www.nku.gov.sk

Zoznam skratiek

APBP

Akčný plán boja proti daňovým podvodom

očakávaná skutočnosť

ČR

Česká republika

PMÚ SR

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

DPFO

daň z príjmov fyzických osôb

pracovná neschopnosť

DPH

daň z pridanej hodnoty

programové obdobie

DPPO

daň z príjmov právnických osôb

POO

Plán obnovy a odolnosti

EAO

ekonomicky aktívne obyvateľstvo

PSD

predčasný starobný dôchodok

EDP

Procedúra nadmerného deficitu (Excessive Deficit Procedure)

P SK

Program Slovensko

EDS

efektívna daňová sadzba

PVV

Programové vyhlásenie vlády

Európska komisia

Rozpočet

ESA 2010

Európsky systém národných a regionálnych účtov

RIS

Rozpočtový informačný systém

EÚ

Európska únia

rozpočtová organizácia

fakultná nemocnica

RRZ

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

HDP

hrubý domáci produkt

RVS

rozpočet verejnej správy

IROP

Integrovaný regionálny operačný program

skutočnosť

IFP

Inštitút finančnej politiky

starobný dôchodok

LVV

limit verejných výdavkov

SIEA

Slovenská inovačná a energetická agentúra

MCRŠ SR

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR

Sociálna poisťovňa

MD SR

Ministerstvo dopravy SR

Slovenská republika

MF SR

Ministerstvo financií SR

SZČO

samostatne zárobkovo činná osoba

MH SR

Ministerstvo hospodárstva SR

š. p.

štátny podnik

MIRRI SR

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

ŠR

štátny rozpočet

MO SR

Ministerstvo obrany SR

ŠÚ SR

Štatistický úrad SR

MPRV SR

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

ŤZP

Ťažko zdravotne postihnutý

MPSVR SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

univerzitná nemocnica

MS SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

ÚDZS

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

ÚHP

Útvar hodnoty za peniaze

MŠVVM SR

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže SR

ÚPVPOZE

Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku

MTP

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán

ÚPVS

Ústredný portál verejnej správy

MV SR

Ministerstvo vnútra SR

ÚV SR

Úrad vlády SR

MZ SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

ÚVO

Úrad pre verejné obstarávanie

MŽP SR

Ministerstvo životného prostredia SR

Verejné obstarávanie

NATO

Organizácia Severoatlantickej zmluvy

VpDP

Výbor pre daňové prognózy

NBS

Národná banka Slovenska

VPS

Všeobecná pokladničná správa

NIKA

Národná implementačná a koordinačná autorita

verejná správa

NKÚ SR

Najvyšší kontrolný úrad SR

VÚC

vyšší územný celok

NR SR

Národná rada SR

VZP

verejné zdravotné poistenie

NRVS

návrh rozpočtu verejnej správy

Vyšehradská skupina

NTS SR

Národná transfúzna služba SR

ZMOS

Združenie miest a obcí Slovenska

OECD

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

zdravotnícke zariadenia

operačný program

www.nku.gov.sk

Zhrnutie

Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026 bolo vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona o NKÚ SR na základe kontroly vykonanej na Ministerstve financií SR, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách VS zostavuje návrh rozpočtu verejnej správy za štátny rozpočet a súhrnné rozpočty ostatných subjektov VS. Na vypracovanie stanoviska mal NKÚ SR od predloženia návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026 tri pracovné dni. MF SR neposkytlo NKÚ SR v rámci otvorenej kontroly žiadnu pracovnú verziu návrhu rozpočtu na rok 2026.

NKÚ SR upozorňuje na nedostatočnú transparentnosť rozpočtového procesu. Konsolidačné balíky, prijaté od roku 2023, boli vládou schvaľované bez adekvátnej diskusie s tripartitou či odbornou verejnosťou, často bez možnosti pripomienkovania a v skrátenom legislatívnom konaní v parlamente. NKÚ SR konštatuje, že aktuálny priebeh rozpočtového procesu na roky 2026 až 2028 nie je v súlade s odporúčaniami OECD pre rozpočtové riadenie. Takýto prístup oslabuje dôveru v rozpočtové riadenie a znižuje efektívnosť prijatých opatrení na ozdravenie verejných financií.

Predložený návrh rozpočtu prináša nevyhnutné úsilie o ozdravenie verejných financií, avšak konsolidácia je z veľkej časti založená na dočasných a príjmových opatreniach (viac v kapitole 3.5). Tretí konsolidačný balík by mal podľa odhadov znížiť deficit verejnej správy v roku 2026 na 4,1 % HDP, avšak toto zníženie bude len dočasné, keďže v roku 2027 by mal deficit opäť presiahnuť 5 % HDP. Príjmy štátneho rozpočtu sú na rok 2026 vo výške 27,8 mld. eur, čo je približne na úrovni rozpočtu na 2025. Celkové výdavky štátneho rozpočtu by mali medziročne klesnúť o 0,4 mld. eur na 33,5 mld. eur. Medziročne sa rozpočtuje aj nižší schodok rozpočtu o 0,5 mld. eur na úrovni 5,7 mld. eur.

V roku 2026 sa očakáva nárast hrubého dlhu na úroveň 62,8 % HDP v sume 90,5 mld. eur. NKÚ SR považuje doteraz prijaté konsolidačné opatrenia za nedostatočné a dôrazne vyzýva na stabilizáciu verejných financií, keďže hrubý dlh VS by mohol v roku 2028 atakovať hranicu takmer 100 mld. eur. Výdavky na riadenie dlhu majú od roku 2026 presahovať 2 mld. eur. Trvalé zlepšenie fiškálnej pozície si bude vyžadovať hlbšie systémové reformy a vyššiu predvídateľnosť výdavkových úspor.

Vláda si pre najväčší objem konsolidácie na príjmovej strane zvolila znova opatrenia zamerané na zvýšenie zdanenia práce a príjmov, ktoré už dnes patria na Slovensku v rámci EÚ k najvyšším. Viaceré doteraz prijaté konsolidačné opatrenia vytvárajú priestor na zväčšovanie šedej ekonomiky. V rámci prijatého tretieho konsolidačného balíka však chýbajú konkrétne opatrenia na výdavkovej strane, ktoré by bolo možné objektívne zhodnotiť z hľadiska ich realizovateľnosti a udržateľnosti.

NKÚ SR upozorňuje na riziko spojené napríklad s financovaním tzv. energopomoci vo výške 420 mil. eur, ktoré je zatiaľ naplánované z fondov EÚ a v rámci konsolidačných opatrení predstavuje len „kvázi“ úsporu. V prípade schválenia presunu financovania energopomoci na národné zdroje sa zo zdrojov EÚ budú financovať projekty, ktoré ešte nie sú vybrané. Existuje tak riziko nevyčerpania všetkých takto plánovaných prostriedkov, ktoré by mali byť primárne použité na znižovanie regionálnych rozdielov.

Rozpočet predpokladá, že vo verejnej správe bude v roku 2026 zamestnaných medziročne o 2 786 osôb viac s rastom osobných výdavkov o 4,3 %, čo predstavuje nárast o 595 mil. eur. Medziročný rast výdavkov v kategórii tovary a služby o 17,8 % naznačuje, že kapitoly štátneho rozpočtu zatiaľ nepristúpili k zásadnejšej racionalizácii svojich vnútorných procesov ani k znižovaniu neefektívnych nákladov. Investičné výdavky však zostávajú nízke, poklesnú medziročne o 16,1 %.

Napriek rozširujúcemu sa štátnemu aparátu a prebiehajúcej konsolidácii sa vo verejnej správe prejavuje duplicita kompetencií, nejasné rozdelenie zodpovedností a riziko neefektívneho využívania verejných

www.nku.gov.sk

zdrojov. Celkové výdavky verejnej správy sa na rok 2026 rozpočtujú v objeme 67,9 mld. eur, pričom kapitálové výdavky zamerané na dlhodobé investície do majetku, rezerv alebo podpory projektov z nich tvoria iba 9,4 %, čo má v dlhodobom horizonte negatívne vplyvy na modernizáciu infraštruktúry či podporu hospodárskeho rastu.

Pri súčasnom čerpaní dostupných prostriedkov z EÚ existuje riziko, že financovanie niektorých investičných projektov bude potrebné zabezpečiť z vlastných zdrojov. Vláda SR by mala cielene podporovať investície vychádzajúce z vlastného ekonomického rastu, ktorý zároveň vytvára priaznivé podmienky na prilákanie zahraničných investorov. Stabilné podnikateľské prostredie, podpora výskumu a inovácií a zlepšenie kvalifikácie pracovnej sily sú pritom kľúčové pre rozvoj ekonomiky so zameraním na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou. Podpora domácich investícií spolu so zahraničnými investíciami by posilnila finančnú stabilitu Slovenska a zabezpečila udržateľný ekonomický rast.

Pretrvávajúci vysoký deficit Sociálnej poisťovne je zapríčinený kombináciou legislatívnych zmien (13. dôchodky, predčasné dôchodky po 40 odpracovaných rokoch) a valorizácie dôchodkov naviazanej na infláciu, ako aj zvyšovania priemernej mzdy, ktorá ovplyvňuje aktuálnu dôchodkovú hodnotu. Pravidelné riešenie deficitu dôchodkového poistenia prostredníctvom transferu zo štátneho rozpočtu ohrozuje udržateľnosť verejných financií.

Pozitívne je, že pre rok 2026 je transfer pre Sociálnu poisťovňu plánovaný vo výške 2,3 mld. eur, čo je medziročne o 405,8 mil. eur menej. Dôvodom sú zmeny v zákone o sociálnom poistení, ktoré upravili rodičovský dôchodok, sťažili prístup k predčasných dôchodkom po odpracovaní 40 rokov a prijaté konsolidačné opatrenia, ktoré zmrazili rast 13. dôchodku a zvýšili odvodové povinnosti živnostníkov voči Sociálnej poisťovni. V tejto súvislosti NKÚ SR poukazuje aj na nepriaznivý demografický vývoj, ktorý dokumentuje okrem starnutia obyvateľstva aj vývoj hrubej miery živorodenosti.

Rezort zdravotníctva má dlhodobé problémy, ktoré sa nedarí eliminovať. Nepretržite rastie zadlženosť nemocníc, vo väčšine prípadov sa neplnia úsporné opatrenia v rezorte zdravotníctva, narastá riziko nedostupnosti poskytovaných služieb z dôvodu starnutia zdravotníckych pracovníkov, pričom však celkové výdavky verejného zdravotného poistenia rastú rýchlejšie ako hrubý domáci produkt. Akákoľvek zvýšená alokácia zdrojov do systému verejného zdravotného poistenia len prechádza systémom, no nevyužíva sa dostatočne efektívne.

Čerpanie eurofondov programového obdobia 2021 – 2027 po viac ako polovici obdobia oprávnenosti dosahuje 10,3 % (1,3 mld. eur). Z Programu Slovensko bude do konca roku 2026 potrebné vyčerpať takmer dvojnásobok doteraz čerpaných prostriedkov (2,3 mld. eur). Schválenie legislatívy Európskej komisie k Modernizovanej kohéznej politike však otvára možnosti nielen pre zvýšenie absorpcie týchto prostriedkov, ale aj pre zníženie časti alokácie, ktorú je potrebné vyčerpať do konca roka 2026.

Ku koncu augusta 2026 uplynie lehota na splnenie všetkých 221 míľnikov a cieľov plánu obnovy, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. Ku koncu septembra 2025 miera plnenia dosahuje 42,1 % a v prípade pozitívneho stanoviska Európskej komisie k šiestej žiadosti o platbu sa navýši na 56,1 %. V rámci posledných troch žiadostí o platbu bude potrebné odpočtovať prevažne investície, kde pri viacerých dochádza k omeškaniu oproti harmonogramu. Slovensko preto preložilo návrh revízie, v rámci ktorej navrhlo úpravy aj nahradenie niektorých míľnikov a cieľov, pri ktorých hrozí riziko ich neplnenia.

Na základe predloženého návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2026 NKÚ SR upozorňuje, že riziká naplnenia tohto návrhu sú vysoké na príjmovej i výdavkovej strane rozpočtu. Najväčší nedostatok vidí v tom, že rozpočet, ktorý má prívlastok „konsolidačný“ neplní dostatočným spôsobom túto funkciu. Zvýšené príjmy nesmerujú do znižovania deficitov verejných financií, ale ich zvyšujú.

www.nku.gov.sk

1Hodnotenie procesu zostavenia rozpočtu

Proces zostavenia rozpočtu verejnej správy (RVS) predstavuje legislatívne ukotvený a dlhodobo zabehnutý postup, ktorý pri zostavení na roky 2026 až 2028 musí byť dodržaný, aj napriek napätým verejným financiám. MF SR mesiace vopred deklarovalo záujem schváliť RVS do 21. 11. 2025, aby sa vláda vyhla povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet v zmysle dlhovej brzdy. Tiež bolo potrebné pokračovať v konsolidácii verejných financií, a to za dodržania cieľov pre deficit a dlh a plnení LVV.

RVS zhmotňuje priority na obdobie nasledujúcich troch rokov, pričom jeho podmnožinou na hotovostnej báze je ŠR na najbližší rok. Základom legislatívnej úpravy rozpočtového procesu na Slovensku sú – Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách VS a Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. MF SR každoročne usmerňuje rozpočtový proces prostredníctvom príručky na zostavenie návrhu RVS. Samotný rozpočtový proces pozostáva z množstva nadväzných a súbežných krokov (tabuľka 1)1.

Tabuľka 1: Proces tvorby štátneho rozpočtu / rozpočtu verejnej správy

Február

Makroekonomická prognóza (IFP MF SR) – HDP, inflácia, miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti atď.

Daňová prognóza (IFP MF SR) – prognóza daňových príjmov, sociálnych a zdravotných odvodov, atď.

Marec

Príprava jarnej EDP notifikácie (MF SR, ŠÚ SR, NBS) – hodnoty deficitu/dlhu sa odosielajú EK do konca marca

Apríl

Výročná správa o pokroku (MF SR) – vláda schvaľuje správu o plnení Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR na roky 2025 – 2028 a do 30. 4. ju predkladá EK

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (RRZ) - schopnosťou splácať finančné záväzky, dlhodobý potenciál ekonomického rastu, výkyvy v životnej úrovni, presúvanie fin. bremena na ďalšie generácie

Máj

Príprava rozpočtu v RISe (kapitoly a subjekty VS) – prvý rozpis príjmov a výdavkov na ďalšie zosúlaďovanie

Revízie výdavkov (ÚHP MF SR) – priebežne spracovávané tak, aby pokryli 50 % RVS za volebné obdobie

Jún

Makroekonomická prognóza (IFP MF SR) – HDP, inflácia, miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti atď.

Daňová prognóza (IFP MF SR) – prognóza daňových príjmov, sociálnych a zdravotných odvodov atď.

Odporúčania pre krajinu (EK) – jarný balík odporúčaní členským štátom v rámci európskeho semestra

Júl

Strednodobý fiškálny výhľad (RRZ) – súlad výsledku rozpočtového hospodárenia s LVV

August

Príprava rozpočtu v RISe (kapitoly a subjekty VS) – priebežná komunikácia a koordinácia medzi MF SR a kapitolami

(v minulosti, do roku 2017, predkladalo MF SR návrh rozpočtu do 15. 8. a vláda ho schvaľovala spravidla do 30. 9.)

September

Makroekonomická prognóza (IFP MF SR) – HDP, inflácia, miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti atď.

Daňová prognóza (IFP MF SR) – prognóza daňových príjmov, sociálnych a zdravotných odvodov atď.

Príprava jesennej EDP notifikácie (MF SR, ŠÚ SR, NBS) – hodnoty deficitu/dlhu sa odosielajú EK v septembri

Október

Stanovisko k návrhu ŠR/RVS (HSR) – stanovisko tripartity by malo byť prijaté pred vládou, aby sa pripomienky dali zapracovať

Návrh ŠR/RVS (MF SR) – vláda schvaľuje a predkladá na rokovanie NR SR do 15. 10.

Návrh rozpočtového plánu (MF SR) – vláda schvaľuje a predkladá EK do 15. 10.

November

Stanovisko k návrhu ŠR/RVS (NKÚ SR) – komplexné hodnotenie návrhu rozpočtu predkladané na rokovanie gestorského výboru spolu s rozpočtom

Hodnotenie RVS (RRZ) – stanovisko z hľadiska udržateľnosti a fiškálnych pravidiel

(22. 11. 2025 skončí úniková klauzula z dlhovej brzdy a dlh v najvyššom pásme znamená predloženie vyrovnaného rozpočtu)

December

Schválenie ŠR/RVS (NR SR) – v prípade neschválenia nastáva rozpočtové provizórium

Zdroj: spracovanie NKÚ SR.

1 Spracované na základe výsledkov kontroly Strednodobých rozpočtových rámcov. [

online

www.nku.gov.sk

Príprava rozpočtu je priebežný, iteratívny proces, ktorého základom sú makroekonomické a daňové prognózy utvárajúce rámce pre príjmy a výdavky VS. Počas roka sa výbory pre makroekonomické prognózy a pre daňové prognózy uskutočňujú spravidla vo februári, júni a septembri. Na výboroch sa diskutuje a hodnotí predstavená prognóza MF SR, ktorá sa po schválení stane východiskom rozpočtu. Druhým dôležitým východiskom rozpočtu sú EDP notifikácie pre hodnoty dlhu/deficitu, podľa ktorých sa stanovujú hlavné rozpočtové ukazovatele.

Počnúc rozpočtovým obdobím 2025 – 2027 sa aplikujú novelizované pravidlá ako na národnej úrovni, tak na úrovni EÚ. Podľa týchto pravidiel pripravuje slovenská vláda, obdobne ako vlády ostatných členských krajín, návrh Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR na roky 2025 – 2028, čiže pokrývajúci nadchádzajúce volebné obdobie. Plnenie tohto plánu sa každoročne odpočtuje vo výročnej správe o pokroku a zasiela EK do konca apríla. Podľa novelizovaných národných rozpočtových pravidiel RRZ vypracúva a zverejňuje hodnotenie k tejto výročnej správe. Novelizované rozpočtové pravidlá zmenili aj výpočet LVV, ktorý sa priblížil európskym pravidlám a MF SR ho následne prepočítava, rozdeľuje medzi jednotlivé kapitoly a subjekty VS (podrobnejšie v kapitole 3.4).

Zostavovanie rozpočtu zastrešuje a koordinuje MF SR prostredníctvom Rozpočtového informačného systému (RIS). MF SR oznámi kapitolám – v súlade s prognózou – limity výdavkov a predpokladané príjmy. Kapitoly ich rozpíšu a následne komunikujú s MF SR doladenie vybraných položiek a dodržanie rozpočtových pravidiel a ďalších záväzkov. Uvedené sa týka aj subjektov VS, vrátane samospráv a VÚC. Výsledkom je návrh ŠR/RVS predložený do 15. októbra na rokovanie vlády.

Návrh RVS sa prerokúva aj so sociálnymi partnermi, pričom v posledných rokoch na to nemajú adekvátny časový priestor. Hospodárska a sociálna rada vlády (HSR) dohoduje stanoviská a odporúčania v oblasti ŠR2, no pri príprave posledných rozpočtov zasadnutia tripartity prebiehali tesne pred schvaľovaním rozpočtu vo vláde. Sociálnym partnerom tak nebol vytvorený primeraný priestor na vznesenie pripomienok a ich zapracovanie do rozpočtu. NKÚ SR konštatuje, že len formálne dodržanie rozpočtového procesu narúša jeho dôveryhodnosť a transparentnosť.

Aktuálna aplikačná prax rozpočtových pravidiel predstavuje výzvu aj pre NKÚ SR. Do roku 2017 predkladalo MF SR návrh RVS do vlády do 15. augusta a tá ho schvaľovala do 30. septembra, čo vytváralo primeraný časový rámec na spracovanie stanoviska NKÚ SR. Vo volebnom roku 2023 NKÚ SR pripravil dve stanoviská – prvé k návrhu vyrovnaného rozpočtu formálne predloženému úradníckou vládou a druhé v mimoriadne krátkom čase po schválení PVV na začiatku decembra 2023. Nasledujúci rok sa príprava druhého konsolidačného balíka predĺžila, čím vznikla časová tieseň aj pre tvorbu a schvaľovanie rozpočtu. Súčasná príprava RVS je skrátená tretím kolom konsolidácie a snahou schváliť rozpočet pred 21. novembrom 2025, aby sa vláda vyhla najvyššiemu pásmu dlhovej brzdy. Pri očakávanej výške dlhu a nezmenených ďalších predpokladoch (nové PVV, predčasné voľby a pod.) nesmie vláda predložiť NR SR návrh RVS na roky 2027 až 2029 s rozpočtovaným schodkom (viac v kapitole 3.6).

NKÚ SR konštatuje, že aktuálny priebeh rozpočtového procesu na roky 2026 až 2028 nie je v súlade s odporúčaniami OECD pre rozpočtové riadenie.3 Štvrtý princíp sa zameriava na dostupnosť rozpočtových dokumentov, nielen formálnu, ale aj obsahovú, aby boli zrozumiteľné aj pre širokú verejnosť. Piaty princíp na ňom stavia a zdôrazňuje potrebu reálneho zapojenia zainteresovaných strán do prípravy rozpočtu. Minimálne lehoty 2-3 pracovné dni medzi predložením návrhu rozpočtu a jeho prerokovaním na HSR či predložením stanoviska NKÚ SR idú priamo proti týmto princípom.

2 Podľa § 4, ods. 3, písm. c) zákona 103/2007 o tripartite.

3 OECD. Recommendation of the Council on Budgetary Governance. [

online

www.nku.gov.sk

2Makroekonomické predpoklady rozpočtu

Podľa makroekonomickej prognózy4 MF SR zo septembra 2025 sa reálny rast slovenskej ekonomiky v roku 2025 spomalí na 0,8 %. Dynamika rastu HDP zaostáva voči očakávaniam a aj voči hlavným obchodným partnerom, pričom stagnácia v eurozóne a pomalý rast u kľúčových krajín – ako sú Nemecko, Česko či Maďarsko prispievajú k utlmenému zahraničnému dopytu. Zamestnanosť má zostať nezmenená a miera nezamestnanosti skončiť na úrovni 5,4 %, pričom konsolidácia verejných financií a demografické faktory obmedzujú tvorbu nových pracovných miest. Spotreba domácností má rásť len mierne – o 1,1 %, tlmená šetriacimi opatreniami a nižšou dôverou spotrebiteľov, zatiaľ čo investície podporuje čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti (POO). Inflácia má zrýchliť na 4,1 %, ovplyvnená januárovým zvýšením DPH a regulovanými cenami energií, kým nominálne mzdy by mali rásť o 6,5 % a reálne o 2,3 %.

V roku 2026 sa očakáva zrýchlenie rastu HDP na 1,3 % (graf 1), hoci vyššie clá na dovozy do USA a pretrvávajúca neistota v globálnom obchode budú tlmiť export, najmä v automobilovom sektore. Ekonomiku podporí kulminácia čerpania prostriedkov z POO, čo potiahne investície. Ekonomika tiež dostane impulz od novej automobilky Volvo, ktorá má začať v budúcom roku naplno využívať svoje kapacity. Zamestnanosť má klesnúť o 0,2 %, s mierou nezamestnanosti na 5,6 %, tlmenou nedostatkom pracovnej sily a fiškálnou konsolidáciou. Aj nízka miera nezamestnanosti by mala tlačiť na zrýchlenie inflácie na 4,4 %, do ktorej sa premietnu regulované ceny energií a návrat k trhovým cenám plynu a tepla. Nominálne mzdy by mali stúpnuť o 5 %.

