DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady SR Irena Bihariová, Martin Dubéci, Tomáš Valášek a Zuzana Števulová predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov.

Cieľom tohto návrhu zákona je novelizácia legislatívy tak, aby riaditeľ Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS), resp. osoba dočasne poverená riadením SIS, boli povinne podrobení bezpečnostnej previerke na stupeň Prísne tajné, vykonávanej Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) , za podmienok a konaním upraveným v zákone č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, a to pred menovaním do funkcie, resp. počas procesu výberu kandidáta. To isté platí aj o podmienkach a postupe pri zrušení osvedčenia (§ 29 a nasl. zákona č. 215/2004 Z. z.)

Zmena sa navrhuje v záujme zvýšenia dôveryhodnosti a transparentnosti spravodajskej služby, posilnenia vonkajšej kontroly a zabezpečenia, že osoba vo vedení SIS spĺňa najprísnejšie štandardy bezpečnostnej spoľahlivosti.

Táto povinnosť je nevyhnutná vo verejnom záujme, pričom je indikovaná tak požiadavkami materiálneho právneho štátu, ako aj požiadavkami, ktoré vyplynuli z tridsaťročnej skúsenosti s fungovaním Slovenskej informačnej služby pri výkone jej činnosti a plnení zákonom zverených úloh.

Jedným z takýchto dôvodov je potreba zaistenia prvku „krížovej kontroly“ v systéme spravodajských orgánov, resp. orgánov oprávnených preverovať spoľahlivosť osôb pri oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami. Súčasná legislatíva umožňuje, aby osobu uchádzajúcu sa o funkciu riaditeľa SIS preverovala samotná SIS, čiže osoby, ktoré budú voči riaditeľovi po jeho vymenovaní v subordinačnom vzťahu (t.j. v pozícii služobne podriadených osôb voči služobne nadriadenej osobe). Ide o právnu anomáliu, ktorá sa nielenže prieči požiadavke materiálneho právneho štátu, ale je sama o sebe prekážkou dôveryhodnosti takto preverenej osoby vo funkcii riaditeľa.

Tento nedostatok nie je možné korigovať spôsobom, ktorý predpokladá § 5 zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe, a síce zaistením kontroly prostredníctvom osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti SIS. Tento výbor od svojho vzniku nie je spôsobilý plniť kontrolnú úlohu voči SIS, keďže z hľadiska tvorby rozhodnutí majú majoritu pri hlasovaní členovia z poslaneckých klubov vládnych strán oproti členom z poslaneckých klubov parlamentnej opozície. Od poslancov vládnych strán, z logiky veci, nemožno očakávať riadne plnenie kontrolnej funkcie voči riaditeľovi SIS, ktorý je nominant ich strán tvoriacich vládu.

V tomto kontexte, pre porovnanie, dopĺňame, že kým riaditeľ NBÚ je povinný (sám alebo prostredníctvom ním poverených osôb) predložiť na zasadnutiach patričných kontrolných výborov bezpečnostné spisy potrebné pre preskúmanie rozhodnutí NBÚ, riaditeľ SIS nepredkladá výboru na kontrolu SIS bezpečnostné spisy za účelom preskúmania činnosti SIS.

Na rozdiel od riaditeľa NBÚ, členov vlády či iných vysokých predstaviteľov štátu preverovaných Národným bezpečnostným úradom, riaditeľ SIS, ako aj činnosť inštitúcie ako takej, sú teda v súčasnosti mimo dosahu akýchkoľvek bezprostredných a nezávislých kontrolných mechanizmov. To je samo o sebe ďalším dôvodom pre navrhovanú legislatívnu zmenu.

Do tretice, požiadavku preveriť osobu uchádzajúcu sa o funkciu riaditeľa SIS (príp. osobu vo funkcii riaditeľa SIS) prostredníctvom NBÚ odôvodňuje samotná povaha činnosti spravodajských služieb. Aj pri výkone činností, ktoré plne rešpektujú limity zákonne vymedzenej pôsobnosti, platí, že činnosť spravodajských služieb je zrejme najviac invazívny nástroj štátu do základných ľudských práv a slobôd (zvlášť ak berieme na zreteľ, že preverovaná osoba ani po skončení preverovania nenadobúda právo na prístup k bezpečnostnému spisu a tým pádom ani možnosť právnej obrany voči pravdivosti údajov alebo legalite postupu pri ich získavaní). Nenamietane samotnú túto skutočnosť, je však dôležité v kontexte dôvodnosti navrhovanej zmeny pripomenúť a podčiarknuť tieto špecifické aspekty činnosti SIS. Z nich totiž vyplýva obzvlášť zvýšená potreba preveriť dôveryhodnosť riaditeľa SIS prostredníctvom iného orgánu, než len inštitúcie, o ktorej riadenie sa uchádza, resp. ktorú on sám vedie.

Túto potrebu umocňuje ďalší podstatný dôvod, ktorý vyplýva z ustanovenia § 16 ods. 1 písm. b), d), f) zákona o ochrane utajovaných skutočností, v zmysle ktorého NBÚ pri rozhodovaní o bezpečnostných previerkach vychádza z informácii zhromaždených aj Slovenskou informačnou službou. Inými slovami, údaje získané z činnosti SIS sú prezumované ako spoľahlivý podklad k rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o udelení bezpečnostnej previerky či potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti (resp. odňatí osvedčenia) iným fyzickým či právnickým osobám. Táto skutočnosť ešte väčšmi odôvodňuje navrhovanú legislatívnu zmenu, aby NBÚ spolupôsobil pri preverení bezpečnostnej spoľahlivosti samotného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, resp. kandidáta na riaditeľa.

