Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
26/2025  
Dve cesty k zákonnosti:  
Porovnanie interných kontrolných  
systémov v samospráve na Slovensku  
a v Českej republike  
Peter Plenta  
Bratislava  
november 2025  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z.  
z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej  
rozvojovej spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre  
študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú  
činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová  
spolupráca so  
Stáž pre študentov  
zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Porovnávacia analýza: Dve cesty k zákonnosti: Porovnanie interných kontrolných  
systémov v samospráve na Slovensku a v Českej republike  
Dve cesty k zákonnosti: Porovnanie interných kontrolných systémov v samospráve na  
Slovensku a v Českej republike  
Anotácia  
Porovnávacia štúdia sa zameriava na analýzu kontrolných mechanizmov v územnej  
samospráve Slovenskej a Českej republiky, so zreteľom na postavenie hlavného kontrolóra  
respektíve kontrolných výborov. Obe krajiny sa po páde komunizmu vydali odlišnými cestami  
pri formovaní systému kontroly. Cieľom štúdie je porovnať legislatívne rámce, postavenie  
kontrolných orgánov, ako aj rozsah ich nezávislosti a efektívnosti.  
Kľúčové slová: samospráva, obec, kontrola, právomoci, Slovenská republika, Česká republika  
Two Paths to Lawfulness: A Comparative Analysis of Internal Control Systems in Local  
Governments of Slovakia and the Czech Republic  
Annotation  
The comparative study focuses on the analysis of control mechanisms in local self-government  
in Slovakia and the Czech Republic, with particular attention to the role of the chief munipital  
controller, respectively, the control committees. Both countries took different paths in  
developing their systems of oversight after the fall of communism. The aim of the study is to  
compare the legislative frameworks, the institutional position of control bodies, and the extent  
of their independence and effectiveness.  
Keywords: local self-government, municipality, oversight, competences, Slovak Republic,  
Czech Republic  
Vypracoval: Peter Plenta, PhD., odbor Parlamentný inštitút  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Parlamentného inštitútu  
Materiál slúži pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Materiál  
neprešiel jazykovou úpravou.  
Porovnávacia analýza: Dve cesty k zákonnosti: Porovnanie interných kontrolných  
systémov v samospráve na Slovensku a v Českej republike  
1. Úvod  
Spolu so vznikom nezávislej územnej samosprávy krátko po páde komunistického režimu  
v Československu vznikla aj potreba kontrolovať jej fungovanie. Zatiaľ čo v českej časti federácie  
bola kontrola zverená do rúk komisií, neskôr výborov mestských a obecných zastupiteľstiev, na  
Slovensku vznikol inštitút hlavného kontrolóra – nezávislého od vedenia obce (hoci pôvodne  
hlavného kontrolóra zastupiteľstvu navrhoval starosta či primátor), aj od vedenia obecného alebo  
mestského úradu.  
Predložený text sa zameriava na rozdiely vo vnútorných kontrolných mechanizmoch obcí.  
Externým kontrolám sa venuje len okrajovo. Z dôvodu prehľadnosti textu, sa len okrajovo zaoberá  
kontrolou na úrovni regionálnych celkov v Slovenskej a Českej republike. Porovnávacia analýza  
vychádza z komparácie legislatívnych rámcov, kontrolných správ a ďalších relevantných zdrojov.  
Na Slovensku sa už v dôvodovej správe k zákonu SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení uvádza,  
že pozícia hlavného kontrolóra by mala existovať v každej obci. V prípade väčších obcí a miest sa  
predpokladalo, že jeho činnosť budú zabezpečovať spolupracovníci, dnes organizovaní ako útvary  
hlavného kontrolóra.1  
§ 18 Hlavný kontrolór  
(1) Hlavný kontrolór je pracovníkom obce, ktorý vykonáva kontrolu úloh obce vyplývajúcich  
z pôsobnosti obce, najmä kontroluje pokladničné operácie a účtovníctvo obce, ako aj nakladanie  
s majetkom obce. Vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečného účtu obce pred  
ich schválením v obecnom zastupiteľstve.  
