ÚSTAVNOPRÁVNY VÝBOR

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

104. schôdza

Č.: KNR-UPV-5749/2025-41

382

U z n e s e n i e

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky

z 9. októbra 2025

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 986)

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

A. s ú h l a s í

s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 986);

B. o d p o r ú č a

Národnej rade Slovenskej republiky

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 986) schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia;

C.p o v e r u j e

predsedu výboru, aby spracoval výsledky rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 9. októbra 2025 spolu s výsledkami rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny do písomnej spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a predložil ju na schválenie gestorskému výboru.

Miroslav Čellár

predseda výboru

overovatelia výboru:

Štefan Gašparovič

Branislav Vančo

P r í l o h a

k uzneseniu Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady SR č. 382

z 9. októbra 2025

____________________________

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 986)

1.V čl. I § 248b znie:

㤠248b

Poškodzovanie vojnových pamätníkov, vojnových hrobov, vojnových kultúrnych pamiatok a pamätníkov holokaustu

(1) Kto hanobí, poškodí, znehodnotí alebo zničí vec, ktorá je vojnovým pamätníkom, pamätnou tabuľou vojny, vojnovým hrobom, vojnovou kultúrnou pamiatkou alebo pamätníkom holokaustu a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) z osobitného motívu,

c) ako verejný činiteľ,

d) závažnejším spôsobom konania, alebo

e) za krízovej situácie.

(4) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen nebezpečného zoskupenia,

b) a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu, alebo

c) na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu.“.

Spresnenie a zapracovanie terminológie počas legislatívneho procesu má za cieľ zahrnúť aj pamätníky holokaustu a zároveň stanoviť pri malej škode trest pre páchateľa, nakoľko väčšinové poškodenia sú práve v menšom rozsahu.

2. V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:

„2. Za § 351 sa vkladá § 351a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠351a

Marenie volebnej kampane

Kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícií politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“.“

Cieľom zavedenia novej skutkovej podstaty marenia volebnej kampane je zabezpečiť ochranu politických práva ukotvených najmä v čl. 29 až 31 Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom noriem trestného práva, a to v tých prípadoch, ak slobodná politická súťaž je ovplyvňovaná zo zahraničia ako tomu bolo v recentnom prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023.

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu volebnej kampane podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“). Podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani vedú volebnú kampaň politické strany, politické hnutia, ich koalície a kandidáti; volebnou kampaňou sa rozumie činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. Podľa § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani sa volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani „Činnosť iných subjektov ako ustanovených v odseku 1 (t.j. strany, hnutia, koalície, kandidáti) na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.“ V § 19 ods. 10 zákona o volebnej kampani je upravený správny delikt, podľa ktorého „Ministerstvo vnútra uloží pokutu od 3 000 eur do 100 000 eur fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vedie volebnú kampaň po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 alebo poruší zákaz podľa § 2 ods. 3, a pokutu 100 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 17 ods. 3 alebo 5.“ Analogicky je v § 20 ods. 1 písm. b) upravený aj priestupok. Z uvedeného vyplýva, že iné subjekty ako politické strany, hnutia, koalície a samotní kandidáti nemôžu viesť volebnú kampaň. Porušenie tohto pravidla je správnym deliktom, resp. priestupkom. Ak je takéto konanie výsledkom zahraničného vplyvu, je miera ohrozenia slobodnej politickej súťaže podstatne vyššia, a preto je legitímne pripustiť potrebu ochrany politickej súťaže aj prostredníctvom noriem trestného práva.

Navrhovaná skutková podstata nadväzuje na existujúce znenie zákona o volebnej kampani a zameriava sa na porušenie zákazu

v § 2 ods. 3 zákona o volebnej kampani. Ako ďalší znak skutkovej podstaty trestného činu sa navrhuje použiť to, že ide o konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom. Tým sa odlíši nový trestný čin od doterajšieho správneho deliktu, resp. priestupku. Cudzou mocou sa na účely Trestného zákona rozumejú cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci (§ 133 ods. 1). Cudzím činiteľom sa na účely Trestného zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá síce nie je orgánom alebo zástupcom cudzieho štátu, ale vzhľadom na svoje politické, hospodárske alebo spoločenské postavenie má významný vplyv vo svojom štáte alebo v medzinárodných vzťahoch (§ 133 ods. 2).

Subjekt skutkovej podstaty je všeobecný, t.j. je ním každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Subjektívna stránka vyžaduje úmysel. Objektívna stránka je založená na porušení zákazu vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom. Objektom chráneným touto skutkovou podstatou je čistota volebnej kampane v kontexte slobodnej politickej súťaže politických síl.

Ako trestná sankcia sa navrhuje trest odňatia slobody až na jeden rok.

Ochrana slobodnej politickej súťaže pred zahraničným vplyvom nie je v európskom priestore novinkou, pretože k obdobným úpravám, ktoré chránia slobodnú politickú súťaž pred zahraničnými vplyvmi prijalo Belgicko, Rakúsko a Maďarsko.

3. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

„Čl. II

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., zákona č. 353/2024 Z. z. a zákona č. 157/2025 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 3 sa za slová „marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349,“ vkladajú slová „marenie volebnej kampane podľa § 351a,“.“.

Nasledujúci článok sa primerane prečísluje a primerane sa upraví aj názov zákona.

Navrhuje sa novú skutkovú podstatu trestného činu marenia volebnej kampane zahrnúť do katalógu trestných činov, ktorých sa môžu dopustiť aj právnické osoby.