1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Prijatie novej právnej úpravy v oblasti označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov je potrebným krokom pre náležitú implementáciu, resp. konkretizáciu opatrení a prijatie požadovaných opatrení na zabezpečenie riadneho vykonávania obsahu nariadení EÚ upravujúcich oblasť označení pôvodu a zemepisných označení. Konkrétne ide o:

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2411 z 18. októbra 2023 o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a o zmene nariadení (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/1753 (Ú. v. EÚ L 2023/2411, 27.10.2023)

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L, 2024/1143, 23.4.2024) v platnom znení

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019) v platnom znení

Označenie pôvodu a zemepisné označenie patria medzi práva priemyselného vlastníctva na označenie a sú významným nástrojom na podporu, rozvoj a ochranu výnimočných regionálnych výrobkov, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť sú dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi. Označenia pôvodu sú kolektívnym nástrojom na podporu a rozvoj regionálnych produktov, pomáhajú udržať ich kvalitu a povesť, čím prispievajú k propagácii a rozvoju regiónov.

Systém ochrany označení pôvodu a zemepisných označení bol v Európskej únii (ďalej len „EÚ“) dlhodobo charakterizovaný existenciou rôznych a rozdielnych spôsobov a úrovní právnej ochrany. Pri určitých druhoch výrobkov bola a je ochrana zabezpečená na úrovni EÚ prostredníctvom nariadení, tzn. prostredníctvom právnych aktov EÚ, ktoré majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch (čl. 288 ZFEÚ). Konkrétne ide o poľnohospodárske výrobky a potraviny, víno a liehoviny, ktoré sú súhrnne označované ako „poľnohospodárske výrobky“. V podmienkach Slovenskej republiky boli právne akty EÚ z oblasti poľnohospodárskych výrobkov doplnené implementačnými opatreniami v zákone č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pre iné druhy výrobkov, ktoré sú súhrnne označované ako „nepoľnohospodárske výrobky“ doposiaľ neexistovala ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov na úrovni EÚ. Tieto boli v niektorých členských štátoch EÚ chránené na národnej úrovni prostredníctvom špecifických právnych noriem týkajúcich sa konkrétnych výrobkov, resp. prostredníctvom národných právnych predpisov súhrnne upravujúcich oblasť označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. Druhá z uvedených možností platila aj pre Slovenskú republiku; ochrana na vnútroštátnej úrovni pre nepoľnohospodárske výrobky bola zabezpečená prostredníctvom zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov

2

a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Avšak od roku 2011 bola v EÚ diskutovaná možnosť vzniku ochrany označení pôvodu a zemepisných označení na úrovni EÚ aj pre oblasť nepoľnohospodárskych výrobkov a táto bola v roku 2023 zavŕšená prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2411 z 18. októbra 2023 o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a o zmene nariadení (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/1753 (Ú. v. EÚ L 2023/2411, 27.10.2023).

Nariadenie (EÚ) 2023/2411 pokrýva práve kategóriu tzv. nepoľnohospodárskych výrobkov a od 1. decembra 2025 zavádza nový výlučný osobitný systém ochrany zemepisných označení pre remeselné a priemyselné výrobky. Vzniká celoúnijný mechanizmus na ochranu názvov priemyselných a remeselných výrobkov s výnimočnými vlastnosťami pripísateľnými zemepisnému prostrediu, konkrétne vzniká nový európsky právny titul na zabezpečenie jednotnej ochrany práva duševného vlastníctva platný na území celej EÚ (článok 118 ZFEÚ). Ochranu teda bude možné, rovnako ako v prípade poľnohospodárskych výrobkov, získať už len výlučne na úrovni EÚ. Proces získania ochrany bude, taktiež rovnako ako v prípade poľnohospodárskych výrobkov, pozostávať z dvoch fáz - z vnútroštátnej fázy pred kompetentnými orgánmi členských štátov (v prípade Slovenskej republiky je týmto orgánom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) a následnej fázy na úrovni EÚ, ktorá sa uskutoční pred Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Vzhľadom na výlučný charakter ochrany na úrovni EÚ, od 1. decembra 2025 zanikne možnosť získať ochranu označení pôvodu a zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na národnej úrovni, resp. ochrana na úrovni EÚ nepripúšťa paralelnú existenciu ochrany na národnej úrovni. Existujúce označenia pôvodu výrobkov / zemepisné označenia výrobkov chránené na národnej úrovni bude možné previesť do nového systému EÚ ochrany. Na národnej úrovni je v Slovenskej republike v súčasnosti chránených 12 zemepisných označení pre tzv. nepoľnohospodárske výrobky (Modranská majolika, Soľnobanská čipka, Levický zlatý ónyx, Slovenský opál, Detvianska výšivka, Sekulská keramika, Kyjatické hračky, Trstenská keramika, Tkanina z Kostolian nad Hornádom/Hornádska tkanina, Senohradská výšivka, Liptovská paličkovaná čipka, Piešťanské bahno).

V roku 2024 bol revidovaný aj právny rámec EÚ ochrany zemepisných označení / označení pôvodu pre poľnohospodárske výrobky, a to s cieľom posilniť a zlepšiť existujúci systém zemepisných označení a reagovať na praxou identifikované problémy, ktoré sa týkajú či už výrobcov, spotrebiteľov alebo samotného regulačného rámca. Doterajší systém bol považovaný za zložitý, pravidlá a postupy týkajúce sa označení pôvodu / zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov boli upravené odlišne v štyroch nariadeniach pre jednotlivé oblasti poľnohospodárskych výrobkov (poľnohospodárske výrobky a potraviny; vína; liehoviny; aromatizované vínne výrobky). Nová spoločná úprava obsiahnutá v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L, 2024/1143, 23.4.2024) v platnom znení zefektívnila, zjednodušila a harmonizovala postupy, keďže zaviedla jednotné spoločné pravidlá pre zemepisné označenia vín, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, a to so súčasným zachovaním ustanovení špecifických pre konkrétnu kategóriu výrobkov v jeho špecifickom nariadení [pre vína v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady

3

(EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení; pre liehoviny v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019) v platnom znení; pre poľnohospodárske výrobky priamo v nariadení (EÚ) 2024/1143 v platnom znení].

Vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že ochrana označení pôvodu a zemepisných označení na úrovni EÚ od 1. decembra 2025 bude pokrývať všetky druhy výrobkov a ochrana na národnej úrovni je neprípustná.

Predkladaný návrh zákona je tak v plnom súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-389/15 týkajúceho sa výlučnej právomoci EÚ, pokiaľ ide o spoločnú obchodnú politiku a obchodné aspekty duševného vlastníctva. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-389/15 uzatvoril, že ochrana označení pôvodu a zemepisných označení spadá do výlučnej právomoci EÚ, čo bolo následne potvrdené aj nariadením (EÚ) 2019/1753 v platnom znení. S ohľadom na výlučnú právomoc EÚ v danej oblasti a jej plné pokrytie ochranou EÚ v priamo použiteľných právnych nástrojoch EÚ je potrebné zrušiť právnu úpravu doposiaľ upravujúcu vnútroštátny zápis označení pôvodu a zemepisného označení obsiahnutú v zákone č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prijať potrebné implementačné opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania nariadenia (EÚ) 2023/2411 a nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení.1

1 Mimo predkladaný návrh je potrebné vyriešiť otázku implementácie hlavy IV Kontroly a presadzovanie nariadenia (EÚ) 2023/2411.

Pridaná hodnota označení pôvodu / zemepisných označení spočíva v dôvere spotrebiteľov. Táto dôvera môže byť opodstatnená len vtedy, ak zápis označenia pôvodu / zemepisného označenia do registra sprevádzajú účinné a efektívne mechanizmy overovania a kontroly.

Kontroly, resp. kompetencie kontrolných orgánov v prípade poľnohospodárskych výrobkov sa nemenia a zostáva zachovaná doterajšia úprava. V zmysle § 9a ods. 7 zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách kontrolu vykonávanú na overovanie dodržiavania špecifikácie poľnohospodárskych produktov a potravín s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením alebo liehovín so zemepisným označením pred ich umiestnením na trh vykonáva orgán alebo organizácia poverená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V zmysle § 9a ods. 9 zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách úradnú kontrolu poľnohospodárskych produktov a potravín s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením alebo liehovín so zemepisným označením vykonávajú orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Nariadenie (EÚ) 2023/2411, ktoré sa týka nepoľnohospodárskych výrobkov, v Hlave IV nazvanej Kontroly a presadzovanie rozoznáva dva druhy kontrol:

1.overovanie súladu výrobku označeného zemepisným označením s príslušnou špecifikáciou výrobku

2.monitorovanie používania zemepisných označení na trhu vrátane elektronického obchodu

ad 1. Overovanie súladu nepoľnohospodárskeho výrobku označeného zemepisným označením s príslušnou špecifikáciou výrobku je založené na vlastnom vyhlásení výrobcu, ktorý svoj výrobok označuje zemepisným označením, že jeho výrobok zodpovedá špecifikácii výrobku. [Špecifikácia výrobku je povinným základným dokumentom a náležitosťou žiadosti o zápis zemepisného označenia do registra. Jej obsah je ustanovený v čl. 9 nariadenia (EÚ) 2023/2411. V skratke je možné povedať, že špecifikácia obsahuje všetky podstatné informácie o výrobku, jeho výnimočnosti a spätosti so zemepisným prostredím; špecifikácia ustanovuje vlastnosti výrobku a podmienky jeho výroby.] Ide o povinný spôsob overovania súladu nepoľnohospodárskeho výrobku označeného zemepisným označením s príslušnou špecifikáciou výrobku. Vlastné vyhlásenie je formulár, ktorý má štandardnú podobu upravenú v prílohe I nariadenia (EÚ) 2023/2411, a výrobca ho predkladá príslušnému orgánu členského štátu, ktorý zodpovedá za overovanie súladu výrobku so špecifikáciou výrobku. Je zrejmé, že táto fáza overovania súladu výrobku so špecifikáciou výrobku nastáva až vo fáze po zápise zemepisného označenia do registra Európskej únie pre zemepisné označenia remeselných a priemyselných výrobkov vedeného Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo. Výrobca vlastné vyhlásenie predkladá pred uvedením výrobku na trh a následne po uvedení výrobku na trh každé tri roky. Po doručení vlastného vyhlásenia by príslušný orgán mal vykonať jeho preskúmanie, ktoré zahŕňa aspoň kontrolu jeho úplnosti a konzistentnosti. Mali by sa objasniť zjavné nezrovnalosti a od výrobcu by sa mali vyžiadať chýbajúce informácie. Ak je príslušný orgán presvedčený, že informácie uvedené vo vlastnom vyhlásení sú úplné a konzistentné a nemá žiadne ďalšie výhrady týkajúce sa súladu, príslušný orgán by mal vydať alebo obnoviť úradné osvedčenie o oprávnení používať zemepisné označenia pre nepoľnohospodársky výrobok. Týmto osvedčením výrobcovia budú preukazovať svoje oprávnenie vyrábať výrobok označený zemepisným označením.