(2) Do funkcie ho vymenúva na dobu neurčitú obecné zastupiteľstvo na návrh starostu. Za svoju  
činnosť zodpovedá obecnému zastupiteľstvu.  
(3) Hlavný kontrolór sa zúčastňuje zasadnutí obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom  
poradným. Je oprávnený nahliadať do účtovných a pokladničných dokladov, ako aj do  
akýchkoľvek iných dokumentov týkajúcich sa pokladničných operácií, vedenia účtovníctva  
a nakladania s majetkom obce. Výsledky kontroly predkladá obecnému zastupiteľstvu.  
právomocí a postavenia bola pomerne stručná a prax ukázala potrebu jej rozšírenia a spresnenia.3  
V priebehu rokov došlo k viacerým novelizáciám zákona upravujúcim postavenie hlavného  
1 Galanda Milan (2024). Reforma verejnej správy 1990 – 2024 a postavenie hlavného kontrolóra. Workshop  
„Analýza systému vnútornej kontroly zabezpečovanej hlavnými kontrolórmi.“ Najvyšší kontrolný úrad  
Slovenskej republiky. 23.09.2024.  
3 Zlepšovanie kontroly v územnej samospráve (2018). Medzinárodná konferencia Municipálna V-4. Dostupné  
5
 
 
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
kontrolóra, ktoré spresňovali podmienky výkonu funkcie, rozširovali jeho právomoci a menili  
spôsob voľby, kvalifikačné predpoklady, platové náležitosti či podmienky zániku funkcie.  
Novelizácie zákona č. 369/1990 Zb. ohľadom hlavného kontrolóra – hlavné zmeny  
zákon SNR č. 295/1992 Zb.: hlavného kontrolóra do funkcie volí obecné zastupiteľstvo – vypustilo  
sa „na návrh starostu“  
zákon č. 453/2001 Z. z.: upravuje pozíciu hlavného kontrolóra viacerých obcí  
zákon č. 615/2004 Z. z.: zákaz možnosti pre starostu „vetovať“ voľbu hlavného kontrolóra  
zákon č. 102/2010 Z. z.: na odvolanie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny  
všetkých poslancov4  
Pre zaujímavosť, kontrolóri na Slovensku vytvorili niekoľko združení, ktoré okrem poskytovania  
priestoru na odbornú diskusiu slúžia aj na výmenu skúseností, a zároveň fungujú ako záujmové  
organizácie kontrolórov.  
Združenia kontrolórov na Slovensku  
Asociácia kontrolórov územnej samosprávy  
Združenie hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky  
Združenie hlavných kontrolórov samosprávnych krajov SR  
V Českej republike sa zákonodarcovia pri kontrole samospráv rozhodli uplatniť mechanizmus  
kontroly prostredníctvom komisií alebo výborov obecného zastupiteľstva, neskôr aj  
prostredníctvom kontrol okresného/krajského úradu či audítora.  
Pôvodné znenie zákona č. 367/1990 Sb. o obciach (obecnom zriadení)5 a jeho neskoršia  
novelizácia z roku 1992 o kontrole okresným úradom/audítorom  
§ 20  
(3) Obec dá preveriť príslušnému okresnému úradu alebo audítorovi svoje hospodárenie za  
uplynulý kalendárny rok a výsledok tohto preverenia predloží obecnému zastupiteľstvu spolu  
s vyúčtovaním hospodárenia za uplynulý kalendárny rok.  
§ 56  
(1) Obecná rada zriaďuje ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány komisie; vždy zriaďuje finančnú  
komisiu a kontrolnú komisiu. Svoje stanoviská a podnety predkladajú komisie obecnej rade.  
4 Galanda Milan (2024). Reforma verejnej správy 1990 – 2024 a postavenie hlavného kontrolóra. Workshop  
„Analýza systému vnútornej kontroly zabezpečovanej hlavnými kontrolórmi.“ Najvyšší kontrolný úrad  
Slovenskej republiky. 23.09.2024.  
