1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Základnými právnymi aktmi Európskej únie, ktoré upravujú podnikanie, resp. rámec prudenciálneho dohľadu nad bankami, je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. L 176, 27.6.2013) (ďalej len „CRD“, v prvotnom znení „CRD IV“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 176, 27.6.2013) (ďalej len „CRR“, v prvotnom znení „CRR I“). CRD IV a CRR I sa zameriavajú na zlepšenie fungovania bánk, na pravidlá pre ich správu a riadenie vrátane efektívnych a primeraných sankčných režimov, ktoré majú odrádzať tieto subjekty od porušovania všeobecných zásad a predpisov. Dôraz kladú na zmenšenie procyklických mechanizmov vo finančnom systéme, t. j. zaviedli sa kapitálové vankúše ako nástroj politiky obozretnosti na makroúrovni. Zavedením týchto prísnejších požiadaviek pre banky sa znížilo riziko ich zlyhania, čo prispelo k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci celej Európskej únie.
Smernica CRD IV a nariadenie CRR I premietnuté do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na vyhodnotenie jednotlivých súčastí regulácie zo strany Bazilejského výboru pre bankový dohľad, ako aj zo strany európskych orgánov sa pristúpilo k revízii regulatórneho rámca a v roku 2019 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. L 150, 7.6.2019) (ďalej len „smernica CRD V“), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 150, 7.6.2019) (ďalej len „nariadenie CRR II“).
V roku 2021 Európska komisia predložila rozsiahly balík legislatívnych návrhov, cieľom ktorých je posilniť odolnosť bankového sektora v EÚ a zaistiť lepšiu ochranu finančnej stability. Súčasťou tohto bankového balíka sú
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1619 z 31. mája 2024, ktorou sa mení smernica 2013/36/EU, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (Ú. v. EÚ L, 2024/16191, 19.6.2024) (ďalej len „smernica CRD VI“) a
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1623 z 31. mája 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty (Ú. v. L, 2024/1623, 19.6.2024) (ďalej len „nariadenie CRR III“).
2
Smernica CRD VI a nariadenie CRR III podporujú harmonizáciu rámca bankového dohľadu a v konečnom dôsledku prehlbujú vnútorný trh pre bankovníctvo. Preberá sa nimi do európskej legislatívy súbor reforiem medzinárodných štandardov (Basel III) dohodnutých Bazilejským výborom pre bankový dohľad.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) a ktorý je transpozíciou smernice CRD VI, vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), ktorá je aj spolugestorom.
V súlade s cieľmi smernice CRD VI návrhom zákona dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových zákonných pravidiel najmä v týchto oblastiach:
harmonizovaný prístup k pobočkám z tretích krajín,
režim správnych sankcií (správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia),
právomoci NBS pri prevodoch aktív alebo záväzkov, pri nadobúdaní a scudzovaní významných účastí bankami, pri zlúčení, splynutí a rozdelení,
environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia,
úpravy v správe a riadení bánk, posudzovanie vhodnosti členov štatutárneho orgánu, dozornej rady a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie v banke,
právomoci dohľadu a zabezpečenie nezávislosti dohľadu.
Pre úplnosť treba uviesť, že časť ustanovení smernice CRD VI bude transponovaná opatreniami NBS. Ide najmä o novelizácie článkov 79, 81, 83, 85 a 87a smernice CRD, ktoré sú už v súčasnosti transponované prostredníctvom týchto opatrení.
Súčasťou návrhu zákona aj novely ďalších zákonov súvisiace s transpozíciou smernice CRD VI, úpravy súvisiace s transpozíciou smerníc a spresnením transpozície smerníc v oblasti bankovníctva a riešenia krízových situácií finančných inštitúcií, ktoré sa zameriavajú najmä na riešenie existujúcich nedostatkov regulačného rámca a posilnenie stability a odolnosti inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu, ako aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení zákonov s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.
V súlade s transpozičnou lehotou uvedenou v smerniciach sa účinnosť navrhuje na 11. januára 2026, 25. júna 2026, 11. júla 2026 a 11. januára 2027. Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.
Prijatím navrhovaného zákona sa predpokladajú pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na životné prostredie a negatívne a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá sociálne vplyvy.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Podľa čl. 17 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov bol návrh zákona predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1619 z 31. mája 2024, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (Ú. v. L, 2024/1619, 19.6.2024) (ďalej len „smernica CRD VI“),
transpozícia čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2994 z 27. novembra 2024, ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o zaobchádzanie s rizikom koncentrácie vyplývajúcim z expozícií voči centrálnym protistranám a s rizikom protistrany pri centrálne zúčtovávaných transakciách s derivátmi (Ú. v. L, 2024/2994, 4.12.2024) (ďalej len „smernica 2024/2994“),
spresnenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019) (ďalej len „CRD V“),
spresnenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1174 z 11. apríla 2024, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Ú. v. EÚ L, 2024/1174, 22. 4. 2024),
spresnenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/ES, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5. 12. 2019),
spresnenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019),
implementácia čl. 81 ods. 7 a 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA“).
Termín začiatku a ukončenia PPK
3. až 14. júla 2025
4
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
júl/august 2025
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je najmä riešenie týchto hlavných problémov:
nejednotné požiadavky k regulácii a dohľadu nad pobočkami z tretích krajín, čo spôsobuje nerovnaké podmienky na trhu a komplikuje fungovanie cezhraničných služieb,
nedostatočná motivácia bánk na dodržiavanie kapitálových požiadaviek a regulačných pravidiel, ako aj slabá presadzovacia sila orgánov dohľadu,
riziká ohrozenia stability bankového sektora cez neprimerané prevody aktív, ako aj potreba predchádzať nekvalitným vlastníckym zásahom do bánk,
potreba lepšej regulácie rizík a integrácia environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia do bankových modelov vrátane podpora udržateľného financovania,
predchádzanie situáciám, kedy osoby na riadiacich pozíciách alebo v kľúčových funkciách v bankách nemali dostatočné odborné znalosti, skúsenosti a dôveryhodnosť na efektívne riadenie banky, čo môže viesť k finančným a reputačným stratám,
snaha zabezpečiť nezávislosť orgánov dohľadu a predchádzať konfliktom záujmov zamestnancov, ktorí vykonávajú dohľad nad bankami.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Hlavným cieľom návrhu zákona je v súlade s cieľmi smernice CRD VI posilniť odolnosť bankového sektora v SR, zaistiť lepšiu ochranu finančnej stability a ustanoviť nové zákonné požiadavky, ktorých cieľom je riešiť vyššie spomenuté problémy nasledovne:
Harmonizovaným prístupom k pobočkám z tretích krajín sa zabezpečí právna istota a rovnaké podmienky pre všetky banky pôsobiace v EÚ bez ohľadu na ich pôvod.
Úpravy režimu správnych sankcií, najmä zavedenie finančných sankcií, ktoré sa uplatňujú opakovane (pravidelné penále), kým banka nepreukáže nápravu, posilní efektivitu dohľadu a zvyšuje tlak na rýchle a trvalé dodržiavanie pravidiel dohliadanými subjektmi v oblasti bankovníctva.
Zavádzajú sa jednotné pravidlá a procesy pre Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“) ako orgán dohľadu pri prevodoch aktív alebo záväzkov, pri nadobúdaní a scudzovaní významných účastí bankami, pri zlúčení, splynutí a rozdelení. Zabezpečí sa tým, že vlastníci a investori spĺňajú vysoké požiadavky na spoľahlivosť, čím sa chráni zároveň aj stabilita finančného systému a záujmy klientov bánk.
Zohľadňujú sa environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia, čo podporí aj udržateľné financovanie.
Stanovujú sa jasné pravidlá a kritériá pre hodnotenie vhodnosti členov štatutárneho orgánu, dozornej rady a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie v banke, čím sa podporí
5
lepšie riadenie bánk, zvýši sa dôvera klientov v bankový sektor a zabráni sa konfliktom záujmov a neetickému správaniu.
Upravujú sa právomoci dohľadu a jasné pravidlá zabezpečujúce nezávislosti dohľadu. NBS ako orgán dohľadu môže efektívnejšie kontrolovať, vyžadovať nápravu, ukladať sankcie a sledovať riziká. Taktiež sa stanovujú pravidlá, ktoré chránia dohľad pred vonkajšími vplyvmi a pravidlá predchádzaniu konfliktom záujmov.
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Banky (10),
pobočky zahraničných bánk (12),
finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti (0),
obchodníci s cennými papiermi spĺňajúci podmienky podľa § 7b ods. 1 zákona o bankách (0).
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Nulovým variantom je netransponovanie smernice CRD VI a smernice 2024/2994, čím by Slovenská republika nesplnila svoje povinnosti a vystavila sa tak nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní pre nesplnenie zmluvných povinností (infringement proceedings).
Vzhľadom na vyššie uvedené alternatívne riešenia neboli zvažované.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Podľa návrhu zákona NBS vydá alebo v prípade potreby môže vydať tieto nové opatrenia:
-opatrenie, ktorým sa ustanovia náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia pre zahraničnú banku so sídlom mimo územia členského štátu na výkon bankových činností v SR prostredníctvom jej pobočky a doklady prikladané k žiadosti, podrobnosti o podmienkach a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok (čl. I – § 8 ods. 14),
-opatrenie, ktoré v prípade potreby upraví náležitosti žiadosti o vyňatí z rozsahu konsolidácie, prikladané doklady k žiadosti a podrobnosti o podmienkach (čl. I - § 20ad ods. 3),
-opatrenie, ktoré upresní náležitosti oznámenia podľa § 28a ods. 12 (čl. I § 28a ods. 14 návrhu zákona),
-opatrenie, ktorým sa ustanovia náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas na nadobudnutie významného podielu bankou vrátane dokladov prikladaných k žiadosti, podrobnosti o podmienkach a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok (čl. I § 28b ods. 3),
-opatrenie, ktorým sa ustanovia náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie banky vrátane dokladov prikladaných k žiadosti, podrobnosti o podmienkach a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok (čl. I § 28h ods. 3).
6
Pre úplnosť uvádzame, že z dôvodu presunutia niektorých ustanovení z § 25 a 27 do nového § 25a došlo k prečíslovaniu odsekov v § 27 a splnomocňovacie ustanovenie v § 27 ods. 14 je presným znením súčasného znenia zákona, tzn. nejde o novú povinnosť NBS vydať nové opatrenie. Zostáva v platnosti súčasné Opatrenie č. 4/2015.
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
Áno Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
Návrh zákona obsahuje o goldplating s vplyvom na podnikateľské prostredie, konkrétne ide o navýšenie požiadaviek pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu oproti minimálnym požiadavkám stanoveným v smernici CRD VI. Návrhom zákona sa jednak znižujú sa prahové hodnoty ustanovené v smernici CRD VI, pri dosiahnutí ktorých sa pobočka zahraničnej banky klasifikuje do triedy 1, a teda platia pre ňu prísnejšie podmienky. Návrh obsahuje aj povinnosť zriadiť výbor pre odmeňovanie.
Dôvodom zníženia prahových hodnôt a zriadenia výboru pre odmeňovanie je najmä zohľadnenie reálií slovenského bankového trhu (napr. veľkosť bánk pôsobiacich v SR), ako aj zohľadnenie prípadných rizík a ochrany klientov (najmä vkladateľov) takejto pobočky z tretej krajiny mimo EÚ.
Keďže v súčasnosti v SR nemáme žiadnu pobočku zahraničnej banky z tretej krajiny a v dohľadnej dobe takú v SR ani neočakávame, vplyvy goldplatingu preto nulové.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Podľa čl. 161 smernice 2013/36/EÚ (t. j. smernice, ktorú novelizuje smernica CRD VI) Komisia vykonáva pravidelné preskúmanie vykonávania tejto smernice v intervale 5 6 rokov. Preskúmanie účelnosti návrhu zákona bude prebiehať paralelne s týmto preskúmaním účelnosti Komisiou, pričom zatiaľ nie je stanovený presný dátum, do kedy sa má toto preskúmanie smernice uskutočniť. Predpokladaný termín: rok 2030.
Pri preskúmaní účelnosti návrhu zákona sa zhodnotí najmä, či návrh prispel k posilneniu odolnosti bankového sektora v Slovenskej republike a či došlo k zaisteniu lepšej ochrany finančnej stability.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
7
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
Áno
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Áno
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.
Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).
Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.
Návrh zákona v čl. I 8 ods. 14, § 20ad ods. 3, § 28a ods.14, § 28b ods. 3 a § 28h ods. 3) predpokladá, že NBS vydá nové opatrenia alebo novelizuje platné opatrenia. Keďže presné znenie týchto opatrení v súčasnosti nie je známe, prípadné vplyvy týchto opatrení nie predmetom tohto návrhu zákona a budú analyzované následne v rámci jednotlivých legislatívnych konaní.
Smernica CRD VI vyžaduje rozšírenie právomocí NBS v rámci dohľadu nad bankovníctvom v oblastiach
8
-nadobudnutie alebo scudzenie významného podielu vo finančnom alebo nefinančnom subjekte,
-významný prevod aktíva alebo záväzkov,
-zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie,
-posudzovanie vhodnosti členov štatutárneho orgánu, dozornej rady a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie v banke,
-harmonizovaný prístup k pobočkám z tretích krajín (z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru),
-environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia,
-právomoci dohľadu a správne sankcie.
v súčasnosti NBS právomoci ustanovené národnou úpravou, ktoré porovnateľné s požiadavkami CRD VI. Ide o úpravy pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení banky (v súčasnosti v § 28 ods. 1 písm. b) zákona o bankách v platnom znení, teraz v novom § 28g v návrhu zákona), pri posudzovaní vhodnosti členov štatutárneho orgánu a dozornej rady 9 ods. 4 a 5 zákona o bankách), povoľovanie pobočiek z tretích krajín 8). Z uvedeného vyplýva, že transpozícia ustanovení smernice CRD VI v týchto oblastiach je len spresnením súčasných požiadaviek a nezavádza nové povinnosti oproti platnému právnemu stavu, preto vplyvy v týchto oblastiach nepredpokladáme.
Návrhom zákona sa transponujú aj ustanovenia týkajúce sa správnych sankcií. Zavádza sa nový typ pokuty penále, cieľom ktorého je primäť fyzickú osobu alebo právnickú osobu k náprave zistených nedostatkov v činnosti banky a pobočky zahraničnej banky v čo najkratšej dobe. Penále je opakujúce sa peňažné plnenie, ktoré uloží NBS za každý deň porušenia povinnosti do splnenia povinnosti, najviac však po dobu 6 mesiacov. Keďže penále príjmom štátneho rozpočtu, predpokladáme pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Udelenie penále je pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré nedisponuje potrebnými údajmi, náhodného a nepredvídateľného charakteru, pretože závisí od správania dohliadaných subjektov. Preto nie je možné odhadnúť ani počet a ani výšku udelených penále. Keďže ide o nový inštitút, taktiež nie je možné vychádzať ani z informácií o doteraz udelených sankciách. Z týchto dôvodov nie je možné kvantifikovať a ani kvalifikovaným odhadom určiť vplyv tohto opatrenia na rozpočet verejnej správy.
