DÔVODOVÁ SPRÁVA
Špecializovaný trestný súd (ďalej len “ŠTS”) vznikol ako špecializovaný súd pre najzávažnejšie formy kriminality - korupciu, organizovaný zločin a terorizmus. Za svoju existenciu prejednal množstvo takýchto prípadov. Jeho dôvodnosť a opodstatnenosť jeho existencie potvrdili aj rôzne inštitúcie ako Európska únia, Rada Európy či GRECO. Napríklad GRECO v tretej hodnotiacej správe o Slovensku v r. 2008 zdôraznilo, že "existencia reťazca špecializovaných inštitúcií a odborníkov v polícii, prokuratúre a súdnictve [myslí sa tým Úrad boja proti korupcii v polícii, Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd] výrazne znížila "úniky informácií" v rôznych štádiách trestného konania" a v Ad hoc správe o Slovenskej republike (čl. 34) zo 6. júna 2025 kritizuje oslabovanie protikorupčného rámca na Slovensku .
V poslednom období sledujeme úvahy vládnych predstaviteľov o jeho možnom zrušení. Takéto úvahy a vyhlásenia podľa nás predstavujú neprijateľné zásahy do nezávislosti súdnej moci a môžu byť chápané ako pokus o ovplyvňovanie rozhodovania ŠTS v kauzách, na ktorých majú dotknutí vládni predstavitelia osobitný záujem.
Ako prvý túto myšlienku otvoril podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, pripomíname však, že ide o osobu, ktorá je v inherentnom viacnásobnom konflikte záujmov. Advokátska kancelária, ktorú spoluvlastní, zastupuje obvineného extrémistu Daniela Bombica, pričom Robert Kaliňák v postavení podpredsedu vlády má potenciálny dosah na budúcnosť ŠTS. Preto je vo veľmi vážnom konflikte záujmov, kedže je osobou, ktorá z pozície spoluvlastníka advokátskej kancelárie má záujem na úspechu tejto kancelárie vo veciach, v ktorých prevzala právne zastúpenie. V pozícii podpredsedu vlády zas môže svojimi vyhláseniami vytvárať tlak na rozhodovaciu činnosť ŠTS, ktorý ak nerozhodne tak, ako si to predstavuje, môže čeliť snahe o zrušenie.
V pozícii ministra obrany zas Robert Kaliňák dostáva utajované informácie aj o extrémizme, ktoré môže potenciálne využiť na prospech obhajoby klienta svojej advokátskej kancelárie, čo znovu vytvára konflikt záujmov.
Rozhodovanie ŠTS sa priamo týka aj obžalovaného podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, ktorý čaká na pojednávanie vo svojej veci. Aj on je osoba, ktorá môže mať záujem na rozhodovaní ŠTS vo svoj prospech a zároveň je osobou, ktorá priamo môže ovplyvniť to, či ŠTS bude ďalej existovať.
Sme tak v situácii, ktorá priamo ohrozuje základné trojdelenie moci, nezávislosť súdnictva a v situácii, kedy sa verejnosti môže oprávnene javiť, že súčasná vládna koalícia zvažuje zrušenie tohto súdu len preto, aby vyhovela úzkym záujmom svojich najvyššie postavených predstaviteľov. To vážnym spôsobom narúša dôveru občanov a obyvateľov v spôsob výkonu verejnej a súdnej moci a právny štát.