 tis. eur. Z ďalších nákladov v sumáre vzrástli osobné náklady (mzdy, zákonné poistné ako aj ostatné poistné), o 1 169 764 tis. eur, najmä z dôvodu viacerých valorizácií platov v štátnej správe a verejnej správe. Úrokové náklady vzrástli o 411 501 tis. eur z dôvodu rastu úrokovej sadzby na úveroch a diskontu pri štátnych dlhopisoch, tvorba účtovných rezerv klesla o 142 602 tis. eur. Detailnejšie údaje zo súhrnnej účtovnej závierky sú uvedené v prílohe č. 3.

3.1.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy

Vlastné imanie podnikov štátnej správy dosiahlo k 31.12.2024 hodnotu 20 376 749 tis. eur (15,65 % HDP). Uvedený údaj je nekonsolidovaný a predstavuje súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok prepočítaný na veľkosť vlastníckych podielov štátu. Tento údaj nemožno dávať do súvislosti s údajom o celkovom čistom bohatstve v časti 3.2., pretože v rámci čistého bohatstva sú štátne podniky (okrem podnikov MH Manažmentu, a. s.) zaradené do súhrnného celku a údaje o vlastnom imaní sú konsolidované. Vlastné imanie podnikov štátnej správy oproti predchádzajúcemu roku vzrástlo o 1 014 052 tis. eur.

Nasledujúci graf prezentuje hlavné vplyvy zmien vlastného imania podnikov štátnej správy po prepočte na vlastnícky podiel štátu. Modrá farba označuje začiatočný a konečný stav súčtu vlastných imaní podnikov štátnej správy po prepočte na vlastnícky podiel štátu, zelená farba prezentuje pozitívne vplyvy na konečný stav a červená farba predstavuje zmeny s negatívnym vplyvom na konečný stav. Čierny, prerušovaný obrys upozorňuje na interné vplyvy, ktoré sú výsledkom vzťahov s vlastníkom. Hlbší detail k údajom grafu, za jednotlivé podniky, sú prezentované v prílohe č. 2.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Graf 5 – Vývoj zmien vlastného imania podnikov štátnej správy v mil. eur

Vyššie uvedený graf prezentuje hlavné kategórie zmien, ktoré nastali počas roka 2024 a mali za dôsledok zmenu celkového súčtu vlastných imaní podnikov štátnej správy. Faktory vplyvov možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórii a to externé (vplyvy ako zisk, precenenie, predaje podielov a iné, ktoré vznikli vo vzťahu k externému prostrediu) a interné (čierny, prerušovaný obrys sú vplyvy ako vklady a dividendy, ktoré predstavujú vzájomné vzťahy s vlastníkom podniku). V nasledujúcom texte budú jednotlivé kategórie vplyvov bližšie analyzované.

Interné faktory s pozitívnym vplyvom boli realizované vklady vlastníka (štát prostredníctvom ministerstiev

poverených výkonom akcionárskych a zakladateľských práv) počas roka 2024 vo výške 380 280 tis. eur. Hlavnými príjemcami boli Exportno-importná banka SR (vklad vo výške 250 000 tis. eur na účel posilnenia finančnej stability banky pre rozšírenie oblastí podnikania27), Valaliky Industrial Park, s r. o. (vklad vo výške 114 400 tis. eur28) ku dňu 26.03.2025 nadobudla účinnosť zmluva so združením dodávateľov, ktorá zaväzuje k vybudovaniu v rámci investície nových ciest, železnice, cyklochodníkov, ako aj dátových a elektrických rozvodov v celkovej hodnote viac ako 142 000 tis. eur) a MH Invest, s r. o. (vklad vo výške 54 531 tis. eur pre prípravu realizácie projektu Priemyselný park Šurany). Počas roka 2024 nastali v rámci vlastníckych vzťahov nielen transakcie s pozitívnym vplyvom na končený stav imaní, ale aj transakcia s negatívnym vplyvom a to je prípad SPP, ktoré z kapitálových fondov tvorených z príspevkov akcionára vyplatilo 80 000 tis. eur späť akcionárovi.

Interné faktory s negatívnym vplyvom predstavovali priznané dividendy, podiely na zisku a iné výplaty

(napr. tantiémy, podiely na zisku zamestnancov a pod.) priznané podnikmi na vyplatenie z prostriedkov vlastného imania, najmä zo zisku bežného obdobia v celkovej výške 589 086 tis. eur. Výška priznaných dividend a podielov zo zisku priamo akcionárom bola vo výške 567 845 tis. eur. V súlade s metodikou ESA 2010 boli uznané za príjmy štátneho rozpočtu v podiele 73,0 %, zvyšok bol kategorizovaný ako zníženie hodnoty vlastného imania. Najvyššie priznané dividendy vykázali: SPP (vo výške 290 306 tis. eur, medziročný rast z dôvodu nepriznania dividendy počas predchádzajúceho obdobia, ako aj vplyvom priznania dividendy z dcérskej spoločnosti SPP Infrastructure, a. s. za dva hospodárske roky), Vodohospodárska výstavba, š. p. (vo výške 140 000 tis. eur, medziročné zvýšenie vplyvom vyššieho rastu zisku z predaja energie) a ZSE (vo výške 53 836 tis. eur, medziročný rast o 45,1 % vplyvom vyšších prijatých dividend od pôvodných dcérskych spoločností v skupine ZSE a zároveň vplyvom integrácie

27 Na základe uznesenia Vlády SR č. 351 z 12. júna 2024.

28 V súlade s uznesením Vlády SR č. 423/2023, ktoré vymedzuje časový harmonogram čerpania prostriedkov zo štátnych finančných aktív na financovanie významnej investície „Strategické územie Valaliky“ a „Strategické územie Valaliky – rozvoj verejných služieb“.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

so skupinou VSEH zrealizovanou v minulom roku). Bližšie informácie o prijatých dividendách podľa metodiky ESA 2010 sú prezentované v rámci podkapitoly 2.1.1 a tabuľky č. 11.

Externé faktory s pozitívnym vplyvom predstavovali výsledky hospodárenia generované podnikmi za rok

2024 a vplyvy precenenia. Vplyvy precenenia vykázali za rok 2024 v celkovom súčte pozitívny vplyv vo výške 180 760 tis eur, boli výsledkom najmä aktualizácie hodnoty dlhodobého majetku niektorých podnikov a aktualizácie hodnoty zabezpečovaných nástrojov najmä pre oblasť peňažných tokov. SPP prostredníctvom aktualizácie hodnoty rezervy zo zabezpečovacích derivátov vykázalo pozitívny vplyv na vlastné imanie vo výške 124 689 tis. eur. Rezerva predstavuje účinnú časť ziskov a strát vyplývajúcu zo zmeny reálnej hodnoty zabezpečovacích nástrojov uzatvorených za účelom zabezpečenia peňažných tokov. SEPS vykázalo pozitívny vplyv precenenia vo výške 43 053 tis eur ako výsledok najmä precenenia hodnoty dlhodobého majetku vrátane vplyvu dane z precenenia v dôsledku zvýšenej inflácie. MH Manažment, a. s. počas roka 2024 aktualizoval ocenenie dlhodobého a krátkodobého finančného majetku s celkovým pozitívnym vplyvom vo výške 32 919 tis. eur. V rámci vplyvov precenenia sa vyskytol aj negatívny vplyv na konečný stav imania, najvyšší negatívny vplyv precenenia za rok 2024 vykázali SE vo výške 26 224 tis. eur. V podmienkach SE bol súhrnný vplyv výsledkom dvoch protichodných ocenení. Aktualizácie hodnoty dlhodobého majetku s pozitívnym vplyvom a zároveň čistej zmeny zabezpečovacích nástrojov pre peňažné toky s negatívnym vplyvom.