Keďže úpravy v návrhu zákona v súlade s cieľmi smernice CRD VI zamerané na posilnenie odolnosti bankového sektora a zaisťujú lepšiu ochranu finančnej stability, v dlhšom časovom horizonte predpokladáme nepriamy pozitívny dopad na stabilitu regulovaného odvetvia, avšak tento pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie nie je možné kvantifikovať.
Dlhodobá povaha a hĺbka prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo bude znamenať významné zmeny obchodných modelov bánk. Banky ako hlavní poskytovatelia finančných prostriedkov pre podniky a domácnosti zohrávajú relevantnú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja v celej EÚ. Na to, aby splnila svoj celkový cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, musia banky do svojich politík a činností začleniť úlohu podpory udržateľného rozvoja. V tejto súvislosti je možné predpokladať pozitívny vplyv na životné prostredie, avšak výšku tohto vplyvu nie je možné kvantifikovať, pretože chýbajú údaje a vplyvy závisia od obchodnej politiky tej-ktorej banky.
11.Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
9
Mgr. Ing. Anna Bartíková
02/5958 2528,
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Pri určení počtu dotknutých subjektov sme vychádzali z verejne dostupných údajov Národnej banky Slovenska o subjektoch finančného trhu banky, pobočky zahraničných bánk, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, ktorí spĺňajú podmienky v § 7b ods. 1 zákona o bankách a musia požiadať o bankové povolenie (investičná banka).
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 106-2/2025
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č.
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
10
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Sankcie a pokuty
0
0
D. Nepriame finančné náklady
0
0
E. Administratívne náklady
9 694
0
Spolu = A+B+C+D+E
9 694
0
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
9 694
0
G. Goldplating
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
0
0
1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
11
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
1
Oboznámenie sa s legislatívou
.../2025
Čl. I
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky a pobočky zahraničných bánk
22
28
606
In (zvyšuje náklady)
0
0
2
Hlásenie o výsledkoch výpočtov
483/2001
§ 6a ods. 1 až 4
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky
10
91
908
In (zvyšuje náklady)
0
0
3
Predchádzajúci súhlas na vymenovanie
483/2001
§ 9 ods. 4 a 5
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky a pobočky zahraničných bánk
22
62
1 356
In (zvyšuje náklady)
0
0
4
Interné posúdenie vhodnosti osôb
483/2001
§ 9 ods. 8
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky a pobočky zahraničných bánk
22
78
1 712
In (zvyšuje náklady)
0
0
5
Úprava stanov (povinnosť sledovať ESG riziká a riziko koncentrácie)
483/2001
§ 23 ods. 1 písm. d)
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky a pobočky zahraničných bánk
22
29
642
In (zvyšuje náklady)
0
0
6
Vyhlásenie o úlohách a povinnostiach osôb
483/2001
§ 23 ods. 11
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky a pobočky zahraničných bánk
22
78
1 712
In (zvyšuje náklady)
0
0
7
Zaškolenie nových členov štatutárneho orgánu a dozornej rady
483/2001
§ 25 ods. 7
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky a pobočky zahraničných bánk
22
9,72975
214,0545
In (zvyšuje náklady)
0
0
12
8
Úprava systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu (povinnosť zohľadňovať ESG riziká pri hodnotení primeranosti vnútorného kapitálu)
483/2001
§ 27 ods. 7
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky
10
29
292
In (zvyšuje náklady)
0
0
9
Vypracovanie osobitných plánov
483/2001
§ 27 ods. 17 a 20
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky a pobočky zahraničných bánk
22
78
1 712
In (zvyšuje náklady)
0
0
10
Predchádzajúci súhlas na nadobudnutie významného podielu
483/2001
§ 28a ods. 1
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky
10
13
130
In (zvyšuje náklady)
0
0
11
Oznámenie o odpredaji významného podielu
483/2001
§ 28e ods. 1
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky
10
10
97
In (zvyšuje náklady)
0
0
12
Oznámenie o významnom prevode aktív a záväzkov
483/2001
§ 28f
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.26
banky
10
10
97
In (zvyšuje náklady)
0
0
13
Poskytnutie údajov NBS
483/2001
§ 8a ods. 6
2. EÚ úplná harmonizácia
11.01.27
banky a pobočky zahraničných bánk
22
10
214
In (zvyšuje náklady)
0
0
13
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
Úpravy obsiahnuté v návrhu zákona v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1619 z 31. mája 2024, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ (ďalej len „CRD“), pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (ďalej len „smernica CRD VI“) zamerané na posilnenie odolnosti bankového sektora v EÚ a zaisťujú lepšiu ochranu finančnej stability. Podporujú harmonizáciu rámca bankového dohľadu a v konečnom dôsledku prehlbujú vnútorný trh pre bankovníctvo. Zmeny vychádzajú so súboru reforiem medzinárodných štandardov Basel III dohodnutých Bazilejským výborom pre bankovníctvo.
Návrh zákona vytvára nové zákonné pravidlá najmä v týchto oblastiach:
harmonizovaný prístup k pobočkám z tretích krajín (pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia krajín Európskeho hospodárskeho priestoru),
režim správnych sankcií (správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia),
právomoci Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri prevodoch aktív alebo záväzkov, pri nadobúdaní a scudzovaní významných účastí bankami, pri zlúčení, splynutí a rozdelení,
environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia,
úpravy v správe a riadení bánk, posudzovanie vhodnosti členov štatutárneho orgánu, dozornej rady a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie v banke,
právomoci dohľadu a zabezpečenie nezávislosti dohľadu.
Návrh zákona obsahuje aj novely ďalších zákonov súvisiace s transpozíciou smernice CRD VI, ďalej úpravy súvisiace so spresnením transpozície smerníc v oblasti bankovníctva, ako aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.
Pri určení počtu dotknutých subjektov sme vychádzali z verejne dostupných údajov NBS o subjektoch finančného trhu (banky, pobočky zahraničných bánk, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, ktorí spĺňajú podmienky § 7b ods. 1 zákona o bankách, a poskytovateľoch služieb kryptoaktív).
V predkladanom návrhu zákona bolo identifikovaných 13 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom kalkulačky nákladov regulácie, ktoré zvyšujú administratívnu záťaž subjektov finančného trhu.
Opatrenia (opis regulácií) č. 1 – 13:
1.Oboznámenie sa s legislatívou (regulácia č. 1)
Zavedenie novej regulácie a novelizácia existujúcej legislatívy v súvislosti s transpozíciou smernice CRD VI sa dotkne bánk (10) a pobočiek zahraničných bánk (12).
14
2.Povinnosť predkladať NBS hlásenie o výsledkoch svojich výpočtov súvisiacich s internými modelmi a prístupmi interných ratingov (regulácia č. 2)
Novelou zákona o bankách sa upravujú požiadavky na interné modely a prístupy interných ratingov pre banky. Príslušná banka (10) bude povinná predkladať NBS hlásenie o výsledkoch svojich výpočtov v závislosti od toho, aký prístup si zvolí a NBS jej ho schválila/schváli. Ide o pravidelný (jedenkrát ročne) administratívny náklad so štandardnou časovou náročnosťou.
3.Povinnosť získať predchádzajúci súhlas NBS na vymenovanie osoby, ktorá zastáva kľúčovú funkciu v banke a poskytnutie dodatočných informácií, ktoré preukazujú splnenie podmienok na udelenie tohto predchádzajúceho súhlasu (regulácia č. 3 a 4)
Novelou zákona o bankách sa rozširuje zoznam funkcií, ktoré podliehajú schvaľovaniu NBS/Európskou centrálnou bankou, o osobu, ktorá zastáva kľúčovú funkciu v banke (ide napríklad o finančného riaditeľa). Príslušná banka (10) a pobočka zahraničnej banky (12) bude povinná podať NBS žiadosť o schválenie, prípadne poskytnúť dodatočné informácie, ktoré nevyhnutné na preukázanie splnenia podmienok na udelenie tohto súhlasu. Ide o jednorazový administratívny náklad so štandardnou časovou náročnosťou.
4.Úprava stanov banky povinnosť sledovať environmentálne riziká a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (regulácia č. 5)
Hoci v súčasnosti je banka povinná sledovať všetky riziká, týmto návrhom zákona sa zdôrazňuje, že banka je povinná sledovať aj environmentálne riziká, sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riziko koncentrácie. Očakávame, že príslušná banka (10) a pobočka zahraničnej banky (12) budú musieť jednorazovo upraviť svoje stanovy a upraviť vnútorné procesy tak, aby bol zabezpečený súlad s týmito požiadavkami. Ide o jednorazový administratívny náklad so štandardnou časovou náročnosťou.
5.Vyhlásenie o úlohách a povinnostiach členov štatutárneho orgánu banky, vedúceho zamestnanca a osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu v banke (regulácia č. 6)
Banky (10) a v súlade s § 26 ods. 2 zákona o bankách primerane a obdobne aj pobočky zahraničných bánk (12) budú povinné vypracovať a aktualizovať individuálne vyhlásenia člena štatutárneho orgánu a člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca a osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, pričom uvedú aj prehľad ich povinností a líniách zodpovednosti. Ide o nepravidelný administratívny náklad, pretože aktualizácie závisia od zmien a rozhodnutí v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
6.Zaškolenie nových členov štatutárneho orgánu a dozornej rady banky (regulácia č. 7)
Banky (10) a v súlade s § 26 ods. 2 zákona o bankách obdobne aj pobočky zahraničných bánk (12) v súčasnosti musia zabezpečiť personálne a finančné zdroje pre priebežné odborné vzdelávanie členov štatutárneho orgánu a dozornej rady alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky. Po novom sa zavádza aj zaškolenie novovymenovaných osôb na vyššie spomenuté funkcie. Predpokladáme, že pôjde o jednorazový administratívny náklad so štandardnou časovou náročnosťou.
7.Úprava systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu povinnosť zohľadňovať environmentálne riziká, sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (regulácia č. 8)
15
Banky (10) v súčasnosti povinné mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Tento systém musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti ňou vykonávaných činností. Návrh zákona dopĺňa, že banka musí zohľadňovať aj environmentálne riziká, sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Predpokladáme, že si to bude vyžadovať jednorazovú štandardnú zmenu vnútorných procesov – úpravu svojho používaného systému.
8.Vypracovanie osobitného plánu (regulácia č. 9)
V súlade s čl. 76 ods. 2 a čl. 87a ods. 5 smernice CRD sa vyžaduje, aby štatutárny orgán banky a pobočky zahraničnej banky (22) vypracúval osobitný plán, ktorý obsahuje kvantifikovateľné ciele a postupy na sledovanie a riešenie finančných rizík vyplývajúcich z environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov v oblasti správy. Ide o každoročný administratívny náklad so štandardnou časovou náročnosťou.
9.Povinnosť získať predchádzajúci súhlas NBS na nadobudnutie významného podielu (regulácia č. 10)
Novelou zákona o bankách sa rozširuje okruh situácií, ktoré podliehajú schvaľovaniu NBS. Príslušná banka (10) bude povinná podať NBS žiadosť o predchádzajúci súhlas na nadobudnutie významného podielu na inej spoločnosti. Ide o jednorazový administratívny náklad so štandardnou časovou náročnosťou.
10.Povinnosť oznamovať NBS odpredaj alebo scudzenie významného podielu a oznamovať významný prevod aktív a záväzkov (regulácie č. 11 a 12)
Novelou zákona o bankách sa rozširuje okruh situácií, ktoré podliehajú schvaľovaniu NBS. Príslušná banka (10) bude povinná oznámiť NBS explicitne vymedzené skutočnosti. Ide o jednorazový administratívny náklad so štandardnou časovou náročnosťou.
11.Poskytnutie údajov NBS (regulácia č. 13)
V súlade s čl. 21c ods. 2 CRD sa v § 8e ods. 6 zákona o bankách dopĺňa oprávnenie NBS vyžiadať si informácie od bánk, zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu a pobočiek zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu informácie potrebné na sledovanie služieb poskytovaných výlučne na základe vlastného podnetu slovenského klienta alebo protistrany so sídlom v SR. Táto povinnosť je malého rozsahu, je možné ju splniť aj elektronicky, pričom tieto údaje sa poskytujú len na vyžiadanie NBS.
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie
doplňujúce informácie2
Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).
2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
16
Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..
Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.
Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.
Podľa čl. 47 ods. 1 smernice CRD sa v kapitole 1, Hlavy VI stanovujú len minimálne požiadavky na pobočky z tretích krajín, tzn. smernica umožňuje členským štátom byť prísnejší ako samotné ustanovenia smernice CRD VI. V tomto ohľade NBS ako orgán dohľadu navrhla pri transpozícii čl. 48a ods. 1 smernice CRD prísnejšiu úpravu znížiť prahové hodnoty, na základe ktorých sa pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu klasifikuje buď do triedy 1, alebo do triedy 2 8f ods. 1 zákona o bankách). Zároveň NBS navrhla v § 8e ods. 4 zákona o bankách doplniť povinnosť pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zriadiť výbor pre odmeňovanie.
Uvedené sa navrhuje na základe analýzy slovenského bankového sektora, v ktorom vo všeobecnosti hlavné finančné ukazovatele nižšie ako v ostatných členských štátoch, pričom harmonizovaná úprava v smernici nie nevyhnutne reflektuje špecifiká menších trhov ako je ten v SR. Preto je žiadúce prispôsobiť sa reáliám slovenského bankového trhu. V súčasnosti v SR nemáme žiadnu pobočku zahraničnej banky z tretej krajiny a v blízkej dobe takú v SR ani neočakávame. Avšak berúc do úvahy riziko, že ide o pobočky z tretích krajín (t. j. z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru) a uvedomujúc si potrebu zachovania stability finančného trhu v SR, ochranu vkladov vkladateľov a ďalšie skutočnosti, je nevyhnutné pristúpiť k tejto úprave.
Na základe vyššie uvedeného sa v návrhu zákona nachádza goldplating v týchto ustanoveniach:
-§ 8e ods. 4 zákona o bankách
Goldplating navýšenie požiadaviek nad rámec minimálnych požiadaviek smernice
-§ 8f ods. 1 zákona o bankách
Goldplating rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice EÚ
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
17
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Dňa 25. septembra 2024 bola podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (
https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-
procesy/SK/PI/2024/224
). Pripomienkové konanie k predbežnej informácii trvalo od 25.
septembra 2024 do 25. októbra 2024.
K predbežnej informácii neboli doručené žiadne podnety ani návrhy.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s odborom dohľadu nad bankovníctvom NBS.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Nedochádza k vytvoreniu bariér na trhu.
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Nie.
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Návrh zákona neovplyvňuje cezhraničné investície.
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Predpokladáme, že návrhom zákona sa zvyšuje stabilita bankového sektora, čo môže ovplyvniť lepšiu dostupnosť finančných zdrojov (úverov) pre podnikateľské prostredie.