4

Súčasťou predkladaného návrhu zákona o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení a o zmene a doplnení niektorých zákonov je aj zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona, ktorý je implementáciou práva EÚ, nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na limit verejných výdavkov, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami [Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva;

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného

vlastníctva (Dohoda TRIPS)

;

Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu

a o medzinárodnom zápise označení pôvodu

; Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach], ktorými je Slovenská republika viazaná a je v súlade s právom EÚ.

Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Berúc do úvahy počet zemepisných označení zapísaných v súčasnosti v národnom registri (12), ktoré bude možné previesť do nového systému EÚ ochrany podľa nariadenia (EÚ) 2023/2411, a to aj vrátane limitovaného počtu výrobcov výrobkov s uvedenými zemepisnými označeniami, ako aj predpoklad limitovaného počtu nových zemepisných označení pre výrobky s pôvodom na Slovensku, je dôvodné predpokladať, že kontrolná činnosť týkajúca sa overovania súladu výrobku so špecifikáciou výrobku (posudzovanie vlastného vyhlásenia; vydávanie osvedčenia o oprávnení používať zemepisné označenie pre nepoľnohospodársky výrobok; kontroly na overenie súladu výrobku so špecifikáciou výrobku) bude sporadická.

Je nevyhnutné, aby kompetencie súvisiace s overovaním súladu výrobku so špecifikáciou výrobku vykonával vnútroštátny orgán, ktorý musí byť objektívny a nestranný a konať transparentným spôsobom; musí mať k dispozícii kvalifikovaný personál a zdroje potrebné na účinné plnenie svojich funkcií.

Ad 2 Monitorovanie používania zemepisných označení na trhu zahŕňa kontroly na trhu zamerané na falzifikáty, tzn. na neoprávnené používanie zemepisného označenia na výrobkoch. Monitorovanie/kontroly by mali byť vykonávané na trhu na základe analýzy rizík alebo na základe oznámení zainteresovaných výrobcov výrobkov označených zemepisným označením. Monitorovanie/kontroly na trhu by mali byť realizované bez ohľadu na to, či sa predmetné výrobky skladujú alebo prepravujú, alebo distribuujú alebo ponúkajú na predaj na veľkoobchodnej alebo maloobchodnej úrovni vrátane elektronického obchodu.

V podmienkach SR je možné konštatovať, že „monitorovanie používania práv duševného vlastníctva na trhu“ v súčasnosti vykonávajú colné orgány na základe zákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva, a to na základe prijímaní opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare, ktorý sa nachádza na domácom trhu. Medzi práva duševného vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 486/2013 Z. z., patria aj zemepisné označenia, a to vrátane vznikajúceho zemepisného označenia remeselných a priemyselných výrobkov.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2411 z 18. októbra 2023 o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a o zmene nariadení (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/1753 (Ú. v. EÚ L 2023/2411, 27.10.2023)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L, 2024/1143, 23.4.2024) v platnom znení

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019) v platnom znení

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

júl 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

september 2025

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2411 z 18. októbra 2023 o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a o zmene nariadení (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/1753 prechádza aj oblasť ochrany označení pôvodu a zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov (doteraz upravená zákonom č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na výlučnú úroveň EÚ, t. j. s účinnosťou od 1. decembra 2025 sa tak popri už platnej výlučnej kompetencii EÚ v oblasti ochrany zemepisných označení / označení pôvodu pre tzv. poľnohospodárske výrobky na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 v platnom znení upravuje možnosť získania ochrany aj pre nepoľnohospodárske výrobky prostredníctvom systému zemepisných označení výlučne na úrovni EÚ. S ohľadom na uvedenú výlučnú právomoc EÚ v danej oblasti a existenciu priamo použiteľných právnych nástrojov

6

EÚ je potrebné zrušiť právnu úpravu doposiaľ upravujúcu vnútroštátny zápis označení pôvodu a zemepisného označení obsiahnutú v zákone č. 469/2003 Z. z. a prijať potrebné implementačné opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania nariadenia (EÚ) 2023/2411 a nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Výsledným stavom bude prijatie novej právnej úpravy implementačného charakteru v oblasti označení pôvodu a zemepisných označení a zrušenie platnej právnej úpravy v zákone č. 469/2003 Z. z.

Cieľom prijatia novej právnej úpravy je náležitá implementácia nariadení EÚ, konkrétne nariadenia (EÚ) 2023/2411 a nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení, a prijatie opatrení na zabezpečenie ich riadneho vykonávania v podmienkach Slovenskej republiky. Predmetom novej právnej úpravy tak bude výlučne konkretizácia vnútroštátnych postupov v prípade výrobkov pochádzajúcich zo Slovenskej republiky a úprava jednotlivých právomocí vnútroštátnych správnych orgánov tak, aby povinnosti vyplývajúce Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ zo súvisiacich nariadení boli náležite ustanovené, čím sa vytvorí predpoklad pre ich riadne vykonávanie.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

•Majitelia/prihlasovatelia práv priemyselného vlastníctva – označenia pôvodu, zemepisné označenia

•Podnikatelia

•Patentoví zástupcovia

•Advokáti

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Predkladateľ, vzhľadom na definované problémy a súvisiace ciele predkladaného materiálu, neidentifikoval možnosť alternatívnych riešení.

Nulový variant by mal za následok absenciu implementačných opatrení v národnej právnej úprave, čo by bolo v priamom rozpore s povinnosťami členského štátu vyplývajúcimi z priamo záväznej právnej úpravy v oblasti zemepisných označení a označení pôvodu, t. j. z nariadenia (EÚ) 2023/2411, nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení ako aj nariadenia (EÚ) 2019/1753 v platnom znení.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Návrhom dochádza k implementácii práva EÚ, konkrétne nariadenia (EÚ) 2023/2411, nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení a nariadenia (EÚ) 2019/1753 v platnom znení. Zároveň sa návrhom zabezpečuje kontinuita transpozície smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ktorá je v súčasnosti plne transponovaná do vnútroštátnej legislatívy, a to vrátane transpozície niektorých ustanovení smernice do doterajšej právnej úpravy v zákone č. 469/2003 Z. z.

V rámci predmetnej implementácie práva EÚ nedochádza ku goldplatingu.

7

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

n/a

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Účelnosť návrhu zákona je možné preskúmavať ad hoc, a to v nadväznosti na realizáciu vnútroštátnej fázy konania o zápise označenia pôvodu a zemepisného označenia, konania o prípadných zmenách určitých prvkov takéhoto zápisu alebo konania o zrušení zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia. Rovnako účinnosť a účelnosť úpravy zapojenia kompetentných vnútroštátnych orgánov, ktoré budú v súlade s nariadením (EÚ) 2023/2411 a nariadením (EÚ) 2024/1143 v platnom znení vykonávať úlohy súvisiace s vnútroštátnou fázou konania o žiadosti o zápis označenia pôvodu / zemepisného označenia, konania o žiadosti o zmenu špecifikácie a konania o žiadosti o zrušenie zemepisného označenia / označenia pôvodu ako aj vnútroštátneho orgánu pre vykonávanie úloh súvisiacich s kontrolnou činnosťou v zmysle predmetných nariadení (EÚ) bude možné preskúmať až v nadväznosti na samotnú realizáciu súvisiacich kompetencií. S ohľadom na uvedené sa vo vzťahu k predmetnej právnej úprave, ktorá je súčasťou predkladaného materiálu, navrhuje preskúmanie relevantných ustanovení v termíne jedného roka po ukončení vnútroštátnej fázy prvých troch konaní. Kritériom preskúmania účelnosti bude funkčnosť a efektívnosť vnútroštátnej fázy konaní na základe právnej úpravy, ktorá je predmetnom návrhu zákona a jej súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z implementovaných nariadení (EÚ).

Preskúmanie účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu v časti týkajúcej sa žiadostí ÚPV SR predložených podľa nariadenia (EÚ) 2023/2411 a nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení na základe prechodných ustanovení predkladaného návrhu zákona sa navrhuje do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu Európskej únie o žiadosti podľa článku 70 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2023/2411 alebo rozhodnutia Európskej komisie o žiadosti podľa článku 92 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení. Kritériom preskúmania účelnosti bude existencia rozhodnutia o udelení ochrany na úrovni EÚ na základe žiadostí predložených zo strany ÚPV SR.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

8

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces

Navrhovaný zákon nezavádza nové služby verejnej správy pre občana, nové práva ani povinnosti dotknutých subjektov, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, nepredstavuje žiadnu finančnú ani administratívnu záťaž. V zásade je možné konštatovať, že navrhovaný predpis reflektuje status quo daný relevantnými aktmi sekundárneho práva EÚ, ktorých vplyvy boli analyzované na úrovni EÚ.

Navrhovaný zákon poskytuje ucelený a všeobecne použiteľný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni k relevantným nariadeniam EÚ.

Navrhované zmeny v oblasti správnych poplatkov je možné považovať za zmeny s marginálnym vplyvom. S cieľom nezaťažovať a podporovať konkurencieschopnosť výrobcov výnimočných výrobkov s označeniami pôvodu / zemepisnými označeniami, ktorými sú prevažne mikropodniky, malé a stredné podniky, zostáva táto oblasť bez správnych poplatkov; uvedené plne rešpektuje prístup zákonodarcu EÚ k poplatkom v oblasti označení pôvodu / zemepisných označení. Vzhľadom na výšku sadzby zrušovaných poplatkov a ich početnosť (v priemere 2 poplatky ročne) ide o zmenu, ktorá má zanedbateľný vplyv.

