Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo

45. schôdza výboru

Číslo: KNR-VZD-5757/2025-6

143

U z n e s e n i e

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo

z 9. októbra 2025

k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 919)

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 919);

A. s ú h l a s í

s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 919);

B. o d p o r ú č a

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 919) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:

1.V čl. I bode 2 sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 2“.

Ide o úpravu nezrovnalosti v označení odseku. Ustanovenie § 3 ods. 3 písm. d) nie je rozčlenené na body. Z kontextu vyplýva, že má ísť o novelizáciu § 3 ods. 2 písm. d) štvrtého bodu až ôsmeho bodu.

2. V čl. I bode 6, § 3 ods. 3 písm. h) sa za slovo „alebo“ vkladá slovo „sa“ a za slovo „bydlisko“ sa vkladá slovo „dieťaťa“.

V záujme sprehľadnenia dotknutého ustanovenia a zabezpečenia právnej istoty sa spresňuje postup pri preukazovaní bydliska dieťaťa v inom členskom štáte tak, aby zdravotná poisťovňa akceptovala toto oznámenie vždy, keď jej bude predložené.

3.V čl. I bod 32 znie:

„32. V § 11 ods. 7 písm. h) sa za slová „zahraničného študenta“ vkladá čiarka a slová „na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná“ sa nahrádzajú slovami „ktorý študuje na základe medzištátnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná“.“.

Ide o gramatickú úpravu bez normatívneho charakteru, ktorú vzhľadom na znenie predmetného novelizačného bodu nebolo možné uviesť v časti A tohto stanoviska.

4. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:

„35. V § 12 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) štát podiel celkovej platby štátu podľa § 12a ods. 1 a vymeriavacieho základu určeného podľa denného počtu poistencov štátu z ročného zúčtovania poistného za kalendárny rok, ktorý tri roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa celková platba za poistencov štátu určuje,“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Určenie sadzby poistného pre štát sa má viazať na počty poistencov štátu z ročného zúčtovania spred troch rokov s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť tvorby rozpočtu verejného zdravotného poistenia tak, aby v čase tvorby rozpočtu už boli

k dispozícii všetky údaje pre výpočet sadzby.

5. V čl. I sa za bod 35 vkladá nový bod 36, ktorý znie:

„36. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 12a

Celková platba štátu

(1)Celková platba štátu na príslušný kalendárny rok je rozdiel rozpočtovaných výdavkov verejného zdravotného poistenia na príslušný kalendárny rok podľa odseku 2 a príjmov verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy zverejnenej v septembri predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len „prognózované príjmy“) zvýšený o 550 miliónov eur a znížený o očakávané zostatky na účtoch zdravotných poisťovní z predchádzajúceho kalendárneho roka a o očakávané nedaňové príjmy verejného zdravotného poistenia zdravotných poisťovní v príslušnom kalendárnom roku. Celková platba štátu určená podľa prvej vety sa uvádza v rozpočte verejnej správy na príslušný kalendárny rok.

(2)Rozpočtované výdavky verejného zdravotného poistenia na príslušný kalendárny rok zohľadňujú

a) mieru inflácie odhadovanú Výborom pre makroekonomické prognózy,

b) výdavky vyplývajúce z platných všeobecne záväzných právnych predpisov a navrhovaných všeobecne záväzných právnych predpisov schválených vládou Slovenskej republiky,

c) výdavky vyplývajúce zo starnutia populácie, z chorobnosti s vplyvom na spotrebu liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok,

d) úsporné opatrenia schválené vládou Slovenskej republiky,

e) výdavky zdravotnej poisťovne na povinné príspevky zdravotnej poisťovne podľa osobitného predpisu,52ab)

f) výdavky zdravotnej poisťovne, ktoré nie sú výdavkami na zdravotnú starostlivosť a nie sú ani výdavkami podľa písmena e).

(3) Ak sa v priebehu kalendárneho roka príjmy verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy zverejnenej v septembri kalendárneho roka zmenia oproti prognózovaným príjmom o viac ako 1,5%, celková platba štátu podľa odseku 1 sa upraví priamo úmerne tejto zmene nariadením vlády Slovenskej republiky.“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Ustanovuje sa spôsob určenia platby štátu tak, aby platba pokrývala potreby verejného zdravotného poistenia a zároveň ponecháva rezervu 550 mil. eur. Zároveň sa ustanovuje spôsob určenia limitu výdavkov verejného zdravotného poistenia.

Ustanovenie tiež reaguje na situáciu, kedy sa skutočné príjmy verejného zdravotného poistenia výraznejšie odchyľujú od rozpočtovaných príjmov. V prípade odchýlky, presahujúcej 1,5% (v rozpočte roku 2025 táto suma predstavuje cca 105 mil. eur) dôjde k zmene celkovej platby štátu tak, aby reagovala na aktuálny vývoj ekonomiky.

6. V čl. I sa za bod 38 vkladajú nové body 39 a 40, ktoré znejú:

„39. V § 13 odsek 13 znie:

„(13) Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.“.

40. V § 13 ods. 18 sa vypúšťa druhá veta.“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Úprava ustanovenia v odseku 13 a vypustenie ustanovenia v odseku 18 z dôvodu presnejšej a komplexnejšej definície postupu, ustanovenom v § 12a.

7. V čl. I sa za bod 45 vkladá nový bod 46, ktorý znie:

„46. V § 19 odseky 23 a 24 znejú:

„(23) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov52) a predložiť ho ministerstvu zdravotníctva do 10. novembra kalendárneho roka. K ročnému zúčtovaniu zdravotná poisťovňa priloží skutočný denný počet poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 za predchádzajúci kalendárny rok. Na účely ročného zúčtovania poistného plateného štátom sa počet poistencov štátu zaokrúhľuje na celé čísla nadol.

(24) Ministerstvo zdravotníctva na základe ročného zúčtovania poistného podaného zdravotnou poisťovňou podľa odseku 23 a výšky preddavkov uhradených podľa § 16 ods. 2 písm. e) určí podiel zdravotnej poisťovne na celkovej platbe za poistencov štátu podľa § 12a a každej zdravotnej poisťovni určí výšku jej pohľadávky alebo záväzku voči každej zdravotnej poisťovni. Oznámenie o výške podielu jednotlivých zdravotných poisťovní na celkovej platbe za poistencov štátu podľa § 12a a o výške vzájomných pohľadávok a záväzkov sa doručuje všetkým zdravotným poisťovniam do 15. novembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči inej zdravotnej poisťovni spôsobom podľa prvej vety, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok inej zdravotnej poisťovni do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Výška podielu jednotlivých zdravotných poisťovní na celkovej platbe za poistencov štátu podľa § 12a sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta.“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Upravuje sa spôsob vykonania ročného zúčtovania poistného plateného štátom tak, aby ročné zúčtovanie prebehlo iba medzi zdravotnými poisťovňami, bez dodatočných vstupov štátu.

8.V čl. I sa vypúšťajú body 52 a 53.

Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Vypustenie bodov sa premietne do článku o účinnosti.

Ide o odstránenie kolidujúcej úpravy. Vzhľadom na zmeny v predmetných ustanoveniach obsiahnutých v parlamentnej tlači 1009, je potrebné vykonať tieto úpravy.

9. V čl. I bode 62 sa § 27 dopĺňa odsekom 15, ktorý znie:

„(15) Ak po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o mesačnom prerozdeľovaní úrad zistí, že počet poistencov zaradených do jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupín, diagnosticko-nákladových skupín alebo nákladových skupín zdravotníckych pomôcok oznámených zdravotnou poisťovňou úradu pre potreby mesačného prerozdeľovania je nesprávny, úrad v konaní o mesačnom prerozdeľovaní nepostupuje podľa osobitného predpisu52aa) a správny počet

poistencov zaradených do jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupín, diagnosticko-nákladových skupín alebo nákladových skupín zdravotníckych pomôcok zohľadní v konaní o ročnom prerozdeľovaní. Ak úrad po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o ročnom prerozdeľovaní zistí skutočnosti podľa prvej vety, postupuje podľa osobitného predpisu.52aa) Zodpovednosť zdravotnej poisťovne za porušenie povinnosti podľa § 25 ods. 1 písm. j) týmto nie je dotknutá.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 52aa znie:

„52aa) § 62 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.“.“.

V súvislosti s navrhovanou zmenou sa vykoná úprava úvodnej vety v bode 62.

V zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 písm. d), e) a písm. g) až j) zákona č. 580/2004 Z. z. sú zdravotné poisťovne povinné oznamovať úradu pre dohľad pre potreby mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné počet poistencov zaradených do farmaceuticko-nákladových skupín, diagnosticko-nákladových skupín, do nákladových skupín zdravotníckych pomôcok a údaje o poistencoch zaradených do uvádzaných nákladových skupín. V aplikačnej praxi sa však vyskytli prípady, kedy bolo dodatočne, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné zistené, že predmetné údaje oznámené úradu pre dohľad zo strany zdravotných poisťovní neboli správne. Inštitút prerozdeľovania je mimoriadne dôležitý pre zachovanie stability systému verejného zdravotného poistenia. Zrušenie rozhodnutí o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné by mohlo túto stabilitu zásadným spôsobom narušiť, nakoľko v prípade zrušenia rozhodnutí o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné by si museli zdravotné poisťovne medzi sebou počas kalendárneho roka navzájom vysporiadavať úhrady realizované na základe predmetných rozhodnutí, čo by v prípade, ak by sa dodatočne zistené nesprávnosti týkali viacerých, prípadne všetkých kalendárnych mesiacov kalendárneho roka, znamenalo významný zásah do fungovania zdravotných poisťovní. Za účelom zachovania stability systému verejného zdravotného poistenia sa preto javí vhodné, prípady, kedy úrad pre dohľad z akéhokoľvek relevantného zdroja (či už z vlastnej činnosti, z oznámenia zdravotnej poisťovne, či od iného subjektu) dodatočne, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o mesačnom prerozdeľovaní zistí, že údaje o počte poistencov zaradených do vyššie uvádzaných nákladových skupín oznámené zo strany niektorej zo zdravotných poisťovní úradu pre dohľad v procese mesačného prerozdeľovania preddavkov

na poistné neboli správne, aby tieto nesprávnosti úrad pre dohľad odstránil v procese ročného prerozdeľovania poistného (t. j. nedošlo by k obnove konaní vedených vo veci mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné a k následnému zrušeniu rozhodnutí o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné). V procese ročného prerozdeľovania poistného tak budú zohľadnené správne údaje o počte poistencov zaradených do vyššie uvádzaných nákladových skupín a na tomto základe budú prípadné diskrepancie vyskytujúce sa v procese mesačných prerozdeľovaní preddavkov na poistné v rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného odstránené a vzájomné plnenia medzi zdravotnými poisťovňami tak budú vysporiadané na základe rozhodnutia o ročnom prerozdeľovaní poistného. V prípade, ak by sa nesprávnosť údajov o počte poistencov zaradených do jednotlivých vyššie uvádzaných nákladových skupín oznámených zdravotnými poisťovňami úradu pre dohľad pre potreby mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné zistila až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o ročnom prerozdeľovaní poistného, úrad pre dohľad by v tomto prípade pristúpil k obnove len konania o ročnom prerozdeľovaní poistného a tieto nedostatky by odstránil v obnovenom konaní o ročnom prerozdeľovaní poistného, a teda zdravotné poisťovne by si plnenia medzi sebou navzájom vysporiadali na základe nového rozhodnutia o ročnom prerozdeľovaní poistného bez potreby vysporiadavania vzájomných plnení na základe početných rozhodnutí o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné. Navrhovaná právna úprava má za cieľ udržať stabilitu systému verejného zdravotného poistenia a minimalizovať zásah do fungovania zdravotných poisťovní.

Úrad pre dohľad v procese tak mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné, ako aj v procese ročného prerozdeľovania poistného v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. a nadväzujúcich podzákonných noriem vychádza vo vzťahu k počtom poistencom zaradených do vyššie uvádzaných nákladových skupín z údajov oznámených úradu pre dohľad zo strany zdravotných poisťovní. Na uvedené nadväzuje zákonná povinnosť zdravotných poisťovní oznamovať úradu pre dohľad údaje, ktoré sú preukazné a pravdivé (§ 25 ods. 1 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z.). Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností sa preto zároveň navrhuje v ustanovení § 27 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. explicitne uviesť, že hoci navrhované ustanovenie § 27 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. upravuje mechanizmus odstránenia nesprávností v údajoch zaslaných úradu pre dohľad v procese prerozdeľovania, nijakým spôsobom

tým nebude dotknutá zodpovednosť zdravotných poisťovní za porušenie ustanovenia § 25 ods. 1 písm. j) zákona č. 580/2004 Z. z., a teda ani právo úradu pre dohľad sankcionovať zdravotnú poisťovňu za porušenie predmetného ustanovenia.

10. V čl. I bode 69 a čl. III sa slová „10. decembra“ nahrádzajú slovami „1. decembra“.

Zjednocuje sa účinnosť na 1. decembra z dôvody potreby úpravy platby štátu na december 2025.

11. V čl. I bode 69 sa § 38ezia dopĺňa odsekmi 3 až 7, ktoré znejú:

„(3) Ak po vykonaní ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2024 podľa § 19 ods. 21 neboli medzi zdravotné poisťovne rozdelené všetky zdroje určené v štátnom rozpočte, o nerozdelenú sumu sa zvýši preddavok na poistné podľa § 16 ods. 2 písm. e) za mesiac december 2025. Ak po vykonaní ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2024 podľa § 19 ods. 21 boli medzi zdravotné poisťovne rozdelené zdroje vo vyššej sume, ako bola určená v štátnom rozpočte, o sumu rozdelenú nad rámec sumy ustanovenej v štátnom rozpočte sa zníži preddavok na poistné podľa § 16 ods. 2 písm. e) za mesiac december 2025.

(4) Sadzba poistného pre štát uvedená v § 12 ods. 1 písm. f) za obdobie od 1. decembra 2025 do 31. decembra 2025 sa upraví priamo úmerne zmene výšky preddavku na mesiac december 2025 podľa odseku 3 a zaokrúhli sa na dve desatinné miesta.

(5) V konaniach o ročnom prerozdeľovaní za rozhodujúce obdobie, ktoré začalo pred 1. decembrom 2025, sa postupuje podľa ustanovenia § 27 ods. 15 v znení účinnom od 1. decembra 2025.

(6) Konania o obnove konaní vedené vo veci mesačného prerozdeľovania začaté a právoplatne neskončené do 1. decembra 2025 z dôvodu, že počet poistencov zaradených do jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupín, diagnosticko-nákladových skupín alebo nákladových skupín zdravotníckych pomôcok oznámených zdravotnou poisťovňou úradu pre potreby mesačného prerozdeľovania je nesprávny, úrad bezodkladne zastaví.

(7) Ak po 1. decembri 2025 bola povolená obnova konania o ročnom prerozdeľovaní z dôvodu, že počet poistencov zaradených do jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupín, diagnosticko-nákladových skupín alebo nákladových skupín zdravotníckych pomôcok oznámených zdravotnou poisťovňou úradu pre potreby mesačného prerozdeľovania je nesprávny, na nové konanie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. decembra 2025.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. decembra 2025, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Ustanovuje sa postup pre vykonanie ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2024 (v decembri 2025) a následný postup tak, aby mohli byť rozdelené v systéme všetky zdroje, ktoré boli určené v rozpočte.

V nadväznosti na navrhované ustanovenie § 27 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. sa navrhuje v prechodných ustanoveniach uviesť, že postup podľa § 27 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. sa aplikuje aj vo vzťahu k obdobiam kalendárneho roka (teda na rozhodujúce obdobia, za ktoré sa vykonáva ročné prerozdeľovanie poistného), ktoré začali plynúť pred 1. decembrom 2025. T. j., v prípade, ak by sa skutočnosť, že niektorá zo zdravotných poisťovní poskytla úradu pre dohľad v procese mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné nesprávne údaje o počte poistencov zaradených do jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupín, diagnosticko-nákladových skupín, alebo do nákladových skupín zdravotníckych pomôcok zistila za obdobie kalendárneho roka, ktoré začalo plynúť pred 1. decembrom 2025, úrad pre dohľad by aj v tomto prípade uvádzané nesprávnosti odstránil v procese ročného prerozdeľovania poistného.

Zároveň sa, za účelom zachovania stability systému verejného zdravotného poistenia a za účelom eliminácie zásahu do fungovania zdravotných poisťovní navrhuje, aby konania o obnove konaní vedených vo veci mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné začaté a právoplatne neskončené do 1. decembra 2025, ktoré sú realizované z dôvodu, že počet poistencov zaradených do vyššie uvádzaných nákladových skupín oznámený zdravotnou poisťovňou úradu pre dohľad v procese mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné nebol správny, úrad bezodkladne v zmysle správneho poriadku zastaví a predmetné nesprávnosti odstráni v procese ročného prerozdeľovania poistného. V nadväznosti na uvedené sa zároveň navrhuje explicitne v prechodných ustanoveniach prijať úpravu, z ktorej bude zrejmé, že aktuálne prebiehajúce konania obnove konaní vedených vo veci ročného prerozdeľovania poistného, ktoré nebudú do 1. decembra 2025 ukončené, pokračujú a v prípade, ak v týchto konaniach úrad pre dohľad rozhodne o potrebe obnovy konaní vedených vo veci ročného prerozdeľovania poistného, v novom (t. j. v obnovenom konaní)

už úrad bude postupovať v súlade s ustanovením § 27 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. decembra 2025.

12.V čl. I bode 70 sa slová „§ 38ezj“ nahrádzajú slovami „§ 38ezk“ a slová „§ 38ezk“ sa nahrádzajú slovami „§ 38ezl“.

Zmena označenia vkladaného ustanovenia nadväzuje na medzičasom schválenú novelu zákona obsiahnutú v parlamentnej tlači 1005.

13. V čl. I bode 70, § 38ezk sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:

„(2) Celková platba štátu na rok 2026 je 2 050 813 944 eur.

(3) Ročné zúčtovanie poistného podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2026 sa vykoná prvýkrát v roku 2027 za rok 2026.

(4) Ak po vykonaní ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2025 podľa § 19 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2025 neboli medzi zdravotné poisťovne rozdelené všetky zdroje určené v štátnom rozpočte, o nerozdelenú sumu sa zvýši preddavok na poistné podľa § 16 ods. 2 písm. e) za mesiac december 2026. Ak po vykonaní ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2025 podľa § 19 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2025 boli medzi zdravotné poisťovne rozdelené zdroje vo vyššej sume, ako bola určená v štátnom rozpočte, o sumu rozdelenú nad rámec sumy ustanovenej v štátnom rozpočte sa zníži preddavok na poistné podľa § 16 ods. 2 písm. e) za mesiac december 2026. O sumu určenú podľa prvej vety alebo druhej vety sa upraví aj celková platba štátu na rok 2026 určená podľa odseku 2.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Ustanovuje sa postup pre vykonanie ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2025 (v decembri 2026) a následný postup tak, aby mohli byť rozdelené v systéme všetky zdroje, ktoré boli určené v rozpočte.

14. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

„Čl. II

Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z., zákona č. 13/2004 Z. z., zákona č.

633/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 455/2007 Z. z., zákona č. 393/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 77/2009 Z. z., zákona č. 468/2009 Z. z., zákona č. 43/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 43/2014 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 288/2017 Z. z, zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 287/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 372/2019 Z. z., zákona č. 124/2021 Z. z., zákona č. 479/2021 Z. z., zákona č. 479/2021 Z. z., zákona č. 532/2021 Z. z., zákona č. 391/2022 Z. z. a zákona č. 246/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

1.V prílohe č. 1 I. skupine omamných látok sa za riadok „Etazén, chemicky 2-[(4-etoxyfenyl)metyl]-N,N-dietyl-1H-benzimidazol-1-etánamín“ vkladá nový riadok, ktorý znie: „Etonitazepípn, chemicky 2-[(4-etoxyfenyl)metyl]-5-nitro-1-(2-piperidín-1-yletyl)-1H-benzoimidazol)“.

2.V prílohe č. 1 I. skupine omamných látok sa za riadok „Metonitazén, chemicky N,N-dietyl-2-[(4-metoxyfenyl)metyl]-5-nitro-1H-benzimidazol-1-etánamín“ vkladá nový riadok, ktorý znie: „Metonitazepýn, chemicky 2-[(4-metoxyfenyl)metyl]-5-nitro-1-(2-pyrolidín-1-yletyl)-1H-benzoimidazol)“.

3.V prílohe č. 1 I. skupine omamných látok sa za riadok „MT-45, chemicky 1-cyklohexyl-4-(1,2-difenyletyl)piperazín“ vkladá nový riadok, ktorý znie: „N-dezetylizotonitazén, chemicky N-etyl-2-[2-[(4-izopropoxyfenyl)metyl]-5-nitro-benzimidazol-1-yl]etánamín)“.

4.V prílohe č. 1 I. skupine omamných látok sa za riadok „Protonitazén, chemicky N,N-dietyl-5-nitro-2- [(4-propoxyfenyl)metyl]-1-H-benzimidazol -1- etánamín“ vkladá nový riadok, ktorý znie: „Protonitazepýn, chemicky 5-nitro-2-[(4-propoxyfenyl)metyl]-1-(2-pyrolidín-1-yletyl)benzimidazol)“.

5.V prílohe č. 1 I. skupine psychotropných látok sa za riadok „IPPH, IPH, IPD, IPPD, chemicky: propán-2-yl-2-fenyl-2-(piperidín-2-yl)acetát“ vkladá nový riadok, ktorý znie: „Karizoprodol, chemicky (2RS)-2-[(karbamoyloxy)metyl]-2-metylpentyl(1-metyletyl)karbamát)“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. decembra 2025, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce články sa primerane preznačia, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

V súvislosti s navrhovanou zmenou sa vykoná úprava názvu zákona.

K bodu 1: Látka etonitazepípn je syntetický opioid patriaci do skupiny 2-benzylbenzimidazolových derivátov, známych ako

„nitazény“. Ide o vysoko potentnú látku s opioidným účinkom, ktorá bola identifikovaná odborným výborom pre drogovú závislosť ako látka predstavujúca závažné riziko pre verejné zdravie.

Hoci Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) doposiaľ formálne nepreskúmala etonitazepípn, dostupné toxikologické a epidemiologické údaje jednoznačne naznačujú, že látka nemá žiadne známe terapeutické využitie a nie je schválená na uvedenie na trh v žiadnej krajine.

Na základe údajov z viacerých členských štátov je preukázané, že etonitazepípn je zneužívaný, respektíve existuje vysoká pravdepodobnosť jeho zneužívania, čo môže viesť k vážnym zdravotným a sociálnym dôsledkom. Látka bola zistená v piatich členských štátoch EÚ a už podlieha kontrole vo viacerých z nich. Je zaradená medzi látky monitorované Európskou agentúrou pre drogy (EUDA). Tri členské štáty nahlásili dva prípady úmrtia a jeden prípad akútnej otravy s potvrdeným vystavením etonitazepípnu.

Na základe odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bola látka zaradená do Zoznamu I Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961 rozhodnutím Komisie pre omamné látky (CND) na jej 68. zasadnutí, ktoré sa konalo vo Viedni.

V záujme zabezpečenia súladu s medzinárodným rámcom a ochranou verejného zdravia Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch navrhuje zaradiť etonitazepípn do prílohy č. 1 do I. skupiny omamných látok.

K bodu 2: Látka metonitazepýn je syntetický opioid patriaci do skupiny analógov nitazénu, ktorého účinky sa vyznačujú vysokou potenciou a rizikom predávkovania. Odborný výbor pre drogovú závislosť identifikoval túto látku ako látku s výrazným potenciálom pre rekreačné zneužívanie a zdravotné riziká.

Hoci Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) doteraz formálne nepreskúmala látku metonitazepýn, dostupné dôkazy naznačujú, že ide o látku bez známeho terapeutického využitia a bez povolení na uvedenie na trh v žiadnej krajine. Súčasne existujú dostatočné dôkazy o tom, že látka je zneužívaná, resp. je pravdepodobné jej zneužívanie, čo predstavuje relevantné riziko pre verejné zdravie a spoločnosť. Metonitazepýn bol doposiaľ zistený v štyroch členských štátoch EÚ a podlieha vnútroštátnej kontrole najmenej v dvoch z nich. Látka je zároveň predmetom

intenzívneho monitorovania zo strany Európskej agentúry pre drogy (EUDA) z dôvodu potenciálnych škodlivých účinkov a možného výskytu na nelegálnom trhu.

V súlade s týmto odporúčaním a v záujme ochrany verejného zdravia Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch navrhuje zaradiť metonitazepýn do prílohy č. 1 do I. skupiny omamných látok.

K bodu 3: Látka N-dezetylizotonitazén je syntetický opioid odvodený od benzimidazolu, ktorý je metabolitom látky izotonitazén a vykazuje chemickú štruktúru a farmakologické vlastnosti podobné omamným látkam zaradeným do Zoznamu I Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961, vrátane samotného izotonitazénu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) túto látku síce formálne neposúdila, avšak na základe dostupných vedeckých údajov je zrejmé, že N-dezetylizotonitazén nemá známe terapeutické využitie a v žiadnej krajine nie je schválený na uvedenie na trh. Dostupné toxikologické a epidemiologické údaje potvrdzujú, že ide o látku s vysokým rizikom zneužívania, pričom jej prítomnosť na nelegálnom trhu môže predstavovať vážne ohrozenie verejného zdravia a bezpečnosti. Látka bola identifikovaná v dvoch členských štátoch EÚ a podlieha vnútroštátnej kontrole najmenej v dvoch z nich. Zároveň je zaradená medzi látky pod intenzívnym monitoringom zo strany Európskej agentúry pre drogy (EUDA). Jeden členský štát nahlásil dve úmrtia, pri ktorých bolo potvrdené vystavenie tejto látke.

V súlade s týmto odporúčaním a s ohľadom na ochranu verejného zdravia Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch navrhuje zaradiť N-dezetylizotonitazén do prílohy č. 1 do I. skupiny omamných látok.

K bodu 4: Látka protonitazepýn je syntetický opioid, ktorý patrí do skupiny analógov nitazénu a látka ako taká bola identifikovaná odborným výborom pre drogovú závislosť. Hoci nebola doteraz formálne preskúmaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), dostupné vedecké a toxikologické údaje preukazujú, že protonitazepýn nemá žiadne známe terapeutické využitie a v súčasnosti nie je povolený na uvedenie na trh v žiadnej krajine.

Podľa dostupných dôkazov ide o látku s vysokým potenciálom zneužívania, pričom jej prítomnosť na nelegálnom trhu je sprevádzaná závažnými rizikami pre verejné zdravie a spoločnosť. Existuje dostatok údajov o tom, že sa protonitazepýn zneužíva alebo existuje pravdepodobnosť jeho zneužívania, čo predstavuje vážnu hrozbu najmä v kontexte predávkovania a akútnych intoxikácií.

Látka bola identifikovaná v šiestich členských štátoch EÚ a je už zaradená pod vnútroštátnu kontrolu najmenej v dvoch z nich. Európska agentúra pre drogy (EUDA) eviduje protonitazepýn ako látku pod intenzívnym monitoringom a jeden z členských štátov nahlásil až 74 prípadov akútnej otravy s podozrením na vystavenie tejto látke.

V súlade s týmto odporúčaním a v záujme ochrany verejného zdravia Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch navrhuje zaradiť protonitazepýn do prílohy č. 1 do I. skupiny omamných látok.

K bodu 5: Látka karizoprodol je centrálne pôsobiaci svalový relaxant, ktorý sa krátkodobo používa ako doplnok symptomatickej liečby akútnych muskuloskeletálnych porúch sprevádzaných bolestivými svalovými spazmami.

Potenciál zneužívania karizoprodolu súvisí najmä s jeho sedatívnymi účinkami a schopnosťou zosilňovať účinky iných látok ako sú benzodiazepíny, opioidy alebo alkohol. Pri súčasnom užívaní s týmito látkami sa zvyšuje riziko nežiaducich účinkov vrátane depresie centrálneho nervového systému. Dlhodobé alebo nadmerné užívanie karizoprodolu môže viesť k rozvoju psychickej a fyzickej závislosti. Látka môže byť tiež

odklonená z legálnych medicínskych kanálov a zneužitá bez lekárskeho dohľadu, čo zvyšuje riziká spojené s jej používaním.

Látka bola predbežne posúdená už v roku 2001 na 32. zasadnutí Odborného výboru WHO pre drogovú závislosť (ECDD), kde sa v tom čase neodporúčalo pristúpiť ku kritickému preskúmaniu. V roku 2023 bola látka opätovne prerokovaná na 46. zasadnutí ECDD, pričom výbor odporučil jej kritické preskúmanie vzhľadom na aktualizované dôkazy o zneužívaní a verejnom ohrození.

Karizoprodol je vo viacerých krajinách naďalej klasifikovaný ako liek na lekársky predpis, avšak v Európskej únii sa už klinicky nepoužíva. Výbor pre lieky na humánne použitie (CHMP) pôsobiaci pri Európskej liekovej agentúre (EMA) pozastavil všetky povolenia na uvedenie karizoprodolu na trh v rámci EÚ z dôvodu nepriaznivého pomeru prínosov a rizík.

Hlavným dôvodom boli nové informácie týkajúce sa rizika zneužívania, návyku, ako aj intoxikácií a prípady spojené s psychomotorickými poruchami.

Komisia pre humánne lieky (CHMP) uzavrela, že riziká týchto liekov prevyšujú ich prospech a následne odporučila pozastavenie všetkých registrácií liekov v tých krajinách EÚ, v ktorých boli schválené. Látka nemá žiadne známe priemyselné využitie.

Dostupné údaje potvrdzujú, že karizoprodol sa zneužíva, resp. existuje pravdepodobnosť jeho zneužívania, čo predstavuje relevantný problém pre verejné zdravie a spoločnosť. Látka bola zistená v dvoch členských štátoch EÚ a je monitorovaná Európskou agentúrou pre drogy (EUDA). Jeden členský štát nahlásil dve úmrtia s potvrdeným vystavením karizoprodolu.

Na základe odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bola látka zaradená do Zoznamu IV Jednotného dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971 rozhodnutím Komisie pre omamné látky (CND) na jej 68. zasadnutí, ktoré sa konalo vo Viedni.

V súlade s týmto odporúčaním a s ohľadom na ochranu verejného zdravia Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch navrhuje zaradiť karizoprodol do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok, keďže v rámci všetkých členských štátov EÚ je jej požitie na terapeutické účely zakázané.

15. V čl. II sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

„2. V § 6 ods. 1 písm. b) druhom bode a § 61b ods. 14 sa vypúšťajú slová „verejného zdravotného poistenia“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Legislatívno-technická úprava.

16. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. V § 8b sa slovo „0,44“ nahrádza slovom „0,40“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Zdravotná poisťovňa poukazuje na účet ministerstva zdravotníctva príspevok na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií v štvrťročných splátkach. Štvrťročné splátky príspevku sa uhrádzajú v kalendárnom roku do 5. januára, 20. apríla, 20. júla a 20. októbra. Výška štvrťročnej splátky je 25% z výšky príspevku a zaokrúhľuje sa na eurocent nahor. Výška príspevku je v súčasnosti 0,44% zo základu na jej určenie. Základom na určenie výšky príspevku je celková suma z ročného prerozdeľovania poistného uvedená v rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného podľa osobitného prepisu zaslanom v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Z dôvodu konsolidácie verejných prostriedkov sa táto premieta aj do úpravy príspevku pre národné centrum zdravotníckych informácií a ponižuje sa na 0,40% zo základu na jej určenie a vyrovnáva sa tým s ostatnými subjektami, ako je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby.

Po novom bude v rokoch 2026 až 2028 na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií vyčlenená suma (roky 2027 a 2028 sú orientačné):

2026

2027

2028

NCZI

Navrhované príspevky MFSR 2026-2028

0,44%

33 850 565

36 459 519

41 276 138

Nové príspevky podľa návrhu

0,40%

30 773 241

33 145 017

37 523 762

Úspora

3 077 324

3 314 502

3 752 376

17. V čl. II sa za bod 9 vkladajú nové body 10 až 13, ktoré znejú:

„10. V § 15 ods. 8 písm. d) sa za slovo „sumu“ vkladajú slová „alebo maximálnu sumu“.

11. V § 15 ods. 8 písmeno h) znie:

„h) minimálnu sumu výdavkov na prevenciu35aam) jednotlivo pre každú zdravotnú poisťovňu,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 35aam znie:

„35aam) § 2, § 2a a 2b zákona č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

12. V § 15 ods. 8 písm. j) sa vypúšťajú slová „výpočtu a konvergencie základných sadzieb“.

13. V § 15 ods. 8 písmeno k) znie:

„k) minimálnu sumu výdavkov určenú pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v členení podľa účasti v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a podľa jednotlivých združení zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a minimálnu sumu výdavkov určenú pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú v združeniach zastupujúcich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti.“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmeny v klasifikačnom systéme. Doplnenie možnosti ustanoviť maximálnu sumu výdavkov napríklad v prípade liekov. Navrhuje sa vypustiť maximálnu sumu na výnimky na lieky, a ustanoviť minimálnu sumu na prevenciu. V praxi nie všetci poskytovatelia

zdravotnej starostlivosti sú zorganizovaní v asociáciách na čo tento bod nie je prispôsobený, preto sa navrhuje mať samostatnú kategóriu pre ostatných poskytovateľov neorganizovaných v asociáciách a s tým súvisiace technické úpravy v klasifikačnom systéme. Vypustením znenia „pri uzatváraní zmlúv o zdravotnej starostlivosti“ sa zabezpečí vykonateľnosť uvedeného ustanovenia, nakoľko ANS a AŠN nemajú mandátne zmluvy, na základe ktorých by mohli uzatvárať zmluvy so zdravotnými poisťovňami za svojich členov.

18.V čl. II bode 17 § 20 ods. 1 písm. t) prvom bode sa vypúšťajú slová „(ďalej len „ministerstvo vnútra“)“.

V zmysle Prílohy č. 2 bodu 8 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (č. 19/1997 Z. z.) legislatívnu skratku treba zaradiť na také miesto, kde sa skracované slová použijú prvý raz a musí sa dôsledne používať v celom ďalšom texte zákona. V súčasne platnom znení zákona sa uvádza iba neskrátený tvar pojmu „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky“; predložený návrh zákona neobsahuje ustanovenie o plošnom skrátení tohto pojmu v texte zákona. Z dôvodu zachovania jednotnej terminológie sa navrhuje vypustenie legislatívnej skratky.

19.V čl. II bode 18 § 20 ods. 1 písm. t) druhom bode sa slová „ministerstvu vnútra“ nahrádzajú slovami „Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky“.

V nadväznosti na navrhované vypustenie legislatívnej skratky sa uvádza plný názov rezortu.

20.V čl. II bode 33 sa vypúšťa písmeno o) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 95bc. V nadväznosti na uvedenú úpravu sa vykoná legislatívno-technická úprava úvodnej vety v čl. II v bode 33 ako aj k poznámke pod čiarou k odkazu 95bd.

Ide o odstránenie kolidujúcej úpravy. Vzhľadom na zmeny v predmetných ustanoveniach obsiahnutých v parlamentnej tlači 1009, je potrebné vykonať tieto úpravy.

21. Čl. II sa dopĺňa bodom 38, ktorý znie:

„38. V § 86zp sa slovo „2025“ nahrádza slovom „2026“.“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. decembra 2025, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne aj do ustanovenia o účinnosti zákona.

Navrhuje sa posun účinnosti povinnosť tvorby technickej rezervy pre plánovanú zdravotnú starostlivosť pre čakajúcich poistencov zaradených v zozname. Striktný gramatický výklad by v súčasnosti spôsobil významnú účtovnú stratu a záporné imanie niektorých zdravotných poisťovní a ich prípadné ozdravenie by šlo na úkor skutočnej nakupovanej zdravotnej starostlivosti v budúcnosti s významným dopadom na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zoznam čakajúcich poistencov slúži na monitoring kapacity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale nemá priamy vplyv na hospodárenie poisťovní. Posunutie účinnosti nemá dopad na povinnosť zdravotných poisťovní viesť čakacie listiny a zabezpečiť poistencom včasnú zdravotnú starostlivosť. Posunutie účinnosti nemá dopad na technické rezervy ako také v účtovníctve zdravotných poisťovní, ktoré musí byť auditované a v plnom súlade s postupmi účtovníctva a zákonom o účtovníctve.

C. p o v e r u j e

predsedu výboru, aby spracoval výsledky rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo z 9. októbra 2025 spolu s výsledkom rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky do písomnej spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a predložil ju na schválenie gestorskému výboru.

Vladimír B a l á ž

predseda výboru

Jozef V a l o c k ý

overovateľ výboru