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Návrh zákona môže mať nepriame vplyvy aj na inovácie, vedu a výskum, vzhľadom na to, že stabilné banky môžu byť viac ochotné poskytovať úvery startupom, výskumným organizáciám a inovatívnym firmám. Každopádne závisí to od obchodnej politiky tej-ktorej banky alebo pobočky zahraničnej banky. Zároveň návrh zákona sa zaoberá aj environmentálnymi, sociálnymi faktormi a faktormi v oblasti správy a riadenia, čo sa môže prejaviť pri financovaní udržateľných technológií.
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Aj napriek tomu, že bol identifikovaný goldplating, návrh zákona neprispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity.
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
18
Návrh zákona harmonizuje slovenský právny poriadok v oblasti bankovníctva s európskou legislatívou, čím zvyšuje stabilitu slovenského bankového sektora, čo samozrejme vplyv aj na podnikateľské prostredie v SR. Napr. podnikatelia budú mať lepší prístup k úverom, môžu si naplánovať rozvoj bez obáv z finančnej nestability ap.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
zvyšuje nemení znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
zvyšuje nemení znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
Keďže úpravy v návrhu zákona v súlade s cieľmi smernice CRD VI zamerané na posilnenie odolnosti bankového sektora a zaisťujú lepšiu ochranu finančnej stability, v dlhšom časovom horizonte predpokladáme nepriamy pozitívny dopad na stabilitu regulovaného odvetvia, avšak tento pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie nie je možné kvantifikovať.
v súčasnosti NBS právomoci ustanovené národnou úpravou, ktoré porovnateľné s požiadavkami CRD VI. Ide o úpravy pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení banky. V súčasnosti je povinnosť získať predchádzajúci súhlas na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie banky upravená v § 28 ods. 1 písm. b) zákona o bankách v platnom znení. Táto povinnosť sa návrhom zákona presúva z § 28 do nového § 28g. Z uvedeného vyplýva, že transpozícia ustanovení smernice CRD VI v týchto oblastiach je len spresnením súčasných požiadaviek a nezavádza nové povinnosti oproti platnému právnemu stavu, preto vplyvy v týchto oblastiach nepredpokladáme.
Návrh zákona v č. I novelizačnom bode 90 27 ods. 2 zákona o bankách) vyžaduje, aby štatutárny orgán schvaľoval a aspoň každé dva roky skúmal stratégie a politiky na prijímanie, riadenie a monitorovanie a zmierňovanie rizík. V tomto prípade nejde o novú povinnosť, upresňuje sa len frekvencia t. j. každé dva roky. Z tohto dôvodu nepredpokladáme žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, vzhľadom na to, že v súčasnosti môžu banky túto požiadavku plniť podľa vlastných potrieb aj častejšie.
Návrhom zákona sa transponujú aj ustanovenia týkajúce sa spodnej hranice pre výstupné hodnoty 29b). Vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR nedisponuje potrebnými údajmi, nie je možné prípadný vplyv na podnikateľské prostredie kvantifikovať.
Návrhom zákona sa transponujú aj ustanovenia týkajúce sa správnych sankcií. Zavádza sa nový typ pokuty penále, cieľom ktorého je primäť fyzickú osobu alebo právnickú osobu k náprave
19
zistených nedostatkov v činnosti banky (10), pobočky zahraničnej banky (12) a finančnej holdingovej spoločnosti (0) a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti (0) v čo najkratšej dobe. Penále je opakujúce sa peňažné plnenie, ktoré uloží NBS za každý deň porušenia povinnosti do splnenia povinnosti, najviac však po dobu 6 mesiacov. Penále môže mať negatívne vplyvy na podnikateľské subjekty, avšak udelenie penále je pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré nedisponuje potrebnými údajmi, náhodného a nepredvídateľného charakteru, pretože závisí od správania dohliadaných subjektov. Preto nie je možné odhadnúť ani počet a ani výšku udelených penále. Keďže ide o nový inštitút, taktiež nie je možné vychádzať ani z informácií o doteraz udelených sankciách. Z týchto dôvodov nie je možné kvantifikovať a ani kvalifikovaným odhadom určiť vplyv tohto opatrenia na podnikateľské subjekty.
Zároveň je potrebné uviesť, že vzhľadom na pripravované harmonizované riešenie je nutné novelizovať zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona v čl. III teda novelizuje zákon č. 248/2024 Z. z. tak, že vypúšťa z § 4 odseky 3 11 obsahujúce povinnosti v oblasti vzdelávania fyzických osôb, ktoré poskytujú poradenstvo alebo informácie o kryptoaktívach alebo o službách kryptoaktív v mene poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje poradenstvo v oblasti kryptoaktív (ďalej len „poradca“). Neznamená to však, že títo poradcovia nebudú musieť absolvovať vzdelávanie. Povinnosti v tejto oblasti im budú vyplývať z pripravovaného usmernenia Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktoré bude obsahovať kritériá, ktoré sa majú používať na posúdenie znalostí a schopností týchto poradcov. Keďže predmetné usmernenia orgánu ESMA ešte neboli schválené, nie je možné tieto vplyvy kvantifikovať.
Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré povinnosti, ktoré návrh zákona zavádza, sa týkajú subjektov, ktoré v Slovenskej republike nepôsobia, vplyvy týchto povinností na podnikateľské prostredie nulové. Na základe metodického postupu pre Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie takéto regulácie s počtom dotknutých subjektov „nula“ neuvádzame v kalkulačke, ale v tejto časti. Jedná sa o tieto regulácie:
A.Regulácie s vplyvom na finančnú holdingovú spoločnosť a zmiešanú finančnú holdingovú
spoločnosť:
-Oboznámenie sa s legislatívou,
-Rozšírenie okruhu osôb, ktoré musia žiadať o súhlas na vykonávanie činnosti finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
V súlade s čl. 21a ods. 1 CRD sa v § 20aa ods. 2 písm. d) zákona o bankách rozširuje okruh dotknutých spoločností.
-Zákaz vykonávať činnosť bez súhlasu NBS,
V súlade s čl. 66 ods. 1 písm. f) CRD sa v § 20a ods. 10 zákona o bankách upravuje zákaz vykonávať činnosť bez príslušného povolenia NBS, pričom za porušenie tohto zákazu môže NBS sankcionovať príslušnú osobu.
-Žiadosť o vyňatie z rozsahu konsolidácie
V súlade s čl. 121 CRD sa v § 20aa ods. 6 zákona o bankách upravuje možnosť finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti požiadať o vyňatie z rozsahu konsolidácie. Žiadosť sa podáva súčasne so žiadosťou podľa § 20aa ods. 1.
-Povinnosť informovať NBS o zmenách členov štatutárneho orgánu a dozornej rady
20
Podľa § 20aa ods. 7 zákona o bankách v súlade s čl. 121 smernice CRD finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti povinné bezodkladne oznámiť NBS zmeny členov svojich štatutárnych orgánov alebo dozorných rád. Účelom opatrenia je, aby NBS na účely dohľadu nad finančným trhom disponovala všetkými relevantnými informáciami.
-Povinnosť získať predchádzajúci súhlas na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie
Podľa § 28g ods. 1 zákona o bankách v súlade s čl. 27i smernice CRD finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti povinné požiadať NBS o predchádzajúci súhlas na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločnosti.
B.Regulácie s vplyvom na pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského
štátu:
-Oboznámenie sa s legislatívou,
-Možnosť pre banku so sídlom mimo územia členského štátu poskytovať bankové služby bez licencie – na základe výlučne vlastného podnetu klienta,
V súlade s čl. 21c ods. 2 CRD sa v § 8a ods. 2 zákona o bankách presne vymedzujú, kedy zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu môže poskytovať niektoré bankové služby bez bankového povolenia udeleného NBS.
-Povinnosť pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zaistiť aspoň 2 osoby, ktoré riadia jej činnosť a ktoré spĺňajú požiadavky na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť
V súlade s čl. 48g ods. 1 3 CRD sa v § 8e ods. 1 zákona o bankách upravujú požiadavky na vedenie pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
-Povinnosť zriadiť výbor pre odmeňovanie,
Vzhľadom na to, že čl. 95 CRD sa vzťahuje na všetky pobočky, NBS navrhla v § 8e ods. 4 uložiť pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu povinnosť zriadiť výbor pre odmeňovanie.
-Povinnosť zaistiť vhodný spôsob komunikácie pre podávanie správ štatutárnemu orgánu a dozornej rade hlavného podniku,
V súlade s čl. 48g ods. 4 smernice CRD sa v § 8e ods. 5 ustanovujú povinnosti pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu súvisiace s jej organizáciou a riadením.
-Povinnosť sledovať a riadiť vzťahy s externými dodávateľmi a zaisťovať prístup NBS ku všetkým informáciám potrebným na výkon dohľadu,
V súlade s čl. 48g ods. 5 smernice CRD sa v § 8e ods. 6 ustanovujú povinnosti pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zabezpečujúce výkon dohľadu nad touto pobočkou.
-Povinnosť zabezpečiť overovanie dodržiavania požiadaviek na riadiaci a kontrolný systém nezávislým audítorom a predložiť túto správu audítora NBS
§ 8e ods. 9 zákona o bankách, ktorý je transpozícia čl. 48g ods. 8 smernice CRD, vyžaduje, aby pobočka zahraničnej banky zaistila overovanie dodržiavania požiadaviek na riadiaci a kontrolný systém nezávislým audítorom a pri tomto overovaní je povinná poskytnúť audítorovi súčinnosť.
-Klasifikácia pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu,
V súlade s čl. 47 ods. 1 CRD sa v § 8f ods. 1 zákona o bankách znižujú prahové hodnoty, na základe ktorých sa pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu klasifikuje buď do triedy 1, alebo do triedy 2. Zníženie tejto
21
prahovej hodnoty sa premietne do povinností tejto pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu (vyššia kapitálová primeranosť podľa § 8h ods. 1 a 2, vyššia frekvencia podávania správ podľa § 8m ods. 5).
-Kapitálová vybavenosť pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu,
V súlade s čl. 48e ods. 1 smernice CRD sa v § 8h ods. 1 a 2 zavádzajú kapitálové požiadavky na pobočky zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu. Cieľom je zabezpečiť dostatočnú kapitálovú primeranosť pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, aby bola schopná vykonávať povolené bankové činnosti. Zároveň sa tým posilňuje finančná stabilita celého bankového systému v SR.
-Požiadavky na likviditu pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu,
Novelou zákona o bankách sa v § 8i zákona o bankách, ktorý je transpozíciou čl. 48f smernice CRD, ustanovuje, že pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu je povinná v každom okamihu udržiavať dostatočný objem likvidných aktív.
-Povinnosť viesť obchodnú dokumentáciu,
Novelou zákona o bankách sa v § 8l ods. 1 zákona o bankách, ktorý je transpozíciou čl. 48h ods. 1 a 48k ods. 1 smernice CRD, ustanovuje, že pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu je povinná viesť úplné a presné záznamy o všetkých aktívach a záväzkoch zaúčtovaných touto pobočkou alebo pochádzajúcich z tejto pobočky.
-Povinnosť predkladať NBS informácie o pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu a o hlavnom podniku,
V § 8m ods. 1 a 2 zákona o bankách (v súlade s čl. 48k ods. 1 a 2 smernice CRD) sa ustanovuje povinnosť pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu vypracovať a predkladať NBS explicitne vymedzené informácie.
-Povinnosť informovať NBS o porušení,
Na účely včasných opatrení NBS týkajúcich sa odobratia bankového povolenia sa v § 8o ods. 4 upravuje povinnosť pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu informovať NBS o porušení prudenciálnych požiadaviek zo strany jej hlavného podniku alebo skupiny, ktorej je táto pobočka súčasťou. Povinnosť vyplýva z čl. 48d ods. 1 smernice CRD.
-Povinnosť informovať NBS o konkrétnych skutočnostiach,
Na účely včasných opatrení NBS sa v § 8p ods. 2 v súlade s čl. 48d smernice CRD upravuje povinnosť zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu a pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu informovať NBS o konkrétnych skutočnostiach, ktoré sú nevyhnutné na výkon dohľadu.
-Udelenie sankcie pre fyzické osoby pôsobiace v pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu,
Rozširuje sa okruh osôb pôsobiacich v pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, ktorým môže NBS v prípade porušení zákona udeliť sankciu. Povinnosť vyplýva z § 50 ods. 2, ktorý je v súlade s čl. 65 až 67 smernice CRD.
C.Regulácie s vplyvom na obchodníka s cennými papiermi, ktorý musí žiadať o bankové
povolenie:
-Oboznámenie sa s legislatívou,
-Žiadosť o výnimku z povinnosti získať povolenie pôsobiť ako investičná banka
22
Podľa § 7b ods. 4 zákona o bankách, ktorý je transpozíciou čl. 8a ods. 3a smernice CRD, sa umožňuje obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý spĺňa kritériá podľa § 7b ods. 1 zákona o bankách požiadať o výnimku z povinnosti získať bankové povolenie.
D.Regulácie s vplyvom na poskytovateľov služieb kryptoaktív:
-Oboznámenie sa s legislatívou,
-Povinnosť žiadateľa o povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív predložiť v rámci žiadosti o udelenia takéhoto povolenia predložiť audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý vykonal externý audítor,
Zavádza sa povinnosť žiadateľa predložiť v rámci žiadosti o udelenie povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý vykonal externý audítor kybernetickej bezpečnosti.
23
Analýza vplyvov na životné prostredie
V prípade, že je predkladaný materiál posudzovaný podľa Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (EIA/SEA), tak nie je nutné vypĺňať túto analýzu. Proces EIA/SEA nahrádza Analýzu vplyvov na životné prostredie podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Túto informáciu je potrebné uviesť v Doložke vybraných vplyvov a v Poznámkach uviesť odkaz na proces. Pred predložením do PPK je však nutné mať Záverečné stanovisko z EIA/SEA procesu.
5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä klimatickú zmenu, ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené, a aký bude ich vplyv?
(Typ, veľkosť a rozsah vplyvu. Popíšte základné vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia)
Návrh zákona v súlade s cieľmi smernice CRD VI, ktorú transponuje, vytvára pre banky a pobočky zahraničných bánk nové pravidlá na systematické určovanie, meranie a riadenie environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia. Od bánk a pobočiek zahraničných bánk by sa malo vyžadovať, aby posudzovali a zosúladili svoje portfóliá produktov s ambíciou dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a zároveň odvrátiť environmentálnu degradáciu a stratu biodiverzity.
V tejto súvislosti je možné predpokladať nepriamy pozitívny vplyv na životné prostredie. Výšku tohto vplyvu, ako aj zložky životného prostredia, ktoré budú ovplyvnené, však nie je možné kvantifikovať, pretože:
-chýbajú údaje,
-vplyvy budú závisieť od obchodnej politiky tej-ktorej banky alebo pobočky zahraničnej banky,
-banky a pobočky zahraničnej banky samé rozhodujú ako budú meniť svoje politiky úverovania klientov a ako budú rozširovať svoju ponuku o produkty súvisiace s udržateľnosťou a produkty v oblasti transformácie.