Navrhuje sa aj zrušenie poplatkov, resp. oslobodenie v prípade poplatkov za úkony ÚPV SR v súvislosti s medzinárodnými prihláškami podľa Zmluvy o patentovej spolupráci. Dôvodom pre navrhované zmeny je, že takúto možnosť (nie povinnosť) pre zmluvné štáty Zmluvy o patentovej spolupráci, stanovuje priamo Zmluva o patentovej spolupráci, resp. jej vykonávací predpis, pričom tieto predpisy medzinárodného práva ustanovujú lehoty na zaplatenie týchto poplatkov ako aj následky nezaplatenie poplatkov, avšak tieto lehoty sú odlišné od lehoty na zaplatenie správneho poplatku v zmysle § 8 ods. 1 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. ako aj následkov nezaplatenia poplatku v zmysle § 9 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. Zmluva o patentovej spolupráci je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. júla 2025 dochádza k zmene platenia správnych poplatkov za úkony a konania vykonávané ÚPV SR a k zapojeniu ÚPV SR do centrálneho systému evidencie správnych poplatkov, nie je naďalej možné zabezpečiť implementáciu medzinárodnou zmluvou ustanovených lehôt na zaplatenie týchto poplatkov, a preto je potrebné pristúpiť k uvedeným zmenám v sadzobníku správnych poplatkov. Keďže celková suma predmetných poplatkov vyberaná za kalendárny rok je pomerne nízka, priemer za roky 2020 až 2024 vo výške 1179 eur ročne, je dôvodné hovoriť o marginálnom vplyve na rozpočet verejnej správy.

9

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Júlia Rusková, odbor právny, oddelenie legislatívno-právne, ÚPV SR;

julia.ruskova@indprop.gov.sk

,

tel. 00421 48 4300 279

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č.........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Vzhľadom na to, že predkladateľom neboli identifikované žiadne vplyvy predkladaného návrhu zákona, predbežné pripomienkové konanie sa neuskutočnilo.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

10

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona:

a) v primárnom práve

čl. 42, 43 ods. 2, 114 ods. 1, 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b) v sekundárnom práve

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004), gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, spolugestor Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347,20.12.2013) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/33 zo 17. októbra 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu (Ú. v. EÚ L 9, 11.01.2019) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/34 zo 17. októbra 2018, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, zmeny špecifikácií výrobkov, register chránených názvov, zrušenie ochrany a používanie symbolov, ako aj pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o primeraný systém kontrol (Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

11

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín, používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia (ES) č. 110/2008 (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24. 10. 2019) v platnom znení, gestor: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2411 z 18. októbra 2023 o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a o zmene nariadení (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/1753 (Ú. v. EÚ L, 2023/2411, 27.10.2023), gestor: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L, 2024/1143, 23.4.2024) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/26 z 30. októbra 2024, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143, pokiaľ ide o zápisy zemepisných označení a zaručených tradičných špecialít do registra, ich zmeny, zrušenia, presadzovanie ochrany, označovanie a komunikáciu, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/34, pokiaľ ide o zemepisné označenia v sektore vinohradníctva a vinárstva, a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 668/2014 a (EÚ) 2021/1236 (Ú. v. EÚ L, 2025/26, 15.1.2025), gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2025/27 z 30. októbra 2024, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 o pravidlá týkajúce sa zápisu do registra a ochrany zemepisných označení, zaručených tradičných špecialít a nepovinných výrazov kvality a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) č. 664/2014 (Ú. v. EÚ L, 2025/27, 15.1.2025), gestor: Úrad priemyselného vlastníctva

12

Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vonkajšia výlučná právomoc EÚ v oblasti označení pôvodu, resp. zemepisných označení bola konštatovaná Súdnym dvorom EÚ v konaní vo veci

C-389/15 Európska

komisia proti Rade Európskej únie

.

(Bod 74: Z preskúmania tohto návrhu teda jednak vyplýva, že je určený hlavne na uľahčenie alebo úpravu obchodovania medzi Úniou a tretími štátmi, a jednak, že je spôsobilý mať priamy a bezprostredný účinok na toto obchodovanie, v dôsledku čoho jeho vyjednávanie patrí do výlučnej právomoci, ktorú v oblasti spoločnej obchodnej politiky upravenej v článku 207 ods. 1 ZFEÚ Únii priznáva článok 3 ods. 1 ZFEÚ.

Bod 75: Preto sa Rada nesprávne domnievala, že napadnuté rozhodnutie sa týka aproximácie práva v oblasti vnútorného trhu a v dôsledku toho patrí do spoločnej právomoci Únie a jej členských štátov, a nesprávne založila toto rozhodnutie na článku 114 ZFEÚ, ako aj článku 218 ods. 3 a 4 ZFEÚ.)

Výlučná právomoc EÚ v oblasti označení pôvodu / zemepisných označení bola potvrdená Súdnym dvorom EÚ aj v konaní vo veci

C-24/20 Európska komisia proti

Rade Európskej únie

.

(Bod 98: Súdny dvor už mal príležitosť v podstate spresniť, že Ženevský akt má na jednej strane predovšetkým uľahčiť a upravovať obchod medzi Úniou a tretími štátmi, a na druhej strane môže mať priame a bezprostredné účinky na tento obchod, takže jeho dojednávanie patrí do tejto výlučnej právomoci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2017, Komisia/Rada (Revidovaná Lisabonská dohoda), C-389/15, EU:C:2017:798, bod 74].

Bod 99: Po druhé podľa článku 2 ods. 1 ZFEÚ, ak Zmluvy prenesú na Úniu výlučnú právomoc v určitej oblasti, iba Únia môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty.

Bod 100: Toto ustanovenie však dodáva, že členské štáty môžu najmä vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty v takejto oblasti len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia.)

Existuje relevantná judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veciach označení pôvodu, resp. zemepisných označení, pričom v rámci posledných rokov uvádzame príkladmo nasledujúce rozsudky Súdneho dvora:

-

C-432/18 Aceto Balsamico di Modena

; Ochrana zemepisných označení a

označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín – Nariadenia (ES) č. 510/2006 a (EÚ) č. 1151/2012 – Článok 13 ods. 1 – Nariadenie (ES) č. 583/2009 – Článok 1 – Zápis názvu ‚Aceto Balsamico di Modena (CHZO)‘ – Ochrana jednotlivých častí tohto názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu – Rozsah

[Článok 1 nariadenia Komisie (ES) č. 583/2009 z 3. júla 2009, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Aceto Balsamico di Modena (CHZO)] sa má vykladať v tomto zmysle, že ochrana názvu „Aceto Balsamico di Modena“ sa nevzťahuje na používanie jednotlivých častí tohto názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu.]

13

-

C-569/18 Mozzarella di bufala Campana

; Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 –

Článok 4 písm. c) a článok 7 ods. 1 písm. e) – Systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny – Spravodlivá hospodárska súťaž – Mozzarella di Bufala Campana CHOP – Povinnosť oddelenia výrobných priestorov ‚Mozzarella di bufala Campana CHOP

[Článok 4 písm. c) a článok 7 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, ako aj špecifikácia výrobku „Mozzarella di bufala Campana CHOP“ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že výroba syra „Mozzarella di bufala Campana CHOP“ sa musí uskutočňovať v priestoroch, ktoré sú určené výlučne na túto výrobu, a to aj v rámci jediného závodu, a v ktorých je zakázané umiestniť a skladovať mlieko pochádzajúce z chovov nezaradených do systému kontroly chráneného označenia pôvodu (CHOP) syra „Mozzarella di bufala“, ak táto právna úprava predstavuje nevyhnutný a primeraný prostriedok na zabezpečenie kvality takého výrobku alebo na zabezpečenie kontroly špecifikácie tohto CHOP, čo musí overiť vnútroštátny súd.]

-

C-44/17 Scotch Whisky

; Ochrana zemepisných označení alkoholických nápojov

– Nariadenie (ES) č. 110/2008 – Článok 16 písm. a) až c) – Príloha III – Registrované zemepisné označenie ‚Scotch Whisky‘ – Whisky vyrobená v Nemecku a uvádzaná na trh pod názvom ‚Glen Buchenbach‘

[Článok 16 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „nepriameho komerčného použitia“ registrovaného zemepisného označenia treba, aby sporná zložka bola použitá vo forme, ktorá je buď rovnaká ako toto označenie, alebo podobná z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska. Nestačí preto, aby tento názov mohol vyvolať vo vedomí cieľovej skupiny verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s uvedeným označením alebo príslušnou zemepisnou oblasťou.

Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či keď priemerný európsky spotrebiteľ, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, vidí sporný názov, vybaví sa mu priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie. V rámci tohto posúdenia tento súd vzhľadom po prvé na neexistenciu fonetickej alebo vizuálnej podobnosti sporného názvu s chráneným zemepisným označením a po druhé na čiastočné zahrnutie tohto označenia do tohto názvu musí prípadne zohľadniť koncepčnú blízkosť medzi uvedeným názvom a uvedeným označením.

Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia netreba zohľadniť kontext sprevádzajúci spornú zložku a najmä to, že pri tejto zložke sa nachádza spresnenie týkajúce sa skutočného pôvodu dotknutého výrobku.

Článok 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia existencie „nepravého alebo zavádzajúceho označenia“ zakázaného týmto ustanovením netreba zohľadňovať kontext, v ktorom je sporná zložka použitá.]

-

C-367/17 Schwarzwälder Schinken

; Poľnohospodárstvo – Nariadenie (ES) č.

510/2006 – Článok 4 ods. 2 písm. e) – Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 – Článok 7 ods. 1 písm. e) – Ochrana zemepisných označení a označení pôvodu – Žiadosť o zmenu špecifikácie – Šunka pochádzajúca z oblasti Čierny les, Nemecko

14

(‚Schwarzwälder Schinken‘) – Ustanovenia o balení v zemepisnej oblasti výroby – Uplatniteľnosť nariadenia (ES) č. 510/2006 alebo nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

[Článok 4 ods. 2 písm. e) nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v spojení s článkom 8 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 zo 14. decembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia č. 510/2006, a článkom 7 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka balenia výrobku označeného chráneným zemepisným označením v zemepisnej oblasti jeho výroby je v súlade s uvedeným článkom 4 ods. 2 písm. e) odôvodnená vtedy, ak predstavuje nevyhnutný a primeraný prostriedok na zachovanie kvality výrobku, na zabezpečenie jeho pôvodu alebo zaručenie kontroly špecifikácie chráneného zemepisného označenia. Vnútroštátny súd musí preskúmať, či je táto požiadavka náležite odôvodnená jedným z vyššie uvedených cieľov, pokiaľ ide o chránené zemepisné označenie „Schwarzwälder Schinken“.]

-

C-462/17 vaječný likér

; Nariadenie (ES) č. 110/2008 – Liehoviny –

Definovanie, opis, prezentácia, označovanie a ochrana zemepisných označení – Príloha II bod 41 – Vaječný likér – Vymedzenie pojmov – Taxatívne vymenovanie povolených zložiek

[Príloha II bod 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že liehovina nemôže obsahovať iné zložky než tie uvedené v tomto ustanovení na to, aby mohla niesť predajný názov „vaječný likér“.]