Graf 1: Porovnanie prognóz vývoja ekonomiky v roku 2026 (medziročná zmena, v %)

1,6

1,3

1,2

0,0

5,5

3,4

1,3

0,9

-0,8

2,7

-0,2

5,6

4,4

HDP, s. c.

Súkromná spotreba, s. c.

Vládna spotreba

Fixné investície

Zamestnanosť

Miera nezamestnanosti

Spotrebiteľská inflácia (CPI)

Prognóza z júna 2025

Prognóza zo septembra 2025

Zdroj: MF SR.

Podobný vývoj prognózovala už správa o krajine5 z júna 2025, podľa ktorej porastie HDP v roku 2026 o 1,4 %, čo bude ovplyvnené oslabeným exportom, zvýšenou neistotou spôsobenou obchodným napätím a pretrvávajúcimi štrukturálnymi výzvami slovenskej ekonomiky. Komisia zdôrazňuje, že hospodársky výhľad je veľmi neistý a riziká sú vychýlené smerom nadol, najmä pre nízky rast produktivity práce, vysoké jednotkové náklady práce a klesajúci prílev priamych zahraničných investícií. Dodatočným rizikom je aj očakávané zrýchlenie inflácie na 4 % v roku 2025 po zavedení vyšších

4 MF SR – Výbor pre makroekonomické prognózy. [

online

5 EK – Správa o krajine. [

online

www.nku.gov.sk

daní. Tieto faktory zvyšujú zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a môžu mať nepriaznivý vplyv aj na plnenie príjmov štátneho rozpočtu.

Medzi kľúčové negatívne riziká makroekonomického vývoja v roku 2026 patrí neistota v externom prostredí, vrátane geopolitických konfliktov, obchodných bariér a slabého zahraničného dopytu. Tieto faktory môžu oddialiť oživenie exportu a znížiť tak celkový rast ekonomiky. Ďalším dôležitým negatívnym faktorom sú napäté termíny, ktoré by mohli viesť k nedostatočnému čerpaniu prostriedkov z POO, čím by sa oslabila investičná aktivita a ekonomické impulzy. Naopak, pozitívum predstavuje fiškálny stimul v Nemecku, ktorý by mohol poskytnúť vzpruhu v dlhšom časovom horizonte, ako aj zvýšenie investícií do obrany, čo by podporilo ekonomiku v nasledujúcich rokoch.

NKÚ SR oceňuje zreálnenie makroekonomických predpokladov, ktoré sú dôležitou súčasťou návrhu RVS na nasledujúce roky. Zároveň upozorňuje na prevládajúce negatívne riziká vrátane eskalácie protekcionizmu, oneskoreného čerpania eurofondov a geopolitického napätia, ktoré by mohli viesť k nižším daňovým príjmom a vyššej inflácii.

www.nku.gov.sk

3Východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy

Pri zostavovaní rozpočtu na rok 2026 bolo kľúčové predstavenie a prijatie konsolidačných opatrení. Proces výberu opatrení však nebol dostatočne transparentný a neposkytol dostatočný časový priestor na posúdenie ich dopadov.

V čase, keď sa pripravovali prvé konsolidačné opatrenia v roku 2023, existoval dokument s návrhmi možných opatrení, ktorý zostavila úradnícka vláda.6 Tento dokument mal slúžiť ako otvorené portfólio, z ktorého si mohla nová vláda vybrať vlastnú kombináciu krokov. Hoci sa v politickej diskusii objavovala jeho kritika, viaceré opatrenia z tohto zoznamu boli nakoniec využité aj v rámci aktuálnych konsolidačných balíkov.

3.1 Konsolidačné opatrenia 2025/2026

Vláda predstavila začiatkom septembra 2025 konsolidačné opatrenia na rok 2026 v celkovej výške 2,7 mld. eur, pričom väčšia polovica z nich sa opäť sústreďuje na príjmovú stranu rozpočtu. Cieľom balíka je znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP, avšak prijaté opatrenia majú prevažne krátkodobý a jednorazový charakter. Výdavkové opatrenia zostávajú obmedzené najmä na administratívne škrty a dočasné úspory, zatiaľ čo štrukturálne reformy s trvalejším dopadom na efektívnosť výdavkov chýbajú.

Medzi opatreniami tretieho konsolidačného balíka majú najväčší fiškálny vplyv tri zmeny. Prvou je zvýšenie zdravotného odvodu zamestnanca o 1 p. b. (od roku 2026), ktorý prinesie približne 358 mil. eur v prvom roku, so stúpajúcim efektom v ďalších rokoch. Toto opatrenie má okamžitý výnos, no zároveň zvyšuje celkové daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré už dnes patrí na Slovensku medzi najvyššie v EÚ. Rizikom je negatívny dosah na konkurencieschopnosť ekonomiky, keďže rastúce daňovo-odvodové zaťaženie môže odrádzať kvalifikovanú pracovnú silu aj investorov. NKÚ SR opakovane odporúča, že by bolo vhodnejšie orientovať konsolidačné úsilie viac na dane z majetku a dane reflektujúce negatívne externality, kde je SR v európskom kontexte, naopak, hlboko pod priemerom.

Druhou zmenou je zvýšenie progresivity dane z príjmov fyzických osôb so zavedením tretej (30 %) a štvrtej (35 %) sadzby dane, ktorá má priniesť približne 205 mil. eur ročne. Mierne sa znižujú hranice pre aplikáciu druhej sadzby a dochádza k obmedzeniu nezdaniteľných častí základu dane. Opatrenie posilňuje redistribučnú funkciu dane a zvyšuje daňovú záťaž vyšších príjmových skupín. Rizikom je možné oslabenie motivácie k deklarovaniu príjmov u časti daňovníkov, no z pohľadu NKÚ SR ide o štandardný konsolidačný nástroj s predvídateľným výnosom.

Treťou zmenou je zrušenie odvodových prázdnin a zavedenie povinného minimálneho odvodu pre SZČO, čo prinesie 124 mil. eur v roku 2026 a viac než 251 mil. eur v roku 2027. Ide o zmenu, ktorá zasiahne veľký počet malých podnikateľov, keďže aj SZČO pod hranicou príjmu začnú platiť poistné vo výške 131 eur mesačne. Toto opatrenie zvyšuje spravodlivosť systému a eliminuje skupinu dlhodobo „neplatiacich“ živnostníkov, avšak je politicky citlivé a nesie riziko, že časť SZČO zareaguje odchodom do šedej ekonomiky alebo ukončením svojej činnosti.

Osobitnú pozornosť si zaslúži aj návrh na daňovú amnestiu, ktorá má priniesť jednorazový výnos približne 80 mil. eur. Takýto krok však podľa NKÚ SR predstavuje riziko morálneho hazardu, ak štát v pravidelných intervaloch udeľuje amnestie. Vďaka tomu posilňuje očakávanie daňovníkov, že podobná možnosť sa objaví aj v budúcnosti. To môže viesť k vedomému neplneniu daňových povinností,

6 MF SR – Návrh na ozdravenie verejných financií. [

online

www.nku.gov.sk

odkladaniu platieb či k vyššej ochote vstupovať do podvodných schém. Navyše, nejde o prvú daňovú amnestiu v histórii Slovenska, čo signalizuje slabosť vymáhateľnosti a predvídateľnosti daňového systému. Krátkodobý prínos opatrenia preto nemusí vyvážiť jeho negatívny dlhodobý dosah na dôveru v pravidlá a spravodlivosť daňového systému.

Celkovo možno konštatovať, že väčšina opatrení zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie práce a podnikania, pričom to dnes na Slovensku patrí v rámci EÚ k najvyšším. Krátkodobo to síce prináša fiškálny efekt, no zároveň to môže mať negatívny dopad na zamestnanosť a konkurencieschopnosť ekonomiky a zhoršenie podnikateľského prostredia. Opatrenia sú trvalého charakteru a ich výnosy sa očakávajú už od roku 2026.

Z celkovej sumy výdavkových opatrení vo výške 1 144,4 mil. eur je podrobne rozpracovaných len 375 mil. eur, ktoré predstavujú administratívne viazanie výdavkov jednotlivých kapitol ŠR. Zvyšok balíka tvoria položky, ktorých úsporný efekt je buď dočasný, účtovný alebo len čiastočne preukázateľný. Takéto nastavenie výrazne sťažuje transparentnú kontrolu plnenia opatrení a predstavuje riziko, že plánovaný fiškálny efekt sa nenaplní.

V prípade úspor na samosprávach (zníženie prevádzkových výdavkov obcí o 10 % a VÚC o 15 %) ide o plošné opatrenia, ktoré nezohľadňujú rozdielnu finančnú situáciu jednotlivých územných celkov. Tieto úspory prichádzajú po tom, ako výnosy podielových daní klesali už v roku 2024 a pokles sa očakáva aj v roku 2025. To môže mať negatívny dopad na prevádzku miest a obcí a na kvalitu poskytovaných verejných služieb.

Obce v posledných dvoch rokoch problém s výpadkom príjmov riešili aj zvyšovaním daní z nehnuteľností. V rokoch 2023 a 2024 sa príjem dane z nehnuteľností zvýšil o 8,7 % a 24,6 %, pričom výška sadzieb daní z nehnuteľností naposledy výrazne stúpla v roku 2019, a to o 17,3 %. SR má v európskom priestore relatívne nízke dane z nehnuteľností. No vzhľadom na vysoký podiel vlastníctva nehnuteľností, v ktorej ľudia priamo bývajú, sa zvyšovanie týchto daní priamo dotkne aj nízkopríjmových skupín obyvateľov. Na potrebu reformy zdaňovania nehnuteľností upozorňujú viaceré relevantné medzinárodné inštitúcie. Analytici NBS zverejnili v roku 2024 komentár, v ktorom odporúčajú zaoberať sa touto témou na úrovni štátu7.

Ďalšie znižovanie príjmov obcí z podielu na DPFO by malo byť vykonané reformou financovania obcí. Výpadok na príjmoch obcí z podielu DPFO štát od roku 2023 viackrát sanoval. Dočasne sa otvorila aj možnosť využiť prostriedky rezervného fond na bežné výdavky, ktoré pôvodne mohli byť použité len na kapitálové výdavky. Príjem z podielu na DPFO sa v roku 2024 prvýkrát znížil pod 40 % príjmov bežného rozpočtu. V rokoch 2017 až 2022 tvoril podiel na DPFO priemerne 46 %. Zmeny v DPFO v roku 2023 a znižovanie podielu pre obce zhoršuje predvídateľnosť rozpočtových príjmov obcí a tým aj cielenie úsporných opatrení v rámci konsolidácie.

7 Od podlahy k hodnote – zdaňovanie nehnuteľností na Slovensku. Národná banka Slovenska. Júl 2024. [

online

www.nku.gov.sk

Tabuľka 2: Konsolidačné opatrenia, ich očakávaný vplyv (v mil. eur) a identifikované riziká

Popis opatrenia

Typ

2026

2027

2028

2029

Popis rizika

Horizontálne šetrenie na výdavkoch

výdavky

1 140

–

Plošné šetrenie bez adekvátnej analýzy ide proti efektívnosti a môže obmedziť poskytované služby, skutočné úspory môžu byť nižšie a prispôsobovať sa príjmom pri zachovaní cieleného deficitu, neznámy rozsah v nasledujúcich rokoch

Zvýšenie zdravotného odvodu zamestnanca o 1 %

príjmy

358

374

389

406

Dodatočné zvyšovanie odvodového zaťaženia práce a pokles čistej mzdy, dofinancovanie neefektívneho systému (morálny hazard)

Zrušenie 3 štátnych sviatkov (2 dočasne, 1 trvalo)

vplyv cez makro

230

130

134

138

Podpora produkcie namiesto produktivityreputačné riziko - nestabilné prostredie, časté úpravy

Zvýšenie progresivity DPFO - zavedenie tretej a štvrtej sadzby dane

príjmy

205

219

232

251

Zvýšenie osobných nákladov na pozície s vyššou pridanou hodnotou (toto je príčina/riziko a odliv mozgov je dôsledok), daňová optimalizácia, dobrovoľný presun k fiktívnej živnosti

Eliminovanie odvodových prázdnin u SZČO (max. 5 mesiacov) a povinný odvod (odvodová licencia 131 eur)

príjmy

119

230

239

251

Kratšie odvodové prázdniny môžu zhoršiť finančné toky na začiatku podnikania (vyššia bariéra vstupu/začiatku), presun do iných foriem/zahraničia/šedej ekonomiky; minimálny povinný odvod zvyšuje odvodové zaťaženie, na druhej strane potenciálne zlepšuje sociálne zabezpečenie v budúcnosti

Zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov pre SZČO o 20 % (50,66 € na mesiac) a zvýšenie min. VZ z 50 na 60 % priemernej mzdy

príjmy

102

101

106

Úprava minimálneho vymeriavacieho základu zvyšuje odvodové zaťaženie, na druhej strane potenciálne zlepšuje sociálne zabezpečenie v budúcnosti nižší čistý príjem, presun do iných foriem/zahraničia/šedej ekonomiky

Presun vybraných potravín (so zvýšeným obsahom cukru a soli), ktoré sú zdaňované zníženou sadzbou 19 % do základnej sadzby 23 %

príjmy

101

104

107

Zníženie spotreby a nenaplnenie očakávaného vyššieho výnosu + prenos do inflácie cez zmenšovanie spotrebiteľských balení - rast jednotkovej ceny + platnosť od 1.1. indikuje možné predzásobenie cez Vianoce, vyšší dopad na nízkopríjmové domácnosti

Obmedzenie odpočtu DPH na autá, ktoré podnikatelia využívajú aj na súkromné účely (boj proti daňovým únikom a jednoduchšia administrácia)

príjmy

Default bude na 50 % a pre 100 % bude treba mať elektronickú knihu jázd, predzásobenie a následné spomalenie obnovy

Daňová amnestia - generálny daňový pardon

príjmy

Krátkodobá administratívna náročnosť, zníženie dôveryhodnosti, že žiadny ďalší generálny pardon už nebude (morálny hazard)

Zvýšenie zdanenia hazardu

príjmy

Spomalenie rastu z predchádzajúcich rokov a teda aj nižší než očakávaný výnos, sadzby určuje nariadenie vlády

Zvýšenie sadzby dane z poistenia a odvodu z PZP z 8 % na 10 %

príjmy

Zvýšenie počtu nepoistených udalostí a následného krytia zo ŠR/RVS napr. v prípade katastrof, zdraženie poistného pre zodpovedných

Zmrazenie valorizácie 13. Dôchodku - ponechanie výšky 13. Dôchodku v roku 2025 na úrovni roka 2025

výdavky

126

13. dôchodky sú nesystémové, SP na ne nemá zdroje z vybraného poistného (od ich zavedenia potrebuje transfer zo ŠR), toto predstavuje zmiernenie vplyvu na tri roky a presun zodpovednosti na ďalšiu vládu

Predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca náhradu mzdy počas PN z 10 na 14 dní

výdavky

Ďalšie zvyšovanie nákladov práce pre zamestnávateľov, podporuje fiktívne živnosti (protiklad inému opatreniu)

Odvody z príjmu počas súčasného vylúčenia povinnosti platiť poistné (PN, materské, ošetrovné)

príjmy

Riziko nižšieho než očakávaného výnosu pre potrebu posunutia účinnosti, riešenie hraničných situácií

Postupný pokles dávky v nezamestnanosti -

výdavky

Domácnosti bez úspor môžu mať finančné problémy pri dlhšom hľadaní práce, presun do šedej ekonomiky

www.nku.gov.sk

Popis opatrenia

Typ

2026

2027

2028

2029

Popis rizika

znižovanie miery náhrady od 4. do 6. mesiaca o 10 %

Štrk - primárne stavebné materiály

príjmy

–

Väčšina spotreby ide na infraštruktúrne projekty, navýšenie ceny, zvýšený import, potrebná podpora recyklácie

Zavedenie QR kódu (boj proti daňovým únikom a jednoduchšia administrácia)

nie je súčasťou prognózy

Pozitívne riziko nad odhad VpDP, súčasť APBPpotrebné investície, potenciál na zníženie šedej ekonomiky a zníženia objemu hotovosti v obehu

Upravenie sadzby DPPO na hráčske účty na 53 %

príjmy

Presun hráčov na alternatívne/neregulované platformy a nelegálny trh

Lepšie zacielenie kontrolnej činnosti počas poberania PN

príjmy

Možné prekrytie s posunom vyplácania PN z 10 na 14 dní (nižší než očakávaný výnos), vyššie administratívne náklady

Nové pásmo daňovej licencie pre najväčšie firmy so zdaniteľným príjmom nad 5 mil. eur - vo výške 11 520 eur (trojnásobok súčasného maxima)

príjmy

Nutnosť platiť aj v investičnom roku s nízkou DPPO, pri daňovej strate, zlom roku (vplyv na cash-flow)ďalšie zhoršovanie podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti (cyklické odvetvia)

Zvýšenie sadzby osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre firmy v oblasti kolektívneho investovania na 15 %

príjmy

Potenciálna kompenzácia cez poplatky investorov (sporiteľov), znižovanie atraktivity domáceho kapitálového trhu

Predĺženie odpočtu na investíciu do tzv. Priemyslu 4.0 do roku 2030

daňové výdavky

Vykazovanie investícií sem nespadajúcich, príliš dlhý horizont môže byť kontraproduktívny (technológie z prvého roku budú v poslednom roku zastaralé)

Osobitná sadzba pre ústavných činiteľov z 5 na 10 %

príjmy

Symbolická úprava, bez významného vplyvu

Kompenzácia materstva - zmena zohľadnenia obdobia starostlivosti o dieťa v dôchodku (samostatný zákon)

príjmy

Riziko výskytu sporných/hraničných prípadov, nutné úpravy v SP týkajúce sa dávkovej agendy a IT

Zákonná reforma proti využívaniu falošných živností

vplyv cez makro

Pomalá adaptácia na úpravu zabehnutých pravidiel, nižší než očakávaný prínos, presun do iných foriem/zahraničia/šedej ekonomiky (namiesto zamestnaneckého pomeru), prenos do inflácie cez vyššie ceny služieb

Zdroj: MF SR; spracovanie NKÚ SR.

Medzi opatreniami, ktoré môžu mať nežiadúce vedľajšie účinky, patrí aj viazanie výdavkov MD SR na opravu a údržbu ciest I. triedy. Krátenie týchto prostriedkov zvyšuje riziko zhoršovania stavu dopravnej infraštruktúry, čo môže mať v budúcnosti vyššie fiškálne aj spoločenské náklady. Slovensko má už dnes každý druhý most na cestách I. triedy v zlom stave a počet mostov vo veľmi technicky nevhodnom stave stúpa (z 563 v roku 2020 na 845 v roku 2024).8

Úspora vo forme zastavenia valorizácie platov vrátane zmrazenia platov ústavných činiteľov je len dočasného charakteru a jej rozpočtový efekt sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne stratí. V súhrne možno konštatovať, že väčšina výdavkových opatrení má krátkodobý, neštrukturálny charakter a prináša riziko, že konsolidačný efekt v roku 2026 nebude trvalý ani plne realizovateľný.

V kontexte konsolidácie je potrebné poukázať na absenciu jasnej vízie, dokedy a akým tempom má Slovensko konsolidáciu realizovať. Doteraz prijaté opatrenia sa sústreďujú najmä na príjmovú stranu a výdavková časť je predstavená len vo veľmi všeobecnej rovine, pričom existuje riziko, že viaceré

8 NKÚ SR – Nelichotivé vysvedčenie: Každý druhý most v zlom stave, diaľnice staviame pomaly. [

online

www.nku.gov.sk

plánované úspory sa nepodarí naplniť. Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude potrebné doplniť konsolidačnú stratégiu o jasný harmonogram a záväzné ciele, ako aj rozpracovať konkrétne kroky na výdavkovej strane. V tejto súvislosti je načase otvoriť diskusiu aj o hlbších reformách verejnej a štátnej správy, ktoré by priniesli trvalejšie a udržateľnejšie riešenia v oblasti efektívnejšieho využívania verejných zdrojov.

Ďalším rizikom, ktoré je potrebné zdôrazniť pri hodnotení konsolidačných opatrení, je tzv. konsolidačná únava. Ide o situáciu, keď po prijatí viacerých balíkov konsolidačných opatrení dochádza k poklesu politickej vôle a spoločenskej akceptácie ďalších krokov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie strednodobých fiškálnych cieľov. V prípade Slovenska je toto riziko umocnené tým, že aj po rozsiahlych balíkoch v rokoch 2023 až 2025 zostáva deficit verejných financií podľa odhadov na vysokej úrovni. Bez dostatočnej politickej a spoločenskej podpory môže hroziť, že konsolidačné opatrenia budú odkladané alebo realizované len čiastočne, čo by zvyšovalo riziko nedodržiavania európskych fiškálnych pravidiel a oslabovalo dôveryhodnosť fiškálnej politiky Slovenska.

NKÚ SR upozorňuje, že predložený rozpočet prináša nevyhnutné úsilie o ozdravenie verejných financií, avšak konsolidácia je z veľkej časti založená na dočasných a príjmových opatreniach. Trvalé zlepšenie fiškálnej pozície si bude vyžadovať hlbšie systémové reformy a vyššiu transparentnosť výdavkových úspor. Navyše, pre udržanie trajektórie deficitu pod 3 % HDP bude potrebné prijať dodatočné opatrenia v rozsahu 1,8 % HDP, čo naznačuje, že konsolidácia zďaleka nie je ukončená. V tejto súvislosti NKÚ SR odporúča, aby Akčný plán boja proti daňovým únikom bol verejne diskutovaný a pravidelne odpočtovaný, keďže ide o nástroj, ktorý môže významne prispieť k posilneniu transparentnosti a zefektívneniu príjmovej politiky štátu.

3.2 Daňové a odvodové príjmy verejnej správy

Podľa daňovej prognózy9 sa v roku 2025 očakáva medziročný rast daňovo-odvodových príjmov VS na úrovni približne 8,1 %, čo predstavuje medziročné zvýšenie zhruba o 3,4 mld. eur. Tento rast je podporený novými konsolidačnými opatreniami a makroekonomickým vývojom. Oproti schválenému RVS na roky 2025 – 2027 dochádza k poklesu príjmov o takmer jednu miliardu eur, najmä kvôli nižším výnosom z DPH a dani z finančných transakcií. V porovnaní s júnovou prognózou 2025 sú celkové príjmy takmer na rovnakej úrovni s miernymi odchýlkami. Pokles z dôvodu EDS je kompenzovaný pozitívnym efektom konsolidácie, čím sa čistý vplyv približuje nule.

Nižší výnos DPH je ovplyvnený aj poklesom efektívnej daňovej sadzby (EDS), ktorá dosiahla v druhom štvrťroku 2025 úroveň 16 %, čím sa vrátila na úroveň z roku 2020 (graf 2). Po poklese na minimum okolo 12 % v roku 2012, EDS postupne rástla až k takmer 18 % začiatkom roka 2023, čo odrážalo posilnenie úspešnosti výberu dane a účinnosť opatrení proti daňovým únikom. Od roku 2023 však dochádza k jej postupnému znižovaniu a v polovici roka 2025 dosahuje približne 16 %.