5.1.1 Vplyvy na ovzdušie (množstvo očakávaných navýšených alebo ušetrených emisií ovzdušie znečisťujúcich látok):
5.1.2 Vplyvy na vodu vrátane odpadových vôd (množstvo pitnej a úžitkovej vody, akým spôsobom a odkiaľ budú vodné zdroje získavané, množstvo a spôsob likvidácie/nakladania s odpadovými vodami a pod.):
5.1.3 Vplyvy na pôdu a horninové prostredie:
5.1.4 Vplyvy na organizmy:
24
5.1.5 Vplyvy na odpady (koľko akého druhu odpadu bude prijatím a realizovaním predkladaného materiálu produkované, ako s ním bude nakladané a ako prispeje materiál k rozvoju a posilneniu obehovej ekonomiky):
5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?
Popíšte typ, veľkosť a rozsah vplyvu. Popíšte na ktoré chránené územia môže mať predkladaný materiál vplyvy (Natura 2000, národné parky, CHKO a pod.) Do ktorých stupňov ochrany bude prekladaný materiál zasahovať.
5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyv na zmenu klímy a ak áno, aký? (typ, veľkosť a rozsah vplyvu).
Popíšte, akým spôsobom (pozitívne, negatívne) sa bude predkladaný materiál podieľať na znižovaní emisií skleníkových plynov a na adaptácii na zmenu klímy.
Dlhodobá povaha a hĺbka prechodu na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo bude znamenať významné zmeny obchodných modelov bánk. Banky ako hlavní poskytovatelia finančných prostriedkov pre podniky a domácnosti zohrávajú relevantnú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja v celej EÚ. Na to, aby splnila svoj celkový cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, musia banky do svojich politík a činností začleniť úlohu podpory udržateľného rozvoja. Na tieto účely budú banky podľa § 27 ods. 17 19 zákona o bankách vypracúvať konkrétne plány, ktorých plnenie budú sledovať ich štatutárne orgány.
Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu bude tieto plány bánk posudzovať a sledovať, pričom bude zohľadňovať aj ponuku produktov vrátane produktov súvisiacich s udržateľnosťou.
Je teda možné predpokladať, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zmenu klímy a banky nepriamo prostredníctvom ponuky svojich produktov budú podporovať také činnosti, ktoré by mali viesť k znižovaniu emisií skleníkových plynov a ktoré majú za cieľ znížiť negatívne vplyvy zmeny klímy a využiť príležitosti, ktoré s ňou súvisia.
Výšku týchto vplyvov opäť nie je možné kvantifikovať, pretože chýbajú údaje a vplyvy závisia od obchodných politík jednotlivých bánk alebo pobočiek zahraničných bánk.
5.4 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?
Popíšte typ, veľkosť a rozsah cezhraničných vplyvov.
5.5 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?
Uveďte konkrétne všetky kompenzačné opatrenia, ktoré budú prijaté na zmiernenie uvádzaných vplyvov.
25
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 49 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),
-Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),
-Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016).
b)v sekundárnom práve
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2994 z 27. novembra 2024,
ktorou sa menia smernice 2009/65/ES, 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o zaobchádzanie s rizikom koncentrácie vyplývajúcim z expozícií voči centrálnym protistranám a s rizikom protistrany pri centrálne zúčtovávaných transakciách s derivátmi (Ú. v. EÚ L, 2024/2994, 4.12.2024), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1619 z 31. mája 2024, ktorou
sa mení smernica 2013/36/EU, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (Ú. v. EÚ L, 2024/1619, 19.6.2024), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1174 z 11. apríla 2024, ktorou
sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Ú. v. L, 2024/1174, 22. 4. 2024), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019
o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/ES, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5. 12. 2019) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019
o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. L 328, 18.12.2019), v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou
sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019), gestor: MF SR, spolugestori: NBS, MS SR,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa
mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia
26
a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa
stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 173, 12.6.2014), v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe
k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou
sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (Ú.v. EÚ L 326, 8.12.2011), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002
o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 029; Ú. v. ES L 243, 11.9.2002) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi
podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 08/zv. 003; Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004), gestor: PMÚ SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009
o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (kodifikované znenie) (Ú. v. L 126, 21.5.2009) v platnom znení, gestor: MŽP SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra
2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra
2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012
o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201 27.7.2012) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013
o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým
sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. L 225, 30.7.2014) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
27
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. L 11, 17. 1. 2015) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. L 254, 20.9.2016) v platnom znení, gestori: MV SR, MF SR, MS SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým
sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012
(Ú. v. L 150, 7. 6. 2019) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019
o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. L 314, 5.12.2019) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/451 zo 17. decembra 2020, ktorým sa
stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 (Ú. v. EÚ L 97, 19.3.2021) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/763 z 23. apríla 2021, ktorým sa
stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie informácií o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Ú. v. EÚ L 168, 12.5.2021) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS.
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/923 z 25. marca 2021, ktorým sa dopĺňa
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá na vymedzenie riadiacej zodpovednosti, kontrolných funkcií, významných obchodných útvarov a významného vplyvu na rizikový profil významného obchodného útvaru, ako aj kritériá na identifikáciu zamestnancov alebo kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú vplyv na rizikový profil inštitúcie, ktorý je rovnako významný ako vplyv zamestnancov alebo kategórií zamestnancov uvedených v článku 92 ods. 3 uvedenej smernice . v. L 203, 9.6.2021), gestori: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým
sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021), gestori: MŽP SR, MH SR, MD SR, MPRV SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022
o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27. 12. 2022), gestori: MF SR, NBS,
28
-nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1803 z 13. septembra 2023, ktorým sa v súlade
s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. L 237, 26.9.2023) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023
o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. L 150, 9.6.2023), v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/856 z 1. decembra 2023, ktorým sa
dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňujú šokové scenáre dohľadu, spoločné modelovacie a parametrické predpoklady a to, čo predstavuje veľký pokles (Ú. v. EÚ L, 2024/856, 24.4.2024), gestori: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31. mája 2024, ktorým
sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. L, 2024/1620, 19.6.2024 ), gestori: MV SR, MF SR, MS SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1623 z 31. mája 2024, ktorým
sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty (Ú. v. L 2024/1623, 19.6.2024) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2025/305 z 31. októbra 2024, ktorým sa
dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa spresňujú informácie, ktoré sa majú zahrnúť do žiadosti o udelenie povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív (Ú. v. EÚ L, 2025/305, 31.3.2025), gestori: MF SR, NBS,
-rozhodnutie Rady z 29. júna 1998 o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi ohľadom návrhu právnych predpisov (98/415/ES)
(Mimoriadne vydanie Ú. v. , kap. 01/zv. 01; Ú. v. ES L 189, 3.7.1998) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS.
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-452/04, Fidium Finanz AG proti Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht, [2006],
Výrok rozhodnutia:
Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej členský štát na výkon činnosti poskytovania úverov v rámci podnikateľskej činnosti na jeho území spoločnosťou usadenou v treťom štáte vyžaduje predchádzajúce povolenie a podľa ktorej sa takéto povolenie musí zamietnuť najmä vtedy, ak uvedená spoločnosť nemá svoje ústredie alebo pobočku na tomto území, zasahuje prevažne do výkonu slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 a nasl. ES. Spoločnosť usadená v treťom štáte sa nemôže odvolávať na tieto ustanovenia.
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-52/17, VTB Bank (Austria) AG proti Finanzmarktaufsichtsbehörde, [2018].
29
Výrok rozhodnutia:
1. Článok 64 a článok 65 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ako aj článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 úverovej inštitúcii automaticky ukladajú zrážkové úroky, hoci táto inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 tohto nariadenia, ktoré jej umožňujú prekročiť uvedené limity.
2. Článok 48 ods. 3 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle tohto ustanovenia nemožno postup vo veci dohľadu považovať za formálne začatý, ani keď úverová inštitúcia oznámi vnútroštátnemu orgánu dohľadu prekročenie limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, ani keď tento orgán prijal rozhodnutie v paralelnom konaní týkajúcom sa podobných porušení.
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-594/16, Enzo Buccioni proti Banca d’Italia za účasti Banca Network Investimenti SpA, [2018].
Výrok rozhodnutia:
Článok 53 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, sa vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby príslušné orgány členských štátov sprístupnili dôverné informácie osobe, ktorá o ne požiada, na účely začatia občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania zameraného na ochranu majetkových záujmov, ktoré mali byť poškodené v dôsledku začatia nútenej likvidácie úverovej inštitúcie. Žiadosť o sprístupnenie informácií sa však musí vzťahovať na informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ predložil presné a súhlasné indície nasvedčujúce tomu, že uvedené informácie sa ukazujú ako relevantné na účely občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania, ktorého predmet musí byť žiadateľom presne identifikovaný, pričom predmetné informácie sa nesmú použiť mimo takého konania. Príslušným orgánom a súdom prináleží, aby pred sprístupnením každej z požadovaných dôverných informácií zaručili rovnováhu medzi záujmom žiadateľa na disponovanie dotknutými informáciami a záujmami súvisiacimi so zachovaním dôvernosti informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.
-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-414/18, Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo proti Banca d’Italia, [2019].
30
Výrok rozhodnutia
Článok 103 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, a článok 5 ods. 1 písm. a) a f) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa majú vykladať v tom zmysle, že záväzky, ktoré výsledkom transakcií medzi bankou druhého stupňa a členmi skupiny, ktorú tvorí s družstevnými bankami, ktorým poskytuje rôzne služby bez toho, aby ich kontrolovala, a nepokrývajúce úvery poskytnuté na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu, nie vylúčené z výpočtu príspevkov do vnútroštátneho fondu na riešenie krízových situácií uvedených v tomto článku 103 ods. 2.
- rozsudok Súdneho dvora vo veci C-255/18, State Street Bank International GmbH proti Banca d’Italia za účasti Banco delle Tre Venezie SpA, [2019].
Výrok rozhodnutia
1. Pojem „zmena štatútu“ v zmysle článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa vykladať v tom zmysle, že zahŕňa takú operáciu, o akú ide vo veci samej, v súvislosti s ktorou inštitúcia prestane v priebehu roka podliehať dohľadu národného orgánu pre riešenie krízových situácií v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie s jej materskou spoločnosťou, a že v dôsledku toho táto operácia nemá vplyv na povinnosť tejto inštitúcie uhradiť všetky pravidelné príspevky splatné za príslušný príspevkový rok.
2. Článok 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej k cezhraničnému zlúčeniu inštitúcie so sídlom v členskom štáte s jej materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte a následnému zániku tejto inštitúcie došlo počas roka 2015, hoci vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií ani štátny fond neboli prvým členským štátom ešte formálne vytvorené a príspevky ešte neboli vypočítané.
3. Článok 104 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa vykladať v tom zmysle, že inštitúcia so sídlom v členskom štáte, ktorá sa zlúčila s materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte pred zavedením mimoriadneho príspevku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií prvého členského štátu, nie je povinná uhradiť tento príspevok.
31
- rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C‑775/22, C‑779/22 a C‑794/22, M.S.G., N.G.S., A.G.S. (C‑775/22), M.C.S. (C‑779/22), FSC (C‑794/22) proti Banco Santander SA, [2024].
Výrok rozhodnutia
1. Ustanovenia článku 34 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s článkom 53 ods. 1 a 3, ako aj článkom 60 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia tomu, aby po úplnom odpísaní akcií tvoriacich základné imanie úverovej inštitúcie podliehajúcej postupu riešenia krízovej situácie podali osoby, ktoré nadobudli kapitálové nástroje, ktoré boli konvertované na akcie tejto úverovej inštitúcie, pred prijatím opatrení na riešenia krízovej situácie, proti uvedenej inštitúcii alebo proti subjektu, ktorý je jej právnym nástupcom, žalobu o náhradu škody spôsobenej chybnými a nesprávnymi informáciami poskytnutými v prospekte podľa článku 6 smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/11/ES z 11. marca 2008, alebo žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní týchto kapitálových nástrojov podľa vnútroštátneho práva, ktorá vzhľadom na svoj retroaktívny účinok by viedla k vráteniu protihodnoty pôvodne nadobudnutých kapitálových nástrojov a neskôr konvertovaných na akcie, spolu s úrokmi od dátumu uzavretia tejto zmluvy.
2. Ustanovenia smernice 2014/59, najmä jej článok 34 ods. 1 písm. a) a b), ako aj jej článok 38 sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia tomu, aby po úplnom odpísaní akcií tvoriacich základné imanie úverovej inštitúcie podliehajúcej postupu riešenia krízovej situácie podali osoby, ktoré nadobudli kapitálové nástroje, ktoré boli v rámci tohto postupu konvertované na akcie tejto úverovej inštitúcie, ktoré boli následne prevedené na inú úverovú inštitúciu, proti tejto inej úverovej inštitúcii žalobu o neplatnosť zmluvy o upísaní týchto kapitálových nástrojov podľa vnútroštátneho práva, ktorá by vzhľadom na svoj retroaktívny účinok viedla k vráteniu protihodnoty uvedených kapitálových nástrojov, spolu s úrokmi od dátumu uzavretia tejto zmluvy.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2024/2994 je stanovená do 25. júna 2026.
32
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2024/1619 je stanovená do 10. januára 2026.
Uvedené opatrenia sa uplatňujú od 11. januára 2026. Členské štáty však uplatňujú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bodoch 9 a 13 od 11. januára 2027. Odchylne od tretieho pododseku tohto odseku členské štáty uplatňujú ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bode 13 tejto smernice, pokiaľ ide o články 48k a 48l smernice 2013/36/EÚ od 11. januára 2026, a so zmenami stanovenými v článku 1 bode 9 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 21c ods. 5 smernice 2013/36/EÚ, od 11. júla 2026.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2024/1174 bola stanovená do 13. novembra 2024.
Lehota účinnosti bola ustanovená od 14. novembra 2024.
Lehota na prebratie smernice (EÚ)2019/2034 v platnom znení bola stanovená do
26. júna 2021.
Lehota účinnosti bola ustanovená od 26. júna 2021 s výnimkou článku 64 bod 5, pri ktorom bola stanovená lehota do 26. marca 2020 a článku 62 bod 6, pokiaľ ide o článok 8a ods. 3 smernice 2013/36/EÚ, pri ktorom bola stanovená lehota účinnosti do 27. decembra 2020.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/878 v platnom znení bola stanovená do
28. decembra 2020. Uvedené opatrenia sa uplatňujú od 29. decembra 2020. Ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bode 21 a bode 29 písm. a), b) a c) tejto smernice, pokiaľ ide o článok 84 a článok 98 ods. 5 a 5a smernice 2013/36/EÚ, sa však uplatňujú od 28. júna 2021 a ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bodoch 52 a 53 tejto smernice, pokiaľ ide o články 141b, 141c a článok 142 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, sa uplatňujú od 1. januára 2022. Členské štáty prijmú, uverejnia a uplatňujú do 26. júna 2021 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto smernice, pokiaľ sa týkajú investičných spoločností, s výnimkou opatrení uvedených v písmene b) prvého pododseku.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/879 bola stanovená do 28. decembra 2020.
Lehota účinnosti bola ustanovená najneskôr 28. decembra 2020, okrem článku 1 bod 17 uvedenej smernice, pokiaľ ide o článok 45i ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, pri ktorom bola stanovená lehota od 1. januára 2024.
Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ v platnom znení bola stanovená do 31.
decembra 2014.
Lehota účinnosti bola ustanovená od 1. januára 2015. Ustanovenia prijaté s cieľom riadiť sa požiadavkami hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 sa uplatňujú najneskôr od 1. januára 2016.
Lehota na prebratie smernice (EÚ)2019/2162 v platnom znení bola stanovená do
8. júla 2021.
Lehota účinnosti bola ustanovená od 8. júla 2022.
Lehota účinnosti článkov 1, 2 a 3 smernice 2011/89/EÚ bola stanovená do 10. júna
2013, okrem článku 2 bod 23, ako aj článku 2 bod 1 a bod 2 písm. a) v rozsahu, v akom tieto ustanovenia menia a dopĺňajú článok 1, článok 2 ods. 4, 5a a 16 a článok 3 ods. 2 smernice 2002/87/ES s ohľadom na správcov alternatívnych investičných fondov, pri
33
ktorých bola stanovená lehota účinnosti do 22. júla 2013. Lehota účinnosti pre článok 4 bola ustanovená od 10. júna 2023.
b)Proti SR začala Európska komisia konanie o porušení povinnosti zaslaním formálneho oznámenia:
- konanie č. INF(2024)2186 v súvislosti s chýbajúcou transpozíciou nariadenia (EÚ) 2022/2036 (novelizácia smernice 2014/59/EÚ),
- konanie č. INF(2025)0108 v súvislosti s chýbajúcou transpozíciou smernice (EÚ) 2024/1174.
c)Smernica 2014/59/EÚ v platnom znení bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z.
o riešení krízových situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2019/878 v platnom znení bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2015 z 31. marca 2015 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu v znení neskorších predpisov, do opatrenia Národnej banky Slovenska č. 6/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2019/2034 v platnom znení bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení
34
krízových situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2015 z 31. marca 2015 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu v znení neskorších predpisov a do opatrenia Národnej banky Slovenska č. 18/2008 z 28. októbra 2008 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a likvidity pobočiek zahraničných bánk a o zmene opatrenia Národnej banky Slovenska 11/2007 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a na štatistické účely v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2024/1619 bude prebratá do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2015 z 31. marca 2015 o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu v znení neskorších predpisov, opatrenia Národnej banky Slovenska č. 6/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách v znení neskorších predpisov, opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2024/2994 bude prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2024/1174 bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových
situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2019/2162 v platnom znení bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej
35
banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a do opatrenia Národnej banky Slovenska č. 16/2014 z 2. septembra 2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2019/879 bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových
situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2011/89/EÚ do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a)čiastočne.
Smernica (EÚ) 2024/1619 obsahuje nielen rámcové pravidlá, ale aj veľmi technické
ustanovenia (napr. metodika identifikácie rizík), ktoré je vhodnejšie upraviť v sekundárnych právnych predpisoch. Z tohto dôvodu sa takéto ustanovenia transponujú do opatrení Národnej banky Slovenska, ktoré je možné jednoduchšie a rýchlejšie meniť ako zákon, najmä ak sa menia technické štandardy na úrovni alebo sa zavedú nové odporúčania Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Rovnako sa postupovalo aj pri transpozícii smernice 2013/36/EÚ, ktorú smernica (EÚ) 2024/1619 novelizuje. Národná banka Slovenska na týchto opatreniach v súčasnosti pracuje a termín účinnosti týchto opatrení je v súlade s transpozíciou smernice (EÚ) 2024/1619 navrhnutý na 11. januára 2026. Prijatím týchto opatrení Národnej banky Slovenska sa dosiahne úplná zhoda so smernicou (EÚ) 2024/1619, a bude tak možné vykonať notifikáciu predmetnej smernice a vykázať úplnú zlučiteľnosť.
36
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Osobitná časť
K čl. I
novela zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
K bodu 1 [§ 2 ods. 7 a 8]
V súvislosti s požiadavkou smernice CRD VI na reguláciu pobočiek z tretích krajín (t. j. krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „mimo územia členského štátu“)) je nutné upraviť definíciu zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky.
Čl. 1 bod 9 smernice CRD VI (nový čl. 21c smernice CRD) a čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (novelizovaný čl. 47 ods. 1 smernice CRD) ustanovujú, že podnik, ktorý sídlo mimo územia členského štátu, je oprávnený na území Slovenskej republiky vykonávať činnosť spočívajúcu v prijímaní vkladov od verejnosti, poskytovaní úverov a záruk len na základe bankového povolenia udeleného tejto osobe Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) a len za predpokladu, že si na tento účel zriadi v Slovenskej republike svoju pobočku. Rovnaká požiadavka platí aj pre osobu so sídlom mimo územia členského štátu, ktorá by sa v Európskej únii (ďalej len „EÚ“) považovala za úverovú inštitúciu alebo spĺňal kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bodu 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení (ďalej len „nariadenie CRR“) alebo prijímala vklady.
To znamená, že zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu, ktorou na účely zákona o bankách je
-zahraničná banka (úverová inštitúcia) so sídlom mimo územia členského štátu,
-osoba so sídlom mimo územia členského štátu, ktorá poskytuje úvery a záruky alebo ktorá spĺňa kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia CRR a ktorá by sa považovala za úverovú inštitúciu, ak by táto osoba mala sídlo v členskom štáte, alebo
-osoba so sídlom mimo územia členského štátu, ktorá prijíma vklady,
môže v Slovenskej republike vykonávať určité bankové činnosti podľa § 2 ods. 2, len na základe bankového povolenia udeleného tejto zahraničnej banke so sídlom mimo územia členského štátu NBS a len za predpokladu, že si na tento účel zriadi v Slovenskej republike svoju pobočku.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zahraničné banky, ktoré majú sídlo v členskom štáte a ktoré majú bankové povolenie od príslušného orgánu v domovskom členskom štáte, môžu na území Slovenskej republiky poskytovať príslušné bankové činnosti v súlade s § 11 ods. 1 alebo 2 na základe princípu jednej licencie.
Takisto sa spresňuje, že zahraničnej banky z tretej krajiny nemožno udeliť povolenie podľa § 8 pre jej pobočku na vykonávanie bankovej činnosti podľa § 2 ods. 2 písm. m) a o) q). Teda pobočka zahraničnej banky z tretej krajiny nesmie v Slovenskej republike
37
-vykonávať funkciu depozitára podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
-vydávať tokeny elektronických peňazí, tokeny naviazané na aktíva, ani poskytovať služby kryptoaktív podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. L 150, 9.6.2023) v platnom znení.
K bodu 2 [§ 5 písm. al) až at)]
V súvislosti s transpozíciou smernice CRD VI je potrebné doplniť do zákona nové pojmy. Preto sa do § 5 dopĺňajú nové písmená al) at) obsahujúce definície nových pojmov. Prvú časť tvoria pojmy súvisiace okrem iného s pobočkami z tretích krajín (zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu, hlavný podnik). Na účely posudzovania vhodnosti osôb zo strany NBS sa dopĺňa definícia osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, definícia finančného riaditeľa a vedúceho útvaru vnútornej kontroly, pretože smernica CRD VI nanovo upravuje špecifiká fungovania útvarov vnútornej kontroly bánk. Z hľadiska aplikačnej praxe je dôležité, že definícia osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu definuje funkciu (pôsobnosť), ktorú príslušná osoba vykonáva mimo štatutárneho orgánu. V praxi však nie je vylúčené, že istá osoba bude členom štatutárneho orgánu a zároveň bude mimo tohto orgánu mať postavenie osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, najmä v prípadoch, ak je člen štatutárneho orgánu zároveň vedúcim zamestnancom podľa zákona o bankách. Požiadavky podľa zákona o bankách viažuce sa na osobu zastávajúcu kľúčovú funkciu sa potom vzťahujú na výkon práve tejto funkcie. V súčasnosti zákon používa pojem útvar vnútornej kontroly a auditu. Smernica CRD VI vymedzuje, že vnútorná kontrola musí plniť tri funkcie funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu s predpismi (funkcia compliance) a funkciu vnútorného auditu, pričom riadením každej jednej funkcie vnútornej kontroly bude poverený vedúci daného útvaru vnútornej kontroly. Nadväzuje sa tým na súčasnú úpravu obsiahnutú v Usmerneniach Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“)) o vnútornom riadení (EBA/GL/2021/05). Takisto sa v súlade s požiadavkami smernice CRD VI dopĺňa definícia kryptoaktíva a definícia klimatickej neutrality.
K bodom 3 a 4 [§ 6 ods. 7 a 8]
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s požiadavkami na nezávislosť orgánu dohľadu v § 6b. V tejto súvislosti je potrebné v celom zákone zjednotiť pojmy a zabezpečiť ich dôsledné používanie.
K bodom 5, 19, 20 a 27 [§ 6 ods. 11, § 7 ods. 4 písm. b) a c), § 7 ods. 24]
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenami v § 25 a 27 a novým § 25a.
K bodu 6 [§ 6 ods. 13]
Ustanovujú sa ďalšie subjekty, s ktorými si NBS môže vymieňať informácie v zmysle uvedeného ustanovenia, na účely zabezpečenia efektívnej spolupráce v oblasti boja proti praniu peňazí a financovania terorizmu. Okrem novozriadeného Orgánu pre boj proti praniu peňazí a financovanie terorizmu, ktorý je zriadený na základe Nariadenia Európskeho parlamentu
38
a Rady z 31. mája 2024, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. L, 2024/1620, 19.6.2024 ) sa dopĺňajú aj orgány iných členských štátov zodpovedných za dohľad v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Na poskytovanie informácií podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
K bodu 7 [§ 6 ods. 13 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu, doplnenie odkazu na príslušné ustanovenia nariadenia CRR, ktoré obsahujú definíciu konsolidovaného základu a konsolidovanej situácie.
K bodu 8 [§ 6 ods. 30 písm. j) až m)]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 35 smernice CRD VI, ktorý mení čl. 98 ods. 1 písm. k) a čl. 98 ods. 9 a 10 smernice CRD. Zavádza sa povinnosť NBS v rámci preskúmavania a hodnotenia preskúmavať a vyhodnocovať rozsah, v akom banka zaviedla vhodné politiky a operačné opatrenia súvisiace s kvantifikovateľnými cieľmi a čiastkovými míľnikmi stanovenými v pláne banky pre sledovanie a riešenie environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte.
V súlade s čl. 1 bod 28 smernice CRD VI, ktorým sa mení čl. 87a ods. 4 smernice CRD, je NBS povinná vyhodnocovať v rámci procesu preskúmavania a vyhodnocovania aj spoľahlivosť plánov banky pre sledovanie a riešenie environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Novými písmenami k) m) sa transponujú ustanovenia čl. 1 bod 35 písm. b) smernice CRD VI (doplnenie nových odsekov 9 a 10 v čl. 98 smernice CRD), ktorými sa ustanovuje povinnosť NBS preskúmavať a vyhodnocovať postupy banky v oblasti správy a riadenia a riadenia rizík za účelom riešenia environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia vrátane expozícií banky voči týmto rizikám v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, ale aj rizík, ktoré sa týkajú expozícií banky voči kryptoaktívam a poskytovaniu služieb súvisiacich s kryptoaktívami. Podľa dotknutých ustanovení NBS sleduje a posudzuje prístup banky k riadeniu environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia, vrátane ich plánov, pričom zohľadniť aj ponuku produktov v oblasti udržateľného rozvoja, politiku banky, jej ciele a obmedzenia súvisiace s udržateľnosťou.
K bodu 9 [§ 6 ods. 31 písm. d)]
Vypúšťajú sa prahové hodnoty obsiahnuté v predmetnom ustanovení v súvislosti so zmenami zavedenými smernicou CRD V.
K bodu 10 [§ 6 ods. 39 až 45]
Odsekom 39 sa transponuje čl. 1 bod 34 smernice CRD VI, ktorým sa mení čl. 97 ods. 4 druhý pododsek CRD. Na účely uplatnenia princípu proporcionality pri procese preskúmavania a vyhodnocovania sa môže zohľadniť, či splnené všetky podmienky uvedené v nových písmenách a) až c).
39
Novým odsekom 40 sa v súlade s čl. 87 ods. 4 smernice CRD (čl. 1 bod 28 smernice CRD VI) dopĺňa pre NBS možnosť spolupracovať s príslušnými orgánmi vykonávajúcim dozor v oblasti zmeny klímy a životného prostredia.
Odsek 43 dáva NBS povinnosť posudzovať a sledovať postupy banky v oblasti environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia a rizika koncentrácie vrátane plánov banky v týchto oblastiach vypracovaných podľa § 27 ods. 17 a 20. Transponuje sa čl. 2 bod 3 smernice 2024/2994, ktorý novelizuje čl. 81 druhý pododsek smernice CRD. NBS posudzuje a sleduje vývoj postupov bánk, ktoré sa týkajú riadenia ich rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám vrátane plánov podľa odseku 23. NBS takisto sleduje pokrok dosiahnutý pri prispôsobovaní obchodných modelov bánk požiadavkám stanoveným v článku 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012.
Transpozícia nového odseku 3 v čl. 100 smernice CRD (čl. 1 bod 36 smernice CRD VI) sa vykonala doplnením nových odsekov 44 a 45 do § 6. Odsekom 44 sa ustanovuje, že banka a tretia osoba, ktorá koná vo vzťahu k banke v súvislosti so stresovým testovaním ako poradca, sa zdrží činností, ktoré môžu narušiť stresový test, ako referenčné porovnávanie, vzájomná výmena informácií, dohoda o spoločnom postupe alebo optimalizácia podávaných podkladov pre stresové testy. Odsek 45 oprávňuje NBS zhromažďovať informácie a uskutočňovať šetrenia, ktoré nevyhnutné na odhalenie činností, ktoré spôsobilé narušiť stresové testovanie podľa odseku 44.
V tejto súvislosti je vhodné zmieniť aj nový čl. 100 ods. 4 smernice CRD (čl. 1 bod 36 smernice CRD VI), ktorý ukladá EBA, Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“), aby prostredníctvom spoločného výboru ustanoveného podľa článku 54 príslušných nariadení, ktorými boli tieto orgány zriadené, vypracovali všeobecné pokyny na zaistenie konzistencie, dlhodobých hľadísk a spoločných noriem pre metodiky hodnotení stresového testovania environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia. Tieto pokyny tento spoločný výbor uverejniť do 10. januára 2026.
K bodom 11 až 15 [§ 6a ods. 1 až 7]
Navrhované zmeny v § 6a transponujú čl. 78 ods. 1, 3 a 5 smernice CRD. Dopĺňajú sa ďalšie prístupy, pri ktorých budú banky v rámci dohľadu nad internými prístupmi k výpočtu kapitálových požiadaviek podávať správy o výsledkoch výpočtov svojich prístupov pre expozície alebo transakcie, ktoré sú zahrnuté v referenčných portfóliách.