Na záver, požiadavku vonkajšej kontroly SIS prostredníctvom bezpečnostného preverovania jej riaditeľa spoluzapojením NBÚ, nemožno abstrahovať od tridsaťročnej skúsenosti s fungovaním Slovenskej spravodajskej služby.

Problém s nízkou dôveryhodnosťou, príklonom k organizovanému zločinu a využívaniu jeho praktík pretrváva v Slovenskej republike od samotného vzniku SIS v roku 1993, keď sa do novovzniknutej spravodajskej služby infiltrovali spravodajskí dôstojníci Štátnej bezpečnosti, ktorá bola spravodajskou službou ako aj vyšetrovacím orgánom totalitného komunistického režimu. V 90. rokoch, najmä od roku 1995 podliehala SIS spoločenskej a morálnej degradácii a stala sa najsprofanovanejším štátnym orgánom (Správa V. Mitra o plnení úloh Slovenskej informačnej služby), pričom neskoršie právne, politické a personálne zmeny napravili tento

stav len čiastočne alebo vôbec. Zavedenie povinnej previerky pre riaditeľa SIS ako prvok vonkajšej kontroly je krok, ktorý by aspoň čiastočne otvoril cestu k obnoveniu dôvery v nezávislosť a spoľahlivosť SIS ako orgánu štátu, zabezpečujúceho ochranu národnej bezpečnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

A.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V súvislosti s pozíciou riaditeľa SIS podľa § 3 zákona o SIS sa dopĺňa povinnosť, aby kandidát na funkciu riaditeľa SIS bol držiteľom osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Prísne tajné od NBÚ, ako čo musí byť preukázané ako súčasť menovacieho procesu. Je zákonnou a ústavnou povinnosťou vlády, ktorá navrhuje kandidáta na riaditeľa SIS, a prezidenta, ktorý menuje riaditeľa SIS do funkcie, aby táto zákonná požiadavka bola splnená. V prípade, že kandidát na riaditeľa SIS nie je držiteľom osvedčenia o bezpečnostnej previerke na stupeň Prísne tajné od NBÚ, vláda je oprávnená a povinná požiadať NBÚ o vykonanie bezpečnostnej previerky.

K bodu 2

V prípade existujúceho riaditeľa SIS vymenovaného do funkcie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, ktorý nie je držiteľom takéhoto osvedčenia, navrhujeme prechodné ustanovenie, aby bol v časovom období šesť mesiacov podrobený previerke na stupeň Prísne tajné od NBÚ. Táto lehota je v súlade s § 27 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane utajovaných skutočností. Týmto ustanovením sa upravuje nepravá retroaktivita povinnosti, aby riaditeľ bol držiteľom osvedčenia o bezpečnostnej previerke, čo je odôvodnené všeobecnými cieľmi verejného záujmu popísanými vo všeobecnej časti dôvodovej správy. V prípade nesplnenia

zákonnej povinnosti zaniká platnosť jeho osvedčenia vydaného Slovenskou informačnou

službou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ex lege k 30. júnu 2026. Ak sa riaditeľ nestane k uvedenému dátumu držiteľom osvedčenia NBÚ na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Prísne tajné, prestane plniť zákonné podmienky na výkon riaditeľa SIS, následkom čoho prezident na návrh vlády riaditeľa odvolá.

K čl. II

K bodu 1

Ustanovenie § 18 zákona o ochrane utajovaných skutočností upravuje výnimku z pôsobnosti NBÚ pri vykonávaní bezpečnostných previerok, a to vo vzťahu k príslušníkom SIS, jej zamestnancom alebo uchádzačom o prijatie do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane služobného pomeru. V týchto prípadoch vykonáva bezpečnostnú previerku SIS. Predmetnou navrhovanou zmenou sa upravuje skutočnosť, že táto pôsobnosť SIS na vykonávanie bezpečnostných previerok sa nevzťahuje na riaditeľa SIS a kandidáta na riaditeľa SIS. Vo vzťahu k riaditeľovi SIS a kandidátovi na riaditeľa SIS sa uplatňuje princíp vonkajšej kontroly medzi štátnymi inštitúciami, a preto voči tejto osobe vykonáva bezpečnostnú previerku NBÚ.

K bodu 2

Keďže riaditeľ SIS vymenovaný do funkcie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 sa musí stať držiteľom osvedčenia o bezpečnostnej previerke na stupeň Prísne tajné od NBÚ

najneskôr do 30. júna 2026, inak platnosť jeho osvedčenia vydaného Slovenskou informačnou

službou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ex lege zanikne, navrhuje sa v prechodnom ustanovení určiť, že NBÚ po prijatí žiadosti od riaditeľa SIS na vykonanie bezpečnostnej previerky bude v tejto veci konať bez zbytočného odkladu. Taktiež bez zbytočného odkladu sú povinné konať štátne orgány a právnické osoby, ktoré poskytujú informácie pri vykonávaní tejto bezpečnostnej previerky.

K čl. III

Vzhľadom na naliehavý spoločenský záujem vysvetlený vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje účinnosť zákona už od 1. januára 2026.