1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany podľa § 7 zákona.
Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje na 1. marca 2026.
Predkladaný návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Z poskytnutia ochrany oznamovateľovi vyplýva značné obmedzenie práv zamestnávateľa. V zákone však absentuje výslovne uvedená podmienka, že ochranu podľa § 7 možno poskytnúť len, ak sa oznámenie týka priamo zamestnávateľa (aj keď z kontextu viacerých ustanovení to možno nepriamo vyvodiť). Na základe praktických skúsenosti z doterajšej aplikácie zákona je potrebné legislatívne jasne vyjadriť, že ochranu podľa § 7 by malo požívať iba také oznámenie, z ktorého je evidentný vecný súvis s činnosťou zamestnávateľa. Inak by zamestnávateľ bol obmedzovaný vo svojich právach kvôli potenciálnej protispoločenskej činnosti inej osoby (o ktorej sa oznamovateľ síce dozvedel v súvislosti so svojím pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom, ale netýka sa priamo zamestnávateľa). Doplnenie podmienky vecného súvisu do § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 nemá vplyv na základné definičné vymedzenie oznamovateľa, oznámenia a kvalifikovaného oznámenia, to znamená, že v prípade potreby môže byť oznamovateľ chránený aj pri podaní oznámenia, ktoré nemá priamy vecný súvis so zamestnávateľom, avšak nie podľa § 7 zákona, ale inými prostriedkami právnej ochrany.
K bodom 2 a 3
Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na doplnenie odsekov 1 v § 4 a 6.
2
K bodu 4
K § 7a
Súčasná právna úprava umožňuje len oznamovateľovi, ktorému nebola poskytnutá ochrana, aby mohol do 15 dní požiadať nadriadeného prokurátora, o preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany. V prípade poskytnutia ochrany však pre zamestnávateľa obdobný inštitút v súčasnosti absentuje. Z dôvodu vyváženosti právnej úpravy a odstránenia neproporcionálneho postavenia zamestnávateľa pri poskytnutí ochrany sa preto navrhuje v odseku 1 zaviesť preskúmavací mechanizmus, ktorý bude môcť iniciovať zamestnávateľ do 15 dní od doručenia oznámenia o poskytnutí ochrany. Týmto sa zabezpečí rovnováha medzi vzájomne kolidujúcimi záujmami zamestnanca a zamestnávateľa.
V odseku 2 sa navrhuje zaviesť pre zamestnávateľa možnosť pravidelnej revízie opodstatnenosti trvania ochrany, keďže súčasné znenie zákona nijak nezohľadňuje časové aspekty a potenciálne značne dlhú dobu, počas ktorej je oznamovateľ chránený bez toho, aby sa mohli zohľadňovať zmenené okolnosti od času, kedy bola ochrana poskytnutá.
K § 7b
Rovnaké postupy, aké sa navrhujú pri ochrane poskytnutej v trestnom konaní, sa navrhuje uplatňovať aj pri ochrane poskytnutej v konaní o správnom delikte s tým, že ochranu bude preskúmavať nadriadený správny orgán.
K bodu 5
Keďže pre nadriadeného prokurátora, resp. nadriadený správny orgán, sa v § 7a a 7b navrhuje možnosť zrušenia ochrany, ustanovenie o zániku ochrany sa dopĺňa aj o tento dôvod.
K bodu 6
Vzhľadom na novo navrhovaný spôsob zániku ochrany (zrušenie rozhodnutia, ktorým sa poskytla ochrana), je potrebné doplniť oznamovanie zániku ochrany aj z tohto dôvodu.
K bodu 7
V nadväznosti na zavedenie nových možností preskúmania ochrany, ktoré môže iniciovať zamestnávateľ, sa v § 25aa ods. 1 a 2 navrhuje prechodné obdobie 15 dní od účinnosti týchto zmien, ktoré môže využiť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva chráneného oznamovateľa ku dňu účinnosti.
V § 25aa ods. 3 sa z dôvodu odstránenia prípadných nejasností vo výklade a aplikácii zákona výslovne konštatuje, že nové ustanovenia § 7a ods. 2 a § 7b ods. 2 sa vzťahujú aj na poskytnutú ochranu. Zamestnávatelia chránených oznamovateľov teda budú môcť požiadať o preskúmanie opodstatnenosti ochrany poskytnutej pred 1. marcom 2026 rovnako ako zamestnávatelia tých chránených oznamovateľov, ktorým sa ochrana poskytne po 1. marci 2026.
K čl. II
Vzhľadom na schválený harmonogram schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky a predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť zákona navrhuje na 1. marca 2026.