Napriek dvom konsolidáciám, štátny dlh rastie. Vyplýva to z údajov štatistického úradu ako aj zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane upozorňuje, že chýba strednodobý plán riadenia štátneho dlhu a vládou predkladané návrhy opatrení, ktoré majú zabezpečiť zníženie štátneho dlhu Slovenskej republiky, sú len formálne. V praxi nedochádza k poklesu štátneho dlhu, pretože vládou predkladané konsolidačné opatrenia tlmia ekonomický rast, čo dokazuje aj najnovšia prognóza vývoja Ekonomického rastu na úrovni 0,8% z pôvodného júnového odhadu 1,2%.Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, dlh verejnej správy v roku 2024 dosiahol 77,65 miliardy eur, čo zodpovedalo 59,28 % HDP (po jarnom spresnení HDP). Hodnota štátneho dlhu medziročne stúpla o 8,75 mld. eur. V predchádzajúcom roku 2023 bol dlh 68,90 miliardy eur, čo predstavovalo 55,64 % z HDP.
K zadlžovaniu Slovenska sa vyjadril aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024 NKÚ uvádza: “Potreba krytia hotovostného schodku rozpočtu sa premietla do nárastu očakávaného dlhu o 1 mld. eur. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol 59,3 % HDP, v prepočte na obyvateľa 14 328 eur. Medziročne dlh stúpol o 1 649 eur na obyvateľa, čiže o vyššiu sumu než v roku 2024 predstavovala priemerná mzda (1 524 eur). Dlhodobé deficitné hospodárenie a riziká vo fiškálnej politike sa odzrkadlili v horšom medzinárodnom ratingu, čo vytvorilo priestor na vyššiu rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a tým aj vyššie náklady na financovanie dlhu, ktoré medziročne stúpli o 116 mil. eur na 1,2 mld. eur.”
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojich posledných hodnoteniach opakovane upozorňuje, že stav verejných financií Slovenskej republiky je dlhodobo neudržateľný. Verejný dlh prekračuje hranicu, pri ktorej ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde povinnosť predložiť opatrenia na jeho zníženie.
Predstavený konsolidačný balíček v tomto roku a naň naviazaný rozpočet nestabilizuje dlh a dokonca po prijatí konsolidačných opatrení bude dlh naďalej stúpať. Samotné MF SR v rozpočte verejnej správy uvádza, že ak aj dôjde ďalšej konsolidácii vo volebnom roku, tak dlh stúpne zo 62,8% na 64,0%.
Napriek tomu vláda doteraz nepredložila ucelený a konkrétny plán znižovania dlhu do parlamentu. Predkladá iba čiastkové a často protichodné návrhy, ktoré nedokážu zvrátiť trend rastúceho zadlžovania.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nepredstavuje odporúčanie, ale právne záväzný rámec hospodárenia štátu. Povinnosť vlády konať teda vyplýva priamo z legislatívy. Národná rada ako najvyšší orgán zákonodarnej moci má preto nielen právo, ale aj povinnosť vyžadovať od vlády plnenie tejto ústavnej povinnosti.
Riziká, ktoré prináša vysoký a rastúci verejný dlh, sú jednoznačné:
●vyššie náklady na obsluhu dlhu, ktoré vytláčajú zdroje na zdravotníctvo, školstvo či infraštruktúru;
●oslabenie dôvery investorov a ratingových agentúr, čo sa môže premietnuť do zhoršených podmienok financovania a ďalšieho predražovania splátok dlhu a