-

C-614/17 queso manchego Pojem ‚riadne informovaný, primerane pozorný a

obozretný priemerný spotrebiteľ‘

; Nariadenie (ES) č. 510/2006 – Článok 13 ods.

1 písm. b) – Ochrana zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín – Syr manchego (‚queso manchego‘) – Používanie označení, ktoré môžu vyvolávať predstavu o regióne, na ktorý sa viaže chránené označenie pôvodu (CHOP) – Pojem ‚riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ‘ – Európski spotrebitelia alebo spotrebitelia členského štátu, kde je výrobok, na ktorý sa vzťahuje CHOP, vyrobený a prevažne spotrebovaný

[Článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín sa má vykladať v tom zmysle, že k vyvolaniu mylnej predstavy o zapísanom názve môže dôjsť použitím obrazových označení.

Článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že používanie obrazových označení, ktoré vyvolávajú mylnú predstavu o zemepisnej oblasti, na ktorú je viazané označenie pôvodu uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, môže predstavovať vyvolanie mylnej predstavy tohto označenia pôvodu, a to aj v prípade, že uvedené obrazové označenia používa výrobca so sídlom v tomto regióne, ale na ktorého výrobky, ktoré sú podobné alebo porovnateľné výrobkom chráneným týmto označením pôvodu, sa toto označenie pôvodu nevzťahuje.

Pojem riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ, z ktorého vnímania musí vychádzať vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či ide o „vyvolávanie mylnej

15

predstavy“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006, sa má chápať tak, že odkazuje na európskych spotrebiteľov, vrátane spotrebiteľov členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý vedie k mylnej predstave o chránenom názve alebo na ktorý sa tento názov zo zemepisného hľadiska viaže, a v ktorom sa tento výrobok prevažne spotrebúva.]

-

C-393/16 Champagner Sorbet

; Ochrana chránených označení pôvodu (CHOP)

– Nariadenie (ES) č. 1234/2007 – Článok 118m ods. 2 písm. a) bod ii) a článok 118m ods. 2 písm. b) a c) – Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 – Článok 103 ods. 2 písm. a) bod ii) a článok 103 ods. 2 písm. b) a c) – Pôsobnosť – Zneužívanie dobrej povesti CHOP – Zneužitie, napodobenie alebo vyvolávanie mylnej predstavy o CHOP – Nepravdivé alebo zavádzajúce označenie – CHOP ‚Champagne‘ použité v názve potraviny – Názov ‚Champagner Sorbet‘ – Potravina obsahujúca šampanské ako zložku – Zložka, ktorá dodáva potravine základnú vlastnosť

[Článok 118m ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 491/2009 z 25. mája 2009, a článok 103 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007, sa majú vykladať v tom zmysle, že do ich pôsobnosti patrí prípad, keď je také chránené označenie pôvodu, akým je „Champagne“, použité ako súčasť názvu, pod ktorým sa predáva taká potravina, akou je „Champagner Sorbet“, ktorá síce nezodpovedá špecifikáciám týkajúcim sa tohto chráneného označenia pôvodu, ale obsahuje zložku zodpovedajúcu uvedeným špecifikáciám.

Článok 118m ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1234/2007, zmeneného nariadením č. 491/2009, a článok 103 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 1308/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že používanie chráneného označenia pôvodu ako súčasť názvu, pod ktorým sa predáva taká potravina, akou je „Champagner Sorbet“, ktorá síce nezodpovedá špecifikáciám týkajúcim sa tohto chráneného označenia pôvodu, ale obsahuje zložku, ktorá zodpovedá uvedeným špecifikáciám, predstavuje zneužívanie dobrej povesti chráneného označenia pôvodu v zmysle týchto ustanovení, ak základnou vlastnosťou tejto potraviny nie je príchuť, ktorá bola dosiahnutá hlavne prítomnosťou tejto zložky v jej zložení.

Článok 118m ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1234/2007, zmeneného nariadením č. 491/2009, a článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že používanie chráneného označenia pôvodu ako súčasť názvu, pod ktorým sa predáva taká potravina, akou je „Champagner Sorbet“, ktorá síce nezodpovedá špecifikáciám týkajúcim sa tohto chráneného označenia pôvodu, ale obsahuje zložku, ktorá zodpovedá uvedeným špecifikáciám, nepredstavuje zneužitie, napodobenie ani vyvolanie mylnej predstavy v zmysle týchto ustanovení.

Článok 118m ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1234/2007, zmeneného nariadením č. 491/2009, a článok 103 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1308/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že sú uplatniteľné tak na nepravdivé alebo do omylu uvádzajúce označenia, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o pôvode dotknutého výrobku, ako aj na nepravdivé a do omylu uvádzajúce označenia týkajúce sa povahy alebo základných vlastností tohto výrobku.]

-

C-75/15 verlados calvados

; Ochrana zemepisných označení liehovín –

Nariadenie (ES) č. 110/2008 – Článok 16 písm. b) – Napodobenie – Destilát z

16

jablčného vína vyrobený vo Fínsku a uvedený na trh pod názvom ‚Verlados‘ – Chránené zemepisné označenie ‚Calvados‘

[Článok 16 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia toho, či ide o „napodobenie“ v zmysle tohto ustanovenia, musí vnútroštátny súd vychádzať z konceptu vnímania riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa, pričom pod týmto pojmom treba chápať európskeho spotrebiteľa, a nielen spotrebiteľa z členského štátu, v ktorom sa vyrába výrobok, ktorý predstavuje napodobenie chráneného zemepisného označenia.

Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že pri posúdení, či pri názve „Verlados“ ide o „napodobenie“ chráneného zemepisného označenia „Calvados“ pre analogické výrobky v zmysle tohto ustanovenia, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, musí zobrať do úvahy fonetickú a vizuálnu podobnosť týchto označení, ako aj prípadné skutočnosti, ktoré môžu naznačovať, že táto podobnosť nie je náhodná, a musí overiť, či sa riadne informovanému, primerane pozornému a obozretnému priemernému európskemu spotrebiteľovi pri názve výrobku vybaví v mysli ako referenčná predstava výrobok chránený zemepisným označením.

Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že používanie označenia považovaného v zmysle tohto ustanovenia za „napodobenie“ zemepisného označenia uvedeného v prílohe III tohto nariadenia nemožno povoliť ani v prípade, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.]

-

C-785/18 Compté

; Nepodstatná zmena a doplnenie špecifikácie výrobku –

Žiadosť o zmenu, ktorá je predmetom žaloby pred vnútroštátnymi súdmi – Judikatúra vnútroštátnych súdov, podľa ktorej sa žaloba stane bezpredmetnou, ak Európska komisia schválila zmenu – Účinná súdna ochrana – Povinnosť rozhodnúť o žalobe

[Článok 53 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, článok 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 z 18. decembra 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012, a článok 10 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 668/2014 z 13. júna 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že keď Európska komisia vyhovela žiadosti orgánov členského štátu o nepodstatnú zmenu špecifikácie chráneného označenia pôvodu, vnútroštátne súdy, na ktoré bola podaná žaloba týkajúca sa zákonnosti rozhodnutia prijatého týmito orgánmi o tejto žiadosti na účely jej zaslania Komisii, v súlade s článkom 53 ods. 2 nariadenia č. 1151/2012, nemôžu len z tohto jediného dôvodu rozhodnúť, že je potrebné zastaviť konanie o spore, ktorý prejednávajú.]

-

C-490/19 Morbier

; Nariadenie (ES) č. 510/2006 – Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012

– Článok 13 ods. 1 písm. d) – Praktiky, ktoré by mohli spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku – Reprodukcia charakteristického tvaru alebo vzhľadu výrobku, ktorého názov je chránený – Chránené označenie pôvodu (CHOP) ‚Morbier‘

[Článok 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ako aj ten istý článok a odsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012

17

o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, sa majú vykladať v tom zmysle, že tretej osobe nezakazujú len používanie názvu zapísaného v registri.

Články 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že zakazujú reprodukciu charakteristického tvaru alebo vzhľadu výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, ak by táto reprodukcia mohla viesť spotrebiteľa k presvedčeniu, že dotknutý výrobok je výrobkom, na ktorý sa vzťahuje uvedený názov. Treba posúdiť, či uvedená reprodukcia môže európskeho spotrebiteľa, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, uvádzať do omylu s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti v prejednávanej veci.]

-

C-783/19 Champagne

; Vyvolanie mylnej predstavy – Chránené označenie

pôvodu (CHOP) ‚Champagne‘ – Služby – Porovnateľnosť výrobkov – Používanie obchodného označenia ‚Champanillo‘

[Článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007, sa má vykladať v tom zmysle, že chráni chránené označenia pôvodu (CHOP) tak pred konaním týkajúcim sa výrobkov, ako aj pred konaním týkajúcim sa služieb.

Článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že „vyvolanie mylnej predstavy“ uvedené v tomto ustanovení jednak nevyžaduje ako predbežnú podmienku, aby výrobok, na ktorý sa vzťahuje CHOP, a výrobok alebo služba, na ktoré sa vzťahuje sporné označenie, boli totožné alebo podobné, a jednak je dostatočne preukázané, ak používanie označenia výrobku vytvorí v mysli priemerného európskeho spotrebiteľa, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, dostatočne priamu a jednoznačnú súvislosť medzi týmto označením a CHOP. Existencia takejto súvislosti môže vyplývať z viacerých prvkov, okrem iného z čiastočného zahrnutia chráneného označenia, fonetickej a vizuálnej podobnosti medzi oboma označeniami a podobnosťou, ktorá z toho vyplýva, a v prípade neexistencie týchto prvkov aj z koncepčnej blízkosti medzi CHOP a predmetným označením alebo dokonca z podobnosti medzi výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto CHOP, a výrobkami alebo službami, na ktoré sa vzťahuje to isté označenie.

Článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1308/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že „vyvolanie mylnej predstavy“ uvedené v tomto ustanovení nie je podmienené konštatovaním existencie nekalej hospodárskej súťaže, keďže toto ustanovenie zavádza osobitnú a vlastnú ochranu, ktorá sa uplatňuje nezávisle od ustanovení vnútroštátneho práva týkajúcich sa nekalej súťaže.]