9 MF SR – Výbor pre daňové prognózy. [

online

www.nku.gov.sk

Graf 2: Vývoj efektívnej daňovej sadzby DPH od 2010 do 2025 (v %)

10%

11%

12%

13%

14%

15%

16%

17%

18%

19%

2010Q1

2010Q3

2011Q1

2011Q3

2012Q1

2012Q3

2013Q1

2013Q3

2014Q1

2014Q3

2015Q1

2015Q3

2016Q1

2016Q3

2017Q1

2017Q3

2018Q1

2018Q3

2019Q1

2019Q3

2020Q1

2020Q3

2021Q1

2021Q3

2022Q1

2022Q3

2023Q1

2023Q3

2024Q1

2024Q3

2025Q1

Zdroj: MF SR.

Poznámky: Z metodického hľadiska treba zohľadniť aj zmenu výpočtu EDS v roku 2024, ktorá zahrnula tržby za elektronické služby v rámci systému One Stop Shop. V porovnaní s ukazovateľom daňovej medzery má EDS výhodu, že poskytuje okamžitú proxy informáciu o úspešnosti výberu DPH.

V roku 2026 sa podľa prognózy predpokladá mierne spomalenie rastu daňovo-odvodových príjmov na úroveň 6,8 %, čo zodpovedá medziročnému nárastu o vyše 3 mld. eur. Najvýraznejší podiel na tomto raste budú mať nové konsolidačné opatrenia, najmä zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov a odvodov SZČO. Konsolidácia verejných financií prispieva k necelej polovici celkového rastu, s legislatívnym vplyvom okolo 1 mld. eur. Makroekonomický vývoj zostáva pozitívny, podporený rastom nominálneho HDP a mzdovej bázy, čo zvyšuje výnosy z DPFO zo závislej činnosti a sociálnych odvodov. Napriek tomu pokles EDS pri DPH a spotrebných daniach naďalej tlmí celkový rast. Oproti júnovej prognóze sa príjmy zvyšujú o viac ako1 mld. eur, čo je výsledok pozitívneho vplyvu konsolidácie (graf 3).

Graf 3: Porovnanie prognóz výberu daní a odvodov v roku 2026 (ESA2010, v tis. eur)

5 312 213

5 107 458

11 559 050

2 968 742

1 525 668

12 375 720

6 533 827

5 535 728

5 183 544

11 592 460

2 873 839

1 333 294

12 840 370

7 076 986

DPFO

DPPO

DPH

Spotrebné dane

Ostatné dane

Sociálna poisťovňa

Zdravotné poisťovne

Prognóza z júna 2025

Prognóza zo septembra 2025

Zdroj: MF SR.

NKÚ SR upozorňuje, že aj napriek plánovanému rastu daňovo-odvodových príjmov zostáva ich štruktúra málo priaznivá pre hospodársky rast. Konsolidácia postavená primárne na zvyšovaní odvodov a nepriamych daní prináša riziko utlmenia ekonomickej aktivity a vytvára tlak na reálne príjmy obyvateľstva. Udržateľné posilnenie príjmovej strany rozpočtu si vyžaduje efektívnosť výberu daní a širšie zapojenie majetkových a environmentálnych zdrojov.

www.nku.gov.sk

3.2.1 Zdravotné odvody

Podľa predbežných údajov budú mesačné zdravotné odvody ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) za rok 2025 predstavovať takmer 3,5 násobok mesačného odvodu za poistencov štátu. Kým mesačná platba EAO sa k júnu 2025, podľa očakávanej skutočnosti, medziročne zvýšila o 12 eur – na 227 eur, štát odvedie za svojich poistencov o 5 eur viac oproti minulému roku a tak mesačná platba dosiahne 66 eur (graf 4). Ako aj po minulé roky, platby od EAO budú v roku 2026 hlavným zdrojom navýšenia prostriedkov do systému verejného zdravotného poistenia (VZP), a to aj napriek zvýšenej platbe za poistenca štátu na úroveň 76,2 eur mesačne10.

Graf 4: Príjmy VZP a vývoj priemernej mesačnej platby za poistencov v rokoch 2013 až 2026

1 500

3 000

4 500

6 000

7 500

100

150

200

250

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

OS 2025

R 2026

Zaplatené ročné poistné za poistencov štátu (v mil. €) (ľavá os)

Zaplatené ročné poistné EAO (v mil. €) (ľavá os)

Priemerné poistné za poist. štátu (v €) (pravá os)

Priemerné poistné EAO (v €) (pravá os)

Zdroj: ÚDZS, pre rok 2026 sú údaje z prezentácie Rady pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve; spracovanie NKÚ SR.

Jedným z prijatých konsolidačných opatrení na rok 2026 je navýšenie zdravotných odvodov o 1 p. b. pre všetkých zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Od tohto kroku si vláda SR sľubuje navýšenie zdrojov VZP o 358 mil. eur. Tieto finančné zdroje opätovne navýšia mesačnú platbu EAO a rozdiel oproti platbe za poistenca štátu sa opätovne skokovo navýši, ak vláda SR neprijme dodatočné opatrenia na strane poistencov štátu.

Napriek nárastu mesačnej platby za poistenca štátu v rokoch 2025 a 2026, SR naďalej zaostáva za Českou republikou (ČR). Podľa očakávanej skutočnosti z júna 2025 sa SR priblíži k ČR v tomto roku na rozdiel 19 eur, pričom v roku 2024 bol rozdiel 22 eur (graf 5). Podľa údajov MZ SR prezentovaných na stretnutí Rady pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve sa výška mesačnej platby za poistenca štátu dostane na úroveň 76,2 eur a bude tak zaostávať za ČR o necelých 14 eur.

Graf 5: Porovnanie vývoja mesačnej platby za poistenca štátu v SR a ČR (v eurách)

76.2

100

2020

2021

2022

2023

2024

OS Jún 2025

R 2026

ČR

Zdroj: ÚDZS SR, Všeobecná zdravotní pojišťovna ČR [

online

]; spracovanie NKÚ SR. Pre rok 2026 sú údaje z prezentácie Rady pre

tvorbu rozpočtu v zdravotníctve.

10 Na základe zákona č. 580/2004 Z. z. §12, ods. 1, písm. f), ktorým sa zvyšuje sadzba odvodu za poistencov štátu zo 4,5 % na 5 %.

www.nku.gov.sk

3.3Vybrané výdavky verejnej správy

Doterajšie konsolidačné úsilie vlády možno hodnotiť ako neefektívne, keďže prijaté opatrenia na výdavkovej strane sa v praxi nenaplnili a celkové výdavky VS naďalej rástli (graf 6). Namiesto toho, aby dodatočné zdroje získané od produktívnej časti obyvateľstva prispeli k znižovaniu deficitu alebo k posilneniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, boli využité predovšetkým na financovanie rastúcej prevádzky VS a na transfery do menej produktívnych oblastí (13. dôchodky, obedy zadarmo, energopomoc). Tento vývoj podčiarkuje dlhodobý problém slovenskej rozpočtovej politiky, ktorá sa spolieha najmä na zvyšovanie príjmov, zatiaľ čo výdavková efektívnosť zostáva zanedbávaná.

Graf 6: Vývoj indexu príjmov a výdavkov VS po očistení o infláciu (2015 = 100)

80,00

100,00

120,00

140,00

160,00

180,00

200,00

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

Príjmy VS

Výdavky VS

Zdroj: MF SR.

NKÚ SR upozorňuje, že nesúlad medzi deklarovanými cieľmi a skutočným vývojom oslabuje dôveryhodnosť konsolidačného úsilia a zvyšuje riziko prehĺbenia fiškálnej nerovnováhy.

Doterajšie opatrenia vlády sa zameriavali predovšetkým na rýchle a relatívne jednoduché príjmové zásahy, predovšetkým v oblasti daní. Namiesto toho, aby vláda stanovila jasnú víziu rozvoja Slovenska, podporila rast HDP a realizovala k tomu potrebné systémové, hoci často nepopulárne reformy, pristupuje skôr ku krátkodobým riešeniam. NKÚ SR upozorňuje, že absencia štrukturálnych reforiem vo verejnej a štátnej správe predstavuje vážne riziko pre udržateľnosť verejných financií.

Investície ustupujú na úkor prevádzkových výdavkov a sociálnych transferov, čo z dlhodobého hľadiska znižuje efektívnosť verejných financií a brzdí hospodársky rast. Na pozadí absencie systémových výdavkových opatrení možno spomenúť aj šetrenie v rozpočtoch nezávislých kontrolných inštitúcií ktoré nemožno považovať za systémové opatrenie (box 1).

BOX 1: Šetrenie v rozpočtoch nezávislých kontrolných inštitúcií

Návrh rozpočtu na rok 2026 predpokladá obmedzenie prostriedkov viacerých nezávislých kontrolných inštitúcií – Najvyšší kontrolný úrad SR, Protimonopolný úrad SR a Úrad pre verejné obstarávanie. Ide o inštitúcie, ktoré majú kľúčovú úlohu pri ochrane verejných financií a hospodárskej súťaže. Znižovanie disponibilných zdrojov priamo ohrozuje schopnosť týchto orgánov plniť si svoj mandát, ako je vykonávanie nezávislej kontroly, dohľad nad verejným obstarávaním či presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Nedostatok kapacít tak môže viesť k znižovaniu počtu kontrol, predlžovaniu konaní a oslabeniu presadzovania pravidiel. Podľa európskej legislatívy majú členské štáty povinnosť zabezpečiť nezávislosť a primerané financovanie týchto inštitúcií:

•Smernica 2019/1/EU vyžaduje, aby národné orgány pre hospodársku súťaž (PMÚ) mali dostatočné finančné a personálne zdroje,

www.nku.gov.sk

•EK v hodnoteniach opakovane zdôrazňuje, že nezávislé kontrolné inštitúcie musia mať primerané rozpočty, aby mohli plniť svoje úlohy. Obmedzovanie rozpočtov môže preto vyvolať otázky o súlade s európskymi záväzkami SR.

Ak by napríklad PMÚ nemal kapacity na vymáhanie pravidiel a podal by podnet na EK, Slovensko by čelilo reputačnému aj právnemu riziku. Komisia by mohla začať konanie o porušení povinností a v krajnom prípade by hrozili aj finančné sankcie. To by znamenalo nielen finančný dopad, ale aj oslabenie dôvery v schopnosť SR zabezpečiť právny štát a férové hospodárske prostredie.

NKÚ SR odporúča, aby rozpočtové plánovanie rešpektovalo potrebu primeraného a stabilného financovania nezávislých kontrolných inštitúcií v súlade s európskymi štandardmi. Posilnenie ich kapacít je dôležité nielen pre efektívny dohľad nad využívaním verejných prostriedkov, ale aj pre dôveryhodnosť SR v rámci EÚ. Udržiavanie nezávislých kontrolných orgánov v stave finančnej poddimenzovanosti predstavuje riziko, ktoré môže mať negatívne fiškálne, právne a reputačné dôsledky.

Riziko predstavuje aj viazanie bežného transferu MF SR pre Kanceláriu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ). KRRZ je nezávislá inštitúcia zriadená podľa ústavy, ktorej úlohou je hodnotiť dodržiavanie fiškálnych pravidiel a prispievať k transparentnosti rozpočtovej politiky. Akékoľvek zásahy do jej rozpočtu zo strany výkonnej moci môžu mať negatívny vplyv na nezávislosť a kvalitu jej analytickej činnosti a to najmä v období zvýšených fiškálnych rizík.

Európska legislatíva aj odporúčanie OECD pritom kladú dôraz na stabilné a predvídateľné financovanie fiškálnych inštitúcií, ktoré majú byť chránené pred politickým vplyvom. Nedostatočne financovanie KRRZ by mohlo oslabiť jej schopnosť plniť úlohy spojené s hodnotením konsolidačných opatrení, posudzovaním návrhov a sledovaním dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

3.3.1 Výdavky na dôchodky

Najväčší objem výdavkov sa v rámci RVS čerpá na sociálne zabezpečenie, pričom výdavky na dôchodkové dávky tvoria 19,6 % z celkových rozpočtovaných výdavkov VS v roku 2026. Výdavky na dôchodky, ako súčasť rozpočtu Sociálnej poisťovne (SP), majú súčasne vplyv na jej hospodárenie. Z pohľadu poberateľov dôchodkov výška dôchodku pôsobí na životnú úroveň dôchodcov a odráža mieru náhrady príjmu po odchode do dôchodku.

Výdavky dôchodkového poistenia sa za posledných desať rokov takmer zdvojnásobili, zo 6,4 mld. eur v 2015 na 12,6 mld. eur v 2024 (graf 8). Ich rast je dôsledkom legislatívnych zmien (zavedenie 13. dôchodku, PSD 40+) a valorizácie dôchodkov naviazanej na infláciu, ako aj zvyšovania priemernej mzdy, ktorá ovplyvňuje aktuálnu dôchodkovú hodnotu. V rokoch 2023 až 2024 ich výrazne ovplyvnili výdavky na predčasné starobné dôchodky po 40 odpracovaných rokoch (box 2).

www.nku.gov.sk

Graf 8: Celkové výdavky dôchodkového poistenia v rokoch 2015 až 2028 (v mil. eur)

Graf 9: Výdavky na jednotlivé druhy dôchodkov v rokoch 2015 až 2028 (v mil. eur)

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

5 000

10 000

15 000

20 000

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

Ostatné

Pozostalostné dôchodky

Invalidné dôchodky

Predčasné starobné dôchodky

Starobné dôchodky

Zdroj: Sociálna poisťovňa; spracovanie NKÚ SR.

BOX 2: Analytický komentár „V práci dobre, na dôchodku najlepšie“

Najdôležitejšie zistenia:

•Rekordné výdavky: V roku 2024 dosiahli výdavky na PSD historické maximum 461,3 mil. eur, čo bolo spôsobené zavedením PSD40+.

•Nárast záujmu o PSD40+: Po novele zákona o sociálnom poistení v roku 2023 využilo PSD40+ 43-tisíc poistencov v období 2023 až 2024, z čoho vyše polovica odišla do dôchodku viac ako dva roky pred riadnym dôchodkovým vekom. Atraktivitu odchodu do dôchodku zvýšila riadna a mimoriadna valorizácia dôchodkov, okamžite započítaná pri priznaní dôchodku v roku 2023 (11,8 % + 10,6 %) a 14,5 % u novopriznaných dôchodkov v 2024.

•Výpadok príjmov na sociálnych odvodoch: Pri poistencoch, ktorí odišli do PSD40+ viac ako dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, sa odhaduje výpadok na odvodoch vo výške 371,8 mil. eur, ak by hypoteticky pracovali až do dovŕšenia riadneho dôchodkového veku. Scenár, ktorý predpokladá odchod do klasického PSD, počíta s výpadkom na úrovni 164,9 mil. eur.

•Odvetvová štruktúra odchodov do PSD40+: Najviac odchodov na dôchodok bolo z priemyslu (33 %), obchodu (12,3 %) a dopravy (9,7 %).

•Riziko v kritických sektoroch: Verejný sektor a základné služby (zdravotníctvo, školstvo, energia, voda) čelia riziku ďalšieho odlivu pracovníkov kvôli vysokému podielu starších zamestnancov.

•Súbeh práce a dôchodku: Ku koncu roka 2024 pracovalo popri PSD40+ 6 366 osôb, z toho 3 906 u pôvodného zamestnávateľa, čo zvyšuje riziko šedej ekonomiky.

•Demografický vývoj: Starnutie populácie zvyšuje tlak na dôchodkový systém, s očakávaným poklesom EAO do roku 2080.

•Udržateľnosť: Dôchodkový systém prispieva k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Starnutie populácie a nízky efektívny vek odchodu zvyšujú fiškálne riziká.

Odporúčania NKÚ SR:

•Revízia PSD40+: Sprísniť podmienky čerpania podľa zdravotného stavu, náročnosti práce alebo dĺžky zamestnania.

•Monitoring: Sledovať dopad PSD40+ a PSD na verejné financie, trh práce a vek odchodu do dôchodku.

•Kontrola súbehu: Zvýšiť dohľad nad súbehom dôchodku a práce na dohodu, aby sa znížilo riziko šedej ekonomiky.

•Úprava valorizácie: Zvážiť zmenu mechanizmu prvej valorizácie dôchodkov, aby sa predišlo zvýhodneniu pri makroekonomických výkyvoch.

Zdroj: NKÚ SR.

[online]

www.nku.gov.sk

V rozpočte na rok 2026 sa počíta so zvýšením výdavkov na dôchodkové dávky o 3,1 % oproti minuloročného rozpočtu na sumu 13 295,7 mil. eur (graf 8). Dôvodom je nárast očakávanej dôchodkovej inflácie, zavedenie kompenzácie za obdobie starostlivosti o dieťa11, ktoré sa prejaví od roku 2027 a rýchlejší prechod poberateľov PSD medzi poberateľov SD12. Dôchodková inflácia sa v roku 2026 očakáva vo výške 3,6 %, čo prispeje k rastu dôchodkových dávok o 460,2 mil. eur a v ďalších rokoch 4,5 % (rast dôchodkov o 596 mil. eur) a 2,8 % (rast dôchodkov o 387,5 mil. eur). Na druhej strane, výdavky bude tlmiť dočasné zmrazenie valorizácie 13. dôchodku v rokoch 2026 až 202813 (tabuľka 3).

Tabuľka 3: Výdavky na 13. dôchodok v rokoch 2024 až 2028 (v mil. eur)

Zdroj: Sociálna poisťovňa; spracovanie NKÚ SR.

V rozpočte na rok 2026 dominujú výdavky na starobné dôchodky (79,9 %) a v najbližších troch rokoch sa predpokladá, že budú naďalej rásť. Na rok 2026 sú rozpočtované v sume 10 626,1 mil. eur, čo je o 6,2 % viac ako v rozpočte na rok 2025. Výdavky na invalidné dôchodky tvoria 9,6 % a zostanú na rovnakej úrovni ako vlani (1 277,7 mil. eur). Podiel výdavkov na pozostalostné dôchodky (vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok) je 8,5 % a budú mierne rásť na 1 129,3 mil. eur. Predčasné starobné dôchodky tvoria 2 % výdavkov na dôchodky, pričom maximálnu výšku 461,3 mil. eur dosiahli v roku 2024 a budú postupne klesať. Za rok 2025 sa očakávajú výdavky na PSD vo výške 375,3 mil. eur a v rozpočte na rok 2026 sú plánované v sume 262,6 mil. eur (graf 9).

Hospodárenie SP bude v rokoch 2026 až 2028 ovplyvnené deficitným hospodárením v základnom fonde starobného poistenia. V rozpočte SP sa na krytie deficitu použije transfer zo ŠR pre rok 2026 vo výške 2 344,2 mil. eur (graf 10), ako aj presuny z vnútorných zdrojov z ostatných základných fondov SP.

NKÚ SR upozorňuje aj na vývoj príjmov a výdavkov osobitného fondu, ktorý je založený na odvodoch z poistného príslušníkov obecných polícií, ktorý funguje od roku 2022 a už teraz vykazuje deficitné hospodárenie, ktoré sa premietne aj do nasledujúcich rokov. Z tohto dôvodu v prípade jeho platobnej neschopnosti v rokoch 2026 a 2027 poskytne štát SP finančnú výpomoc.

Graf 10: Transfer zo štátneho rozpočtu pre Sociálnu poisťovňu v rokoch 2015 až 2028 (v mil. eur)

453

365

415

106

970

840

103

1 160

2 720

2 455

2 344

2 258

2 366

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

Zdroj: Sociálna poisťovňa; spracovanie NKÚ SR.

11 Novela zákona o sociálnom poistení odstraňuje diskrimináciu matiek resp. rodičov, ktorí majú kvôli výchove detí nižšie dôchodky. Štát má na matky, resp. rodičov na materskej a rodičovskej dovolenke pozerať tak, akoby riadne pracovali. SP prepočíta starobné, predčasné a invalidné dôchodky, pričom pri prepočte spriemeruje zárobky z obdobia pred a po období starostlivosti o dieťa a použije ich aj za obdobie starostlivosti. Podmienkou je, že rodič musí pracovať minimálne rovnako dlho, ako sa staral o dieťa.

12 MF SR. Inštitút finančnej politiky. Výbor pre daňové prognózy, 84. zasadnutie, september 2025.

13 V roku 2025 bol 13. dôchodok vo výške 606,30 eur, v roku 2025 je plánovaný v sume 667,30 eur a v rokoch 2026 až 2028 nie je plánovaná valorizácia a maximálny 13. dôchodok zostane na úrovni z roku 2025.

2024 S

2025 R

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

13. dôchodok

823,0

912,7

911,9

912,8

909,2

www.nku.gov.sk

Miera náhrady príjmu po odchode do dôchodku14 je u slovenských dôchodcov veľmi vysoká. Podľa údajov Eurostatu, po relatívne stabilnom vývoji v rokoch 2010 až 2023, vzrástol na Slovensku tento ukazovateľ na 77 % a radí sa tak medzi najvyššie v rámci V4 aj EÚ27 (graf 11).

Graf 11: Miera náhrady príjmu po odchode do dôchodku v EÚ27 a V4 v rokoch 2010 až 2024

0,4

0,5

0,6

0,7

0,8

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

EÚ27

ČR

Maďarsko

Poľsko

Zdroj: Eurostat; spracovanie NKÚ SR.

Dôchodkový systém aj napriek tomu, že nahrádza relatívne veľkú časť príjmov pred odchodom do dôchodku, často nedokáže dostatočne pokryť životné náklady penzistov, čo je slovenský paradox. Príčinu môžeme hľadať v nízkej úrovni miezd na Slovensku, ktorá je najnižšia v krajinách V4 a vysokej cenovej hladiny výrobkov a služieb. Priemerná výška starobného sólo dôchodku v decembri 2024 dosahovala 683,10 eur, pričom v ČR predstavovala koncom roku 2024 výšku 821,12 eur15 (graf 12). Miera náhrady príjmu je však v ČR nižšia a za rok 2024 bola vo výške 56 %.

Graf 12: Priemerná mesačná výška starobného sólo dôchodku v SR a ČR v rokoch 2012 až 2024 (v eurách)

300

400

500

600

700

800

900

12/2012

12/2013

12/2014

12/2015

12/2016

12/2017

12/2018

12/2019

12/2020

12/2021

12/2022

12/2023

12/2024

Starobný sólo dôchodok v ČR (eur)

Starobný sólo dôchodok v SR (eur)

Zdroj: Sociálna poisťovňa. Česká správa sociálního zabezpečení; spracovanie NKÚ SR.

3.3.2 Výdavky na fungovanie verejnej správy

Verejná správa na Slovensku je často vnímaná ako málo efektívna, čo sa prejavuje najmä v zdĺhavých administratívnych procesoch, nedostatočnej digitalizácii a nízkej kvalite služieb pre občanov. Vysoká miera byrokracie, časté legislatívne zmeny a nedostatok odbornosti v riadení verejných inštitúcií vedú k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov a k strate dôvery občanov. Navyše slabá

14 Vyjadruje, do akej miery dôchodok nahrádza príjem pred odchodom do penzie.

15 Česká správa sociálního zabezpečení.

[online]

. Pri prepočte dôchodkov z CZK do EUR bol použitý kurz NBS v posledný deň

v mesiaci december príslušného roka.

www.nku.gov.sk

koordinácia medzi jednotlivými orgánmi a pomalé zavádzanie moderných technológií brzdia schopnosť štátu pružne reagovať na aktuálne spoločenské a ekonomické výzvy. Tento stav potvrdzujú aj dáta z medzinárodného porovnania. Slovensko v indexe efektivity VS16 dosiahlo najnižšie hodnotenie spomedzi krajín V4 a umiestnilo sa na 24. mieste z 27 krajín EÚ (graf 13).

Graf 13: Vývoj index efektívnosti verejnej správy v rokoch 2014 až 2023

0.2

0.4

0.6

0.8

1.2

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

Česká republika

Maďarsko

Poľsko

Slovensko

Priemer EU

Zdroj: Svetová banka, WG index. Poznámka: Skóre krajiny v súhrnom ukazovateli je v jednotkách štandardného normálneho rozdelenia v rozmedzí – 2,5 až 2,5.

EK opakovane upozorňuje17 na viaceré vážne problémy ovplyvňujúce kvalitu a výkonnosť štátnej služby. Hoci podiel štátnych zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním je rovnaký ako priemer EÚ27 (52,8 %), atraktivita práce vo VS klesá a zároveň sa znižuje podiel zamestnancov mladších ako 49 rokov.

V PVV vlády SR na roky 2023 – 202718 vláda deklaruje snahu o reorganizáciu VS s cieľom zvýšiť jej efektívnosť a transparentnosť, avšak konkrétne kroky nie sú známe. V septembri 2025 bol z rokovania vlády vypustený návrh19 na zriadenie Rady vlády SR pre verejnú správu. Navyše, podľa predloženého štatútu by sa Rada nezaoberala reformou VS. Strategické otázky modernizácie, racionalizácie a zmeny pôsobnosti VS majú byť riešené v samostatných expertných pracovných skupinách mimo jej pôsobnosti.

Počas posledných dvoch rokov sa štruktúra ústrednej štátnej správy rozšírila o dva nové orgány – Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR (MCRŠ) a Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku (ÚPVPOZE). Súčasne vzrástol celkový počet štátnych tajomníkov na ministerstvách na 36 (z 26 vo volebnom období 2020 – 2023), pričom viacero rezortov (MPRV SR, MV SR, MS SR, MŠVVM SR a MIRRI SR) má po troch štátnych tajomníkov. V predchádzajúcich volebných obdobiach mali jednotlivé ministerstvá spravidla jedného až dvoch štátnych tajomníkov. Štátneho tajomníka má aj novozriadený ÚPVPOZE. NKÚ SR upozorňuje, že k septembru 2025 má ústredná štátna správa najvyšší počet štátnych tajomníkov od roku 2020.

Napriek rozširujúcemu sa štátnemu aparátu sa prejavuje duplicita kompetencií, nejasné rozdelenie zodpovednosti a riziko neefektívneho využívania verejných zdrojov. Príkladom je príprava Investičného plánu Slovensko, ktorú vláda zverila novozriadenému ÚPVPOZE, hoci podľa platného kompetenčného zákona je MIRRI SR ústredným orgánom štátnej správy aj pre oblasť investícií

16 Government Effectiveness Index. Svetová banka. [

online

17 EK, Správa o Slovensku. 2025. [

online

18 PVV 2023 – 2027. NR SR. [

online

19 [

online

www.nku.gov.sk

v rozsahu strategického plánovania a projektového riadenia20, a to vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca a koordinácie investičných projektov určených vládou SR.

Príkladom duplicity vynakladania verejných zdrojov sú rozpočtové zdroje, ktoré majú slúžiť na podporu športu, najmä na budovanie potrebnej športovej infraštruktúry. V roku 2019 vznikol Fond na podporu športu s ročným rozpočtom 20 mil. eur, ktorý bol tento rok navýšený na 60 mil. eur. Jeho hlavnou úlohou je vytvárať podmienky na rozvoj športovej infraštruktúry ako predpokladu rozvoja športu a podporovať významné športové podujatia. Došlo tak k deľbe kompetencií medzi MCRŠ SR. Rozpočet ministerstva má zabezpečovať financovanie uznaných športov prostredníctvom športových zväzov a asociácií, zatiaľ čo fond má zabezpečovať výber a financovanie projektov infraštruktúry športu, najmä národného významu. Fond do konca roku 2024 podporil projekty športovej infraštruktúry v celkovej hodnote takmer 50 mil. eur.

V tomto roku však MCRŠ SR časť svojich rozpočtových prostriedkov z programu 026 – Rozvoj a podpora športu (vo výške 10,98 mil. eur) použilo na tzv. národný športový projekt „Generácia Olymp“, ktorý schválila vláda a ktorého realizátorom je Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). Z tohto objemu má SOŠV v rámci kapitálových výdavkov 7,23 mil. eur financovať projekty školskej športovej infraštruktúry v obciach do 5-tisíc obyvateľov. Súbežne s tým Fond na podporu športu vyhlásil výzvu na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry pre obce do 3-tisíc obyvateľov.

NKÚ SR považuje takýto postup ministerstva za problematický, keďže ide o použitie rozpočtových prostriedkov mimo zákonom určeného mechanizmu, ktorý predstavuje Fond na podporu športu. Takýto postup oslabuje jedinečnú funkciu fondu, vytvára duplicitu vo financovaní a presúva rozhodovanie o infraštruktúrnych projektoch mimo inštitúcií na to zákonom určených. Zároveň presun prostriedkov znižuje objem zdrojov dostupných pre športové zväzy a ich členov.

Ďalším príkladom neštandardného postupu je zapojenie štátneho podniku Vodohospodárska výstavba ako investora projektu Národného centra rýchlostnej kanoistiky a veslovania Bratislava-Jarovce, ktorého náklady sú odhadované na 19 mil. eur. Hlavným poslaním tohto podniku je však výstavba a údržba vodných stavieb. Kontrola NKÚ SR v tejto súvislosti preukázala významný investičný dlh v oblasti údržby a bezpečnej prevádzky vodných diel. Odčerpávanie zdrojov určených na plnenie tohto poslania na iné účely preto NKÚ SR považuje za neefektívne a neúčelné.

Výdavky na fungovanie verejnej správy

Celkové výdavky VS na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 67,9 mld. eur a naďalej každoročne rastú (graf 14). Kapitálové výdavky, zamerané na dlhodobé investície do majetku, rezerv alebo podpory projektov, z nich tvoria iba 9,4 %. Najväčší podiel výdavkov dlhodobo predstavujú sociálne transfery (41,6 %) a kompenzácie na mzdy zamestnancov VS (23,6 % z celkových výdavkov), ktoré napriek pokračujúcej konsolidácii medziročne vzrástli o 4,5 %. Rozpočet VS je tak čoraz viac zaťažený fixnými sociálnymi výdavkami, ktoré obmedzujú priestor na reformné a rozvojové opatrenia.

20 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

www.nku.gov.sk

Graf 14: Výdavky verejnej správy podľa metodiky ESA (v mil. eur)

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

2020

2021

2022

2023

2024

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

sociálne transfery

kompenzácie zamestnancov VS

medzispotreba

kapitálové výdavky

ostatné výdavky VS

Zdroj: MF SR.

Zvýšené výdavky VS sú spôsobené aj opatreniami vlády a parlamentu v aktuálnom volebnom období. Ide najmä o výrazné zvýšenie 13. dôchodkov, energopomoc, vznik nového MCRŠ SR (rozpočet na rok 2026 vo výške 227,7 mil. eur) a nového ÚPVPOZE (rozpočet na rok 2026 vo výške 258,4 mil. eur). V raste pokračujú aj výdavky na tovary a služby. Spotreba VS v prvom polroku 2025 vzrástla o viac ako 8 %, čo nenaznačuje reálne konsolidačné úsilie na výdavkovej strane.21

Z hľadiska zamestnanosti je NRVS na rok 2026 zostavený s predpokladom, že počet zamestnancov vo VS medziročne vzrastie o 2 786 osôb (v porovnaní s rozpočtom na 2025), pričom osobné výdavky sa zvýšia o 4,3 % (o 595 mil. eur, graf 15). V ústrednej štátnej správe je započítané aj zníženie limitu zamestnancov v kapitole MV SR o 1 120 osôb22, avšak nejde o reálne zníženie počtu policajtov, len o technické zosúladenie s uznesením vlády. Najväčší rast počtu zamestnancov je v kapitole MŠVVM SR (390 osôb) a MPSVR SR (300 osôb)23. Zmena limitu počtu zamestnancov v jednotlivých kapitolách ŠR je uvedená v tabuľke 15 v prílohe.

Graf 15: Zamestnanosť vo VS a osobné výdavky zamestnancov VS (v počte osôb a tis. eur)

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

2023 S

2024 S

2025 R

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

Ústredná správa spolu (bez SIS)

Územná samospráva spolu (vr. zdrav. zariadení a DP)

Fondy sociálneho a zdravotného poistenia spolu

Osobné výdavky (pravá os)

počet os§b

mil. eur

Zdroj: MF SR.

Napriek deklarovanému konsolidačnému úsiliu vlády pokračuje rýchlejší rast miezd vo verejnom sektore v porovnaní so súkromným sektorom. Za 2. štvrťrok 2025 bol rast miezd vo VS vyšší ako v hospodárstve SR, pričom priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve dosiahla 69,4 %

21 Ekonomický a menový vývoj, september 2025. NBS. 2025. [

online

22 V nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 649/2020

23 Zvýšenie v kapitole MŠVVM SR je spôsobené novelou školského zákona z roku 2023 a z dôvodu zvýšenia počtu detí a žiakov materských škôl. V kapitole MPSVR SR je zvýšenie počtu zamestnancov z dôvodu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a novelou zákona o profesionálnych náhradných rodičoch.

www.nku.gov.sk

priemernej mzdy vo VS (graf 16). Tento vývoj potvrdzuje, že vláda zatiaľ nepristúpila k systémovým opatreniam na znižovanie počtu zamestnancov a ani k racionalizácii mzdových výdavkov, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie efektívnosti VS a dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Graf 16: Priemerná nominálna mesačná mzda vo verejnej správe a hospodárstve SR (v eurách)

1245

1331

1 418

1 569

1 643

1 654

1880

1967

2 019

2 282

2 340

2 383

500

1000

1500

2000

2500

3000

2020

2021

2022

2023

2024

2 Q 2025

Hospodárstvo SR spolu

Verejná správa a obrana, povin. sociálne zabez.

Zdroj: ŠÚ SR.

Výdavky kapitol štátneho rozpočtu

Celkové výdavky ŠR na rok 2026 sú rozpočtované v objeme 33,5 mld. eur, čo predstavuje 49,3 % z celkových výdavkov VS. Výdavky kapitol ŠR a nimi zriadených RO po očistení o transfery naďalej rastú (medziročne o 3,8 % oproti očakávanej skutočnosti roku 2025, graf 17). Zároveň dochádza k zmene ich štruktúry.

Graf 17: Vývoj výdavkov kapitol ŠR a nimi zriadených RO (v mil. eur)

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

6 000

7 000

8 000

9 000

10 000

2020

2021

2022

2023

2024

2025 OS

2026 R

2027 R

2028 R

710 Obstarávanie kapitálových aktív

630 Tovary a služby

620 Poistné a príspevok do poisťovní

610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

Zdroj: NRVS, ŠZÚ, MF SR. Poznámka: Bežné a kapitálové výdavky, bez transferov.

Najväčšiu časť stále tvoria osobné náklady, pričom mzdy a poistné predstavujú 50,4 % z celkových výdavkov kapitol. Ich výška sa po roku 2024 neznižuje, ale ďalej mierne rastie (medziročne o 1,9 %).

Najvýraznejší medziročný rast výdavkov je rozpočtovaný na tovary a služby (o 17,8 %), čo naznačuje, že kapitoly ŠR zatiaľ nepristúpili k zásadnejšej racionalizácii svojich vnútorných procesov a ani k znižovaniu neefektívnych nákladov.

Investičné výdavky (obstarávanie kapitálových aktív) zostávajú na nízkej úrovni, pričom v NRVS na rok 2026 klesajú medziročne o 16,1 %. Tento vývoj potvrdzuje, že konsolidačné opatrenia vlády sa zatiaľ sústreďujú predovšetkým na príjmovú stranu rozpočtu, zatiaľ čo kvalitatívna štruktúra výdavkov sa nezlepšuje. NKÚ SR upozorňuje, že dlhodobé obmedzovanie kapitálových výdavkov môže negatívne ovplyvniť modernizáciu verejnej infraštruktúry, inovačný potenciál a schopnosť štátu podporovať hospodársky rast.

www.nku.gov.sk

Výdavky štátu na tovary a služby medziročne vzrastú, keď majú v roku 2026 dosiahnuť 3,2 mld. eur, čo predstavuje nárast o 8,5 % (graf 18). Najväčší objem týchto výdavkov je rozpočtovaný v kapitolách MO SR a MV SR, ktoré spolu tvoria 37,2 % všetkých rozpočtovaných výdavkov ŠR na tovary a služby. Podľa predloženého rozpočtu nie je možné určiť podiel jednotlivých položiek, avšak z upraveného rozpočtu na rok 2025 vyplýva, že najväčší podiel z kategórie tovary a služby vynakladá MV SR na služby (39,7 %). Ide najmä o transfer na projekty EÚ, ako aj výdavky na štúdie, expertízy a posudky, pričom k septembru 2025 bolo v tejto kategórii vyúčtovaných 11,8 mil. eur.

Graf 18: Výdavky kapitol štátneho rozpočtu na tovary a služby (v tis. eur)

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000

2020

2021

2022

2023

2024

2025 R

2026 N

2027 N

2028 N

ostatné kapitoly spolu vratane VPS

MF SR

MDV SR

MV SR

MO SR

Zdroj: MF SR.

Výrazný medziročný rast výdavkov na tovary a služby je rozpočtovaný v kapitole VPS, MS SR a MŠVVM SR (tabuľka 4).

Tabuľka 4: Výdavky na tovary a služby v kapitolách ŠR

Kapitola

2025 R

2025 OS

2026 N

2026 N /2025 R

2026 N - 2025 R

VPS

581 784

179 131

771 518

32,6 %

189 734

MV SR

406 285

469 207

444 459

9,4 %

38 174

MS SR

134 454

158 871

170 798

27,0 %

36 344

MŠVVM SR

68 139

110 161

97 279

42,8 %

29 140

MO SR

723 899

679 575

750 490

3,7 %

26 591

SIS

90 288

97 987

97 302

7,8 %

7 014

ÚPÚPaV SR

12 967

12 937

15 629

20,5 %

2 662

Ostatné kapitoly

939 964

960 949

861 550

-8,3 %

- 78 414

Zdroj: MF SR.

Z hľadiska štruktúry tovarov a služieb (graf 19) najvýraznejšie rástli výdavky na služby, ktoré dosiahli 1,26 mld. eur (vyše polovicu celej kategórie). Významný rast zaznamenalo aj nájomné, ktoré medziročne vzrástlo o 21,2 % na 106 mil. eur. Tento vývoj potvrdzuje dlhodobý trend rastu prenájmov vo VS (box 3).

www.nku.gov.sk

Graf 19: Rast bežných výdavkov štátneho rozpočtu podľa druhu tovaru a služby (v mil. eur)

200

400

600

800

1 000

1 200

1 400

2020

2021

2022

2023

2024

služby

rutinná a štandardná údržba

materiál

energie, voda a komunikácie

nájomné za nájom nehnuteľných a hnuteľných vecí

dopravné a cestovné náhrady

Zdroj: NRVS, ŠZÚ.

BOX 3: Prenajímanie nehnuteľností namiesto správy vlastných budov

Z dlhodobého hľadiska je pre štát výhodnejšie využívať vlastné nehnuteľnosti. Ako upozorňuje ÚHP24, polovicu výdavkov na nájom nehnuteľností tvorí nájom kancelárií (57 mil. eur), z čoho väčšinu predstavujú nájmy v Bratislave (48 mil. eur).

NKÚ SR dlhodobo vo svojich kontrolných a analytických výstupoch poukazuje na to, že štát nemá dlhodobú stratégiu starostlivosti o svoj nehnuteľný majetok. V minulosti predával tzv. „nadbytočný“ majetok, aby získal rýchly príjem do ŠR, pričom po rekonštrukcii týchto budov sa štát sám stal nájomníkom. Z krátkodobého finančného prínosu sa tak stal dlhodobý výdavok ŠR. Príkladom je budova Presscentra, ktorá bola v roku 2006 odpredaná ako nadbytočný majetok štátu, pričom v roku 2022 sa MIRRI SR stalo jej nájomcom s celkovou sumou nájmu 30,5 mil. eur na 10 rokov od prevzatia priestorov s predĺžením o 24 mesiacov.

Naopak, prudký pokles nastal pri materiáli, kde výdavky klesli o 41 % na 304 mil. eur a pri energiách, vode a komunikáciách, ktorých výdavky sa znížili o 18 % na 232 mil. eur. Celkovo sa síce suma výdavkov na tovary a služby oproti roku 2023 výrazne nezmenila, no dochádza k presunu zdrojov z materiálových a energetických nákladov smerom k službám a prenájmom. Tento trend poukazuje na rastúcu závislosť štátu od externých služieb a prenajatých priestorov.

Výdavky na informatizáciu a digitalizáciu

Kvalita digitálnych verejných služieb pre občanov dlhodobo zaostáva za priemerom EÚ (graf 20), a to napriek tomu, že výdavky na IT a digitalizáciu sa medziročne zvyšujú. Pre rok 2026 sú v ŠR rozpočtované výdavky na medzirezortný program 0EK vo výške 512 mil. eur. Okrem toho sú významným zdrojom financovania aj zdroje z POO (118 mil. eur v rámci komponentu 17 – Digitálne Slovensko) a z P SK vo výške 134 mil. eur.

Graf 20: Digitálne verejné služby v rámci DESI indexu 2024 (v %)

73,0

72,0

82.3

86.2

82.7

digitálne služby pre občanov

digitálne služby pre podnikateľov

prítup k e-zdravotným záznamom

100

EÚ

Zdroj: EK.

24 ÚHP – Tajomstvá štátnych nájmov. 2025. [

online

www.nku.gov.sk

Výdavky ŠR v medzirezortnom programe 0EK medziročne rastú (graf 21), pričom skutočné čerpanie každoročne prevyšuje pôvodne rozpočtované sumy. Od roku 2020 bolo z tohto programu skutočne vynaložených viac ako 3,1 mld. eur. Do očakávanej skutočnosti za rok 2025 pritom ešte nie sú započítané nové projekty na modernizáciu ÚPVS slovensko.sk, na ktoré NASES (príspevková organizácia MIRRI SR) v septembri 2025 vyhlásila VO v hodnote viac ako 80 mil. eur.

Graf 21: Porovnanie rozpočtovaných (R) a skutočných (S) výdavkov v programe 0EK v rokoch 2020 až 2027 (v tis. eur)

260

436

330

380

417

528

470

535

587

622

550

611

512

515

516

100

200

300

400

500

600

700

2020 R

2020 S

2021 R

2021 S

2022 R

2022 S

2023 R

2023 S

2024 R

2024 S

2025 R

2025 OS

2026 R

2027 R

2028 R

Zdroj: RIS, NRVS.

Najväčšie výdavky na IT na rok 2026 majú rozpočtované kapitoly MF SR (141,3 mil. eur) a MV SR (137, 2 mil. eur), ktoré spolu predstavujú viac ako polovicu (54,4 %) všetkých výdavkov v rámci programu 0EK. V kapitole VPS sú vyčlenené prostriedky na multilicenčnú zmluvu s Microsoftom a ďalšie IT výdavky v celkovej výške 98 mil. eur. V porovnaní s rokom 2025 ide o medziročný nárast o 164,5 %. Rozpočtované výdavky na roky 2027 a 2028 sú stanovené v rovnakej výške, čo naznačuje, že ide o dlhodobý výdavok ŠR a nie jednorazovú investíciu.

3.4 Limit verejných výdavkov

Limit verejných výdavkov (LVV) predstavuje nástroj na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Výpočet LVV sa od roku 2024 zmenil a zjednodušil. Limit vychádza z medziročného rastu čistých výdavkov, počíta ho MF SR v súlade s MTP25. Výročná správa o pokroku26sumarizuje plnenie fiškálno-štrukturálneho plánu, ku ktorému RRZ27 vypracúva v zmysle novelizovaných rozpočtových pravidiel svoje hodnotenie. Samotný postup výpočtu LVV sme popísali vo vlaňajšom stanovisku NKÚ SR k návrhu ŠR na rok 202528.

Vypočítaný limit schvaľuje NR SR uznesením k RVS na nadchádzajúce tri roky (jedna suma pre každý rok). Súčasťou uznesenia sú aj limity subjektov VS a ďalších súčastí RVS rozpočtovaných v RVS na príslušný rok. NR SR uznesením zároveň splnomocňuje vládu upravovať limity jednotlivých subjektov pri dodržaní celkového LVV. Súčasťou LVV nie sú prostriedky z rozpočtu EÚ, vrátane POO a spolufinancovania, úrokové náklady, cyklické výdavky na dávky v nezamestnanosti a jednorazové výdavky (tabuľka 5).

Tabuľka 5: Porovnanie LVV medzi RVS 2025 – 2027 a 2026 – 2028 (akruálne a konsolidované, v mil. eur)

25 Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán SR.

[online]

26 Výročná správa o pokroku a stanovisko MF SR k hodnoteniu RRZ.

[online]

27 Hodnotenie Výročnej správy o pokroku 2025.

[online]

28 Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2025. [

online

RVS 2025 – 2027

RVS 2026 – 2028

2025

2026

2027

2026

2027

2028

26N-25R

26N-26R

5-2

5-3

Celkové výdavky rozpočtu verejnej

66 511

68 251

70 646

67 876

70 318

71 449

1 365

-375

www.nku.gov.sk

Zdroj: Návrh RVS 2025 – 2027 (t. 13), Návrh RVS 2026 – 2028 (t. 17); spracovanie NKÚ SR.

Celkové akruálne a konsolidované výdavky celej VS stanovuje RVS 2026 – 2028 na rok 2026 vo výške 67 876 mil. eur. Medziročne narástli celkové výdavky o 1 365 mil. eur, z čoho 979 mil. eur spadá pod LVV. Najväčší medziročný nárast výdavkov mimo LVV je vykázaný pri úrokových nákladoch o 261 mil. eur. Porovnať môžeme aj vlaňajší rozpočet na 2026 (súčasť RVS 2025 – 2027) a tohoročný rozpočet na 2026 (súčasť RVS 2026 – 2028), pričom celkové výdavky sa vlani rozpočtovali o 375 mil. eur vyššie ako tento rok. Na druhej strane LVV sa vlani stanovil o 816 mil. eur nižšie ako tento rok, čo je umožnené prebiehajúcou konsolidáciou, úpravami na príjmovej aj výdavkovej strane.

Fiškálny vankúš predstavujúci rozdiel medzi rozpočtovanými výdavkami patriacimi pod LVV (62 042 mil. eur) a samotným LVV (62 936 mil. eur) dosahuje pre rok 2026 hodnotu 894 mil. eur. Oproti rozpočtu na rok 2025 je fiškálny vankúš viac než 10-násobný, no stále zodpovedá 1,42 % celkového LVV. Na ďalšie roky sú rozpočtované výdavky spadajúce pod LVV vyššie ako samotný LVV počítaný z aktuálneho rastu čistých výdavkov, čo implikuje potrebu dodatočných konsolidačných opatrení v nasledujúcich rokoch. NKÚ SR konštatuje, že navrhované výdavky spadajúce pod LVV sú nižšie, než aktuálne platný LVV, schválený v 2025, aj navrhovaný LVV v rámci RVS 2026 – 2028.

Celkový LVV sa delí medzi ŠR, vrátane jednotlivých kapitol a subjekty VS (tabuľky 16 a 17 v prílohe). Najväčšia časť ide tradične do Sociálnej poisťovne (15 mld. eur a 24,2 % celkového LVV), na verejné zdravotné poistenie a zdravotnícke zariadenia (spolu 10,2 mld. eur a 16,4 % LVV) a do samosprávy (9,9 mld. eur a 15,9 % LVV). Na ŠR pripadá 22,5 mld. eur alebo aj 36,3 % celkového LVV, pričom tri prvé kapitoly minú takmer polovicu celkových výdavkov ŠR spadajúcich pod LVV (MPSVR SR – 3,8 mld. eur, MO SR – 3,1 mld. eur a MZ SR – 3,0 mld. eur).

3.5Fiškálny rámec návrhu rozpočtu verejnej správy

NKÚ SR dlhodobo upozorňuje na pretrvávajúce riziká vo verejných financiách, ktoré ohrozujú ich dlhodobú udržateľnosť. Napriek trom prijatým konsolidačným balíkom od roku 2023 v celkovej hodnote približne 7,4 mld. eur (2 mld. eur v roku 2023, 2,7 mld. eur v roku 2024 a 2,7 mld. eur v roku 2025) deficit verejných financií naďalej prekračuje očakávania. Kým rozpočet na rok 2025 predpokladal deficit na úrovni 4,7 % HDP, aktuálne odhady naznačujú jeho nárast na približne 5 % HDP. Tretí konsolidačný balík by mal podľa odhadov znížiť deficit v roku 2026 na 4,1 % HDP, avšak bez hlbších štrukturálnych reforiem, najmä na strane výdavkov, zostáva ozdravenie verejných financií nedostatočné.

Napriek poklesu v roku 2026 má byť deficit výrazne nad hranicou 3 % HDP, ktorú stanovuje Pakt stability a rastu EÚ (graf 22). Z rozpočtového výhľadu pritom vyplýva, že v roku 2027 sa deficit zvýši na 5,1 % HDP, čo potvrdzuje, že konsolidácia nemá trvalý charakter a jej výsledky sú len dočasné. V rozpočte chýbajú systémové opatrenia so stálym efektom na výdavkovej strane, pričom viaceré úspory sú len

správy (ESA 2010)

Úrokové náklady

-2 159

-2 388

-2 753

-2 420

-2 730

-3 085

-261

-32

Prostriedky z rozpočtu Európskej únie (vrátane POO)

-2 839

-2 739

-2 160

-2 895

-2 397

-2 526

-56

-156

Spolufinancovanie

-437

-649

-654

-492

-624

-615

-55

157

Cyklické výdavky na dávky v nezamestnanosti

-12

-10

-30

-27

-36

-35

-15

-17

Jednorazové výdavky

Výdavky spadajúce pod LVV

61 063

62 465

65 049

62 042

64 531

65 188

979

-423

Limit verejných výdavkov

61 150

62 120

63 110

62 936

63 931

64 571

1 786

816

Rozdiel

-87

345

1 939

-894

600

617

-807

-1 239

www.nku.gov.sk

účtovného charakteru, ako napríklad zmena zdroja financovania energopomoci, čo neznižuje reálne výdavky štátu, iba mení ich zdroj financovania.

Graf 22: Vývoj schodku verejnej správy v rokoch 2022 až 2028 (v % HDP)

-4,94

-6,44

-5,97

-4,72

-4,10

-3,50

-2,80

-1,67

-5,19

-5,27

-5,01

-4,10

-5,05

-4,59

-7

-6

-5

-4

-3

-2

-1

2022

2023

2024

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

Ciele rozpočtu

Skutočnosť

Referenčná hodnota

Zdroj: Návrh RVS 2026 až 2028.

Poznámky: Hodnoty dosiahnutého nominálneho salda za roky 2023 a 2024 zodpovedajú jarnej notifikácii Eurostatu. Rozpočtové hodnoty na rok 2025 sú podľa údajov, ktoré vchádzali do RVS na roky 2025 až 2027. Pre pokles deficitu pod 3 % HDP do roku 2028 bude potrebné ešte prijať v budúcich rozpočtoch konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 % HDP.

Dodatočným rizikovým faktorom je skutočnosť, že už v roku 2026 bude Slovensko povinné predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu v súlade so strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom a novým európskym fiškálnym rámcom. EK však vo svojej Správe o krajine upozorňuje, že aj napriek prijatému konsolidačnému balíku sa deficit verejných financií očakáva na úrovni 5,1 % HDP. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu si preto bude vyžadovať ďalšie významné konsolidačné opatrenia, a to buď na príjmovej alebo na výdavkovej strane, pričom riziká spojené s dlhodobo rastúcimi výdavkami na dôchodky a zdravotníctvo zostávajú vysoké.

3.6Prognóza hrubého dlhu verejnej správy

NKÚ SR pozitívne hodnotí potrebu konsolidácie a snahu o ozdravenie verejných financií, ale napriek doteraz prijatým opatreniam sa nepodarilo dosiahnuť skutočné zníženie deficitu a dlhu. Tretí rok po sebe zaznamenáva SR výrazný nárast dlhu, ktorý aktuálne presahuje úroveň 84 mld. eur.

Hrubý dlh VS sa očakáva v tomto roku o 975 mil. eur vyšší oproti návrhu rozpočtu na rok 2025. MF SR v návrhu rozpočtu na rok 2025 predpokladalo, že hrubý dlh VS dosiahne 59,6 % HDP, no očakávaná hodnota je vyššia o 1,9 p. b. na úrovni 61,5 % HDP (graf 23). Za prehlbujúcim sa zadlžením stojí najmä vyšší očakávaný deficit verejných financií (5 % HDP) a zároveň slabý ekonomický rast (0,8 % HDP). Spomalenie ekonomiky aj z dôvodu prijatých konsolidačných opatrení nedokáže kompenzovať narastajúci dlh a stabilizovať jeho podiel na HDP.

www.nku.gov.sk

Graf 23: Vývoj hrubého dlhu verejnej správy v rokoch 2020 až 2028 (v mil. eur a v % HDP)

55 091

61 346

63 499

68 896

77 648

84 305

90 520

96 022

99 539

58,4

60,2

57,7

55,6

59,3

61,5

62,8

64,0

63,9

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

2020

2021

2022

2023

2024

2025*

2026**

2027**

2028**

Dlh (v mil. eur)

Dlh (v % z HDP)

5. sankčné pásmo

Zdroj: MF SR. *očakávaná skutočnosť **prognóza

Podľa návrhu ŠR na rok 2026 hrubý dlh VS prekročí limit najvyššieho pásma dlhovej brzdy o viac ako 10 p. b. Pre rok 2026 je stanovený horný limit najvyššieho pásma dlhovej brzdy na 52 %. V roku 2026 očakávame hrubý dlh na úrovni 62,8 % HDP v celkovej hodnote 90,5 mld. eur.

Dlh na jedného obyvateľa by mal v roku 2026 dosiahnuť približne 16 720 eur, čo je takmer o 1 200 eur viac než tento rok. V súvislosti s nepriaznivým demografickým vývojom – najmä poklesom podielu EAO, je súčasne nastavený dôchodkový systém dlhodobo neudržateľný. Tento stav vytvára čoraz väčší tlak na verejné financie a ohrozuje fiškálnu stabilitu štátu v dlhodobom horizonte.

NKÚ SR dôrazne vyzýva na stabilizáciu verejných financií, keďže hrubý dlh VS by mohol v roku 2028 atakovať hranicu takmer 100 mld. eur. Od roku 2020 sa hrubý dlh VS nachádza v najvyššom, 5. sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V posledných rokoch schválením PVV boli aktivované únikové klauzuly v rámci mechanizmu dlhovej brzdy, ktoré sa vzťahujú na obdobie nasledujúcich dvoch rokov. V tomto období sa uplatňujú sankcie z prvých dvoch pasem. Prvou sankciou je, že MF SR zasiela NR SR písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. Avšak tieto opatrenia sa ukazujú ako nedostatočné, keďže zadlženosť krajiny naďalej výrazne rastie. Druhou sankciou je zníženie platov členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka, ktorá bola nepriamo porušená.

Ak vláda SR neschváli návrh RVS do 22. novembra 2025, od tohto dátumu začnú platiť tri najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy.

NKÚ SR upozorňuje, že v roku 2026 existuje riziko, že vláda SR bude musieť:

•viazať 3 % výdavkov aktuálneho rozpočtu – vláda a samosprávy schvaľujú rozpočty na budúci rok bez medziročného nárastu výdavkov,

•predložiť NR SR a schváliť rozpočet VS vyrovnaný, prípadne prebytkový,

•požiadať NR SR o vyslovenie dôvery.

V roku 2026 sú rozpočtované výdavky na obsluhu štátneho dlhu vyššie o 424 mil. eur než sa očakáva v tomto roku (graf 24). Zvýšenie nákladov na obsluhu štátneho dlhu v roku 2026 je spôsobené rastom nominálneho dlhu v dôsledku potreby zabezpečenia finančných prostriedkov na krytie deficitu ŠR, ako aj nárastom priemerného výnosu z emitovaných štátnych dlhopisov. Vysoké náklady na obsluhu štátneho dlhu znižujú dostupné finančné zdroje na ďalšie nevyhnutné výdavky štátu. Výdavky na riadenie dlhu majú od roku 2026 presahovať 2 mld. eur až po 2,6 mld. eur v roku 2028, čo je hodnota takmer celého aktuálne prijatého tretieho konsolidačného balíka.

www.nku.gov.sk

Graf 24: Výdavky na správu štátneho dlhu v rokoch 2019 až 2028 (v mil. eur)

1 073

797

657

1 059

1 073

1 189

1 615

2 039

2 418

2 604

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025*

2026**

2027**

2028**

Zdroj: MF SR. *očakávaná skutočnosť ** prognóza

www.nku.gov.sk

4Rozpočtové vzťahy Slovenska a Európskej únie

Prostriedky z rozpočtu EÚ sa na rok 2026 rozpočtujú na úrovni 2,3 mld. eur. Spolu s prostriedkami z POO tak predstavujú sumu 2,9 mld. eur (tabuľka 6). Výdavky z európskych zdrojov sú plánované na rok 2026 v rámci ôsmich kapitol, z toho za oblasť poľnohospodárskych fondov v sume 405,9 mil. eur a zvyšných 1 942,3 mil. eur za štrukturálne fondy (graf 25). Prostriedky EÚ sa rozpočtujú s neutrálnym dopadom na verejné financie, preto sú rozpočtované v rovnakej sume ako príjmy (2,3 mld. eur).

Tabuľka 6: Rozpočtované príjmy za prostriedky EÚ na rok 2026 (v mil. eur)

Suma prostriedkov EÚ

Poľnohospodárske fondy

405,9

Štrukturálne fondy

1 942,3

Prostriedky z rozpočtu EÚ spolu

2 348,3

Prostriedky z POO

554,0

Prostriedky z EÚ spolu

2 902,2

Zdroj: Návrh RVS 2026 – 2028.

Graf 25: Rozpočtované výdavky za prostriedky EÚ na rok 2026 (v mil. eur)

878

289

348

406

261

MIRRI

MV SR

MŽP

MŠVVM SR

MPSVR SR

MH SR

MPRV SR

MD SR

Zdroj: Návrh RVS 2026 – 2028.

K prostriedkom EÚ sa rozpočtujú aj výdavky na spolufinancovanie zo ŠR, ktoré sa v roku 2026 plánujú v celkovom objeme 525,2 mil. eur. Z toho výdavky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ (na štrukturálne fondy) v objeme 499,7 mil. eur29 a zvyšnú sumu 25,5 mil. eur tvoria výdavky zo ŠR na spolufinancovanie k zahraničným grantom.

Príjmy ŠR z prostriedkov POO na rok 2026 sú rozpočtované v rámci kapitoly VPS.30 Tie sú určené na krytie uskutočnených výdavkov na implementáciu POO, ktoré sú vo výdavkoch ŠR na budúci rok plánované v rámci 12 kapitol31 v celkovej výške 554 mil. eur.

V roku 2026 budú v rozpočte kapitol, okrem rozpočtovaných prostriedkov za štrukturálne fondy a POO, k dispozícii aj nevyčerpané prostriedky viazané ku koncu roka 2025, ktoré sa v zmysle § 8 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. uvoľnia na použitie.

4.1 Fondy EÚ programového obdobia 2021 – 2027

Po uplynutí viac ako polovice obdobia oprávnenosti stav čerpania nosného Programu Slovensko (P SK) dosahuje jednu desatinu celkového prideleného balíka prostriedkov (tabuľka 7). Za účelom

29 Z toho na poľnohospodárske fondy v sume 106,2 mil. eur a na štrukturálne fondy vo výške 393,5 mil. eur.

30 Prostriedky EÚ prijaté na samostatný účet NIKA prevádza na príjmový účet kapitoly VPS, čím sa zaradia do príjmov ŠR. [

online

31 MIRRI SR, MV SR, MS SR, MF SR, MŽP SR, MŠVVM SR, MZ SR, MPSVR SR, MH SR, MD SR, ÚVO a NIKA.

www.nku.gov.sk

vyhnutia sa prepadu časti alokácie, pridelenej k prvému ročnému záväzku, bude do konca roka 2025 potrebné zúčtovať na EK výdavky vo výške 215,7 mil. eur32. Pri udržaní aktuálneho tempa čerpania by plnenie prvého finančného míľnika nemalo byť ohrozené33.

Tabuľka 7: Čerpanie programov v rámci PO 2021 – 2027 k 30. 9. 2025 (v mil. eur)

Program

Alokácia

Čerpanie k 30. 9. 2025

Podiel čerpania k

30. 9. 2025

Potrebné vyčerpať do 31. 12. 2025

Potrebné vyčerpať do 31. 12. 2026

Program Slovensko

12 593,7

1 302,5

10,3%

215,7

2 331,7*

Interreg SK-CZ

85,3

3,0

3,5%

2,2

14,4

Interreg SK-AT

55,5

0,4

0,7%

3,0

11,0

Program Rybné hospodárstvo

15,2

0,0

0,0%

5,4

Interact IV

45,0

11,9

26,4%

0,0

SPOLU

12 794,8

1 317,8

10,3%

220,9

2 362,5

Zdroj: PO (MF SR).

*Zdroje NextGeneration EU, alokované podľa čl. 4 Nariadenia EP a Rady (EÚ) 2021/1056 v P SK v rámci Priority 7 Fond spravodlivej transformácie, musia byť vyčerpané v roku 2026 v plnej výške. Hraničný termín 31. 12. 2026 však pre tieto prostriedky neplatí, keďže musia byť vyčerpané a následne deklarované EK najneskôr do konca októbra 2026, aby ich EK stihla vyplatiť do 31. 12. 2026. Na dočerpanie pridelenej alokácie ešte zostáva 96,45 mil. eur.

Z pohľadu plnenia záväzkov ku koncu roka 2026 sa ako najrizikovejší javí Program Rybné hospodárstvo (MPRV SR), ktorý ku koncu septembra 2025 nemá zazmluvnený ani jeden projekt. Program má vyhlásené štyri výzvy v celkovej výške 12,1 mil. eur (80 % alokácie), pričom doteraz bolo predložených 26 žiadostí o NFP34. NKÚ SR upozorňuje, že za účelom vyhnutia sa prepadu prostriedkov ku koncu roka 2026 bude potrebné voči EK zúčtovať čerpanie vo výške viac ako jednej tretiny celkovej alokácie.

V prípade P SK je kritickejší rok 2026, ktorý si bude vyžadovať čerpanie takmer dvojnásobku doteraz realizovaného čerpania (2 331,7 mil. eur). NKÚ SR upozorňuje na riziko možného prepadu finančných prostriedkov ku koncu roku 2026 v prípade, ak nedôjde k výraznému zdynamizovaniu čerpania. Významne by mohlo pomôcť urýchlenie čerpania veľkých fázovaných dopravných projektov z PO 2014 – 202035, vyplatenie ďalších tranží za finančné nástroje36 a urýchlenie implementácie národných projektov37. Kľúčovým predpokladom pre zrýchlenie implementácie zakontrahovaných projektov je aj zabezpečenie podmienok pre včasné a úspešné ukončenie procesov VO na výber dodávateľov. Jedným z predpokladov je dosiahnutie dostatočného počtu kvalifikovaných administratívnych kapacít na ÚVO.38

32 Minimálna hranica čerpania za prvý ročný záväzok už bola vďaka vyplateniu mimoriadnej 30 % zálohovej platby z EK (v dôsledku presunu časti alokácie P SK v sume 231,8 mil. eur na novú iniciatívu: Platforma strategických technológií pre Európu – STEP) znížená o 69,5 mil. eur. Presun alokácie bol schválený v rámci revízie P SK rozhodnutím EK č. C(2025) 4799 final zo 14. 7. 2025.

33 Pravidlo n+3 je potrebné dodržať na úrovni programu ako celku, čo umožňuje nedostatočné čerpanie jednej priority kompenzovať nadčerpaním inej priority. Zároveň k vyhnutiu sa prepadu časti alokácie ku koncu roka 2025 môže prispieť revízia P SK, v ktorej min. 10 % alokácie bude presunutých na nové priority EK definované v rámci Modernizovanej kohéznej politiky. SR tak splní podmienku pre vyplatenie dodatočnej jednorazovej zálohovej platby vo výške 9,5 % z alokácie P SK, ktorá zníži záväzok čerpania do konca roka 2025. Podmienkou však je predloženie takejto revízie P SK na EK do konca roka 2025. [

online

34 Zdroj: ITMS21+. [

online

35 K 30. 9. 2025 sa implementuje 12 fázovaných dopravných projektov v celkovej výške 482,1 mil. eur, u ktorých bolo ukončené VO na výber dodávateľov. Zostáva dočerpať takmer 222,6 mil. eur, z toho za zdroj EÚ 84,7 mil. eur (zdroj: ITMS2021+). Okrem toho sú v implementácii aj fázované projekty MŽP a MIRRI SR, avšak v nižších sumách.

36 K 30. 9. 2025 sa uzavrelo deväť zmlúv o financovaní v sume 924,4 mil. eur. Doteraz vyplatené tranže sú vo výške 256,7 mil. eur (z toho za zdroj EÚ 204,6 mil. eur), t. j. takmer jedna tretina. (zdroj: ITMS2021+).

37 K 30. 9. 2025 sa uzavreli zmluvy o NFP na 118 národných projektov v sume 3 616,2 mil. eur. Z toho 20 projektov má zazmluvnené prostriedky nad 50 mil. eur. Ide najmä o projekty MD SR, MŠVVM SR, MIRRI SR, MPSVaR SR, SIEA a ÚV SR.

38 ÚVO podľa UV č. 641/2021 vykonáva kontrolu zákaziek VO financovaných z fondov EÚ v rámci P SK. UV SR č. 488/2023 bolo pre ÚVO od 1. 1. 2024 schválených 110 administratívnych kapacít, pričom k 25. 6. 2025 bolo z toho obsadených 52,8. [

online

www.nku.gov.sk

K minimalizácii rizika prepadu prostriedkov EÚ z P SK ku koncu roka 2026 môže pomôcť aj realokácia časti prostriedkov z flexibility (1 976,5 mil. eur)39 do priorít Modernizovanej kohéznej politiky schválenej v rámci Strednodobej revízie.40 Táto legislatíva umožňuje členským štátom na dobrovoľnej báze presunúť časť alokácie programu na nové priority EK v oblasti konkurencieschopnosti a dekarbonizácie, obrany a bezpečnosti, dostupného bývania, agendy miest, vodnej odolnosti a energetickej transformácie. EK touto legislatívou deklaruje možnosť predĺženia obdobia oprávnenosti o jeden rok (do konca roka 2030) v prípade, ak členský štát presunie minimálne 10 % alokácie programu na tieto nové priority. Súčasne výhodou je aj vyplatenie dodatočných zálohových platieb41 a zvýšenie miery spolufinancovania zo zdrojov EÚ o 10 p. b.42, čo bude mať pozitívny vplyv na likviditu platobného orgánu MF SR. Uvedenými opatreniami sa však presúva riziko prepadnutia prostriedkov ku koncu PO, kedy bude potrebné zúčtovať okrem ročného záväzku aj všetky prijaté zálohové platby z EK. Vytvára to priestor pre opakovanie scenára z predchádzajúcich PO, kedy sa čerpanie presúvalo do posledných rokov a kulminovalo rok pred ukončením obdobia oprávnenosti. NKÚ SR upozorňuje na súvisiace riziko míňania prostriedkov na projekty bez väčšej pridanej hodnoty z dôvodu sústredenia sa na rýchle dočerpávanie alokácie na úkor kvality projektov.

K navýšeniu čerpania v roku 2026 by mohli prispieť pripravované úpravy P SK v súvislosti so zabezpečením prostriedkov na krytie budúcoročných zvýšených cien plynu a tepla pre energetické domácnosti, tzv. energopomoc43 v odhadovanej výške viac ako 420 mil. eur. Keďže legislatíva EK pre PO 2021 – 2027 neumožňuje čerpať finančné prostriedky EÚ na kompenzáciu zvýšených cien energií, SR rokuje s EK o možnosti zaradenia vybraných investícií, aktuálne financovaných zo zdrojov ŠR, do financovania P SK44. V prípade schválenia tejto možnosti by takto ušetrené zdroje ŠR mohli byť použité na financovanie energopomoci. MIRRI SR pripravuje takúto úpravu P SK v rámci najbližšej revízie programu, ktorú by malo predložiť EK do konca roka 2025. EK má štyri mesiace na schválenie zmeny programu.45

Kontrola NKÚ SR zameraná na čerpanie P SK cez mechanizmus integrovaných územných investícií (IÚI) potvrdila viaceré identifikované riziká (box 4). Významnou mierou sa na stave čerpania P SK podieľajú aj projekty územnej samosprávy realizované cez mechanizmus IÚI. NKÚ SR vzhľadom na pomalé rozbiehanie implementácie vykonal v roku 2025 kontrolu na riadiacom orgáne MIRRI SR a na vzorke riadiacich štruktúr v rámci Košického samosprávneho kraja.

39 Ide o 50 % alokácie P SK za ročné záväzky 2026 a 2027, ktoré EK v rámci strednodobého preskúmania uvoľnila do implementácie cez schválenie revízie P SK dňa 14. 7. 2025.

40 Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 2025/1914 k strednodobému preskúmaniu je účinné od 20. 9. 2025. [

online

41 V prípade presunu min. 10 % alokácie P SK (t. j. 1 259,4 mil. eur) na nové priority politiky súdržnosti a predloženie takejto revízie programu na EK do konca decembra 2025, EK vyplatí výnimočnú zálohovú platbu vo výške 20 % realokovaných zdrojov a v dôsledku hranice SK s UA navyše dodatočnú jednorazovú zálohovú platbu vo výške 9,5 % alokácie PSK. [

online

42 Maximálne do výšky 100 % celkových oprávnených výdavkov.

43 Vládny návrh zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [

online

44 Podľa EK financovanie investícií nesmie byť realizované z alokácie P SK určenej na biodiverzitu, podporu MRK, ESF a na IÚI.

45 Článok 24, ods. 4 Nariadenia EP a Rady č. 2021/1060 z 24. júna 2021. [

online

www.nku.gov.sk

BOX 4: Čerpanie Programu Slovensko cez mechanizmus Integrovaných územných investícií

V štvrtom PO sa zvýšila rozhodovacia právomoc samospráv o využití prostriedkov z fondov EÚ. O použití takmer jednej pätiny alokácie P SK (2,41 mld. eur) rozhodujú regióny prostredníctvom využitia integrovaného územného prístupu k implementácii fondov EÚ. Princíp „zdola nahor“ vytvára podmienky pre riešenie špecifických potrieb regiónov podľa požiadaviek samosprávnych krajov a združení samosprávy obcí (ZMOS, Únia miest Slovenska).

Integrovaný územný rozvoj (IÚR) sa realizuje na základe stratégií územného alebo miestneho rozvoja prostredníctvom IÚI. Tie sú definované projektovými zámermi IÚI, pripravenými v spolupráci regionálnych a miestnych samospráv a partnerov. Úlohy regionálnych partnerov sú vykonávané v rámci vytvorených Rád partnerstva na území krajov na úrovni VÚC a Kooperačných rád udržateľného mestského rozvoja (UMR) ako riadiacich štruktúr koordinujúcich procesy plánovania, implementácie a monitorovania.

Stav čerpania pridelenej alokácie PSK na IÚI ku koncu septembra 2025 je nízky, v prípade 18 UMR dosahuje len 7 % z pridelenej alokácie 994 mil. eur46 a v prípade ôsmich VÚC je to 0,2 % z alokácie (1 417 mil. eur)47. K rovnakému termínu stav kontrahovania predstavuje 23 % z alokácie na IÚI. Vzhľadom k tomu, že už uplynula viac ako polovica obdobia oprávnenosti PO 2021 – 2027, hrozí riziko že sa alokované prostriedky na IÚI nestihnú vyčerpať. Suma, ktorú je potrebné vyčerpať, predstavuje 2,3 mld. eur, čo je 97 % z alokácie na IÚI.

Kontrola NKÚ SR zistila, že MIRRI SR ako gestor IÚR včas a jednoznačne nezabezpečil podmienky pre implementáciu IÚI, čoho výsledkom bol oneskorený začiatok implementácie PSK. Prvá výzva na projektový zámer IÚI bola vyhlásená v decembri 2023, pričom MIRRI SR získal kompetencie riadiaceho orgánu v júli 2022. Z dôvodu nejednoznačnosti toho, či má vyhlásenie výzvy predchádzať schváleniu projektového zámeru IÚI alebo naopak, dochádzalo k spomaleniu procesu implementácie IÚI, keďže Košický samosprávny kraj a UMR Košice čakali so schvaľovaním projektových zámerov do vyhlásenia výzvy, aby nebolo potrebné opätovné schvaľovanie. MIRRI SR v roku 2022 nepostupovalo v súlade s princípom partnerstva, keď návrh prvého rozdelenia alokácií medzi jednotlivé opatrenia v rámci špecifických cieľov programu nebol diskutovaný so zástupcami územia. Obe rady sa tak nemali možnosť zapojiť do rozhodovania o prerozdelení finančných prostriedkov tam, kde boli najviac potrebné. Zásadný posun nastal v roku 2024, kedy MIRRI SR pristúpilo k sérii diskusií s územnými partnermi s cieľom nasmerovať alokáciu územia do tých opatrení, ktoré sú kľúčové a nosné pre napĺňanie potrieb územia.

Spoločným znakom kooperačných rád KSK a UMR Košice bola dlhodobá nečinnosť a oneskorený nábeh reálnej implementácie projektových aktivít. Spolupráca medzi oboma radami s cieľom identifikovať synergie a zosúladiť dopady intervencií bola obmedzená a nesystematická. Rady nemali stanovené kritériá pre výber projektov. Výber projektových zámerov IÚI prebiehal podľa stavu pripravenosti projektov, pričom sa neskúmal ich prínos pre územie. Preverením projektových zámerov IÚI, ku ktorým boli podpísané zmluvy o poskytnutí NFP bolo zistené, že rady sa namiesto komplexných zámerov s rozvojovým potenciálom sústredili najmä na čerpanie prostriedkov. Projektmi IÚI si mestá a obce znižovali investičný dlh, pričom prostriedky využívali na dlhodobo zanedbanú infraštruktúru (napr. modernizácia miestnych komunikácií, revitalizácia vnútroblokov, oddychových zón, zelenej infraštruktúry či rekonštrukcie vstupného priestoru pred obecným úradom). Išlo o jednoúčelové a izolované projekty, realizované na území žiadateľa a bez strategického presahu, čim nenaplnili zámer IÚI, ktorý spočíva v koordinovanom a synergickom rozvoji územia.

4.2Plán obnovy a odolnosti

Rok 2026 je posledným, v ktorom je možné využiť potenciál prostriedkov POO na podporu hospodárskeho rastu Slovenska. Ide o jedinečný nástroj, slúžiaci na zotavenie ekonomík EÚ po pandémii a riešenie energetickej krízy, o ktorom EK už v rámci budúceho obdobia neuvažuje. Vzhľadom

46 Čerpanie UMR sa týka zatiaľ dvoch projektov, pričom v rámci UMR Bratislava ide o fázovaný projekt z PO 2014 – 2020: „Električky pre Bratislavu - 2. fáza“ s čerpaním vo výške 62 mil. eur, t. j. 24 % z pridelenej alokácie (256 mil. eur) a v rámci UMR Trenčín ide o projekt: „Revitalizácia Hviezdoslavovej ulice“ s čerpaním vo výške 3 mil. eur, t. j. 4 % z pridelenej alokácie (71 mil. eur).

47 Implementácia IÚI. [

online

www.nku.gov.sk

na nulové spolufinancovanie a jednoduchšie pravidlá implementácie je vážnym konkurentom štrukturálnych fondov. POO sa realizuje prostredníctvom vopred zadefinovaných reforiem a investícií, ktorých plnenie členské krajiny odpočtujú EK v rámci predkladaných žiadostí o platbu.

Slovensko k 2. 10. 2025 splnilo 42,1 % celkového počtu míľnikov a cieľov a v súvislosti s tým prijala z EK zatiaľ 61,9 % prostriedkov alokovaných na POO (tabuľka 8).

Tabuľka 8: Stav plnenia opatrení a prijatých platieb z EK v rámci POO k 2. 10. 2025 (v mil. eur)

Splnené opatrenia v členení na reformy/investície

Splnené opatrenia v členení na míľniky/ciele

Identifikácia platby

Dátum vyplatenia prostriedkov

Suma

Splnené opatrenia

reformy

investície

míľniky

ciele

5. priebežná platba

10.7.2025

492,0

4. priebežná platba

31.10.2024

798,7

3. priebežná platba

28.12.2023

662,4

predfinancovanie k REPower EÚ

12.12.2023

80,5

2. priebežná platba

22.3.2023

708,8

1. priebežná platba

29.7.2022

398,7

predfinancovanie

13.10.2021

822,7

SPOLU*

3 963,8

93 (221)

70 (105)

23 (116)

79 (113)

14 (108)

Zdroj: EK [

online

]; spracovanie NKÚ SR. * V zátvorke je uvedená cieľová hodnota, ku ktorej sa SR zaviazala v rámci POO.

Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) podala na EK ku koncu júna 2025 šiestu žiadosť o platbu vo výške 976,6 mil. eur, v ktorej deklaruje splnenie 10 míľnikov a 21 cieľov v rámci 23 investícií a ôsmich reforiem. K 2. októbru 2025 EK zatiaľ nevydala stanovisko k tejto žiadosti.

Okrem toho SR zostáva splniť ešte 97 míľnikov a cieľov v rámci posledných troch žiadostí o platbu, pričom na ich plnenie zostáva necelých 11 mesiacov. V posledných žiadostiach o platbu sa budú odpočtovať prevažne investície (tabuľka 9). Do konca roka 2025 plánuje NIKA predložiť na EK siedmu žiadosť o platbu vo výške 694 mil. eur a posledné dve žiadosti majú byť na EK predložené do konca septembra 2026, dokedy je najneskôr možné si nárokovať vyplatenie prostriedkov z POO48.

Tabuľka 9: Zostávajúce opatrenia v rámci POO k 2. 10. 2025 (v mil. eur)

Zostávajúce opatrenia v členení na reformy/investície (počet)

Zostávajúce opatrenia v členení na míľniky/ciele (počet)

Identifikácia platby

opatrenia SPOLU

reformy

investície

míľniky

ciele

9. priebežná platba

8. priebežná platba

7. priebežná platba

SPOLU

Zdroj: EK [

online

]; spracovanie NKÚ SR.

NKÚ SR upozorňuje na riziko nesplnenia zostávajúcich opatrení, ku ktorým sa SR v rámci POO zaviazala, čo môže mať za následok krátenie prostriedkov prijatých z POO. V rámci posledných dvoch žiadostí o platbu sa bude na EK deklarovať aj plnenie míľnikov a cieľov z veľkých investičných projektov, pričom pri viacerých projektoch došlo k posunom termínov ich realizácie.

48 EK musí podľa článku 24 Nariadenia (EÚ) 2021/241 realizovať posledné platby členským štátom do konca roku 2026. [

online

www.nku.gov.sk

V súvislosti s júnovou výzvou EK, adresovanou členským štátom k zjednodušeniu svojich POO49, NIKA 2. októbra 2025 predložila EK návrh revízie POO. V návrhu označila míľniky a ciele, ktoré budú vyžadovať zjednodušenie preukazovania plnenia, zníženie ambície, úplné zrušenie, prípadne možné navýšenie z dôvodu identifikácie dodatočnej absorpčnej kapacity. Súčasne boli identifikované nové opatrenia, ktoré sa stihnú zrealizovať do hraničného termínu 31. augusta 202650. Schválenie revízie POO zo strany EK umožní minimalizovať riziká nesplnenia opatrení do hraničného termínu.

SR zatiaľ ako jediná z krajín EÚ prišla o časť alokácie POO, a to vo výške 1,2 mil. eur51. Dôvodom bol konflikt záujmov na projekte Univerzitný klaster Trnava, ktorý zistila EK v máji 202252. Zistenie sa týkalo míľnika Cestovná mapa spájania aspoň pre dva celky vysokých škôl (gestor MŠVVM SR), ktorého splnenie SR odpočtovala EK ešte v prvej žiadosti o platbu. Keďže SR včas neprijala nápravné opatrenia, EK rozhodla o krátení pridelených prostriedkov53.

V prípade porovnania stavu implementácie POO v rámci krajín V4 je Slovensko druhou najúspešnejšou krajinou s mierou plnenia opatrení 42,1 % (graf 26). Ak EK Slovensku schváli šiestu žiadosť o platbu predloženú ku koncu júna 2025, plnenie dosiahne 56,1 %. Aktuálne najlepšie implementujúcou krajinou V4 je ČR (55,9 %). SR dosahuje lepšie výsledky ako priemer EÚ27 (39,7 %). Je zrejmé, že sa viaceré členské štáty stretávajú s problémami v implementácii tohto nástroja.

Graf 26: Plnenie míľnikov a cieľov POO v rámci V4 a EÚ27 k 2. 10. 2025 (v %)

39,7%

55,9%

42,1%

24,2%

0,0%

EÚ-27

Česko

Slovensko

Poľsko

Maďarsko

10%

20%

30%

40%

50%

60%

Zdroj: [

online

]; spracovanie NKÚ SR.

Ku koncu augusta 2025 bolo na implementáciu POO vyplatených celkom 2,25 mld. eur, pričom najvyššie čerpanie bolo realizované v rámci Komponentu: Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť v sume 389,4 mil. eur54 a v rámci Komponentu Obnova budov v celkovom objeme 371,1 mil. eur55 (tabuľka 10).

49 Oznámenie Komisie EP a Rade NextGenerationEU – Cesta do roku 2026. [

online

50 Zmena POO schválená UV SR č. 485/2025 dňa 8. 10. 2025. [

online

]. Predloženie revízie POO na EK 2. 10. 2025. [

online

51 Na základe vykonávacieho rozhodnutia EK č. C(2025)2940 z 8. mája 2025. [

online

52 V rámci auditu č. SK-Q2-2022-PFIU.

53 Alokácia POO pre SR sa znížila zo sumy 6 408,5 mil. eur na 6 407,2 mil. eur. Toto zníženie sa premietlo do krátenia 5. platby z EK a následne budú predmetom krátenia aj zvyšné štyri platby z EK.

54 Ide o podporu v oblasti otvárania nových ambulancií primárnej starostlivosti v nedostatkových oblastiach, novej siete nemocníc – výstavba, rekonštrukcie a vybavenie, digitalizácie v zdravotníctve a výstavby a obnovy staníc záchrannej zdravotnej služby.

55 Predovšetkým na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov.

www.nku.gov.sk

Tabuľka 10: Vyplatené prostriedky POO so stavom k 31. 8. 2025 (v mil. eur)

Oblasť

Komponent

Vyplatené

Vyplatené DPH

K1: Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra

15,6

0,002

K2: Obnova budov

371,1

18,4

K3: Udržateľná doprava

278,9

5,0

K4: Dekarbonizácia priemyslu

6,0

0,4

Zelená ekonomika

K5: Adaptácia na zmenu klímy

25,6

1,3

K6: Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania

136,9

18,2

K7: Vzdelávanie pre 21. storočie

143,4

20,0

Vzdelávanie

K8: Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl

97,5

14,8

K9: Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania vedy, výskumu, inovácií

190,2

6,0

Veda, výskum a inovácie

K10: Lákanie a udržanie talentov

42,5

0,3

K11: Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť

389,4

77,3

K12: Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duš. zdravie

18,4

2,8

Zdravie

K13: Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálnozdravotná starostlivosť

175,8

33,1

K14: Zlepšenie podnikateľského prostredia

2,8

0,0

K15: Reforma justície

77,2

13,5

K16: Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí

112,2

19,8

Efektívna VS a digitalizácia

K17: Digitálne Slovensko

85,3

11,8

REPower EU

K19: REPower EU

78,4

6,4

SPOLU

2 247,2

249,2

Zdroj: NIKA; spracovanie NKÚ SR.

www.nku.gov.sk

5Súhrnné riziká návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026

Návrh ŠR na rok 2026 vychádza z návrhu RVS na roky 2026 až 2028 a stojí na rovnakých rizikách vychádzajúcich z ekonomickej situácie, prebiehajúcej konsolidácie a jej vplyvu na výdavky jednotlivých kapitol. Proces zostavovania ŠR predstavuje samostatné riziko, keď snaha o schválenie rozpočtu pred uplynutím výnimky z dlhovej brzdy skrátila čas všetkým zúčastneným stranám. Nejasný spôsob úspor a obmedzenia výdavkov predstavuje riziko pre ich skutočné dosiahnutie.

Rast rozpočtovaných príjmov ŠR na 2026 medziročne výrazne spomalil a výdavky sú medziročne nižšie (tabuľka 11). Príjmy ŠR sú rozpočtované vo výške 27,8 mld. eur, čo je približne na úrovni rozpočtu na 2025 (rozdiel 0,15 mld. eur). Celkové výdavky ŠR by mali medziročne klesnúť o 0,4 mld. eur na 33,5 mld. eur. Medziročne sa rozpočtuje aj nižší schodok rozpočtu o 0,5 mld. eur na úrovni 5,7 mld. eur.

Tabuľka 11: Celkové príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu (v mil. eur)

Zdroj: MF SR.

Opakujúcim sa a potvrdeným rizikom na príjmovej strane je nižší než očakávaný výber daní. Druhé kolo konsolidácie koncom roka 2024 bolo zamerané na navýšenie daňových príjmov napr. cez zvýšenie základnej sadzby DPH (1 216 mil. eur), daň z finančných transakcií (517 mil. eur) či novú sadzbu DPPO (489 mil. eur). Uvedené zmeny nenaplnili odhady, keď skutočný príjem bol nižší než očakávania a aj napriek tretiemu kolu konsolidácie pozostávajúcemu napr. z úprav DPFO (205 mil. eur), zvýšeniu DPH na pochutiny (91 mil. eur) či úpravy odpočtu DPH (86 mil. eur) a daňovej amnestie (81 mil. eur) príjmy ŠR adekvátne nerastú.

Celkové rozpočtované výdavky ŠR medziročne klesajú najmä pre konsolidačné opatrenia na výdavkovej strane. Najväčšia časť pripadá na energopomoc, ktorá by mala byť financovaná alternatívnym spôsobom, na úsporu na prevádzkových výdavkoch štátu a úspore na valorizácii platov. Riziká spojené s tretím konsolidačným balíkom sú rozpracované v samostatnej časti (3.1 Konsolidačné opatrenia 2025/2026). Aj napriek konsolidácii sa pokračuje v investičnej aktivite. NKÚ SR upozorňuje, že z hľadiska ŠR je strednodobým rizikom zabezpečenie financovania počas celého životného cyklu.

Medziročný pokles výdavkov ŠR je spôsobený aj konsolidačnými opatreniami týkajúcimi sa SP. Oproti predchádzajúcemu rozpočtu sa znížil transfer zo ŠR do SP o 405,8 mil. eur. Nižší transfer je možný vďaka relatívnemu navýšeniu príjmov SP z úprav odvodov SZČO (krátenie odvodových prázdnin, minimálny povinný odvod, zvýšenie vymeriavacieho základu) a zníženiu výdavkov zmrazením valorizácie 13. dôchodku. Pokračujúcim rizikom vo vzťahu k výške potrebného transferu je odsúvanie implementácie ročného zúčtovania sociálnych odvodov.

Nižší medziročný schodok ŠR zakladá aj nižšie požiadavky na dlhové financovanie. Výdavky spojené so správou štátneho dlhu v roku 2026 by mali dosiahnuť 2,04 mld. eur, čo zodpovedá 6,1 % výdavkov celého ŠR. Napriek tomu, že sú náklady na dlh vylúčené z LVV, je potrebné nájsť zdroje na ich uhradenie, pretože predstavujú významné riziko. Ich výšku určuje okrem samotnej výšky schodku a teda potreby jeho prefinancovania hlavne cena za takéto prefinancovanie, čiže úrokové náklady, ktoré sú determinované dôveryhodnosťou Slovenska a jeho schopnosti splácať záväzky.

2023 S

2024 S

2025 R

2026 N

26N-25R

26N/25R

Príjmy ŠR

23 689

24 458

27 621

27 770

149

100,5%

Výdavky ŠR

31 364

30 824

33 900

33 522

-378

98,9%

Schodok ŠR

-7 675

-6 366

-6 279

-5 752

526

91,6%

www.nku.gov.sk

5.1 Rozpočtovanie kapitálových výdavkov

Vzhľadom na zostavovanie návrhu ŠR je dôležité zamerať sa na dlhodobú udržateľnosť financovania investícií a zabezpečiť kontinuitu v plánovaní. Posledné tri roky v návrhu rozpočtu nie je zverejnený zoznam najväčších investičných projektov, ktoré sa plánujú financovať v nasledujúcom roku. NKÚ SR opakovane odporúča vypracovať zoznam najväčších investičných projektov, vytvoriť priorizáciu projektov a doplniť investičné zámery, ktoré sa majú v nasledujúcom období financovať.

Kapitálové výdavky RVS v roku 2026 sú rozpočtované v celkovej sume 6 433 mil. eur, čo je takmer o 22 % menej ako očakávané čerpanie v roku 2025. Z celkových kapitálových výdavkov predstavujú najväčšiu časť kapitálové investície, a to v objeme 5 144,5 mil. eur a zvyšnú časť predstavujú kapitálové transfery vo výške 1 288,5 mil. eur, ktoré sú určené subjektom mimo sektora VS. V roku 2025 sa prekročil plánovaný rozpočet kapitálových výdavkov o 1,2 mld. eur, no napriek tomu sa investície plánované na budúci rok oproti skutočným znížili takmer o 1,8 mld. eur.

Plánované kapitálové výdavky kapitol ŠR v roku 2026 sú na úrovni 3 365 mil. eur. Zo ŠR 2 010 mil. eur, z eurofondov (vrátane národného spolufinancovania) 627 mil. eur a z POO (vrátane výdavkov na DPH) 728 mil. eur. V návrhu sú rozpočtované významné investičné výdavky pre spoločnosť Volvo Car Slovakia, s. r. o. v sume 107 mil. eur a na investičnú pomoc vo forme investičného stimulu pre spoločnosť GIB EnergyX Slovakia, s. r. o. v sume 34,8 mil. eur. Pre spoločnosť Valaliky Industrial Park, s. r. o., ktorá realizuje investičný projekt „Strategické územie Valaliky“, sa počíta so znížením výdavkov o 87,1 mil. eur.

Do 30. septembra 2025 vláda SR zaradila medzi strategické investície celkovo 35 projektov, nielen v oblasti dopravy.56 Naposledy do zoznamu strategických investícií boli pridané obchvaty miest Pezinok a Modra na ceste II/502. Napriek tomu, že strategické investície mali byť výlučne dopravné projekty, v zozname sa nachádzajú aj investície v obrane a v zdravotníctve. Zoznam strategických investícií k 30. septembru 2025 je uvedený v tabuľke 18 v prílohe.

NKÚ SR opakovane upozorňuje na nehospodárne využívanie verejných zdrojov, keďže ÚHP od júla 2024 nevykonáva hodnotenie štúdií uskutočniteľnosti – nezávislé posúdenie ekonomickej efektívnosti viacerých strategických investícií. Rezort, ktorý je zodpovedný za realizáciu investičného projektu, musí zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti, pričom jej hodnotenie vykonáva sám, čo môže viesť k zníženiu objektivity pri posudzovaní. Prenesenie tejto kompetencie z ÚHP na samotné ministerstvá pri strategických investíciách môže viesť k nižšej kvalite hodnotenia z dôvodu nedostatočných kompetencií na jednotlivých rezortoch.

56V júli 2024 bola k strategickým investíciám zaradená Výstavba Univerzitnej nemocnice sv. Martina (

UZN č. 445/2024

)

a v decembri 2024 bolo zmenené osvedčenie o strategickej investícii na investičný projekt (

UZN č. 734/2024

www.nku.gov.sk

5.2 Rozpočtovanie rezerv

Počet rozpočtových rezerv sa od roku 2025 znížil zo šesť na štyri, pričom tri sú rozpočtované vo VPS a štvrtá, rezerva predsedu vlády, je rozpočtovaná na Úrade vlády SR. Tituly, ktoré sa do roku 2025 vykazovali ako rezervy sa teraz vykazujú ako výdavky v rámci ostatných výdavkov VPS. Okrem toho VPS obsahuje výdavky ŠR, ktoré nesúvisia s výdavkami ostatných kapitol, vrátane výdavkov určených na správu štátneho dlhu. V kapitole VPS sú rozpočtované aj výdavky na osem57 menších organizácií v celkovej výške 19,3 mil. eur, či finančné vzťahy k EÚ alebo SP (tabuľka 12).

Tabuľka 12: Štruktúra výdavkov kapitoly VPS (v mil. eur)

Zdroj: Návrh RVS 2026 až 2028.

Výdavky kapitoly VPS sú rozpočtované vo výške 6 731 mil. eur, čo je o 973 mil. eur menej ako predchádzajúci rok. Nižšie rozpočtované výdavky sú najmä na správe ostatných výdavkov, kde boli v 2025 rozpočtované výdavky na transfer do ŠFA vo výške 750 mil. eur a výdavky na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií vo výške 235 mil. eur, ktoré sú v roku 2026 rozpočtované v nulovej výške. Vplyvom konsolidačných opatrení a makroekonomického vývoja sa znižuje očakávaný transfer do SP o 406 mil. eur a na druhej strane rastú výdavky na správu štátneho dlhu a vo vzťahu k EÚ. Vyššie rozpočtované výdavky vo vzťahu k EÚ idú najmä na vrub vyššieho odvodu do všeobecného rozpočtu EÚ o 303 mil. eur na 1 284 mil. eur.

Spomedzi ostatných výdavkov sú v roku 2026 najvýznamnejšie výdavky na podporu ekonomiky vo výške 155 mil. eur, kde sú rozpočtované prostriedky na prebiehajúce projekty Valaliky Industrial park a Šurany Industrial park a na investičný stimul GIB EnergyX Slovakia. Ďalšou významnou položkou sú výdavky na multilicenčnú zmluvu s Microsoftom a ostatné IT výdavky, ktoré oproti rozpočtu na 2025 vzrástli o 61 mil. eur na 98 mil. eur. Medzi ostatnými výdavkami je aj všeobecný hospodársky záujem, pod ktorým je na rok 2026 rozpočtovaných 57 mil. eur na zabezpečenie skladovacej kapacity zemného plynu na vykurovaciu sezónu 2025/2026. Súčasťou ostatných výdavkov sú aj transfery subjektom VS v rozpočtovanej výške 40 mil. eur, ktoré by mali byť po preukázaní opodstatnenosti presunuté do audiovizuálneho fondu. Ďalšie položky zo správy ostatných výdavkov sa prekrývajú s položkami, ktoré boli v minulosti vykazované ako rezervy a preto ich v záujme kontinuity uvádzame spolu s rezervami (tabuľka 13).

Rozpočet rezerv medziročne klesol o 67 mil. eur na 266 mil. eur a po započítaní výdavkov obdobných ako boli v minulosti rezervy klesli rozpočtované výdavky o 749 mil. eur na 408 mil. eur. Pri rezervách má zmysel porovnávať rozpočet a nie skutočnosť, keďže pri ich čerpaní sa presúvajú

57 Kancelária verejného ochrancu práv, Rada pre mediálne služby, Úrad na ochranu osobných údajov SR, Úrad na ochranu oznamovateľov, Úrad komisára pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Ústav pamäti národa

2023

2024

2025 R

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

26 N-25 R

26 N/25 R

Rozpočtové rezervy

333

266

325

375

-67

79,9%

Výdavky vo vzťahu k EÚ

991

864

1 243

1 162

1 559

1 869

1 784

316

125,4%

Finančné vzťahy k SP

1 160

2 720

2 750

2 455

2 344

2 258

2 366

-406

85,2%

Správa ostatných výdavkov

178

1 732

283

523

570

552

-1 209

30,2%

Výdavky spojené so správou štátneho dlhu

1 073

1 189

1 646

1 615

2 039

2 418

2 604

393

123,9%

Výdavky spolu

3 418

4 861

7 704

5 523

6 731

7 441

7 680

-973

87,4%

www.nku.gov.sk

a skutočnosť teda zodpovedá nevyčerpanej rezerve. Vzhľadom na uplatňovanie sankčných pásiem dlhovej brzdy58 sa rezerva predsedu vlády a rezerva vlády rozpočtuje v nulovej výške.

Tabuľka 13: Rozpočtové rezervy a ostatné výdavky (v mil. eur)

2023

2024

2025 R

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

Rezerva vlády

Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia

298

245

304

354

Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác

Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ

Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien (do 2024)

Výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien (od 2025)

(53)

(2)

(52)

(159)

(251)

Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí (do 2024)

Výdavky na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí (od 2025)

(10)

Rezerva na mzdy a poistné (do 2024)

Výdavky na mzdy a poistné (od 2025)

(525)

(32)

(79)

(93)

(119)

Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií (do 2024)

Výdavky na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií (od 2025)

(235)

(0)

Spolu rezervy

Spolu rezervy a príslušné ostatné výdavky

333

(1 156)

(51)

266

(408)

325

(588)

375

(755)

Zdroj: MF SR.

Poznámka: Kurzívou časť za ostatné výdavky.

Najvýznamnejšou rozpočtovou rezervou vo výške 245 mil. eur je rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia. Táto rezerva je určená predovšetkým na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov spôsobených najmä externými makroekonomickými vplyvmi. Druhou rozpočtovou rezervou vo výške 21 mil. eur je rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác tvorená v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (523/2004 Z. z.), podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu (387/2002 Z. z.) a zákona ochrane pred povodňami (7/2010 Z. z.).

Novelizáciu rozpočtových pravidiel v roku 2024 sa niektoré položky spadajúce pod rezervy začali vykazovať pod výdavkami, ako napríklad rezervy/výdavky na mzdy a poistné alebo rezervy/výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien. Výdavky na mzdy a poistné sú medziročne rozpočtované o 446 mil. eur nižšie, vo výške 79 mil. eur. Oproti predchádzajúcemu roku nezahŕňajú plošnú valorizáciu platov a z osobných výdavkov sem patrí krytie zvýšených platov sudcov, prokurátorov a ústavných činiteľov a tiež odchodné a odstupné v zmysle príslušných zákonných nárokov. Výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien sú na úrovni predchádzajúceho roka vo výške 52 mil. eur a predpokladá sa ich využitie v nadväznosti na úpravu nariadenia vlády týkajúcu sa príspevku na opatrovanie, financovanie sociálnych služieb či osobnú asistenciu. Výdavky na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí sa rozpočtujú vo výške 10 mil. eur, pričom v posledných rokoch sa čerpajú v minimálnej výške. Tieto výdavky sú určené predovšetkým na plnenia v nadväznosti na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. NKÚ SR dlhodobo pozorne sleduje hospodárenie s rezervami a celkovo fungovanie kapitoly VPS vo vzťahu k efektívnosti a transparentnosti rozpočtového procesu.

58 Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, 493/2011 Z. z. [

online

www.nku.gov.sk

6Riziká rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov

Rok 2026 je tretím rokom, v ktorom bude vláda SR napĺňať svoje programové vyhlásenie na roky 2023 – 2027.59 Zamerali sme sa preto na to, či sú programy financované zo ŠR naviazané na plnenie najvýznamnejších cieľov PVV vo vybraných oblastiach verejných politík. Identifikovali sme tak riziká, ktoré súvisia s reálnosťou splnenia jednotlivých cieľov v kontexte navrhnutého rozpočtu na rok 2026.

Bližšie sme sa venovali tým oblastiam verejných politík, ktoré sú aj strategickými prioritami kontrolnej činnosti NKÚ SR a v ktorých identifikujeme najväčšie objemy plánovaných investícií či dlhodobé zaostávanie Slovenska resp. systémové problémy – zdravotníctvo, sociálne politiky, obrana a životné prostredie. Na tieto štyri oblasti sú v návrhu rozpočtu vyčlenené prostriedky v celkovom objeme 34,8 mld. eur, čo predstavuje viac ako polovicu celkových verejných výdavkov rozpočtovaných na rok 2026.

6.1 Sociálne politiky

V sociálnych politikách dominuje podpora rodiny a dôchodkový systém. Obidve časti sú vzájomne previazané a úspešná politika štátu v podpore rodín s deťmi určuje budúci vývoj a spôsob zvládnutia narastajúcich výdavkov na dôchodky a tým aj úroveň verejných financií a ich udržateľnosť.

6.1.1 Výdavky v sociálnej oblasti

Na rok 2026 sú na sociálne politiky a na podporu zamestnanosti rozpočtované výdavky v celkovej výške 19 609,2 mil. eur, medziročne o 3 mil. eur menej. Z celkových výdavkov RVS predstavujú 28,9 %. Podstatnú časť z nich tvoria výdavky Sociálnej poisťovne v sume 15 145,5 mil. eur, ktoré sa medziročne zvýšili o 2,5 %, t. j. o 366 mil. eur, pričom rozhodujúce sú dôchodkové dávky s 88 % podielom. Rozpočet rezortu práce počíta s výdavkami vo výške 4 461,4 mil. eur, ktoré sú nižšie o 7,6 %, t. j. o 369,5 mil. eur oproti minuloročnému rozpočtu. Dominujú výdavky na sociálnu inklúziu, ktoré tvoria 83,1 %, nasleduje podpora zamestnanosti s 10,3 % a ostatné programy tvoria 6,6 % (graf 27).

Graf 27: Výdavky MPSVR SR na programy v rokoch 2023 až 2028 (v mil. eur)

Graf 28: Výdavky MPSVR SR na podporu rodiny v rokoch 2023 až 2028 (v mil. eur)

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

6 000

2023 S

2024 S

2025 R

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

Sociálna inklúzia

Ľudské zdroje

Ostatné programy

1 599,6

1 709,7

1 854,0

1 741,7

1 744,4

1 826,6

1 854,2

1 400

1 500

1 600

1 700

1 800

1 900

2 000

2023 S

2024 S

2025 R

2025 OS

2026 N

2027 N

2028 N

Zdroj: MPSVR SR; spracovanie NKÚ SR.

Na budúci rok sa počíta s poklesom výdavkov na sociálnu inklúziu o 12,9 % (o 548,5 mil. eur). Dôvodom je poistné platené štátom za vybrané skupiny osôb, ktoré zaniká a následne vo forme transferu z kapitoly VPS bude použité na dofinancovanie rozpočtu SP. Príspevok na zvýšenú splátku úveru na

59 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027. [

online

www.nku.gov.sk

bývanie, ktorý si do konca roku 2025 vyžiada 37 mil. eur, nie je na budúci rok rozpočtovaný. Na strane druhej sa zvýšia výdavky kapitoly na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP o 11,1 % na sumu 993,4 mil. eur z dôvodu zvýšenia peňažného príspevku na opatrovanie a príspevku na osobnú asistenciu od júla 2025.

V podpore rodiny sa rozpočtujú celkové výdavky v sume 1 744,4 mil. eur, ktoré budú medziročne nižšie o 5,9 %, resp. o 109,5 mil. eur (graf 28). Znížia sa výdavky na štátne sociálne dávky ako je prídavok na dieťa o 4,6 mil. eur (825,4 mil. eur), rodičovský príspevok o 93,5 mil. eur (688,9 mil. eur) a príspevok pri narodení dieťaťa o takmer 6 mil. eur (34,1 mil. eur), Tento pokles výdavkov súvisí s poklesom počtu novonarodených detí a naznačuje nepriaznivý demografický vývoj. Výdavky na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa budú v sume 185 mil. eur, v porovnaní s minuloročným rozpočtom o 5 mil. eur menej.

NKÚ SR upozorňuje, že rozpočtované prostriedky na aktívnu politiku trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti nepokryjú celkovú potrebu výdavkov na realizáciu aktívnych opatrení trhu práce. Na politiku zamestnanosti sú rozpočtované prostriedky vo výške 56,8 mil. eur, čo je medziročne menej o 7,9 mil. eur. Množstvo aktivít, ako sú rekvalifikácie, vzdelávacie aktivity a podpora zamestnanosti, sa tak nepodarí zrealizovať.

6.1.2 Vybrané rizika sociálnych politík

Súčasná vláda SR sa v PVV zaviazala, že v oblasti udržania sociálneho štátu zabezpečí zastavenie ďalšieho prepadávania životnej úrovne občanov SR a obnovenie rastu životnej úrovne na Slovensku, bude efektívne bojovať so zdražovaním a zastaví šírenie chudoby a navráti dôstojnosť do života nízkopríjmových skupín60.

Napĺňanie PVV v tejto oblasti je veľmi ťažké, keďže sociálna situácia obyvateľstva na Slovensku sa zhoršuje už od roku 2020. Potvrdzuje to vývoj miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorá sa v roku 2024 medziročne zvýšila o 0,7 p. b., počet ohrozených chudobou dosiahol viac ako 980 tisíc osôb (graf 29). Z regionálneho hľadiska je priepastný rozdiel medzi mierou chudoby v Prešovskom kraji – 28,0 % (223 974 osôb) a Bratislavskom kraji – 8,6 % (62 274 osôb) a to o 19,4 p. b. Znižovanie chudoby by malo byť dlhodobou prioritou sociálnych politík nielen na národnej úrovni, ale aj na regionálnej, čo sa však nedarí napĺňať. Z pohľadu dimenzií chudoby dominuje miera rizika príjmovej chudoby so 14,5 %, závažná materiálna a sociálna deprivácia dosahuje 7,6 % a miera veľmi nízkej intenzity práce 3,8 %. Aj v jednotlivých dimenziách chudoby je na tom najhoršie práve Prešovský kraj.

Z hľadiska chudoby medzi najohrozenejšie typy domácnosti patria domácnosti osamelého rodiča s jedným a viac deťmi, tzv. neúplné domácnosti (2024: 37,8 %), domácnosti jednotlivca (2024: 28,3 %) a domácnosti s vyšším počtom závislých detí (2024: 19,5 %)61.

60 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“, str. 38.

[online]

„Hlavnými cieľmi vlády v oblasti udržania sociálneho štátu sú najmä:

1. Zastavenie ďalšieho prepadávania životnej úrovne občanov Slovenskej republiky v porovnaní s priemernou životnou úrovňou v Európskej únii a obnovenie rastu životnej úrovne na Slovensku.

2. Efektívny boj so zdražovaním.

3. Zastavenie šírenia chudoby a návrat dôstojnosti do života nízkopríjmových skupín občanov Slovenskej republiky odbúravaním priepastných sociálnych nerovností.“

61 Slovenská štatistika a demografia 3/2025. Monika Rákošová. Miera chudoby alebo sociálneho vylúčenia v slovenských domácnostiach.

[online]

www.nku.gov.sk

Graf 29: Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia na Slovensku a v EÚ27 v rokoch 2015 až 2024 (v %)

24,0

23,7

22,4

21,7

21,8

21,5

21,7

21,5

21,2

21,0

17,3

17,1

15,8

15,2

14,8

13,8

15,6

16,5

17,6

18,3

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

EÚ27

Slovensko

Zdroj: Eurostat; spracovanie NKÚ SR.

NKÚ SR poukazuje na to, že tretí prijatý konsolidačný balík sa dotkne životnej úrovne obyvateľov Slovenska, predovšetkým pracujúcich, SZČO a následne aj rodín s deťmi.

Graf 30: Indexy starnutia v rokoch 2005 až 2024 (v %)

Graf 31: Hrubá miera živorodenosti v rokoch 2000 až 2024 (v ‰)

110

130

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

Index starnutia

Index ekonomickej závislosti starých ľudí (pravá os)

10.1

11.3

8.53

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

Hrubá miera živorodenosti

Zdroj: ŠÚ SR. Eurostat; spracovanie NKÚ SR.

V tejto súvislosti NKÚ SR poukazuje aj na nepriaznivý demografický vývoj, ktorý dokumentuje okrem starnutia obyvateľstva (graf 30) aj vývoj hrubej miery živorodenosti. Počet živonarodených detí klesá už tretí rok po sebe a dostal sa na najnižšiu úroveň 853 živonarodených detí na 100 tisíc obyvateľov za posledných 30 rokov (graf 31). Okrem úprav v dôchodkovom systéme sú preto potrebné zmeny v súčasnej štátnej politike na podporu rodín s deťmi. Nové nástroje v populačnej politike by sa mali stať prioritou vlády SR.

6.2Zdravotníctvo

Podľa návrhu rozpočtu majú v budúcom roku smerovať do zdravotníctva verejné výdavky v celkovom objeme 10,67 mld. eur. Oproti rozpočtu na rok 2025 vzrastú o 9,6 % (935 mil. eur).

MZ SR sa dlhodobo nedarí vysporiadať s pretrvávajúcimi problémami slovenského zdravotníctva, na ktoré NKÚ SR opakovane upozorňuje. Návrh RVS na roky 2026 – 2028 opätovne zvyšuje alokáciu zdrojov do ústavnej zdravotnej starostlivosti a liekovej politiky, pričom ich podiel na celkových výdavkoch VZP sa v čase postupne zvyšuje na úkor ostatných typov zdravotnej starostlivosti

NKÚ SR rozumie potrebe zvýšenej alokácie výdavkov v rámci systému VZP v kontexte starnutia populácie, zvýšenej inflácie ako aj nárastu miezd zdravotníckych pracovníkov, avšak vidí riziko v dlhodobo stagnujúcom a zadlžujúcom sa systéme VZP. Zadlženosť nemocníc nepretržite rastie, vo

www.nku.gov.sk

väčšine prípadov sa neplnia úsporné opatrenia a narastá riziko nedostupnosti poskytovaných služieb z dôvodu starnutia zdravotníckych pracovníkov.

6.2.1 Výdavky verejného zdravotného poistenia

Podstatnú časť celkových výdavkov na zdravotníctvo predstavujú výdavky VZP, ktoré medziročne vzrastú o 564 mil. eur. Celkovo tak systém VZP bude v roku 2026 disponovať sumou 8,8 mld. eur. V náraste výdavkov sú okrem iného zahrnuté aj investície na výstavbu nemocníc z POO a investície od ďalších rezortov v celkovej výške 607 mil. eur. Len zdravotná starostlivosť si v roku 2026 vyžiada o 541 mil. eur viac ako v predchádzajúcom roku.

NKÚ SR negatívne hodnotí, že jedna z najväčších položiek návrhu RVS na roky 2026 až 2028, ktorou sú výdavky VZP, už nie je rozdelená podľa typov zdravotnej starostlivosti, ako to bolo v predchádzajúcich rozpočtoch. V návrhu rozpočtu sa uvádza, že podrobnejšie členenie výdavkov má priniesť až sprievodná dokumentácia k programovej vyhláške MZ SR. NKÚ SR upozorňuje, že transparentnosť rozpočtového procesu VZP je nevyhnutné pre objektívne posúdenie využívania verejných financií v zdravotníctve. Nedostatočné členenie výdavkov a oneskorené vydanie programovej vyhlášky, ktoré každoročne prichádza až po začiatku fiškálneho obdobia, zvyšuje riziko nedostatočného monitorovania výdavkov systému VZP.

Výdavky VZP dlhodobo rastú a od roku 2015 rastú rýchlejšie ako HDP SR (graf 32). Rýchly nárast výdavkov VZP spôsobuje, že dostupné zdroje nestačia na ich pokrytie, čo si vyžaduje opakované dofinancovanie systému. V posledných rokoch bol tiež zaznamenaný prudký nárast výdavkov na lieky hradené zo zdrojov VZP, na ktorý NKÚ SR opakovane upozornil62. Očakávané zníženie v roku 2025, je spôsobené pozastavením kategorizácie liekov v septembri 2024 a nízkym počtom zaradených liekov v prvej polovici roku 2025. Z dôvodu rizika neefektívne vynakladaných zdrojov VZP na lieky začal NKÚ SR v roku 2025 kontrolu na MZ SR zameranú na systém kategorizácie liekov.

Graf 32: Vývoj výdavkov na VZP, lieky vydané na lekársky predpis a HDP v bežných cenách (v % oproti hodnote roka 2015)

100

125

150

175

200

225

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

OS 2025

R 2026

celkové výdavky VZP

HDP

výdavky na lieky vydané na lekársky predpis

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, MZ SR, NCZI, údaje z prezentácie Rady pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve; spracovanie NKÚ SR.

Celkové zdroje na VZP rastú spolu s celkovými výdavkami na túto oblasť. Najrýchlejšie rastúcimi oblasťami sú ústavná zdravotná starostlivosť a výdavky na lieky. Rast výdavkov na ústavnú zdravotnú starostlivosť spôsobuje najmä rast miezd zdravotníckych pracovníkov a inflácia. Podiel týchto dvoch skupín výdavkov sa v čase zvyšuje na úkor ostatných oblastí zdravotnej starostlivosti, najmä všeobecnej

62 Rok 2025 je podľa očakávanej skutočnosti pri výdavkoch na lieky približne na úrovni rastu HDP (v % oproti hodnote roka 2015), pričom v roku 2026 sa očakáva mierne zníženie pod hodnotu rastu HDP. NKÚ SR upozorňuje, že očakávaná skutočnosť ani rozpočet výdavkov na lieky nemusí zohľadňovať skutočnosť.

www.nku.gov.sk

ambulantnej starostlivosti (graf 33). V roku 2025 presiahne ich podiel 60 % z celkového balíka výdavkov VZP. Podľa údajov MZ SR prezentovaných na stretnutí Rady pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve na rok 2026 by mal tento podiel dosiahnuť 58,6 %. V návrhu rozpočtu sa v roku 2026 predpokladá zvýšenie bázy mzdových výdavkov o 294 mil. eur a liekových výdavkov o 117 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku. Zo zvýšených výdavkov systému VZP o 587 mil. eur pripadá až 70 % na mzdy a lieky. V prípade liekov ide o dobiehajúci dopad kategorizácie po novele zákona č. 363/2011 Z. z. z roku 2022, ktorou sa začalo dlhodobé prekračovanie rozpočtovaných výdavkov na lieky.

Graf 33: Vývoj štruktúry výdavkov VZP (v %)

31,3

34,6

35,9

39,6

38,4

22,3

21,2

20,0

20,7

20,2

17,2

17,5

17,4

16,0

18,2

100

2022

2023

2024

OS 2025

R 2026

Iné výdavky VZP

Ostatné výdavky na ZS

Zdravotnícke pomôcky

Všeobecná ambulantná starostlivosť

Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky

Špecializovaná ambulantná starostlivosť

Lieky a dietetické potraviny

Ústavná zdravotná starostlivosť

Zdroj: MZ SR, MF SR, vrátane údajov z prezentácie Rady pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve; spracovanie NKÚ SR.

Úspory v zdravotníctve sa opätovne nedarí napĺňať, pričom MZ SR v spolupráci s ÚV SR viaceré úsporné opatrenia ruší alebo odkladá63. Ukončené a pozastavené úsporné opatrenia mohli potenciálne ušetriť 228,2 mil. eur z celkovo plánovaných 483 mil. eur. Podľa revízie výdavkov na zdravotníctvo64 mali byť v rokoch 2023 a 2024 dosiahnuté úspory v zdravotníctve vo výške takmer 443 mil. eur. Podľa údajov ÚV SR sa však podarilo v dvoch rokoch ušetriť 112 mil. eur. Na rok 2026 je v rozpočte naplánovaná úspora vo výške 232 mil. eur65, ktorú NKÚ SR v kontexte nenaplnených úsporných opatrení v predošlých rokoch považuje za príliš ambicióznu. Veľmi slabé napĺňanie úsporných opatrení, ktoré by systému VZP mohli ušetriť značnú časť finančných prostriedkov vníma NKÚ SR ako riziko neefektívneho vynakladania verejných financií a tejto problematike sa plánuje naďalej venovať.

6.2.2Posilňovanie spolupráce so zainteresovanými stranami

V júni 2025 bolo podpísané Memorandum o nastolení spravodlivosti vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti. Signatármi memoranda sú MZ SR, Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia štátnych nemocníc SR a všetky tri zdravotné poisťovne. Ide o reakciu na pretrvávajúce problémy, najmä na neobjektívne rozdiely vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti. Cieľom memoranda je

63 Celkovo bolo ukončených deväť a pozastavené tri z celkového počtu 28 úsporných opatrení.

64 Revízia výdavkov na zdravotníctvo. ÚHP MF SR, september 2022. [

online

65 MZ SR identifikoval úsporné opatrenia v oblasti liekov vo výške 149 mil. eur a v ústavnej zdravotnej starostlivosti 64 mil. eur. Predpoklad naplnenia úspor spočíva v uhrádzaní spätných platieb od farmaceutických spoločností do ZP. Tiež v uhrádzaní vyrovnávacích rozdielov pri prekračovaní limitov v rokoch 2018 – 2022, ktoré ostali uviaznuté vo farmaceutických spoločnostiach a MZ SR sa ich snaží legislatívne vymôcť späť do systému VZP. V ďalšom kroku plánuje MZ SR ušetriť prostredníctvom revízie úhrad liekov vrátane vyňatia neúčinných a neesenciálnych liekov z kategorizačného zoznamu, teda už viac nebudú hradené z prostriedkov VZP. Predpokladané ďalšie úspory súvisia s prijatím legislatívy upravujúcej prahové hodnoty vstupu liekov a limit spoluúčasti pacientov.

www.nku.gov.sk

dosiahnuť spravodlivosť v tomto financovaní najneskôr počas roka 2027. Dokument obsahuje konkrétne kroky k dosiahnutiu tohto cieľa, vrátane harmonogramu a rozdelenia zodpovedností.

V rovnakom období bolo podpísané aj Memorandum o spolupráci medzi MZ SR a Zväzom ambulantných poskytovateľov. Signatári sa v ňom hlásia k potrebe dlhodobej stabilizácie ambulantného sektora založenej na odbornom, koordinovanom a dátovo podloženom prístupe. Cieľom je vytvorenie podmienok pre dostupnú, kvalitnú a ekonomicky udržateľnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých poistencov. Memorandum definuje konkrétne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé priority a predpokladá zriadenie spoločnej implementačnej skupiny.

Obe memorandá majú potenciál zvýšiť transparentnosť, efektívnosť a účinnosť napĺňania rozpočtu v ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti, teda v dvoch kľúčových podoblastiach zdravotníctva a NKÚ SR tieto aktivity víta a bude sledovať ich fungovanie v praxi.

Novovytvorená Rada pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve dosiahla reálnu funkčnosť až tesne pred finalizáciou návrhu rozpočtu. V júni 2025 bol vo vestníku MZ SR zverejnený jej štatút a v tom istom období sa uskutočnilo aj nulté zasadnutie Výboru pre tvorbu rozpočtu. Dá sa teda konštatovať, že rada začala formálne fungovať v júni 2025. Napriek tomu ešte v polovici septembra 2025 nebol sfinalizovaný zoznam členov pracovných skupín ani doriešený režim pozorovateľov. Pozitívnym signálom je uskutočnenie ustanovujúceho zasadnutia Výboru pre monitoring a Výboru pre tvorbu rozpočtu, ktoré sa konalo 23. septembra 2025, na ktoré bol ako pozorovateľ pozvaný aj zástupca NKÚ SR. Podľa štatútu majú byť zápisnice z rokovaní zverejňované na stránke ministerstva66, no ani zápisnica z nultého, ani z ustanovujúceho zasadnutia neboli k októbru zverejnené. So vznikom tejto rady sú spojené značné očakávania týkajúce sa zvýšenej transparentnosti a zlepšenia rozpočtového procesu v zdravotníctve, avšak NKÚ SR konštatuje, že tieto očakávania zatiaľ neboli naplnené.

6.2.3Vybrané systémové riziká v sektore zdravotníctva

NKÚ SR vo svojich výstupoch opakovane upozorňuje na mnohé dlhodobo neriešené systémové riziká v slovenskom zdravotníctve. Tvorba rozpočtu môže byť priestorom na postupné riešenie aspoň niektorých z nich tým, že sa verejné zdroje alokujú do oblastí s najväčšími rizikami a ich čerpanie sa podmieni systémovými zmenami. Predložený rozpočet však neobsahuje reformné prvky a pôsobí skôr udržiavacím dojmom. V ďalšom texte poukazujeme na tri vybrané systémové zlyhania:

•neschopnosť slovenského zdravotníctva dosahovať adekvátne výsledky,

•riziká zdravotnej dostupnosti plynúce z vysokého priemerného veku lekárov,

•a pretrvávajúce zadlžovanie sa nemocníc.

NKÚ SR dlhodobo a opakovane poukazuje na to, že výsledky slovenského zdravotníctva sú neuspokojivé, pričom na to upozorňujú aj ďalšie inštitúcie. NBS vo svojej správe67 z júla 2025 konštatovala: „Zdravie obyvateľstva naďalej predstavuje vážny problém. Slovensko dosahuje dlhodobo nepriaznivé zdravotné výsledky, čo poukazuje na naliehavú potrebu hĺbkových reforiem v zdravotníctve. Zlepšenie zdravotného stavu populácie je kľúčové na zvýšenie celkovej kvality života, ale súčasne aj z hľadiska výkonnosti ekonomiky a dlhodobej udržateľnosti verejných financií.“ Podľa MZ SR nie je splniteľný ani jeden cieľ stanovený do roku 2030 ohľadom desiatich sledovaných ukazovateľov zdravotného stavu obyvateľstva.68

66 Podstránka webového sídla MZ SR venovaná rade je na tomto mieste: [

online

67 Štrukturálne výzvy 2025. Národná banka Slovenska. júl 2025.

[online]

68 Súhrnná správa o vývoji v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014-2030 za rok 2024. MZ SR. jún 2025. [

online

www.nku.gov.sk

Ak by Slovensko maximalizovalo efektívnosť využívania zdrojov vynakladaných v zdravotníctve, priemerný občan by sa dožil v zdraví o 3,47 rokov viac. Podľa štúdie publikovanej v júli 2025 v časopise The Lancet69, ktorá merala neefektívnosť výdavkov na zdravotníctvo v 201 krajinách sveta za obdobie rokov 1995 až 2022, patrí Slovensko medzi krajiny EÚ s najvyššou mierou neefektívnosti (graf 34). Autori štúdie prepočítali, o koľko vyšší by bol ukazovateľ počtu zdravých rokov života70, ak by krajina využila daný objem prostriedkov vynaložený v zdravotníctve maximálne efektívne. Znepokojujúce je, že táto hodnota bola v roku 2022 vyššia ako v roku 1995, čo naznačuje zhoršovanie efektívnosti slovenského zdravotníctva. Keďže po roku 2022 slovenské zdravotníctvo nezaznamenalo žiadne zásadné systémové zlepšenia, možno predpokladať, že podobná miera neefektívnosti pretrváva aj v súčasnosti a bude sprevádzať aj vynakladanie verejných zdrojov rozpočtovaných na zdravotníctvo pre budúci rok.

Graf 34: Neefektivita zdravotníctva krajiny (v dodatočných rokoch zdravého života)

Malta

Španielsko

Taliansko

Portugalsko

Rakúsko

Chorvátsko

Grécko

Luxembursko

Slovinsko

Česká republika

Švédsko

Dánsko

Francúzsko

Maďarsko

Cyprus

Bulharsko

Rumunsko

Nemecko

Poľsko

Estónsko

Írsko

Slovensko

Fínsko

Belgicko

Holandsko

Lotyšsko

Litva

neefektivita v roku 2022

priemer krajín EÚ 27

neefektivita v roku 1995

Zdroj: Dáta zo štúdie Global, regional, and national health-care inefficiency and associated factors in 201 countries, 1995–2022: a stochastic frontier meta-analysis for the Global Burden of Disease Study 2023. The Lancet. júl 2025.

Priemerný vek lekárov71 bol v roku 2024 na úrovni 47 rokov. Databáza Sociálnej poisťovne obsahuje pri každom poistencovi aj údaj o roku narodenia, čo umožňuje analýzu vekovej štruktúry v členení podľa ISCO číselníka72. Priemerný vek lekárov znižuje najmä početná skupina lekárov bez špecializácie (ISCO 2211003), u ktorých bol priemerný vek 33 rokov. Na druhej strane, všeobecní lekári pre dospelých, ako aj pre deti a dorast (ISCO 2211001 a 2211002) mali priemerný vek 53 rokov. V podskupine lekárov špecialistov (ISCO 2212) dosahoval v roku 2024 priemerný vek 51 rokov.

NKÚ SR upozorňuje na vážne riziko zníženia dostupnosti zdravotnej starostlivosti v oblastiach, kde veľkú časť pracovníkov tvoria osoby vo veku 65 a viac. Detailnejší pohľad na dáta ukazuje viacero špecializácií, kde bol značný podiel lekárov vo veku nad touto hranicou. Viac ako štvrtinu tvoria lekári starší ako 65 rokov – napríklad medzi všeobecnými lekármi a medzi vekovou štruktúrou ohrozenými profesiami sa nachádza viacero pediatrických špecializácií (pediatrický kardiológ, pediatrický infektológ, všeobecný pediater, pediater intenzívnej medicíny, pediatrický neurológ, detský chirurg) (graf 35).

69 Lastuka A, Breshock MR, Hay SH, et al. Global, regional, and national health-care inefficiency and associated factors in 201 countries, 1995–2022: a stochastic frontier meta-analysis for the Global Burden of Disease Study 2023. The Lancet Global Health. 15 July 2025.

[online]

70 Health-adjusted life expectancy (HALE).

71 ISCO skupina 221.

72 ISCO je medzinárodná štandardná klasifikácia zamestnaní (International Standard Classification of Occupations), ktorú zaviedla medzinárodná organizácia práce (ILO). V analýze bola použitá aktuálna verzia klasifikácie SK ISCO-08.

www.nku.gov.sk

Graf 35: Veková štruktúra vybraných lekárskych profesií (ISCO klasifikácia) v roku 2024

Lekár bez špecializácie

Zubní lekári

Detský chirurg

Pediatrický neurológ

Pediater intenzívnej medicíny

Pneumoftizeológ

Lekár klinickej biochémie

Všeobecný lekár pre deti a dorast (pediater)

Všeobecný lekár pre dospelých

Pediatrický nefrológ

Algeziológ

Lekár klinickej mikrobiológie

Infektológ

Pediatrický kardiológ

Lekár hygienik/lekár vo verejnom zdravotníctve

Lekár pracovného lekárstva

0,0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

0,8

0,9

1,0

do 29

30 - 39

40 - 49

50 - 59

60 - 64

65+

Zdroj: Sociálna poisťovňa; spracovanie NKÚ SR.

Záväzky trinástich najväčších univerzitných (UN) a fakultných nemocníc (FN) prekročili v prvom polroku 2025 na úrovni istiny bez transferov úroveň 1,27 mld. eur. Nárast záväzkov predpokladalo MF SR v roku 2025 na maximálnej úrovni 100 mil. eur vo všetkých verejných zdravotníckych zariadeniach (ZZ). Tento nárast prekročilo 13 ZZ za menej ako pol roka. Ku koncu júna 2025 bolo takmer 70 % záväzkov po lehote splatnosti a najväčší dlh, viac ako pol miliardy eur eviduje SP (graf 36). Tento dlh tvorí 43 % na celkových záväzkoch vybraných ZZ, pričom v SP je 94,5 % záväzkov po lehote splatnosti, čo preukazuje dlhodobé neplatenie odvodov ZZ za svojich zamestnancov.

Graf 36: Záväzky 13 univerzitných a fakultných nemocníc na úrovni istiny bez transferov k 30. 6. 2025 (v mil. eur)

161

116

516

260

101

Sociálna poisťovňa

Dodávatelia

Iné záväzky (bez transferov)

Zamestnanci

Daňový úrad

Zdravotné poisťovne

100

200

300

400

500

600

V lehote splatnosti 06/2025

Po lehote splatnosti 06/2025

Zdroj: MZ SR, MO SR; spracovanie NKÚ SR.

Záväzky UN a FN voči dodávateľom dosiahli 421 mil. eur, z čoho 260 mil. eur (61,7 %) sú záväzky po lehote splatnosti. Voči Národnej transfúznej službe SR (NTS SR) majú UN a FN záväzky vo výške 22,8 mil. eur z dôvodu neplatenia za krv a krvné produkty. NTS SR tak musí naďalej pomáhať štát, aby vyviazla z druhotnej platobnej neschopnosti. V roku 2024 prebehlo oddlženie v prospech NTS SR vo výške 7,32 mil. eur, ktoré dlžila SP za predchádzajúce obdobia. Ku koncu júna boli záväzky NTS SR na úrovni 45,4 mil. eur pričom pohľadávky predstavujú 34,1 mil. eur. Splatenie pohľadávok by tak NTS SR

www.nku.gov.sk

nestačilo na vyrovnanie všetkých záväzkov a bez pomoci štátu by skončila v platobnej neschopnosti. NKÚ SR zdôrazňuje potrebu včasného uhrádzania záväzkov v rezorte zdravotníctva, a to nielen voči dodávateľom, ale aj voči ostatným verejným inštitúciám, keďže cyklické oddlžovanie je len krátkodobým riešením.

6.3 Obrana

V posledných rokoch rastie v EÚ priorita posilňovania vojenských kapacít v kontexte zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia a záväzku posilniť obranné a odstrašovacie schopnosti členských štátov. V roku 2024 vynaložili krajiny EÚ na obranu spolu 343 mld. eur (1,9 % HDP, graf 37), pričom prognózy pre rok 2025 očakávajú prekročenie 2 % HDP na úroveň 392 mld. eur. SR zaznamenala od roku 2014 zdvojnásobenie týchto výdavkov, keď v roku 2014 dala na obranu 0,98 % a v tomto roku očakáva 2,03 % HDP. Pre rok 2026 sú výdavky SR na obranu rozpočtované vo výške 2 % HDP.

Graf 37: Vývoj výdavkov na obranu v krajinách EÚ (v mld. eur)

100

200

300

400

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

Celkové výdavky na obranu

Investície do obrany*

Zdroj: European Defence Agency; spracovanie NKÚ SR.

*výdavky na obstarávanie obranného vybavenia vrátane výdavkov na výskum a vývoj

V roku 2024 dosiahli v EÚ investície do obrany 106 mld. eur, čo je 31 % celkových výdavkov krajín EÚ na obranu (graf 37). V roku 2025 sa očakáva ďalší rast k hranici 130 mld. eur. Členské štáty sú výrazne nad dohodnutou kolektívnou referenčnou hodnotou 20 %. Kľúčovým motorom bol nákup obranného vybavenia, ktorý vzrástol na 88 mld. eur (medziročne o 39 %). Tento trend bude pokračovať v dôsledku nových rozpočtových navýšení a významných kontraktov uzatvorených v roku 2024. Celkové výdavky na výskum a vývoj v oblasti obrany dosiahli v roku 2024 výšku 13 mld. eur a v roku 2025 sa očakáva ich zvýšenie na 17 mld. eur. Európska obranná agentúra upozorňuje, že hoci je rast investícií výrazný, podiel spolupráce medzi členskými štátmi zostáva relatívne nízky. To predstavuje strategickú príležitosť efektívnejšie využívať spoločné mechanizmy financovania EÚ, podporovať interoperabilitu zbraňových systémov a zvyšovať návratnosť vynaložených prostriedkov.

Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí 6. marca 2025 rokovala o európskej obrane a prijala závery, ktoré majú za cieľ posilniť obranné kapacity EÚ. Na základe týchto záverov bola koncom marca vypracovaná „Spoločná biela kniha pre európsku obrannú pripravenosť do roku 2030“.73 Biela kniha uvádza strategický kontext v oblasti európskej bezpečnosti, definuje strategický cieľ a predstavuje konkrétny plán na dosiahnutie tohto cieľa. Zameriava sa tiež na podporu Ukrajiny, kritické kapacitné nedostatky a vytvorenie konkurencieschopnej a inovatívnej obrannej základne EÚ.

Strategickým cieľom je dosiahnuť plnú európsku obrannú pripravenosť do roku 2030. Cieľ má byť dosiahnutý prostredníctvom masívnych investícií, rozvoja obranného priemyslu a intenzívnejšej

– Biela kniha 2030. [

online

www.nku.gov.sk

spolupráce členských štátov. Hlavným prostriedkom pre zvýšenie investícií je plán ReArm Europe, ktorý stavia na piatich pilieroch pre urýchlené a výrazné zvýšenie európskych výdavkov na obranu: nové pôžičky pre masívne navýšenie obranných investícií, aktivácia národnej únikovej doložky z Paktu stability a rastu, väčšia flexibilita existujúcich nástrojov EÚ s cieľom zvýšiť investície do obrany, príspevky Európskej investičnej banky, mobilizácia súkromného kapitálu.

Vďaka plánu ReArm Europe možno očakávať ďalší významný nárast výdavkov na obranu v nasledujúcich štyroch rokoch. EK v apríli 2025 navrhla zaviesť štvrté odvetvie v rámci platformy STEP74 – obranu – a rozšíriť finančné stimuly dostupné v rámci platformy STEP pre politiku súdržnosti. Tieto novinky boli zavedené v návrhu nariadenia, pokiaľ ide o stimulovanie investícií do obrany v rozpočte EÚ75 a v návrhu nariadenia v rámci strednodobého preskúmania politiky súdržnosti76.

Na samite NATO v dňoch 24. a 25. júna 2025 v Haagu bolo deklarované, že členské krajiny NATO do roku 2035 zvýšia svoje výdavky na obranu na 5 % svojho HDP77. Slovenský prezident podporil odloženie nového cieľa výdavkov NATO na obranu vo výške 5 % HDP do roku 2035.

Na európskej úrovni zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní transparentnosti a znižovaní rizík pri využívaní verejných zdrojov aj Medzinárodná rada audítorov NATO (IBAN), ktorá vykonáva nezávislé audity v oblasti obranných investícií a výdavkov (box 5). Bola založená v roku 1953, štyri roky po podpísaní zakladajúcej zmluvy NATO a jej hlavným mandátom je poskytnúť Severoatlantickej rade (NAC) a vládam členských krajín NATO uistenie, že spoločné fondy boli riadne použité na vyrovnanie schválených výdavkov. Práca IBAN sa riadi tromi základnými hodnotami: nezávislosťou, integritou a profesionalitou.

Box 5: Výročná správa IBAN za rok 2024

Výročná správa IBAN za rok 2024 konštatuje, že IBAN v sledovanom období zabezpečovala nezávislé finančné a výkonnostné audity subjektov NATO a Programu bezpečnostných investícií NATO (NSIP), pričom audity pokryli viac ako 9 mld. eur. V roku 2024 sa uskutočnilo 23 zasadnutí IBAN, v rámci ktorých bolo vykonaných 27 auditov (24 v rámci NATO, 3 mimo NATO) a vydaných 54 stanovísk (27 finančných, 27 k súladu).

NKÚ SR oceňuje pokračujúci trend zvyšovania kvality finančných výkazov, avšak konštatuje pretrvávajúci vysoký počet nevyriešených odporúčaní, čo poukazuje na potrebu efektívnejšieho mechanizmu ich implementácie. V oblasti výkonnostných auditov bol realizovaný jeden rozsiahly audit týkajúci sa vojenských cvičení NATO (utajená správa).

V rámci NSIP bolo vydaných 60 správ o výdavkoch, ktoré monitorovali 283 mil. eur (3 % výdavkov NSIP). NKÚ SR upozorňuje, že až 50 % stanovísk bolo modifikovaných, najmä z dôvodu výdavkov mimo schválenej oblasti, nedostatočnej dokumentácie, prekročenia nákladov a nedodržania postupov verejného obstarávania.

Rozpočet IBAN na rok 2024 predstavoval 5,22 mil. eur, pričom 29 % pracovných miest zostalo neobsadených, čo môže negatívne ovplyvniť kapacity IBAN pri plnení jej úloh. Z celkového počtu 4 032 osobodní bolo 87 % využitých na audity (59 % finančné, 32 % výkonnostné, 9 % NSIP), pričom podiel výkonnostných auditov prekročil plánovaný cieľ (32 % vs 25 %).

Pozitívne možno hodnotiť spoluprácu IBAN s národnými kontrolnými inštitúciami a medzinárodnými partnermi, ako aj podpis memoránd o spolupráci s ČR, Severným Macedónskom a Rumunskom. Len 68 % stanovísk však

Strategic Technologies for Europe Platform - European Union (STEP)

EUR-Lex - 52025PC0188 - EN - EUR-Lex

Inforegio – Modernizovaná politika súdržnosti: Preskúmanie v polovici trvania

77 3,5 % HDP na financovanie základných obranných potrieb a plnenie cieľov spôsobilostí NATO a 1,5 % HDP na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad na ochranu kritickej infraštruktúry, obranu sietí a posilnenie obrannej priemyselnej základne.

www.nku.gov.sk

bolo vydaných v stanovenom termíne (cieľ bol 100 %), čo poukazuje na potrebu zlepšenia v oblasti včasnosti výstupov.

Dôležitými míľnikmi boli včasné vydanie Výročnej správy za rok 2024 ako aj schválenie nových strategických priorít na obdobie 2025 – 2029, ktoré smerujú k posilneniu kapacít, zlepšeniu spolupráce a zvýšeniu viditeľnosti IBAN.

Celkovo možno konštatovať, že IBAN v roku 2024 významne prispela k transparentnosti a zodpovednosti v rámci NATO, avšak naďalej čelí výzvam v oblasti včasnosti výstupov, implementácie odporúčaní a zabezpečenia dostatočných ľudských zdrojov.

6.3.1 Vývoj rozpočtu a najväčšie investície

NKÚ SR konštatuje, že štruktúra plánovaných výdavkov kapitoly MO SR je v súlade s odporúčaniami NATO, ktoré stanovujú, že podiel personálnych výdavkov by nemal presiahnuť 50 % celkových obranných výdavkov a na modernizačné projekty by malo smerovať minimálne 20 % rozpočtu. V návrhu rozpočtu na rok 2026 tvoria bežné výdavky kapitoly MO SR 63 % celkových výdavkov, pričom 43 % z tejto sumy je určených na osobné výdavky vojakov a zamestnancov. Kapitálové výdavky predstavujú 37 % rozpočtu rezortu.

NKÚ SR upozorňuje, že plánované tempo rastu obranných výdavkov SR pre roky 2026 až 2028 (3,6 – 4 % HDP) významne prevyšuje prognózovaný rast HDP (1,3 – 1,8 %). To v čase konsolidácie rozpočtu zvyšuje dôraz na preukázateľnú efektívnosť obstarávaní a nadväznosť investícií na dlhodobé strategické dokumenty SR.78 Bezprecedentný rast celkových obranných výdavkov v roku 2024 vo výške 21,04 % sa v roku 2025 znížil na 7,29 %. Celkové obranné výdavky sa pre rok 2026 zvyšujú o 99,9 mil. eur na sumu 2,88 mld. eur (graf 38).

Graf 38: Vývoj výdavkov na obranu v SR (v mld. eur)