K bodu 16 [§ 6b]
Smernica CRD VI explicitne upravuje, ako majú členské štáty zaistiť nezávislosť orgánov dohľadu nad bankovníctvom, aby ich zamestnanci a členovia ich riadiacich orgánov nepodliehali politickému a hospodárskemu vplyvu. Stanovuje minimálne požiadavky na predchádzanie konfliktu záujmov a obmedzenie javu „otáčavých dverí“, pričom smernica stanovuje dobu obmedzenia, zákaz obchodovania s nástrojmi vydanými dohliadanými subjektmi a maximálnu dĺžku funkčného obdobia príslušných členov riadiacich orgánov príslušných orgánov. Nezávislosť NBS ako orgánu dohľadu nad finančným trhom je samozrejme zaistená v súčasnosti (napr. čl. 56 Ústavy Slovenskej republiky, vymedzenie pôsobnosti a nezávislosti v zákone č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska), avšak smernica CRD VI konkretizuje spôsoby, akými byť splnená táto požiadavka porovnateľným spôsobom v celej v oblasti obozretného podnikania v bankovníctve. Nový článok 4a
40
smernice CRD VI sa týka nezávislosti orgánov dohľadu nad úverovými inštitúciami, tzn. bankami, preto bol do zákona o bankách pridaný nový § 6b, ktorý sa týka len dohľadu nad časťou finančného trhu – dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk.
Nový § 6b zaistiť, aby sa pri zamestnancoch NBS, ktorí sa podieľajú na výkone dohľadu nad úverovými inštitúciami, predchádzalo konfliktu záujmov.
V odseku 1 v súlade s čl. 1 bod 4 smernice CRD VI (nový čl. 4a ods. 1 smernice CRD) presne vymedzené osoby, pri ktorých musí byť zabezpečená požadovaná nezávislosť a objektívnosť výkonu dohľadu a na ktoré sa vzťahujú požiadavky podľa § 6b. Je to jednak vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom zodpovedajúci za oblasť obozretného podnikania v bankovníctve, ktorý je zároveň členom najvyššieho riadiaceho orgánu NBS Bankovej rady, pričom nie je guvernérom; požiadavky podľa § 6b sa tak vzťahujú len na takéhoto člena Bankovej rady NBS. Druhou kategóriou zamestnanci NBS, ktorí vykonávajú dohľad v oblasti obozretného podnikania v bankovníctve. Ide teda o užšie vymedzenú množinu zamestnancov NBS, ktorých činnosť je spojená s úlohou NBS ako príslušného orgánu podľa čl. 4 smernice CRD (tzn. NBS v jej funkcii orgánu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk).
Odsekom 2 sa ustanovuje maximálne 14 ročné funkčné obdobie pre vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom zodpovedajúceho za oblasť obozretného podnikania v bankovníctve, ktorý je zároveň členom Bankovej rady a ktorý nie je guvernérom. V kontexte prechodného ustanovenia § 122yk sa obmedzenie dĺžky trvania funkčného obdobia bude aplikovať na vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom zodpovedajúceho za oblasť obozretného podnikania v bankovníctve, ktorý je zároveň členom Bankovej rady a ktorý nie je guvernérom, ktorý bude menovaný do funkcie po 11.januári 2026.
Transpozícia čl. 1 bod 4 smernice CRD VI (čl. 4a ods. 2 smernice CRD) je vykonaná odsekom 3. Upravuje sa, aby NBS zverejňovala dôvody odvolania vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom zodpovedajúceho za oblasť obozretného podnikania v bankovníctve, ktorý je zároveň členom Bankovej rady a ktorý nie je guvernérom, v prípade, ak prestane spĺňať zákonné kritériá.
Odsek 4 ukladá povinnosť zamestnancom NBS, ktorí sa podieľajú na dohľade nad bankami a pobočkami zahraničných bánk, predložiť vyhlásenie, ktoré obsahuje informácie o cenných papieroch, ktoré tieto osoby vlastnia a toto vlastníctvo by mohlo vyvolať obavy z konfliktu záujmov. Cieľom ustanovenia je predísť situáciám, kedy by vlastníctvo určitých cenných papierov mohlo ovplyvniť objektivitu a nestrannosť zamestnancov pri plnení ich povinností v rámci dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk.
V odseku 5 sa ustanovuje, že vyhlásenie podľa odseku 4 sa podáva ku dňu predchádzajúcemu dňu, kedy sa táto osoba stala vedúcim zamestnancom útvaru dohľadu nad finančným trhom zodpovedajúci za oblasť obozretného podnikania v bankovníctve, ktorý je zároveň členom najvyššieho riadiaceho orgánu NBS Bankovej rady, pričom nie je guvernérom. Zamestnanec NBS podáva vyhlásenie ku dňu predchádzajúcemu vzniku jeho pracovného pomeru na pracovnej pozícii v rámci ktorej vykonáva dohľad nad bankami a pobočkami zahraničných bánk. Ak je zamestnanec NBS v rámci NBS preradený na takúto pozíciu, vyhlásenie sa podáva ku dňu predchádzajúcemu jeho preradeniu na takúto pozíciu. Následne sa vyhlásenie podáva pravidelne každoročne vždy za predchádzajúci kalendárny rok. Zaistí sa tak priebežná kontrola možného konfliktu záujmov.
Ustanovenie odseku 6 v súlade s čl. bodom 4 smernice CRD VI (čl. 4a ods. 3 písm. a) smernice CRD) zakazuje príslušným zamestnancom NBS, ktorí sa podieľajú na dohľade nad bankami a pobočkami zahraničných bánk, obchodovanie s vybranými finančnými nástrojmi. Tým sa
41
dosiahne cieľ posilnenia prevencie konfliktu záujmov príslušných zamestnancov NBS. Obmedzenie podľa odseku 6 sa týka len samotného obchodovania s finančnými nástrojmi, a teda príslušní zamestnanci NBS nemajú zakázané inak využívať tieto finančné nástroje, pokiaľ sa nejedná o obchodovanie (trading) v pravom slova zmysle.
Odsek 7 ustanovuje výnimky zo zákazu obchodovania s vybranými finančnými nástrojmi podľa odseku 6, aby boli proporcionálne upravené aj práva príslušných zamestnancov NBS. Prvá výnimka v písmene a) sa vzťahuje na situácie, kedy finančné nástroje spravované treťou stranou v rámci poskytovania investičnej služby riadenia portfólia, pričom títo príslušní zamestnanci nemôžu žiadnym spôsobom zasahovať do riadenia portfólia. Druhá výnimka umožňuje investovanie v subjektoch kolektívneho investovania. Obe výnimky platia za podmienky, že tieto iné subjekty neinvestujú prevažne do nástrojov, na ktoré sa vzťahuje zákaz obchodovania podľa ods. 6 písm. a) až e).
Podľa odsekov 8 a 9, ktoré transpozíciou čl. 4a ods. 8 smernice CRD, NBS môže od dotknutého zamestnanca požadovať, aby predal alebo inak scudzil finančný nástroj, ak vlastníctvo takéhoto finančného nástroja vedie ku konfliktu záujmov. Toto oprávnenie NBS patrí pre finančné nástroje podľa odseku 6, ktoré dotknutý zamestnanec vlastnil alebo boli v jeho oprávnenej držbe pred vymenovaním do funkcie alebo pred vznikom pracovného pomeru alebo pred jeho preradením na pracovnú pozíciu, na ktorej sa podieľa na dohľade nad bankami a pobočkami zahraničných bánk, ako aj pre finančné nástroje, ktoré dotknutý zamestnanec nadobudol počas trvania svojho výkonu funkcie alebo zamestnania v NBS. Cieľom ustanovenia je, aby sa dotknutí zamestnanci NBS nedostávali do situácie, kedy by ich osobné finančné záujmy mohli kolidovať s požiadavkou ich nezávislosti, čo je kľúčové pre predchádzanie konfliktu záujmov a udržania dôveryhodnosti orgánu dohľadu.
Obdobne ustanovením odseku 10 sa upravuje, že NBS môže povoliť na základe žiadosti dotknutého zamestnanca predaj alebo iné scudzenie finančného nástroja, ktorý tento zamestnanec vlastnil alebo boli v jeho oprávnenej držbe pred vymenovaním do funkcie alebo pred vznikom pracovného pomeru alebo pred jeho preradením na pracovnú pozíciu, na ktorej sa podieľa na dohľade nad bankami a pobočkami zahraničných bánk. Tento postup umožňuje flexibilitu pri zohľadnení individuálnych situácií zamestnancov (napr. potreba reagovať na určitú životnú situáciu) bez toho, aby bola ohrozená celková integrita činnosti dohľadu.
Odsek 11 ustanovuje povinnosť pre príslušných zamestnancov NBS, zdržať sa počas určitého obdobia (doby obmedzenia) po ukončení zapojenia do výkonu dohľadu v oblasti obozretného podnikania v bankovníctve akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla viesť ku konfliktu záujmov. Jedná sa o zákaz uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov alebo zmlúv o poskytovaní odborných činností alebo vykonávania zárobkovej činnosti alebo funkcie s presne vymedzenými spoločnosťami alebo osobami. Ide tu nielen o banky, do ktorých výkonu dohľadu a rozhodovania v rámci výkonu dohľadu bol tento zamestnanec priamo zapojený, ale rozširuje sa aj na ich materské, dcérske alebo pridružené spoločnosti. Zákaz sa vzťahuje aj na osoby, ktoré vo vzťahu k NBS presadzujú alebo hája určité záujmy vo veciach, za ktoré bol príslušný zamestnanec pri výkone svojej práce zodpovedný.
Odsek 12 ustanovuje začiatok plynutia doby obmedzenia. Odsek 13 ustanovuje minimálnu dĺžku doby obmedzenia. Pre vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom zodpovedajúceho za oblasť obozretného podnikania v bankovníctve, ktorý je zároveň členom Bankovej rady a ktorý nie je guvernérom, je táto doba obmedzenia ustanovená na 12 mesiacov, čo reflektuje jeho vysokú úroveň zodpovednosti a potenciálny prístup k citlivým informáciám. Pre zamestnanca NBS, ktorý vykonáva dohľad, je to najmenej 6 mesiacov, čo zabezpečuje dostatočnú ochranu pred konfliktom záujmov a nie je zároveň neprimerane reštriktívne.
42
V súlade s čl. 1 bod 4 CRD VI (čl. 4a ods. 4 štvrtou vetou smernice CRD) odsek 14 ustanovuje minimálnu dobu obmedzenia v trvaní tri mesiace, ak ide o osoby, ktoré vo vzťahu k NBS presadzujú alebo hája záujmy vo veciach, za ktoré bol príslušný zamestnanec pri výkone svojej práce zodpovedný.
Odsekom 15 sa transponuje čl. 1 bod 4 smernice CRD VI (čl. 4a ods. 4 druhý pododsek CRD), ktorý umožňuje NBS uplatniť dobu obmedzenia aj ak sa jedná o priameho konkurenta banky, do ktorej výkonu dohľadu a rozhodovania v rámci výkonu dohľadu boli príslušné osoby priamo zapojené, vrátane jej priamych alebo nepriamych materských, dcérskych alebo pridružených spoločností. V takomto prípade doba obmedzenia vedúcemu zamestnancovi útvaru dohľadu nad finančným trhom zodpovedajúceho za oblasť obozretného podnikania v bankovníctve, ktorý je zároveň členom Bankovej rady a ktorý nie je guvernérom, trvá najmenej šesť mesiacov, a zamestnancovi NBS, ktorý vykonáva dohľad, najmenej tri mesiace.
Podľa čl. 1 bod 4 smernice CRD VI (čl. 4a ods. 5 smernice CRD), ktorý je transponovaný do odseku 16, NBS môže zamestnancovi NBS, ktorý vykonáva dohľad, skrátiť dobu obmedzenia na tri mesiace, ak by dlhšie obdobie mohlo neprimerane obmedziť schopnosť NBS prijímať nových zamestnancov s potrebnými zručnosťami alebo by sa preukázalo, že doba obmedzenia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo osobitnými predpismi (napríklad dochádzalo by k obmedzeniu práva na podnikanie).
Odsek 17 ukladá NBS povinnosť prijať opatrenia, aby príslušní zamestnanci nemali po ukončení svojej priamej účasti na dohľade a počas celého trvania doby obmedzenia prístup k dôverným a citlivým informáciám. Tým sa znižuje riziko, že by tieto osoby mohli využiť získané informácie na svoj osobný prospech, čo by mohlo ohroziť dôveryhodnosť NBS.
Odsek 18 reflektuje požiadavku čl. 1 bod 4 smernice CRD VI (čl. 4a ods. 6 smernice CRD), aby počas trvania doby obmedzenia, keď zároveň príslušní zamestnanci nie v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom obdobnom vzťahu s NBS, mali nárok na peňažnú náhradu. Účelom je ich kompenzácia za to, že sa na určité obdobie nemôžu zamestnať u subjektov, v súvislosti s ktorými sa uplatňujú uvedené obmedzenia. Nárok na peňažnú náhradu majú tieto osoby po splnení taxatívnych podmienok. Výška peňažnej náhrady sa určuje podľa Zákonníka práce.
K bodom 17, 21 až 25 [§ 7 ods. 2 písm. e), § 7 ods. 14]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 30 smernice CRD VI (čl. 91a ods. 1 smernice CRD), ktorý vyžaduje, aby osoba zastávajúca kľúčovú funkciu v banke podliehala prísnym požiadavkám na jej dôveryhodnosť a odborné znalosti. Znenie § 7 ods. 14 sa upravuje v nadväznosti na zavedenie novej definície pojmu osôb zastávajúcich kľúčové funkcie v § 5 písm. an) s cieľom zjednotenia terminológie. Zároveň sa dopĺňa požiadavka na osoby pôsobiace v kľúčových funkciách, podľa ktorej musia tieto disponovať odbornou spôsobilosťou v oblastiach, v ktorých majú pôsobiť, nakoľko uvedené osoby riadia príslušnú oblasť na dennej báze, a preto je opodstatnené, aby disponovali aj odbornou spôsobilosťou vo zverenej oblasti. Z dôvodu neskoršej účinnosti pre úpravy súvisiace s pobočkami zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu je potrebné vykonať príslušné legislatívno-technické úpravy.
K bodu 18 [§ 7 ods. 2 písm. q)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novými funkciami útvaru vnútornej kontroly a zmenou názvu útvaru vnútornej kontroly.
43
K bodu 26 [§ 7 ods. 21]
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s povolením podľa § 8 pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
K bodu 28 [§ 7b ods. 1]
V súlade s čl. 8a ods. 1 písm. b) smernice CRD sa spresňuje okruh osôb zahrnutých do výpočtu priemeru hodnoty celkových aktív pre určenie obchodníka s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje povinnosť žiadať o bankové povolenie. Ak je obchodník s cennými papiermi súčasťou skupiny, ktorá konsoliduje v EÚ, tak do výpočtu zahrnuté aj všetky jeho pobočky a dcérske spoločnosti usadené aj v iných ako členských štátoch.
K bodu 29 [§ 7b ods. 3]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v § 63.