-

C-53/20 Spreewaldské uhorky

; Zmena a doplnenie špecifikácie výrobku –

Spreewaldské uhorky (Nemecko) ‚Spreewälder Gurken (CHZO)‘ – Zmeny a doplnenia, ktoré nie sú nepodstatné – Námietkové konanie – Námietka proti žiadosti o zmenu a doplnenie – Žaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovuje tejto žiadosti – Pojem ‚oprávnený záujem‘

[Článok 49 ods. 3 prvý pododsek a článok 49 ods. 4 druhý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny v spojení s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci konania, ktoré sa uplatňuje na žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, môže každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je hospodársky skutočne alebo potenciálne dotknutá požadovanými zmenami a doplneniami – ak táto dotknutosť nie je úplne nepravdepodobná –, preukázať „oprávnený záujem“ vyžadovaný

18

na podanie námietky proti takejto žiadosti alebo na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa táto žiadosť prijíma, pokiaľ pravdepodobnosť zásahu do záujmov takej osoby nie je čisto nepravdepodobná alebo hypotetická, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.]

-

C-35/21

; Prechodná vnútroštátna ochrana – Zemepisné označenie označujúce

poľnohospodársky výrobok zapísané podľa právnej úpravy členského štátu, ktoré je chránené na vnútroštátnej úrovni

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje vnútroštátny režim zápisu a ochrany kvalifikovaných zemepisných označení pre poľnohospodárske výrobky a potraviny spadajúce pod toto nariadenie, ktorý sa má uplatniť len na spory, ktoré sa týkajú porušenia práv vyplývajúcich z takýchto označení medzi obchodníkmi z tohto členského štátu, ktorí v rámci tohto štátu vyrábajú výrobky, pre ktoré boli uvedené označenia zapísané podľa tejto právnej úpravy.]

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004)

-niektoré ustanovenia smernice boli prebraté do zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého zrušenie sa navrhuje v Článku I § 21 predloženého návrhu zákona. V nadväznosti na uvedené je potrebné dotknuté ustanovenia smernice opätovne transponovať do navrhovanej právnej úpravy označení pôvodu / zemepisných označení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 34.10.2019) v platnom znení – účinnosť od 13. novembra 2019; nariadenie je priamo uplatniteľné od 13. novembra 2019.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L, 2024/1143, 23.4.2024) v platnom znení – účinnosť od 13. mája 2024, nariadenie je priamo uplatniteľné od 13. mája 2024, resp. čl. 10 ods. 4 a 5, čl. 39 ods. 1 a čl. 45 sú uplatniteľné od 1. januára 2025

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2411 z 18. októbra 2023 o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a o zmene nariadení (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/1753 (Ú. v. EÚ L 2023/2411, 27.10.2023) – účinnosť od 16. novembra 2023, nariadenie je priamo uplatniteľné od 1. decembra 2025, resp. čiastočne uplatniteľné od 16. novembra 2023

19

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1049/2001 z 30. mája2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

- nebolo začaté konanie voči SR

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

•Smernica 2004/48/ES

-zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

-zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov

-zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov

-zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (predkladaným návrhom zákona sa navrhuje jeho zrušenie)

-zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín

-zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov

-predkladaný návrh zákona (niektoré ustanovenia smernice boli prebraté do zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého zrušenie sa navrhuje v Článku I § 21 predloženého návrhu zákona. V nadväznosti na uvedené je potrebné dotknuté ustanovenia smernice opätovne transponovať do navrhovanej právnej úpravy označení pôvodu / zemepisných označení.).

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

a) úplný.

20

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1 (Predmet úpravy)

V súvislosti s výlučnou právomocou EÚ v oblasti ochrany označení pôvodu a zemepisných označení, a teda v súvislosti s ochranou poskytovanou označeniam pôvodu a zemepisným označeniam výlučne na úrovni EÚ, sa vymedzujú oblasti právnej úpravy nariadení EÚ, ktoré si vyžadujú implementáciu na vnútroštátnej úrovni. Uvedené reflektuje skutočnosť, že pre efektívne konanie o zápise označenia pôvodu a zemepisného označenia, konanie o prípadných zmenách určitých prvkov týchto zápisov alebo pre konanie o zrušení zápisu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku je nevyhnutné aj zapojenie členských štátov EÚ, resp. niektoré časti týchto konaní sa odohrávajú pred vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ.

Prijatie novej právnej úpravy v oblasti označení pôvodu a zemepisných označení je potrebným krokom pre náležitú implementáciu (konkretizáciu opatrení a prijatie požadovaných opatrení na zabezpečenie riadneho vykonávania obsahu) týchto nariadení EÚ upravujúcich oblasť označení pôvodu a zemepisných označení:

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2411 z 18. októbra 2023 o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a o zmene nariadení (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/1753 [ďalej “nariadenie (EÚ) 2023/2411”] ,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 v platnom znení [ďalej “nariadenie (EÚ) 2024/1143 v platnom znení”],

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 z 23. októbra 2019 o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach v platnom znení [ďalej “nariadenie (EÚ) 2019/1753 v platnom znení”].

Právna úprava vymožiteľnosti práv z označení pôvodu a zemepisných označení je na úrovni EÚ upravená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2; Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004) (ďalej len „smernica 2004/48/ES“), ktorá je v súčasnosti plne transponovaná do vnútroštátnej legislatívy, a to vrátane transpozície niektorých ustanovení smernice 2004/48/ES do doterajšej právnej úpravy v zákone č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu navrhovaného zrušenia zákona č. 469/2003 Z. z. je nevyhnutné v navrhovanom právnom predpise zabezpečiť aj kontinuitu transpozície smernice 2004/48/ES (pozri dôvodovú správu k § 15 až 18).

21

K § 2 (vymedzenie pojmov)

Vymedzujú sa pojmy poľnohospodársky výrobok a nepoľnohospodársky výrobok, a to pre výrobky vymedzené priamo použiteľnými predpismi EÚ, ktoré upravujú ochranu označení pôvodu a zemepisných označení. Pojmy sa vymedzujú v nadväznosti na pôsobnosť jednotlivých nariadení EÚ.

Poľnohospodárskym výrobkom je výrobok, ktorý patrí do pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení; konkrétne v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení ide o víno, liehoviny a poľnohospodárske výrobky vrátane potravín a produktov rybolovu a akvakultúry uvedené v kapitolách 1 až 23 kombinovanej nomenklatúry stanovenej v druhej časti prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v platnom znení a na poľnohospodárske výrobky patriace do položiek kombinovanej nomenklatúry uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2024/1143 v platnom znení.

Nepoľnohospodárskym výrobkom je výrobok, ktorý patrí do pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2023/2411; pôsobnosť nariadenia (EÚ) 2023/2411 je vymedzená v jeho čl. 3, konkrétne sa nariadenie (EÚ) 2023/2411 vzťahuje na remeselné a priemyselné výrobky a nevzťahuje sa na poľnohospodárske výrobky alebo potraviny, vína a liehoviny tak ako sú uvedené v nariadení (EÚ) 2024/1143 v platnom znení.

Vymedzenie pojmov je dôležité pre zrozumiteľnosť a systematickosť navrhovanej právnej úpravy.

K § 3 (kompetentné orgány pre vnútroštátnu fázu)

Určujú sa kompetentné vnútroštátne orgány, ktoré vykonávajú v súlade s nariadením (EÚ) 2023/2411 a nariadením (EÚ) 2024/1143 v platnom znení úlohy súvisiace s vnútroštátnou fázou konania o žiadosti o zápis označenia pôvodu / zemepisného označenia, konania o žiadosti o zmenu špecifikácie a konania o žiadosti o zrušenie zemepisného označenia/označenia pôvodu.

Vnútroštátna fáza konania o žiadosti o zápis zemepisného označenia pre nepoľnohospodársky výrobok sa bude odohrávať pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva a vykonáva ústrednú štátnu správu aj v oblasti označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku (§ 32 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy). Je možné poznamenať, že ÚPV SR doteraz rozhodoval o ochrane označení pôvodu/zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na národnej úrovni.

Vnútroštátna fáza konaní týkajúcich sa žiadostí v prípade poľnohospodárskych výrobkov sa uskutočňuje a bude uskutočňovať pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky; uvedený návrh nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu obsiahnutú v zákone

22

č. 439/2003 Z. z. Dôležité kompetencie v oblasti označení pôvodu a zemepisných označení pre poľnohospodárske výrobky sa (v plnom súlade s § 9 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ako aj s existujúcou právnou úpravou obsiahnutou v § 9a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách a v § 23 zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve) zverujú resp. zostávajú zachované aj v navrhovanej právnej úprave Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

K § 4 až 6 (Vnútroštátna fáza konania o žiadosti o zápis)

Navrhovaná právna úprava sa týka pravidiel vnútroštátnej fázy konania o žiadosti o zápis označenia pôvodu / zemepisného označenia do registra vedeného Európskou komisiou (v prípade poľnohospodárskych výrobkov) alebo do registra vedeného EUIPO (v prípade nepoľnohospodárskych výrobkov), ktorá sa odohráva pred kompetentnými orgánmi členských štátov EÚ (v prípade Slovenskej republiky je týmto orgánom ÚPV SR).

Vnútroštátna fáza konania o žiadosti o zápis zahŕňa v prvom kroku preskúmanie žiadosti o zápis zo strany kompetentného orgánu (ÚPV SR) (§ 4), následne prípadné konanie o námietkach podaných vnútroštátnymi namietateľmi (§ 5) a v poslednom kroku podanie žiadosti o zápis príslušnému orgánu EÚ, ktorým je zahájená fáza konania na úrovni EÚ (§ 6).

Nariadenia EÚ ponechávajú členským štátom EÚ flexibilitu pri nastavení pravidiel vnútroštátnych procesov. Pozri napr. čl. 10 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení, ktorý ukladá členským štátom EÚ ustanoviť si postupy námietkového konania, alebo čl. 17 nariadenia (EÚ) 2023/2411 hovoriaci o úlohe členských štátov EÚ zabezpečiť efektívne, predvídateľné a rýchle administratívne postupy týkajúce sa preskúmania žiadosti príslušným vnútroštátnym orgánom, vnútroštátneho námietkového konania a rozhodnutia vo vnútroštátnej fáze.

K § 4 (Podanie žiadosti o zápis)

Navrhovaná úprava zabezpečuje realizáciu prvotnej fázy konania pred vnútroštátnym orgánom.

Nariadenie (EÚ) 2024/1143 v platnom znení a nariadenie (EÚ) 2023/2411 ustanovujú, že žiadosť o zápis podáva žiadateľ orgánom toho členského štátu EÚ, v ktorom sa nachádza dotknutá zemepisná oblasť. V prípade žiadostí o zápis označení pôvodu a zemepisných označení vzťahujúcich sa k zemepisnej oblasti v Slovenskej republike, je týmto orgánom ÚPV SR. Táto kompetencia ÚPV SR je v súlade s § 32 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v zmysle ktorého je ÚPV SR ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva a vykonáva ústrednú štátnu správu v oblasti označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku.