5 Zákon č. 367/1990 Sb. o obciach (obecnom zriadení). Vyhlásené znenie. Dostupný online v češtine:  
6
 
 
Porovnávacia analýza: Dve cesty k zákonnosti: Porovnanie interných kontrolných  
systémov v samospráve na Slovensku a v Českej republike  
V roku 2000 bol prijatý nový zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecnom zriadení),6 ktorý ďalej  
rozvíjal kontrolu týmto spôsobom – prostredníctvom kontrolného výboru a finančného výboru  
zastupiteľstva, ako aj kontroly vykonávanej audítorom alebo krajským úradom.  
Kontrolný výbor má priamo zo zákona oprávnenie kontrolovať plnenie uznesení obecného  
zastupiteľstva a obecnej rady, ako aj dodržiavanie právnych predpisov ostatnými výbormi  
a obecným úradom. Okrem toho plní aj ďalšie kontrolné úlohy, ktorými ho poverilo obecné  
zastupiteľstvo. Obdobne to platí aj pre finančný výbor, ktorý je priamo zo zákona oprávnený  
vykonávať kontrolu hospodárenia s majetkom a finančnými prostriedkami obce, ako aj plniť ďalšie  
úlohy, ktorými ho poverí obecné zastupiteľstvo.  
Výbory plnia svoje úlohy podobne ako zastupiteľstvo v oblasti samostatnej pôsobnosti, pričom  
výkon tejto pôsobnosti je zákonom upravený len minimálne. Ak chce zastupiteľstvo tento postup  
bližšie konkretizovať, môže tak urobiť schválením „kontrolného poriadku“ výborov, ktorým sú  
výbory povinné sa pri vykonávaní kontrol riadiť.7  
Útvar interného auditu obce, ktorý je priamo podriadený starostovi a organizačne oddelený od  
ostatných oddelení, je povinný pre obce s viac ako 15 000 obyvateľmi. Pre menšie obce je jeho  
zriadenie dobrovoľné, avšak musia mať zavedené iné opatrenia na zabezpečenie kontroly, ktoré  
sú pravidelne vyhodnocované.  
Cieľom interného auditu je nezávislé hodnotenie účinnosti vnútorných kontrolných procesov obce,  
ktoré prispieva k zlepšeniu jej fungovania a dodržiavaniu pravidiel hospodárenia. Audit  
posudzuje, či sú procesy riadenia rizík, riadiace a kontrolné mechanizmy, ako aj celkové riadenie  
umožňujú efektívnejšie plniť úlohy a zlepšovať hospodárenie s verejnými prostriedkami.8  
6 Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecnom zriadení). Dostupný online v češtine:  
7
 
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
2. Hlavné charakteristiky interných kontrolných mechanizmov  
Slovenská republika  
Kontrolnú činnosť v územnej samospráve vykonáva predovšetkým hlavný kontrolór. Volí ho  
obecné zastupiteľstvo na obdobie šiestich rokov. Kvalifikačnými predpokladmi pre výkon funkcie  
hlavného kontrolóra obce je ukončené úplné stredné vzdelanie, zatiaľ čo hlavný kontrolór  
samosprávneho kraja musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v  
ekonomickom, právnickom alebo technickom odbore. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a  
jeho plat je stanovený zákonom.  
Hlavný kontrolór patrí do vnútorného kontrolného mechanizmu. Vonkajší kontrolný  
mechanizmus predstavujú najmä Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, kontroly  
realizované Ministerstvom financií Slovenskej republiky alebo Úradom vládneho auditu (ruší sa  
ku koncu roku 2025), ako aj kontroly vykonávané miestne príslušnou prokuratúrou, inšpekciou  
práce a podobnými orgánmi.  
Základný legislatívny rámec predstavuje zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.  
na úrovni obcí. Medzi ďalšie relevantné zákony patria:  
zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,  
zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov,  
zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších  
predpisov,  
zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite v znení neskorších predpisov.  