Výsledky hospodárenia generované podnikmi za rok 2024 súhrnne vykázali pozitívny vplyv na konečný stav imania vo výške 1 072 837 tis. eur.

Najvyšší čistý zisk generovaný za rok 2024 vykázalo SPP vo výške 279 388 tis. eur. Napriek medziročnému poklesu výnosov z prijatých dividend od SPP Infrastructure, a. s. o 40,1 % (z dôvodu vyplatenia dividendy za jeden hospodársky rok SPP Infrastructure, a. s.) samotný čistý zisk zaznamenal pokles o 3,8 %. Zmiernenie vplyvu medziročného poklesu dividendového výnosu zaistil rast zisku z prevádzkovej činnosti, viac ako 4,0 násobne vplyvom vyššieho zisku z predaja energií (vrátane kompenzácie rozdielov vzniknutých zo zastropovania ceny energií pre vybrané skupiny odberateľov zo strany štátu) zaistený aj zvýšeným objemom predaného plynu vďaka zvýšenej spotrebe priemyslu. Výšku čistého zisku znížili zvýšené náklady na daň z príjmu zvýšené vplyvom zmeny sadzby pre odloženú daň (z 21,0 % v roku 2023 na 24,0 % v roku 2024).

Čistý zisk SE pripadajúci na majetkový podiel štátu bol vykázaný za rok 2024 vo výške 277 111 tis. eur, ktorý medziročne vzrástol takmer 1,5 násobne. Zvýšenie zaistila najmä celoročná prevádzka 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce, čo sa prejavilo vyššou medziročnou výrobou a dodávkou energie o 893 GWh. Medziročný rast bol čiastočne eliminovaný vplyvom ukončenia prevádzky elektrárne Nováky (december 2023) a Vojany (marec 2024). SE naďalej napredujú v dokončení 4. bloku elektrárne Mochovce, pričom zrealizované práce na konci roka dosiahli úroveň 93,1 %, s navýšením investičných výdavkov o 64 mil. eur a plánom postupného navážania paliva v priebehu roku 2025.

Vodohospodárska výstavba, š. p. vykázala čistý zisk za rok 2024 vo výške 162 857 tis. eur. Medziročne zisk klesol o 32,3 % najmä z dôvodu poklesu tržieb z výroby a dodávky elektrickej energie z vodných elektrární Vodného diela Gabčíkovo (pokles o 22,0 %) Vodného diela Žilina ( pokles o 43,9 %). Napriek hydrologicky nadpriemernému roku (zvýšenie objemu celkovej výroby a dodávky elektriny o 15,1 %), príčinou poklesu tržieb bol pokles priemernej ceny silovej elektriny.

Čistý zisk ZSE pripadajúci na majetkový podiel štátu bol vykázaný za rok 2024 vo výške 161 904 tis. eur. Rok 2024 bol prvý rok, kedy skupina ZSE fungovala celý rok ako zintegrovaná skupina so skupinou VSEH, čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Medziročne sa zisk zvýšil viac ako 2,8 násobne vplyvom vyšších výnosov z prijatých dividend, pričom 48,6 % z rastu dividendových výnosov tvorili dividendy z dcér zintegrovaných zo skupiny VSEH a zvýšenie o 51,4 % zaistil medziročný rast dividend od dcérskych spoločností pôvodnej skupiny ZSE. Zdrojom zvýšenia bola najmä pôvodná dcérska spoločnosť Západoslovenská distribučná, a. s., ktorá vygenerovala vyšší zisk zo svojej prevádzkovej činnosti, vrátane kompenzácií strát za zastropované ceny energií pre vybrané skupiny odberateľov zo strany štátu.

Externé faktory s negatívnym vplyvom predstavujú predaje majetkových podielov MH Manažment, a. s.

vo výške 24 779 tis. eur (údaje o konkrétnych podnikoch, ktoré boli predmetom predaja sú prezentované v prílohe č. 1). Ostatné položky s celkovo negatívnym vplyvom na konečný stav vo výške 5 960 tis. eur vzhľadom na výšku vplyvu sú považované za nevýznamné.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

3.1.3.Implicitné záväzky

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti definuje implicitné záväzky ako rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy. Implicitné záväzky vznikajú ako finančné nároky spôsobené budúcim uplatňovaním práv a povinností vyplývajúcim z legislatívy, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy. Z dôvodu ich problematického oceňovania a absencie vykazovania v súvahe subjektov verejnej správy dochádza k ich odhadu pomocou analytického postupu určenia súčasnej hodnoty budúcich záväzkov. Od roku 2020 sa medzi implicitné záväzky zaradila aj projekcia zvýšených platieb do rozpočtu EÚ súvisiacich so splácaním grantov získaných z Plánu obnovy, keďže o spôsobe ich splátok zatiaľ nie je v EÚ definitívne rozhodnuté.

Implicitné záväzky v minulom roku medziročne poklesli po tretíkrát od 2016. Najväčšími prispievateľmi k výške implicitných záväzkov patria dlhodobo projekcie súvisiace s dôchodkovým systémom a zdravotníctvom.

Graf 6 - Vývoj a štruktúra implicitných záväzkov na konečnom horizonte (% HDP)

-74,5

-66,0

-49,7

-42,9

-29,0

-30,6

-42,5

-112,6

-394,7

-433,5

-366,0

-162,0

-153,0

-500

-450

-400

-350

-300

-250

-200

-150

-100

-50

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

Dôchodkový systém

Zdravotníctvo

Dlhodobá starostlivosť

Poistenie v nezamestnanosti

Školstvo

PPP projekty

Schéma financovania jadrových zariadení

Pozn.: Nárast implicitných záväzkov predovšetkým zo starnutia populácie v roku 2020 oproti 2019 je spôsobený zmenou diskontovania pod vplyvom zníženia nominálnych úrokových mier v projekcii AWG 2021. Pokles hodnoty implicitných záväzkov v roku 2023 vyplýva najmä z návratu projekcie nominálnych úrokových mier na vyššie úrovne. Zdroj: MF SR

Celkové implicitné záväzky verejnej správy ku koncu roka 202429, kvantifikované do roku 2067, klesli medziročne na 153 % HDP30. Oproti roku 2023 sa implicitné záväzky SR znížili o 9 p. b., takmer výlučne v rámci zmien v záväzkoch zo starnutia populácie. PPP projekty, Národný jadrový fond a záväzky z Plánu obnovy kumulatívne naopak prispeli k zvýšeniu záväzkov o 1 p. b., a to na celom horizonte do roku 2067.

