Informačná grafika

odboru Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky

č. 12/2025

Parlamentné vyšetrovacie výbory

Na Slovensku (podobne ako vo Švédsku) sa parlamentné vyšetrovacie výbory

nezriaďujú; ak by totiž mali výbory disponovať vyšetrovacími právomocami,

vyžadovalo by si to legislatívnu zmenu. Vo svete sú považované za jeden

z najsilnejších nástrojov dohľadu. Pomáhajú pri výkone parlamentnej kontroly

výkonnej moci a ich postavenie býva ukotvené v ústavách alebo rokovacích

poriadkoch parlamentov.

V rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu odpovedalo na

požiadavku týkajúcu sa zriaďovania vyšetrovacích výborov 35 štátov, pričom až v 33 z nich je

ich zriadenie možné (ide o odpovede zo 46 komôr parlamentov, v 85 % z nich sa vyšetrovacie

výbory môžu kreovať).

zo sledovaných štátov má právomoc

Vyše 90 %

zriaďovať vyšetrovacie výbory.

zákon alebo rokovací poriadok

ústava

Moldavsko

Nemecko

Poľsko

Arménsko

Albánsko

Belgicko

Bulharsko

Česko

Bosna a Hercegovina

Estónsko

Portugalsko

Rakúsko

Kanada

Nórsko

Fínsko

Rumunsko

Severné

Spojené kráľovstvo

Srbsko

Francúzsko

Grécko

Macedónsko

Slovinsko

Španielsko

Švajčiarsko

Taliansko

Turecko

Holandsko

Chorvátsko

Írsko

Lotyšsko

79 %

Luxembursko

Maďarsko

zo sledovaných štátov má

právomoc zriaďovať vyšetrovacie

výbory zakotvenú v ústave.

Ukrajina

Doba, na ktorú sa vyšetrovacie výbory zriaďujú, nie je jednotná, obvykle však ide

o dobu kratšiu ako 1 rok. Napríklad v Turecku sa zriaďujú na dobu od 3 do 4

mesiacov, v Nórsku až na 5 rokov.

Právomoc parlamentných vyšetrovacích výborov

Parlamentné vyšetrovacie výbory, ako dočasné orgány zaoberajúce sa

špecifickými otázkami, často vyšetrujú kauzy alebo problémy, ktoré vznikajú

(ne)činnosťou štátnych orgánov alebo funkcionárov. Preto často stoja v centre

pozornosti širokej verejnosti.

Medzi hlavné vyšetrovacie právomoci patrí:

vypočúvanie a predvolávanie svedkov, štátnych zamestnancov, úradníkov,

členov vlády, funkcionárov,

vyžiadanie dokumentov a podkladov,

v niektorých parlamentoch aj vykonávanie vyšetrovania na mieste.

Vyšetrovacie právomoci parlamentných výborov bývajú obmedzené:

princípom deľby moci, čo znamená, že nemôžu vyšetrovať niektoré

záležitosti, ktoré by ho mohli ohroziť;

ochranou národnej bezpečnosti, keďže tradične alebo z bezpečnostných

dôvodov sú tieto druhy otázok vyhradené pre iné špecifické výbory;

v niektorých prípadoch ochranou osobných údajov, ochranou obchodného

či daňového tajomstva, a iné.

Paralelné vyšetrovanie výborom a súdom je možné len v niektorých štátoch,

hlavný dôvod sú odlišné ciele takého vyšetrovania: na jednej strane politické

a na druhej právne. Tak je to napríklad v španielskom Kongrese a v nemeckom

Bundestagu. V štátoch, kde je súbeh zakázaný, výbor preruší vyšetrovanie

a toto prerušenie trvá do konca súdneho konania.

V mnohých krajinách je legislatívne upravená aj možnosť uložiť správne alebo

trestné sankcie za poskytnutie falošných dôkazov, odmietnutie poskytnutia

dokumentu alebo výpovede, či nedostavenia sa na predvolanie výboru.

Hoci vlády nie sú právne viazané ich odporúčaniami, poslanci môžu vo väčšine

komôr parlamentov (54 %) predložiť vláde uznesenie prijaté na základe správy,

ktoré má politickú váhu. V 12 komorách je vláda povinná formálne reagovať na

záverečnú správu alebo odporúčania výboru (napr. Bosna a Hercegovina,

Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo).

2

Zriaďovanie parlamentných vyšetrovacích výborov

Medzi štáty ktoré zriadili najviac výborov od roku 2020, patria Francúzsko (63),

Bulharsko (39) a Ukrajina (31).

Niektoré štáty (Rumunsko, Španielsko, Taliansko), ktoré majú

dvojkomorové parlamenty, môžu zriaďovať dvojkomorové

vyšetrovacie výbory, ktoré sú spoločné pre oba parlamenty.

V 6 krajinách môže vyšetrovací výbor vytvoriť len dolná komora

parlamentu: Belgicko, Česko (tzv. komisia), Nemecko, Poľsko,

Rakúsko, Slovinsko.

V 2 štátoch je vytvorenie vyšetrovacieho výboru možné, ale túto právomoc

parlament nevyužíva (Dánsko od roku 1953; Fínsko od roku 1968).

Na zriadenie vyšetrovacieho výboru je obvykle potrebná

aspoň pätina alebo až tretina členov parlamentu.

Predseda vyšetrovacieho výboru býva členom skupiny

alebo poslaneckého klubu, ktorá iniciovala jeho založenie.

V Estónsku je predseda vždy členom opozície.

Na rozdiel od iných výborov, úloha spravodajcu nie je potrebná. Iba 12 štátov si

túto funkciu volí z členov výboru. Spravodajca potom vyhotovuje záverečnú

správu a navrhuje odporúčania. V Rakúsku má však len formálnu funkciu,

správu pripravujú procesný sudca a predseda výboru.

Po skončení vyšetrovania ďalšia existencia výboru niekedy závisí od prijatia

záverečnej správy. Môže sa stať, že ak záverečná správa nie je prijatá,

vyšetrovací výbor automaticky zanikne. Niektoré štáty však povoľujú

pokračovanie vyšetrovania a doplnenie správy, ktorej znenie by bolo

,,prijateľnejšie” pre členov výboru.

Iná situácia je v Grécku, kde ak nedôjde k odhlasovaniu správy v rámci výboru,

správu predložia plénu spolu s názormi väčšiny a menšiny, čím sa zaručí, že sa

ostatným poslancom odprezentujú závery vyšetrovania a činnosť výboru.

3

Personálne a finančné otázky

Úloha administratívy pri vyšetrovacích výboroch je predovšetkým organizačná

(ako zasielanie predvolaní a príprava schôdzí). V rámci toho vykonávajú

predovšetkým nasledovné činnosti:

vypracovávanie záverečných správ a návrhov odporúčaní,

analýza dokumentov a správ z vypočúvaní,

príprava dotazníkov a otázok,

organizácia vypočúvaní,

iná procedurálna podpora.

Okrem personálu parlamentu, ktorý býva pridelený výboru, je celkom bežné, že

do vyšetrovania výbor zapojí aj vedcov, univerzity, externých právnych a iných

expertov.

Zo sledovaných parlamentov

93 %

75 %

prideľuje výboru vlastný

sekretariát a personál

môže využiť pri výbore

externých expertov

53 %_{môže uzatvoriť zmluvy}

40 %

môže využiť

s výskumnými ústavmi,

dodatočné personálne alebo

univerzitami a inými subjektmi

finančné zdroje na činnosť výboru

28 %

25 %

má k dispozícii

môže prizvať

nástroje na spracovanie dát,

vrátane AI nástrojov

dátových analytikov

Autorka: JUDr. Helena Latáková, odbor Parlamentný inštitút

Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka odboru Parlamentný inštitút

september 2025

Zdroj: Final Summary - ECPRD request no. 6043: Parliamentary committees of inquiry in practice (ECPRD

Seminar). Dostupné v internej databáze po prihlásení: https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd

Materiál slúži najmä pre poslancov NR SR a zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere

nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne

k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút

a autorov. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.