Hlavné charakteristiky pozície hlavného kontrolóra obce  
Hlavného kontrolóra volí na 6 rokov a odvoláva obecné zastupiteľstvo.  
Hlavný kontrolór je zamestnancom obce.  
Kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené minimálne úplné  
stredné vzdelanie.  
Obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak  
a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší svoje povinnosti,  
b) hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti,  
c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení alebo v údajoch o svojich majetkových  
pomeroch.  
Na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých  
poslancov.  
Hlavný kontrolór môže vykonávať kontrolnú činnosť pre viaceré obce. Hlavného kontrolóra  
volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo každej obce, v ktorej má vykonávať kontrolnú činnosť.  
8
 
 
Porovnávacia analýza: Dve cesty k zákonnosti: Porovnanie interných kontrolných  
systémov v samospráve na Slovensku a v Českej republike  
Obec si môže zriadiť útvar hlavného kontrolóra, ktorý je súčasťou obecného úradu -  
zabezpečuje odborné, administratívne a organizačné veci súvisiace s plnením úloh hlavného  
kontrolóra.  
Česká republika  
Základný právny rámec predstavuje zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecnom zriadení),10 ktorý  
ustanovuje povinnosť zriadenia finančného výboru a kontrolného výboru. Naň nadväzuje zákon  
č. 320/2001 Sb. o finančnej kontrole,11 ktorý definuje interný audit.  
Hlavné charakteristiky kontrolného a finančného výboru  
Zastupiteľstvo obce vždy zriaďuje finančný výbor a kontrolný výbor.  
Finančný aj kontrolný výbor majú najmenej troch členov. Ich členmi nemôžu byť starosta,  
zástupca starostu, tajomník obecného úradu ani osoby, ktoré zabezpečujú rozpočtové a účtovné  
práce na obecnom úrade.  
Finančný výbor – vykonáva kontrolu hospodárenia s majetkom a finančnými prostriedkami  
obce.  
Kontrolný výbor – kontroluje plnenie uznesení obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ako aj  
dodržiavanie právnych predpisov ostatnými výbormi a obecným úradom.  
Obec môže požiadať príslušný krajský úrad o preskúmanie hospodárenia za uplynulý  
kalendárny rok alebo zadať preskúmanie audítorovi či audítorskej spoločnosti.  
3. Kontrolná činnosť  
Kontroly hlavného kontrolóra sa uskutočňujú v zmysle plánu kontrolnej činnosti alebo na základe  
požiadania starostu, ak vec neznesie odklad. Kontroly sú zamerané najmä na dodržiavanie  
všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov, ako aj na hospodárnosť, efektívnosť  
a účelnosť pri nakladaní s verejnými financiami. Kontrolór sleduje aj dodržiavanie uznesení  
obecného alebo mestského zastupiteľstva, kontrolu nakladania s majetkom samosprávy a  
preveruje poskytovanie prostriedkov z rozpočtu obce, či už ide o účelové dotácie alebo návratné  
finančné výpomoci.  
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, však nestanovuje presný  
postup vykonania kontroly, práva a povinnosti kontrolóra ani formálne náležitosti výstupu  
10 Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecnom zriadení). Dostupný online v češtine:  
11 Zákon č. 320/2001 Sb. o finančnej kontrole vo verejnej správe a o zmene niektorých zákonov (zákon o finančnej  
kontrole). Dostupný online v češtine: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2001-320  
9
 
 
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
z kontroly. Ďalšie podrobnosti o pravidlách kontrolnej činnosti môže obec ustanoviť vlastným  
uznesením.  
Kontrolnej činnosti podľa zákona podliehajú: obecný úrad, rozpočtové a príspevkové organizácie  
zriadené obcou, právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby nakladajúce  
s majetkom obce, ako aj osoby, ktorým boli poskytnuté účelové dotácie alebo návratné finančné  
výpomoci z rozpočtu obce. Hlavný kontrolór tiež vypracúva stanoviská k návrhu rozpočtu obce a  
k návrhu záverečného účtu obce a spolupracuje so štátnymi orgánmi pri kontrole hospodárenia s  
prostriedkami pridelenými obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej  
únie.  