Označenie pôvodu, resp. zemepisné označenie predstavuje kolektívne právo, ktoré môžu využívať všetci oprávnení výrobcovia vo vymedzenej zemepisnej oblasti, ktorí sú ochotní dodržiavať ustanovenú špecifikáciu výrobku. V súlade s týmto špecifikom nariadenia EÚ

23

striktne ustanovujú, že žiadosť o zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia môže podať, teda žiadateľom o zápis môže byť, výlučne skupina výrobcov; výnimočne môže podať žiadosť o zápis aj samostatný výrobca, ak je jediným výrobcom, resp. ak je jediným výrobcom, ktorý chce podať žiadosť o zápis [pozri čl. 8 nariadenia (EÚ) 2023/2411 a čl. 9 nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení].

Žiadosť o zápis týkajúca sa nepoľnohospodárskeho výrobku sa podáva prostredníctvom informačného systému zriadeného Európskou úniou. V zmysle čl. 67 nariadenia (EÚ) 2023/2411 musí GI Portal, teda digitálny systém zriadený pre elektronické podávanie žiadostí EUIPO, umožňovať členským štátom EÚ aj jeho využívanie vo vnútroštátnej fáze konania.

Po podaní žiadosti o zápis ÚPV SR preskúma, či žiadosť o zápis obsahuje všetky náležitosti ustanovené nariadeniami EÚ, či označenie pôvodu alebo zemepisné označenie nie je podľa nariadení EÚ vylúčené zo zápisu a či spĺňa podmienky zápisu ustanovené nariadeniami EÚ. ÚPV SR vykonáva formálny a vecný prieskum žiadosti, tzn. jej súlad s požiadavkami ustanovenými nariadeniami EÚ.

Jednou z obsahových náležitostí žiadosti je aj tzv. špecifikácia výrobku, ktorej náležitosti sú určené nariadeniami EÚ. V zmysle národnej legislatívy Slovenskej republiky (§ 23 ods. 1 zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve; § 9a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách) musí byť špecifikácia výrobku v prípade vína, liehoviny, poľnohospodárskeho výrobku a potraviny, ešte pred samotným podaním žiadosti o zápis na ÚPV SR, odsúhlasená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Uvedené rešpektuje kompetencie MPRV SR ustanovené v § 9 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Ak žiadosť o zápis neobsahuje všetky náležitosti ustanovené relevantným nariadením EÚ, ÚPV SR umožní žiadateľovi nápravu nedostatkov; následkom neodstránenia formálnych nedostatkov je zastavenie konania o žiadosti o zápis. Následne žiadosť o zápis, ktorá je po formálnej stránke bezvadná, ÚPV SR preskúma po vecnej stránke. V prípade vecných nedostatkov, opätovne po vyjadrení žiadateľa, ÚPV SR žiadosť o zápis zamietne. V prípade perfektnej žiadosti o zápis a v prípade súladu s vecnými požiadavkami, ktoré na označenie pôvodu kladú nariadenia EÚ, ÚPV SR postupuje v súlade s relevantnými ustanoveniami nariadení EÚ a žiadosť o zápis zverejní tak, aby sa mohlo uskutočniť tzv. vnútroštátne námietkové konanie ustanovené relevantnými nariadeniami EÚ ako ďalší krok vnútroštátnej fázy. Náležitým zverejnením žiadosti pre účely vnútroštátneho námietkového konania je zverejnenie žiadosti vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky; Vestník ÚPV SR predstavuje oficiálnu publikačnú platformu v zmysle článku 12 odsek 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

K § 5 (Vnútroštátne námietkové konanie)

24

Navrhované ustanovenie § 5 upravuje v nadväznosti na relevantné ustanovenia nariadení EÚ podrobnosti vnútroštátneho námietkového konania; námietky v tejto fáze podávajú výlučne osoby s trvalým pobytom, miestom podnikania alebo sídlom na území SR proti žiadostiam o zápis týkajúcim sa zemepisnej oblasti v SR a podaným na ÚPV SR (vnútroštátneho namietateľa, teda osobu oprávnenú podať námietky v tejto fáze konania o žiadosti o zápis presne určujú nariadenia EÚ). Lehota na podanie námietok sa navrhuje ako dvojmesačná, a to od zverejnenia žiadosti vo vestníku ÚPV SR. V rámci vnútroštátneho námietkového konania sa poskytuje namietateľovi a žiadateľovi dostatočný časový priestor pre vyriešenie ich sporu vzájomnou dohodou. Ak strany námietkového konania uzavrú dohodu, informujú o tejto skutočnosti ako aj o výsledku dohody ÚPV SR; predmetom takejto dohody môže byť späťvzatie námietok, späťvzatie žiadosti o zápis alebo zmena žiadosti o zápis. V prípade zmeny žiadosti o zápis sa primerane uplatní postup podľa § 4 [odsúhlasenie špecifikácie MPRV SR (ak sa zmena týka špecifikácie), preskúmanie zmenenej žiadosti o zápis ÚPV SR, opätovné zverejnenie žiadosti o zápis vo vestníku ÚPV SR] a § 5 ods. 1 až 6.

Ak sa účastníci konania o námietkach nedohodnú, o námietkach, v prípade, ak sa žiadateľ k podaným námietkam vyjadrí, rozhodne ÚPV SR. Ak námietky smerujú voči špecifikácii výrobku, ktorá kompetenčne podlieha MPRV SR, navrhuje sa, resp. je nevyhnutné pred vydaním vecného rozhodnutia o námietkach obligatórne zapojenie MPRV SR. Uvedené je v súlade s doterajšou úpravou konania o žiadosti o zápis označenia pôvodu/zemepisného označenia poľnohospodárskych výrobkov/potravín/vín/liehovín obsiahnutou v zákona č. 469/2003 Z. z.

Navrhované odseky 9 a 10 upravujú v súlade s relevantnými ustanoveniami nariadení EÚ námietky podané zo špecifického dôvodu tzv. predchádzajúcim užívateľom; o týchto námietkach ÚPV SR vecne nerozhoduje; ÚPV SR, v prípade, že námietky sú prípustné a namietateľ preukázal existenciu dôvodov na možné udelenie výnimky, o nich informuje Európsku komisiu v prípade poľnohospodárskych výrobkov, resp. EUIPO v prípade nepoľnohospodárskych výrobkov. Európska komisia, resp. EUIPO následne rozhoduje o udelení tzv. prechodného obdobia predchádzajúcemu užívateľovi na používanie označenia / názvu, pod ktorým predchádzajúci užívateľ uvádzal výrobky na trh (aj keď používanie tohto označenia / názvu by bolo v rozpore s ochranou vyplývajúcou z označenia pôvodu / zemepisného označenia). Informáciu poskytuje ÚPV SR Európskej komisii, resp. EUIPO až po prijatí rozhodnutia o podaní žiadosti Európskej komisii, resp. EUIPO podľa § 6.

K § 6 (Podanie žiadosti o zápis príslušnému orgánu Európskej únie)

V § 6 sa navrhuje postup ÚPV SR v prípade tzv. kladného rozhodnutia o žiadosti, ktoré predstavuje zavŕšenie vnútroštátneho konania o žiadosti a vyúsťuje do postúpenia, resp. podania žiadosti Európskej komisii, resp. EUIPO na ďalšie konanie v tzv. fáze na úrovni EÚ.

Fáza na úrovni EÚ je upravená v nariadeniach EÚ.

25

K § 7 (Námietky proti žiadosti o zápis pre výrobok, ktorý pochádza z iného členského štátu Európskej únie alebo z tretieho štátu)

Navrhované ustanovenie § 7 vykonáva ustanovenia nariadení EÚ týkajúce sa námietkového konania nasledujúceho po preskúmaní žiadosti, ktorá prešla vnútroštátnym konaním konkrétneho členského štátu EÚ a bola postúpená do fázy EÚ, ktorá sa uskutočňuje pred Európskou komisiou, resp. EUIPO, alebo námietkového konania týkajúceho sa žiadosti z tretieho štátu. Po zverejnení žiadosti Európskou komisiou v Úradnom vestníku EÚ, resp. zverejnením žiadosti EUIPOm v registri Únie pre zemepisné označenia remeselných a priemyselných výrobkov je umožnené osobám špecifikovaným v nariadeniach EÚ podávať námietky proti žiadostiam o zápis pochádzajúcich z iných členských štátov EÚ, resp. tretích krajín.

K § 8 (Zmena špecifikácie výrobku)

Navrhované ustanovenie § 8 vykonáva relevantné ustanovenia nariadení EÚ týkajúce sa zmeny špecifikácie výrobku. Právna úprava EÚ rozoznáva dva druhy zmeny špecifikácie výrobku:

-zmeny menšej závažnosti, resp. tzv. štandardné zmeny, ktoré podliehajú preskúmaniu len na úrovni členského štátu EÚ a

-zmeny závažnejšie, tzv. únijné zmeny alebo zmeny na úrovni EÚ, ktoré si vyžadujú preskúmanie nielen na vnútroštátnej úrovni členského štátu EÚ ale následne aj na úrovni EÚ.

K § 9 (Zrušenie zápisu)

Navrhované ustanovenie § 9 vykonáva relevantné ustanovenia nariadení EÚ týkajúce sa zrušenia zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

K § 10 (Vestník)

Viaceré dokumenty a skutočnosti ÚPV SR, s cieľom zabezpečiť plynulý, rýchly a efektívny proces a informovanie dotknutých osôb, zverejňuje vo vnútroštátnej fáze konania vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorý predstavuje oficiálnu publikačnú platformu v zmysle článku 12 odsek 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva. Zverejnenie, po formálnej aj vecnej stránke bezchybných, žiadostí je nevyhnutné pre uplatnenie právnymi predpismi EÚ presne špecifikovaných výhrad voči konkrétnym žiadostiam o zápis, žiadosti o zmenu špecifikácie, resp. žiadosti o zrušenie zápisu; a zverejnenie v oficiálnej publikačnej platforme je pre zabezpečenie informovania dotknutých osôb najvhodnejším prostriedkom. Okrem týchto v navrhovanom znení výslovne špecifikovaných žiadostí ÚPV SR zverejňuje aj ďalšie skutočnosti, ktorých zverejnenie predpokladá právna úprava. Ide napríklad o zverejnenie vydania rozhodnutia o podaní žiadosti príslušnému orgánu Európskej únie po úspešnom uskutočnení vnútroštátnej fáze konania o žiadosti pred ÚPV SR.

