O d ô v o d n e n i eZneužívanie náboženstva na presadzovanie politických cieľov je príčinou mnohých lokálnych a regionálnych konfliktov spojených so závažnými porušeniami ľudských práv. Tieto porušenia ľudských práv sa dotýkajú miliónov žien a mužov, detí a menšín po celom svete. Napriek tomu zostáva medzinárodný právny rámec v otázke zneužívania náboženstva na politické ciele stále nedostatočný bez jednotného nástroja na predchádzanie a zamedzenie takéhoto zneužívania.
Náboženstvá sa svojim prepojením na prežívanie najhlbšieho zmyslu ľudskej existencie dotýkajú individuálneho prežívania ako aj zdieľaných spoločenských hodnôt, ktoré majú univerzálny význam. Skúsenosti z dávnej aj blízkej minulosti však ukazujú, že práve preto majú zločinné režimy blízko k zneužívaniu najhlbšieho ľudského prežívania vlastnej existencie a zmyslu života na podnecovanie síl, ktoré destabilizujú sociálnu súdržnosť, stabilitu a vnútornú silu spoločnosti a to aj v medzinárodnom meradle.
Slovenská republika a jej územie bolo dejiskom nábožensky motivovaných politických konfliktov. Vznik 1. ČSR a parlamentná demokracia priniesli do nášho priestoru vďaka osobnosti Milana Rastislav Štefánika a jeho pokračovateľov na praktickej úrovni tému slobody, ľudskej dôstojnosti a rovnosti všetkých ľudí. Náboženská neutralita štátu, ku ktorej sa hlási aj základný zákon štátu, Ústava Slovenskej republiky, keď v čl. 1 deklaruje, že sa neviaže na žiadne náboženstvo či ideológiu, znamená okrem iného aj to, že ak sú zákony štátu motivované a prisôspobované náboženským normám, je to v rozpore s týmto ústavným príncípom prameniacim z našich historických skúseností. Zároveň nám kladie ako suverénnemu subjektu medzinárodného práva aj povinnosť túto hodnotu podporovať aj v širšom ako len domácom kontexte.
Ako uvádza Scott Blakemore význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch rastie. Súvisí to s obavami národných a etnických spoločenstiev, že nimi dlhodobo udržiavané hodnoty sú ohrozené ekonomickou globalizáciou a neistotami vyplývajúcimi z rýchlych technologických zmien.[1]
Táto predstava o vplyve náboženstva sa objavuje aj v iných štúdiách z oblasti medzinárodných vzťahov. Známa Huntingtonova téza o „zrážke civilizácií“ naznačuje, že náboženstvá, ktoré ovplyvňujú kultúru a civilizáciu, budú v medzinárodnom systéme čoraz väčším motivátorom, čo môže viesť až k násilným konfliktom.[2]
Vzostup náboženstva je považovaný za kritickú otázku medzinárodných vzťahov, pokiaľ ide o jeho vplyv na globálnu bezpečnosť. Potvrdzujú to empirické štúdie, ktoré konštatujú, že počet ľudí vyznávajúcich náboženstvo demograficky rastie, najmä v rozvojových krajinách.[3]