Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Michal Sabo.

Návrh zákona prináša štyri oblasti zmien. Tou prvou je zvýšenie spravodlivosti vo financovaní nákladov na triedenie, zber a recykláciu triedených odpadov spadajúcich pod rozšírenú

zodpovednosť výrobcov (RZV). V súčasnosti je za neobalový výrobok pre RZV považovaný

výrobok vyrobený len z niektorých druhov plastov, čo má za následok, že napriek tomu, že

produkt končí v komunálnom odpade, výrobca / distribútor neprispieva do systému RZV a

nehradí náklady spojené so zberom, triedením a recykláciou tohto odpadu. Ide napríklad o

rôzne hračky, hubky na riad, rôzne kryty na mobily či klávesnice, podnosy a pod. Návrh zákona

na tento stav reaguje vypustením špecifikácie konkrétnych druhov plastov tak, aby pod RZV

spadali výrobky zo všetkých druhov plastov. Zároveň je potrebné uviesť, že vývoj nových

polymérov a ich uplatnenie vo výrobkoch určených na použitie v domácnostiach, a teda s

potenciálom skončiť v komunálnom odpade, ide neustále dopredu. Preto návrh zákona má za

cieľ pokryť aj do budúcna všetky nové druhy plastov, prichádzajúcich na trh, čo sa zabezpečí

vypustením presného vymenovania druhov syntetických polymérov.

Druhou oblasťou zmien je zníženie hranice uvedenia obalov a neobalových výrobkov na trh

spadajúcich do RZV. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky (2020) je systém RZV

podfinancovaný a jedným z dôsledkov je, že až 65 % samospráv dopláca náklady na odpadové

hospodárstvo z iných zdrojov. Zároveň nedostatok financií v systéme RZV spôsobuje častokrát

nízku efektivitu zavedeného triedeného zberu a zbytočne vysokú produkciu zmesového

komunálneho odpadu (ZKO) a skládkovania komunálneho odpadu. Z výsledkov fyzických

analýz ZKO jednoznačne vyplýva, že viac ako 30 % odpadov, ktoré končia v ZKO, sú plasty,

sklo, papier, viacvrstvové kombinované materiály (VKM) alebo kovy, ktoré majú spadať pod

RZV. Nedostatočná infraštruktúra z dôvodu podfinancovania systému RZV má však za

následok, že recyklovateľné odpady končia v ZKO.

Tento návrh zákona preto reaguje na situáciu návrhom zníženia hranice uvedenia obalov a

neobalových výrobkov na trh tak, aby už od hmotnosti 50 kg ročne spadali do RZV. Zároveň

rieši stav, kedy sa online trh, ktorý prepája dodávateľa s odberateľom, nepovažuje za výrobcu,

resp. distribútora obalov alebo neobalového výrobku spadajúceho pod RZV. Návrh zákona

zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa online trhu, aby skontroloval, či jeho dodávatelia majú

zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov a plnia si svoje povinnosti v rámci RZV v

súlade s platnou legislatívou. V prípade, že si dodávateľ svoju povinnosť neplní, je

prevádzkovateľ online trhu povinný zabrániť uvedeniu týchto výrobkov na trh v Slovenskej

republike. Tiež Inštitút environmentálnej politiky konštatuje, že “Cezhraničný predaj cez

internet bez importéra umožňuje vyhýbanie sa systému RZV…” A pokračuje: “Online predaje

spôsobujú podhodnocovanie množstiev obalov uvedených na trh a nedostatočné financovanie

kvôli výpadkom na poplatkoch.” (IEP, Ako pretriediť triedený zber, 2020).

Tento návrh zákona reaguje tiež na aktuálny stav, kedy výška pokuty za neplnenie si povinností

v rámci RZV je významne nižšia ako je výška poplatku do RZV a tak je bežnou praxou, že sa

podnikateľské subjekty vedome vyhýbajú povinnosti RZV, nakoľko sankcie sú rádovo nižšie

ako poplatok samotný, a teda finančne pre nich výhodnejšie. To má za následok, že celá ťarcha

nákladov na triedenie, zber a recykláciu odpadov spadajúcich pod RZV, leží na pleciach

poctivých podnikateľských subjektov, ktoré musia uhradiť aj náklady spojené s nakladaním s

odpadom iných subjektov, neprispievajúcich do systému RZV. Tento stav má za následok

významnú nespravodlivosť, ktorú má tento návrh zákona za cieľ zmierniť. Tiež IEP vo svojej

štúdii Ako pretriediť triedený zber uvádza: “Dnes však existuje značný priestor pre vyhýbanie

sa povinnostiam. Keďže OZV majú z objektívnych dôvodov obmedzené možnosti kontrolovať

vlastných zazmluvnených výrobcov, v zahraničí sa preferuje kontrola externými audítormi.”