Vestník je vydávaný s periodicitou dvakrát za mesiac a jeho oficiálna bezplatná online verzia je dostupná na webovom sídle ÚPV SR.

https://www.indprop.gov.sk/produkty-a-

sluzby/vestnik-upv-sr

.

26

K § 11, 12, 13 (Osobitné ustanovenia o konaní pred úradom; predĺženie lehoty; podklady na rozhodnutie; osobitné ustanovenie o rozklade)

Návrh zákona v niektorých ustanoveniach osahuje právnu úpravu týkajúcu sa konaní pred úradom. Ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) sa na konania vo veciach označení pôvodu/zemepisných označení použijú, ak navrhovaná osobitná právna úprava neustanovuje inak (subsidiárne použitie správneho poriadku).

V § 11 sa navrhuje inštitút predĺženia úradom určenej lehoty. O predĺžení lehoty úrad rozhoduje vždy na základe žiadosti účastníka konania. Žiadosť o predĺženie lehoty musí účastník podať počas plynutia lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada. V prípade, ak účastník konania podá žiadosť o predĺženie lehoty po uplynutí tejto lehoty, úrad žiadosť zamietne. Všetky lehoty, ktoré úrad určuje v konaní o označení pôvodu/zemepisnom označení, sú procesnými lehotami. S poukazom na uvedené nemusí byť žiadosť o predĺženie lehoty v posledný deň lehoty, o ktorej predĺženie sa žiada, doručená úradu, musí však byť podaná na prepravu za účelom doručenia úradu.

Ustanovenie § 12 predstavuje odchýlku od § 32 ods. 1 Správneho poriadku a je vhodné poznamenať, že takáto úprava je obsiahnutá vo všetkých právnych predpisoch (zákonoch) upravujúcich priemyselné práva v gescii ÚPV SR. Navrhované princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.

Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu úradu je rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu možno podať v lehote ustanovenej v § 61 ods. 1 správneho poriadku, tzn. v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, voči ktorému rozklad smeruje. Podaný rozklad má odkladný účinok. Podľa navrhovanej úpravy úrad rozhodnutie napadnuté rozkladom preskúma v zásade len v rozsahu podaného rozkladu. Úrad rovnako nepreskúmava oneskorený rozklad z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania; v prípade oneskoreného rozkladu úrad konanie o rozklade zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu nie prípustné podanie rozkladu.

K § 14 (Medzinárodný zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia chráneného a zapísaného podľa práva Európskej únie)

Medzinárodnú ochranu a medzinárodný zápis označenia pôvodu umožňuje Lisabonská dohoda o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu z roku 1958 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 67/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 79/1985 Zb.), ktorá ponúka spôsob zabezpečenia ochrany označení pôvodu výrobkov prostredníctvom jedinej registrácie. Slovenská republika je zmluvným štátom Lisabonskej dohody od roku 1993 (bývalé Československo / ČSSR ratifikovala Lisabonskú dohodu v roku 1961).

V roku 2015 bola Lisabonská dohoda modernizovaná Ženevským aktom Lisabonskej dohody

27

o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, ktorý umožnil pristúpenie medzivládnym organizáciám, ako je EÚ. EÚ na základe rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2019) v platnom znení [ďalej len „rozhodnutie (EÚ) 2019/1754 v platnom znení“] dňa 26. novembra 2019 uložila na pôde Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) v Ženeve prístupové listiny k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Ženevský akt nadobudol platnosť 26. februára 2020 a prístup EÚ je účinný od rovnakého dátumu.

V súvislosti s pristúpením EÚ k Ženevskému aktu bolo prijaté nariadenie (EÚ) 2019/1753 v platnom znení, ktoré sa týka činnosti EÚ po pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. V zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1753 v platnom znení je po pristúpení EÚ k Ženevskému aktu príslušným orgánom na podávanie žiadostí o medzinárodný zápis označení pôvodu výrobkov alebo zemepisných označení výrobkov chránených a zapísaných podľa práva EÚ a vzťahujúcich sa na výrobky s pôvodom v EÚ Európska komisia. V čase účinnosti prístupu EÚ k Ženevskému aktu (26. 2. 2020) bolo možné chrániť a registrovať podľa práva EÚ označenia pôvodu a zemepisné označenia len pre kategóriu poľnohospodárskych výrobkov. Po pristúpení EÚ k Ženevskému aktu teda bolo a je možné požiadať o medzinárodný zápis pre poľnohospodárske výrobky výlučne prostredníctvom Európskej komisie. Súčasne bolo v doterajšej právnej úprave určené, že orgánom kompetentným podať v mene SR žiadosť EK o zápis do medzinárodného registra je ÚPV SR [porovnaj čl. 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1753 v platnom znení a § 31a ods. 2 zákona č. 469/2003 Z. z.]. Od 1. decembra 2025, kedy vzniká nový systém ochrany na úrovni EÚ pre zemepisné označenia tzv. nepoľnohospodárskych výrobkov (remeselné a priemyselné výrobky), bude možné požiadať o medzinárodný zápis pre nepoľnohospodárske výrobky výlučne prostredníctvom Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo. Od 1. decembra doznáva súvisiacich zmien čl. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1753 v platnom znení [pozri článok 64 nariadenia (EÚ) 2023/2411]. Súčasne sa navrhuje, aby orgánom kompetentným požiadať v mene Slovenskej republiky Európsku komisiu alebo EUIPO o podanie žiadosti o medzinárodný zápis označení pôvodu alebo zemepisných označení chránených a zapísaných podľa práva EÚ a vzťahujúcich sa na výrobky s pôvodom na Slovensku bol ÚPV SR.

Navrhované ustanovenie vykonáva aj článok 13 nariadenia (EÚ) 2019/1753 v platnom znení a v súlade s možnosťou danou čl. 13 posledná veta tohto nariadenia ustanovuje, že poplatky spojené s medzinárodným zápisom platí žiadateľ. V zmysle pravidla 8 Vykonávacieho predpisu k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach ide o poplatok za medzinárodný zápis, poplatok za každú zmenu medzinárodného zápisu, poplatok za výpis z medzinárodného registra, poplatok za potvrdenie alebo inú písomnú informáciu týkajúcu sa obsahu medzinárodného registra a prípadné individuálne poplatky (v zmysle článku 7 ods. 4 Ženevského aktu). V zmysle pravidla 8 ods. 5 písm. a) Vykonávacieho predpisu sa poplatky platia priamo medzinárodnému úradu WIPO.

28

§ 15 až 18 (Vymáhanie práv)

K § 15

Označenie pôvodu resp. zemepisné označenie predstavuje kolektívne právo, ktoré môžu využívať všetci oprávnení výrobcovia vo vymedzenej zemepisnej oblasti, ktorí sú ochotní dodržiavať ustanovenú špecifikáciu výrobku. V súlade s týmto špecifikom nariadenia EÚ striktne ustanovujú, že žiadosť o zápis označení pôvodu alebo zemepisného označenia môže podať výlučne skupina výrobcov; výnimočne môže podať žiadosť o zápis aj samostatný výrobca, ak je jediným výrobcom, resp. jediným výrobcom, ktorý chce podať žiadosť o zápis [pozri čl. 8 nariadenia (EÚ) 2023/2411 a čl. 9 nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení]. Obdobne v prípade neoprávneného zásahu do práv z označenia pôvodu/zemepisného označenia je to práve skupina výrobcov alebo samostatný výrobca v zmysle prechádzajúcej vety, kto môže uplatňovať súvisiace nároky.

Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Vecný rozsah ochrany označení pôvodu/zemepisných označení je vymedzený v Hlave III nariadenia (EÚ) 2023/2411 resp. Hlave II kapitole 3 nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení.

V súlade s právnou úpravou v ostatných právnych predpisoch týkajúcich sa priemyselného vlastníctva v gescii UPV SR sa zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (§ 15 ods. 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do práv k označeniu pôvodu/zemepisnému označeniu sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto troch rokov podľa § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia.

Osobitné premlčacie lehoty boli zavedené v priemyselnoprávnych predpisoch v gescii ÚPV SR s účinnosťou od 1. januára 2018 zákonom č. 242/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 242/2017 Z. z. hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa práva priemyselného vlastníctva, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (upravené v priemyselnoprávnych predpisoch) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES. Z hľadiska plynutia času

29

však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť.

K § 16 (Právo na informácie)

Skupina výrobcov alebo samostatný výrobca má právo domáhať sa na súde, aby súd uložil osobám, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva k označeniu pôvodu/zemepisnému označeniu vyplývajúce z nariadení EÚ, povinnosť poskytnúť informácie o tovare alebo službách, v súvislosti s ktorými došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv k označeniu pôvodu/zemepisnému označeniu. Túto povinnosť môže súd uložiť aj ďalším osobám, ak je predpoklad, že majú vedomosť o porušovaní alebo ohrozovaní práv k označeniu pôvodu/zemepisnému označeniu. Medzi takéto osoby patria aj osoby, ktoré poskytujú služby osobám porušujúcim alebo ohrozujúcim práva k označeniu pôvodu/zemepisnému označeniu (napr. poskytujú reklamné služby, vyrábajú obaly pre výrobky, ktoré porušujú práva k označeniu pôvodu/zemepisnému označeniu a pod.).

Povinnosť upraviť možnosť skupine výrobcov alebo samostatnému výrobcovi domáhať sa poskytnutia informácie od osôb, ktoré sú uvedené v zákone, prostredníctvom súdnych orgánov vyplýva Slovenskej republike z čl. 8 ods. 2 smernice 2004/48/ES. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 návrhu zákona právo na poskytnutie informácie však nemožno priznať, ak by možné následky výkonu tohto práva boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia tejto povinnosti. Uvedená výnimka z práva poskytnúť informácie vychádza z čl. 47 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS).

Návrh je transpozíciou čl. 8 smernice 2004/48/ES, pričom je potrebné poznamenať aj to, že k výkladu jednotlivých ustanovení smernice 2004/48/ES existuje bohatá judikatúra Súdneho dvora EÚ (pozri napr.

https://eur-lex.europa.eu/legal-

content/SK/ALL/?uri=CELEX:32004L0048&qid=1758271846801

). V súvislosti so smernicou

2004/48/ES pozri aj bod 61 preambuly nariadenia (EÚ) 2023/2411 (Opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy, ktoré sú stanovené v smernici 2004/48/ES, sú uplatniteľné na každé porušenie práv duševného vlastníctva, a to aj práv v súvislosti so zemepisným označením.)