Tabuľka 18 - Odhad implicitných záväzkov za rok 2024

Hodnota k 31.12.2024

Hodnota k 31.12.2023

Δ 2024-2023

% HDP

tis. eur

% HDP

tis. eur

p. b.

tis. eur

Starnutie obyvateľstva

-150,9%

-197 688 176

-158,9%

-195 176 915

8,0%

-2 511 260

- dôchodkový systém

-80,0%

-104 737 955

-88,0%

-108 015 570

8,0%

3 277 615

- zdravotníctvo

-33,6%

-44 031 906

-35,7%

-43 810 723

2,1%

-221 183

- dlhodobá starostlivosť

-29,3%

-38 364 660

-29,0%

-35 611 783

-0,3%

-2 752 878

- poistenie v nezamestnanosti

1,2%

1 515 835

0,9%

1 117 827

0,2%

398 008

- školstvo

-9,2%

-12 069 489

-7,2%

-8 856 666

-2,0%

-3 212 823

29 Implicitné záväzky za rok 2024 zohľadňujú legislatívne zmeny prijaté Národnou radou SR do 31.12.2024.

30 Uvedené výsledky je zároveň potrebné interpretovať starostlivo. Pri výpočte implicitných záväzkov je potrebné brať do úvahy fakt, že hodnota implicitných záväzkov plynúcich zo starnutia je vyjadrená v súčasnej hodnote a v pomere k aktuálnemu výkonu ekonomiky (% HDP).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Hodnota k 31.12.2024

Hodnota k 31.12.2023

Δ 2024-2023

PPP projekty

-2,3%

-3 061 646

-2,5%

-3 033 398

0,1%

-28 248

Vplyv Národného jadrového fondu

2,9%

3 819 857

3,0%

3 715 253

-0,1%

104 604

Vplyv NGEU

-2,6%

-3 435 332

-3,6%

-4 405 875

1,0%

970 543

Implicitné záväzky spolu

-153,0%

-200 365 296

-162,0%

-198 900 935

9,0%

-1 464 361

Zdroj: MF SR

Vláda počas roka 2024 schválila nové opatrenia v dôchodkovom systéme, ktorých súhrnný vplyv na implicitné záväzky do roku 2067 je približne 20,7 p. b. Zjednotenie krátenia predčasných dôchodkov na 0,5 % za každých začatých 30 dní, ktoré poistencovi chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku a zároveň zavedenie každoročného zvyšovania potrebného odpracovaného obdobia o 2 mesiace v závislosti od ročníka poistenca má pozitívny vplyv na implicitné záväzky približne 10,3 p. b. Taktiež sa schválilo zrušenie rodičovského dôchodku, ktorý bol nahradený od 1.1.2025 asignáciou podielu zaplatenej dane, pozitívny vplyv na implicitné záväzky sa odhaduje v hodnote 10,5 p. b.

Graf 7 - Aktualizácia implicitných záväzkov v 2024 súvisiacich so starnutím populácie (do 2067; % HDP)

Záväzky vyplývajúce z PPP projektov predstavovali ku koncu roka 2024 hodnotu 2,3% HDP, medziročne klesli o 0,2 p. b. HDP. Záväzky sú kvantifikované na základe odhadu platieb štátu za dostupnosť počas ich celej doby trvania koncesie.31 Medziročné zníženie odhadovaných budúcich záväzkov o 0,2 p. b. vyplýva predovšetkým z aktualizácie makroekonomických predpokladov pri objemovo najväčšom projekte rýchlostnej cesty R1.

Tabuľka 17 - Vplyv PPP projektov (v % HDP)

2024

2030

2040

2050

Spolu

Platba za dostupnosť R1

-0,10

-0,09

-0,07

-0,00

-1,4

Platba za dostupnosť D4 a R7

-0,04

-0,03

-0,02

-0,8

Platba za dostupnosť - väznica Rimavská Sobota

-0,00

-0,01

-0,00

-0,2

Spolu

-2,3

* Pozn.: Diskontované k roku 2024, bez započítania DPH za služby.

Zdroj: MF SR

Vplyv PPP projektov na celkových implicitných záväzkoch plne kompenzuje schéma vyraďovania jadrových zaradení vo výške 2,9 % HDP.32 Medziročne došlo pri záväzkoch k zníženiu pozitívneho príspevku o 0,1 p. b. z dôvodov aktualizácie schémy očakávaných príjmov a nákladov Národného jadrového fondu na strednodobom horizonte, aktualizácie makroekonomických predpokladov a pod vplyvom zmeny diskontovaného obdobia.33

31 Pri projektoch rýchlostnej cesty R1 a novom projekte výstavby väzenského zariadenia do roku 2041 a pri projekte D4/R7 do roku 2050.

32 Schéma bola aktualizovaná o nové údaje o očakávaných príjmoch a nákladoch Národného jadrového fondu.

33 Na základe údajov z výročných správ NJF. Implicitný záväzok súvisiaci s Národným jadrovým fondom vyplýva z financovania vyraďovania jadrových zariadení. Veľkosť budúcich nákladov výraznejšie rastie kvôli zvyšujúcim sa nákladom na skladovanie a likvidáciu jadrového odpadu. V celom horizonte, najmä vďaka kumulujúcemu sa prebytku fondu v prvých dekádach, je vplyv Národného jadrového fondu kladný.

- 158,9

[CELLREF]

10,5

- 150,9

SVS 2023

Aktualizácia dlhodobých predpokladov*

Posunutie obdobia*

Aktualizácia strednodobých predpokladov*

Vplyv sprísnenia PSD40

Vplyv nahradenia rodičovského dôchodku

SVS 2024

- 200,0

- 150,0

- 100,0

- 50,0

0,0

50,0

Pozn.: * Aktualizácia projekcie dlhodobých výdavkov citlivých na starnutie (dôchodkový systém, zdravotníctvo, školstvo, dlhodobá starostlivosť; štandardný posun sledovaného horizontu o 1 rok; aktualizácia HDP a ďalších makroekonomických ukazovateľov do roku 2029.

Zdroj: MF SR

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Tabuľka 18 - Vplyv Národného jadrového fondu (v % HDP)

2024

2050

2100

2140

Spolu

Vplyv NJF na saldo

0,08

0,07

-0,02

0,00

2,9

Pozn.: Diskontované k roku 2024. Zdroj: MF SR

Od roku 2020 medzi implicitné záväzky MF SR zaraďuje aj platby, ktoré SR odvedie do rozpočtu EÚ formou vyššieho odvodu za zdroje získane z nástroja Next Generation EU. Balíkom sa v nasledujúcich rokoch podporia najmä investície do zelenej a digitálnej transformácie. Finančné prostriedky na zabezpečenie týchto grantov získala priamo EÚ. Dohoda predpokladá, že ich splácanie sa začne najskôr v roku 2028 a bude trvať maximálne do roku 2058. Splácanie istiny a úrokových platieb sa následne prejaví v budúcich príspevkoch členských štátov do rozpočtu EÚ. Ak by sa zdroje pre NGEU financovali zo zavedenia nových celoeurópskych daní34, vplyv NGEU na implicitné záväzky by sa neutralizoval. Slovensko v aktuálnych predpokladoch rozpočtu.

Tabuľka 19 - Vplyv Plánu obnovy (v % HDP)

2024

2030

2040

2050

2058

Spolu

Vplyv Plánu obnovy na saldo

0,0

-0,1

0,0

-2,6

Pozn.: Diskontované k roku 2024. Zdroj: MF SR

3.1.4.Podmienené záväzky

Podmienené záväzky predstavujú položku iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu verejnej správy (konkrétne štátu či územnej samosprávy). Tieto záväzky nie sú vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie sú splnené podmienky pre ich zaúčtovanie (výška takéhoto ,,neistého“ záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené alebo úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý). Z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne odhadnúť vplyv na verejné financie z pohľadu času a už vôbec nie je možné stotožňovať hodnotu vyčíslených podmienených záväzkov v danom roku s aktuálnou potrebou peňažných prostriedkov na plnenie takýchto neistých povinností.