Pri kontrole nesmú byť navrhované ani uplatňované pokuty alebo sankcie vo finančnom či  
nefinančnom vyjadrení. V prípade nezistenia nedostatkov je výstupom správa z kontroly,  
v prípade zistenia nedostatkov sa vypracuje návrh správy.  
Česká republika13  
Finančný výbor a kontrolný výbor obce fungujú ako kontrolné orgány obecného zastupiteľstva.  
Finančný výbor sa zameriava na hospodárenie s majetkom a finančnými prostriedkami obce, zatiaľ  
čo kontrolný výbor sleduje plnenie uznesení zastupiteľstva a rady, ako aj dodržiavanie právnych  
predpisov. Zistenia z kontrol dokumentujú formou zápisnice, ktorú predkladajú zastupiteľstvu na  
prerokovanie. Zápisnice z kontrol slúžia ako podklad pre rokovania obecného zastupiteľstva.  
K zápisnici sa pripája aj vyjadrenie orgánu alebo zamestnancov, ktorých činnosť bola predmetom  
kontroly.  
Výbory samy o sebe nemajú rozhodovaciu právomoc – nemôžu ukladať sankcie ani nariaďovať  
opatrenia. Môžu ich len navrhovať a následne kontrolovať ich plnenie. Z tohto dôvodu plnia  
predovšetkým kontrolnú a iniciatívnu funkciu.  
Počet členov kontrolného aj finančného výboru musí byť nepárny, pričom zákon ustanovuje  
minimálne troch členov. Vzhľadom na povahu jeho činnosti zákon zároveň určuje osoby, ktoré  
nemôžu byť členmi výboru – ide napríklad o starostu, jeho zástupcu, tajomníka obecného úradu či  
zamestnancov zabezpečujúcich rozpočtové a účtovné práce. Predsedom kontrolného výboru môže  
byť len člen obecného zastupiteľstva.  
Úlohy výborom môže zadávať výlučne obecné zastupiteľstvo ako kolektívny orgán. Jednotliví  
poslanci nemajú právomoc výbor úkolovať – môžu mu len predkladať návrhy. Aktivita výborov  
v rámci ich zákonných kompetencií závisí od ich vlastnej iniciatívy. Jednotliví členovia alebo  
10  
 
Porovnávacia analýza: Dve cesty k zákonnosti: Porovnanie interných kontrolných  
systémov v samospráve na Slovensku a v Českej republike  
skupiny členov nemôžu vykonávať kontrolnú činnosť samostatne, bez poverenia výboru alebo  
mimo úloh, ktoré stanovilo zastupiteľstvo či zákon.  
4. Prax a otvorené otázky  
Slovenská republika  
Jedným z problematickejších aspektov súčasnej praxe je otázka nezávislosti hlavného kontrolóra,  
keďže jeho voľba prebieha v obecnom/ mestskom zastupiteľstve. „Stať sa kontrolórom bez podpory  
poslancov alebo starostu je ťažké, hoci máte skúsenosti a vedomosti z kontrolnej činnosti na rozdávanie.  
Dôsledná kontrola zo strany kontrolóra existuje až do doby, pokiaľ kontrolór nenarazí na záujmy poslancov  
podporovaných starostom.“14  
Spôsob voľby môže mať zásadný vplyv na postavenie hlavného kontrolóra a jeho nezávislosť, a to  
v závislosti od toho, či má primátor alebo starosta v zastupiteľstve väčšinu. Od tejto skutočnosti sa  
môže odvíjať aj spôsob výkonu funkcie – kontrolór môže postupovať buď veľmi aktivisticky, alebo  
naopak, striktne formálne, najmä ak má ambíciu byť do funkcie opätovne zvolený. Podobne aj  
poslanci môžu nepriamo ovplyvňovať fungovanie kontrolnej činnosti, napríklad prostredníctvom  
úprav mestského rozpočtu, či už jeho zvýšením alebo znížením.  
Naopak, primátor môže ovplyvňovať fungovanie hlavného kontrolóra prostredníctvom výberu  
zamestnancov jeho útvaru. Niektorí hlavní kontrolóri upozornili, že problém môže vzniknúť  
v situácii, keď za výber zamestnancov útvaru hlavného kontrolóra zodpovedá výlučne primátor,  
hoci hlavný kontrolór týmto zamestnancom priamo zadáva úlohy a zodpovedá za činnosť útvaru.  
Keďže všetci zamestnanci útvaru hlavného kontrolóra sú formálne zamestnancami obce, hlavný  
kontrolór pri ich výbere nemusí mať žiadny vplyv.15  
Na ďalšie problematické aspekty poukázala kontrola vykonaná Najvyšším kontrolným úradom  
úväzok do 10 %, čo im neumožňuje venovať dostatočný čas kvalitnému výkonu kontrolnej činnosti.  
Približne tretina samospráv naopak zamestnávala kontrolórov s úväzkom presahujúcim 100 %,  
pričom ani v týchto prípadoch nie je zabezpečený primeraný priestor na riadny výkon mandátu.  
15 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (2019). Analýza fungovania vnútornej kontroly v miestnej samospráve.  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (2024). Analýza systému vnútornej kontroly zabezpečovanej HK.  
11  
 
 
 
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
V rozpore so zákonom o obecnom zriadení približne 7 % obcí nemalo ustanoveného hlavného  
kontrolóra.  
„Za skutočne kritické považujeme, ak výška úväzkov miestneho kontrolóra presahuje viac ako 170 % alebo ak  
počet obcí, ktoré má na starosti jeden kontrolór, je viac ako 10. V oboch prípadoch hovoríme o vyše dvadsiatke  
takýchto kontrolórov,“ uviedol Ľ. Andrassy a dodal, že „extrémom je superkontrolórka s 27 mikroúväzkami  
či superkontrolórka s 343% úväzkom, ktorý vykonáva v 11 samosprávach.“  
Najvyšší kontrolný úrad identifikoval aj ďalšie problémové oblasti týkajúce sa postavenia hlavných  
kontrolórov obcí, a to najmä v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Ide predovšetkým o situácie  
spojené s dlhodobou práceneschopnosťou hlavného kontrolóra, jeho nástupom na materskú alebo  
rodičovskú dovolenku, ako aj o otázky oprávnenosti nároku na odstupné po ukončení výkonu  
funkcie.  
Ďalšou problematickou oblasťou je nízka vymožiteľnosť nápravných opatrení navrhovaných  
hlavným kontrolórom. Hlavní kontrolóri síce môžu požadovať prijatie opatrení a predloženie  
správy o ich plnení, avšak nemajú zákonné nástroje na presadenie svojich odporúčaní, keďže tieto  
majú len odporúčací charakter. Rovnako nemajú možnosti zasiahnuť v prípadoch, keď  
kontrolovaný subjekt nesplní svoje povinnosti podľa zákona o finančnej kontrole a audite –  
napríklad ak nepredloží požadované doklady, čím fakticky znemožní výkon kontroly.  
V súčasnosti neexistuje centrálna inštitúcia, ktorá by zabezpečovala dohľad nad odbornosťou  
hlavných kontrolórov, podobne ako je tomu pri iných porovnateľných profesiách, napríklad  
u audítorov. Podľa platnej legislatívy postačuje na výkon tejto funkcie ukončené úplné stredné  
vzdelanie. Vzhľadom na charakter práce – zahŕňajúci napríklad prácu s rozpočtom, právnymi  
predpismi, procesnými otázkami tvorby interných noriem či verejného obstarávania – je táto  
požiadavka, najmä vo väčších samosprávach, podľa správy NKÚ, nedostatočná.  
Česká republika17  
Činnosť kontrolného a finančného výboru je limitovaná nie len zákonom, ale aj politickou realitou  
v danom meste či v obci. Zákon nestanovuje postup, podľa ktorého by mali byť členovia výborov  
vyberaní alebo nominovaní. V praxi sa tento proces odvíja od miestnych zvyklostí. Kandidátov  
môžu nominovať politické subjekty zastúpené v mestskom alebo obecnom zastupiteľstve,  
prípadne jednotliví poslanci. Početné zloženie finančného a kontrolného výboru býva v praxi  
určené na základe kľúča vyplývajúceho z politických dohôd. Často sa pritom stáva, že väčšinu  
členov týchto výborov tvoria zástupcovia opozičných politických subjektov. Spôsob voľby  
predsedu výboru závisí od rozhodnutia obecného zastupiteľstva, prípadne od úpravy vo  
volebnom poriadku.  
12  
 
Porovnávacia analýza: Dve cesty k zákonnosti: Porovnanie interných kontrolných  
systémov v samospráve na Slovensku a v Českej republike  
Výbory nemôžu vykonávať žiadnu rozhodovaciu právomoc, a to ani v prípade, ak by im ju zverilo  
obecné zastupiteľstvo. Nemajú oprávnenie ukladať úlohy ani realizovať nápravné opatrenia, môžu  
však prostredníctvom obecného zastupiteľstva iniciovať prijatie opatrení na nápravu.  
Zákon o obciach nestanovuje podrobné podmienky a pravidlá pre rokovanie výborov. Upravuje  
však základné pravidlá: frekvenciu zasadnutí výboru (podľa potreby), požiadavky na formu  
uznesenia výboru (vyhotovuje sa písomne a podpisuje ho predseda výboru) a podmienky platnosti  
uznesenia výboru (podmienkou je súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru, nie iba  
prítomných). V praxi obecné zastupiteľstvo vydáva rokovací poriadok výborov, ktorý upravuje  
podrobnejšie pravidlá ich činnosti a rokovania.  
Kontrolná činnosť sa vykonáva na základe plánu práce schváleného obecným zastupiteľstvom.  
Schválený plán činnosti však nemôže obmedziť výbor v realizácii ďalšej kontrolnej činnosti nad  
rámec tohto plánu, ak ide o úlohy, ktoré týmto výborom vyplývajú priamo zo zákona.  
Právna úprava nerieši otázku verejnosti rokovaní výborov. V praxi sú rokovania výborov  
štandardne neverejné (na rozdiel od zasadnutí zastupiteľstva, ktoré sú vždy verejné), pričom  
konkrétna prax závisí od miestnych podmienok a zvyklostí.  
Často diskutovanou otázkou v obciach je rozsah pôsobnosti finančných a kontrolných výborov  
voči obchodným spoločnostiam, v ktorých je obec jediným spoločníkom, a voči príspevkovým  
organizáciám zriadeným obcou. Kontrola týchto subjektov, odlišných od obce, nie je predpisovo  
vylúčená a nemožno ju týmto výborom odmietnuť. V prípade príspevkových organizácií ide  
o špecifický druh internej kontroly, ktorý sa nepovažuje za verejnoprávnu kontrolu.  
Finančný ani kontrolný výbor nemôže realizovať žiadne sankčné ani nápravné opatrenia voči  
kontrolovanému subjektu alebo útvaru. V rámci výkonu svojej činnosti môže iba predložiť svoje  
zistenia vrátane návrhov nápravných opatrení obecného zastupiteľstva. Ide teda o informáciu  
o stave veci pre zastupiteľstvo, na ktorom závisí, ako s odporúčaniami a návrhmi naloží.  
Ak sa členom výboru stane osoba, ktorá nie je poslancom obecného zastupiteľstva, zo zákona jej  
nevzniká nárok na odmenu. Zákon o obciach však počíta s odmeňovaním fyzických osôb, ktoré  
pôsobia v orgánoch zastupiteľstva alebo rady obce. Obecné zastupiteľstvo má výlučné  
rozhodovacie právo o poskytovaní peňažného plnenia týmto fyzickým osobám za výkon funkcie  
členov výborov, komisií a zvláštnych orgánov obce (ďalej len „odmena“). V tomto prípade ide  
o výlučnú právomoc obecného zastupiteľstva.  
13  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
5. Záver  
Porovnanie kontrolných zistení na Slovensku a v Českej republike je pomerne náročné, pretože  
oba systémy fungujú odlišne. Každý z nich má svoje silné aj slabé stránky. Na Slovensku možno  
vyzdvihnúť predovšetkým vyššiu mieru profesionalizácie kontrolnej činnosti, zatiaľ čo v Českej  
republike je zreteľná kolektívna zodpovednosť pri rozhodovaní a schvaľovaní kontrolných  
záverov.  
V oboch krajinách však účinnosť kontroly v samospráve závisí predovšetkým od toho, ako  
spolupracuje trojica – starosta, obecný úrad a obecné zastupiteľstvo. Rozhodujúce nie je len to, že  
sa kontrola vykoná, ale najmä to, ako sa s jej zisteniami ďalej pracuje – či sa prijmú opatrenia na  
odstránenie nedostatkov a či sa z kontrolných záverov samospráva aj poučí.  
V oboch štátoch fungujú tieto kontrolné mechanizmy dlhodobo. Napriek tomu však v praxi  
existujú určité aplikačné problémy – najmä v menších obciach, kde je často ťažké zabezpečiť  
dostatočne efektívnu a odborne kompetentnú kontrolnú činnosť. Nasledujúca tabuľka prináša  
stručné porovnanie základných prvkov kontrolných mechanizmov na Slovensku a v Českej  
republike.  
Slovenská republika  
Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o  
obecnom zriadení  
Česká republika  
Právny základ  
Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach  
a zákon č. 320/2001 Sb.  
o finančnej kontrole  
Kto vykonáva (vnútornú) Hlavný kontrolór (HK)  
kontrolu  
Kontrolný výbor  
Finančný výbor  
Útvar interného auditu  
Členovia kontrolného výboru  
a finančného výboru sú volení  
Menovanie / odvolanie  
HK volený na 6 rokov  
obecným/mestským  
zastupiteľstvom (s možnosťou zastupiteľstvom  
opakovaného zvolenia)  
Odvoláva zastupiteľstvo zo  
závažných dôvodov  
Nezávislosť  
Formálna nezávislosť po  
zvolení – zvolenie závisí od  
zastupiteľstva (a často vplyvu  
starostu/primátora)  
Politicky zostavované/volené,  
podľa tradície by v nich mala  
mať väčšinu politická opozícia  
Rozsah právomocí  
Kontrolné zistenia  
Finančné, majetkové kontroly, Výbory vykonávajú kontrolu  
plnenie uznesení  
plnenia uznesení, hospodárenia  
s majetkom a financiami  
zastupiteľstva, petície  
a sťažnosti od občanov  
Predkladá správu  
Výbory predkladajú správu (a  
a odporúčania zastupiteľstvu  
a kontrolovanému subjektu  
odporúčania) zastupiteľstvu  
14  
 
Porovnávacia analýza: Dve cesty k zákonnosti: Porovnanie interných kontrolných  
systémov v samospráve na Slovensku a v Českej republike  
6. Použité zdroje  
Česká republika  
Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecnom zriadení). Dostupný online v češtine:  
Zákon č. 320/2001 Sb. o finančnej kontrole vo verejnej správe a o zmene niektorých zákonov  
(zákon o finančnej kontrole). Dostupný online v češtine: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2001-  
Zákon č. 367/1990 Sb. o obciach (obecnom zriadení). Vyhlásené znenie. Dostupný online v  
Slovenská republika  
Galanda Milan (2024). Reforma verejnej správy 1990 – 2024 a postavenie hlavného kontrolóra.  
Workshop „Analýza systému vnútornej kontroly zabezpečovanej hlavnými kontrolórmi.“  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. 23.09.2024.  
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (2019). Analýza fungovania vnútornej kontroly v miestnej  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (2024). Analýza systému vnútornej kontroly  
15