K § 17 (Súdna ochrana práv)

Civilný sporový poriadok v § 25 určuje, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva, teda aj v sporoch z označení pôvodu / zemepisných označení je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica; v súlade s § 34 CSP je odvolacím súdom Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP),

30

ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

Navrhovaný odsek 2 predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania alebo ohrozovania práv. Takto formulované „petity“ rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS (čl. 46) a rovnako predstavujú transpozíciu čl. 10 smernice 2004/48/ES.

K § 18 (Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia)

Materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 342), pričom osobitná úprava v § 18 návrhu zákona obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis nad navrhovaným ustanovením.

K § 19 (Spoločné ustanovenia)

V odseku 1 navrhovaná právna úprava, vzhľadom na možnosť podávania žiadostí o zápis týkajúcich sa cezhraničnej zemepisnej oblasti (tzn. zemepisnej oblasti, ktorá sa sčasti nachádza na území Slovenskej republiky a sčasti na území susediacej krajiny, či už členského štátu EÚ alebo tretej krajiny) a žiadateľmi zo susediacej krajiny, priznáva žiadateľom zo susediacej krajiny rovnaké práva a povinnosti v konaní pred ÚPV SR ako majú tuzemskí žiadatelia. [K uvedenému pozri čl. 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2023/2411 a čl. 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení.]

V odseku 2 sa, rovnako ako v prípade všetkých správnych konaní pred ÚPV SR týkajúcich sa iných predmetov priemyselného vlastníctva, ustanovuje požiadavka povinného zastúpenia účastníkov konania, ktorí nemajú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky; jej cieľom je zabezpečenie rýchlejšej a bezproblémovej komunikácie úradu v konaniach o označeniach pôvodu/zemepisných označeniach. Návrh predpokladá aj výnimku z tzv. povinného zastúpenia v konaní pred ÚPV SR; upravená je tzv. výnimka osobná, keď sa povinnosť zastúpenia nevzťahuje na presne určený okruh fyzických a právnických osôb. Takýto účastník konania nemusí byť zastúpený oprávneným zástupcom, ale je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.

Konanie vo veciach označení pôvodu/zemepisných označení pred úradom je špecifickým správnym konaním a navrhovaný zákon rovnako ako iné priemyselnoprávne predpisy v gescii ÚPV SR obsahuje právne normy odchyľujúce sa od noriem obsiahnutých vo všeobecných predpisoch o správnom konaní. Návrh zákona rešpektuje zásadu subsidiarity a špeciality všeobecných noriem obsiahnutých v správnom poriadku a noriem špeciálnych obsiahnutých v návrhu zákona.

Vymedzuje sa zásada písomnosti v styku s úradom, ako aj zásada konania v štátnom jazyku. Možnosť urobiť podanie na ÚPV SR aj prostredníctvom elektronických prostriedkov v prípade,

31

ak podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, je spojená s jeho doplnením v písomnej forme do jedného mesiaca od uskutočnenia podania. Uvedené pravidlo sa neaplikuje na podanie v elektronickej podobe urobené prostredníctvom informačného systému zriadeného Európskou úniou, ktorého prostredníctvom sa podáva žiadosť o zápis zemepisného označenia pre nepoľnohospodársky výrobok (pozri navrhovaný § 4 ods. 1 druhá veta).

Navrhuje sa osobitná úprava náležitostí podania. Každé podanie na ÚPV SR (s výnimkou podania vykonaného prostredníctvom informačného systému zriadeného Európskou úniou) musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú elementárnym údajom pre bezproblémové vykonávanie činností ÚPV SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona o e-Governmente.

K § 20 (Prechodné ustanovenia)

Odseky 1 až 3

Ochrana označení pôvodu a zemepisných označení patrí do výlučnej právomoci EÚ, ktorá vylučuje paralelnú ochranu na národnej úrovni na základe zápisu do registra vedeného ÚPV SR. Na základe uvedeného nie je možné zachovať a naďalej poskytovať ochranu tým označeniam pôvodu a zemepisných označeniam, ktoré sú v súčasnosti zapísané v registri ÚPV SR. V zásade ide o označenia pôvodu a zemepisné označenia pre nepoľnohospodárske výrobky (12 zápisov), pre ktoré doposiaľ neexistovala možnosť ochrany na úrovni EÚ, a označenia pôvodu a zemepisné označenia pre výrobky, ktoré doposiaľ nebolo možné zaradiť medzi poľnohospodárske výrobky, no s účinnosťou nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení boli medzi poľnohospodársky výrobky zaradené (konkrétne ide o minerálne vody). V nadväznosti na priamo použiteľné ustanovenia nariadenia EÚ [konkrétne čl. 70 nariadenia (EÚ) 2023/2411 a čl. 92 nariadenia (EÚ) 2024/1143 v platnom znení], ktoré upravujú možnosť zabezpečenia právnej kontinuity existujúcej ochrany označení pôvodu a zemepisných označení na národnej úrovni, a to jej plynulým “prechodom” na ochranu na úrovni EÚ v zjednodušenom konaní, prechodné ustanovenia zabezpečujú zachovanie ochrany na národnej úrovni až do právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu EÚ (Európska komisii alebo Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo) o poskytnutí ochrany na úrovni EÚ.

Odsek 4

Napriek skutočnosti, že v priebehu ostatných rokov bolo ustálené, že EÚ má výlučnú právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Ženevský akt Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach [pozri bod 4 preambuly rozhodnutia (EÚ) 2019/1754 v platnom znení a tam spomínaný rozsudok Súdneho dvora EÚ z 25. októbra 2017 vo veci C-389/15], nie je možné opomenúť skutočnosť, že ochrana označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov má na území SR dlhodobú tradíciu a že Slovenská republika ako zmluvná strana Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu chráni označenia pôvodu tretích zmluvných strán Lisabonskej dohody. Uvedené reflektuje aj EÚ, keď v nariadení (EÚ) 2019/1753 v platnom znení členským štátom EÚ, ktoré už sú zmluvnou stranou Lisabonskej dohody, poskytuje nástroje na plnenie ich medzinárodných

32

záväzkov prijatých pred pristúpením EÚ k Ženevskému aktu. Navrhované ustanovenie § 20 ods. 4 je odrazom tohto Európskou úniou deklarovaného prístupu zakotveného v bode 13 preambuly a v článku 12 odsek 1 a 12 odsek 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2019/1753 v platnom znení.

K § 21 (Transpozičné ustanovenie)

Uvádza sa odkaz na transpozičnú prílohu. Transponujú sa relevantné ustanovenia smernice 2004/48/ES. Ide o ustanovenia smernice 2004/48/ES, ktoré boli prebraté do zákona č. 469/2003 z. Z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého zrušenie sa navrhuje v § 21 predloženého návrhu zákona. V nadväznosti na uvedené je potrebné dotknuté ustanovenia smernice 2004/48/ES opätovne transponovať do navrhovanej právnej úpravy označení pôvodu/zemepisných označení.

K § 22 (zrušovacie ustanovenie)

S ohľadom na výlučnú právomoc EÚ v oblasti označení pôvodu / zemepisných označení a jej plné pokrytie ochranou EÚ v priamo použiteľných právnych nástrojoch EÚ je potrebné zrušiť právnu úpravu doposiaľ upravujúcu vnútroštátny zápis označení pôvodu a zemepisného označení obsiahnutú v zákone č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona predstavuje implementačné opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania relevantných nariadení EÚ.

Čl. II

(zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch)

Bod 1 (prechodné ustanovenie)

Štandardne formulované prechodné ustanovenie uplatňujúce princíp, že ak poplatková povinnosť vznikla do nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, poplatok sa platí podľa doterajšej právnej úpravy.

Body 2 a 3 (položka 215 – oslobodenie; položka 220 - zrušenie)

Navrhuje sa zrušenie poplatkov, resp. oslobodenie v súvislosti s poplatkami za úkony ÚPV SR v súvislosti s medzinárodnými prihláškami podľa Zmluvy o patentovej spolupráci. Dôvodom pre navrhované zmeny je skutočnosť, že takúto možnosť (nie povinnosť) pre zmluvné štáty Zmluvy o patentovej spolupráci, stanovuje priamo Zmluva o patentovej spolupráci, resp. jej vykonávací predpis. Tieto predpisy medzinárodného práva ustanovujú aj lehoty na zaplatenie týchto poplatkov, ako aj následky nezaplatenia poplatkov, ktoré sú odlišné od lehoty na zaplatenie správneho poplatku v zmysle § 8 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. a následkov nezaplatenia poplatku v zmysle § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. Zmluva o patentovej spolupráci je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

33

Vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. júla 2025 došlo k zmene platenia správnych poplatkov za úkony a konania vykonávané ÚPV SR a k zapojeniu ÚPV SR do centrálneho systému evidencie správnych poplatkov, nie je naďalej možné zabezpečiť implementáciu medzinárodnou zmluvou ustanovených lehôt na zaplatenie týchto poplatkov, a preto je potrebné pristúpiť k uvedeným zmenám v sadzobníku správnych poplatkov.

V ostatných rokoch počet PCT prihlášok podaných ÚPV SR spadá zhruba do rozmedzia 20 až 40 prihlášok ročne. Celková suma predmetných poplatkov vyberaná za kalendárny rok je teda pomerne nízka; priemerná suma za posledných päť rokov je 1179 eur. Je tak dôvodné hovoriť len o marginálnom vplyve na rozpočet verejnej správy.

Bod 4 (položka 233 – 235)

Zrušujú sa správne poplatky vzťahujúce sa k doterajšej právnej úprave označení pôvodu a zemepisných označení. Vzhľadom na sadzbu týchto poplatkov a ich početnosť (v priemere 2 poplatky ročne) ide opätovne o zmenu, ktorá má zanedbateľný vplyv na rozpočet verejnej správy. S cieľom nezaťažovať, resp. podporovať konkurencieschopnosť výrobcov výnimočných výrobkov s označeniami pôvodu/zemepisnými označeniami, ktorými sú prevažne mikropodniky, malé a stredné podniky, zostáva táto oblasť bez správnych poplatkov. Navrhovaná zmena plne rešpektuje prístup zákonodarcu EÚ k poplatkom v oblasti označení pôvodu / zemepisných označení.

Čl. III (účinnosť)

Navrhovaná účinnosť korešponduje s dátumom spustenia systému ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na úrovni EÚ.

V Borši 24. septembra 2025

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Gregorčok, v. r.

predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky