1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 zaviazala zefektívniť boj proti daňovým únikom a čo najefektívnejšie využiť existujúce opatrenia, ako aj prijať nové s cieľom dosiahnuť minimalizáciu počtu a objemu daňových únikov a zníženie daňovej medzery. V tomto kontexte, v rámci strednodobých priorít, je jej snahou zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a digitálne oznamovanie údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe. Uvedené vychádza aj zo smernice Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (Ú. v. EÚ L, 2025/516, 25.3.2025) [ďalej len „smernica 2025/516“]. Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je transpozícia článku 1 a článku 5 smernice 2025/516 a zavedenie povinnej elektronickej fakturácie pre zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „platiteľ“), ako aj povinné digitálne oznamovanie údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe v reálnom čase. Články 2 až 4 smernice 2025/516, ktoré sa netýkajú elektronickej fakturácie a digitálneho oznamovania údajov, budú predmetom ďalšej novely zákona o DPH.

Hlavným dôvodom prijatia smernice 2025/516 bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa digitálneho oznamovania údajov vyplývajúcich z nárastu digitálneho hospodárstva, ktorý výrazne ovplyvnil fungovanie systému dane z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie, keďže súčasná právna úprava neumožňuje plnohodnotné využívanie údajov vychádzajúcich z nových digitálnych obchodných modelov. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L, 347, 11.12.2006) v platnom znení bola zmenená tak, aby sa v nej zohľadnil tento vývoj. S cieľom zvýšiť výber daní z cezhraničných transakcií, ako aj z dôvodu diverzifikácie prostredia, kedy členské štáty majú zavedené rozdielne systémy oznamovania, bolo potrebné stanoviť jednotné úniové požiadavky na digitálne oznamovanie spočívajúce v tom, že transakcie, ktoré sa majú daňovým správam oznamovať, sa budú dokumentovať elektronicky. Používanie elektronickej fakturácie sa stane predvoleným systémom vyhotovovania faktúr.

Prechodným ustanovením zákona o DPH bude s účinnosťou od 1. januára 2027 do 30. júna 2030 zavedená povinnosť pre platiteľov dane vyhotoviť a prijímať faktúry v ustanovenom elektronickom formáte, ako aj povinnosť elektronicky oznamovať údaje z tuzemských dodaní tovarov a služieb. Tieto údaje budú platitelia dane oznamovať elektronicky takým spôsobom, ktorý bude súladný s elektronickým spôsobom oznamovania údajov o cezhraničných transakciách, ustanoveným článkom 5 smernice 2025/516, s účinnosťou od 1. júla 2030. Podobne, využitím možnosti transponovať do vnútroštátneho práva články 271a a 271b smernice 2025/516, sa s účinnosťou od 1.7.2030 zavádza povinnosť pre platiteľov dane elektronicky oznamovať údaje pri tuzemskom dodaní tovarov a služieb (tzv. tuzemské B2B dodania tovarov a služieb). V nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a na digitálne oznamovanie údajov pri tuzemských zdaniteľných obchodoch sa s účinnosťou od 1.7.2030 úplne ruší povinnosť podávať kontrolný výkaz pre platiteľov dane.

2

Z dôvodu povinnosti transpozície článku 5 smernice 2025/516 do zákona o DPH sa s účinnosťou od 1.7.2030 zavádza pre zdaniteľné osoby povinnosť vyhotoviť a prijímať faktúry v štruktúrovanom elektronickom formáte pri cezhraničných dodaniach tovarov alebo služieb, ako aj povinnosť digitálne oznamovať údaje o týchto dodaniach. V nadväznosti na zavedenie povinnosti digitálne oznamovať údaje o cezhraničných dodaniach tovarov alebo služieb sa s účinnosťou od 1.7.2030 ruší povinnosť podávať súhrnný výkaz.

V súlade so spomínaným cieľom vlády SR zefektívniť boj proti daňovým únikom, s účinnosťou od 1. januára 2026, nastanú zmeny v oblasti registrácie pre daň s cieľom eliminovať konania vedúce k vyhýbaniu sa registračnej povinnosti. Podstatou je ustanoviť právomoc správcu dane rozhodnúť o registrácii dvoch alebo viacerých, formálne nezávislých, zdaniteľných osôb, u ktorých sú dôvody (obchádzanie platenia dane a zachovanie si výhody neúčtovania dane z pridanej hodnoty v rámci podnikania vykonávaného týmito zdaniteľnými osobami) na registráciu skupiny z úradnej moci, ako jedného platiteľa na účely dane z pridanej hodnoty.

Z pohľadu finančnej správy má osobitný spôsob úhrady dane značný potenciál riešiť veľkú skupinu podvodov so zmiznutým obchodníkom. Navrhuje sa rozšírenie uplatňovania osobitného spôsobu úhrady dane takým spôsobom, že pri určitých transakciách vybraných platiteľov dane, pri ktorých je odôvodnené podozrenie, že daň u dodávateľa nebude uhradená, bude mať daňový úrad možnosť uložiť povinnosť odberateľovi uhradiť daň z faktúry priamo na účet správcu dane vedený pre dodávateľa.

V súvislosti so zavedením povinnej elektronickej fakturácie dochádza k legislatívno-technickým zmenám aj v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Podobne, s cieľom väčšej efektivity správy daní, sa navrhuje doplnenie a úprava príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vo vzťahu k zákonu č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2019 Z. z.“) dochádza k precizovaniu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní v slovenskom právnom poriadku (Ú. v. EÚ L, 133, 6.5.2014). Navrhovaná úprava precizuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečiť prijímanie elektronickej faktúry. V tejto súvislosti dochádza aj k úprave v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nová legislatívna úprava fakturačných povinností vyplývajúca zo zákona o DPH ohľadom vyhotovenia, zasielania a prijatia elektronických faktúr koexistuje s pravidlami elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní podľa zákona č. 215/2019 Z. z. s tým, že ich vecná pôsobnosť sa môže odlišovať.

Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať vplyv na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Keďže návrh zákona upravuje technické aspekty elektronickej fakturácie, od 27.8.2025 je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania č. 2025/0467/SK podľa

3

smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015).

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky.

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006) v platnom znení.

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06.05.2014).

Smernica Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (Ú. v. EÚ L, 2025/516, 25.3.2025).

Smernica Komisie (EÚ) 2025/1442 z 18. júla 2025, ktorou sa mení smernica 2006/111/ES, pokiaľ ide o vykazovacie povinnosti (Ú. v. EÚ L, 2025/1442, 21.7.2025).

Termín začiatku a ukončenia PPK

III. štvrťrok 2025

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

III. štvrťrok 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

III. štvrťrok 2025

2.Definovanie problému

Podľa súčasnej právnej úpravy zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) umožňuje listinnú ako aj elektronickú formu vyhotovenia faktúry, ak sa zmluvné strany na takejto forme dohodnú. Uvedené spôsobuje, že faktúry v listinnej podobe sú v rámci podnikateľského prostredia oneskorene doručované, čo má následne vplyv aj na rýchlosť platieb a elektronická podoba faktúr nie je po formálnej stránke jednotne upravená.

V súčasnosti neexistuje povinnosť platiteľov dane predkladať údaje týkajúce sa vyhotovených a prijatých faktúr v reálnom čase, ale platitelia sú povinní predkladať údaje z vyhotovených a prijatých faktúr v kontrolnom výkaze, ktorý sú povinní podať do 25. dňa po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia. Tento nástroj však už v dostatočnej miere nereflektuje nové trendy vývoja daňových únikov. Za jeho slabé miesto je možné označiť časovo oneskorené získavanie relevantných údajov z vyhotovených faktúr platiteľmi, čo neumožňuje finančnej správe reagovať operatívne na identifikované podozrenia z nekalých praktík daňových subjektov.

Súčasná právna úprava zákona o DPH v oblasti registračných ustanovení nie je postačujúca z hľadiska predchádzania protiprávnym konaniam. Taktiež v dostatočnej miere nezabraňuje opätovnému vstupu osôb, ktoré sa aktívne podieľali na podvodných transakciách, do systému DPH.

V kontexte uvedeného sa Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 zaviazala zefektívniť boj proti daňovým únikom a v rámci strednodobých priorít vyvinúť snahu zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a online oznamovanie údajov z nej finančnej správe.

5

Smernica Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (ďalej len „smernica 2025/516“), ktorá nadobudla účinnosť 14. apríla 2025, zavádza harmonizované pravidlá týkajúce sa digitálneho oznamovania údajov vyplývajúcich z nárastu digitálneho hospodárstva, ktorý výrazne ovplyvnil fungovanie systému dane z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie, keďže súčasná právna úprava neumožňuje plnohodnotné využívanie údajov vychádzajúcich z nových digitálnych obchodných modelov. S cieľom zvýšiť výber daní z cezhraničných transakcií, ako aj z dôvodu pretrvávajúcej diverzifikácie prostredia, kedy členské štáty majú zavedené rozdielne systémy oznamovania, smernica 2025/516 stanovuje jednotné úniové požiadavky na digitálne oznamovanie spočívajúce v tom, že transakcie, ktoré sa majú daňovým správam oznamovať, sa budú dokumentovať elektronicky. Na uľahčenie automatizácie procesu oznamovania pre zdaniteľné osoby aj daňové správy by sa transakcie, ktoré sa majú daňovým správam oznamovať, mali dokumentovať elektronicky. Používanie elektronickej fakturácie sa stane predvoleným systémom vyhotovovania faktúr. Rovnaké požiadavky týkajúce sa vyhotovovania faktúr a oznamovania fakturačných údajov by sa mali týkať aj tuzemských zdaniteľných obchodov.

Na základe týchto zmien je nevyhnutné zjednotiť úpravu elektronickej faktúry aj v osobitných predpisoch, aby boli jednotné pre dotknuté subjekty (s prípustnými výnimkami podľa osobitných predpisov). Preto zmenami a doplnením zákona č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácií a centrálnom ekonomickom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2019 Z. z.“) dôjde k zjednoteniu týchto pravidiel.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom harmonizačných pravidiel prijatých smernicou 2025/516 je zvýšiť výber dane z pridanej hodnoty najmä pri cezhraničných transakciách a ukončiť súčasnú fragmentáciu vyplývajúcu z toho, že členské štáty majú zavedené rozdielne systémy oznamovania faktúr, resp. údajov z vyhotovených a prijatých faktúr. Nové pravidlá a súvisiace procesy majú byť založené na elektronickej fakturácii a digitálnom oznamovaní údajov jednotlivých zdaniteľných obchodoch, v reálnom čase, a to nielen pokiaľ ide o cezhraničné transakcie, ale aj o tuzemské transakcie. V záujme maximalizácie interoperability by elektronické faktúry mali v zásade dodržiavať európsku normu pre elektronickú fakturáciu a byť vyhotovené v štruktúre podľa súvisiaceho zoznamu syntaxí.

V nadväznosti na uvedené a na skutočnosť, že Slovenská republika už, pokiaľ ide o zavedenie povinnej elektronickej fakturácie (B2B), nemusí od účinnosti smernice 2025/516 žiadať o výnimku z bežného systému DPH (derogácia), ktorú na základe predloženého návrhu Európskej komisie schvaľuje Rada jednomyseľne, je primárnym cieľom novelizácie zákona o DPH transpozícia článku 1 a článku 5 smernice 2025/516, teda zavedenie povinnej elektronickej fakturácie pre zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, ako aj povinné oznamovanie súvisiacich údajov finančnej správe v reálnom čase.

Zmenami a doplnením zákona o DPH bude s účinnosťou od 1. januára 2027 zavedená povinnosť pre platiteľov dane usadených v tuzemsku vyhotoviť a prijímať elektronické faktúry v ustanovenom formáte pri tuzemských zdaniteľných obchodoch. Povinnosť prijať takéto elektronické faktúry sa bude vzťahovať aj na v tuzemsku usadené zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom dane a právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Za elektronickú faktúru sa bude považovať len taká faktúra, ktorá obsahuje informácie vyžadované zákonom o DPH, a ktorá bude vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožní jej automatické a elektronické spracovanie. Za účelom jednotnosti elektronických faktúr týkajúcich sa platiteľov dane sa ustanoví povinnosť vyhotoviť faktúry v štruktúrovanom formáte, ktorý je v súlade s európskym štandardom pre elektronickú fakturáciu a zoznamom jeho syntaxí ustanovených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.

S účinnosťou od 1. januára 2027 sa zavedie aj oznamovanie údajov o zdaniteľných obchodoch, pri ktorých boli vyhotovené elektronické faktúry v štruktúrovanom formáte, doručovacou službou. Údaje sa budú oznamovať elektronicky takým spôsobom, ktorý bude súladný so spôsobom ustanoveným článkom 5 smernice 2025/516, ktorý upravuje predkladanie údajov týkajúcich sa cezhraničných transakcií v rámci Európskej únie.

Skoršie zavedenie systému elektronickej fakturácie a oznamovania údajov pre tuzemské transakcie pripraví platiteľov dane, zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom dane a právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami na povinnú elektronickú fakturáciu a povinné oznamovanie údajov o cezhraničných transakciách podľa spomínaného článku 5 smernice 2025/516, ktorý bude musieť byť do zákona o DPH transponovaný do 30. júna 2030 a účinný k 1. júlu 2030.

Cieľom uvedených zmien je digitalizovať celý proces od vyhotovenia elektronickej faktúry u dodávateľa, až po spracovanie elektronickej faktúry u odberateľa, ako aj následného zaslania údajov finančnej správe tak, aby celý tento proces bol automatizovaný s minimom manuálnych zásahov, pričom výsledkom bude výrazné skrátenie procesov súvisiacich s prijatím faktúr a ich následným spracovaním (napr. eliminácia vpisovania údajov

6

z papierových faktúr do systému). Sprístupnením údajov o zdaniteľných obchodoch v reálnom čase sa finančnej správe umožní včasné spracovanie vstupných dát potrebných pre identifikovanie plnenia daňových povinností, či nastavenie určitých kontrolných mechanizmov v rámci analýzy rizika na zamedzenie podvodných konaní.

Prijaté opatrenia na strane štátu prispejú k efektívnemu boju proti daňovým podvodom, majú potenciál znížiť daňové medzery tak na dani z pridanej hodnoty, ako aj na dani z príjmov právnických osôb, a zlepšiť výber daní. Prijaté opatrenia zároveň prispejú k eliminácii pretrvávajúcich nerovností na vnútornom trhu.

Na strane podnikateľských subjektov sa tiež zjednodušia obchodné operácie a dôjde k zlepšeniu efektívnosti a kvality podnikateľského prostredia. Zároveň sa zvýši rýchlosť prenosu dát, garancia a dôveryhodnosť komunikácie tým, že z dôvodu aktuálnej diverzifikácie prostredia (rôzne úrovne používaných štandardov, prostredie citlivé na vznikajúce chyby atď.) sa zavedie štandardizácia v oblasti elektronickej fakturácie.

Zmenou paradigmy výkonu správy daní finančnou správou dôjde k zmene postupov finančnej správy, keďže kontroly už nebudú vykonávané len ex post, ale zamerajú sa aj na vyhodnocovanie rizikových transakcií a daňových subjektov v reálnom čase. Uvedené má aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočívajúci v tom, že sa zníži počet daňových kontrol ex post.

MFSR zároveň vyvinie úsilie vstúpiť do diskusie s ústrednými orgánmi štátnej správy a inými orgány štátnej správy s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých by bolo možné pretaviť elektronickú fakturáciu a digitalizáciu do iných opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Uvedené zmeny majú dopad aj na zákon č. 215/2019 Z. z., čím dôjde k zjednoteniu týchto pravidiel a nebude v právnom poriadku duplicitná právna úprava vo vzťahu k náležitostiam, vyhotovovaniu, vydávaniu a prijímaniu elektronickej faktúry. Nad fakturačné náležitosti zákona o DPH, zákon č. 215/2019 Z. z. spresňuje, že elektronická faktúra vo verejnom obstarávaní je (i) pre určitý okruh dotknutých osôb a (ii) musí obsahovať identifikačné údaje o súvisiacej zákazke.

Okrem uvedeného, v súlade so spomínaným cieľom vlády Slovenskej republiky zefektívniť boj proti daňovým únikom, s účinnosťou od 1. januára 2026 nastanú zmeny v oblasti registrácie pre daň s cieľom eliminovať vyhýbanie sa registračnej povinnosti, ako aj v oblasti zrušenia registrácie, s cieľom zamedziť opätovnému vstupu osôb, ktoré sa preukázateľne aktívne a vedome podieľali na podvodných transakciách, do systému DPH.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „FRSR“), daňové úrady, zdaniteľné osoby, platitelia dane, právnické osoby, orgány verejnej moci.

5.Alternatívne riešenia

Neboli identifikované žiadne iné alternatívne riešenia k návrhu zákona vo vzťahu k zmenám, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2026 (registrácia skupiny ex offo) a 1. januára 2027 (povinná elektronická fakturácia a online oznamovanie údajov pri tuzemských zdaniteľných obchodoch). Nulovým variantom v týchto prípadoch je ponechanie súčasného stavu, ktorý však zachováva negatívny dopad na štátny rozpočet, ale aj nejednotnosť formátov elektronických faktúr vyhotovovaných a zasielaných platiteľmi dane.

Vo vzťahu k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2030, ktoré sa týkajú povinnej elektronickej fakturácie a online oznamovania údajov pri cezhraničných transakciách, nie je možné realizovať nulový variant, keďže ide o transpozíciu smernice 2025/516 v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície hrozí Slovenskej republike konanie o porušení povinnosti podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Vplyvov na podnikateľské prostredie

8.Preskúmanie účelnosti

7

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti návrhu zákona sa uskutoční v súlade s bodom 10. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (Ex post hodnotenie).

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Primárny cieľ návrhu zákona, a to transpozícia článku 1 a článku 5 smernice 2025/516, teda zavedenie povinnej elektronickej fakturácie pre zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, ako aj povinné oznamovanie súvisiacich údajov finančnej správe v reálnom čase predstavuje kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov MFSR a FRSR. Negatívny vplyv na štátny rozpočet vyvoláva aj nová právna úprava registrácie skupiny z úradnej moci. Návrh zákona predpokladá aj pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, ale kvalifikovaný nominálny odhad týchto prínosov je však vzhľadom na komplexnosť problematiky náročné stanoviť.

8

Navrhovaná právna úprava svojím charakterom digitalizácie procesov predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Skoršie zavedenie systému elektronickej fakturácie a oznamovania údajov týkajúcich sa tuzemských zdaniteľných obchodov pripraví platiteľov dane (vyhotovovanie a prijímanie elektronických faktúr), zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom dane a právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami (prijímanie elektronických faktúr) na povinnú elektronickú fakturáciu a povinné oznamovania údajov o cezhraničných transakciách podľa článku 5 smernice 2025/516, ktorý musí byť do zákona o DPH transponovaný do 30. júna 2030 a účinný k 1. júlu 2030.

V súlade s čl. 1 smernice 2025/516 bude s účinnosťou od 1. januára 2027 teda zavedená povinnosť pre platiteľov dane usadených v tuzemsku vyhotoviť a prijímať elektronické faktúry v ustanovenom formáte pri tuzemských zdaniteľných obchodoch. Povinnosť prijať takéto elektronické faktúry sa bude vzťahovať aj na v tuzemsku usadené zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom dane a právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Návrhom zákona sa v súlade so smernicou 2025/516 zároveň zjednocuje formát elektronickej faktúry. Údaje z faktúr sa budú oznamovať elektronicky takým spôsobom, ktorý bude súladný so spôsobom ustanoveným článkom 5 smernice 2025/516, ktorý upravuje predkladanie údajov z elektronických faktúr pre cezhraničné transakcie v rámci Európskej únie [na základe článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení].

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Ján Dancák, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

jan.dancak@mfsr.sk

, tel.: 02 5958 3495

Ing. Viera Simanová, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

viera.simanova@mfsr.sk

, tel.: 02 5958 3494

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Údaje a kvantifikácie dopadov na IS poskytnuté FRSR.

Aplikačná prax MFSR a FRSR.

Vyjadrenie MFSR, Inštitútu finančnej politiky.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 135/2025 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☒ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

9

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2025

2026

2027

2028

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

566 338

11 227 861

2 369 262

2 369 262

v tom: kapitola MF SR/

072 Výber daní, cla, odvodov a príspevkov (org. FR SR)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. MF SR - úrad, FR SR)

0

566 338

264 287

10 963 574

264 287

2 104 975

264 287

2 104 975

z toho:

- vplyv na ŠR

566 338

11 227 861

2 369 262

2 369 262

Rozpočtové prostriedky

566 338

11 227 861

2 369 262

2 369 262

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

6

6

6

- vplyv na ŠR

0

6

6

6

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

194 400

194 400

194 400

- vplyv na ŠR

0

194 400

194 400

194 400

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

566 338

409 287

264 287

264 287

v tom: kapitola MF SR/

10

072 Výber daní, cla, odvodov a príspevkov (org. FR SR)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR - MF SR (org. MF SR - úrad)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)

0

0

566 338

264 287

145 000

0

264 287

0

0

264 287

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

10 818 574

2 104 975

2 104 975

v tom: kapitola MF SR/

072 Výber daní, cla, odvodov a príspevkov (org. FR SR)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR - MF SR (org. MF SR - úrad)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)

0

0

0

0

0

10 818 574

0

0

2 104 975

0

0

2 104 975

Tabuľka č. 1/B

2025

2026

2027

2028

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

10 818 574

2 104 975

2 104 975

v tom: kapitola MF SR/

072 Výber daní, cla, odvodov a príspevkov (org. FR SR)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR - MF SR (org. MF SR - úrad)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)

0

0

0

0

0

10 818 574

0

0

2 104 975

0

0

2 104 975

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

v tom: kapitola MF SR/

072 Výber daní, cla, odvodov a príspevkov (org. FR SR)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR - MF SR (org. MF SR - úrad)

0EK 0D Informačné technológie financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)

0

0

0

0

0

10 818 574

0

0

2 104 975

0

0

2 104 975

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“) a Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „FR SR“) v maximálnej odhadovanej výške do 15 739 862 eur, z toho:

-bežné výdavky v sume do 5 702 425 eur, kategória 630, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky a

11

-kapitálové výdavky v sume do 10 037 437 eur, kategória 710, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

I. eFaktúra a oznamovanie údajov

- Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)150 148 eur (2025)

504 180 eur (2026)

spolu654 328 eur

- Portál finančnej správy (PFS) 29 471 eur (2025)

508 372 eur (2026)

spolu537 843 eur

- DR SCAN 57 687 eur (2026)

- DATA WAREHOUSE (DWH) 219 986 eur (2026)

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)5 412 000 eur (2026)

spolu5 689 673 eur

- Rozšírenie analytických nástrojov (RAN) 98 400 eur (2026)

spolu98 400 eur

- Nový IS eFaktúra [Service Metadata Provider (SMP),

5-corner Access Point (C5) a Know your customer (KYC)]2 509 700 eur (2026)

1 084 975 eur (2027)

1 084 975 eur (2028)

spolu 4 679 650 eur

- Analytický informačný systém rizík (AIS-R) a

Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)488 249 eur (2026)

II. zákon č. 215/2019 Z. z.

- Nový IS eFaktúra [Access Point provider (GovAP)]1 020 000 eur (2026)

1 020 000 eur (2027)

1 020 000 eur (2028)

spolu3 060 000 eur

- Implementácia CES na eFA (DXC)145 000 eur (2026)

III. registrácia skupiny z úradnej moci

- Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)183 338 eur (2025)

- Portál finančnej správy (PFS) 58 942 eur (2025)

- DR SCAN 21 439 eur (2025)

- VAT Information Exchange System (VIES)123 000 eur (2025)

spolu386 719 eur

12

Finančné vplyvy na rozpočet verejnej správy vyčíslené na rozpočtový rok 2025 sú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR na rok 2025 (org. FR SR).

Finančné vplyvy na rozpočet verejnej správy v nasledujúcich rokoch počnúc rokom 2026 (okrem osobných výdavkov) budú spresnené a overené v príprave jednotlivých projektov a následne v potrebnej výške zabezpečené v rámci rozpočtu kapitoly MF SR pri tvorbe rozpočtu v rokoch 2026 až 2028. MF SR a FR SR vyvinú v rámci prípravnej a implementačnej fázy maximálne úsilie spočívajúce v znížení odhadovaných nákladov potrebných na vytvorenie, úpravu a prevádzku predmetných informačných systémov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (ďalej len „smernica 2025/516“). Smernica 2025/516, ktorá nadobudla účinnosť 14. apríla 2025, zavádza harmonizované pravidlá týkajúce sa digitálneho oznamovania údajov vyplývajúcich z nárastu digitálneho hospodárstva a ustanovuje jednotné úniové požiadavky na digitálne oznamovanie spočívajúce v tom, že transakcie, ktoré sa majú daňovým správam oznamovať sa budú dokumentovať elektronicky.

Cieľom harmonizačných pravidiel prijatých smernicou 2025/516 je zvýšiť výber dane z pridanej hodnoty najmä pri cezhraničných transakciách a ukončiť súčasnú fragmentáciu vyplývajúcu z toho, že členské štáty majú zavedené rozdielne systémy oznamovania faktúr, resp. údajov z vyhotovených a prijatých faktúr. Nové pravidlá a súvisiace procesy majú byť založené na elektronickej fakturácii a digitálnom oznamovaní údajov o jednotlivých zdaniteľných obchodoch v reálnom čase, a to nielen pokiaľ ide o cezhraničné transakcie, ale aj o tuzemské transakcie. V záujme maximalizácie interoperability by elektronické faktúry mali v zásade dodržiavať európsku normu pre elektronickú fakturáciu a byť vyhotovené v štruktúre podľa súvisiaceho zoznamu syntaxí.

V nadväznosti na uvedené a na skutočnosť, že Slovenská republika, pokiaľ ide o zavedenie povinnej elektronickej fakturácie (B2B), už nemusí od účinnosti smernice 2025/516 žiadať o výnimku z bežného systému DPH (derogácia), ktorú na základe predloženého návrhu Európskej komisie schvaľuje Rada jednomyseľne, je primárnym cieľom návrhu zákona transpozícia článku 1 a článku 5 smernice 2025/516, teda zavedenie povinnej elektronickej fakturácie pre zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, ako aj povinné oznamovanie súvisiacich fakturačných údajov finančnej správe v reálnom čase.

Zmenami a doplnením zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) bude s účinnosťou od 1. januára 2027 zavedená povinnosť pre platiteľov dane usadených v tuzemsku vyhotoviť a prijímať elektronické faktúry v ustanovenom formáte pri tuzemských zdaniteľných obchodoch. Povinnosť prijať takéto elektronické faktúry sa bude vzťahovať aj na v tuzemsku usadené zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom dane a právnické

13

osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Za elektronickú faktúru sa bude považovať len taká faktúra, ktorá obsahuje informácie vyžadované zákonom o DPH, a ktorá bude vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožní jej automatické a elektronické spracovanie. Za účelom jednotnosti elektronických faktúr týkajúcich sa platiteľov dane sa ustanoví povinnosť vyhotoviť faktúry v štruktúrovanom formáte, ktorý je v súlade s európskym štandardom pre elektronickú fakturáciu a zoznamom jeho syntaxí ustanovených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.

S účinnosťou od 1. januára 2027 sa zavedie aj oznamovanie údajov týkajúce sa tuzemských zdaniteľných obchodov medzi dotknutými osobami, pri ktorých bola vyhotovená elektronická faktúra. Údaje sa budú oznamovať elektronicky takým spôsobom, ktorý bude súladný so spôsobom ustanoveným článkom 5 smernice 2025/516, ktorý upravuje predkladanie údajov z elektronických faktúr pre cezhraničné transakcie v rámci Európskej únie. Kontrolný výkaz sa ponecháva v zúženom rozsahu.

Skoršie zavedenie systému elektronickej fakturácie a oznamovania údajov v uvedenom rozsahu týkajúce sa tuzemských zdaniteľných obchodov pripraví platiteľov dane, zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľom dane a právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami na povinnú elektronickú fakturáciu a povinné oznamovanie údajov o cezhraničných transakciách podľa spomínaného článku 5 smernice 2025/516, ktorý musí byť do zákona o DPH transponovaný do 30. júna 2030 a účinný k 1. júlu 2030.

Cieľom uvedených zmien je digitalizovať celý proces od vyhotovenia elektronickej faktúry u dodávateľa, až po spracovanie elektronickej faktúry u odberateľa, ako aj následného zaslania údajov finančnej správe tak, aby celý tento proces bol automatizovaný s minimom manuálnych zásahov, pričom výsledkom bude výrazné skrátenie procesov súvisiacich s prijatím faktúr a ich následným spracovaním (napr. eliminácia vpisovania údajov z papierových faktúr do systému). Sprístupnením údajov o zdaniteľných obchodoch v reálnom čase sa finančnej správe umožní včasné spracovanie vstupných dát potrebných pre identifikovanie plnenia daňových povinností, či nastavenie určitých kontrolných mechanizmov v rámci analýzy rizika na zamedzenie podvodných konaní.

Prijaté opatrenia na strane štátu prispejú k efektívnemu boju proti daňovým podvodom, majú potenciál znížiť daňové medzery tak na dani z pridanej hodnoty, ako aj na dani z príjmov právnických osôb, a zlepšiť výber daní. Podľa správy Európskej komisie „VAT Gap in the EU – 2024 Report“ dosiahla daňová medzera na DPH v roku 2022 úroveň 14,6 %, čo predstavuje výpadok na dani vo výške viac ako 1,4 miliardy eur. Ak by sa podarilo pokračovať v trende znižovania tejto medzery, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, maximálny potenciálny prínos pre štátny rozpočet by za účasti aktívneho boji proti daňovým únikom, pokračujúcej digitalizácii platieb či faktúr a iných opatrení na elimináciu daňových únikov a efektívnejší výber daní a ich kontrolu mohol dosiahnuť niekoľko stoviek miliónov eur na strednodobom horizonte.

Na strane podnikateľských subjektov sa zjednodušia obchodné operácie a dôjde k zlepšeniu efektívnosti a kvality podnikateľského prostredia. Zároveň sa zvýši rýchlosť prenosu dát, garancia a dôveryhodnosť komunikácie tým, že z dôvodu aktuálnej diverzifikácie prostredia (rôzne úrovne používaných štandardov, prostredie citlivé na vznikajúce chyby atď.) sa zavedie štandardizácia v oblasti elektronickej fakturácie.

Transpozícia smernice 2025/516 vyvoláva aj zmeny doterajších fakturačných pravidiel a súvisiacich ustanovení v zákone o DPH.

14

Dané má vplyv aj na zákon č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácií a centrálnom ekonomickom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2019 Z. z.“), čím dôjde k zjednoteniu týchto pravidiel a nebude v právnom poriadku duplicitná právna úprava vo vzťahu k náležitostiam, vyhotovovaniu, vydávaniu a prijímaniu elektronickej faktúry. Nad fakturačné náležitosti zákona o DPH, zákon č. 215/2019 Z. z. spresňuje, že elektronická faktúra vo verejnom obstarávaní je (i) pre určitý okruh dotknutých osôb a (ii) musí obsahovať identifikačné údaje o súvisiacej zákazke.

Okrem uvedeného, v súlade so spomínaným cieľom vlády Slovenskej republiky zefektívniť boj proti daňovým únikom, s účinnosťou od 1. januára 2026 nastanú zmeny v oblasti registrácie pre daň s cieľom eliminovať vyhýbanie sa registračnej povinnosti, ako aj v oblasti zrušenia registrácie s cieľom zamedziť opätovnému vstupu osôb, ktoré sa preukázateľne aktívne a vedome podieľali na podvodných transakciách, do systému DPH.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy

Zavedenie elektronickej fakturácie by malo mať významný pozitívny vplyv najmä v oblasti eliminácie vysokých nedoplatkov, ktoré vznikajú po kontrolách subjektov zapojených do podvodných schém. Vďaka dostupnosti informácií v reálnom čase sa výrazne skráti reakčný čas finančnej správy. Kontrolné tímy tak budú schopné zasiahnuť okamžite po identifikácii rizikovej transakcie, čo umožní zastaviť podvod už v počiatočnom štádiu a prijať opatrenia na predchádzanie daňovým únikom.

15

Implementáciou oznamovania transakcií v reálnom čase by bolo možné predísť vzniku značnej časti týchto nedoplatkov, čo by mohlo priniesť pozitívny fiškálny prínos na strednodobom horizonte. Okrem toho sa očakáva zlepšenie daňovej disciplíny (tax compliance) a zvýšenie efektivity kontrolnej činnosti. Kvalifikovaný nominálny odhad týchto prínosov je však vzhľadom na komplexnosť problematiky náročné stanoviť.

Pozitívny, ale marginálny vplyv sa predpokladá aj v súvislosti s registráciou skupiny z úradnej moci.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu vplyvov na informačné systémy finančnej správy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z jednotlivých ustanovení návrhu zákona, ktoré bude potrebné zapracovať.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať nevyhnutná transpozícia smernice 2022/516, teda zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a oznamovania údajov o cezhraničných zdaniteľných obchodoch s účinnosťou od 1. júla 2030 a zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a oznamovania údajov o tuzemských zdaniteľných obchodoch s účinnosťou od 1. januára 2027 a na to nadväzujúce súvisiace zmeny fakturačných pravidiel. Navrhované zmeny vyvolávajú požiadavky na informačné systémy MF SR a FR SR v predpokladanej celkovej sume do 15 739 862 eur s DPH, z toho.

- Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)150 148 eur (2025)

504 180 eur (2026)

spolu654 328 eur

- Portál finančnej správy (PFS) 29 471 eur (2025)

508 372 eur (2026)

spolu537 843 eur

- DR SCAN 57 687 eur (2026)

- DATA WAREHOUSE (DWH) 219 986 eur (2026)

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)5 412 000 eur (2026)

spolu5 689 673 eur

- Rozšírenie analytických nástrojov (RAN) 98 400 eur (2026)

spolu98 400 eur

- Nový IS eFaktúra [Service Metadata Provider (SMP),

5-corner Access Point (C5) a Know your customer (KYC)]2 509 700 eur (2026)

1 084 975 eur (2027)

1 084 975 eur (2028)

spolu 4 679 650 eur

- Analytický informačný systém rizík (AIS-R) a

Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)488 249 eur (2026)

16

Navrhované zmeny v súvislosti so zavedením registrácie skupiny z úradnej moci vyvolávajú požiadavky na informačné systémy FR SR v predpokladanej celkovej sume 386 719 eur, z toho:

- Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)183 338 eur (2025)

- Portál finančnej správy (PFS) 58 942 eur (2025)

- DR SCAN 21 439 eur (2025)

- VAT Information Exchange System (VIES)123 000 eur (2025)

Navrhované zmeny v súvislosti so zavedením nového systému e-faktúra v súvislosti s novelou zákona č. 215/2019 Z. z. vyvolávajú požiadavky na informačné systémy MF SR a FR SR.

Odhadovaný hrubý finančný vplyv na systémy MF SR a FR SR v tejto súvislosti je v predpokladanej sume 3 205 000 eur, z toho:

- Nový IS eFaktúra [Access Point provider (GovAP)] 1 020 000 eur (2026)

1 020 000 eur (2027)

1 020 000 eur (2028)

spolu 3 060 000 eur

- Implementácia CES na eFA (DXC)145 000 eur (2026)

Vyčíslené finančné vplyvy na informačné systémy sú vyčíslené v súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky v nadväznosti na schválené znenie návrhu zákona. MF SR a FR SR vyvinú v rámci prípravnej a implementačnej fázy maximálne úsilie spočívajúce v znížení odhadovaných nákladov potrebných na vytvorenie, úpravu a prevádzku predmetných informačných systémov.

Zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy:

I. eFaktúra – DWH

Zapracovanie nového vzoru DPH účinného od 1. 1. 2027.

Zapracovanie dát z eFaktúry do DWH.

I. eFaktúra – PFS

Zmeny v existujúcich eForm a funkčnostiach PFS.

Vyvolané vplyvy z eFaktúry na PFS.

I. eFaktúra – DR SCAN

Dva nové formuláre.

Dávkové skenovanie.

FDF/PDF podklady.

I. eFaktúra a oznamovanie údajov - KV DPH

17

Systém

Popis systémovej zmeny k 1.1.2027

Popis systémovej zmeny k 30.7.2030

Analytika "Realtime" rozšírenie

Rozšírenie analytiky o Realtime vyhodnocovanie eFaktúr (bez „úložiska eFaktúr“).Spracovanie histórie subjektov, rizikové profily subjektov, rizikové profily obchodných vzťahov.Vyhodnotenie pre Softwarning, Split payment, Kontrolnú činnosť.

Rozšírenie o vyhodnotenie cezhraničných eFaktúr.Rozšírenie o profily pre zahraničné subjekty a cezhraničné obchodné vzťahy. Rozšírenie softwarningového vyhodnocovania.

AKV

Zapracovanie spracovávania dát z eFaktúr. Zapracovanie nového vzoru DP DPH a aktualizácia existujúceho vyhodnotenia DP DPH. Úprava generovania obchodných vzťahov bez údajov z B2. Zapracovanie duálneho vyhodnocovania dát (KV DPH + eFaktúry) voči novému vzoru DP DPH. Prispôsobenie existujúceho používateľského rozhrania. Prehodnotenie a úprava generovaných exportov.

Zapracovanie spracovávania dát z cezhraničných eFaktúr. Zmena vytvárania obchodných vzťahov, sietí, sumárnych obchodov len z eFaktúr. Zobrazovanie a exportovanie údajov z eFaktúr (+ duálne zobrazenie údajov z historického KV DPH). Zapracovanie nového vzoru DP DPH. Aktualizácia vyhodnocovania na základe nového vzoru DP DPH. Úprava exportov.

SEP

Vytvorenie webservisu pre spracovanie podnetov na kontrolnú činnosť „z Realtime“ analytiky. Nový procesný model kontrolnej činnosti na základe podnetu z Realtime vyhodnotenia eFaktúry. Nové manažérske a štatistické prehľady.

Rozšírenie webservisu pre spracovanie podnetov na kontrolnú činnosť „z Realtime“ analytiky. Nový procesný model kontrolnej činnosti na základe podnetu z Realtime vyhodnotenia eFaktúry pre cezhraničné faktúry, trojstranný obchod. Úprava manažérskych a štatistických prehľadov.

IDS

Zrušenie vyhodnocovania pre podania KV DPH.Zapracovanie zmien pre nový vzor DP DPH.

Zrušenie vyhodnocovania pre podania SV DPH.Zapracovanie zmien pre nový vzor DP DPH.

Zdroje vstupných hodnôt a prepočty pri vyčíslení vplyvu na IS eFaktúra vychádzajú z CBA analýzy.

II. Zákon č. 215/2019 Z. z. - Access Point provider (GovAP)

Finančný vplyv je vyčíslený počnúc rokom 2026. Zdrojom vstupných hodnôt a prepočty pri vyčíslení vplyvu na IS eFaktúra - Access Point provider (GovAP) vychádzajú z CBA analýzy.

II. Zákon č. 215/2019 Z. z. – DXC

Predkladaný hrubý odhad nákladov bol spracovaný ako informačný podklad k očakávaným nákladom na integráciu IS CES systémom elektronickej fakturácie (EFA).

Keďže v čase spracovania odhadu neboli dostupné potrebné technické informácie a špecifikácia požiadaviek MF SR pre spracovanie kvalifikovaného odhadu nákladov, odhad bol spracovaný na základe skúseností dodávateľa na podobných projektoch.

18

Vzhľadom na uvedené skutočnosti zdôrazňujeme, že odhad je hrubý, a môže byť upresnený až na základe sprístupnenia chýbajúcich informácií o projekte EFA (popis služieb, integračných rozhraní atď.) a tiež na základe požiadaviek MF SR ohľadom riešenia integrácie IS CES na EFA.

III. Registrácia skupiny ex offo - ISFS–SD

Novelou zákona sa zavádza nový inštitút registrácie skupiny DPH, a to registrácia skupiny z úradnej moci.

Návrh legislatívy znie (nový § 4c):

(1) Na účely tohto zákona sa dôvodmi na registráciu skupiny z úradnej moci rozumie vykonávanie podnikania viacerými členmi skupiny s hlavným cieľom obchádzať platenie dane.

(2) Ak z podkladov získaných pri výkone správy daní alebo na základe výsledkov ...

- nová SBL výzvy na určenie spoločného zástupcu,

- nová SBL rozhodnutia o určení spoločného zástupcu,

- nové SBL (výzva aj rozhodnutie) sa bude zasielať všetkým predpokladaným členom skupiny, uvedené je potrebné zohľadniť pri nastavovaní procesu vydávania dokumentov,

- prístupy pre DÚ BB potrebné pre predregistračný a registračný proces,

- potreba úpravy informačného systému z dôvodu, že DÚ BB bude konať aj s osobami, ktoré nie sú v jeho miestnej príslušnosti, t. j. pre konanie vo veci ex-offo registrácie skupiny je potrebné zapracovať úpravy v RPA (riadenie prideľovania agendy) a vo funkčnosti určovania miestnej príslušnosti,

- zapracovanie kontroly v ISFS-SD v prípade začatia konania o registrácii skupiny z úradnej moci na podanú žiadosť o registráciu podľa § 4b,

- zapracovanie procesov v súvislosti s opravnými prostriedkami.

(3) Daňový úrad Banská Bystrica vyzve spoločného zástupcu podľa odseku 2, aby sa k dôvodom na registráciu skupiny z úradnej moci v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, vyjadril.

- nová SBL výzvy na vyjadrenie spoločného zástupcu k dôvodom reg. skupiny,

- potreba úpravy informačného systému z dôvodu, že DÚ BB bude konať s osobou, ktorá nemusí byť v jeho miestnej príslušnosti, t .j. pre konanie vo veci ex-offo registrácie skupiny je potrebné zapracovať úpravy v RPA (riadenie prideľovania agendy) a vo funkčnosti určovania miestnej príslušnosti.

(4) Ak na základe vyjadrenia podľa odseku 3 nedôjde k vyvráteniu dôvodov na registráciu skupiny ...

- nastavenie registračného procesu pre registráciu skupiny DPH z úradnej moci,

- zavedenie nového ustanovenia pre registráciu skupiny DPH z úradnej moci,

- nová SBL – rozhodnutie o registrácii skupiny z úradnej moci,

- nová SBL – oznámenie k nezaregistrovaní skupiny z dôvodu vyvrátenia dôvodov na registráciu skupiny z úradnej moci,

- nové SBL (rozhodnutie aj oznámenie) sa bude zasielať všetkým domnelým/reálnym členom skupiny, uvedené je potrebné zohľadniť pri nastavovaní procesu vydávania dokumentov

- prístupy pre DÚ BB potrebné pre registračný proces,

- potreba úpravy informačného systému z dôvodu že DÚ BB bude konať aj s osobami, ktoré nie sú v jeho miestnej príslušnosti, t. j. pre konanie vo veci ex-offo registrácie skupiny je potrebné zapracovať úpravy v RPA (riadenie prideľovania agendy) a vo funkčnosti určovania miestnej príslušnosti,

19

- zapracovanie procesov v súvislosti s opravnými prostriedkami.

(5) Skupina podľa odseku 4 sa stáva platiteľom dňom nasledujúcim po dni ...

- vplyv na zmeny ISFS-SD – v súvislosti s registráciou skupiny z úradnej moci podľa § 4c, - ukončenie dôvodu evidencie DPH členom skupiny DPH, ak boli platiteľmi DPH pred registráciou skupiny DPH z úradnej moci, zavedenie nového typu ukončenia registrácie (§ 4c), zavedenie dôvodu evidencie Skupina DPH s novým ustanovením registrácie,

- zapracovanie úpravy v ISFS-SD v súvislosti so zverejňovaným zoznamom podľa § 52 daňového poriadku,

- PFS - vplyv na zapracovanie nového druhu registrácie v zverejňovanom zozname DS registrovaných pre DPH.

Vyjadrenie OVSD:

Uvedené má vplyv na ISFS-SD:

Spracovanie a podávanie daňových priznaní DPH pri vzniku - člen skupiny, skupina DPH, pravidlá spoločné - obdobie zániku aj vzniku, kontroly, väzby člen – skupina DPH, hlášky, preúčtovanie, vykazovanie nedoplatkov.

Predpokladáme nové ustanovenie v ISFS-SD – toto bude mať vplyv na nastavenie hromadného behu na výzvy na podanie DP DPH v ISFS-SD – pridanie nového ustanovenia do behu.

(6) Pre skupinu je príslušný daňový úrad, ktorý je príslušný pre zástupcu skupiny.

- v systéme bude potrebné zabezpečiť, že ex-offo registrácia (zápis príslušného dôvodu evidencie), ktorú vykoná DÚ BB, bude resp. môže byť vedená pre iný daňový úrad (miestne príslušný zástupcovi skupiny);

- miestne príslušnému DÚ by mala prísť notifikácia alebo upozornenie, že sa stal správcom dane pre skupinu DPH zaregistrovanú ex-offo.

(7) Na konanie zástupcu skupiny, práva a povinnosti a zodpovednosť jednotlivých členov skupiny sa primerane vzťahuje § 4b ods. 4.

(8) Zástupca skupiny je povinný bezodkladne oznámiť zmenu registrácie skupiny, ak ...

- nová SBL – rozhodnutie o zmene registrácie skupiny – vyhovenie,

- nová SBL - rozhodnutie o zmene registrácie skupiny DPH ex offo,

- úprava SBL-628 - rozhodnutie o zmene registrácie skupiny – nevyhovenie,

- rozhodnutia o zmene registrácie skupiny DPH sa budú zasielať príslušnému členovi skupiny a zástupcovi skupiny DPH,

- zapracovanie procesov v súvislosti s opravnými prostriedkami,

- ukončenie dôvodu evidencie DPH pristupujúcemu členovi skupiny DPH, ak bol platiteľom DPH pred pristúpením do skupiny DPH, zavedenie nového typu ukončenia registrácie, zavedenie dôvodu evidencie Skupina DPH s novým ustanovením registrácie.

(9) Ak člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne ...

- možné úpravy vzoru tlačiva žiadosti o registráciu.... (príloha č. 2), ak nebude možné pod položku „pristúpenie člena“ subsumovať prípad podľa ods. 8 (vplyv aj na PFS),

- nová SBL – Rozhodnutie o vykonaní zmeny skupiny podľa ods. 9,

- nová SBL – Rozhodnutie o registrácií vylúčeného člena skupiny za samostatného platiteľa,

- nová SBL Rozhodnutie o určení nového zástupcu skupiny,

- nová SBL – Rozhodnutie o vykonaní zmeny skupiny DPH ex offo podľa ods. 9,

20

- ukončenie dôvodu evidencie Skupina DPH vystupujúcemu členovi skupiny DPH, zavedenie nového typu ukončenia registrácie, zavedenie dôvodu evidencie DPH s novým ustanovením registrácie,

- zapracovanie procesov v súvislosti s opravnými prostriedkami,

- zapracovanie úpravy v ISFS-SD v súvislosti so zverejňovaným zoznamom na PFS podľa § 52 daňového poriadku.

Vyjadrenie OVSD:

Uvedené má vplyv na ISFS-SD:

Spracovanie a podávanie daňových priznaní DPH pri zániku- vystúpení člena,

Táto časť v podstate už funguje teraz v ISFS-SD – to znamená, len pridanie nejakej hlášky novej pri spracovaní DP DPH v rozdielnom období.

(10) Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok ...

- nová SBL – Rozhodnutie o vykonaní zmeny skupiny podľa ods. 10,

- nová SBL – Rozhodnutie o nevykonaní zmeny skupiny podľa ods. 10,

- nová SBL – Rozhodnutie o registrácií právneho nástupcu člena skupiny, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a zákona o DPH, za samostatného platiteľa,

- nová SBL - Rozhodnutie o určení nového zástupcu skupiny,

- zavedenie nového ustanovenia pre registráciu na dôvode evidencie DPH,

- zavedenie nového typu ukončenia registrácie zaniknutému členovi skupiny DPH,

- zapracovanie procesov v súvislosti s opravnými prostriedkami,

- zapracovanie úpravy v ISFS-SD v súvislosti so zverejňovaným zoznamom na PFS podľa § 52 daňového poriadku.

(11) Odsek 10 sa primerane uplatní aj v prípade, ak člen skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, nemá právneho nástupcu; v prípade, že zanikol zástupca skupiny, žiadosť o zmenu registrácie skupiny môže podať ktorýkoľvek z členov skupiny.

- možné vplyvy na úpravu existujúcej šablóny, alebo zapracovanie novej SBL,

- v prípade novej SBL - zapracovanie procesov v súvislosti s opravnými prostriedkami.

(12) Ak zástupca skupiny nesplní povinnosť podľa odseku 8 alebo odseku 9, daňový úrad príslušný pre skupinu uloží skupine pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

- nová SBL pokuta,

- zapracovanie procesov v súvislosti s opravnými prostriedkami.

Vyjadrenie OVSD:

Uvedené má vplyv na ISFS-SD:

Len dopĺňame – doplnenie pokuty do úhrnnej pokuty – proces.

(13) Ak sú dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci podľa odseku 1 v prípade zdaniteľných osôb ...

- nová SBL - rozhodnutie o registrácii skupiny DPH podľa § 4c, ktorým sa zrušuje rozhodnutie o registrácii skupiny DPH podľa § 4b,

- potrebné zapracovať celý proces registrácie skupiny DPH z § 4b na § 4c,

- prístupy pre DÚ BB potrebné pre registračný proces,

- potreba úpravy inf. systému z dôvodu že DÚ BB bude konať aj s osobami, ktoré nie sú v jeho miestnej príslušnosti, t. j. pre konanie vo veci ex-offo registrácie skupiny je potrebné

21

zapracovať úpravy v RPA (riadenie prideľovania agendy) a vo funkčnosti určovania miestnej príslušnosti,

- predpokladáme zavedenie nového dôvodu evidencie,

- zavedenie nového ustanovenia pre registráciu,

- zavedenie nového typu ukončenia registrácie členom skupiny registrovaným podľa § 4b,

- zapracovanie procesov v súvislosti s opravnými prostriedkami.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4f znie:

„4f) § 4 ods. 3 písm. x) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

- predpokladá sa vplyv na IS ISFS-SD, ADMIS, PFS, DWH a iné systémy (napr. DR SCAN, VIES),

- predpokladá sa nastavenie nových procesov v súvislosti s registráciou skupiny DPH ex offo,

- predpokladá sa potreba čerpania informácií z iných zdrojov verejnej správy na účely zistenia podmienok pre registráciu skupiny z úradnej moci,

- pre vypracovanie analýzy sú dôležité aj informácie z OR SR a ZR SR.

III. Registrácia skupiny ex offo - PFS

Odhad zahŕňa prácnosť podľa povahy navrhovaných zmien.

III. Registrácia skupiny ex offo - DRSCAN

Dávkové skenovanie, PDF súbory

III. Registrácia skupiny ex offo - VIES

Absencia dodávateľa pre VIES neumožňuje popísať v dostatočne podrobnej miere povahu navrhovaných zmien. Ide o veľmi hrubý odhad, ktorý sa môže výrazne líšiť od skutočnosti.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí aj s požiadavkami na personálne kapacity finančnej správy. Navrhované legislatívne zmeny (zákon č. 215/2019 Z. z.) vyvolávajú požiadavku na navýšenie limitu počtu zamestnancov o 6 osôb neozbrojených príslušníkov finančnej správy, z dôvodov:

-zvýšená administratívna záťaž - implementácia e-faktúry vyžaduje dôkladnú správu a kontrolu elektronických faktúr, čo znamená viac práce pre administratívnych pracovníkov,

-technická podpora - nový systém bude potrebovať technickú podporu na riešenie problémov a zabezpečenie plynulého fungovania. To zahŕňa IT špecialistov a technikov,

-zlepšenie efektivity a transparentnosti - cieľom e-faktúry je zvýšiť efektivitu výberu daní a znížiť daňové úniky, čo si vyžaduje viac zamestnancov na monitorovanie a analýzu transakcií.

Celkový ročný vplyv na štátny rozpočet v oblasti osobných výdavkov predstavuje 264 287 eur, z toho mzdové výdavky 194 400 eur.

Počet zamestnancov

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV v ročnom vyjadrení v €

Poistné a príspevok do poisťovní v ročnom vyjadrení v €

Osobné výdavky spolu

Spolu + 6 osôb (NPFS)

194 400,00

69 887,00

264 287,00

22

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

23

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4/B

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 756 762

2 369 262

2 369 262

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

194 400

194 400

194 400

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

69 887

69 887

69 887

Tovary a služby (630)2

1 492 475

2 104 975

2 104 975

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

566 338

9 471 099

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

566 338

9 471 099

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

566 338

9 471 099

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

566 338

11 227 861

2 369 262

2 369 262

24

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2025

2026

2027

2028

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

1 492 475

2 104 975

2 104 975

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

1 492 475

2 104 975

2 104 975

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

9 326 099

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

9 326 099

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

10 818 574

2 104 975

2 104 975

25

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2025

2026

2027

2028

poznámka

Počet zamestnancov celkom

6

6

6

z toho vplyv na ŠR

6

6

6

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 700

2 700

2 700

z toho vplyv na ŠR

2 700

2 700

2 700

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

264 287

264 287

264 287

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

194 400

194 400

194 400

z toho vplyv na ŠR

194 400

194 400

194 400

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

69 887

69 887

69 887

z toho vplyv na ŠR

69 887

69 887

69 887

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

26

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

27

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky.

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Sankcie a pokuty

0

0

D. Nepriame finančné náklady

16 983 232

44 724 368

E. Administratívne náklady

18 642 143

10 712 524

Spolu = A+B+C+D+E

35 625 375

55 436 892

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

18 642 143

15 147 586

G. Goldplating

16 983 232

40 289 307

VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:

IN

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

16 983 232

40 289 307

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

28

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

1

Registrácia skupiny z úradnej moci - určenie spoločného zástupcu

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4c ods. 2

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

zdaniteľné osoby

2 000

2

3 243

In (zvyšuje náklady)

0

0

2

Registrácia skupiny z úradnej moci - vyjadrenie k registrácii

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4c ods. 3

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

zdaniteľné osoby

600

2

973

In (zvyšuje náklady)

0

0

3

Registrácia skupiny z úradnej moci - administratívne povinnosti

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4c

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.26

platitelia dane

600

104

62 270

In (zvyšuje náklady)

0

0

4

Úprava vzniku daňovej povinnosti - intrakomunitárne dodanie

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 19 ods. 8

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

platitelia dane a osoby registrované pre daň podľa § 7 a §7a

290 425

3

941 921

In (zvyšuje náklady)

0

0

5

Úprava vzniku daňovej povinnosti - intrakomunitárne nadobudnutie

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 20 ods. 1

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

platitelia dane a osoby registrované pre daň

290 425

3

941 921

In (zvyšuje náklady)

0

0

29

podľa § 7 a §7a

6

Povinnosť zabezpečiť zaslanie a prijatie elektronickej faktúry doručovacou službou

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 5, § 76a

2. EÚ úplná harmonizácia

01.01.27

platitelia dane, osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a, zdaniteľné osoby

530 726

26

13 770 217

In (zvyšuje náklady)

0

0

7

Skrátenie lehoty na vyhotovenie faktúry (tuzemské a cezhraničné transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 73 a § 75

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

platitelia dane

225 206

6,4865

1460798,719

In (zvyšuje náklady)

0

0

8

Vyhotovenie elektronickej faktúry platiteľom dane (tuzemské transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 1 písm. b), § 85n

3b) Navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EÚ,

1.1.2027 a 1.7.2030

platitelia dane

225 206

108

24 322 248

Out (znižuje náklady)

24 322 248

24 322 248

9

Prijatie elektronickej faktúry platiteľom dane (tuzemské transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 1 písm. b), § 85n

3b) Navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EÚ,

1.1.2027 a 1.7.2030

platitelia dane

225 206

43

9 683 858

Out (znižuje náklady)

9 683 858

9 683 858

10

Prijatie elektronickej faktúry zdaniteľnou osobou (tuzemské transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 1 písm. b), § 85n

3b) Navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EÚ,

1.1.2027 a 1.7.2030

zdaniteľné osoby

240 301

17

3 988 997

Out (znižuje náklady)

3 988 997

3 988 997

11

Vyhotovenie opravnej elektronickej faktúry platiteľom dane (tuzemské transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 2, § 85n

3b) Navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EÚ,

1.1.2027 a 1.7.2030

platitelia dane

225 206

7

1 531 401

Out (znižuje náklady)

1 531 401

1 531 401

30

12

Prijatie opravnej elektronickej faktúry platiteľom dane (tuzemské transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 2, § 85n

3b) Navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EÚ,

1.1.2027 a 1.7.2030

platitelia dane

225 206

2

450 412

Out (znižuje náklady)

450 412

450 412

13

Prijatie opravnej elektronickej faktúry zdaniteľnou osobou (tuzemské transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 2, § 85n

3b) Navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EÚ,

1.1.2027 a 1.7.2030

zdaniteľné osoby

240 301

1

312 391

Out (znižuje náklady)

312 391

312 391

14

Vyhotovenie elektronickej faktúry platiteľom dane (cezhraničné transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 1 písm. b)

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

platitelia dane

225 206

18

3 963 626

Out (znižuje náklady)

0

0

15

Prijatie elektronickej faktúry osobou registrovanou pre daň (cezhraničné transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 1 písm. b)

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a

65 219

2

97 829

Out (znižuje náklady)

0

0

16

Vyhotovenie opravnej elektronickej faktúry platiteľom dane (cezhraničné transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 1 písm. b)

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

platitelia dane

225 206

1

247 727

Out (znižuje náklady)

0

0

17

Prijatie opravnej elektronickej faktúry platiteľom dane (cezhraničné transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 1 písm. b)

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

platitelia dane

225 206

1

119 359

Out (znižuje náklady)

0

0

18

Prijatie opravnej elektronickej faktúry osobou registrovanou pre daň (cezhraničné transakcie)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 71 ods. 1 písm. b)

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a

65 219

0

6 522

Out (znižuje náklady)

0

0

31

19

Rozšírenie a úprava obsahových náležitostí faktúry

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 74 ods. 1 písm. c), k), p) a q)

2. EÚ úplná harmonizácia

1.1.2027 a 1.7.2030

platitelia dane

225 206

6

1 460 799

In (zvyšuje náklady)

0

0

20

Zrušenie povinnosti podávať kontrolný výkaz

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 78a

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

platitelia dane

225 206

39

8 764 792

Out (znižuje náklady)

0

0

21

Zrušenie povinnosti podávať súhrnný výkaz

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 80

2. EÚ úplná harmonizácia

01.07.30

platitelia dane

225 206

9

1 947 732

Out (znižuje náklady)

0

0

22

Oznamovanie údajov finančnému riaditeľstvo pri dodaní a nadobudnutí tovaru a služby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 80, § 80a, § 85n

3b) Navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EÚ,

1.1.2027 a 1.7.2030

platitelia dane, osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a, zdaniteľné osoby

530 726

32

16 983 232

In (zvyšuje náklady)

16 983 232

16 983 232

32

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

V predkladanom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), bolo identifikovaných 22 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom Kalkulačky nákladov sú regulácie súvisiace so znížením alebo zvýšením administratívnej záťaže:

1. Registrácia skupiny z úradnej moci – určenie spoločného zástupcu

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Ak z podkladov získaných pri výkone správy daní alebo na základe výsledkov činnosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FRSR“) vyplýva, že nastali dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci, Daňový úrad Banská Bystrica vyzve predpokladaných členov skupiny, aby spomedzi seba určili spoločného zástupcu na účely registračného konania z úradnej moci. Ak tak neurobia, spoločného zástupcu určí daňový úrad. Následne daňový úrad zašle zástupcovi skupiny výzvu, aby sa k dôvodom na registráciu v určenej lehote vyjadril.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto regulácia, vychádza z analýzy FRSR na základe údajov z Obchodného registra Slovenskej republiky, účtovných závierok a registrácie na DPH. FRSR identifikovalo personálne prepojené siete (cca 600) so zvýšeným rizikom prerozdeľovania príjmov. V rámci nich boli ako kritické, t. j. potenciálne zdaniteľné, identifikované právnické osoby v celkovom počte cca 2000. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 3 243 EUR.

2. Registrácia skupiny z úradnej moci – vyjadrenie k registrácii

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Daňový úrad Banská Bystrica vyzve spoločného zástupcu, aby sa vyjadril k dôvodom na registráciu skupiny z úradnej moci v určenej lehote.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto regulácia, vychádza z analýzy FRSR na základe údajov z Obchodného registra Slovenskej republiky, účtovných závierok a registrácie na DPH. FRSR identifikovalo personálne prepojené siete (cca 600) so zvýšeným rizikom prerozdeľovania príjmov. V rámci nich boli ako kritické, t. j. potenciálne zdaniteľné, identifikované právnické osoby v celkovom počte cca 2000. Po určení spoločného zástupcu sa bude regulácia týkať len cca 600 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa

33

v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 973 EUR.

3. Registrácia skupiny z úradnej moci - administratívne povinnosti

Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Ak sú dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci opodstatnené, Daňový úrad Banská Bystrica z úradnej moci skupinu zaregistruje pre daň, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a určí jej zástupcu. Tieto subjekty budú musieť ako platitelia dane podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto regulácia, vychádza z analýzy FRSR na základe údajov z Obchodného registra Slovenskej republiky, účtovných závierok a registrácie na DPH. FRSR identifikovalo personálne prepojené siete (cca 600) so zvýšeným rizikom prerozdeľovania príjmov. V rámci nich boli ako kritické, t. j. potenciálne zdaniteľné, identifikované právnické osoby v celkovom počte cca 2000. Po určení spoločného zástupcu sa bude regulácia týkať len cca 600 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Expertný odhad Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MFSR“) na podanie daňového priznania a kontrolného výkazu, za každú povinnosť samostatne, je cca 20 min. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 62 270 EUR.

4. Úprava vzniku daňovej povinnosti - intrakomunitárne dodanie

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Upravuje sa okamih vzniku daňovej povinnosti pri cezhraničnom dodaní tovaru do iného členského štátu na desiaty deň odo dňa dodania tovaru v nadväznosti na skrátenie lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry. Od tohto dňa sa odvíja aj plnenie iných povinností vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) (napr. lehota na vyhotovenie faktúry, uvedenie uskutočneného zdaniteľného obchodu do daňového priznania, súhrnného výkazu, kontrolného výkazu, atď.).

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206, pričom celkový počet daňových subjektov s prideleným IČ DPH (§ 4, § 4b, § 5, § 7 a § 7a zákona o DPH) bol 290 425. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 941 921 EUR.

5. Úprava vzniku daňovej povinnosti - intrakomunitárne nadobudnutie

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Upravuje sa okamih vzniku daňovej povinnosti pri cezhraničnom nadobudnutí tovaru z iného členského štátu na desiaty deň odo dňa nadobudnutia tovaru. Od tohto dňa sa odvíja aj plnenie iných povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (napr. lehota na vyhotovenie faktúry, uvedenie uskutočneného zdaniteľného obchodu do daňového priznania, súhrnného výkazu, kontrolného výkazu, atď.).

34

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206, pričom celkový počet daňových subjektov s prideleným IČ DPH (§ 4, § 4b, § 5, § 7 a § 7a zákona o DPH) bol 290 425. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 941 921 EUR.

6. Povinnosť zabezpečiť zaslanie a prijatie elektronickej faktúry doručovacou službou

Nová regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Každá zdaniteľná osoba, ktorej sa týka povinnosť vyhotoviť elektronickú faktúru bude povinná zabezpečiť, aby mohla zaslať a prijať elektronickú faktúru doručovacou službou. Každá osoba, ktorej bude v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, pri ktorej je povinnosť vyhotoviť elektronickú faktúru, bude povinná zabezpečiť, aby mohla prijať elektronickú faktúru zaslanú doručovacou službou. Doručovacou službou bude služba zasielania a doručovania elektronickej faktúry, ktorú poskytuje certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR a je špecifikovaný v rámci jednotlivých regulácií:

- celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) - 225 206,

- počet právnických osôb registrovaných na daň z príjmu, bez registrácie na DPH - 240 301,

- celkový počet osôb registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (§ 7 a § 7a zákona o DPH) - 65 219.

Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 13 770 217 EUR.

7. Skrátenie lehoty na vyhotovenie faktúry (tuzemské transakcie a cezhraničné transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Upravuje sa lehota na vyhotovenie faktúry.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Do výpočtu neboli zahrnuté osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a, keďže lehota na vyhotovenie faktúry sa týka len tých osôb registrovaných podľa § 7a zákona o DPH, ktoré dodávajú službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 1 460 799 EUR.

35

8. Vyhotovenie elektronickej faktúry platiteľom dane (tuzemské transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať a zasielať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Títo platitelia dane na základe údajov z FRSR vyhotovili v kalendárnom roku 2024 celkovo 101 310 277 faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) pre tuzemské zdaniteľné osoby a právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je vyhotovených v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov (papier, tlač, čas, poštovné, ručné spracovanie) na vyhotovenie a spracovanie faktúr, pričom náklady na 1 elektronickú faktúru sa odhadujú vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Elektronická faktúra vyhotovená v štruktúrovanom formáte eliminuje chybovosť, šetrí náklady v porovnaní s listinnou faktúrou, prináša automatizáciu procesov a zrýchlenie platieb. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, že zvyšných 20 % (t.j. 20 262 055 faktúr) z celkového počtu vyhotovených faktúr platiteľmi dane bude vyhotovených elektronicky, čím sa znížia náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry v priemere o 1,2 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 20 262 055 x 1,2 = 24 314 466 ÷ 225 206 = 108. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 24 322 248 EUR.

9. Prijatie elektronickej faktúry platiteľom dane (tuzemské transakcie a cezhraničné transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať, zasielať, ale aj prijímať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Títo platitelia dane na základe údajov FRSR prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 80 834 873 faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...), či už od tuzemských alebo zahraničných dodávateľov. Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je prijatých v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry sa odhadli vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady na spracovanie prijatej elektronickej faktúry sa odhadujú vo výške 50 % z nákladov na jej vyhotovenie a zaslanie, pričom priamo úmerne klesnú aj náklady na jej spracovanie. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, že zvyšných 20 % (t.j. 16 166

36

975 faktúr) z celkového počtu vyhotovených faktúr platiteľmi dane bude prijatých elektronicky, čím sa znížia náklady na spracovanie 1 elektronickej faktúry v priemere o 0,6 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 16 166 975 x 0,6 = 9 700 185 ÷ 225 206 = 43. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 9 683 858 EUR.

10. Prijatie elektronickej faktúry zdaniteľnou osobou (tuzemské transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať, zasielať, ale aj prijímať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Počet právnických osôb registrovaných na daň z príjmu, bez registrácie na DPH bol k 30.4.2025 240 301 daňových subjektov (415 426 – 175 125). Takéto zdaniteľné osoby na základe údajov FRSR prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 33 173 117 faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) od tuzemských dodávateľov. Časť týchto faktúr bola prijatá aj právnickými osobami, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, pri ktorých nebol vplyv na podnikateľské prostredie kvantifikovaný prostredníctvom kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, keďže ide prevažne o orgány verejnej moci. Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa obdobne ako pri výpočte v rámci regulácie č. 9 predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je prijatých v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry sa odhadli vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady na spracovanie prijatej elektronickej faktúry sa odhadujú vo výške 50 % z nákladov na jej vyhotovenie a zaslanie, pričom priamo úmerne klesnú aj náklady na jej spracovanie. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, že aj zvyšných 20 % (t.j. 6 634 623 faktúr) z celkového počtu vyhotovených faktúr platiteľmi dane bude prijatých elektronicky, čím sa znížia náklady na spracovanie 1 elektronickej faktúry v priemere o 0,6 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 6 634 623 x 0,6 = 3 980 774 ÷ 240 301 = 16,6. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 3 988 997 EUR.

11. Vyhotovenie opravnej elektronickej faktúry platiteľom dane (tuzemské transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať a zasielať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Aj opravná faktúra k prvotne vyhotovenej elektronickej faktúre sa bude vyhotovovať elektronicky v príslušnom štruktúrovanom elektronickom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane

37

z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Títo platitelia dane na základe údajov z FRSR vyhotovili v kalendárnom roku 2024 celkovo 6 360 618 opravných faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...). Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je vyhotovených v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na 1 elektronickú faktúru sa odhadujú vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, aj že zvyšných 20 % (t.j. 1 272 124 opravných faktúr) z celkového počtu vyhotovených opravných faktúr platiteľmi dane bude vyhotovených elektronicky, čím sa znížia náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry v priemere o 1,2 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 1 272 124 x 1,2 = 1 526 549 ÷ 225 206 = 6,8. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 1 531 401 EUR.

12. Prijatie opravnej elektronickej faktúry platiteľom dane (tuzemské transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať, zasielať, ale aj prijímať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Aj opravná faktúra k prvotne vyhotovenej elektronickej faktúre sa bude vyhotovovať, zasielať a prijímať elektronicky v príslušnom štruktúrovanom elektronickom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Dotknutými subjektmi sú platitelia dane. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Títo platitelia dane na základe údajov FRSR prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 3 763 925 opravných faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...), od tuzemských platiteľov dane. Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je prijatých v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry sa odhadli vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady na spracovanie prijatej elektronickej faktúry sa odhadujú vo výške 50 % z nákladov na jej vyhotovenie a zaslanie, pričom priamo úmerne klesnú aj náklady na jej spracovanie. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, aj že zvyšných 20 % (t.j. 752 785 faktúr) z celkového počtu vyhotovených opravných faktúr platiteľmi dane bude prijatých elektronicky, čím sa znížia náklady na vyhotovenie 1 opravnej elektronickej faktúry v priemere o 0,6 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 752 785 x 0,6 = 451 671 ÷ 225 206 = 2. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 450 412 EUR.

13. Prijatie opravnej elektronickej faktúry zdaniteľnou osobou (tuzemské transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať, zasielať, ale aj prijímať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Aj opravná faktúra k prvotne vyhotovenej elektronickej faktúre sa bude vyhotovovať, zasielať a prijímať elektronicky v príslušnom štruktúrovanom elektronickom

38

formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Počet právnických osôb registrovaných na daň z príjmu, bez registrácie na DPH bol k 30.4.2025 240 301 daňových subjektov (415 426 – 175 125). Takéto zdaniteľné osoby na základe údajov FRSR prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 2 596 693 opravných faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) od tuzemských platiteľov dane. Časť týchto faktúr bola prijatá aj právnickými osobami, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, pri ktorých nebol vplyv na podnikateľské prostredie kvantifikovaný prostredníctvom kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, keďže ide prevažne o orgány verejnej moci. Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je prijatých v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry sa odhadli vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady na spracovanie prijatej elektronickej faktúry sa odhadujú vo výške 50 % z nákladov na jej vyhotovenie a zaslanie, pričom priamo úmerne klesnú aj náklady na jej spracovanie. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, aj že zvyšných 20 % (t.j. 519 339 faktúr) z celkového počtu vyhotovených opravných faktúr platiteľmi dane bude prijatých elektronicky, čím sa znížia náklady na vyhotovenie 1 opravnej elektronickej faktúry v priemere o 0,6 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 519 339 x 0,6 = 311 603 ÷ 240 301 = 1,3. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 312 391 EUR.

14. Vyhotovenie elektronickej faktúry platiteľom dane (cezhraničné transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať a zasielať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Títo platitelia dane na základe údajov z FRSR prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 16 480 964 faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) od dodávateľov z iných členských štátov. Slovenská republika je však proexportne orientovaná. Zahraničný obchod Slovenskej republiky uzavrel rok 2024 s prebytkom, ktorý však medziročne klesol o 1,4 mld. EUR a dosiahol objem 3,1 mld. EUR. Podľa predbežných údajov vývoz tovaru zo Slovenskej republiky za celý minulý rok klesol o 1,5 % na takmer 107 mld. EUR, zatiaľ čo dovoz do SR sa znížil o 0,2 % na skoro 104 mld. EUR (zdroj: Štatistický úrad - Zahraničný obchod – predbežné údaje za december a za rok 2024 a podrobné údaje za jedenásť mesiacov roka 2024). MFSR predpokladá, že obdobný počet faktúr je vzhľadom na objem zahraničného obchodu Slovenskej republiky tuzemskými platiteľmi dane vyhotovený do iných členských štátov (t.j. 16 500 000). Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je vyhotovených v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na 1 elektronickú faktúru sa odhadujú vo výške od 0,1

39

do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, aj že zvyšných 20 % (t.j. 3 300 000 faktúr) z celkového počtu vyhotovených faktúr platiteľmi dane bude vyhotovených elektronicky, čím sa znížia náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry v priemere o 1,2 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 3 300 000 x 1,2 = 3 960 000 ÷ 225 206 = 17,6. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 3 963 626 EUR.

15. Prijatie elektronickej faktúry osobou registrovanou pre daň (cezhraničné transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať, zasielať, ale aj prijímať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet osôb registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (§ 7 a § 7a zákona o DPH) 65 219. V tejto skupine osôb však nie sú zahrnuté tie daňové subjekty, ktoré nadobúdajú tovar v tuzemsku z iného členského štátu, avšak celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 EUR. Zároveň sú v tejto skupine zahrnuté daňové subjekty, ktoré dodávajú službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, t.j. tie subjekty, ktoré faktúry vyhotovujú. MFSR odhaduje, že osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 824 048 faktúr (5 % z 16 480 964) v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) od dodávateľov z iných členských štátov. Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa obdobne ako pri výpočte v rámci regulácie č. 9 predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je prijatých v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry sa odhadli vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady na spracovanie prijatej elektronickej faktúry sa odhadujú vo výške 50 % z nákladov na jej vyhotovenie a zaslanie, pričom priamo úmerne klesnú aj náklady na jej spracovanie. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, že aj zvyšných 20 % (t.j. 164 809 faktúr) z celkového počtu vyhotovených faktúr od dodávateľov z iných členských štátov bude prijatých elektronicky, čím sa znížia náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry v priemere o 0,6 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 164 809 x 0,6 = 98 885 ÷ 65 219 = 1,5. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 97 829 EUR.

16. Vyhotovenie opravnej elektronickej faktúry platiteľom dane (cezhraničné transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať a zasielať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Aj opravná faktúra k prvotne vyhotovenej elektronickej faktúre sa bude vyhotovovať elektronicky v príslušnom štruktúrovanom elektronickom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

40

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Títo platitelia dane na základe údajov z FRSR prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 16 480 964 faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) od dodávateľov z iných členských štátov. MFSR na základe výpočtu v regulácii č. 14 predpokladá, že obdobný počet faktúr je vzhľadom na objem zahraničného obchodu Slovenskej republiky tuzemskými platiteľmi dane vyhotovený do iných členských štátov (t.j. 16 500 000). Títo platitelia dane na základe údajov z FRSR vyhotovili v kalendárnom roku 2024 celkovo 6 360 618 opravných faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) pri tuzemských zdaniteľných obchodoch. MFSR odhaduje, že platitelia dane v kalendárnom roku 2024 vyhotovili približne 990 000 opravných faktúr v rôznej podobe (6 % z 16 500 000, rovnaký pomer ako pri tuzemských vyhotovených a opravných faktúrach). Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je vyhotovených v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na 1 elektronickú faktúru sa odhadujú vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, aj že zvyšných 20 % (t.j. 198 000 opravných faktúr) z celkového počtu vyhotovených opravných faktúr platiteľmi dane bude vyhotovených elektronicky, čím sa znížia náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry v priemere o 1,2 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 198 000 x 1,2 = 237 600 ÷ 225 206 = 1,1. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 247 727 EUR.

17. Prijatie opravnej elektronickej faktúry platiteľom dane (cezhraničné transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať, zasielať, ale aj prijímať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Aj opravná faktúra k prvotne vyhotovenej elektronickej faktúre sa bude vyhotovovať, zasielať a prijímať elektronicky v príslušnom štruktúrovanom elektronickom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Títo platitelia dane na základe údajov z FRSR prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 16 480 964 faktúr v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) od dodávateľov z iných členských štátov. MFSR odhaduje, že platitelia dane v kalendárnom roku 2024 prijali približne 988 858 opravných faktúr v rôznej podobe (6 % z 16 480 964, rovnaký pomer ako pri tuzemských vyhotovených a opravných faktúrach). Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je prijatých v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry sa odhadli vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady na spracovanie prijatej elektronickej faktúry sa odhadujú vo výške 50 % z nákladov na jej vyhotovenie a zaslanie, pričom priamo úmerne klesnú aj náklady na jej spracovanie. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, aj že

41

zvyšných 20 % (t.j. 197 772 faktúr) z celkového počtu vyhotovených opravných faktúr platiteľmi dane bude prijatých elektronicky, čím sa znížia náklady na spracovanie 1 opravnej elektronickej faktúry v priemere o 0,6 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 197 772 x 0,6 = 118 663 ÷ 225 206 = 0,53. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 119 359 EUR.

18. Prijatie opravnej elektronickej faktúry osobou registrovanou pre daň (cezhraničné transakcie)

Zmena regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. Faktúra sa na účely zákona o DPH bude vyhotovovať, zasielať, ale aj prijímať zásadne ako elektronická faktúra v zákonom ustanovenom formáte. Aj opravná faktúra k prvotne vyhotovenej elektronickej faktúre sa bude vyhotovovať, zasielať a prijímať elektronicky v príslušnom štruktúrovanom elektronickom formáte. Elektronickou faktúra je len taká faktúra, ktorá obsahuje náležitosti podľa zákona o DPH a je vyhotovená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet osôb registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (§ 7 a § 7a zákona o DPH) 65 219. V tejto skupine osôb však nie sú zahrnuté tie daňové subjekty, ktoré nadobúdajú tovar v tuzemsku z iného členského štátu, avšak celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 EUR. Zároveň sú v tejto skupine zahrnuté daňové subjekty, ktoré dodávajú službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, t.j. tie subjekty, ktoré faktúry vyhotovujú. MFSR odhaduje, že osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 824 048 faktúr (5 % z 16 480 964) v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) od dodávateľov z iných členských štátov. MFSR ďalej odhaduje, že na základe uvedeného bolo prijatých približne 49 443 opravných faktúr v rôznej podobe (6 % z 824 048, rovnaký pomer ako pri tuzemských vyhotovených a opravných faktúrach). Na základe expertného odhadu MFSR a FRSR sa obdobne ako pri výpočte v rámci regulácie č. 9 predpokladá, že 20 % z tohto počtu faktúr je prijatých v listinnej podobe. Elektronická faktúra však prináša úsporu až 80 % nákladov na spracovanie faktúr, pričom náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry sa odhadli vo výške od 0,1 do 0,5 EUR (priemer 0,3 EUR). Náklady na spracovanie prijatej elektronickej faktúry sa odhadujú vo výške 50 % z nákladov na jej vyhotovenie a zaslanie, pričom priamo úmerne klesnú aj náklady na jej spracovanie. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, že aj zvyšných 20 % (t.j. 9 888 faktúr) z celkového počtu vyhotovených opravných faktúr od dodávateľov z iných členských štátov bude prijatých elektronicky, čím sa znížia náklady na vyhotovenie 1 elektronickej faktúry v priemere o 0,6 EUR. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 9 888 x 0,6 = 5 933 ÷ 65 219 = 0,1. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 6 522 EUR.

19. Rozšírenie a úprava obsahových náležitostí faktúry

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Rozširujú sa obsahové náležitosti faktúry /§ 74 ods. 1 písm. c), k), p) a q)/.

42

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Do výpočtu neboli zahrnuté osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a, keďže lehota na vyhotovenie faktúry sa týka len tých osôb registrovaných podľa § 7a zákona o DPH, ktoré dodávajú službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 1 460 799 EUR.

20. Zrušenie povinnosti podávať kontrolný výkaz

Vypustenie regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. S účinnosťou od 1.7.2030 sa v nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a na digitálne oznamovanie údajov pri tuzemských zdaniteľných obchodoch v čase vyhotovenia, resp. prijatia faktúry ruší povinnosť podávať kontrolný výkaz pre platiteľov dane. Údaje, ktoré sa v súčasnosti oznamujú v kontrolnom výkaze, ktoré nebudú oznamované online, budú od 1.7.2030 predmetom oznamovacej povinnosti v daňovom priznaní.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Uvedené subjekty musia pravidelne v lehote do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia podávať kontrolný výkaz. Na základe reálnej skúsenosti je v týchto prípadoch expertný odhad časovej náročnosti 20 min. za jeden mesiac, avšak keďže niektoré údaje budú oznamované prostredníctvom daňového priznania. MFSR odhaduje zníženie časovej náročnosti o 15 min. za jeden mesiac (180 min. na jeden subjekt za rok). Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Frekvencia plnenia bola určená mesačne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 8 764 792 EUR.

21. Zrušenie povinnosti podávať súhrnný výkaz

Vypustenie regulácie dotknutým subjektom znižuje náklady. S účinnosťou od 1.7.2030 sa v nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a na digitálne oznamovanie údajov pri cezhraničných zdaniteľných obchodoch v čase vyhotovenia, resp. prijatia faktúry ruší povinnosť podávať súhrnný výkaz.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR. Podľa údajov FRSR bol k 1.1.2025 celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) 225 206. Uvedené subjekty musia pravidelne v lehote do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia podávať súhrnný výkaz. Na základe reálnej skúsenosti je v týchto prípadoch expertný odhad časovej náročnosti 10 min. za jeden mesiac (120 min. na jeden subjekt za rok), ak vznikne povinnosť podať súhrnný výkaz Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na

43

základe alternatívy č. 1. Frekvencia plnenia bola určená štvrťročne, keďže sa netýka každého platiteľa dane pravidelne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zníženie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (OUT) vo výške 1 947 732 EUR.

22. Oznamovanie údajov finančnému riaditeľstvu pri dodaní a nadobudnutí tovaru a služby

Nová regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. S účinnosťou od 1.7.2030 sa v nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie zavádza digitálne oznamovanie údajov o cezhraničných zdaniteľných obchodoch v čase vyhotovenia, resp. prijatia faktúry. S účinnosťou od 1.1.2027 sa v nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie zavádza digitálne oznamovanie údajov o tuzemských zdaniteľných obchodoch v čase vyhotovenia, resp. prijatia faktúry.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude táto regulácia týkať, vychádza z údajov poskytnutých FRSR a bol špecifikovaný v rámci predchádzajúcich regulácií:

- celkový počet registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty (§ 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) - 225 206,

- počet právnických osôb registrovaných na daň z príjmu, bez registrácie na DPH - 240 301,

- celkový počet osôb registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (§ 7 a § 7a zákona o DPH) - 65 219.

V rámci výpočtov nákladov na podnikateľské prostredie bol špecifikovaný aj počet vyhotovených a prijatých faktúr, a to nasledovne:

Regulácia č. 8 - platitelia dane vyhotovili v kalendárnom roku 2024 celkovo 101 310 277 faktúr v rôznej podobe pre tuzemské zdaniteľné osoby a právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami.

Regulácia č. 9 - platitelia dane prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 80 834 873 faktúr v rôznej podobe, či už od tuzemských alebo zahraničných dodávateľov.

Regulácia č. 11 - platitelia dane vyhotovili v kalendárnom roku 2024 celkovo 6 360 618 opravných faktúr v rôznej podobe.

Regulácia č. 12 - platitelia dane v kalendárnom roku 2024 celkovo 3 763 925 opravných faktúr v rôznej podobe od tuzemských platiteľov dane.

Regulácia č. 14 - títo platitelia dane prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 16 480 964 faktúr v rôznej podobe od dodávateľov z iných členských štátov.

Regulácia č. 15 - MFSR odhaduje, že osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a (65 219) prijali v kalendárnom roku 2024 celkovo 824 048 faktúr (5 % z 16 480 964) v rôznej podobe, či už listinnej alebo elektronickej (e-mail, pdf, ...) od dodávateľov z iných členských štátov.

Regulácia č. 16 - MFSR odhaduje, že platitelia dane v kalendárnom roku 2024 vyhotovili približne 990 000 opravných faktúr v rôznej podobe.

Regulácia č. 17 - platitelia dane v kalendárnom roku 2024 prijali približne 988 858 opravných faktúr v rôznej podobe (6 % z 16 480 964, rovnaký pomer ako pri tuzemských vyhotovených a opravných faktúrach).

Regulácia č. 18 - osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a (65 219). MFSR ďalej odhaduje, že na základe uvedeného bolo prijatých približne 49 443 opravných faktúr v rôznej podobe (6 % z 824 048, rovnaký pomer ako pri tuzemských vyhotovených a opravných faktúrach).

Po sčítaní predstavuje počet vyhotovených a prijatých faktúr 211 603 006, o ktorých bude potrebné zaslať údaje finančnej správe. Náklady na zaslanie údajov z 1 elektronickej faktúry odhaduje MFSR na 0,08 EUR. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Spôsob výpočtu hodnoty vloženej do stĺpca D – 211 603 006 x 0,08 = 16 928 240 ÷ 530 726 =

44

0,1. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá zvýšenie sumy administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 16 983 232 EUR.

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

Goldplating vo všetkých nižšie uvedených prípadoch bol identifikovaný v kategórii „b) navýšenie požiadaviek“ v oblasti s vplyvom na podnikateľské prostredie. Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie:

Čl. 1 ods. 2 smernice Rady (EÚ) 2025/516 (čl. 218 smernice 2006/112/ES) a čl. 1 ods. 3 smernice Rady (EÚ) 2025/516 (čl. 232 smernice 2006/112/ES) - Slovenská republika sa rozhodla využiť článok 1 smernice (EÚ) 2025/516, ktorým sa dopĺňajú články 218 a 232 smernice 2006/112/ES, ktoré umožňujú členským štátom zaviesť pred 1.7.2030 povinné vyhotovovanie elektronických faktúr k dodaniam tovarov alebo služieb, ktoré sa neuvádzajú v súhrnnom výkaze (čiže ide len o tuzemské dodania tovarov alebo služieb). Skoršie zavedenie systému elektronickej fakturácie týkajúcich sa tuzemských zdaniteľných obchodov od 1.1.2027 pripraví platiteľov dane na povinnú elektronickú fakturáciu podľa článku 5 smernice Rady (EÚ) 2025/516, ktorý musí byť do zákona o DPH transponovaný do 30. júna 2030 a účinný k 1. júlu 2030. Zároveň vyhotovovanie elektronických faktúr uľahčí platiteľom dane elektronické oznamovanie údajov z týchto dodaní finančnej správe, ktoré sa zavádza s účinnosťou od 1.1.2027.

Čl. 1 bod 15 smernice Rady (EÚ) 2025/516 (čl. 221 ods. 1 a 2 smernice 2006/112/ES) – Slovenská republika už v minulosti využila možnosť, ktorú ponúka čl. 221 smernica

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

45

2006/112/ES v platnom znení. Aktuálnou novelou zákona 222/2004 Z. z. ide iba o presun v rámci legislatívneho textu. Ide o plnenia s miestom dodania v inom členskom štáte EÚ, pri ktorých je prijímateľ plnení osobou povinnou platiť daň v inom členskom štáte, o prípady prijatia platby pred uvedenými dodaniami plnení a o plnenia s miestom dodania v treťom štáte, kde podliehajú dani.

Čl. 273 smernice 2006/112/ES - Slovenská republika sa rozhodla využiť toto ustanovenie na zavedenie povinného elektronického oznamovania údajov o tuzemských dodaniach tovarov alebo služieb finančnej správe s účinnosťou od 1.1.2027 do 30.6.2030 (ide o prechodné ustanovenia k oznamovaniu údajov Finančnému riaditeľstvu SR podľa § 85n ods. 9 až 11 a ods. 16). Skoršie zavedenie systému oznamovania údajov týkajúcich sa tuzemských zdaniteľných obchodov pripraví platiteľov dane (v pozícii dodávateľa a v pozícii odberateľa) na povinné oznamovania údajov o cezhraničných transakciách podľa článku 5 smernice 2025/516, ktorý musí byť do zákona o DPH transponovaný do 30. júna 2030 a účinný k 1. júlu 2030. Finančná správa tak získa v reálnom čase dáta o tuzemských transakciách, čo jej umožní promptne reagovať na podozrivé transakcie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Predbežná informácia PI/2024/334

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2024/334 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 19.12.2024, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 31.01.2025. K predbežnej informácií boli zaslané podnety 16 subjektov.

K predbežnej informácii boli uskutočnené verejné diskusie so Slovenskou asociáciou palivového priemyslu a obchodu, Ministerstvom hospodárstva SR, Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy, Republikovou úniou zamestnávateľov SR, Klubom 500, Slovenskou komorou daňových poradcov, Asociáciou hotelov a reštaurácií Slovenska, Slovenskou asociáciou finančníkov, so subjektmi Amazon, Lidl Slovenská republika, s.r.o., KROS a.s., STORMWARE s.r.o., Slovensko.Digital a so zahraničnými subjektmi Act'o-soft, Sovos, Pagero/Thomson Reuters.

Diskusie k predbežnej informácii PI/2024/334

Dňa 29. januára 2025 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2024/334 stretnutia so zástupcami Amazon.

Zástupca MFSR predstavil základné ciele pripravovaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH. Základom pre povinnú elektronickú fakturáciu bude smernica ViDA.

46

Návrhom zákona nejde o resurekciu návrhu z roku 2021. Návrh MFSR z roku 2021 sa týkal len oznamovania údajov z faktúr, nebol založený na vyhotovení elektronickej faktúry (ďalej len „EFA“), ale mal nahradiť kontrolný výkaz (ďalej len „KV“), keďže informácie z KV sú získavané oneskorene. Podobne ako v Maďarsku. Uvedený návrh však nezískal podporu.

Elektronická fakturácia je téma, v rámci ktorej bude podnikateľské prostredie výrazne zapojené. Vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády SR chce MFSR zaviesť elektronickú fakturáciu a oznamovanie vybraných údajov z EFA (ďalej len „DRR“) v súlade so smernicou ViDA. Nielen pre B2B sektor, ale aj pre B2G sektor, za ktorý vecne zodpovedá iná sekcia MFSR. SR je pokiaľ ide o spustenie elektronickej fakturácie pre B2G vo výraznom omeškaní. V súčasnosti sa prehodnocuje pripravovaný centralizovaný systém pre B2G elektronickú fakturáciu. Smernica ViDA však spája procesy fakturácie podľa zákona č. 215/2019 Z. z. a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Publikovaním predbežnej informácie v decembri 2024 oficiálne začal legislatívny proces. Článok 0 smernice ViDA dovoľuje členským štátom Európskej únie (ďalej len „EÚ“), akonáhle bude publikovaná v Úradnom vestníku EÚ, nepožadovať súhlas príjemcu faktúry, aby bola považovaná za prijatú od dodávateľa. Nemusíme mať teda vykonávacie rozhodnutie ako PL, FR, RO, IT. Od júla 2030 bude povinná elektronická faktúra pre cezhraničné transakcie v rámci EÚ, ktorá bude musieť byť v súlade s normou a jej syntaxami. Čo sa týka plánovaného procesu – chceme sa pripraviť na rok 2030, a to tak, že chceme zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu od 1.1.2027 povinne pre tuzemské transakcie v súlade s požiadavkami podľa smernice ViDA od júla 2030. Môže dôjsť aj k určitým technickým odkladom termínu.

Zástupca Amazon uviedol, že táto téma je pre nich veľmi dôležitá. Chceli by lepšie pochopiť, aké sú plány MFSR v súvislosti s digitálnym rozvojom. Aj v časti smernice ViDa, ktorá sa týka DRR. Pre EFA a pre DRR sa zavádzajú v rámci regiónu rôzne systémy a rôzne požiadavky, či už národné alebo medzinárodné – chceli by vedieť aj technické aspekty. Zároveň uvítali, že MFSR chce zaviesť elektronickú fakturáciu v súlade s EÚ štandardom aj pre tuzemské transakcie. Veľa rôznych formátov vytvára zmätok pre biznis.

K návrhu zákona odzneli nasledovné okruhy otázok a reakcií:

Plánuje sa právna úprava ako v Belgicku – každý môže použiť sieť Peppol, ale ak sa dohodnú strany navzájom, tak aj niečo iné, ak bude zabezpečený EÚ štandard? Aj túto druhú možnosť smernica ViDa pripúšťa a je veľmi dobré vyžadovať súhlas oboch strán kvôli formátom EFA.

Smernica ViDA podľa MFSR rozlišuje dva povinné spôsoby, ako môže byť EFA vyhotovená – sama zdaniteľná osoba alebo tretia strana v jej mene. Verejný portál z nášho pohľadu pre B2B sektor nie je povinný. Peppol sieť sa nám javí ako veľmi dobré riešenie, ale nemáme právny vzťah s OpenPeppol, nemáme ani Peppol poskytovateľov, čo je kľúčové pre túto možnosť. Smernica ViDA jasne stanovuje EÚ štandard EFA založený na syntaxiach UBL 2.1 a D16B. Peppol má vlastný formát – Peppol Bis 3.0, založený na UBL 2.1. Peppol nie je jediný spôsob, ako vyhotoviť EFA. Komunikujeme s Európskou komisiou v tejto veci. Po získaní odpovede môže byť situácia oveľa jasnejšia. Peppol samozrejme s ohľadom na rozšírenie v EÚ aj mimo EÚ môže byť najvyužívanejší spôsob. Veľké podnikateľské subjekty si možno vytvoria aj vlastné systémy s kľúčovými partnermi.

Druhá fáza konzultácií, priebeh legislatívneho procesu

Príprava návrhu zákona si vyžiada úzku spoluprácu príslušných legislatívnych a technických útvarov, ale aj podnikateľského prostredia, aby bol čo najjednoduchšie použiteľný. Návrh zákona pripraví MFSR tak, aby mohol byť publikovaný v Zbierke zákonov SR ešte tento kalendárny rok, a aby bola zabezpečená minimálne jednoročná legisvakácia pre implementáciu

47

a prípravu systémových riešení, či už na strane podnikateľského prostredia alebo finančnej správy (ďalej ako „FS“). Do úvahy prichádza aj nafázovanie spustenia procesu. Technické riešenie zabezpečí FS.

Cieľom MFSR je znížiť daňovú medzeru na DPH. Keď sa pozeráme na krajiny, ktoré zaviedli povinnú elektronickú fakturáciu, ako IT, PL a RO – ich výška daňovej medzery na DPH poklesla dramaticky. Naším cieľom je zároveň minimalizovať daňové kontroly, ktoré sú síce veľmi úspešné, ale DPH je nevymožiteľná. V nadväznosti na uvedené a poznatky z aplikačnej praxe chce MFSR upraviť a využívať preventívne inštitúty správy daní pred represívnymi.

MFSR pripraví návrh zákona v súlade so smernicou ViDA. MFSR chce byť v rámci legislatívneho procesu mimoriadne transparentné, nielen počas PPK a MPK. Ak bude MFSR vnímať spoluprácu ako konštruktívnu, vie spraviť aj pravidelnejšie stretnutia s podnikateľským prostredím, za podmienky, že prizvané subjekty nebudú zasahovať viac, ako je potrebné, aby bola spolupráca efektívna. Návrh zákona bude priebežne zdieľaný s podnikateľským prostredím.

Zástupca Amazon ocenil, že MFSR chce byť pri príprave návrhu zákona transparentné a konzultovať návrh zákona s podnikateľským prostredím. Nielen priamo pre nich, ale aj pre obchodné asociácie a pre malé podniky, ktoré cez nich uskutočňujú predaj. Aj pre nich je dôležité, aby systémy boli použiteľné, aby boli čo najjednoduchšie, aby sa mohli pripraviť na zmeny. Chcú participovať na konzultačnom procese a v tejto fáze zdieľať niektoré poznatky, základné zdroje.

Zmeny v registrácii

Zohľadňujúc zmeny v registrácii, MFSR zistilo, že malé podniky obchádzajú povinnosť stať sa platiteľom dane. Akonáhle sa priblížia k obratu, založia si ďalšiu spoločnosť. Sústredíme sa na ex offo registráciu. Ak teda detekujeme správanie, ktoré dá FS informáciu, že sa umelo drží obrat na určitej hranici – ustanoví sa, že také spoločnosti budú registrované ako platitelia dane.

V súvislosti s uskutočňovaním transakcií zahraničnými osobami zástupcovia Amazon vyhodnotia uplatňovanie § 69aa zákona o DPH. Ak pôjde o obsolétne ustanovenie, MFSR pristúpi k jeho úprave, resp. zrušeniu.

Pre MFSR je prioritou elektronická fakturácia, až následne sa vzhľadom na transpozičné lehoty bude zaoberať aj ďalšími ustanoveniami smernice ViDA, napr. jednotná registrácia pre DPH v EÚ.

Dňa 5. februára 2025 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2024/334 stretnutia so zástupcami SAPPO a MHSR.

Zástupca MFSR predstavil základné ciele pripravovaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH. Základom pre povinnú elektronickú fakturáciu bude smernica ViDA. Právna úprava navrhnutá v roku 2021 sa netýkala elektronickej fakturácie, len oznamovania údajov z vyhotovených faktúr. Návrhom zákona teda nejde o resurekciu návrhu z roku 2021. Čl. 0 (resp. 1) smernice ViDA, ktorá bude zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie až v marci – apríli 2025, dáva možnosť členským štátom Európskej únie (ďalej ako „EÚ“) dňom vyhlásenia spustiť elektronickú fakturáciu týkajúcu sa platiteľov dane z pridanej hodnoty (ďalej len „platiteľ“) do roku 2030 podľa svojho uváženia, bez toho, aby sa vyžadoval súhlas príjemcu elektronickej faktúry (ďalej len „EFA“). Do roku 2030 nie sú stanovené ani podmienky na formát, jednotnosť, atď. Od roku 2030 budú členské štáty povinné pri cezhraničných obchodoch týkajúcich sa platiteľov zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu v súlade s normou Európskej únie platnou pre B2G sektor (podľa smernice 2014/55/EU). SR je, pokiaľ ide o spustenie elektronickej fakturácie pre B2G, vo výraznom omeškaní. V súčasnosti procesy

48

podľa zákona č. 215/2019 Z. z. a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. môžu ísť popri sebe, ale uvedené je dôvodom pre zjednotenie procesov už teraz tak, aby bol proces pre platiteľov jednoznačný a administratívne nezaťažujúci. Legislatíva EÚ nás zaväzuje, len pokiaľ ide o zavedenie povinnej elektronickej fakturácie pre cezhraničné obchody, nie vnútroštátne. Cieľom MFSR je jedna EFA, ktorá bude pre tuzemské transakcie a tuzemské osoby povinná od 1.1.2027 a od roku 2030 nastane len rozšírenie z hľadiska cezhraničných transakcií. Návrh zákona pripraví MFSR tak, aby mohol byť schválený ešte tento kalendárny rok, a aby bola zabezpečená minimálne jednoročná legisvakácia pre implementáciu a prípravu systémových riešení, či už na strane podnikateľského prostredia alebo finančnej správy (ďalej ako „FS“). Do úvahy prichádza aj nafázovanie spustenia procesu. Technické riešenie zabezpečí FS.

Zástupca FRSR uviedol a odprezentoval, čo sa za posledných 5 rokov v EÚ v oblasti elektronickej fakturácie vykonalo. Elektronická fakturácia B2G sa rozšírila v rôznych formátoch a spôsoboch zasielania EFA. Niektoré štáty nabehli len na Peppol - Paneurópska sieť pre štandardizovanie formátu faktúry aj zasielania faktúr štandardizovaným protokolom, nie e-mailom. Ponaučenia zo správy EÚ - nastaviť elektronickú fakturáciu tak, aby sme od 2030 už nemuseli nič prerábať a definovať jednotný spôsob výmeny. Nateraz sú faktúry tlačené v papierovej forme, odosiela ich pošta, odberateľ ich prevezme, vytvorí a preklopí ručne do svojho ekonomického informačného systému (ďalej ako „EIS“), kde sa potom spúšťa tok/systém prijatých faktúr. 70 % alebo 80 % podnikateľov takto postupuje. Ak máme súhlas príjemcu, tak sa dá faktúra generovať aj elektronicky napr. v PDF (neštruktúrovaná forma faktúry). Tieto faktúry sú zasielané e-mailom, prijaté na strane odberateľa rôznymi systémami, ktoré následne mapujú polia faktúry.

Ak je EFA v podobe XML, je vyhotovená elektronicky, zaslaná elektronicky a plne spracovateľná elektronicky, tak ide o štruktúru, ktorá je rovnaká pre celú EU. Ak je zasielaná nie cez e-mail, ale cez prispôsobenú sieť, prostredníctvom štandardného protokolu, zabezpečeného kvôli zmene, prijatá odberateľom a automaticky preklopená do EIS – to je cieľ, kam sa chceme dostať. Niektoré členské štáty sa k tomuto blížia. Ak prijímateľ vie, ako vyzerá štruktúra EFA a je v súlade s EÚ normou, tak ju vie automaticky spracovať (harmonizácia EFA). Chceme využiť formát EFA – Peppol BIS 3.0, ktorý harmonizoval štruktúru EFA v súlade s EÚ normou a syntaxou UBL 2.1. Od roku 2030 by sme si so všetkými, ktorí budú mať Peppol BIS 3.0, vedeli vymieňať EFA automaticky, veľmi rýchlo (v sekundách).

Spôsob zasielania faktúry v sieti Peppol – každý podnikateľský subjekt si nájde na trhu servisného poskytovateľa (ďalej ako „digitálny poštár“ alebo „SP“). Z informácií z EÚ vieme, že softvérové domy majú snahu stať sa SP prístupu k sieti Peppol, s ktorými si platiteľ dohodne službu – zasielanie faktúr pre svojich odberateľov. Dodávateľ vystaví EFA vo formáte Peppol Bis 3.0 vo svojom EIS, ktorá je rôznymi spôsobmi odovzdaná SP (webové rozhranie, aplikácia, automatizované rozhranie) a tento SP (digitálny poštár) na základe svojich adresných informácií zašle EFA SP odberateľa, kde si to odberateľ prevezme. Druhou možnosťou je, že až SP preklopí faktúru do EFA v súlade s Peppol BIS 3.0. EU kontext – český podnikateľ vystaví EFA v Peppol BIS 3.0, zašle na svojho SP, SP zašle EFA na SP pre SK a odberateľ si EFA prevezme.

Reportovanie z dát EFA prechádza z odberateľa a dodávateľa na digitálneho poštára. Podnikateľskú sféru nezaťažujeme zasielaním údajov z faktúr, ale zabezpečia to títo poštári na doručovanie digitálnych faktúr. Nikto nebude schvaľovať faktúry. FS budú zaujímať len dáta z Vašich faktúr, ktoré v čase vyhotovenia budú zasielané FS, plus mínus to, čo dnes rieši kontrolný výkaz. Pre dotknuté transakcie sa upustí od kontrolného výkazu. V nadväznosti na uvedené chce MFSR upraviť a využívať preventívne inštitúty správy daní pred represívnymi. Nie daňové kontroly, ale napr. mechanizmus rozdelenia platby.

K návrhu zákona odzneli nasledovné okruhy otázok a reakcií:

Formát EFA

49

Formát EFA bude vždy v anglickom jazyku, ale ľudsky čitateľný obsah bude v slovenskom jazyku. Podľa smernice ViDA musí byť EFA vydaná v norme EÚ a v jednej z dvoch syntaxí (aby každý vedel, čo ktoré pole obsahuje a kde sa nachádza). Ide o jediné publikované technické normy, ktoré sú zdarma, sponzorované EÚ, keďže EÚ chce docieliť zjednotenie. Štandardne sú normy spoplatnené. Komunikujeme s EK, či Peppol BIS 3.0 môže byť jediný formát. V opačnom prípade nebude formát tak striktný. Takto funguje Belgicko a Holandsko – použiteľný je aj iný formát ako Peppol BIS 3.0, ak sa tak strany dohodnú.

Aj asociácie a neziskové združenia budú musieť v takejto forme prijímať EFA? Budú musieť mať zmluvu (dohodu) s digitálnym poštárom?

Ak zákazníkom platiteľa dane bude nezdaniteľná právnická osoba, bude musieť prijať EFA, ale nebude mať povinnosť oznamovať údaje z EFA FS. Budú teda musieť mať zmluvu s SP alebo si vytvoria vlastné riešenie.

Pre odberateľov - fyzické osoby zostáva klasická faktúra?

Ani dnes nemá nikto povinnosť v týchto prípadoch vyhotovovať elektronické faktúry.

Ak nastane výpadok systému alebo niečo iné a faktúra neprejde – koho zodpovednosť (Peppol sieť)?

Uvedené zabezpečuje OpenPeppol a asi aj zmluvné vzťahy. SP musí získať certifikáciu od Peppolu, bude musieť spĺňať SLA dostupnosť, všetko meria a kontroluje OpenPeppol. Následne môže odňať certifikáciu SP. Podľa smernice ViDA by dáta mali byť reportované v čase vyhotovenia faktúry. Toto už bude kontrolovateľné. Rokovania so sieťou Peppol ešte len budú, komunikácia je zahájená. Samotná sieť Peppol kontroluje napr. správny výpočet DPH. Je to taká očista vystavených faktúr.

Používané podnikové systémy SAP vyžadujú dlhodobejšiu prípravu na implementácia zmien.

SAP má implementovaný Peppol, teda ak budete na správnej verzii SAP-u, nebudete mať problém.

MFSR pripraví návrh zákona v súlade so smernicou ViDA. MFSR chce byť v rámci legislatívneho procesu mimoriadne transparentné, nielen počas PPK a MPK. Ak bude MFSR vnímať spoluprácu ako konštruktívnu, vie spraviť aj pravidelnejšie stretnutia s podnikateľským prostredím, za podmienky, že prizvané subjekty nebudú zasahovať viac, ako je potrebné, aby bola spolupráca efektívna. Zástupcovia SAPPO uvedené uvítali s tým, že rôzne systémy, aj európske im pri implementácii spôsobujú obrovské problémy. Uvítali by, aj ak by bolo možné niečo testovať alebo technicky pripraviť dopredu.

Dňa 11. februára 2025 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2024/334 stretnutia so zástupcami APZD, RÚZ SR, Klub 500, SKDP a MH SR.

Zástupca MFSR predstavil základné ciele pripravovaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH. Základom pre povinnú elektronickú fakturáciu bude smernica ViDA. Následne zástupca FRSR uviedol a odprezentoval očakávané kroky a procesy v rámci elektronickej fakturácie.

K návrhu zákona odzneli nasledovné okruhy otázok a reakcií:

Bude uvedené riešenie spĺňať aj funkciu archivácie? Požiadavka biznisu smeruje k tomu, aby systém zabezpečil archiváciu.

50

Poskytovatelia prístupových bodov budú ponúkať archivačné služby (v súčasnosti je to asi 10 rokov) a biznis môže, ale nemusí tieto služby od nich prijímať; buď si to biznis zakúpi ako službu alebo si to bude sám ukladať ako XML vo svojich súboroch.

Odstránenie FA v KV?

KV bude zrušené; ak by sa vyžadovalo aj nejaké prechodné obdobie, tak je to len kvôli prechodu dát, ale určite nechceme zachovať KV, inak by to boli 2 tie isté povinnosti týkajúce sa údajov

Čo v prípade oslobodených plnení?

Nechceme rozširovať okruhy zdaniteľných obchodov, pri ktorých by sa vyžadovalo vystavovanie EFA; ešte sa nevie, či sa to v budúcnosti rozšíri aj na malé podniky, ale v prvej fáze sa to bude týkať len platiteľov dane, nie iných subjektov.

Ako bude zabezpečený systém, ak bude napadnutý, hacknutý, nebude fungovať?

Bezpečnosť = access point provideri sú samostatné subjekty, ktoré budú musieť spĺňať bezpečnostné opatrenia, majú certifikáty Peppolu; bezpečnostný problém je minimalizovaný, pretože firmy musia spĺňať štandardy; keďže to bude decentralizované a napadne sa 1 access point, tak ostatné fungujú a dá sa prejsť k inému providerovi; centrálny bod na európskej úrovni (SML – spravovaný EÚ) je bodom potenciálnych rizík, ale tam sú bezpečnostné štandardy na maximálnej možnej úrovni.

Kto bude zodpovedný za správnosť vystavenej FA? Bude to ten, kto dáta posiela (service provider), resp. ten, kto vystavuje FA?

Toto sa nemení, ak bude za osobu konať aj tretia osoba, ona bude čerpať len z tých dát, ktoré jej platiteľ dá.

Veľmi podstatný pre nás je aj systém obrátenej FA; berie sa tento fakt do úvahy pri príprave zákona? Kto bude mať povinnosť oznamovať údaje v tomto prípade, ak vystavovateľom faktúry za tuzemský subjekt je subjekt z iného ČŠ? Rieši sa to aj z hľadiska prijatých FA?

Áno, počíta sa aj s prijatými FA. Pri obrátenej FA s tým smernica počíta, nemení sa nič, stále môže namiesto zdaniteľnej osoby vyhotoviť FA aj tretia osoba/zákazník. Čl. 263 ods. 1 druhý pododsek smernice ViDA - dáta bude oznamovať dodávateľ, lebo odsek hovorí o osobe povinnej vyhotoviť FA + aj odsek 3 to hovorí ešte, že zdaniteľná osoba alebo tretia osoba na jej účet a v jej mene.

Bude povinnosť oznamovať údaje aj pre subjekty alebo údaje budú oznamovať len poskytovatelia (ak sa pôjde cez Peppol)?

Peppol C5 model pre reporting údajov by mal byť hotový v roku 2026 a v takýchto prípadoch by mal povinnosti za subjekty plniť Peppol provider; smernica je trochu širšia ako je Peppol, čiže ešte bude musieť byť aj iné riešenie, ale väčšina krajín používa práve Peppol. Zodpovedný za nahlasovanie extraktu dát z FA je poskytovateľ prístupového bodu, ktorý bude musieť komunikovať na piaty roh (C5), čo bude štátny access point/provider a teda sa odbremení podnikateľská verejnosť od nahlasovania údajov; budú dostupné aj iné formáty eFA, napr. EDIFACT ...

Čo keď vystavím FA na subjekt z 3. štátu?

To je mimo EÚ, zákon rieši tuzemské transakcie; pri vývoze sa nepredpokladá veľmi komplikovaný postup, lebo je tam preprava tovaru cez hranice. Smernica to nevylučuje, ale bude to len jednostranné keď tak; ak to bude štát mimo EÚ, tak sa nereportujú údaje; ani dnes sa v KV nereportujú vývozné transakcie. Uvidí sa ešte, či budú dotknuté aj vývozné FA.

51

Predpokladá sa aj zmena povinných údajov FA? napr. daňové texty oslobodenia od dane a pod.?

Áno, smernica predpokladá nové povinné údaje (od roku 2030) – trojstranný obchod; pri opravnej FA poradové číslo pôvodnej FA; číslo bankového účtu, na ktorý sa žiada úhrada.

Kedy môžeme očakávať prvotný návrh? Čo ak budú iné ČŠ meškať s transpozíciou?

Je veľmi predčasné hovoriť, kedy bude návrh zákona, štandardne sa subjekty dozvedajú o návrhu v priebehu PPK. Zákon chceme prijať ešte v tomto roku, aby bola zabezpečená minimálne jednoročná legisvakácia.

Čo sa týka druhej otázky – pripravenosti ČŠ, musíme sa držať smernice, ČŠ majú 5 rokov na zavedenie. Peppol nie je ale jedinou cestou, ak niekto bude chcieť mať vlastný systém, môže, ale reporting bude musieť robiť sám. Ak by niektorý ČŠ nestíhal, je to hypotetická otázka, ale ak áno, teoreticky by sa dala odložiť účinnosť smernice.

Dňa 13. februára 2025 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2024/334 stretnutia so zástupcami Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), LIDL, Slovenská asociácia finančníkov (SAF) a MH SR.

Zástupca MFSR predstavil základné ciele pripravovaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH. Základom pre povinnú elektronickú fakturáciu bude smernica ViDA. Následne zástupca FRSR uviedol a odprezentoval očakávané kroky a procesy v rámci elektronickej fakturácie.

K návrhu zákona odzneli nasledovné okruhy otázok a reakcií:

AHRS: B2C oblasť - Ako to bude teraz fungovať pre túto sféru?

Zákon nemieni rozširovať scope fakturácie, t. j. rozšírenie na B2C. Nemalo by to byť predmetom e-fakturácie, údaje by mali prísť z e-kasy.

SAF: Aký bude dátum doručenia EFA, a kto bude posielať?

Moment doručenia od poskytovateľa prístupového bodu – dátová správa.

Kto bude posielať – osoba, ktorá bola povinná vyhotoviť faktúru alebo 3. strana alebo príjemca faktúry. Reporting buď na základe dohody s poskytovateľom (Peppol sieť) alebo si to bude subjekt robiť sám, ak nepôjde cez Peppol.

V rámci Peppol siete – reportovanie časti dát z faktúry – pribúda bod C5. C2 (poskytovateľ pre dodávateľa), C3 (poskytovateľ pre odberateľa) reportujú bodu C5 (štátny prístupový bod pre reporting), C3 pošle potvrdenie o prijatí EFA, že to bolo zaslané na C5. Odpadá povinnosť upravovať systémy podnikateľov, budú to robiť za nich poskytovatelia prístupových bodov.

Ako sa budú posielať prílohy? Aj prílohy sa budú posielať finančnej správe?

K prvej otázke - v rámci siete Peppol – samotná EFA bude obsahovať prílohy v sebe zakódované, bude možné si ich stiahnuť.

K druhej otázke – finančnej správe sa prílohy nebudú posielať, len vybrané údaje vyžadované smernicou ViDA, niečo ako KV. Budú ešte doplnené nové náležitosti faktúry (od 2030). Štát nebude kontrolovať prílohy.

Cez email už nebude možné zasielať faktúry? Napr. ako v DE cez PDF. U nás teda len cez providera (ak sa bude využívať sieť Peppol) alebo sám?

FRSR: áno. V DE od 1.1.2025 sú všetky spoločnosti povinné prijať EFA. Peppol by mal byť do 5 rokov jediný kanál, cez ktorý by sa mali faktúry posielať.

EDIFACT formát je podporovaný?

52

FRSR: chceme ísť ako Belgicko, ak EDIFACT, tak potom v súlade s EN normou. Bude to môcť byť zasielané ako doteraz medzi subjektami na základe dohody, ale musí to byť v súlade s EN normou. Asi jediná výnimka, ktorú by sme chceli pripustiť. Len Peppol alebo potom EDIFACT.

Aká je možnosť odmietnutia faktúry, ak nie je relevantná?

Mal by to riešiť Peppol. Chápeme to skôr ako účtovný problém, je to doklad o odmietnutí. V Peppol sieti sa táto služba volá „Invoice response message“. Je to ale za poplatok ...

Dňa 13. februára 2025 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2024/334 aj stretnutia so zástupcami KROS a.s., POHODA, Slovensko.Digital a MHSR.

Zástupca MFSR predstavil základné ciele pripravovaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH. Základom pre povinnú elektronickú fakturáciu bude smernica ViDA. Následne zástupca FRSR uviedol a odprezentoval očakávané kroky a procesy v rámci elektronickej fakturácie.

K návrhu zákona odzneli nasledovné okruhy otázok a reakcií:

Formát EFA

FRSR a MFSR: Všetky formáty, ktoré spĺňajú štandard EN 16931 a syntax UBL 2.1 alebo CII sú validné. Ak by sa umožnil pre tuzemské transakcie iný formát, od roku 2030 musí byť zmenený na normu EÚ.

Slovensko.Digital: Ak by sa dnes spravila transpozícia českého IS DOC, čo je už hotové a využívané, či sa počíta alebo nepočíta do roku 2030, aby tento formát bol prijatý v rámci národného formátu.

MFSR: Chceme sa vyhnúť dualite systémov. Uvažuje sa len s normou EÚ pre tuzemské transakcie, od 2030 sa rozšíri povinnosť aj na cezhraničné.

Doručovanie tuzemských EFA, reporting – do akej miery sa zvažuje doručovanie tuzemských EFA do 2030 aj po roku 2030 cez Peppol. Doručovanie zákonnou cestou pre tuzemské transakcie bude naviazané na Peppol?

MFSR: Smernica ViDA upravuje len EFA a zasielanie údajov z EFA. Tuzemské EFA od 2030 budú musieť byť v súlade s požiadavkami pre cezhraničné transakcie. V zákone nie je možné upraviť, že Peppol BIS 3.0 je jediný povinný formát, pretože ViDA hovorí, že členské štáty musia povoliť aj iný formát, ak sa strany takto dohodnú. Dáta z EFA sa musia následne zaslať FS v štandarde EÚ.

FRSR: Zvažujeme povinný Peppol. V Belgicku je pre tuzemské transakcie povinný Peppol, pre cezhraničné transakcie budú mať aj vlastné riešenie od roku 2030.

Zástupca Slovensko.Digital: Za sofware house – ak sa povie, že Peppol BIS 3.0, je to zrozumiteľné zadanie a dá sa bez problémov uchopiť a v tomto formáte fungovať. Doručovanie B2B a B2G alebo aj B2C však môže byť rôzne, keďže doručovanie B2B a B2G vedia dva softvérové domy zabezpečiť aj bez Peppol.

FRSR: Komplikácia s reportovaním údajov FS, keďže FS by museli vytvoriť ďalší proprietárny interface na doručovanie EFA medzi týmito systémami a vyťažovanie údajov z faktúr pre FS. Možné to je, ale je to duplicitná cesta nahlasovania údajov.

Zástupca Slovensko.Digital: Duplicitná cesta áno, ale na druhej strane by takáto cesta doručovania nepredstavovala ďalšie poplatky pre podnikateľov a pre vyhotovovateľov faktúr spojených s doručením, keďže Peppol je spoplatnený. Technicky je možné zabezpečiť doručenie pri tuzemských EFA aj medzi subjektmi navzájom.

53

FRSR: Vnímame takýto proprietárny spôsob ako vloženie ďalšieho systému/vetvy ako komu doručovať do celého systému fakturácie. Peppol má poplatky za vyhotovenie a zasielanie EFA. Nevidíme Váš pohľad ako cestu k jednotnosti. Jediná nevýhoda Peppol je, že ak nevznikne dostatočný počet SP, cena by bola za jednotlivé úkony vyššia. Eliminovali by sa však iné náklady, ktoré by boli spojené s poplatkami za vyhotovenie EFA cez Peppol.

Zástupca POHODA: Pri poskytovateľoch služieb Peppol označených C2 ste povedali, že C2 by extrahovali dáta pre C5 – bude to povinné od 1.1.2027?

FRSR: Chceme, aby tento 5 rohový model bol v prevádzke od 1.1.2027.

Zástupca POHODA: Poskytovateľom služieb Peppol by mohla byť akákoľvek spoločnosť, ktorá sa stane SP. Musí sa stať aj členom OpenPeppol?

FRSR: Členský poplatok OpenPeppol je od 2 000 EUR do 10 000 EUR ročne, aby mohol byť certifikovaný SP, ide o náklady na certifikáciu, testovanie.

Mapovanie prvkov EFA, výsledná štruktúra XML EFA

Zástupca POHODA: Implementácia a syntax, mapovanie prvkov – každý prvok v sémantickom modeli sa mapuje na každý prvok zvolenej syntaxe, aby každý prvok bol správne štruktúrovaný a interpretovaný. Očakávame ako softvérové spoločnosti, že nám bude poskytnutá výsledná XML štruktúra EFA, ktorú budeme vedieť implementovať. Kto zabezpečí výslednú XML štruktúru prispôsobenú národným výnimkám a požiadavkám?

FRSR: Na stránke OpenPeppol máme transformáciu do validného XML aj s takými funkciami, ktoré sa volajú schematrons, t.j. nejaký programátorský jazyk, ktorý vie skontrolovať biznis pravidlá. Nedovolí sa zaslanie nevalidnej EFA. Pracujeme na tom, aby boli vyhotovené dodatočné príručky, ako porovnať národnú legislatívu s Peppol Bis 3.0, alebo aj či nevytvoriť nejaký národný štandard, ktorý vie poňať Peppol Bis 3.0., ktorý už ale spĺňa všetko podstatné na správne vyhotovenie a doručovanie EFA. Vznikli požiadavky na ďalšie polia, ale tie sa dajú dať aj do príloh.

Zástupca POHODA: Kto ale teda bude zodpovedať za výslednú XML štruktúru, kto ju pripraví?

MFSR: Skúmame, či postačí dať do zákona odkaz na EÚ normu so všetkými jej syntaxami, ak nebudeme mať presnú špecifikáciu XML formuláru. Nejde o zodpovedanú otázku.

Zástupca POHODA: Budú podnikatelia, ktorí možno nebudú chcieť ísť cez sieť Peppol a Peppol BIS 3.0. Ja ako zástupca softvérovej spoločnosti nevidím zmysel, aby si niekto posielal EFA aj v inom formáte. Ak by sa aj povedalo, že to bude Peppol Bis 3.0 a vznikne Peppol autorita, tak či tak ma zaujíma výsledná XML štruktúra, keďže máme skúsenosť s IS DOC. Všetku prácu – analýza sémantického modelu, výber syntaxe, mapovanie prvkov, validácia aj testovanie sme vykonali, pričom samotná implementácia je už akoby nič. Tie štyri veci by však mal niekto urobiť. Pre nikoho nie je prijateľné, aby robil analýzu sémantického modelu nanovo sám za seba. Ak by to aj niekto spravil, tak to nebude sedieť krížovo s ostatnými.

FRSR: Presne na tom pracujeme.

Doručovanie a reportovanie EFA/vybraných údajov EFA

Zástupca KROS: Téma zaručeného doručovania faktúr – povinnosť zo smernice ViDA alebo ide iba o zjednotenie formátu? Ako zástupca spoločnosti, ktorá vytvára fakturačný softvér – nevidíme situácie, aby sa faktúry strácali, poštou sa už nedeje takmer nič a všetko ide elektronicky. Naši zákazníci budú negatívne vnímať prvok Peppolu, ktorý komplikuje doručovanie, nehovoriac o poplatkoch. Už dnes máme jedno tlačidlo a faktúra ide druhej strane, čo vieme aj automaticky prečítať, keďže sme sa ako softvérové domy dohodli.

MFSR: Cieľ ViDA – získať údaje z faktúr, v čo najkratšom čase, a aby boli štandardizované pre výmenu v členských štátoch. ViDA nehovorí nič o doručovaní, ale upravuje štandardizáciu, preto je naviazaná na normu EÚ. ViDA chce zjednodušiť život podnikateľom tak, aby sa nateraz veľmi fragmentované vnútrozemské systémy zjednotili, a aby nadviazali na cezhraničné požiadavky. ViDA nerieši doručovanie, len že EFA má byť vyhotovená, zaslaná a

54

spracovaná v elektronickom štruktúrovanom formáte tak, aby ju dodávateľ vedel vytvoriť a odberateľ vedel prijať. Cieľ ViDA v súlade s cieľom DPH – vybrať DPH v správnej výške, EFA má iné využitie pre podnikateľov a FS potrebuje len vybrané údaje z EFA, aby vedeli správne skontrolovať DPH.

FRSR: Sme si vedomí, že ste si transponovaním v IS DOC-u vytvorili EFA, máte softvérové domy, ktoré to používajú, ste krok vpred, čo sa týka elektronickej fakturácie, ale doručovanie e-mailom nie je asi to, čo nás v budúcnosti očakáva. V celej EÚ si budeme vymieňať EFA e-mailom? – negarantovaná služba, kybernetické útoky. Uvedomujúc si to, že ste vložili veľké úsilie do elektronickej fakturácie, spravili ste prvý krok, pre Vás bude minimum preformátovať sa z ISDOC do Peppol BIS 3.0. Tento formát už bude pre celú SR a EÚ tam, kde je sieť Peppol dostupná.

Zástupca KROS: Pre nás nebude až tak náročné zmeniť IS DOC za národný resp. celoeurópsky formát. Skôr išlo o samotné doručenie – C2 – C4 – C5. Doručovanie z C1 do C5 vie urobiť každý jeden softvérový dom. Aby sme nenútili podnikateľov robiť nejaký konkrétny spôsob doručenia faktúry len medzi platiteľmi, keď podnikatelia majú viacero spôsobov doručenia - aj faktúry k neplatiteľom – museli by rozlišovať.

FRSR: Vy ako výrobca softvéru sa môžete stať SP, viete byť bodom prístupu.

Zástupca Slovensko.Digital: Ak C1 bude softvérový dom, ktorý vystavuje EFA pre C4, tak sa môže stať C2 a tým pádom doručovanie ide ako dnes. Rozumieme, že technicky je pre FS zložité dosiahnuť to, aby tuzemské doručovanie išlo mimo Peppolu, aby takýmto spôsobom vedelo vyťažovať EFA. Už pri transponovaní IS DOC-u sme sa zamýšľali nad tým, že technicky nie je zložité, aby softvérový dom bol dopytovaný FS na údaje, ktoré v real time potrebuje, doručovanie B2B by prebiehalo medzi dvomi softvérovými domami v SR a vyťažovanie údajov z EFA pre FS by išlo na softvérové domy. Aby to bolo medzinárodné, je lepšie využívať Peppol na cezhraničné faktúry. Je otázne, či takýto postup pri tuzemských faktúrach nie je jednou z alternatív, ako sa vyhnúť poplatkom Peppolu. Ak by sa ustanovilo, že Peppol bude bezplatný a využívala by sa aplikácia tretej strany, na doručovanie aj vyťažovanie, tak táto debata by bola úplne o niečom inom. Dnes má podnikateľská verejnosť vysoké poplatkové zaťažovanie, preto sa zamýšľame aj na inom technickom riešení, pokiaľ ide o tuzemské EFA.

FRSR: Potvrdili sme si, že je to vloženie ďalšej komplexity. Technicky je všetko možné. Otázka je, koľko variácií si vieme dovoliť vniesť do tejto problematiky. V Taliansku a Poľsku majú samostatné systémy pre B2B a pre B2G – nemajú jedno štandardné riešenie, nateraz problém. Otázne teda je štandardné nastavenie a nebudeme sa odlišovať v ničom. Ak pôjde o malé podniky, pre tie určite budeme poskytovať, dotovať SP, ktorým bude štát, ak sa dostatočne nevyvinie trh.

Zástupca POHODA: Chcem sa spýtať, prečo od C1 to nemôže ísť rovno na C5. Ak C2 má niečo extrahovať na FS, FS ich bude musieť vedieť prijať, čítať, vykazovať v čase. Prístupový bod Peppolu, ktorý v tomto mal byť zahrnutý, tak tú najväčšiu výhodu robíte v čom, ak Vám ako softvérový dom povieme, že vieme v akomkoľvek čase, aj v Peppole BIS 3.0 extrahovať to, čo potrebujete. V minulosti sa nás nikto nepýtal, či vieme KV DPH posielať elektronicky. Ak by niekto povedal, že chceme KV DPH každý deň, tak to sme schopní pripraviť.

MFSR: Zdaniteľná osoba podľa smernice je povinná zasielať údaje z EFA sama, alebo to môže urobiť tretia strana za ňu.

FRSR: Áno, ale až od roku 2030. Do roku 2030 chceme reportovať cez C2 a C3.

Zástupca POHODA: Nevieme, koľko percent podnikateľov zo SR zasiela faktúry do zahraničia. Nevidíme výhodu v tom, ak ide o spoločnosti, ktoré generujú 50 000 faktúr denne, možno to aj pošlú v jednej dávke a následne ten z toho C3 má ťahať a platiť za tieto údaje ďalej. Ak to nie je ako povinnosť z ViDA a od roku 2030 ani nebude, povedzte formát a dáta, ktoré chcete extrahovať a máte ich tam každodenne.

FRSR: Potrebujeme harmonizovať formát a zasielanie EFA.

55

Zástupca Slovensko.Digital: Jednotný formát faktúry nie je problém. Nerobiť transponovanie na ďalších desať formátov. Doručovanie je hlavne témou ekonomiky, ale SR ho potrebuje, nielen G2B a B2G. Dnes nemáme dostatok dát, aj ekonomických, či toto doručovanie cez Peppol bude pre koncových používateľov lacnejšie, alebo drahšie oproti tomu, ak by SR mala zabezpečiť doručovanie EFA vo vlastnej réžii. Doručovanie EFA raz bude musieť prísť. ViDA ešte nerieši doručovanie. Je to téma, ktorá bude veľmi skoro nastolená.

Dňa 14. februára 2025 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2024/334 aj stretnutia so zástupcami Act'o-soft, Sovos, Pagero/Thomson Reuters a MHSR.

Zástupca MFSR predstavil základné ciele pripravovaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH. Základom pre povinnú elektronickú fakturáciu bude smernica ViDA. Následne zástupca FRSR uviedol a odprezentoval očakávané kroky a procesy v rámci elektronickej fakturácie.

K návrhu zákona odzneli nasledovné okruhy otázok a reakcií:

Pagero/Thomson Reuters: Chcete zaviesť najprv povinnú elektronickú fakturáciu a oznamovanie údajov z EFA v reálnom čase pre tuzemské transakcie pre platiteľov dane (belgický model) - len pre subjekty registrované v SR, alebo aj pre zahraničné subjekty, ktoré majú DPH registráciu v SR?

MFSR chce v súlade s čl. 0 smernice ViDA od publikácie smernice v Úradnom vestníku EÚ zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu len pre tuzemských platiteľov dane od 1.1.2027. Nemôžeme stanoviť povinnosť pre zahraničných podnikateľov.

Sovos: Otázka ohľadom C5 modelu – požadujete nejakú ďalšiu akreditáciu/certifikáciu pre SP, ktorí budú v kontakte s C5, ak už majú OpenPeppol akreditáciu?

FRSR: Len v súlade s CTC dokumentáciou Peppol, ich akreditačným procesom a podmienkami. Neplánujeme požadovať viac, ako vyžaduje OpenPeppol.

Pagero/Thomson Reuters: Časový rámec – od roku 2027 chcete implemetnovať naraz elektronickú fakturáciu aj zasielanie údajov z EFA, alebo nafázovať proces ako v Belgicku, od 2026 – elektronická fakturácia a od 2028 – zasielanie údajov z EFA.

FRSR: Budeme sledovať C5 Peppol ViDA pilot projekt. Ak model bude schválený a bude úspešný, bude pripravené prostredie pre SP a C5 model pripravený, tak áno. Ak však budú omeškania, je možné, že budeme povinnosti zavádzať postupne.

Pagero/Thomson Reuters: Zasielanie údajov z EFA sa bude týkať aj dodávateľa aj odberateľa v reálnom čase?

MFSR: V súčasnosti aplikovaný kontrolný výkaz, zbiera údaje od oboch, chceme to zachovať.

Sovos: Bude sa elektronická fakturácia týkať B2B alebo aj B2C transakcií?

MFSR: Povinná elektronická fakturácia sa bude týkať len zdaniteľných osôb, ktoré sú registrovaným platiteľmi. Ak po určitom čase uvidíme nie dobré znaky výberu, môžu sa požiadavky prehodnotiť.

Pagero/Thomson Reuters: Rozsah - B2C bude mimo, ale B2B and B2G bude v rámci. IS EFA bolo plánované pre B2G a potom aj rozšírenie na B2B – je IS EFA zrušený, alebo je tam možnosť, že bude ako C5?

56

FRSR: Projekt IS EFA je ukončený a nahrádzame ho decentralizovaným konceptom. Plánujeme mať SP, ktorý bude slúžiť pre vládne agentúry. Taktiež chceme mať špeciálny C5 model, len pre zbieranie vybraných dát z EFA. Zároveň plánujeme niečo ako v Belgicku pre malé podniky, ak podmienky na trhu nebudú dostatočné - malým dodávateľom by sme tiež chceli ponúknuť tento SP.

MFSR: Ohľadom IS EFA bude ešte rozhodnuté, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa v projekte IS EFA nebude pokračovať, závisí to však od rozhodnutia ministra.

FRSR: Máme predbežnú dohodu, že preskúmame Peppol (decentralizovaný systém).

Workshop dňa 23.6.2025

V nadväznosti na prebiehajúci legislatívny proces k novele zákona o DPH, pokiaľ ide o povinnosť elektronickej fakturácie a oznamovanie údajov finančnej správe v reálnom čase (DRR), ako aj na prísľub daný počas konzultácií k príslušnej predbežnej informácii PI/2024/334, MFSR v spolupráci s FRSR zorganizovalo online formou workshop dňa 23.6.2025 od 09:00 do cca 11:30 týkajúci sa zavedenia povinnej elektronickej fakturácie na účely zákona o DPH a DRR. Na workshope odprezentovalo MFSR legislatívne nastavenie novely zákona o DPH vyplývajúce zo smernice Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (ďalej len „smernica 2025/516“) a FRSR odprezentovalo technické riešenie takéhoto nastavenia. V rámci pozvánky na workshop bola zaslaná aj pracovná verzia dotknutej časti pripravovaného návrhu zákona. Subjektom, ktoré boli v rámci pozvánky oslovené bola ponúknutá aj možnosť zaslať vopred otázky týkajúce sa prezentovanej témy. Na workshope sa online zúčastnilo 392 účastníkov pokrývajúcich rôzne odvetvia národného hospodárstva (energetický priemysel, automobilový priemysel, telekomunikácie, potravinársky priemysel, obchod, hotelové a reštauračné služby, peňažníctvo a poisťovníctvo, zdravotníctvo a sociálna oblasť, poradenská oblasť a ďalšie) ako aj účastníci z štátnej a verejnej správy.

Zaslanie odpovedí na otázky ohľadom workshopu

Vzhľadom na množstvo zaslaných otázok týkajúcich sa prezentovanej témy v rámci workshopu boli odpovede na otázky (47), po ich náležitom vyhodnotení, dňa 1.7.2025 zaslané na všetky identifikované e-mailové adresy účastníkov, ktorí sa zúčastnili workshopu. Mnoho z predložených otázok bolo zodpovedaných už v rámci samotnej prezentácie, ale MFSR a FRSR pre jednoznačnosť ohľadom legislatívnych a technických nastavení odprezentovanej témy pristúpilo aj k takémuto kroku. Zároveň boli účastníkom workshopu zaslané aj prezentácie MFSR a FRSR.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

57

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nové zdaniteľné osoby. Návrhom zákona zavádzané povinnosti nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať.

Navrhovaná právna úprava má v súlade s cieľom sledovaným smernicou 2025/516 zvýšiť výber dane z pridanej hodnoty najmä pri cezhraničných transakciách a ukončiť súčasnú fragmentáciu vyplývajúcu z toho, že členské štáty majú zavedené rozdielne systémy oznamovania faktúr, resp. údajov z vyhotovených a prijatých faktúr (kontrolný výkaz). Nové pravidlá a súvisiace procesy majú byť založené na elektronickej fakturácii a digitálnom oznamovaní údajov o jednotlivých zdaniteľných obchodoch, v reálnom čase, a to nielen pokiaľ ide o cezhraničné transakcie, ale aj o tuzemské transakcie. Takúto právnu úpravu musia vo svojich právnych poriadkoch zaviesť postupne všetky členské štáty Európskej únie. Digitalizácia uvedených procesov môže napomôcť zníženiu administratívnej záťaže.

Návrh zákona nepredpokladá ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.

Regulácia neovplyvňuje ani inovácie, vedu a výskum.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Návrh zákona má vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☒ zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

Návrh zákona sa popri už uvedených reguláciách zároveň orientuje na ďalšie úpravy v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom transpozície práva EÚ a zjednodušenia, prípadne precizovania povinnosti daňových subjektov, ale aj ukladaniu sankcií, avšak vzhľadom na nedostupnosť alebo nejednoznačnosť dát ich nie je možné kvantifikovať.

23. Oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní (§ 43 ods. 9)

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. Ustanovuje sa nová podmienka na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v nadväznosti na zrušenie povinnosti podávať súhrnný výkaz, ktorá sa viaže na oznámenie údajov o cezhraničnom dodaní tovarov a služieb v rámci členských štátov FRSR. Negatívny

58

vplyv tejto regulácie je kvantifikovaný v rámci regulácie č. 22. Na strane druhej pozitívny vplyv bol kvantifikovaný v rámci regulácie č. 21.

24. Nová hmotnoprávna podmienka práva na odpočítanie dane (49 ods. 11)

Nová regulácia dotknutým podnikateľským subjektom nezvyšuje ani neznižuje náklady. Nová hmotnoprávna podmienka práva na odpočítanie dane (§ 49 ods. 11), a to dispozícia elektronickou faktúrou vyhotovenou podľa § 71 ods. 1 písm. b) platiteľom dane je už kvantifikovaná v rámci regulácie č. 9. Z hľadiska ustanovenia § 76 zákona o DPH, ktorý sa týka uchovávania faktúr nedochádza návrhom zákona k žiadnym zmenám.

25. Vyhotovenie elektronickej faktúry osobou registrovanou pre daň podľa § 7a zákona o DPH (cezhraničné transakcie)

Zmena regulácie dotknutým podnikateľským subjektom zvyšuje náklady. Z údajov predložených FRSR nie je možné jednoznačne počet dotknutých osôb kvantifikovať. Zo súhrnného výkazu vzhľadom na jeho štruktúru nie je možné ani identifikovať počet faktúr vyhotovených osobami registrovanými pre daň podľa 7a pri dodaní služby, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Tieto subjekty nemusia byť každoročne aktívne, ale môžu byť registrované podľa § 7a zákona o DPH. Podľa § 7a sú navyše registrované aj osoby, ktoré sú príjemcami služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej sú povinné platiť daň.

26. Osobitný spôsob úhrady dane [§ 69c ods. 1 písm. a)]

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. Osobitný spôsob úhrady dane umožňuje platiteľovi dane (odberateľovi) vyhnúť sa ručeniu za daň podľa § 69b zákona o DPH, ktorú v lehote splatnosti nezaplatil (vcelku alebo len sčasti) jeho dodávateľ tým, že sumu dane odberateľ neuhradí dodávateľovi, ale ju zašle na osobný účet daňového subjektu (OÚD) vedený správcom dane pre dodávateľa. Z pohľadu finančnej správy v Slovenskej republike má osobitný spôsob úhrady dane značný potenciál riešiť veľkú skupinu podvodov so zmiznutým obchodníkom. Navrhovaná regulácia umožní platiteľovi, ktorý si riadne plní svoje povinnosti, vyhnúť sa v prípade podozrení, negatívnym postupom.

27. Osobitný spôsob úhrady dane [§ 69c ods. 1 písm. b) a ods. 2]

Zmena regulácie dotknutým subjektom plošne nezvyšuje náklady. Rozširuje sa uplatňovanie osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH takým spôsobom, že pri určitých transakciách vybraných platiteľov dane, pri ktorých je odôvodnené podozrenie, že daň u dodávateľa nebude uhradená, bude mať daňový úrad možnosť uložiť povinnosť odberateľovi uhradiť daň z faktúry priamo na OÚD správcu dane vedený pre dodávateľa. Ide o cielené, nie plošné opatrenie. Počet dotknutých podnikateľov nemožno vopred predpokladať. Dotknutý podnikateľ bude musieť, ak tak určí daňový úrad, rozdeliť platbu za dodanie tovaru alebo služby na dve platby.

28. Úprava daňového priznania (§ 78)

Zmena regulácie dotknutým podnikateľským subjektom nezvyšuje ani neznižuje náklady. Z dôvodu vypustenia kontrolného výkazu od 1.7.2030 sa navrhuje ako súčasť daňového priznania uvádzať údaje o dodaniach, ktoré sa nebudú elektronicky oznamovať podľa § 80 a §80a zákona o DPH, a ktoré sú súčasťou kontrolného výkazu do 30.6.2030. Podľa § 78 ods. 8 až 13 zákona, s účinnosťou od 1.7.2030, budú v daňovom priznaní predmetom oznamovacej povinnosti aj

59

údaje o dodaniach, ku ktorým sú vyhotovené zjednodušené faktúry, údaje z opravných faktúr a opravných dokladov podľa § 25a a § 53b zákona o DPH. Zachovanie oznamovania údajov pri niektorých druhoch dodaní tovarov a služieb je pre finančnú správu a boj proti daňovým podvodom kľúčové.

29. Sankcie (§ 4c ods. 12, § 69c ods. 8, § 80 ods. 10 a ods. 11, § 80a ods. 9 a ods. 10, § 85n ods. 13 a ods. 14)

Zmena regulácií a nové regulácie dotknutým subjektom zvyšujú náklady. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novo zavádzané ustanovenia, nie je možné negatívny dopad sankcií na podnikateľské prostredie kvantifikovať a ich primárnym cieľom nie je výber pokút, ale zabezpečenie riadneho plnenia povinností.

Podľa § 4c ods. 12 návrhu zákona ak zástupca skupiny nesplní povinnosti podľa odsekov 8 až 10, daňový úrad príslušný pre skupinu uloží skupine pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.

Podľa § 69c ods. 8 návrhu zákona ak platiteľ (odberateľ) daň uvedenú v rozhodnutí podľa odseku 1 písm. b) neuhradí v určenej lehote alebo uhradí len jej časť, daňový úrad mu uloží pokutu do výšky dane uvedenej na faktúre.

Podľa § 80 ods. 10 a ods. 11, § 80a ods. 9 a ods. 10, § 85n ods. 12 a ods. 13 návrhu zákona daňový úrad uloží pokutu v súvislosti s oznamovaním údajov finančnému riaditeľstvu pri cezhraničnom dodaní a nadobudnutí tovaru a služby a pri tuzemskom dodaní tovaru a služby. V prípade neoznámenia požadovaných údajov, ich oznámenia po uplynutí lehoty, neoznámenia všetkých údajov alebo ich oznámenia nesprávne daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur. Za opakované porušenie daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. V prípade, ak sú údaje oznámené dodávateľom alebo odberateľom nesprávne, a ide o zrejmý omyl, pričom nesprávne údaje dodávateľ alebo odberateľ následne opraví, daňový úrad pokutu neuloží. Daňový úrad pokutu neuloží aj v prípade, ak platiteľ alebo zdaniteľná osoba neoznámili údaje z dôvodov preukázateľnej technickej poruchy na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby a údaje oznámili bezodkladne po odstránení tejto poruchy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že doručovacia služba bude musieť automatizovane plniť informačné povinnosti podľa § 80, § 80a a 85n, teda výrazne eliminuje možnosť nesplnenia oznamovacích povinností.

30. Spočívanie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu (§ 79 ods. 12)

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Odo dňa vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia do dňa, kedy bolo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zrušené alebo do dňa straty účinnosti predbežného opatrenia nebude plynúť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu. Zároveň nie je týmto dotknutá lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 odsek 6 zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že sa rozširuje možnosť uplatňovania predbežného opatrenia podľa osobitného predpisu (Daňový poriadok), môže sa predĺžiť obdobie, počas ktorého nebude nadmerný odpočet platiteľovi dane vrátený. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novo zavádzané opatrenie, nie je možné negatívny dopad tohto ustanovenia na podnikateľské prostredie kvantifikovať ani čo do počtu dotknutých subjektov, ani čo do výšky zadržanej sumy nadmerného odpočtu. Ide o cielené, nie plošné opatrenie.

31. Vypustenie povinnosti dotknutej účtovnej jednotky predkladať MFSR výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení (§ 23 ods. 7 a 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov)

60

Vypustenie predmetnej regulácie nemení náklady podnikateľského prostredia, keďže od roku 2006 sa nevyskytla obchodná spoločnosť, ktorej by vznikla povinnosť predkladať MFSR výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení.

61

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy, vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

B

sluzba_egov_1926

Verejné

informovan

ie o

daňových

subjektoch

4

B

ks_338995

Registrovanie subjektu k dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty a dani z poistenia

4

B

ks_338999

Podávanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

nie

B

isvs_7145

Administratívny informačný systém (ADMIS)

nie

B

isvs_7149

DR SCAN

nie

62

B

isvs_7146

Data Warehouse (DWH)

nie

B

isvs_7148

Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)

nie

B

isvs_7136

VAT Information Exchange System (VIES)

nie

B

isvs_7213

Portál finančnej správy (PFS)

nie

A

isvs_15189

Service Metadata Provider (SMP)

nie

A

isvs_15190

5-corner Access Point (C5)

nie

A

isvs_15191

Know your customer (KYC)

nie

A

isvs_15192

Access Point provider (GovAP)

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☒

Áno

☐

Nie

Konanie o určení spoločného zástupcu skupiny podľa § 4c ods. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Konanie o registrácii skupiny z úradnej moci podľa § 4c ods. 4 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o zmenu registrácie skupiny,

63

ak ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci podľa § 4c ods. 8 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o zmenu registrácie skupiny (člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a) podľa § 4c ods. 9 návrhu zákona.

Konanie o zmene registrácie skupiny z úradnej moci (člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a) podľa § 4c ods. 9 návrhu zákona.

Konanie o registrácii člena skupiny, ktorý prestal spĺňať podmienky podľa § 4a, za samostatného platiteľa podľa § 4c ods. 9 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny podľa § 4c ods. 10 návrhu zákona.

Konanie o registrácii právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a, za samostatného platiteľa podľa § 4c ods. 10 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ak niektorý z členov skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie (§ 4c ods. 11 návrhu zákona), nemá právneho nástupcu podľa § 4c ods. 10 návrhu zákona.

Konanie o uložení pokuty skupine do výšky 10 000 eur podľa § 4c ods. 12 návrhu zákona, ak zástupca skupiny nesplní povinnosti podľa § 4c odsekov 8 až 10 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň zdaniteľnou osobou, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4, aj ak jej nevznikla povinnosť podľa § 7a ods. 1 prvej vety podľa § 7a ods. 1 návrhu zákona.

Konanie o povinnosti zaplatiť daň uvedenú na faktúre, ktorú je z dodania tovaru alebo služby povinný platiť dodávateľ podľa § 69c ods. 1, platiteľom (odberateľom) spôsobom podľa odseku 2, ak je dôvodná obava, že ju dodávateľ v lehote splatnosti dane podľa § 78 ods. 1 nezaplatí a ak tak určí daňový úrad podľa § 69c ods. 1 písm. b) návrhu zákona. Daň je splatná v lehote určenej v rozhodnutí, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

Konanie o uložení pokuty do výšky dane uvedenej na faktúre, ak platiteľ (odberateľ) daň uvedenú v rozhodnutí podľa § 69c odseku 1 písm. b) neuhradí v určenej lehote alebo uhradí len jej časť podľa § 69c ods. 8 návrhu zákona.

Podľa § 76a ods. 6 návrhu zákona Finančné riaditeľstvo SR zapíše do evidencie podľa odseku 5 európsky doručovací štandard, ktorý je všeobecne akceptovaný a rozšírený v členských štátoch.

Podľa § 76a ods. 8 návrhu zákonaFinančné riaditeľstvo SR zapíše ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby osobu, ktorá podala žiadosť o zápis do evidencie podľa

64

odseku 5, a to do 30 dní odo dňa podania žiadosti, ak

a) má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte,

b) je bezúhonná a jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,

c) preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2,

d) preukáže oprávnenie poskytovať doručovaciu službu v súlade s podmienkami európskeho doručovacieho štandardu a s použitím nástrojov a postupov podľa tohto štandardu.

Podľa § 76a ods. 10 návrhu zákona ak osoba, ktorá podala žiadosť podľa odseku 8, nespĺňa podmienky podľa odseku 8, Finančné riaditeľstvo SR rozhodne o nezapísaní tejto osoby do evidencie podľa odseku 5 v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti; proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Podľa § 76a ods. 11 návrhu zákona Finančné riaditeľstvo SR bezodkladne vymaže z evidencie podľa odseku 5 osobu, ktorá

a) podala žiadosť o výmaz z evidencie podľa odseku 5,

b) nespĺňa podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 7 alebo

c) zanikla bez právneho nástupcu.

Podľa § 76a ods. 12 návrhu zákona proti rozhodnutiu podľa odseku 11 písm. a) a b) nemožno podať opravný prostriedok; ak finančné riaditeľstvo vymaže z evidencie podľa odseku 5 osobu, ktorá zanikla bez právneho nástupcu, rozhodnutie nevydá.

Podľa § 76a ods. 13 návrhu zákona sa na zápis osoby do evidencie podľa odseku 5 a na výmaz osoby z tejto evidencie použije správny poriadok.

Podľa § 76a ods. 14 návrhu zákona sa na doručovanie písomností vo veci zápisu osoby do evidencie podľa odseku 5 a vo veci výmazu osoby z tejto evidencie použije postup podľa osobitného predpisu;33a) ak osoba, ktorá chce požiadať o zápis do evidencie podľa odseku 5, je zahraničnou osobou a nemá aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu, je povinná zvoliť si na účel doručovania písomností zástupcu na doručovanie, ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu.

Konanie o uložení pokuty podľa § 80 ods. 9 návrhu zákona. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 1, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. a) až c) alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 6,

65

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5, nesprávne,

b) platiteľovi podľa odseku 2, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e) alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e) alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e), nesprávne.

Konanie o uložení pokuty podľa § 80 ods. 10 návrhu zákona. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur

a) zdaniteľnej osobe podľa odseku 3 písm. a), ktorá neoznámila údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. c), oznámila tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 6, neoznámila všetky údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. c) alebo ich oznámila nesprávne,

b) zdaniteľnej osobe podľa odseku 3 písm. b), ktorá neoznámila údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e), oznámila tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7, neoznámila všetky údaje podľa odseku 4 písm. a) alebo odseku 5 písm. d) a e) alebo ich oznámila nesprávne.

Konanie o uložení pokuty podľa § 80 ods. 11 návrhu zákona. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 1 alebo odseku 2, ak sa dopustí konania podľa odseku 9 opakovane,

b) zdaniteľnej osobe podľa odseku 3, ak sa dopustí konania podľa odseku 10 opakovane.

Konanie o uložení pokuty podľa § 80a ods. 9 návrhu zákona. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 1, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 3 alebo odseku 5 alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 6,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 3 alebo odseku 5 alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 3 alebo odseku 5, nesprávne,

b) platiteľovi podľa odseku 2, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 4 alebo odseku 5 alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 alebo odseku 5 alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 4 alebo odseku 5, nesprávne.

Konanie o uložení pokuty podľa § 80a ods. 10 návrhu zákona. Ak sa platiteľ podľa odseku 1 alebo odseku 2 dopustí konania podľa odseku 9 opakovane, daňový úrad mu uloží pokutu do výšky 100 000 eur.

66

Konanie o zrušení registrácie skupiny podľa § 81a sa upravuje v nadväznosti na návrh na doplnenie § 4c do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

Konanie o uložení pokuty podľa § 85n ods. 12 návrhu zákona. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 2, ktorý

1. neoznámil údaje podľa odseku 9 alebo oznámil tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 9,

2. neoznámil všetky údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 9 alebo oznámil údaje, ktoré bol povinný oznámiť podľa odseku 9, nesprávne,

b) osobe podľa odseku 3 písm. a), ktorá je platiteľom podľa § 4, § 4b alebo § 4c, ktorá

1. neoznámila údaje podľa odseku 10 alebo oznámila tieto údaje po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 10,

2. neoznámila všetky údaje, ktoré bola povinná oznámiť podľa odseku 10 alebo oznámila údaje, ktoré bola povinná oznámiť podľa odseku 10, nesprávne.

Konanie o uložení pokuty podľa § 85n ods. 13 návrhu zákona. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur

a) platiteľovi podľa odseku 2, ak sa dopustí konania podľa odseku 12 písm. a) opakovane,

b) osobe podľa odseku 3 písm. a), ktorá je platiteľom podľa § 4, § 4b alebo § 4c, ak sa dopustí konania podľa odseku 12 písm. b) opakovane.

Podľa § 85n ods. 19 návrhu zákona Finančné riaditeľstvo SR

a) vymaže 1. januára 2027 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. decembra 2026 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa odsekov 9 až 11,

b) b)vymaže 1. júla 2030 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. júna 2030 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☒

Áno

☐

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☒

Áno

☐

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej

☒

Áno

☐

Nie

V konaní o určení spoločného zástupcu skupiny podľa § 4c ods. 2 návrhu zákona predpokladaní členovia skupiny spomedzi seba určia spoločného zástupcu na účely registračného konania z úradnej moci.

67

len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

V konaní o registrácii skupiny z úradnej moci podľa § 4c ods. 4 návrhu zákona sa predkladá na výzvu vyjadrenie spoločného zástupcu k dôvodom na registráciu skupiny.

V konaní o žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ak ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci podľa § 4c ods. 8 návrhu zákona označenie ďalšieho člena.

V konaní o žiadosti o zmenu registrácie skupiny (člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a) podľa § 4c ods. 9 návrhu zákona označenie člena.

V konaní o žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny podľa § 4c ods. 10 návrhu zákona označenie člena.

Konanie o žiadosti o zmenu registrácie skupiny, ak niektorý z členov skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie (§ 4c ods. 11 návrhu zákona), nemá právneho nástupcu podľa § 4c ods. 10 návrhu zákona označenie člena.

Podľa § 76a ods. 4 podmienka všeobecnej akceptácie a rozšírenia podľa odseku 3 je splnená, ak je európsky doručovací štandard dostupný a používaný pre doručovaciu službu najmenej v polovici členských štátov a ak sa na činnosti osoby spravujúcej tento štandard podieľajú aj orgány verejnej moci najmenej polovice členských štátov.

Podľa § 76a ods. 8 návrhu zákona Finančné riaditeľstvo zapíše ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby osobu, ktorá podala žiadosť o zápis do evidencie podľa odseku 5, a to do 30 dní odo dňa podania žiadosti, ak

a) má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte,

b) je bezúhonná a jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,

c) preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2,

d) preukáže oprávnenie poskytovať doručovaciu službu v súlade s podmienkami európskeho doručovacieho štandardu a s použitím nástrojov a postupov podľa tohto štandardu.

Podľa § 76a ods. 9 návrhu zákona sú súčasťou žiadosti podľa odseku 8 doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 8 písm. a), c) a d). Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 8 písm. b) poskytne osoba

a) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,29aac) ktoré finančné riaditeľstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov, alebo

b) iný rovnocenný doklad výpisu z registra

68

trestov vydaný príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, ak ide o zahraničnú osobu.

Podľa § 85n ods. 18 návrhu zákona sa na zápis osoby ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa § 76a ods. 5

a) v roku 2026 nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa odsekov 9 až 11,

b) do 30. júna 2030 vrátane nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80av znení účinnom od 1. júla 2030.

Podľa § 76a ods. 20 návrhu zákona sa ustanovenie § 76a ods. 2 písm. e) neuplatňuje vo vzťahu k § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030.

Konanie o zrušení registrácie skupiny podľa § 81a zákona o DPH sa obsahovo nemení.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☒

Áno

☐

Nie

Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 76a ods. 9 návrhu zákona na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 8 písm. b) poskytne fyzická alebo právnická osoba

a) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,29aac) ktoré finančné riaditeľstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov, alebo

b) iný rovnocenný doklad výpisu z registra trestov vydaný príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má táto fyzická osoba alebo právnická osoba sídlo alebo miesto podnikania, ak ide o zahraničnú osobu.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom,

☐

Áno

☒

Nie

69

účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☒

Áno

☐

Nie

Podľa § 76 ods. 5 návrhu zákona Finančné riaditeľstvo SR vedie evidenciu európskych doručovacích štandardov a certifikovaných poskytovateľov doručovacej služby pôsobiacich na území Slovenskej republiky a zverejňuje ju prostredníctvom svojho webového sídla.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☒

Nie

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☐

Áno

☒

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☒

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

70

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 106, čl. 110 až 114, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

b)v sekundárnom práve

-smernica Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (Ú. v. EÚ L, 2025/516, 25.3.2025), gestor: zatiaľ nebol určený,

-smernica Komisie (EÚ) 2025/1442 z 18. júla 2025, ktorou sa mení smernica 2006/111/ES, pokiaľ ide o vykazovacie povinnosti (Ú. v. EÚ L, 2025/1442, 21.7.2025), gestor: zatiaľ nebol určený,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ L 133, 06.05.2014), gestor: MF SR, spolugestor: UVO,

-smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010), gestor: MF SR,

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006) v platnom znení, gestor: MFSR,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2952 z 29. novembra 2024, ktorým sa stanovuje spoločný vzor a elektronické formáty na podávanie správ na účely uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú predkladať v správach s informáciami o dani z príjmov (Ú.

71

v. EÚ L, 2024/2952, 2. 12. 2024) v platnom znení, gestor: MF SR,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/815 zo 17. decembra 2018, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2004/109/ES, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o špecifikácii jednotného elektronického formátu vykazovania (Ú. v. EÚ L 143, 29.5.2019) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,

-vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1870 zo 16. októbra 2017 o uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ (Ú. v. EÚ L 266, 17. 10. 2017) gestori: MF SR, ÚVO,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení, gestori: NBÚ, MF SR, MV SR,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-171/23, UP CAFFE d.o.o. proti Ministarstvo financija Republike Hrvatske , [2024].

Výrok rozsudku:

„Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenená smernicou Rady (EÚ) 2016/856 z 25. mája 2016 v spojení so zásadou zákazu zneužívajúcich konaní sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa preukáže, že založenie spoločnosti predstavuje zneužívajúce konanie s cieľom zachovať si výhody systému oslobodenia od dane z pridanej hodnoty stanoveného v článku 287 bode 19 tejto smernice 2006/112 v súvislosti s činnosťou, ktorú predtým vykonávala na základe tohto systému iná spoločnosť, uvedená smernica 2006/112 ukladá, že takto založená spoločnosť nemôže využívať uvedený systém, a to ani v prípade neexistencie osobitných ustanovení, ktoré by vo vnútroštátnom právnom poriadku zakotvovali zákaz takýchto zneužívajúcich konaní.“.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-624/23, SEM Remont“ EOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite, [2024].

Výrok rozsudku:

„1. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenená smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že: nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej príjemca dodania podliehajúceho dani z pridanej hodnoty (DPH) nemá právo na odpočítanie tejto dane, ktoré je stanovené touto smernicou, v prípade, že si dodávateľ po prvé nesplnil svoju povinnosť, ktorú stanovuje táto právna úprava, podať žiadosť o registráciu na účely DPH a príjemcovi vystavil faktúry, v ktorých nebola uvedená DPH, a po druhé v priebehu daňovej kontroly vyhotovil zápisnicu, v ktorej je táto DPH uvedená a v ktorej je tento dodávateľ označený aj ako príjemca tohto dodania.

2. Smernica 2006/112, zmenená smernicou 2010/45/EÚ, a zásada neutrality dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že: nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť opraviť faktúru v prípade, že po prvé na

72

faktúre, ktorú dodávateľ odovzdal príjemcovi dodania podliehajúceho DPH, táto daň nebola uvedená, a po druhé pri daňovej kontrole u tohto dodávateľa tento dodávateľ vyhotovil zápisnicu, v ktorej DPH je uvedená a v ktorej je daný dodávateľ označený aj ako príjemca tohto dodania.“.

−rozsudok Súdneho dvora vo veci C-429/23, NARE‑BG“ ЕООD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite, [2024].

Výrok rozsudku:

„Článok 184 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, v spojení s článkom 186 smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2010/45, ako aj zásady ekvivalencie, efektivity a neutrality dane z pridanej hodnoty (DPH), sa majú vykladať v tom zmysle, že: nebránia vnútroštátnej právnej úprave a správnej praxi, podľa ktorých sa zdaniteľnej osobe odoprie právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe pred jej registráciou na účely DPH, z dôvodu, že požiadala o toto odpočítanie po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou prostredníctvom daňového priznania, ktorého cieľom bolo opraviť daňové priznanie k DPH podané pred uplynutím tejto lehoty, bez ohľadu na okolnosť, že vnútroštátne opatrenia súvisiace s pandémiou COVID‑19 boli prijaté s cieľom predĺžiť lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenie niektorých daní, pričom DPH medzi tieto dane nepatrí.“.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES v platnom znení bola stanovená do 1.1.2008.

Lehota na prebratie smernice 2010/45/EÚ bola stanovená do 31. decembra 2012. Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2013.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2025/516 bola fakultatívne stanovená pri článku 1 ods. 2 a 3 od 14.4.2025, obligatórne stanovená pri článku 2 do 31.12.2026. Tieto opatrenia sa uplatňujú od 1. januára 2027.

Pri článku 3 je lehota stanovená do 30. júna 2028. Tieto opatrenia sa uplatňujú od 1. júla 2028. Odchylne od druhého pododseku tohto odseku členské štáty uplatňujú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 bodom 1 najskôr od 1. júla 2028 a najneskôr od 1. januára 2030.

Pri článku 4 do 30. júna 2029. Tieto opatrenia sa uplatňujú od 1. júla 2029.

Pri článku 5 do 30. júna 2030. Tieto opatrenia sa uplatňujú od 1. júla 2030.

Lehota na prebratie smernice 2014/55/EÚ bola stanovená do 27.11.2018. Členské štáty najneskôr do 18 mesiacov od uverejnenia odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu v Úradnom vestníku Európskej únie prijmú, uverejnia a uplatnia ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s povinnosťou uvedenou v článku 7 spočívajúcou v prijímaní a spracovaní elektronických faktúr. Členské štáty môžu predĺžiť lehotu na začatie tohto uplatňovania uvedenú v prvom pododseku, pokiaľ ide o ich verejných obstarávateľov a obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni, najviac

73

na 30 mesiacov od uverejnenia odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2025/1442 nie je stanovená.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2006/112/ES v platnom znení je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica Rady 2010/45/EÚ je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2025/516 bude prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2014/55/EÚ je prebratá do zákona č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 343/2015 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2025/1442 bude prebratá do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne.

74

Osobitná časť

K Čl. I bodom 1, 2, 4, 6, 16, 55, 56, 57 a 58 /§ 4b ods. 6, § 4b ods. 7, § 5 ods. 2 písm. c), § 5a, § 6 ods. 1, § 11 ods. 2 písm. b), § 66 ods. 2 písm. a), § 68b ods. 5, § 68c ods. 2 písm. d), § 69 ods. 9 až 12, § 69 ods. 15 a 16, § 77 ods. 2, § 79 ods. 2 písm. b), § 81a ods. 1 až 4/

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na nové ustanovenie § 4c.

K Čl. I bodu 3 (§ 4c)

V súčasnosti uplatňovaný režim skupinovej registrácie je založený na dobrovoľnej registrácii viacerých, právne nezávislých, zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou na území Slovenskej republiky, vzájomne spojených finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami, ktoré možno na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) považovať za jednu zdaniteľnú osobu bez ohľadu na skutočnosť, že aj naďalej ostávajú samostatnými právnymi subjektmi. Skupina sa po zaregistrovaní stáva platiteľom a práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce zo zákona o DPH a Daňového poriadku prechádzajú na skupinu. Skupina má rovnaké práva a povinnosti ako ktorýkoľvek iný platiteľ dane.

So zámerom rozšíriť režim skupiny ako jednej zdaniteľnej osoby na účely dane a v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“) sa navrhuje zaviesť nový inštitút registrácie skupiny pre daň z úradnej moci s cieľom zamedziť obchádzanie platenia dane. Podstatou je ustanoviť právomoc správcu dane rozhodnúť o registrácii dvoch alebo viacerých, formálne nezávislých, zdaniteľných osôb, u ktorých sú dôvody (obchádzanie platenia dane a zachovanie si výhody oslobodenia od dane v rámci podnikania vykonávaného týmito zdaniteľnými osobami) na registráciu skupiny z úradnej moci, ako jedného platiteľa na účely dane. Existencia týchto dôvodov je teda nevyhnutným predpokladom na registráciu skupiny z úradnej moci.

Ak nastane dôvod na registráciu skupiny z úradnej moci (odsek 1), daňový úrad príslušný na registračné konanie, ktorým bude Daňový úrad Banská Bystrica, zašle zástupcovi skupiny, ktorého si predpokladaní členovia zvolia na účely registračného konania, výzvu, aby sa k týmto dôvodom v určenej lehote vyjadril (odseky 2 a 3). Daňový úrad Banská Bystrica je povinný na základe údajov z kontrolnej a operatívnej činnosti preukázať, že finančne, ekonomicky a organizačne prepojené zdaniteľné osoby organizovali výkon svojej ekonomickej činnosti tak, aby sa úmyselne vyhýbali registrácii za platiteľov dane a napríklad z tohto dôvodu cena ich tovarov alebo služieb nepodliehala dani na výstupe, v dôsledku čoho takéto zdaniteľné osoby využívali neoprávnenú konkurenčnú výhodu. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dôvodov na registráciu skupiny z úradnej moci, t. j. že hlavným cieľom týchto osôb je vyhýbanie sa plateniu daní, znáša Daňový úrad Banská Bystrica. Ak sa v konaní preukáže existencia vyššie opísaných dôvodov, Daňový úrad Banská Bystrica z úradnej moci skupinu zaregistruje pre daň, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a určí jej zástupcu (odsek 4).

Odsek 5 upravuje deň, ktorým sa skupina z úradnej moci stáva platiteľom, ktorý je zároveň dňom, kedy nadobúda platnosť identifikačné číslo pre daň pridelené skupine z úradnej moci a zaniká platnosť identifikačných čísiel pre daň jednotlivých členov skupiny z úradnej moci, ak im boli pridelené.

Navrhuje sa, aby daňovým úradom príslušným pre skupinu z úradnej moci bol daňový úrad príslušný pre zástupcu skupiny. Na konanie zástupcu skupiny z úradnej moci, práva a

75

povinnosti a zodpovednosť jednotlivých jej členov sa bude primerane vzťahovať ustanovenie platné pre dobrovoľnú registráciu skupiny, ktorým je § 4b ods. 4 (odseky 6 a 7).

V odsekoch 8 a 9 je upravený postup týkajúci sa zmeny registrácie skupiny z úradnej moci v prípadoch, ak ďalší jej člen spĺňa podmienky ustanovené zákonom o DPH na registráciu skupiny z úradnej moci alebo prestal spĺňať podmienky podľa § 4a. Zástupca skupiny je povinný podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny z úradnej moci, ak ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci alebo ak člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa § 4a. Ak tieto skutočnosti zistí daňový úrad príslušný pre skupinu, bezodkladne rozhodne z úradnej moci o zmene registrácie skupiny. Za nesplnenie povinností ustanovených v odseku 8 alebo odseku 9 sa navrhuje skupine z úradnej moci uložiť pokutu do výšky 10 000 eur (odsek 12).

V samostatných ustanoveniach sú riešené prípady zmeny registrácie skupiny z úradnej moci, a to ak niektorý z jej členov zanikne bez likvidácie, a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny z úradnej moci alebo niektorý z jej členov zanikne bez právneho nástupcu (odseky 10 a 11).

K Čl. I bodom 5, 14 a 32 /§ 5 ods. 2 písm. d), § 55a ods. 2 písm. c) štvrtý bod a § 56 ods. 2 písm. c) štvrtý bod a § 72 ods. 4 a § 74 ods. 1 písm. o)/

Ide o legislatívno-technické úpravy z dôvodu vypustenia ustanovenia § 69aa.

K Čl. I bodu 7 (§ 7a ods. 1)

Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšiť právnu istotu a zrozumiteľnosť zákona tým, že sa výslovne upravuje možnosť dobrovoľnej registrácie pre zdaniteľné osoby, ktoré síce nespĺňajú zákonom stanovené podmienky na účely povinnej registrácie (§ 4, 7 a 7a), no z iných dôvodov sa rozhodnú pre vstup do systému dane z pridanej hodnoty. Ide o dôležité upresnenie súvisiace najmä so zavedením povinnej elektronickej fakturácie pre prípady, že zdaniteľná osoba začne podnikať alebo plánuje vstúpiť do obchodných vzťahov s platiteľmi DPH a je povinná zabezpečiť, aby vedela prijať elektronickú faktúru a pod.

K Čl. I bodu 8 /§ 17 ods. 4 písm. b)/

V nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a oznamovania údajov pri cezhraničnom dodaní tovarov a služieb v rámci členských štátov, a s tým súvisiace zrušenie povinnosti pre platiteľov dane podávať súhrnný výkaz, sa navrhuje s účinnosťou od 1.7.2030 transponovať čl. 5 prvý bod smernice Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (Ú. v. EÚ L, 2025/516, 25.3.2025) (ďalej len „smernica (EÚ) 2025/516“), na základe ktorého sa jedna z podmienok, ktoré špecifikujú, že miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi, bude viazať na digitálne oznámenie údajov o cezhraničnom dodaní tovaru.

K Čl. I bodu 9 /§ 19 ods. 8 písm. a) a § 20 ods. 1 písm. a)/

Navrhuje sa v nadväznosti na skrátenie lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry upraviť okamih vzniku daňovej povinnosti pri cezhraničnom dodaní tovaru do iného členského štátu a cezhraničnom nadobudnutí tovaru z iného členského štátu na desiaty deň odo dňa dodania tovaru, resp. na desiaty deň odo dňa nadobudnutia tovaru.

K Čl. I bodu 10 /§ 19 ods. 8 písm. b) a § 20 ods. 1 písm. b)/

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava v nadväznosti na znenie § 19 ods. 8 písm. a) a § 20 ods. 1 písm. a).

76

K Čl. I bodu 11 (§ 43 ods. 9)

V nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a oznamovania údajov o cezhraničnom dodaní tovarov a služieb v rámci členských štátov a s tým súvisiace zrušenie povinnosti pre platiteľov dane podávať súhrnný výkaz sa navrhuje s účinnosťou od 1.7.2030 transponovať čl. 5 druhý bod smernice (EÚ) 2025/516, podľa ktorého sa navrhuje ustanoviť novú podmienku na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

K Čl. I bodu 12 (§ 45 ods. 3)

Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa trojstranného obchodu v nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie. Upravuje sa, že ak prvým odberateľom (osoba, ktorej sa tovar dodáva pred jeho prepravou alebo odoslaním) je zahraničná osoba z tretieho štátu, na vyhotovenie a uchovávanie faktúry pre druhého odberateľa (následný nadobúdateľ), ktorý je osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku, sa vzťahujú ustanovenia § 71 až 76 zákona o DPH, ktoré upravujú povinnosti pri vyhotovovaní a uchovávaní faktúr, vrátane pravidiel pre elektronickú fakturáciu. Z uvedeného ustanovenia je aj v súlade s fakturačnými pravidlami v zákone o DPH (§ 71 až 76) potom zrejmé, že ak je prvým odberateľom zdaniteľná osoba z iného členského štátu, použije pri vyhotovení faktúry pre druhého odberateľa fakturačné pravidlá členského štátu, v ktorom je prvý odberateľ usadený.

K Čl. I bodu 13 (§ 49 ods. 11)

S účinnosťou od 1.7.2030 sa navrhuje transponovať čl. 5 tretí bod smernice (EÚ) 2025/516, na základe ktorého sa navrhuje ustanoviť novú hmotnoprávnu podmienku práva na odpočítanie dane, ktorá sa bude vzťahovať na dodanie tovaru alebo služby podliehajúce oznamovacej povinnosti podľa § 80a, pričom touto podmienkou bude dispozícia elektronickou faktúrou. Ak platiteľ dane v týchto prípadoch nebude mať elektronickú faktúru, právo na odpočítanie dane si nebude môcť uplatniť.

K Čl. I bodu 15 (§ 64a)

Z dôvodu právnej istoty a v záujme jednoznačnosti sa navrhuje doplniť medzi ustanovenia, ktoré sa použijú na osobitné úpravy uplatňovania dane (§ 65 až § 68d), ak tieto osobitné úpravy neustanovujú inak, aj § 51, ktorý upravuje podmienky a postup pri uplatnení práva na odpočítanie dane v štandardnom režime uplatňovania dane.

K Čl. I bodu 17 /§ 68g ods. 15 písm. a) bod 5/

Vzhľadom k tomu, že skupina registrovaná podľa § 4b alebo § 4c sa považuje za jednu zdaniteľnú osobu, konajúcu na účely dane pod vlastným identifikačným číslom pre daň, navrhuje sa rozšíriť dôvody pre rozhodnutie daňového úradu o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX aj o prípad, ak sa malý podnik tuzemskej osoby, skôr registrovaný pre osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členom štáte, stane členom takejto skupiny.

K Čl. I bodu 18 /§ 69a ods. 2 písm. c)/

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na nové ustanovenie § 80, ktorým sa ruší povinnosť predkladať súhrnný výkaz a zavádza sa povinnosť oznamovať údaje pri cezhraničnom dodaní tovarov a služieb v rámci členských štátov na základe elektronickej fakturácie. Navrhované doplnenie ustanovuje obsahové náležitosti písomného plnomocenstva medzi dovozcom a daňovým zástupcom. Ide o rozšírenie zákonných požiadaviek tak, aby plnomocenstvo pre daňového zástupcu výslovne obsahovalo aj splnomocnenie na vyhotovenie elektronickej faktúry a na oznámenie údajov.

77

K Čl. I bodu 19 (§ 69a ods. 6)

Ustanovenie § 69a ods. 6 sa navrhuje upraviť v nadväznosti na nové ustanovenie § 80 a s tým súvisiace zrušenie povinnosti predkladať súhrnný výkaz. Cieľom zmeny je zosúladiť terminológiu a obsah povinností s novým znením § 80, ktoré upravuje oznamovanie údajov v kontexte elektronického oznamovania údajov pre cezhraničné transakcie podľa smernice (EÚ) 2025/516. Povinnosť daňového zástupcu oznámiť príslušné údaje zabezpečuje riadne vykazovanie plnení prostredníctvom daňového zástupcu a plní kontrolnú funkciu v rámci elektronického oznamovania údajov. Uvedená úprava zároveň odstraňuje pochybnosti o tom, kto je zodpovedný za splnenie oznamovacích povinností v prípade, že si dovozca zvolil daňového zástupcu.

K Čl. I bodu 20 (§ 69aa)

Ustanovenie § 69aa sa navrhuje vypustiť z dôvodu jeho obsolétnosti.

K Čl. I bodu 21 (§ 69b ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie nového odseku 2 v ustanovení § 69c a prečíslovanie pôvodného odseku 2 na odsek 3.

K Čl. I bodom 22, 23, 24 a 25 (§ 69c odsek 1, § 69c ods. 2, § 69c ods. 6, 7 a 8)

S účinnosťou od 1.1.2022 bol v § 69c zákona o DPH zavedený osobitný spôsob úhrady dane. Osobitný spôsob úhrady dane umožňuje platiteľovi dane (odberateľovi) vyhnúť sa ručeniu za daň podľa § 69b zákona o DPH, ktorú v lehote splatnosti nezaplatil (vcelku alebo len sčasti) jeho dodávateľ, tým, že sumu dane odberateľ neuhradí dodávateľovi, ale ju zašle na osobný účet daňového subjektu (OÚD) vedený správcom dane pre dodávateľa.

Z pohľadu finančnej správy v Slovenskej republike má osobitný spôsob úhrady dane značný potenciál riešiť veľkú skupinu podvodov so zmiznutým obchodníkom. Jeho širšiemu využitiu ako inštitútu zabezpečujúcom platbu dane však bránila jeho úzka vecná a personálna pôsobnosť. Klesajúci bol aj trend jeho využívania platiteľmi dane.

Z hore uvedených dôvodov došlo k návrhu na rozšírenie uplatňovania osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH takým spôsobom, že pri určitých transakciách vybraných platiteľov dane, pri ktorých je odôvodnené podozrenie, že daň u dodávateľa nebude uhradená, bude mať daňový úrad možnosť uložiť povinnosť odberateľovi uhradiť daň z faktúry priamo na OÚD správcu dane vedený pre dodávateľa. Pôjde teda o cielené, nie plošné opatrenie, na základe informácií daňového úradu získaných z kontrolnej a operatívnej činnosti. Odôvodnenie rozhodnutia o uložení povinnosti uhradiť daň za dodávateľa sa musí opierať o dostatočne relevantné dôkazy, ktoré smerujú k tomu, že daň u dodávateľa nebude uhradená (napr. zapojenie dodávateľa v rizikových reťazcoch, jeho zlá daňová minulosť, obchodovanie s rizikovými komoditami, rizikové osoby vo vedení obchodnej spoločnosti, a podobne)

Ak odberateľ daň uvedenú v rozhodnutí neuhradí vcelku v určenej lehote, alebo uhradí len jej časť, daňový úrad mu uloží pokutu, pričom jej maximálna výška je určená výškou dane uvedenej na faktúre.

K Čl. I bodu 26 /§ 71 ods. 1 písm. a) a b)/

Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. júla 2030 transponovať do vnútroštátneho práva článok 5 smernice (EÚ) 2025/516. Smernica (EÚ) 2025/516 mení smernicu 2006/112/ES v platnom znení tak, aby zohľadňovala vzostup digitálneho hospodárstva a plnohodnotné využívanie údajov, ktoré digitalizácia generuje. Cieľom harmonizačných pravidiel je zvýšiť výber dane z pridanej hodnoty najmä pri cezhraničných transakciách a ukončiť súčasnú fragmentáciu vyplývajúcu z toho, že členské štáty majú zavedené rozdielne systémy oznamovania faktúr, resp. údajov z vyhotovených a prijatých faktúr. Nové pravidlá a súvisiace procesy majú byť založené na elektronickej fakturácii a digitálnom oznamovaní údajov z elektronických faktúr o jednotlivých zdaniteľných obchodoch, v reálnom čase, a to nielen

78

pokiaľ ide o cezhraničné transakcie, ale aj o tuzemské transakcie. V záujme maximalizácie interoperability by elektronické faktúry mali v zásade dodržiavať európsku normu pre elektronickú fakturáciu ustanovenú vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/1870 zo 16. októbra 2017 o uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ (Ú. v. EÚ L 266, 17.10.2017) (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie 2017/1870“), ktorá spĺňa požiadavku Európskej komisie podľa článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ L, 133, 6.5.2014) (ďalej len „smernica 2014/55/EÚ“) na vytvorenie európskej normy pre sémantický dátový model základných prvkov elektronickej faktúry. V podmienkach Slovenskej republiky boli európske dokumenty o elektronickej fakturácii prijaté do sústavy slovenských technických noriem ako STN EN 16931-1+A1: 2020 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model základných elementov elektronickej faktúry (36 9640) a k tomu prijatá oprava a technická normalizačná informácia STN P CEN/TS 16931-2: 2017 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (36 9640), pričom ich bezodplatné sprístupnenie sponzoruje Európska komisia a sú zverejnené na webovom sídle Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky na

https://www.normoff.gov.sk/stranka/159/bezodplatne-poskytovanie-noriem/

. Prvá časť tejto

normy obsahuje sémantický dátový model základných prvkov elektronickej faktúry. Druhá časť obsahuje zoznam vyhovujúcich syntaxí, a to Universal business language version 2.1 (UBL v 2.1) a Cross Industry Invoice in XML Schemas 16B (SCRDM - CII). Na účely zákona o DPH sa navrhuje vyhotovovať faktúru zásadne ako elektronickú faktúru v zákonom ustanovenom formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje automatizované a elektronické spracovanie a v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu – vykonávacie rozhodnutie 2017/1870. Okrem toho zákon v ustanovených prípadoch pripúšťa aj vyhotovenie zjednodušenej faktúry alebo dokladu alebo oznámenia iného ako elektronická faktúra alebo zjednodušená faktúra – faktúra v inej podobe (môže ísť napríklad o listinnú podobu, PDF a pod.).

K Čl. I bodu 27 (§ 71 ods. 2)

V nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie sa navrhuje, aby sa aj každý opravný doklad alebo oznámenie (okrem opravného dokladu podľa § 25a) k prvotne vyhotovenej elektronickej faktúre vyhotovovalo elektronicky za rovnakých podmienok ako elektronická faktúra. Vyhotovovanie opravných faktúr sa teda legislatívnymi úpravami od 1.1.2027 a od 1.7.2030 mení iba v tom zmysle, že ak pôvodná faktúra bola vyhotovená ako elektronická, aj opravná faktúra k nej musí byť vyhotovená ako elektronická faktúra. Dôvody, kvôli ktorým sa vyhotovujú opravné faktúry, sa zavedením povinnej elektronickej fakturácie nemenia, a týkajú sa buď zrejmých omylov alebo opráv základu dane (§ 25 zákona o DPH). To znamená, že aj v prípade zrejmých omylov sa bude vyhotovovať opravná faktúra, ktorá by mala odkázať na pôvodnú faktúru a účtovný systém dodávateľa aj odberateľa by mal takéto elektronické faktúry (riadnu aj opravnú) vedieť spárovať.

K Čl. I bodu 28 /§ 71 ods. 3 písm. b)/

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu spresnenia terminológie. Kvalifikovaný elektronický podpis nahradil zaručený elektronický podpis, ktorý sa používal v minulosti.

K Čl. I bodu 29 (§ 71 ods. 4 až 6)

V § 71 ods. 4 sa z dôvodu právnej istoty navrhuje ustanoviť, že faktúrou na účely zákona o DPH je elektronická faktúra, ak zákon o DPH výslovne neustanovuje, že faktúru je možné vyhotoviť ako zjednodušenú faktúru alebo faktúru v inej podobe (alebo ak zákon výslovne neustanovuje

79

povinnosť vyhotoviť faktúru v inej podobe). S účinnosťou od 1.7.2030 sa navrhuje, aby vyhotovenie elektronickej faktúry nepodliehalo súhlasu príjemcu plnenia. Zároveň sa navrhuje, aby zaslanie elektronickej faktúry, ktorá je v súlade s európskou technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí, teda ktorá je vyhotovená v harmonizovanom štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jej automatizované a elektronické spracovanie, nepodliehalo súhlasu odberateľa faktúry, ak ide o platiteľa dane, zdaniteľnú osobu alebo o nezdaniteľnú právnickú osobu a elektronická faktúra je zaslaná prostredníctvom doručovacej služby (cez Peppol). Zaslanie elektronickej faktúry iným spôsobom ako doručovacou službou, vyžaduje súhlas odberateľa s prijatím elektronickej faktúry týmto iným spôsobom doručenia. Nejde o udelenie súhlasu s vyhotovením elektronickej faktúry, ale o udelenie súhlasu s jej zaslaním v inom formáte súladným s európskou technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí, ako je formát podporovaný doručovacou službou.

V § 71 ods. 5 sa s účinnosťou od 1.1.2027 upravuje, že každá zdaniteľná osoba, ktorá je povinná vyhotoviť elektronickú faktúru, je povinná zabezpečiť, aby ju vedela zaslať alebo prijať doručovacou službou. To znamená, že platiteľ dane, ktorý je ako dodávateľ povinný vyhotovovať elektronické faktúry podľa § 85n ods. 2 zákona o DPH od 1.1.2027 do 30.06.2030, a podľa § 71 ods. 4 zákona o DPH od 1.7.2030, je od 1.1.2027 povinný zabezpečiť, aby vedel vo všeobecnosti zasielať a prijímať elektronické faktúry doručovacou službou podľa § 76a zákona o DPH (cez Peppol). Zákonná povinnosť vedieť prijať a zasielať elektronické faktúry doručovacou službou však neznamená, že prostredníctvom doručovacej služby (cez Peppol) musí platiteľ dane zároveň elektronické faktúry zasielať a prijímať, platiteľ dane sa môže rozhodnúť, že zašle alebo prijme faktúru aj iným spôsobom (podmienkou však je súhlas príjemcu s takýmto zaslaním a súlad vyhotovenej elektronickej faktúry s európskou technickou normou). Rovnaká povinnosť vedieť prijímať elektronické faktúry zaslané doručovacou službou (cez Peppol) vyplýva aj pre každého odberateľa tovaru alebo príjemcu služby, ktorým môže byť platiteľ, zdaniteľná osoba - neplatiteľ a nezdaniteľná právnická osoba, ktorej je v tuzemsku dodaný tovar alebo služba od platiteľa (dodávateľa), ktorý je pre tieto osoby povinný vyhotoviť elektronickú faktúru. Ak odberateľ nebude schopný prijať elektronickú faktúru doručovacou službou a dodávateľ zašle elektronickú faktúru doručovacou službou, u dodávateľa sa zákonná povinnosť vyhotoviť a zaslať elektronickú faktúru doručovacou službou považuje za splnenú.

V § 71 ods. 6 ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vypustenie § 74 ods. 3.

K Čl. I bodu 30 (§ 72 ods. 2)

V § 72 ods. 2 sa navrhuje explicitne ustanoviť prípady, kedy je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, povinná vyhotoviť elektronickú faktúru.

K Čl. I bodu 31 (§ 72 ods. 3)

V § 72 ods. 3 sa navrhuje, že zahraničná osoba z tretieho štátu, ktorá nie je platiteľom, a ktorej vzniká povinnosť vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku, nemusí vyhotoviť faktúru len ako elektronickú faktúru, ale môže faktúru vyhotoviť aj v inej podobe (listinná podoba, PDF a pod.) podľa zákona o DPH.

K Čl. I bodu 33 (§ 72 ods. 9 až 12)

V § 72 ods. 9 ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vypustenie § 74 ods. 4.

V § 72 ods. 10 sa v nadväznosti na úpravu v § 71 ods. 1 písm. a) bod 3 navrhuje ustanoviť, kedy je možné vyhotoviť faktúru v inej podobe.

V § 72 ods. 11 sa navrhuje zákonná povinnosť pre dodávateľa vyhotoviť faktúru v inej podobe pri dodaniach tovarov alebo služieb, prípadne pri prijatí platby pred dodaním, ak je odberateľom tovarov alebo služieb Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo. Podobne, ak je dodanie tovarov alebo služieb utajovanou skutočnosťou, je spojené s utajovanou

80

skutočnosťou alebo si vyžaduje utajovanú skutočnosť, bez ohľadu na to, kde je dodávateľ alebo odberateľ tohto dodania usadený, vyhotovuje sa pri tomto dodaní povinne faktúra v inej podobe.

V § 72 ods. 12 sa navrhuje ustanoviť, kedy platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou z iného členského štátu, vyhotovuje faktúru podľa tohto zákona.

K Čl. I bodom 34 až 38 /§ 73 ods. 1, § 73 ods. 1 písm. b), § 73 ods. 1 písm. c), § 73 ods. 1 písm. d) a e), § 73 ods. 3 a 4/

Z dôvodu transpozičnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2025/516, ktorou sa zavádza povinná elektronická fakturácia, sa navrhuje s účinnosťou od 1.7.2030 transponovať čl. 5 šiesty bod a upraviť aj lehotu na vyhotovenie faktúry z 15 dní na 10 dní (ide o kalendárne dni) za účelom dosiahnutia jednoznačnosti a jednotného postupu v aplikačnej praxi, a to pokiaľ ide o dodania tovarov a služieb do iných členských štátov, tuzemské dodania tovarov a služieb, ale aj dodania tovarov a služieb do tretích štátov alebo prijatia platby pred týmto dodaniami. Rovnaká lehota sa navrhuje ustanoviť aj pre vyhotovenie opravnej faktúry.

Ustanovenie § 73 sa dopĺňa novými odsekmi 3 a 4. Z dôvodu právnej istoty sa v odseku 3 navrhuje spresniť postup pri počítaní lehôt pri vyhotovení faktúry, kedy nebude dochádzať k posunu posledného dňa lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

Úprava v odseku 4 je reakciou na praktickú potrebu zohľadniť situácie, keď dodávateľ nemal v čase dodania tovaru alebo služby dostatočné informácie na to, aby vedel, že je povinný vyhotoviť faktúru v zmysle § 73 ods. 1. Takáto situácia môže nastať napríklad v prípadoch, keď odberateľ až dodatočne oznámi, že je zdaniteľnou osobou, a teda má nárok na vyhotovenie faktúry v zákonom stanovenej lehote. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť právnu istotu pre dodávateľov a umožniť im dodržať zákonnú lehotu na vyhotovenie faktúry aj v prípadoch, keď objektívne nemohli vedieť o povinnosti faktúru vyhotoviť. Ak dôjde k dodatočnému oznámeniu odberateľa, že ide o zdaniteľnú osobu, lehota na vyhotovenie faktúry sa bude považovať za dodržanú, ak dodávateľ vyhotoví faktúru do desiatich dní od tohto oznámenia.

K Čl. I bodu 39 /§ 74 ods. 1 písm. c)/

V súlade s čl. 226 ods. 2 smernice 2006/112/ES v platnom znení sa navrhuje precizovať doterajšie znenie upravovaného ustanovenia.

K Čl. I bodom 40 a 41 /§ 74 ods. 1 písm. k) a § 74 sa ods. 1 písm. p) a q)/

V § 71 ods. 4 sa navrhuje s účinnosťou od 1.7.2030 transponovať čl. 5 ôsmy bod smernice (EÚ) 2025/516, pričom sa v nadväznosti na zmeny vyplývajúce zo smernice (EÚ) 2025/516 navrhuje doplniť obsahové náležitosti faktúry o predmetné údaje. Súčasne je potrebné uviesť, že povinnou náležitosťou faktúry, vrátane elektronickej faktúry, je údaj o množstve a druhu tovaru alebo o rozsahu a druhu služby. Podrobná špecifikácia tohto tovaru alebo služby však môže byť obsiahnutá v prílohe elektronickej faktúry, ak samotná elektronická faktúra je vyhotovená v súlade s ustanovenou technickou normou pre elektronickú fakturáciu.

K Čl. I bodu 42 (§ 74 ods. 3 a 4)

Navrhuje sa vypustenie predmetných ustanovení. Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na úpravy v § 71 ods. 6 a nové znenie v § 72 ods. 9.

K Čl. I bodu 43 (§ 74 ods. 3)

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na úpravy v § 71 ods. 6.

K Čl. I. bodu 44 (§ 74 ods. 5)

Navrhuje sa zosúladiť znenie dotknutého ustanovenia s čl. 236 smernice 2006/112/ES, ktorý bol zmenený smernicou (EÚ) 2025/516.

81

K Čl. I bodu 45 (§ 75)

Z dôvodu transpozičnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2025/516, ktorou sa zavádza povinná elektronická fakturácia sa navrhuje s účinnosťou od 1.7.2030 transponovať čl. 5 siedmy bod a upraviť aj lehotu na vyhotovenie súhrnnej faktúry. Zároveň sa navrhuje vypustenie odseku 2 z dôvodu, že smernica (EÚ) 2025/516 uvedenú možnosť vyhotovenia súhrnnej faktúry neupravuje (napr. dohoda o platbách za dodanie elektriny, plynu, vody alebo tepla, ktorá pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov alebo dohoda o platbách nájomného). Európska norma pre elektronickú fakturáciu, v súlade s ktorou sa vyhotovujú elektronické faktúry, takúto dohodu neumožňuje. Ak sa faktúra vyhotovila ako súhrnná faktúra, a následne po dodaní tovaru alebo služby dôjde ku skutočnostiam, kvôli ktorým sa k nej vyhotovuje opravná faktúra, ktorá bude zaslaná príjemcovi v jednom súbore, je možné údaje, ktoré sa opakujú v opravnej faktúre (sú spoločné pre jednotlivé faktúry) uviesť len jedenkrát.

K Čl. I bodu 46 (§ 76a)

S cieľom dosiahnuť čo najefektívnejší systém elektronickej fakturácie sa navrhuje ustanoviť doručovaciu službu. Predmetná služba je založená na dosiahnutí čo najvyššej miery jednotnosti uplatňovania systému elektronickej fakturácie v Európskej únii a je využívaná aj v iných členských štátoch [nateraz predovšetkým v súvislosti s elektronickou fakturáciou vo verejnom obstarávaní, ktorá je ustanovená smernicou 2014/55/EÚ, ale aj v súvislosti s povinnou elektronickou fakturáciou na účely DPH (napr. Belgicko od r. 2026)].

Ako vyplýva z navrhovaného § 71 ods. 5, každá zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť, aby mohla zaslať a prijať elektronickú faktúru doručovacou službou. Takisto, každá osoba, ktorej je v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, pri ktorej je zdaniteľná osoba povinná vyhotoviť elektronickú faktúru, je povinná zabezpečiť, aby mohla prijať elektronickú faktúru zaslanú doručovacou službou.

Ak platiteľ dane nezasiela elektronickú faktúru prostredníctvom doručovacej služby, ktorá predstavuje základný modus doručovania elektronických faktúr, podlieha jej zaslanie súhlasu príjemcu faktúry (navrhovaný § 71 ods. 4 a § 85n ods. 2), pričom v tomto prípade nejde o súhlas s vyhotovením elektronickej faktúry, ale o súhlas s jej vyhotovením v inom formáte, ako je ten, ktorý je podporovaný doručovacou službou. Taktiež budú platitelia dane, ktorí vyhotovujú a prijímajú elektronickú faktúru v tomto inom formáte, ktorý ale musí byť vždy v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí, oznamovať údaje z vyhotovenej a/alebo prijatej faktúry prostredníctvom dátovej správy, ktorá bude v súlade s pripravovaným vykonávacím nariadením Komisie.

Doručovaciu službu budú poskytovať certifikovaní poskytovatelia doručovacej služby, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 8, a sú spôsobilí v mene platiteľov dane a ostatných osôb, ktoré sú podľa zákona o DPH povinné vyhotoviť a/alebo prijať elektronickú faktúru, zabezpečiť jej všetky funkcionality súvisiace s procesom fakturácie [odsek 2 písmeno a) až d)], ako aj s procesom oznamovania ustanovených údajov z elektronickej faktúry podľa § 80, 80a a § 85n [odsek 2 písm. e)] od 1.1.2027 (§ 85n zákona o DPH) a od 1.7.2030 (§ 80 a § 80a zákona o DPH), čo vyplýva z navrhovaného § 85n ods. 18 a 19. Nevyhnutnou podmienkou pre poskytovanie doručovacej služby je aj zápis jej poskytovateľa do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa odseku 5.

Doručovacia služba sa navrhuje poskytovať v súlade s európskym doručovacím štandardom, ktorý je spravovaný neziskovou organizáciou Európskej Komisie Open Peppol, pričom v odseku 4 je tento návrh limitovaný podmienkou, že európsky doručovací štandard musí byť poskytovaný aspoň v polovici členských štátov EÚ. Finančné riaditeľstvo zapíše do evidencie podľa odseku 5 právnickú alebo fyzickú osobu so sídlom alebo miestom podnikania v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, ak preukáže splnenie podmienok podľa odseku 8; na konanie pri zápise takejto osoby sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku (odsek 13). V prípade nesplnenia podmienok podľa odseku 8, vydá Finančné riaditeľstvo podľa odseku 10

82

rozhodnutie o nezapísaní takejto osoby do evidencie podľa odseku 5, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok. Opravný prostriedok nemožno podať ani proti rozhodnutiu o výmaze osoby z evidencie podľa odseku 5, ak táto osoba požiadala o výmaz z evidencie, alebo prestala spĺňať podmienky podľa odseku 2 alebo 8; na konanie o výmaze sú príslušné ustanovenia správneho poriadku. Na doručovanie písomností pri zápise a výmaze osoby z evidencie podľa odseku 5 sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Čl. I bodu 47 (§ 78)

Z dôvodu vypustenia kontrolného výkazu od 1.7.2030 sa navrhuje ako súčasť daňového priznania uvádzať údaje o dodaniach, ktoré sa nebudú elektronicky oznamovať podľa § 80 a § 80a zákona o DPH. Podľa § 78 ods. 8 až 13 zákona, s účinnosťou od 1.7.2030, budú v daňovom priznaní predmetom oznamovacej povinnosti aj údaje o dodaniach, ku ktorým sú vyhotovené zjednodušené faktúry, údaje z opravných dokladov podľa § 25a a § 53b zákona o DPH. Zachovanie oznamovania údajov pri niektorých druhoch dodaní tovarov a služieb je pre finančnú správu a boj proti daňovým podvodom kľúčové.

K Čl. I bodu 48 (§ 78a)

S účinnosťou od 1.7.2030, v nadväznosti na zavedenie povinnej elektronickej fakturácie (§ 71 zákona o DPH) a na oznamovanie údajov zo zdaniteľných obchodov v čase vyhotovenia, resp. prijatia faktúry (§ 80a zákona o DPH), sa ruší povinnosť podávať kontrolný výkaz pre platiteľov dane. Údaje, ktoré sa v súčasnosti oznamujú v kontrolnom výkaze, budú od 1.7.2030 predmetom oznamovacej povinnosti v daňovom priznaní podľa § 78 ods. 8 až 13 zákona o DPH (údaje o dodaniach, ku ktorým sú vyhotovené zjednodušené faktúry, údaje z opravných dokladov podľa § 25a a § 53b zákona o DPH) a oznamovacej povinnosti podľa § 80 a § 80a zákona o DPH.

K Čl. I bodom 49, 50 a 54 /§ 79 ods. 4, § 79 ods. 5, § 81 ods. 3 písm. b)/

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vypustenie § 78a.

K Čl. I bodu 51 (§ 79 ods. 12)

V súvislosti s doplnením § 50 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) o nové písmeno c), podľa ktorého sa navrhuje pre platiteľov dane strpieť vydaním predbežného opatrenia nevrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak sú dôvodné obavy, že nesplatná, nevyrubená daň nebude v deň jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, sa navrhuje prerušiť plynutie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 zákona o DPH. Vydanie predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 2 Daňového poriadku počas lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 a 5 zákona o DPH zakladá začiatok prerušenia plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pričom koniec prerušenia lehoty sa viaže na zrušenie rozhodnutia o predbežnom opatrení (§ 50 ods. 7 Daňového poriadku), ak pominú dôvody na jeho vydanie alebo sa viaže na stratu účinnosti predbežného opatrenia; uvedené však neplatí, ak správca dane pri nadmernom odpočte za totožné obdobie koná v súlade s § 79 ods. 6 zákona o DPH. Vydanie predbežného opatrenia a s tým súvisiace prerušenie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu by malo byť dostatočne odôvodnené a malo by rešpektovať princíp proporcionality.

K Čl. I bodu 52 (§ 80)

Slovenská republika preberá do svojho vnútroštátneho práva s účinnosťou od 1.7.2030 čl. 5 smernice (EÚ) 2025/516 /čl. 262 až 264 smernice (EÚ) 2025/516/, ktorým sa zavádza povinné digitálne oznamovanie cezhraničných dodávok tovarov alebo služieb platiteľmi dane a inými povinnými osobami.

83

V § 80 sa určuje vecná aj personálna pôsobnosť tohto ustanovenia, a teda, ktoré osoby sú (v postavení dodávateľa alebo odberateľa) povinné digitálne oznamovať údaje o cezhraničných dodávkach tovarov a služieb. Pre jednotlivé typy cezhraničných dodávok tovarov a služieb sa stanovuje rozsah povinne oznamovaných údajov. Zákon predmetným ustanovením ďalej stanovuje lehoty, v ktorých sú osoby tieto údaje povinné oznamovať a určuje spôsob oznamovania týchto údajov. V prípade nedodržania zákonom predpísaných oznamovacích povinností sa súčasne navrhuje uloženie sankcie za porušenia tejto oznamovacej povinnosti.

V odseku 1 písm. a) a b) sa určuje, že v postavení dodávateľa je osobou povinnou digitálne oznamovať údaje platiteľ dane registrovaný podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH, a to pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a premiestnení tovaru podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH do iného členského štátu. V postavení dodávateľa podľa písm. c) je osobou povinnou oznamovať údaje z cezhraničných dodaní alebo z prijatia platby pred týmto dodaním platiteľ dane registrovaný podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH, ale aj zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH (nepôjde teda o nezdaniteľné právnické osoby, ktoré nekonajú v postavení zdaniteľnej osoby). Ide o dodanie tovaru alebo služby s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu v inom členskom štáte, ak príjemca je osobou povinnou platiť daň v tomto členskom štáte podľa ustanovenia zákona zodpovedajúceho § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Podobne pôjde o dodanie tovaru, ktorým je elektrina a plyn, do iného členského štátu, ak príjemca tovaru je osobou povinnou platiť daň v tomto členskom štáte podľa ustanovenia zákona zodpovedajúceho § 69 ods. 9 zákona o DPH. Taktiež platiteľ dane alebo zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 7 a 7a zákona o DPH oznamujú údaje o dodaní tovaru do iného členského štátu v rámci trojstranného obchodu, na ktorom sa zúčastnili ako prví odberatelia.

V odseku 2 sa určuje, že v postavení odberateľa je osobou povinnou digitálne oznamovať údaje platiteľ dane registrovaný podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH a v odseku 3 je oznamovacia povinnosť uložená aj zdaniteľnej osobe registrovanej pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH, a to pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH alebo pri dodaní tovaru alebo zaplatení pred týmto dodaním, a to pri tovare s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku, tovare podľa 13 ods. 1 písm. e) a f) v tuzemsku, pri prijatej službe s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH, ak dodávku tovaru alebo služby uskutočnila zahraničná osoba z iného členského štátu a odberateľ je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku podľa § 69 zákona o DPH. Taktiež platiteľ dane alebo zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 7 a 7a zákona o DPH oznamujú údaje o dodaní v rámci trojstranného obchodu, pri ktorom sú osobami povinnými platiť daň v tuzemsku podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH. Ak je platiteľom dane skupina, povinnosť oznamovať údaje o dodaní, ku ktorému je vyhotovená elektronická faktúra, majú jednotliví členovia skupiny.

Podľa odseku 4 povinnosť oznamovať údaje sa vzťahuje aj na cezhraničné dodanie tovaru alebo služby, pri ktorom sa vyhotovuje opravná faktúra podľa § 71 ods. 2. V tomto prípade sa oznamuje poradové číslo pôvodnej faktúry /§ 74 ods. 1 písm. p)/ a údaje, ktoré sa menia. V odseku 4 sa ďalej uvádza, kedy nie je povinnosť oznamovať údaje o cezhraničnom dodaní tovaru alebo služby. Túto povinnosť nemá dodávateľ ani odberateľ, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa ustanovení § 28 až 42 alebo § 68f zákona o DPH, alebo ak ide o dodanie oslobodené od dane podľa platného zákona v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania.

V odseku 5 sa uvádzajú údaje, ktoré sú osoby pri jednotlivých dodaniach tovaru alebo služieb povinné oznamovať. Pri dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH je platiteľ podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH povinný oznámiť svoje identifikačné číslo pre daň, identifikačné číslo pre daň odberateľa a údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g), h) v časti za bodkočiarkou a písm. p) a q). Pri premiestnení tovaru je platiteľ dane registrovaný podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH povinný oznámiť svoje identifikačné číslo pre daň, identifikačné číslo pre daň odberateľa, ktoré mu bolo pridelené v inom členskom štáte, pod ktorým nadobudol

84

tovar premiestnený z tuzemska do iného členského štátu a údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g), h) v časti za bodkočiarkou a písm. p).

Pri dodaní tovaru alebo služby podľa odseku 1 písm. c) platiteľ registrovaný podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH alebo zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH sú povinní v postavení dodávateľa oznámiť ich identifikačné číslo pre daň, identifikačné číslo pre daň odberateľa, a údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g), h) v časti za bodkočiarkou, písm. k) a písm. p) a q).

Hore uvedené údaje povinné osoby oznamujú v čase vyhotovenia elektronickej faktúry alebo v posledný deň lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa § 73 ods. 1 písm. a) až d), ak elektronická faktúra nebola do tohto dňa vyhotovená.

Ak elektronickú faktúru vyhotovuje odberateľ v mene dodávateľa podľa odseku 1 alebo odseku 3 písm. a), povinné osoby oznamujú tieto údaje najneskôr do piatich dní odo dňa vyhotovenia elektronickej faktúry alebo odo dňa uplynutia lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry.

Pri nadobudnutí tovaru podľa § 11 sú platiteľ registrovaný podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH alebo zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH povinní v postavení odberateľa oznámiť identifikačné číslo pre daň dodávateľa, svoje identifikačné číslo pre daň odberateľa, pod ktorým nadobudli tovar v tuzemsku z iného členského štátu, údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až i) a p) a q); pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa údaj podľa § 74 ods. 1 písm. q) neoznamuje.

Pri tovare alebo službe podľa odseku 2 písm. b) je platiteľ registrovaný podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH alebo zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH povinní v postavení odberateľa oznámiť identifikačné číslo pre daň dodávateľa, svoje identifikačné číslo pre daň, údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g), h) v časti za bodkočiarkou, písm. k), o), ak je osobou povinnou platiť daň daňový zástupca, a písm. p) a q).

Údaje pri prijatých dodávkach tovarov alebo služieb podľa odseku 5 písm. d) a e) platiteľ registrovaný podľa § 4, 4b, 4c a § 5 zákona o DPH alebo zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH sú povinní oznámiť za každý zdaniteľný obchod finančnému riaditeľstvu najneskôr do piatich dní odo dňa prijatia elektronickej faktúry.

Navrhované ustanovenie v odseku 8 upravuje technický a formálny rámec plnenia oznamovacích povinností, ktoré sa týkajú oznamovania údajov platiteľom dane finančnému riaditeľstvu. Platiteľ dane je povinný tieto údaje oznámiť prostredníctvom jednotnej dátovej správy podľa osobitného predpisu, ktorým je Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) alebo prostredníctvom doručovacej služby. V prípade oznámenia údajov cez doručovaciu službu, sa údaje považujú za oznámené odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe. Cieľom je v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2025/516 zabezpečiť štandardizáciu elektronickej komunikácie a oznamovania údajov v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu, čím sa zabezpečuje interoperabilita fakturačných a oznamovacích systémov v rámci celej EÚ.

V súlade so zásadou právnej istoty a s ohľadom na zachovanie rovnakého postupu ako pri navrhovanom doplnení v § 73 ods. 3 sa navrhuje ustanoviť, že lehota na oznámenie údajov pri cezhraničnom dodaní a nadobudnutí tovaru alebo služby sa neposúva na nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

Odseky 9 a 10 ustanovujú sankciu za nesplnenie oznamovacej povinnosti v prípade, ak povinná osoba neoznámi žiadne údaje, oznámi údaje po lehote, neoznámi všetky požadované údaje, ale len ich časť alebo oznámi nesprávne údaje. Za takéto porušenie môže daňový úrad uložiť pokutu do výšky 10 000 eur. Sankcia má motivačný charakter a má zabezpečiť dodržiavanie pravidiel digitálneho výkazníctva, ktoré je kľúčové pre fungovanie systému „real-time“ elektronickej fakturácie podľa smernice (EÚ) 2025/516.

Odsek 11 rieši prísnejší postih v prípadoch opakovaného porušenia povinností, kedy daňový úrad môže uložiť pokutu do výšky 100 000 eur. Cieľom je sankcionovať subjekty, ktoré dlhodobo alebo systematicky nerešpektujú zákonné povinnosti a tým znemožňujú účinné fungovanie systému elektronickej fakturácie.

85

Odsek 12 zavádza princíp primeranosti sankcie, podľa ktorého daňový úrad pri určovaní konkrétnej výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania a dĺžku jeho trvania (napr. ojedinelé oneskorenie, technická chyba pri odoslaní údajov včas, opakované neoznamovanie údajov, zámerné obchádzanie systému elektronickej fakturácie – faktúry mimo formát a pod.). V prípade, ak sú údaje oznámené dodávateľom alebo odberateľom nesprávne, a ide o zrejmý omyl, pričom nesprávne údaje dodávateľ alebo odberateľ následne opraví, daňový úrad pokutu podľa odsekov 9 až 11 neuloží. Takisto daňový úrad pokutu neuloží, ak platiteľ alebo zdaniteľná osoba neoznámili údaje v ustanovenej lehote z dôvodu preukázanej technickej poruchy, ako napríklad plošný výpadok internetovej siete, na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby, za podmienky, že bezodkladne po odstránení tejto poruchy budú údaje oznámené.

K Čl. I bodu 53 (§ 80a)

Slovenská republika na základe článku 5 smernice (EÚ) 2025/516 využila možnosť transponovať do vnútroštátneho práva články 271a a 271b, na základe ktorých sa s účinnosťou od 1.7.2030 zavádza povinnosť pre platiteľov dane oznamovať údaje pri tuzemskom dodaní tovarov a služieb (tzv. tuzemské B2B dodania tovarov a služieb). Údaje sa budú oznamovať spôsobom, ktorý je súladný s povinným oznamovaním údajov pri cezhraničnom dodaní tovarov a služieb, ktoré Slovenská republika na základe článku 5 (článok 262) smernice (EÚ) 2025/516 preberá do svojho vnútroštátneho práva s účinnosťou od 1.7.2030 (§ 80).

V § 80a sa navrhuje určiť platiteľov dane, ktorí sú povinní oznamovať údaje a identifikujú sa dodania tovarov a služieb, z ktorých sú platitelia dane povinní oznamovať údaje. Zároveň sa uvádza rozsah povinne oznamovaných údajov pre platiteľa dane (dodávateľa), ktorý je povinný vyhotoviť elektronickú faktúru a pre platiteľa dane (odberateľa), ktorý prijíma elektronickú faktúru. Zákon predmetným ustanovením ďalej stanovuje lehoty, v ktorých sú platitelia dane povinní tieto údaje oznamovať, ako aj orgán, ktorému sa údaje oznamujú a spôsob oznamovania týchto údajov. V prípade nedodržania zákonom predpísaných oznamovacích povinností pri tuzemskom dodaní tovarov a služieb sa súčasne navrhuje uloženie sankcie z porušenia tejto oznamovacej povinnosti.

V odseku 1 sa určuje platiteľ dane (dodávateľ), ktorý je povinný oznamovať údaje. Týmto platiteľom dane je platiteľ, ktorý je identifikovaný pre daň v tuzemsku podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5, a ktorý uskutočnil dodanie tovaru alebo služby iné ako je uvedené v § 80 ods. 1 písm. a) až c). Kým do 30.6.2030 sa povinnosť vyhotovovať elektronické faktúry môže vzťahovať len na platiteľov dane usadených v tuzemsku (platitelia dane podľa § 4, § 4b a § 4c), od 1.7.2030 sa táto povinnosť, a teda aj povinnosť oznamovať údaje, vzťahuje aj na platiteľa dane neusadeného v tuzemsku, ale identifikovaného v tuzemsku pre daň podľa § 5. Povinnosť oznamovať údaje sa týka výlučne zdaniteľných obchodov, pri ktorých je platiteľ dane povinný vyhotoviť elektronickú faktúru v zmysle § 72 ods. 1 písm. a), teda pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na prípady, kedy bola prijatá platba pred samotným dodaním tovaru alebo služby, ak v dôsledku tejto platby vzniká povinnosť vystaviť elektronickú faktúru podľa § 72 ods. 1 písm. a). Platiteľ dane nie je povinný oznámiť údaje z vyhotovenej faktúry, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa ustanovení § 28 až 43 alebo § 47, alebo ak ide o dodanie tovaru alebo služby, pri ktorom sa vyhotovuje faktúra podľa § 71 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o DPH, alebo ak ide o dodanie pri ktorom sa vyhotovuje faktúra v inej podobe (§ 72 ods. 10 a 11 zákona o DPH).

V odseku 2 sa určuje platiteľ dane (odberateľ), ktorý je povinný oznamovať údaje. Ide o platiteľa dane, ktorému bol dodaný tovar alebo služba podľa odseku 1 s miestom dodania v tuzemsku alebo ktorý uskutočnil platbu dodávateľovi pred týmto dodaním, a to na základe

86

elektronickej faktúry vystavenej iným platiteľom s použitím identifikačného čísla pre daň prideleného podľa § 4, § 4b, § 4c alebo § 5. Platiteľ dane je v takomto prípade povinný oznámiť údaje v rozsahu a spôsobom ustanoveným v odseku 3 a odseku 8 tohto ustanovenia. Platiteľ dane nie je povinný oznámiť údaje z prijatej faktúry, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa ustanovení § 28 až 42 alebo ak ide o dodanie, pri ktorom sa vyhotovuje faktúra v inej podobe (§ 72 ods. 11 zákona o DPH).

V odseku 3 a odseku 4 sa stanovuje rozsah údajov, ktoré je povinný oznamovať platiteľ dane (dodávateľ a odberateľ) a to v štruktúre, ktorá zabezpečuje úplnosť a použiteľnosť údajov pre účely elektronického výkazníctva a kontroly v súlade so smernicou (EÚ) 2025/516.

Platiteľ dane, ktorý je dodávateľom, z dodania tovaru alebo služby elektronicky oznamuje podľa zákona o DPH svoje IČ DPH, IČ DPH odberateľa, jeho meno a priezvisko alebo názov, ak odberateľ nemá IČ DPH a údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m), n) a q), ktoré sa daného dodania tovaru alebo služby týkajú.

Odberateľ je povinný elektronicky oznámiť údaje z prijatého dodania tovaru alebo služby, avšak len ak je platiteľom dane (napr. zdaniteľná osoba, nezdaniteľná právnická osoba, ktoré môžu byť registrované pre daň podľa § 7, alebo § 7a, povinnosť oznamovať elektronicky údaje o prijatom tovare alebo službe nemajú). Odberateľ oznamuje IČ DPH dodávateľa, svoje IČ DPH, ak ho nemá, oznamuje svoje meno a priezvisko alebo názov, a údaje podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m), n) a q), ktoré sa daného dodania tovaru alebo služby týkajú.

Údaje podľa § 74 ods. 1 písm. j), k), m) a n) sa uvádzajú v závislosti od toho, či platiteľovi dane (dodávateľovi alebo odberateľovi) podľa charakteru zdaniteľného obchodu alebo daňového režimu, v ktorom sa nachádza, vyplýva povinnosť tieto údaje uviesť v elektronickej faktúre.

V prípade, že ide o platiteľa dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu dane na základe prijatia platby podľa § 68d odsek 4, oznamuje sa aj údaj týkajúci sa slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

Osobitne sa rieši situácia, keď osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia (odberateľ) podľa § 69 ods. 10 až 12 (napr. pri reverse-charge režime). V týchto prípadoch sa diferencuje rozsah oznamovaných údajov, aby sa reflektovali rozdielne daňové povinnosti pri týchto typoch zdaniteľných obchodov. Ak osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia (odberateľ) podľa § 69 ods. 10 až 12, platiteľ dane (dodávateľ) v tomto prípade neoznamuje údaj týkajúci sa sadzby dane a sumy dane, ktorý je povinný oznámiť príjemca plnenia (odberateľ). Zároveň je platiteľ dane (dodávateľ) v tomto prípade povinný oznámiť údaj týkajúci sa slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti“ podľa § 74 ods. 1 písm. k).

V odseku 5 je doplnený rozsah údajov, ktoré je platiteľ dane (dodávateľ aj odberateľ) povinný oznámiť v prípade, že po vyhotovení elektronickej faktúry dôjde k zmenám údajov, ktoré boli pôvodne oznámené, a platiteľ dane vyhotoví opravnú elektronickú faktúru podľa § 71 ods. 2. V tomto prípade je platiteľ dane povinný oznámiť aj údaj týkajúci sa poradového čísla pôvodnej elektronickej faktúry /§ 74 ods. 1 písm. p)/ a údaje podľa odsekov 3 a 4 v rozsahu, v akom sa menia. Platiteľ oznamuje údaje na základe vyhotovenej opravnej faktúry v rovnakej lehote, v akej je povinný oznámiť údaje z riadnej elektronickej faktúry.