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú podmienené záväzky súčasťouNávrhu rozpočtu verejnej správy (v prílohe č. 4). Informácia v návrhu rozpočtu je smerodajná najmä pre účely hodnotenia dlhodobej udržateľnosti a výpočtu základného scenára zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj transparentné zverejňovanie mimobilančných položiek s potenciálnym vplyvom na verejné financie.

Požiadavku na zverejňovanie podmienených záväzkov obsahuje aj európska legislatíva, a to konkrétne smernica Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členský štátov. Podľa článku 14 ods. 3 tejto smernice členské štáty za všetky subsektory verejnej správy ,,uverejnia príslušné informácie o podmienených záväzkoch s možným veľkým vplyvom na rozpočet verejnej správy vrátane štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií vrátane ich rozsahu“. Podľa tejto smernice sa pravidelne zverejňujú záväzky zo záruk, mimobilančných projektov PPP a nesplácané úvery.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri podmienených záväzkoch existuje viacero metodických prístupov a na konkrétne podmienené záväzky je možné nazerať odlišne. V ekonomickej teórii, ale aj v legislatívnej praxi účtovného výkazníctva sa ako ostatné pasíva (širší pojem od podmienených záväzkov) spomínajú najčastejšie pasíva z prebiehajúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z poskytnutých záruk, zo všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo sú to iné finančné povinnosti ako napríklad z devízových

termínovaných obchodov, z opčných obchodov, zákonná alebo zmluvná povinnosť odobrať určité produkty, napríklad z dodávateľských zmlúv a odberateľských zmlúv, povinnosti z nájomných zmlúv, koncesionárskych a iných zmlúv.

Subjekty verejnej správy majú z podstaty svojej činnosti často špecifické položky nielen na riadnych záväzkoch, ale aj v iných pasívach. Z pohľadu prezentácie údajov v účtovnej závierke často zverejňujú aj informácie, ktoré nemusia predstavovať podmienené záväzky, ale pre účely splnenia si povinnosti poskytnúť

34 Diskusia sa vedie o nových karbónových daniach na CO2, cezhraničných daniach na špecifický import, či digitálnej dani.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

užívateľovi účtovnej závierky významné informácie, uvedú ich medzi mimobilančné položky. V súhrnnej výročnej správe pre účely odhadu čistého bohatstva a jeho jednotlivých zložiek sú preto podmienené záväzky chápané podľa účtovnej definície (uvedenej v prvom odseku) a sú predmetom analytického skúmania ich vplyvu na zmenu čistého bohatstva35.

Hodnota podmienených záväzky k 31. 12. 2024 na nekonsolidovanej báze dosiahla hodnotu úhrnom 20 964 958 tis. eur a ich členenie podľa jednotlivých skupín subjektov je nasledovné:

Tabuľka 20 - Podmienené záväzky nekonsolidované

Subjekty (v tis. eur)

2022

2023

2024

Δ 2024-2023

Ústredná správa a podniky štátnej správy

20 508 703

21 842 847

20 212 559

-1 630 288

Obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy

83 935

612 308

738 462

126 154

Vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy

12 080

13 937

1 857

Spolu (nekonsolidované)

20 592 719

22 467 235

20 964 958

-1 502 277

Objem konsolidácie

347 134

377 431

311 084

-66 347

Spolu (konsolidované)

20 245 585

22 089 804

20 653 874

-1 435 930

Poznámka: Hodnota ústrednej správy, ako aj hodnota objemu konsolidácie za rok 2023 boli upravené z dôvodu aktualizácie vstupných údajov.

Zdroj: Individuálne a konsolidované účtovné závierky subjektov k 31. 12. 2024 zverejnené v registri

www.registeruz.sk

a databáza MF SR

Keďže niektoré podmienené záväzky predstavujú vzťah medzi subjektmi verejnej správy, je vhodné prezentovať aj podmienené záväzky ako konsolidované. Hodnotu konsolidácie predstavujú napríklad potenciálne úhrady z konaní jedného subjektu verejnej správy voči inému subjektu verejnej správy, vzájomné súdne spory, či poskytnuté záruky, z ktorých by plnenie predstavovalo len presun prostriedkov v rámci verejnej správy. Takto očistené podmienené záväzky verejnej správy predstavujú hodnotu 20 653 74 tis. eur.

Podľa údajov dostupných z účtovných závierok hodnotených subjektov dosiahli podmienené záväzky na nekonsolidovanej báze medziročne celkový pokles o 1 502 277 tis. eur (resp. 1 435 930 tis. eur po konsolidácii). Celková medziročná zmena je zložená z položiek, ktoré medziročne poklesli a z položiek, ktoré boli zachytené v prehľade prvýkrát, resp. zaznamenali medziročný nárast.

Medziročne boli reportované zo strany subjektov niektoré nové mimobilančné položky na strane podmienených pasív, u viacerých položiek došlo k poklesu hodnoty. V prípade ústrednej správy došlo k celkovému medziročnému poklesu o 1 630 288 tis. eur, z toho Ministerstvo vnútra SR zaznamenalo pokles v rámci pasívnych súdnych sporov v hodnote 869 055 tis. eur, Slovenský plynárenský priemysel, a. s. zaznamenal pokles komoditných derivátov v hodnote 448 540 tis. eur, NDF II pokles záruk o 167 789 tis. eur a Exportno-importná banka SR medziročný nárast bankových a iných záruk o 27 517 tis. eur, prepočítaný podiel štátu (34 %) na založenom majetku Slovenských elektrární, a. s. sa zvýšil o 162 224 tis. eur. Medziročnú zmenu nezaznamenal MH Manažment, a. s. v hodnotách vykazovaných z ručenia za splnenie záväzkov vyplývajúcich z privatizačných zmlúv. Za skupinu subjektov obcí a ich organizácií, došlo k nárastu vykázaných iných pasív, najmä z titulu 20 % nárastu hodnoty založeného majetku.

Medzi najvýznamnejšie podmienené záväzky patrí účasť SR na Európskom nástroji finančnej stability (EFSF) a Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM). Ďalej sú to hroziace alebo už prebiehajúce súdne spory voči štátnym orgánom alebo podnikom štátnej správy, zabezpečovacie operácie Slovenského plynárenského priemyslu, záložné právo na majetok Slovenských elektrární a ďalšie.

35 Na základe internej analýzy metodík a prístupov k podmieneným záväzkom a analýzy konkrétnych prípadov v účtovných závierkach subjektov, ktorú vykonalo Ministerstvo financií SR v roku 2021, sa ako podmienené záväzky nevykazujú napríklad deklarované kapitálové výdavky na obstaranie infraštruktúry, zmeny z aplikácie účtovných štandardov, podsúvahové položky majetku v úschove, majetok v nájme. Ide o položky, ktoré svojou povahou nezvyšujú čisté bohatstvo v danom čase. Napríklad spomenuté investičné výdavky resp. rozpočet kapitálových výdavkov, zazmluvnené kontrakty s dodávateľom sa najprv zhmotnia vo výdavkoch (odliv finančných prostriedkov) a následne v prírastku majetku. Ide teda o zmenu štruktúry majetku, kedy sa finančné prostriedky menia na hmotný či nehmotný majetok. Obdobne majetok v nájme či v úschove nie je vlastníctvom danej organizácie, preto nezvyšuje čisté bohatstvo do momentu zmeny vlastníctva.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Tabuľka 21 - Prehľad najväčších podmienených záväzkov na nekonsolidovanej báze (v tis. eur)

2021

2022

2023

Δ2023-2022

Kapitál na požiadanie a záruky

v medzinárodných finančných inštitúciách

9 879 746

9 873 241

9 882 693

9 452

Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)

6 148 450

6 144 110

Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)

2 316 757

2 318 789

2 281 365

-37 424

Európska investičná banka

684 231

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

488 809

485 275

516 151

30 876

Európska banka pre obnovu a rozvoj

101 359

118 569

17 210

Paneurópsky garančný fond

75 484

74 932

56 038

-18 894

Medzinárodná investičná banka

33 931

Rozvojová banka rady Európy

16 854

29 488

12 634

Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu

10 658

Fond Európskej únie pre Ukrajinu

4 853

Mnohostranná agentúra pre investičné záruky

3 213

3 102

3 299

197

Medzinárodné investičné arbitráže

28 692

-28 692

Zdravotná poisťovňa Union, a.s.