Poslednou oblasťou zmien je riešenie finančnej kompenzácie samospráv za triedený zber

textilu a zabezpečenie, aby oddelene vyzbieraný odpad z textílií (20 01 11) a šatstva (20 01

10), ktorý je možné recyklovať alebo opätovne použiť, nebolo možné uložiť na skládky

odpadov Od 1. januára 2025 platí povinnosť zaviesť triedený zber textilu v samosprávach, no

vo výsledku samosprávy vynaložia nemalé finančné prostriedky na to, aby vyzbieraný textil

skončil tam, kde predtým - na skládke, nakoľko súčasná platná a účinná legislatíva nezakazuje

skládkovanie týchto druhov vytriedených odpadov. Návrh zákona reaguje na tieto praktiky tak,

že obmedzuje také konanie, ktoré je v rozpore s cieľmi zavedenia zberu textilu a tiež v rozpore

s environmentálnymi cieľmi Slovenskej republiky a cieľmi odpadového hospodárstva

Slovenskej republiky.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ustanovilo samosprávam novú

povinnosť od 1. januára 2025, a to zaviesť triedený zber textilu, pričom financovanie

triedeného zberu textilu nijako neriešilo a ponechalo ho na zodpovednosti samospráv, bez

vyčlenenia zdrojov štátneho rozpočtu. Navrhuje sa preto zabezpečiť finančnú kompenzáciu

samosprávam, ktoré vykonávajú triedený zber textilu a šatstva v súlade so zákonom č. 79/2015

Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nástrojom tejto finančnej kompenzácie je Environmentálny fond a tak, ako je z neho vyplácaný

príspevok samosprávam za zber kuchynského biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu,

navrhuje sa aj vyplácanie príspevku za separovaný zber textilného odpadu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1, 7 a 8

K ustanoveniu zákazu zneškodňovať skládkovaním sa dopĺňajú oddelene vyzbierané komunálne odpady z textílií a šatstva, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení. Tým sa zákaz zneškodňovať skládkovaním bude vzťahovať na oddelene vyzbierané odpady z textílií a šatstva, ktoré je možné zhodnotiť. Zároveň sa v bode 3 ustanovuje podmienka, že tento dotriedený odpad musí byť poskytnutý na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu a až po odmietnutí recyklátora môže byť energeticky zhodnotený.

K bodom 2 a 5

Znižuje sa hranica pre výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov od ktorej sa na nich vzťahujú povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a to zo 100 kg na 50 kg ročne, s cieľom znížiť nespravodlivosť v súčasnom fungovaní RZV, aby do systému prispievalo čo najviac znečisťovateľov podľa zásady “znečisťovateľ platí”.

K bodom 3 a 6

Navrhuje sa zavedenie povinnosti explicitne pre prevádzkovateľa online trhu, ktorý je povinný overiť, či každý predajca, ktorého výrobky cez svoj online trh ponúka, má uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV), platí príslušné poplatky za obaly a neobalové výrobky uvedené na trh a pravidelne hlási množstvá ním uvedených obalov a neobalových výrobkov. Ak tieto podmienky predajca nesplní, prevádzkovateľ online trhu je povinný zabrániť predaju týchto výrobkov.

K bodu 4

Navrhuje sa zmena definície neobalového výrobku vypustením špecifikácie konkrétnych

druhov plastov tak, aby pod RZV spadali výrobky zo všetkých druhov plastov. Návrh zákona

má za cieľ pokryť aj do budúcna všetky nové druhy plastov, prichádzajúcich na trh, čo sa

zabezpečí práve vypustením vymenovania konkrétnych druhov polymérov.

K bodom 9 až 11

V § 117 ods. 6 sa ustanovujú sankcie pre fyzickú osobu - podnikateľa za porušenie povinnosti podľa § 56 ods. 11 písm. a), b), § 56 ods. 12, § 74 ods. 6 písm. a), b) a § 74 ods. 7.

Zároveň sa navrhuje zmena výšky pokuty v prípade, ak si výrobca alebo distribútor vyhradených výrobkov neplní povinnosť rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa § 54 ods. 1 písm. d), e) a § 74 ods. 1 písm. a). Doterajšia pokuta vo výške od 2 000 eur do 250 000 eur sa javí ako nedostatočná, preto sa navrhuje zmena výšky pokuty na 1,5- násobok sumy, ktorú bol dotknutý subjekt povinný uhradiť a neuhradil organizácii zodpovednosti výrobcov za obaly a neobalové výrobky ním uvedené na trh. Zároveň sa ustanovuje, že uložením pokuty nie je dotknutá povinnosť výrobcu uhradiť neuhradené plnenia organizácii zodpovednosti výrobcov za obaly a neobalové výrobky za príslušné obdobie.

K č. II (zákon č. 587/2004 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v zákone č. 329/2018 Z. z.

K č. III (zákon č. 329/2018 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa doplnenie, podľa ktorého môže obec dostať finančné prostriedky z príjmov Environmentálneho fondu na triedený zber textilného odpadu na základe žiadosti podanej do 30. júna príslušného roka.

K bodu 2

Navrhuje sa doplnenie nového odseku, ktorý ustanovuje podmienky, za akých môže obec získať príspevok z Environmentálneho fondu za realizovaný triedený zber textílií a šatstva.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že obec môže príspevok z Environmentálneho fondu použiť výlučne na zber a zhodnotenie zberu odpadu z textílií a šatstva.

K bodu 4

Upravuje sa postup vybavenia žiadosti obci o poskytnutie príspevku z Environmentálneho fondu.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou v § 7.

K bodu 6

Medzi správne delikty sa dopĺňa skutok, ak obec použije príjmy z Environmentálneho fondu podľa § 7 ods. 1 písm. f) v rozpore s účelom uvedeným v § 7 ods. 14. Za takýto správny delikt možno uložiť obci pokutu od 500 eur do 10 000 eur.