V odsekoch 6 a 7 sa stanovuje presné načasovanie povinnosti na oznámenie údajov pre dodávateľa a odberateľa zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých sa vyhotovuje elektronická faktúra. Účelom je zabezpečiť včasné „real-time“ poskytovanie dát pre účely digitálneho výkazníctva a daňovej kontroly v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2025/516.

Odsek 6 upravuje lehoty, v ktorých je povinný oznámiť údaje za každý zdaniteľný obchod finančnému riaditeľstvu dodávateľ, ktorému vyplynula povinnosť vyhotoviť elektronickú faktúru. Tento oznamuje údaje v lehote v závislosti od toho, či elektronickú faktúru vyhotovil on sám alebo ju v jeho mene a na jeho účet vyhotovil odberateľ. Ak elektronickú faktúru vyhotovuje samotný dodávateľ alebo tretia strana konajúca na jeho účet (napr. prostredníctvom

87

poskytovateľa fakturačných služieb), je povinný oznámiť údaje v deň jej vyhotovenia alebo v posledný deň zákonnej lehoty na jej vyhotovenie, ak k vyhotoveniu faktúry do tejto lehoty nedošlo. Tento model zohľadňuje prípady oneskoreného fakturovania a zaručuje, že údaje budú oznámené najneskôr do konca zákonnej lehoty. Ak je elektronická faktúra vyhotovená v mene a na účet dodávateľa odberateľom, oznámenie údajov dodávateľ vykoná najneskôr do piatich dní od vyhotovenia elektronickej faktúry alebo uplynutia lehoty na jej vyhotovenie. Týmto sa zohľadňuje časová a procesná náročnosť v prípadoch, kde platiteľ dane nevyhotovuje faktúru sám.

Odsek 7 ustanovuje lehotu pre odberateľa, ktorý je povinný oznámiť údaje do piatich dní odo dňa prijatia elektronickej faktúry. Táto lehota zabezpečuje primeraný čas na spracovanie údajov a ich oznámenie, pričom zostáva v súlade s požiadavkami na aktuálnosť údajov podľa smernice (EÚ) 2025/516.

Navrhované ustanovenie v odseku 8 upravuje technický a formálny rámec plnenia oznamovacích povinností, ktoré sa týkajú oznamovania údajov platiteľom dane finančnému riaditeľstvu. Platiteľ dane je povinný tieto údaje oznámiť vo formáte jednotnej dátovej správy alebo prostredníctvom doručovacej služby. V prípade oznámenia údajov cez doručovaciu službu, sa údaje považujú za oznámené odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe. Cieľom je v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2025/516 zabezpečiť štandardizáciu elektronickej komunikácie a oznamovania údajov v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu, čím sa zabezpečuje interoperabilita fakturačných a oznamovacích systémov v rámci celej EÚ.

V súlade so zásadou právnej istoty a s ohľadom na zachovanie rovnakého postupu ako pri navrhovaných doplneniach v § 73 ods. 3 a § 80 ods. 8, sa navrhuje ustanoviť, že rovnako lehota na oznámenie údajov pri tuzemskom dodaní tovaru alebo služby sa neposúva na nasledujúci pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje ustanoviť sankcie v prípade porušenia oznamovacích povinností.

Odsek 9 ustanovuje sankciu za nesplnenie oznamovacej povinnosti v prípade, ak platiteľ dane – či už vyhotoviteľ elektronickej faktúry (platiteľ dane podľa odseku 1) alebo jej príjemca (platiteľ dane podľa odseku 2) neoznámil žiadne údaje, alebo ich oznámil po lehote, oznámil iba niektoré údaje, prípadne oznámil nesprávne údaje. Za takéto porušenie môže daňový úrad uložiť pokutu do výšky 10 000 eur. Sankcia má motivačný charakter a má zabezpečiť dodržiavanie pravidiel digitálneho výkazníctva, ktoré je kľúčové pre fungovanie systému „real-time“ elektronickej fakturácie podľa smernice (EÚ) 2025/516.

Odsek 10 rieši prísnejší postih v prípadoch opakovaného porušenia povinností, kedy daňový úrad môže uložiť pokutu do výšky 100 000 eur. Cieľom je sankcionovať subjekty, ktoré dlhodobo alebo systematicky nerešpektujú zákonné povinnosti a tým znemožňujú účinné fungovanie systému elektronickej fakturácie.

Odsek 11 zavádza princíp primeranosti sankcie, podľa ktorého daňový úrad pri určovaní konkrétnej výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania a dĺžku jeho trvania. Tento prístup umožňuje individualizáciu sankcie podľa konkrétnych okolností prípadu a zabraňuje uloženiu neprimeraných pokút pri menej závažných alebo krátkodobých porušeniach na jednej strane a na druhej strane umožňuje uloženie vyšších pokút v prípade závažných a dlhodobých porušení (dôvody napr. ojedinelé oneskorenie, technická chyba pri odoslaní údajov včas, opakované neoznamovanie údajov, zámerné obchádzanie systému elektronickej fakturácie – faktúry mimo formát a pod.). V prípade, ak sú údaje oznámené dodávateľom alebo odberateľom nesprávne, a ide o zrejmý omyl, pričom nesprávne údaje dodávateľ alebo odberateľ následne opraví, daňový úrad pokutu podľa odsekov 9 a 10 neuloží. Takisto daňový úrad pokutu neuloží, ak platiteľ neoznámil údaje v ustanovenej lehote z dôvodu

88

preukázanej technickej poruchy, ako napríklad plošný výpadok internetovej siete, na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby, za podmienky, že bezodkladne po odstránení tejto poruchy budú údaje oznámené.

V odseku 12 sa navrhuje upraviť, že ak je platiteľom dane skupina, povinnosť oznamovať údaje o dodaní tovaru alebo služby majú jednotliví členovia skupiny, a to v rozsahu nimi uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení.

K Čl. I bod 59 (§ 85n)

Smernica (EÚ) 2025/516 stanovila s cieľom zvýšiť výber daní z cezhraničných dodaní tovarov a služieb, a ukončiť fragmentáciu vyplývajúcu z rozdielnych národných spôsobov oznamovania údajov z faktúr, ako predvolený spôsob vyhotovovania faktúr elektronický spôsob. Za účelom automatizácie procesu oznamovania údajov o jednotlivých dodaniach by sa dodania tovarov a služieb mali dokumentovať elektronicky. Ustanovenia smernice o elektronickom vyhotovovaní faktúr k dodaniam tovarov a služieb a o digitálnom oznamovaní údajov o tuzemských a cezhraničných dodaniach budú účinné od 1.7.2030.

Slovenská republika sa rozhodla využiť článok 1 smernice (EÚ) 2025/516, ktorým sa dopĺňajú články 218 a 232, a čl. 273 smernice 2006/112/ES, ktoré umožňujú členským štátom zaviesť povinné vyhotovovanie elektronických faktúr k dodaniam tovarov alebo služieb, ktoré sa neuvádzajú v súhrnnom výkaze (čiže ide len o tuzemské dodania tovarov alebo služieb), vrátane povinného elektronického oznamovania údajov z týchto dodaní. Uvedené povinnosti sa vzťahujú len na tuzemských platiteľov dane registrovaných podľa § 4, 4b a 4c zákona o DPH (platitelia dane registrovaní pre daň podľa § 5 a iné zdaniteľné osoby registrované podľa § 7 a 7a zákona o DPH takéto povinnosti do 30.6.2030 mať nebudú) pri dodaniach pre zdaniteľné osoby alebo nezdaniteľné právnické osoby usadené v tuzemsku. Povinnosti súvisiace s elektronickým vyhotovovaním faktúr z tuzemských dodaní tovarov alebo služieb a elektronickým oznamovaním údajov z týchto dodaní podľa prechodného ustanovenia od 1.1.2027 do 30.6.2030 sú s povinnosťami na vyhotovenie elektronických faktúr z tuzemských dodaní a elektronickým oznamovaním údajov z týchto dodaní účinnými od 1.7.2030 v zásade totožné.

V odseku 1 je uvedené odkazovacie ustanovenie na fakturačné pravidlá v § 71 až 76 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ dane postupuje len vtedy, ak v prechodnom ustanovení nie je uvedené inak.

V odseku 2 sa stanovuje, že platiteľ dane je povinný vyhotoviť elektronickú faktúru pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inému platiteľovi dane, alebo zdaniteľnej osobe, prípadne nezdaniteľnej právnickej osobe, usadenej v tuzemsku, prípadne pri prijatí platby pred uvedeným dodaním za podmienky, že dodanie tovaru alebo služby, alebo prijatie platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby nastalo po 1.1.2027. Povinnosť vyhotoviť elektronickú faktúru nemajú platitelia dane, ak ide o dodania tovaru alebo služby konečným spotrebiteľom (B2C), oslobodené dodania tovarov a služieb (z dôvodu priameho oslobodenia vyplývajúceho zo samotnej podstaty služby, napr. služby sociálnej pomoci, alebo cezhraničné dodania tovarov a služieb zdanené u kupujúceho v inom členskom štáte). Platitelia dane nebudú mať povinnosť vyhotoviť ako elektronickú faktúru ani doklady alebo oznámenia, ktoré sa považujú za zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH. Vyhotovenie elektronickej faktúry sa zakazuje, ak je odberateľom tovarov alebo služieb Slovenská informačná služba alebo Vojenské spravodajstvo, alebo ak je dodanie tovarov alebo služieb utajovanou skutočnosťou, je spojené s utajovanou skutočnosťou, alebo si vyžaduje utajovanú skutočnosť, bez ohľadu na to, kde je dodávateľ alebo odberateľ tohto dodania tovaru alebo služby usadený. Súhlas odberateľa na vyhotovenie štruktúrovanej elektronickej faktúry nebude v porovnaní so súčasným právnym stavom potrebný. Zároveň sa navrhuje, aby zaslanie

89

elektronickej faktúry iným spôsobom ako doručovacou službou podliehalo súhlasu príjemcu plnenia.

V odseku 4 sa navrhuje definícia elektronickej faktúry, pričom za elektronickú faktúru sa považuje akýkoľvek doklad alebo oznámenie, obsahujúce náležitosti podľa § 74 ods. 1, vyhotovené, zaslané a prijaté vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie a v dátovej štruktúre v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí. Podľa odseku 5 rovnako za elektronické faktúry bude možné považovať aj opravné doklady a oznámenia vyhotovené, zaslané a prijaté spôsobom podľa odseku 4 k pôvodným elektronických faktúram.

V odseku 6 sa uvádza pätnásťdňová lehota na vyhotovenie elektronickej faktúry, elektronickej opravnej faktúry, pričom uvedená lehota začína plynúť odo dňa dodania tovaru alebo služby, odo dňa prijatia platby pred ich dodaním, prípadne od konca kalendárneho mesiaca, kedy nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1. Napriek skutočnosti, že od 1. júla 2030 bude podľa § 73 lehota na vyhotovenie faktúry 10 dní odo dňa, keď nastala relevantná skutočnosť, čo je spôsobené zmenou príslušných ustanovení smernice o DPH (čl. 222 v znení účinnom od 1. júla 2030) a snahou o eliminovanie duality v lehotách na vyhotovenie faktúry (cezhraničná vs. tuzemská fakturácia), pokiaľ ide o fakturačné pravidlá v prechodnom období od 1. januára 2027 do 30. júna 2030, navrhuje sa zachovať pätnásťdňovú lehotu na vyhotovenie faktúry s cieľom zabezpečiť priestor pre možnú budúcu úpravu príslušnej legislatívy v dotknutých odvetviach podnikania (napríklad v oblasti energetických odvetví) tak, aby bolo počnúc 1. júlom 2030 objektívne možné splniť povinnosť vyhotovenia faktúry dodávateľom v navrhovanej lehote 10 dní odo dňa, keď nastala zdaniteľná udalosť. Podľa odseku 7 pre súhrnné elektronické faktúry, vyhotovené za obdobie najviac jedného kalendárneho mesiaca, sa lehota pätnástich dní na vyhotovenie počíta odo dňa skončenia kalendárneho mesiaca, za ktorý sa súhrnná elektronická faktúra vyhotovuje. Od 1.1.2027 sa vypúšťa možnosť vyhotovenia súhrnnej faktúry vo forme dohody o platbách za dodanie elektriny, plynu, vody alebo tepla (§ 75 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2026) z dôvodu, že európska norma pre elektronickú fakturáciu, v súlade s ktorou sa vyhotovujú elektronické faktúry na základe smernice (EÚ) 2025/516, takúto dohodu neumožňuje. Táto možnosť nie je z uvedeného dôvodu upravená ani v § 75 v znení účinnom od 1.7.2030.

Navrhovaný odsek 8 je reakciou na rovnakú úpravu ako v § 73 odseku 4 v znení účinnom od 1.7.2030, a to potrebu zohľadniť aj v prechodnom období situáciu, keď dodávateľ nemal v čase dodania tovaru alebo služby dostatočné informácie na to, aby vedel, že je povinný vyhotoviť faktúru podľa § 85n odseku 6 alebo odseku 7. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť právnu istotu pre zdaniteľné osoby a umožniť im dodržať zákonnú lehotu v prípade, ak dôjde k dodatočnému oznámeniu odberateľa, že ide o osobu, pre ktorú bol dodávateľ povinný vyhotoviť faktúru, na základe čoho sa lehota na vyhotovenie faktúry bude považovať za dodržanú, ak dodávateľ vyhotoví faktúru do pätnástich dní od tohto oznámenia.

V odsekoch 9 až 11 sa uvádza rozsah údajov, ktoré je povinný dodávateľ a odberateľ oznamovať finančnému riaditeľstvu pri vyhotovení alebo prijatí elektronickej faktúry, lehotu a spôsob oznamovania týchto údajov (odsek 11). Povinne oznamovanými údajmi sú údaje podľa § 74 zákona o DPH, a to podľa toho, k akému dodaniu tovaru alebo služby sa elektronická faktúra vyhotovuje, s výnimkou údajov podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i), ak je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 10 až 12.

V odseku 9 sa ustanovuje, že platiteľ dane, ktorý je dodávateľom, z dodania tovaru alebo služby, elektronicky prostredníctvom doručovacej služby, oznamuje podľa zákona o DPH svoje IČ DPH, IČ DPH odberateľa, jeho meno a priezvisko alebo názov, ak odberateľ IČ DPH nemá, a údaje, týkajúce sa predmetného dodania, podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m), n) a § 68d ods.

90

4 zákona o DPH, s výnimkou údajov podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i), ak je odberateľ osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 10 až 12. Pri opravných elektronických faktúrach sa uvádza poradové číslo pôvodnej elektronickej faktúry a údaje, ktoré sa menia. Dodávateľ oznamuje údaje z dodania tovaru alebo služby elektronicky v čase vyhotovenia elektronickej faktúry, najneskôr do piatich dní odo dňa vyhotovenia elektronickej faktúry, alebo odo dňa uplynutia lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry, ak ju vyhotovuje odberateľ v mene a na účet dodávateľa.

Odsek 10 ustanovuje, že odberateľ, ktorý je tuzemským platiteľom dane, je povinný z elektronickej faktúry prijatej prostredníctvom doručovacej služby elektronicky oznámiť údaje z prijatého dodania tovaru alebo služby, avšak len ak je platiteľom dane (napr. zdaniteľná osoba, nezdaniteľná právnická osoba, ktoré môžu byť registrované pre daň podľa § 7, alebo § 7a povinnosť oznamovať elektronicky údaje o prijatom tovare alebo službe nemajú). Odberateľ oznamuje IČ DPH dodávateľa, svoje IČ DPH, a údaje, týkajúce sa predmetného dodania, podľa § 74 ods. 1 písm. c) až k), m), n) a § 68d ods. 4 zákona o DPH, s výnimkou údajov podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i), ak je tento odberateľ osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 10 až 12. Odberateľ oznamuje údaje z dodania tovaru alebo služby do piatich dní od prijatia elektronickej faktúry.

V odseku 11 sa navrhuje spôsob oznamovania údajov. Údaje podľa odseku 9 a 10 sa oznamujú prostredníctvom doručovacej služby. Ak sa na zaslanie elektronickej faktúry použije doručovacia služba, povinnosť oznámiť údaje sa považuje za splnenú odovzdaním elektronickej faktúry doručovacej službe.

V odsekoch 12 a 13 sa navrhuje uložiť sankcie za porušenie oznamovacej povinnosti. Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur dodávateľovi alebo odberateľovi, ktorý neoznámil žiadne údaje z dodania tovaru alebo služby, alebo ich oznámil po lehote uvedenej v odsekoch 9 a 10, oznámil iba niektoré údaje, prípadne oznámil nesprávne údaje. Pri opakovanom porušení povinností podľa predchádzajúcej vety môže daňový úrad uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur.

V odseku 14 sa uvádza, že v prípade, ak sú údaje oznámené dodávateľom alebo odberateľom nesprávne, a ide o zrejmý omyl, pričom nesprávne údaje dodávateľ alebo odberateľ následne opraví, daňový úrad pokutu podľa odsekov 12 a 13 neuloží. Takisto daňový úrad pokutu neuloží, ak dodávateľ alebo odberateľ neoznámili údaje v ustanovenej lehote z dôvodu preukázanej technickej poruchy, ako napríklad plošný výpadok internetovej siete, na strane certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby, za podmienky, že bezodkladne po odstránení tejto poruchy budú údaje oznámené.

V odseku 15 sa uvádza, že faktúry uchovávajú platitelia dane (v postavení dodávateľa aj odberateľa) po dobu 10 rokov od skončenia roka, ktorého sa dodanie týka.

V odseku 16 sa ustanovuje, že ak je platiteľom dane skupina, povinnosť oznamovať údaje z dodania tovaru alebo služby, ku ktorému je vyhotovená elektronická faktúra, majú jednotliví členovia skupiny v rozsahu nimi uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení.

V odseku 17 sa navrhuje upraviť povinnosť dodávateľa a odberateľa súvisiacu s podávaním kontrolného výkazu podľa § 78a za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 30. júna 2030, na ktoré sa bude vzťahovať znenie § 78a, a povinnosť dodávateľa súvisiacu s podávaním súhrnného výkazu za obdobie, ktoré sa končí 30. júna 2030, na ktoré sa bude vzťahovať § 80 zákona o DPH v znení účinnom do 30. júna 2030.

91

V odsekoch 18 a 19 sa upravujú vybrané aspekty ohľadom certifikácie poskytovateľov doručovacej služby. V roku 2026 sa nebude vyžadovať na zápis osoby ako certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa odsekov 9 až 11, pričom ak splnenie tejto podmienky v rozsahu odsekov 9 až 11 osoba nepreukáže do 15. decembra 2026, finančné riaditeľstvo ju 1. januára 2027 vymaže z evidencie podľa § 76a ods. 5. Do 30. júna 2030 sa nebude vyžadovať na zápis do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a § 80a zákona o DPH v znení účinnom od 1. júla 2030. Ak však splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu § 80 a § 80a v znení účinnom od 1. júla 2030 nepreukáže táto osoba do 15. júna 2030, finančné riaditeľstvo túto osobu z evidencie podľa § 76a ods. 5 dňa 1. júla 2030 vymaže.

V navrhovanom odseku 20 sa z dôvodu právnej istoty spresňuje, že povinnosť certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby preukázať automatizované plnenie informačných povinností podľa § 80 nesúvisí s povinnosťou platiteľa dane alebo dotknutej zdaniteľnej osoby podať súhrnný výkaz, keďže tento inštitút do 30. júna 2030 ostáva zachovaný.

K Čl. I bodu 60 (príloha č. 6)

Do transpozičnej prílohy sa navrhuje doplniť smernicu (EÚ) 2025/516, ktorej transpozícia je súčasťou návrhu zákona o DPH.

K Čl. II bodom 1 (§ 36 ods. 1)

Navrhuje sa úprava vyhľadávacej činnosti tak, aby sa zabezpečila väčšia efektivita správy daní.

K Čl. II bodu 2 /§ 50 ods. 1 písm. c)/

Z dôvodu zabezpečenia úhrady dane sa navrhuje, aby bol správca dane oprávnený uložiť daňovému subjektu, u ktorého existuje odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v čase jej splatnosti uhradená, resp. bude nevymožiteľná, aby strpel nevrátenie preplatku alebo nadmerného odpočtu.

K Čl. II bodom 3 a 4 (§ 52 a § 91 ods. 7)

Ide o legislatívno-technické úpravy.

K Čl. II bodu 5 (§ 79 ods. 2)

Ide o legislatívnu úpravu ustanovenia v nadväznosti na nové ustanovenie § 50 ods. 1 písm. c).

K Čl. II bodom 6 až 9 (§§ 81, 82, 88 ods. 3 a 91)

Z dôvodu zabezpečenia flexibility a operatívnosti výkonu daňovej exekúcie, a to najmä efektívnym prerozdelením na jednotlivých exekútorov sa navrhuje, aby daňovú exekúciu mohol vykonávať správca dane aj u daňového dlžníka, ktorému nie je príslušný. Očakávaným prínosom je zvýšenie celkovej efektivity vymáhania, a tým zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu.

Rovnako sa navrhuje úprava ustanovenia o zriadení a zrušení záložného práva, ktoré vo väčšine prípadoch predchádza samotnému začatiu a vedeniu daňového exekučného konania, sledujúc zámer zabezpečiť podmienky pre efektívne vedenie daňového exekučného konania, vrátane čo najvýhodnejšieho postavenia správcu dane ako záložného veriteľa s dopadom na mieru uspokojenia z výťažku daňovej exekúcie.

K Čl. III bodu 1 (§ 20 ods. 14)

Účtovná jednotka, ktorá je povinná zostaviť súčasne výročnú správu, ako aj výkaz podľa osobitného predpisu, nebude povinná vo výročnej správe uvádzať údaje, ktoré sa uvádzajú vo

92

výkaze. Ide o prehľad výnosov (príjmov) v členení podľa zdrojov a prehľad nákladov (výdavkov) v členení podľa jednotlivých druhov činností, účelu alebo projektov, s osobitným vyčíslením nákladov (výdavkov) na správu.

K Čl. III bodu 2 /§ 23 ods. 2 písm. p)/

Zosúlaďuje sa názov výkazu vzhľadom na nadväzujúce ustanovenia zákonov § 6b zákona č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení zákona č. 109/2025 Z. z., § 17b zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 109/2025 Z. z., § 25a zákona č. 147/1997 Z. z. v znení zákona č. 109/2025 Z. z., § 34a zákona č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 35a zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 109/2025 Z. z.

K Čl. III bodu 3 (§ 23d ods. 7 a 8)

V súvislosti s transpozíciou smernice Komisie (EÚ) 2025/1442 z 18. júla 2025, ktorou sa mení smernica 2006/111/ES, pokiaľ ide o vykazovacie povinnosti (Ú. v. EÚ L, 2025/1442, 21.7.2025) (ďalej len „smernica 2025/1442“) sa vypúšťa povinnosť predkladania výročnej správy a záznamov z valných zhromaždení tých účtovných jednotiek, ktorých činnosť je zaradená do kategórie priemyselnej výroby a ktorých čistý obrat za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bol väčší ako 250 000 000 eur MF SR, ktoré by ich následne malo zaslať Európskej Komisii.

K Čl. III bodu 4 /§ 31 ods. 2 písm. b)/

V nadväznosti na súvisiacu úpravu § 71 ods. 1 písm. b) a § 85n ods. 2 zákona o DPH, pri ktorej sa upravuje zavedenie formátu a technických požiadaviek stanovených MF SR, resp. podľa európskej normy pre elektronickú fakturáciu v súlade s vykonávacím rozhodnutím 2017/1870 a STN 16931 a zoznamom jej syntaxí podľa smernice 2014/55/EÚ, elektronická faktúra bude vyhotovovaná v harmonizovanom štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jej automatizované a elektronické spracovanie. Súčasne je účtovná jednotka povinná dodržať aj elektronický formát ustanovený napríklad vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/2952 z 29. novembra 2024, ktorým sa stanovuje spoločný vzor a elektronické formáty na podávanie správ na účely uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú predkladať v správach s informáciami o dani z príjmov (Ú. v. EÚ L, 2024/2952, 2.12.2024) (ďalej len „vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/2952“) alebo delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/815 zo 17. decembra 2018, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2004/109/ES, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o špecifikácii jednotného elektronického formátu vykazovania (Ú. v. EÚ L 143, 29.5.2019) v platnom znení (ďalej len „delegované nariadenie (EÚ) 2019/815 v platnom znení“) v prípade výročných správ účtovných jednotiek, ktoré majú povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c alebo § 20g zákona o účtovníctve.

K Čl. III bodu 5 (§ 31 ods. 7)

Vzhľadom na súvisiacu úpravu § 71 ods. 4 a § 85n ods. 2 zákona o DPH, ktorá ustanovuje, že vyhotovenie elektronickej faktúry nepodlieha súhlasu prijímateľa, ani podľa zákona o účtovníctve pri vyhotovení tohto elektronického účtovného záznamu nebude súhlas vyžadovaný.

K Čl. III bodu 6 (§ 35 ods. 2)

Ak zákon o účtovníctve alebo osobitný predpis ustanovuje účtovnej jednotke pri vyhotovovaní účtovného záznamu formát, v ktorom je povinná účtovný záznam vyhotoviť a uložiť, je povinná v rovnakom formáte ho aj uchovávať pre účely archivácie. Týka sa to predovšetkým elektronického formátu, ktorý je ustanovený opatrením MF SR pre ukladanie správy s informáciami o dani z príjmov, resp. vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/2952 alebo

93

pri elektronickom formáte výročnej správy podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/815 v platnom znení v prípade výročných správ účtovných jednotiek, ktoré majú povinnosť vykazovania informácií o udržateľnosti podľa § 20c alebo § 20g zákona o účtovníctve.

K Čl. III bodu 7 (prechodné ustanovenia)

Účtovná jednotka, ktorá bude vyhotovovať výročnú správu aj výkaz podľa osobitného predpisu, vyhotoví výročnú správu v súlade s § 20 ods. 14 prvýkrát za účtovné obdobie začínajúce 1. januára 2026.

V súvislosti s transpozíciou smernice 2025/1442 je potrebné upraviť, že účtovná jednotka už nebude mať povinnosť predložiť výročnú správu a záznamy z valných zhromaždení za účtovné obdobie 2025 a ani v prípade ak jej účtovným obdobím je hospodársky rok, ak by splnenie tejto povinnosti malo byť po 1. januári 2026.

K Čl. III bodu 8 (príloha)

Do transpozičnej prílohy sa navrhuje doplniť smernica 2025/1442, ktorej transpozícia je súčasťou navrhovaného znenia zákona o účtovníctve.

K Čl. IV bodu 1 (§ 154 ods. 5)

Ustanovenie § 154 ods. 5 sa navrhuje vypustiť z dôvodu jeho obsolétnosti.

K Čl. V bodu 1 (§ 1 a § 2)

Navrhuje sa nové znenie základných ustanovení zákona č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2019 Z. z.“), ktorým sa jasne vymedzujú dva základné predmety právnej úpravy, a to povinnosť prijímať elektronickú faktúru verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, a centrálny ekonomický systém a jeho používanie.

Zároveň sa výslovne ustanovuje, že zákon č. 215/2019 Z. z. nezasahuje do právnej úpravy elektronickej faktúry podľa zákona o DPH a zákona o účtovníctve.

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na nové ustanovenia o elektronickej fakturácii podľa zákona o DPH. Novým ustanovením sa má zjednotiť a precizovať, že hlavná právna úprava elektronickej fakturácie je stanovená v zákone o DPH.

V § 2 sa konkretizuje rozsah povinnosti prijímať a spracovávať elektronické faktúry v prípade plnení z verejného obstarávania. Ustanovenie zabezpečuje, že verejní obstarávatelia budú technicky pripravení na prijímanie elektronických faktúr, ak sú zasielané oprávnenou osobou prostredníctvom doručovacej služby. Doručovaciu službu zavádza navrhované znenie § 76a zákona o DPH (Čl. I bod 45 tejto osobitnej časti dôvodovej správy), čím sa určujú definičné znaky a iné pre doručovaciu službu, ako službu, ktorou sa zasielajú a doručujú elektronické faktúry. Samotnú službu, t. j. doručovaciu službu poskytuje poskytovateľ, ktorý splnil podmienky podľa zákona o DPH byť certifikovaným poskytovateľom doručovacej služby.

Zároveň sa zavádza povinnosť uvádzať v elektronickej faktúre identifikáciu príslušného verejného obstarávania, čím sa posilňuje prepojenie medzi fakturáciou a verejným obstarávaním a zvyšuje transparentnosť. Daná povinnosť bola už aj v predošlej právnej úprave a zostala ako jediná nad tento rámec zachovaná pre explicitné účely procesov verejného obstarávania.

Ide teda o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu spresnenia terminológie kedy je povinnosť prijať elektronickú faktúru príjemcom plnenia, ktorými sú verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ podľa osobitných predpisov (zákon o verejnom obstarávaní) a to doručovacou službou podľa osobitného predpisu (zákona o DPH).

K Čl. V bodu 2 a 7 (§ 3 až § 6, § 8 a § 9)

94

Ustanovenia § 3 až 6, § 8 a § 9 vrátane nadpisov sa navrhujú vypustiť z dôvodu ich obsolétnosti a v nadväznosti na navrhované úpravy.

K Čl. V bodu 3 až 5 /§ 7 ods. 9 písm. a), § 7 ods. 9 písm. e), § 7 ods. 11/

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu spresnenia terminológie a v nadväznosti na navrhované úpravy.

K Čl. V bodu 6 (§ 7 ods. 14)

Ustanovenie § 7 ods. 14 sa navrhuje vypustiť z dôvodu ich obsolétnosti. Doterajšie odseky 15 a 16 sa označujú ako odseku 14 a 15.

K Čl. V bodu 8 (§ 10)

Ustanovenie § 10 písm. a) až c) sa navrhujú vypustiť z dôvodu ich obsolétnosti. Súčasne sa navrhuje označenie písm. d) ustanovenia § 10 zrušiť.

K Čl. VI

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2026 okrem čl. I bodov 7, 21 až 25, bodu 29 § 71 ods. 5, bodu 33 § 72 ods. 12, bodov 39, 51, bodu 59 § 85n ods. 1 až 17 a ods. 20 a bodu 60, čl. II druhého bodu a štvrtého bodu, čl. III tretieho bodu až piateho bodu, čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2027 a okrem čl. I bodov 8 až 13, 18, 19, 26 až 28, bodu 29 § 71 ods. 4 a 6, bodov 30, 31, bodu 33 § 72 ods. 9 až 11, bodov 34 až 38, bodov 40 až 45, bodov 47 až 50 a bodov 52 až 54, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2030.

V Borši dňa 24. septembra 2025

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický v. r.

minister financií Slovenskej republiky