28 692

-28 692

Hroziace alebo prebiehajúce súdne spory

4 014 918

4 021 743

3 015 109

-1 140 122

Ministerstvo financií SR

1 435 570

1 419 734

1 105 784

-313 950

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

450 804

450 780

450 547

-233

Kancelária národnej rady SR

225 775

222 090

291 172

69 082

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

280 000

Ministerstvo vnútra SR

1 095 485

1 094 776

225 721

-869 055

MH Manažment, a.s.

168 185

176 963

185 857

8 894

Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy

a znalostnú ekonomiku/Ministerstvo cestovného ruchu

a športu SR

138 772

Železnice SR

54 503

79 033

78 490

-543

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

46 076

54 581

68 535

13 954

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

16 408

29 722

48 023

18 301

Vodohospodárska výstavba, š.p.

40 098

40 940

842

MH Invest, s.r.o

6 241

34 136

34 792

656

Ministerstvo kultúry SR

17 988

Geodetický a kartografický ústav Bratislava

14 518

Správa štátnych hmotných rezerv SR

15 941

14 538

9 254

-5 284

Slovenský pozemkový fond

64 448

6 681

8 717

2 036

Ministerstvo hospodárstva SR

79 086

78 328

8 222

-70 106

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

3 792

7 777

Vystavené alebo poskytnuté záruky

868 361

962 220

751 226

-210 994

National Development Fund II, a.s.

369 026

461 226

293 437

-167 789

Exportno-importná banka Slovenska

177 924

263 962

291 479

27 517

Záruky MF SR

321 411

237 032

166 310

-70 722

Iné podmienené záväzky

5 153 367

6 397 210

6 122 145

-275 065

Slovenské elektrárne, a.s.

3 341 242

3 501 046

3 663 270

162 224

MH Manažment, a.s.

970 650

786 972

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

767 827

2 040 750

1 592 210

-448 540

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

59 754

54 548

69 776

15 228

Lesy SR, š.p.

13 894

9 917

-3 977

Spolu

20 188 658

21 354 988

19 791 458

-1 563 530

Poznámka: Hodnota vykazovaná hroziacich alebo prebiehajúcich súdnych sporoch za NDS, a.s. a pri iných podmienených záväzkoch za SPP, a.s. za rok 2023 boli upravené s ohľadom na aktualizáciu vstupných údajov.

Zdroj: Účtovné závierky subjektov k 31.12.2022 až k 31.12.2024 zverejnené v registri

www.registeruz.sk

a databáza MF SR

Medziročná zmena v tab. 23 predstavuje časť medziročných zmien sumárne vypočítanej v tab. 22.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Účasť Slovenskej republiky na európskych záchranných mechanizmoch a členstve v medzinárodných finančných inštitúciách

Slovenská republika sa zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané Európskym nástrojom finančnej stability (EFSF) v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu. V zmysle platnej a účinnej legislatívy (§ 5 zákona č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa Slovenská republika musí podieľať na celkovej výške záruk podielom 7 727 570 tis. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad aj poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu. K 31. 12. 2024 bol stav záruk vystavených Slovenskou republikou vo výške 2 281 365 tis. eur.

Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „ESM“) tvorí súčasť druhej vlny balíka opatrení určených na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny ocitávajúcich sa vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny samotnej.

Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) je nasledovníkom EFSF, ktorý bol vytvorený na dobu určitú, t. j. do júna 2013. ESM bol založený ako medzivládna organizácia založená na základe medzivládnej zmluvy. Na rozdiel od EFSF, ktorý funguje na báze záruk za dlhopisy emitované EFSF, sa do ESM prispieva priamo, a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti. Slovenská republika splatila svoj podiel na vlastnom imaní vo výške 793 350 tis. eur v šiestich splátkach. Slovenskej republike vypršala výnimka na kľúči na určenie príspevkov do ESM k 1. 1. 2021, ktorá bola udelená na obdobie dvanástich rokov od vstupu do eurozóny pre všetky krajiny, ktoré v čase vzniku ESM mali hodnotu HDP na obyvateľa nižšiu, ako je 75 % priemeru Európskej únie. Slovenská republika preto uhradila 134 150 tis. eur v decembri 2020, čo upravilo kľúč na určenie príspevkov do ESM pre Slovenskú republiku na hodnotu 0,985 %. Navýšenie splatného kapitálu bolo schválené Národnou radou SR dňa 5. 11. 2020.

Slovenská republika sa zároveň zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 000 000 tis. eur absorbovaním strát ESM, Správna rada ESM vyzve akcionárov ESM na jeho splatenie (proces sa týka iba poklesu splateného imania, ktorý by mal v prípade jeho nedoplnenia za následok stratu „AAA“ ratingu ESM), alebo ak je potrebné zabrániť omeškaniu ESM v platení povinností voči svojim veriteľom, má generálny riaditeľ ESM právo vyzvať na úhradu upísaného základného imania prostredníctvom výzvy. Súčet výziev Správnej rady ESM a/alebo generálneho riaditeľa ESM nemôže v prípade Slovenskej republiky presiahnuť sumu 6 144 110 tis. eur.

Podľa informácie z ESM vklad – splatené základné imanie ESM k 31.12.2024 predstavuje 792 790 tis. eur. Táto suma sa v najbližšej dobe bude meniť na základe rozhodnutia z 5. decembra 2022, kedy sa Rada guvernérov ESM dohodla, že kľúč na určenie príspevkov do ESM sa pre všetky členské štáty upraví, keď sa členom stane ďalšia krajina, alebo najneskôr do 1. januára 2026, keď sa skončí dočasná korekcia pre Lotyšsko. O oboch návrhoch bude Rada guvernérov hlasovať na konci roka 2025. Očakáva sa teda, že príspevok Slovenska na upísaný a splatený kapitál sa od roku 2026 zvýši.

Na základe Dohody o príspevku uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Európskou investičnou bankou

(EIB) v súvislosti s Paneurópskym záručným fondom v reakcii na COVID-19 (ďalej len „EGF“), ktorá bola

schválená uznesením vlády SR č. 473 zo dňa 15. júla 2020, vznikol Slovenskej republike záväzok na úhradu záruk splatných na vyzvanie zo strany EIB. V rokoch 2021 až 2023 bolo na základe pravidelných žiadostí o platbu realizovaných osem platieb, ktoré znížili pôvodný zmluvný záväzok vo výške 75 484 tis. eur. V roku 2024 bola najskôr realizovaná ďalšia platba vo výške 172 tis. eur a následne na základe rozhodnutia Výboru prispievateľov z 20. novembra 2023 došlo k 31. januáru 2024 k zníženiu celkového objemu EGF z dôvodu nevyužitia celkových plánovaných zdrojov. Celková veľkosť fondu bola zredukovaná, a tým bol zároveň znížený aj celkový implicitný záväzok SR voči EIB z titulu EGF na úroveň 56 907 tis. eur, pričom podiel SR na EGF je identický s podielom SR na kapitále EIB (0,31 %). Od apríla do decembra 2024 boli na základe žiadostí o platbu realizované ďalšie tri platby v celkovom objeme 868 tis. eur. Stav k 31. decembru 2024 bol vo výške 56 038 tis. eur.

Na základe Dohody o príspevku medzi Európskou investičnou bankou (EIB) a Slovenskou republikou

a Dohody o záruke medzi pôvodnými ručiteľmi a priebežne pristupujúcimi ručiteľmi a EIB v súvislosti s Fondom Európskej únie pre Ukrajinu (EU4U), ktoré boli schválené uznesením vlády č. 572/2024

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

z 2. októbra 2024, bol zaevidovaný podmienený záväzok vo výške 5 000 tis. eur. Pôvodný zmluvný záväzok bol v roku 2024 znížený prvou platbou vo výške 147 tis. eur na základe žiadosti o platbu zo strany EIB. Stav k 31. decembru 2024 bol vo výške 4 853 tis. eur.

Kapitálová účasť v Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj (IBRD). Slovenská republika sa k navýšeniu

základného imania IBRD zaviazala vo februári 2019, v rámci ktorého upísala do konca roku 2023 celkovo 11 827 tis. USD v piatich splátkach, pričom výška kapitálovej účasti Slovenskej republiky je celkovo 41 009 tis. USD. Oproti roku 2023 sa účasť Slovenskej republiky na základnom imaní nezmenila (536 229 tis. USD) ale zvýšila sa o kurzové rozdiely vo výške 30 876 tis. eur.

Arbitrážne konania

Arbitráž je vedená so spoločnosťou Achmea B.V. z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní v roku 2007. V tejto arbitráži, vedenej podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, bol v decembri 2012 vydaný rozsudok, ktorým arbitrážny tribunál nariadil SR zaplatiť žalobcovi – holandskej spoločnosti Achmea B.V. – odškodnenie vo výške cca 25 200 tis. eur plus úroky vo výške cca 2 900 tis. eur. Konanie o zrušení tohto rozsudku ako aj jurisdikčného rozhodnutia v tomto spore bolo právoplatne ukončené rozhodnutím Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku dňa 31. októbra 2018, čím bol arbitrážny rozsudok ako taký zrušený. Achmea taktiež iniciovala konanie pred Luxemburským súdom o výkon rozhodnutia arbitrážneho tribunálu z decembra 2012. Súd v tomto konaní nariadil zablokovanie slovenského majetku v hodnote približne 30 000 tis. eur, pričom hodnota sporu určená Medzinárodným tribunálom bola 28 187 tis. eur. Hodnota sporu bola prehodnotená k 1. novembru 2017 na hodnotu 28 692 tis. eur. Dňa 13. septembra 2024 nemecký Ústavný súd vydal svoje uznesenie o neprípustnosti ústavnej sťažnosti, v ktorom zamietol všetky body ústavnej sťažnosti. Na základe tohto rozhodnutia Luxemburský súd odblokoval prostriedky Slovenskej republiky, ktoré boli vrátené na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky. Dlhoročný arbitrážny spor je týmto definitívne ukončený, v prospech Slovenskej republiky.

Hroziace alebo prebiehajúce súdne spory

Žaloby, ktoré rieši Ministerstvo financií SR v úhrnnej hodnote 1 105 784 tis. eur sú najmä o náhradu škody uplatňovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v ktorých Ministerstvo financií SR zastupuje pred súdom aj iné orgány verejnej moci. Medziročný pokles v hodnote 313 950 tis. eur vyplýva z ukončených pasívnych súdnych sporov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR eviduje najvýznamnejší spor s fyzickou osobou o náhradu škody vo výške 450 000 tis. eur, ktorá mala byť spôsobená údajnou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom.

Kancelária Národnej rady SR eviduje podmienené záväzky z existujúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z čoho podstatnú časť tvoria žaloby na náhradu škody spôsobenú legislatívnou činnosťou NR SR. Medziročné zvýšenie žalovanej sumy vychádza zo súdnych uznesení o výške žalovanej sumy, zo späťvzatí niektorých žalôb, ako aj po prehodnotení výšky žiadaných nárokov.

Ministerstvo vnútra SR vykazuje podmienené pasíva zo súdnych sporov najmä z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

MH Manažment, a. s. je v súčasnosti účastníkom rôznych súdnych sporov, ktoré voči nemu vedú tretie osoby, uplatňujúce si nároky voči MH Manažment, a. s. Na základe vyjadrení právnych zástupcov v príslušných sporoch spoločnosť MH Manažment, a. s. eviduje podmienené záväzky na súdne spory v celkovej sume 185 857 tis. eur. Spoločnosť zároveň opätovne prehodnotila súdne spory a riziko plnenia z nich vrátane príslušenstva, čoho výsledkom je vykázaný medziročný nárast o 8 894 tis. eur.

Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku/Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR vystupuje ako účastník konania, resp. strana sporu a zároveň ako zástupca Slovenskej republiky v štyroch súdnych konaniach (z toho pri jednom súdnom spore vystupuje ako žalobca, t. j. ide o aktívny súdny spor, ktorého hodnota je vykazovaná medzi inými aktívami účtovnej jednotky) týkajúcich sa výstavby Národného futbalového štadióna v Bratislave.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Národná diaľničná spoločnosť, a. s. je účastníkom rozhodcovského konania, predmetom ktorého je uplatňovanie nárokov v súvislosti s ukončením zmluvy o dielo týkajúcej sa výstavby úseku diaľnice D1. Medziročný nárast súvisí s aktualizáciou prehodnotenia žiadaných nárokov v rámci rozhodcovského konania.

Ministerstvo hospodárstva SR zaznamenalo výrazný medziročný pokles v súvislosti so súdnym sporom o náhrade škody v hodnote 64 385 tis. eur z titulu nesprávneho úradného postupu podriadeného úradu za roky 2004 až 2006, ktoré bolo právoplatne ukončené uznesením o zastavení konania.

Vodohospodárska výstavba, š. p. eviduje viaceré súdne spory, pričom väčšinu z uvedenej sumy tvorí spor o náhradu škody z dôvodu údajného porušenia nájomnej zmluvy a spory so Slovenskými elektrárňami o úhradu platieb podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vodohospodárska výstavba, š. p. vykazuje voči Slovenským elektrárňam aj podmienené aktíva, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť úhradou platieb Slovenským elektrárňam, a. s. podľa neplatnej zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. V súdnych sporoch sa naďalej pokračuje.

Iné podmienené záväzky

Do podmienených záväzkov bola zaradená aj hodnota založeného majetku Slovenských elektrární, a. s. v prospech banky. Hodnota záložného práva sa medziročne zvýšila o 162 224 tis. eur. Hodnota podmienených pasív ku koncu roka 2024 reprezentuje 34 % podiel štátu na základnom imaní spoločnosti. Začiatkom roka 2025 účtovná jednotka splatila existujúce úvery, v dôsledku čoho sa zároveň uvoľnilo zabezpečenie prostredníctvom záložného práva na vyššie uvedený založený majetok.

MH Manažment, a. s. eviduje významnú hodnotu podmienených záväzkov z ručenia za splnenie záväzkov vyplývajúcich z niektorých privatizačných zmlúv uzavretých bývalým Fondom národného majetku. FNM sa zaviazal uhradiť nadobúdateľom privatizovaných spoločností určité straty na majetku, ktoré im môžu v budúcnosti vzniknúť v dôsledku určitých rizík definovaných v privatizačných zmluvách.

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. vykazuje podmienené pasíva z dôvodu uzatvorených komoditných derivátových transakcií s protistranami, pričom zmena hodnoty súvisí najmä so znížením trhových cien komodít pri približne rovnakom objeme uzatvorených komoditných derivátových transakciách.

Poskytnuté záruky Ministerstvom financií SR boli vykázané vo výške 162 789 tis. eur, a medziročne sa znížili o 69 778 tis. eur. Zníženie spôsobili záruky podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v platnom znení, v prospech finančných inštitúcií (SZRB, Eximbanka a NDF I.), ktoré poskytli úvery, resp. záruky za úvery na podporu podnikateľom v čase pandémie COVID-19. Zmenu stavu záruk ovplyvňuje najmä postupné splácanie úverov zo strany dlžníkov a v menšej miere hotovostné plnenie záruk na základe zlyhaných úverov.

National Development Fund II, a. s. vykazuje portfóliové záruky za úvery komerčných bánk poskytované v rámci opatrení na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19 na podnikateľský sektor. Krytie týchto záruk je najmä z prostriedkov rozpočtu EÚ.

Tabuľka 22 - Stav covid záruk poskytnutých na základe zákona č. 67/2020 Z. z.

(v tis. eur)

2022

2023

2024

Δ2024-2023

NDF II v prospech tretích strán (§25a)

365 392

461 226

290 387

-170 839

MF SR v prospech NDF I (§25a)

238 506

163 666

101 346

-62 320

MF SR v prospech SZRB, a.s. (§5)

25 919

24 803

24 723

-80

MF SR v prospech EXIMBANKY (§25)

21 760

19 304

18 904

-400

MF SR v prospech EXIMBANKY (§25a)

30 116

24 794

17 816

-6 978

Spolu

681 693

693 793

453 176

-240 617

Zdroj: databáza MFSR

Po abstrahovaní záruk vystavených Ministerstvom financií SR v prospech iných subjektov verejnej správy (Eximbanka, SZRB a NDF I) je hodnota covid záruk k 31. 12. 2024 na úrovni 290 387 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Obdobne aj Exportno-importná banka Slovenska vykazuje v iných pasívach hodnotu poskytnutých záruk 291 479 tis. eur, v tom záruky v súvislosti s opatreniami na zmiernenie dopadov pandémie COVID- 19 v sume 17 816 tis. eur.

Slovenská záručná a rozvojová banka Slovenska, a.s. vykazuje podmienené záväzky z titulu poskytnutých záruk v hodnote 23 171 tis. eur a úverových prísľubov vo výške 46 605 tis. eur.

Lesy Slovenskej republiky, š. p. dlhodobo vykazujú hodnotu majetku, ktorá je právne nevysporiadaná (napr. pozemky a stavby), a ktoré môžu byť predmetom vrátenia pôvodným vlastníkom.

3.1.5.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva

Pod inými aktívami ako súčasť čistého bohatstva sa k 31. 12. 2024 vykazovali najmä podsúvahové ocenenie štátnych lesov a odpísané pohľadávky po lehote splatnosti v štádiu ich vymáhania. Iné aktíva dosiahli v súhrnnej výške 9 517 881 tis. eur pred vnútornou konsolidáciou.

Od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív aj hodnota lesných porastov uvedená v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Toto iné aktívum tvorí 34,2 % doteraz identifikovaných mimobilančných aktív verejnej správy. Druhým najväčším podmieneným aktívom – 30,8 %, sú pohľadávky postúpené z bankových inštitúcií alebo verejných inštitúcií na vymáhanie Slovenskej konsolidačnej, a. s., ktorá ich na základe príslušnej legislatívy vymáha a uplatňuje si z nich exekučné nároky.

Tabuľka 23 - Podmienené aktíva (v tis. eur)

Subjekty

2022

2023

2024

Δ 2024-2023

Ústredná správa a podniky štátnej správy

8 415 216

8 774 967

8 402 335

-372 632

Obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy

44 871

670 297

900 408

230 111

Vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie a podniky územnej samosprávy

12 972

120 821

215 138

94 317

Spolu (nekonsolidované)

8 473 059

9 566 085

9 517 881

-48 204

Objem konsolidácie

3 526 564

3 755 742

3 568 237

-187 505

Spolu (konsolidované)

4 946 495

5 810 343

5 949 644

139 301

Poznámka: Hodnoty za obce a VÚC a ich ROPO, ako aj objem konsolidácie za rok 2023 boli upravené z dôvodu aktualizácie vstupných údajov

Zdroj: Účtovné závierky subjektov a databáza MF SR

Medziročný pokles nekonsolidovanej hodnoty iných aktív dosiahol hodnotu 48 204 tis. eur a bol zaznamenaný najmä v organizáciách štátnej správy (372 336 tis. eur). Zmena súvisí najmä s aktualizáciou (spresňovaním) hodnoty lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, ktoré spravujú Lesy Slovenskej republiky, š. p. Zároveň v porovnaní s rokom 2023 došlo aj k poklesu aktívnych súdnych sporov u niektorých účtovných jednotiek ústrednej správy. Územná samospráva vykázala iné aktíva vyššie o 230 111 tis. eur, najmä v súvislosti s hodnotou majetku evidovaného na podsúvahe (iného ako súdne spory, záruky, ručenie v prospech jednotky).

Štátny podnik Lesy SR, š. p., vykazuje najvyššiu hodnotu z podmienených aktív z dôvodu ocenenia lesných

porastov, ktoré podnik obhospodaruje na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré boli k 1.1.2010 jednotne ocenené podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty podniku. Hodnota lesných porastov bola od 1.1.2010 evidovaná na podsúvahovom účte, pričom každoročne je táto hodnota aktualizovaná spolu so spresňovaním hodnoty lesných porastov vo vlastníctve štátu. Hlavným dôvodom a podkladom na zníženie hodnoty porastov je obnova programu starostlivosti o les po spracovaní veternej kalamity na niektorých odštepných závodoch, ale aj vplyv odovzdania lesných pozemkov s lesnými porastami do správy Správ národných parkov.

Slovenská konsolidačná, a. s. (SKo, a. s.), ktorá je zo zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu

a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverenou osobou pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora vykazuje druhú najväčšiu hodnotu podmienených aktív v hodnote 2 932 630 tis. eur. Časť nominálnej

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

hodnoty pohľadávok SKo, a. s. (2 378 555 tis. eur) je pre účely konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy eliminovaná, čo zabezpečuje vykázanie pohľadávok len jednou hodnotou, a to priamo v súvahe spolu s prislúchajúcimi opravnými položkami (takmer na 100,0 % hodnoty).

Zo súdnych sporov a iných právnych úkonov boli významné súdne konania, ktorých účastníkom je Vodohospodárska výstavba, š. p. v sume 411 180 tis. eur, pričom ide najmä o aktívny súdny spor

o bezdôvodné obohatenie voči Slovenským elektrárňam, a. s. Spor sa týka platieb, ktoré platila Vodohospodárska výstavba, š. p. elektrárňam od roku 2006 na základe zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré sú podľa štátneho podniku neplatné.

V prípade súdnych sporov vedených v prospech MH Manažmentu, a. s. bola zaznamenaná medziročne

vyššia hodnota o 2 449 tis. eur vrátane príslušenstva a tým podmienené aktíva zo súdnych sporov z titulu bezdôvodného obohatenia dosiahli hodnotu 48 058 tis. eur.

Finančné riaditeľstvo SR je žalobcom v troch súdnych sporoch o náhradu škody, úhrnom za 4 092 tis. eur.

Ministerstvo vnútra SR vykazuje aktívne súdne spory v celkovej sume 1 340 tis. eur, čo je v porovnaní

z bezprostredne predchádzajúcim účtovným obdobím pokles o 2 644 tis. eur. Predmetom súdnych sporov bolo napr. zaplatenie sumy, vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrada škody, vypratanie bytu, vysporiadanie nehnuteľnosti, nárok na regres a iné.

Ministerstvo financií SR vystupuje ako žalobca v 6 súdnych sporoch. Hodnota aktívnych súdnych sporov

je 3 910 tis. eur a týkajú sa žalôb o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom resp. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, reštitučné nároky podľa príslušných reštitučných predpisov, žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci a uplatňovania náhrady škody, ktorá vznikla ministerstvu ako poškodenému v trestnom konaní.

Tabuľka 24 - Vybrané podmienené aktíva – nekonsolidované (v tis. eur)

2022

2023

2024

Δ 2024-2023

Súdne spory a konania

477 098

473 999

473 226

-773

Vodohospodárska výstavba, š. p.

410 499

407 466

411 130

3 664

MH Manažment, a. s.

43 657

46 059

48 508

2 449

Finančné riaditeľstvo SR

4 077

4 092

Ministerstvo financií SR

3 910

Environmentálny fond

5 006

10 168

3 766

-6 402

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

6 010

2 319

1 820

-499

Ministerstvo vnútra SR

3 939

3 984

1 340

-2 644

Iné (štátne podniky)

7 895 360

7 492 116

7 186 992

-305 124

Lesy SR, š. p. (hodnota lesných porastov)

3 814 721

3 492 264

3 253 447

-238 817

SKo, a. s. (pohľadávky na podsúvahe)

2 920 022

2 917 450

2 932 630

15 180

Exportno-importná banka SR (záruky)

369 968

359 246

374 423

15 177

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (záruky)

317 912

283 113

237 547

-45 566

Slovenský plynárenský priemysel (záruky)

254 379

242 656

218 470

-24 186

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. (záruky)

102 402

97 369

72 780

-24 589

Zdroj: Účtovné závierky subjektov, Centrálny konsolidačný systém a databáza MF SR

Z ostatných položiek podmienených aktív je významná hodnota zabezpečenia pohľadávok z poskytnutých úverov a poskytnutých záruk Eximbanky SR v hodnote 374 423 tis. eur. Prijaté záruky a ručenie tvorilo

47 366 tis. eur, záruky na nehnuteľnosti 244 964 tis. eur, ostatné záruky 82 093 tis. eur. Na zvýšenie medziročného objemu ostatných iných aktív mal vplyv predovšetkým nárast prijatých záruk na nehnuteľnosti o 28 432 tis. eur a nárast ostatných prijatých záruk o 9 581 tis. eur so súčasným poklesom prijatých záruk a ručení o 22 836 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

SEPS vykázala v konsolidovanej účtovnej závierke ako podmienené aktíva sumu prijatých bankových záruk

vo výške 237 547 tis. eur. Bankové záruky sú uzatvárané v prospech skupiny SEPS účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.

SPP vykazuje poskytnuté záruky, ktoré vystavili materské spoločnosti zákazníkov. SPP si tak v prípade

neplnenia povinností zo strany zákazníkov môže uplatňovať plnenie u ich materských spoločností.

MH Manažment, a. s. vykazuje podmienené aktívum zo zmluvy o predaji štátneho podielu v Slovak

Telekom, a. s. Platba vo výške 70 262 tis. eur je uložená a viazaná na účte, pričom vyplatenie týchto prostriedkov závisí od ukončenia Sporu vo veci hlasových služieb a Sporu s Európskou komisiou.

Environmentálny fond eviduje potenciálne plnenie zo záložných zmlúv uzavretých bývalým Recyklačným

fondom, ktorého činnosť prešla na Environmentálny fond v decembri 2017. Recyklačný fond poskytoval subjektom dotácie napríklad na separáciu odpadov (plastov, železa a podobne) na viacročné obdobie a v prípade, že subjekt nesplnil podmienky pre dotáciu, bol povinný vrátiť dotáciu aj so zmluvnou pokutou. Vo výške dotácie a možnej pokuty boli uzatvárané záložné zmluvy a ručiteľské vyhlásenia.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2024

Zoznam skratiek

BNC - Národná banka Kuby

CHF - Švajčiarsky frank

COVID-19 - Corona Virus Disease 2019

ČB - čisté bohatstvo

DPH - daň z pridanej hodnoty

DPFO - daň z príjmov fyzickej osoby

DPPO - daň z príjmov právnickej osoby

Decommissioning costs - náklady súvisiace s vyraďo-vaním jadrových zariadení

EAO - ekonomicky aktívne obyvateľstvo

ECB - Európska centrálna banka

EGF - Paneurópsky záručný fond

EIB - Európska investičná banka

eDZ - elektronická diaľničná známka

EDP notifikácia - Notifikácia o deficite a dlhu SR

EFSF - Európsky nástroj finančnej stability

ESM - Európsky mechanizmus pre stabilitu

ESA 2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010

EUROSTAT - Štatistický úrad Európskeho spoločenstva

EU4U - Fond Európskej únie pre Ukrajinu

EÚ - Európska únia

ETC - elektronický výber mýta

Eximbanka SR - Exportno-importná banka SR

FED - Americká centrálna banka

FISIM – Nepriamo merané služby finančného sprostredkovania

FNM SR - Fond národného majetku Slovenskej republiky

HDP - hrubý domáci produkt

IFP - Inštitút finančnej politiky

IBRD - Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

IÚZ – Individuálna účtovná závierka

JAVYS - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.

LVV - Limit verejných výdavkov

MF SR - Ministerstvo financií Slovenskej republiky

MH SR - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

MO SR - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

MS SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

NATO - Severoatlantická aliancia

NDF I - National Development Fund I., s. r. o.

NDF II - National Development Fund II., a. s.

NDS - Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

NGEU - Next Generation EU

NJF - Národný jadrový fond

NOK - nórska koruna

OKTE - Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou

OSVS - Ostatné subjekty verejnej správy

PPP - projekt verejno-súkromného partnerstva

PO - príspevkové organizácie

POO - Plán obnovy a odolnosti

RO - rozpočtové organizácie

ROPO - rozpočtové organizácie príspevkové organizácie

SD - spotrebné dane

SDR - špeciálne práva čerpania, jednotná menová a účtovná jednotka používaná v rámci Medzinárodného menového fondu

SE - Slovenské elektrárne, a. s.

SEPS - Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.

SIH - Slovak Investment Holding, a. s.

SKo, a. s. - Slovenská konsolidačná, a. s.

SPP - Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

SR - Slovenská republika

SVP - Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

SVS - Súhrnná výročná správa SR

SZRB - Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.

ŠR - štátny rozpočet

ŠÚ SR - Štatistický úrad Slovenskej republiky

ŠZU - Štátny záverečný účet SR

VI - vlastné imanie

VS - verejná správa

VSEH - Východoslovenská energetika Holding, a. s.

VšZP - Všeobecná zdravotná poisťovňa

VÚC - vyššie územné celky

URSO - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

UDZS - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (rozpočtové pravidlá) - zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

ZSE - Západoslovenská energetika, a. s.

ZSSK - Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.