K bodu 30 [§ 7b ods. 4 až 6]
Odseky 4 6 transponujú nové ustanovenia čl. 1 bod 5 písm. b) smernice CRD VI (čl. 8a ods. 3a CRD), ktorým sa zavádza nová možnosť udeliť obchodníkovi s cennými papiermi výnimku z povinnosti získať bankové povolenie. Túto výnimku je oprávnená udeliť NBS, ktorá na základe žiadosti obchodníka s cennými papiermi o udelenie tejto výnimky, posúdi splnenie kritérií uvedených v odseku 5. Na základe čl. 8a ods. 7 smernice CRD vydá Európska Komisia v prenesenej právomoci regulačný technický predpis vypracovaný EBA, ktorý upresní kritériá, ktorá je potrebné pri posudzovanie takejto žiadosti o výnimku zohľadniť. NBS v rámci posudzovania žiadosti o výnimku vyplýva povinnosť oznámiť EBA, že obchodník s cennými papiermi podal žiadosť o výnimku. EBA je v súlade s čl. 8a ods. 3 smernice CRD povinná sa k tejto žiadosti vyjadriť do jedného mesiaca. Toto stanovisko EBA NBS zohľadní v svojom rozhodnutí. Následne je NBS povinná vysporiadať sa so stanoviskom EBA pri svojom rozhodnutí o výnimke. Ak sa NBS v svojom rozhodnutí odchýli od stanoviska EBA, NBS je povinná v rozhodnutí uviesť dôvody tohto odchýlenia. K rozhodnutiu o výnimke sa viaže povinnosť NBS pravidelne – každé 3 roky ho preskúmať.
K bodu 31 [§ 8]
V novelizačných bodoch 33 a 34 sa upravujú požiadavky na reguláciu pobočiek z tretích krajín súlade s ustanoveniami smernice CRD. Ustanovenie § 8 ods. 1 je transpozíciou čl. 1 bod 9 smernice CRD VI (čl. 21c smernice CRD) a čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 47 ods. 1 a čl. 48c ods. 1 smernice CRD) a zakotvuje že zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu je oprávnená vykonávať bankové činnosti okrem funkcie depozitára a činnosti spojené s kryptoaktívami len na základe bankového povolenia udeleného tejto osobe NBS a len za predpokladu, že si na tento účel zriadi v Slovenskej republike svoju pobočku. Zároveň sa v odseku 1 ustanovuje, že žiadosť o udelenie bankového povolenia predkladá NBS zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu.
V odseku 2 v súlade s čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48c ods. 4 a čl. 48d ods. 1 smernice CRD) explicitne vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené na udelenie bankového povolenia pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu. Musia byť
44
splnené požiadavky na kapitálovú vybavenosť, na likviditu, na vedenie účtovníctva a obchodnej dokumentácie, ako aj požiadavky na riadiaci a kontrolný systém. Pre udelenie povolenia musia byť ďalej splnené niektoré ďalšie podmienky, ktoré umožňujú spoluprácu NBS s orgánom dohľadu zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, ako aj absencia dôvodného podozrenia, že by pobočka mohla byť použitá k legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu alebo k jeho uľahčeniu. Na tento účel podľa odseku 4 NBS vedie konzultácie s finančnou spravodajskou jednotkou, ktorá je povinná na žiadosť NBS a v lehote určenej NBS vydať písomné potvrdenie o príslušných skutočnostiach. Súčasne hlavný podnik alebo jeho skupina musí spĺňať prudenciálne požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú podľa právnych predpisov iného ako členského štátu a nie je dôvodné podozrenie, že tieto požiadavky nespĺňajú alebo ich porušia v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov.
Podľa odseku 3 v súlade s čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48c ods. 3 smernice CRD) sa súčasne so žiadosťou predkladá obchodný plán, ktorý chce zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu prostredníctvom svojej pobočky vykonávať, organizačnú štruktúru pobočky a popis riadiaceho a kontrolného systému pobočky.
Odsek 5, ktorý transponuje čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48c ods. 4 písm. d) smernice CRD), obsahuje explicitný zákaz vykonávať povolenú činnosť cezhranične, pričom výnimkou je poskytovanie služieb na základe vlastného podnetu klienta alebo protistrany alebo uskutočňovanie transakcií v rámci vnútroskupinového financovania. Tento zákaz musí byť výslovne uvedený v udelenom povolení.
Transpozícia čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48c ods. 2 smernice CRD) je vykonaná odsekom 6. Ukladá sa ním povinnosť NBS ešte pred začatím činnosti zahraničnej banky z iného ako členského štátu prostredníctvom svojej pobočky usilovať sa o uzatvorenie dohody s príslušným orgánom dohľadu v inom ako členskom štáte o spolupráci pri výkone dohľadu nad touto pobočkou. Cieľom je uľahčiť vzájomnú výmenu informácií a koordináciu v prípade krízových situácií. Povinnosť NBS využívať k danému účelu vzorové dohody vypracované EBA zaisťuje, že tieto dohody budú v súlade s európskymi štandardmi. Odsekom 7 sa vyžaduje, aby NBS bezodkladne informovala EBA o uzatvorení každej dohody s príslušným orgánom dohľadu mimo územia členského štátu.
Odsek 8 explicitne ustanovuje, že žiadosť o povolenie sa zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú z podmienok podľa odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu.
V odseku 9 sa ustanovuje, čo musí pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu preukázať ešte pred začatím vykonávania povolených bankových činností, čo NBS potvrdí (odsek 10). na základe tohto písomného oznámenia NBS môže táto pobočka začať vykonávať povolené bankové činnosti. Pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu musí dodržiavať podmienky podľa odsekov 2 a 3 počas celej doby platnosti bankového povolenia.
Odsekom 14 sa splnomocňuje NBS na vydanie opatrenia, ktoré presnejšie upraví náležitosti žiadosti o udelenie povolenia vrátane dokladov prikladaných k žiadosti, ako aj podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a 3 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok.
K bodu 30 [§ 8a až 8q]
K § 8a
Ustanovenia § 8a riešia výnimky z povinnosti zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu žiadať bankové povolenie na výkon bankových činností pre svoju pobočku.
45
Odsek 1 transponuje čl. 1 bod 9 a 13 smernice CRD VI (čl. 21c ods. 4 a čl. 47 ods. 2 smernice CRD), podľa ktorého zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu, nemusí žiadať o bankovú licenciu podľa § 8 ods. 1, ak v Slovenskej republike poskytuje investičné služby a činnosti podľa § 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z. z.“), pričom v úzkej súvislosti s nimi vykonáva činnosti prijímania vkladov alebo poskytovania úverov. Takáto zahraničná banka sa riadi príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z. z.
Transpozícia čl. 1 bod 9 smernice CRD VI (čl. 21c ods. 2 prvý pododsek smernice CRD) je vykonaná odsekom 2, ktorý umožňuje zahraničnej banke so sídlom mimo územia členského štátu poskytovať služby spočívajúce v prijímaní vkladov, poskytovaní úverov alebo záruk bez bankovej licencie. Bez licencie môžu byť tieto služby poskytnuté len za podmienok, že protistrana sídlo v členskom štáte a jedná sa o oprávnenú protistranu, profesionálneho alebo neprofesionálneho klienta podľa zákona č. 566/2001 Z. z., a to len v situácii, kedy iniciatíva týkajúca sa poskytnutia danej služby vychádza z podnetu samotnej protistrany. Ak však takáto zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu získava potenciálnych zákazníkov v Slovenskej republike alebo v Slovenskej republike propaguje, alebo inzeruje svoje služby, nepovažuje sa poskytnutie služby za službu poskytovanú výhradne z vlastného podnetu protistrany. Nezáleží pritom, či klienti v SR získavaní, resp. služby v SR propagované priamo zahraničnou bankou so sídlom mimo územia členského štátu alebo prostredníctvom inej osoby konajúcej v mene tejto zahraničnej banky, alebo prostredníctvom osoby, ktorá úzku väzbu na túto zahraničnú banku. Takisto nezáleží ani na použitom komunikačnom prostriedku (tlačené správy, reklama na internete, brožúry, telefonáty, osobné stretnutia, umelá inteligencia). Bez bankového povolenia možno služby spočívajúce v prijímaní vkladov, poskytovaní úverov alebo záruk poskytovať aj úverovým inštitúciám. S cieľom uľahčiť vnútroskupinové poskytovanie finančných služieb je možné bez bankového povolenia poskytovať služby spočívajúce v prijímaní vkladov, poskytovaní úverov alebo záruk aj osobám, ktoré súčasťou rovnakej skupiny ako táto zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu.
Odsek 5 v súlade s čl. 1 bod 9 smernice CRD VI (čl. 21c ods. 3 smernice CRD) obmedzuje rozsah činností a služieb, ktoré môžu byť poskytované len na základe vlastného podnetu protistrany s tým, že zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu môže poskytovať len tie služby, ktoré si protistrana výslovne vyžiada, prípadne ďalšie služby, ktoré pre poskytnutie vyžiadanej služby nevyhnutné alebo s ňou úzko súvisia. Toto obmedzenie zaistiť, že zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu nebude využívať tieto výnimky z povinnosti získať bankové povolenie na nekalé obchodné praktiky alebo k poskytovaniu služieb nad rámec povolených činností.
Odsek 6 je transpozíciou čl. 1 bod 9 smernice CRD VI (čl. 21c ods. 2 druhý pododsek smernice CRD). Vymedzuje sa v ňom povinnosť predložiť NBS na jej žiadosť informácie nevyhnutné na sledovanie služieb poskytovaných na základe vlastného podnetu klienta alebo protistrany.
K § 8b
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48m smernice CRD) a upravuje sa výkon dohľadu nad pobočkou zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu. NBS sa ukladá povinnosť zahrnúť do plánov dohľadov podľa § 6 ods. 22 aj pobočky z tretích krajín pôsobiace v Slovenskej republike.
46
K § 8c
Navrhované ustanovenie je transpozíciou čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48n smernice CRD), ktorý upravuje proces preskúmavania a hodnotenia (SREP) pobočiek zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu. V odseku 1 sa ustanovuje, že NBS pri výkone dohľadu preskúma a vyhodnocuje usporiadanie, stratégie, postupy a mechanizmy pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu pre zaistenie dodržiavania povinností tejto pobočky.
Druhým odsekom sa ustanovuje povinnosť NBS vyhodnotiť na základe preskúmania podľa odseku 1, či usporiadanie, stratégie, postupy, mechanizmy, kapitálová vybavenosť a likvidita pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zabezpečujú správne riadenie, krytie významných rizík a životaschopnosť tejto pobočky.
V odseku 3 sa ustanovuje, že NBS vykonáva preskúmavanie a vyhodnocovanie podľa odsekov 1 a 2 v súlade s kritériami pre uplatňovanie zásady proporcionality podľa § 6 ods. 20 písm. c) zákona o bankách, ako aj ďalšie upresňujúce povinnosti NBS podľa toho, či ide pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zaradené do triedy 1 alebo 2.
Odsek 4 ukladá NBS povinnosť informovať EBA a finančnú spravodajskú jednotku, ak dôvodné podozrenie, že v súvislosti s pobočkou zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu dochádza alebo došlo k legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo k financovaniu terorizmu alebo k pokusom o ne. NBS povinnosť prijať opatrenia, ktoré môžu zahŕňať aj odobratie bankového povolenia.
K § 8d
Ustanovenia § 8d transponujú čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48p smernice CRD), ktoré upravujú pravidlá spolupráce medzi príslušnými orgánmi z členských štátov a kolégiami orgánov dohľadu. V odseku 1 je upravená povinnosť NBS spolupracovať pri výkone dohľadu nad pobočkou zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu alebo dcérskou inštitúciou tej istej skupiny mimo územia členského štátu s príslušnými orgánmi z členských štátov, ktoré dohliadajú na činnosť pobočiek zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu a dcérskymi inštitúciami, ktoré súčasťou tej istej skupiny z mimo územia členského štátu, a to na základe písomných dohôd o koordinácii a spolupráci uzatvorených podľa § 47 ods. 1 a § 48 ods. 3 zákona o bankách.
Odsek 2 ustanovuje, za akých podmienok je NBS členom kolégia orgánov dohľadu, ak vykonáva dohľad nad pobočkou zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zaradenej do triedy 1.
Odsek 3 ustanovuje, že NBS je vedúcim príslušným orgánom dohľadu, ak vykonáva dohľad nad podľa veľkosti aktív najväčšou pobočkou zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
Následne odseky 4 a 5 upravujú úlohy, ktoré je NBS povinná plniť v prípade, že je vedúcim príslušným orgánom dohľadu vrátane zaisťovania koordinácie a spolupráce kolégia s orgánmi dohľadu z iných ako členských štátov.
Odsek 6 upravuje situácie, ako NBS postupovať, ak je radovým členom kolégia orgánov dohľadu.
47
K § 8e
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48g smernice CRD), ktorý upravuje požiadavky týkajúce sa vnútornej správy riadenia a riadenia rizík pobočkou zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť pre pobočku zahraničnej banky zaistiť aspoň dve osoby, ktoré riadia jej činnosť a ktoré spĺňajú požiadavky na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť a disponujú dostatkom času na výkon svojich povinností vo vedúcej funkcii. Zároveň v odseku 2 sa ustanovuje, že na osoby podľa prvej vety, ako aj na členov riadiaceho výboru podľa odseku 3 a na osobu zastávajúcu kľúčovú funkciu v pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu sa primerane vzťahujú aj iné ustanovenia zákona o bankách, najmä o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Primerané použitie požiadaviek znamená, že na pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu sa nevzťahujú také ustanovenia, ktorých uplatnenie neprichádza do úvahy, lebo na rozdiel od banky nedisponuje právnou subjektivitou. Napríklad požiadavky týkajúce sa členov orgánov banky sa uplatnia na osoby vo vedení pobočky.
Odsek 3 dáva NBS právomoc požadovať, aby pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zriadila riadiaci výbor zaisťujúci primeranú správu a riadenie, ak ide o pobočku zaradenú do triedy 1.
Odsek 4 ukladá pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu povinnosť zriadiť výbor pre odmeňovanie a postupovať podľa § 23d.
Odsek 5 ustanovuje povinnosť zaistiť vhodný spôsob komunikácie pre podávanie správ štatutárnemu orgánu a dozornej rade hlavného podniku. Ide najmä o správy o významných rizikách tejto pobočky a ich riadení. Takisto sa vyžaduje zavedenie primeraných systémov a kontrolných mechanizmov v oblasti informačných a komunikačných technológií.
Odsek 6 ukladá v súlade s čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48 ods. 5 smernice CRD) pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu povinnosť sledovať a riadiť vzťahy s externými dodávateľmi a zaisťovať prístup NBS ku všetkým informáciám potrebným na výkon dohľadu nad touto pobočkou.
Čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48g ods. 6 smernice CRD) je transponovaný do odseku 7. Ak je pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zapojená do vnútroskupinových operácií alebo do nadväzujúcich operácií (tzv. back-to-back operácie), tak musí disponovať primeranými prostriedkami na identifikáciu a riadne riadenie kreditného rizika protistrany, na ktorú sú prevádzané významné riziká spojené s aktívami tejto pobočky.
Odsek 8 v súlade s čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48g ods. 7 smernice CRD) ustanovuje, že ak vykonáva určité dôležité činnosti za túto pobočku hlavný podnik, tak táto pobočka zaistí, aby boli vykonávané v súlade s vnútroskupinovými dohodami a NBS prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon dohľadu nad touto pobočkou.
Odsek 9 ustanovuje, že pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zaistí overenie plnenia požiadaviek na riadiaci a kontrolný systém nezávislým audítorom vybraným podľa § 40 zákona o bankách. Takisto sa ustanovuje, že toto overenie je dokončené predložením správy o výsledkoch tohto overenia NBS.
K § 8f
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48a smernice CRD), ktorý upravuje klasifikáciu pobočiek zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
48
V odseku 1 upravené podmienky, pri splnení ktorých sa pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu stáva pobočkou triedy 1. Pre klasifikáciu pobočky za pobočku triedy 1 postačuje splniť aspoň jednu z troch podmienok ustanovených v písmenách a) c). Ak pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu nespĺňa ani jednu z tých podmienok, stáva sa pobočkou triedy 2 (odsek 2).
Odsek 3 upravuje, že od okamihu, kedy pobočka triedy 1 nespĺňa ani jednu z podmienok ustanovených v odseku 1, považuje sa za pobočku triedy 2. Pobočka triedy 2 sa pobočkou triedy 1 stane po uplynutí 4 mesiacov, odo dňa, kedy začala spĺňať niektorú z podmienok podľa odseku 1, pričom táto podmienka musí byť splnená počas celého štvormesačného obdobia. Ak prestane spĺňať túto podmienku pred koncom štvormesačného obdobia a potom opäť túto podmienku splní, štvormesačné obdobie začína plynúť znova.
K § 8g
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48b smernice CRD), ktorý definuje podmienky pre kvalifikovanú pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
V odseku 1 sa ustanovujú 3 kumulatívne podmienky, ktorých splnenie znamená, že pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu sa považuje za kvalifikovanú pobočku. Tieto podmienky splnené, ak hlavný podnik sídlo v štáte uplatňujúcom porovnateľné prudenciálne požiadavky a požiadavky na výkon dohľadu, aké sa uplatňujú v EÚ, ak príslušný orgán dohľadu nad hlavným podnikom podlieha porovnateľným požiadavkám na mlčanlivosť podľa CRD a ďalej, ak štát sídla hlavného podniku nie je uvedený na zozname vysokorizikových štátov v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. L 254, 20.9.2016) v platnom znení.
Odsek 2 ustanovuje, že NBS po doručení žiadosti o bankové povolenie pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu posúdi podmienky podľa odseku 1 za účelom zistenia, či ide o pobočku triedy 1, alebo triedy 2.
Odsek 3 upravuje, že prvé dve podmienky podľa odseku 1 sa považujú za splnené, ak dotknutý štát mimo územia členského štátu eviduje EBA v zozname tretích krajín a ich orgánov.
V odseku 4 sa ustanovuje, že NBS požiada EK, aby posúdila bankový zákonný rámec a požiadavky mlčanlivosti dotknutého iného ako členského štátu v prípad, ak štát skutočného sídla zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu nie je uvedený v zozname podľa odseku 3 a súčasne nie je uvedený na zozname vysokorizikových štátov podľa odseku3. do rozhodnutia EK sa pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu považuje za pobočku triedy 1.
K § 8h
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48e smernice CRD), ktorý upravuje požiadavky na kapitálovú vybavenosť pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu na účely čl. 96 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES,
49
2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení. Cieľom týchto ustanovení je, aby oddelené aktíva chránili vkladateľov na úrovni pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu alebo aby zostali k dispozícii na zaplatenie pohľadávok a uspokojenie lokálnych veriteľov v prípade riešenia krízovej situácie alebo likvidácie.
V odseku 1 sa ustanovuje, že ku dňu udelenia bankového povolenia podľa § 8 musí pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu plniť požiadavku na kapitálovú vybavenosť pobočky triedy 1 aspoň vo výške 2,5% hodnoty jej záväzkov, minimálne však aspoň vo výške 10 miliónov eur, resp. ak ide o pobočku triedy 2, je to 0,5% hodnoty jej záväzkov pri minimálnej čiastke 5 miliónov eur.
Odsek 2 ustanovuje, že pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu triedy 1 alebo 2 dodržuje priebežne požiadavky na kapitálovú vybavenosť v rovnakej výške ako ku dňu udelenia bankového povolenia podľa § 8. Pritom však platí, že príslušná hodnota záväzkov, z ktorých sa vypočítava kapitálová vybavenosť, sa určí priemerom za tri bezprostredne predchádzajúce vykazovacie obdobia.
Odsek 3 ustanovuje tri druhy aktív, ktoré ľahko speňažiteľné, prostredníctvom ktorých pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu plniť požiadavky na kapitálovú vybavenosť podľa odsekov 1 a 2. Ide o hotovosť, dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami členských štátov a akéhokoľvek iné nástroje, ktoré je možné mať k dispozícii hneď a bez obmedzenia a použiť ho na krytie rizík alebo strát pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu v okamihu ich vzniku.
Odsek 4 ustanovuje povinnosť pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu uložiť aktíva, prostredníctvom ktorých sa plní požiadavka na kapitálovú vybavenosť, na viazaný účet vedený v SR v banke, ktorá nie je súčasťou tej istej skupiny ako hlavný podnik, alebo v NBS. Tieto aktíva k dispozícii výlučne na riešenie krízovej situácie tejto pobočky a na účely likvidácie tejto pobočky. Viazaný účet nemôže byť predmetom výkonu rozhodnutia.
K § 8i
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48f smernice CRD), ktorý upravuje požiadavky na likviditu pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
V odseku 1 sa ustanovujú povinnosti pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu v každom okamihu dodržiavať požiadavky na krytie likvidity udržiavaním dostatočného objemu nezaťažených a likvidných aktív na pokrytie záporných peňažných tokov minimálne počas obdobia nasledujúcich 30 dní.
Odsek 2 stanovuje povinnosť pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zaradenú do triedy 1 v každom okamihu dodržiavať požiadavky na krytie likvidity v obdobnom rozsahu, v akom sa vzťahuje na banky podľa príslušných ustanovení nariadenia CRR. Likvidné aktíva, prostredníctvom ktorých sa plní požiadavka na krytie likvidity, vedené v Slovenskej republike v banke, ktorá nie je súčasťou skupiny hlavného podniku, alebo v NBS. Tieto aktíva, ak nie použité na krytie odtoku likvidity, k dispozícii pre prípad riešenia krízovej situácie dotknutej pobočky a na účely likvidácie tejto pobočky.
Odsek 4 oprávňuje NBS rozhodnúť, že požiadavky na likviditu podľa odsekov 1 3 sa nevzťahujú na kvalifikovanú pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
50
K § 8j
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48i smernice CRD), ktorý poskytuje členským štátom právomoc nariadiť zriadenie dcérskej spoločnosti.
Odsek 1 definuje tri prípady, v ktorých môže NBS požadovať, aby zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu zriadila v SR dcérsku spoločnosť, ktorá povinnosť požiadať o vydanie bankového povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách.
V odseku 2 sa ustanovuje, že túto právomoc môže NBS využiť v rámci posúdenia systémového významu pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu podľa § 8k a 8n alebo ak odôvodní, že by tieto opatrenia neboli dostatočné na riešenie významných obáv v oblasti dohľadu.
Odsek 3 zakotvuje povinnosť NBS konzultovať pred uplatnením právomoci podľa odseku 1 EBA a príslušné orgány členských štátov, v ktorých skupina z iného ako členského štátu pôsobí prostredníctvom ďalších pobočiek zahraničných bánk z iného ako členského štátu alebo dcérskych inštitúcií.
V odseku 4 demonštratívnym spôsobom vymedzené minimálne kritériá, ktoré NBS vziať do úvahy pri posudzovaní systémového významu pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu v SR.
Odsekom 5 sa prikazuje, aby táto dcérska spoločnosť zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu prebrala na účely odseku 1 celé obchodné imanie viažuce sa k pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu vrátane podsúvahových položiek.
Cieľom tzv. subsidiarizácie pobočky so sídlom mimo územia členského štátu podľa ustanovení § 8j je za stanovených podmienok podrobiť činnosti takej pobočky plnohodnotnému bankovému dohľadu, ktorý sa vykonáva voči entite s právnou subjektivitou. Za účelom naplnenia tohto cieľa je potrebné, aby za strany zriaďovateľa pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu bola založená dcérska spoločnosť, ktorá požiada o bankové povolenie. Takáto dcérska spoločnosť je povinná nadviazať na obchodnú činnosť pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu a prevziať celé súvisiace obchodné imanie pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, vrátane podsúvahových položiek a zmluvných vzťahov. Pri udeľovaní bankového povolenia dcérskej spoločnosti zriaďovanej podľa § 8j, NBS overuje, či došlo k splneniu povinnosti podľa odseku 5.
K § 8k
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48j smernice CRD) upravujúceho problematiku systémového významu pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
V odseku 1 sa ukladá NBS povinnosť posúdiť pri výkone dohľadu nad pobočkou zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu jej systémový význam a určiť, či predstavuje významné riziká pre finančnú stabilitu alebo SR, pričom sa odkazuje na § 8j ods. 4 a § 33d ods. 4 zákona o bankách.
Odsekom 2 je stanovená hodnota 40 miliárd eur týkajúca sa objemu aktív všetkých pobočiek zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu v EÚ, ktoré súčasťou rovnakej skupiny z iného ako členského štátu, ktorej dosiahnutie v definovanom období bez započítania aktív držaných týmito pobočkami v centrálnych bankách Európskeho systému centrálnych
51
bánk (odsek 3), ktorá prináša NBS povinnosť posúdiť systémový význam pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu podľa odseku 1.
Podľa odseku 4 je NBS uložená konzultačná povinnosť voči EBA a príslušným orgánom dohľadu európskych štátov v prípade pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu patriacej do skupiny z mimo územia členského štátu, ktorá v týchto členských štátoch pobočky alebo dcérske inštitúcie. NBS týmto orgánom poskytnúť svoje odôvodnené stanovisko k systémovému významu danej pobočky pre EÚ alebo pre SR.
Odseky 5 a 6 upravujú postup vysporiadania sa s námietkami príslušných orgánov dohľadu európskych štátov, voči ktorým má NBS konzultačnú povinnosť podľa odseku 4.
V odseku 7 je ustanovená možnosť pre NBS na účely riešenia zistených rizík uložiť požiadavku na reštrukturalizáciu aktív tejto pobočky, prípadne uložiť ďalšie bližšie nešpecifikované dodatočné prudenciálne požiadavky.
V odseku 8 je ustanovené právo NBS nevyužiť žiadnu z právomocí uvedených v odseku 7 písm. a) alebo v § 8j zákona o bankách. V takom prípade je NBS povinná poskytnúť EBA a príslušným orgánom dohľadu európskych štátov stanovisko odôvodňujúce, prečo sa rozhodla uvedené právomoci neuplatniť.
K § 8l
V navrhovanom § 8l je transponovaný čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48h smernice CRD), ktorý sa týka vedenia účtovníctva a obchodnej dokumentácie pobočkou zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zaistiť vedenie účtovníctva takým spôsobom, aby obsahovalo úplné a presné záznamy a bolo tak možné sledovať všetky aktíva a záväzky zaúčtovaných touto pobočkou. Podrobnosti upraví RTS.
Odsek 2 ustanovuje, aby pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu vypracovala a uplatňovala také zásady vedenia účtovníctva, ktoré podliehajú pravidelnému preskúmaniu a aktualizácii, schvaľované štatutárnym orgánom alebo dozornou radou hlavného podniku a odôvodňujú spôsob účtovania a jeho súlad so stratégiou podnikania tejto pobočky.
Odsekmi 3 a 4 sa ustanovuje, že pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu je povinná v písomnej zmluve s audítorom zabezpečiť, aby tento overoval plnenie požiadaviek na vedenie účtovníctva vypracovával správu o overení tohto plnenia. Uvedené je zabezpečené aj ustanovením § 32 ods. 7 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite, ktoré sa príkladmo odvoláva aj na zákon o bankách.
K § 8m
V navrhovanom § 8m je transponovaný čl. 48k smernice CRD, ktorý sa týka predkladania informácií o pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
Odsek 1 ustanovuje povinnosť pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu informovať NBS o aktívach a záväzkoch vedených v účtovníctve v predpísanom členení a o dodržiavaní požiadaviek stanovených právnymi predpismi.
V odseku 2 je ustanovený rozsah informácií, ktoré má táto pobočka poskytnúť NBS.
52
Odseky 3, 5 a 6 upravujú frekvenciu predkladania týchto informácií. Pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu zaradená do triedy 1 je povinná predkladať informácie minimálne dvakrát ročne a v prípade pobočky zaradenej do triedy 2 je intenzita predkladania týchto správ aspoň raz ročne. Ak ide o kvalifikovanú pobočku, NBS môže upustiť od časti alebo všetkých požiadaviek na predkladanie informácií o hlavnom podniku, ak tieto informácie vie získať priamo od orgánu dohľadu z iného ako členského štátu.
V odseku 4 je ustanovené oprávnenie NBS ukladať pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu dodatočné požiadavky na podávanie správ, informácií, ak NBS považuje doplňujúce informácie za nevyhnutné na získanie prehľadu o činnosti, operáciách alebo finančnom zdraví tejto pobočky alebo o hlavnom podniku, prípadne na overenie, či dodržiavané právne predpisy.
K § 8n
V navrhovanom § 8n je transponovaný čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48o smernice CRD). Toto ustanovenie oprávňuje NBS uložiť pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu také opatrenia na nápravu, ktoré zaistia splnenie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a príslušnými osobitnými predpismi. Odsekom 2 je umožnené, aby NBS mohla uložiť pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu aj opatrenia na nápravu podľa § 50 a 50b zákona o bankách. Podľa odseku 3 Národná banka Slovenska zohľadňuje skutočnosti podľa § 50 ods. 30, ktoré ovplyvňujú určovanie druhu a výšky sankcie alebo opatrenia na nápravu.
K § 8o
V navrhovanom § 8o je transponovaný čl. 1 bod 13 smernice CRD VI (čl. 48d smernice CRD), ktorý sa týka odobratia bankového povolenia pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
Odseky 1 2 explicitne stanovujú situácie, pri ktorých je NBS povinná odobrať bankové povolenie udelené pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu. NBS je povinná odobrať bankové povolenie, ak pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu neplní podmienky pre udelenie povolenia, ak hlavný podnik alebo jeho skupina nespĺňajú prudenciálne požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú podľa právnych predpisov príslušného iného ako členského štátu, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že ich prestane plniť v nasledujúcich 12 mesiacoch. NBS je povinná odobrať bankové povolenie pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, ak zahraničná banka so sídlom mimo územia členského štátu stratila v štáte svojho sídla oprávnenie pôsobiť ako banka. O skutočnosti, že hlavný podnik alebo jeho skupina nespĺňa prudenciálne požiadavky alebo hrozí, že ich v nasledujúcich 12 mesiacoch poruší alebo prestane plniť, informuje pobočka zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu podľa odseku 4 bezodkladne NBS.
V odseku 3 sú uvedené situácie, kedy NBS môže odobrať bankové povolenie.
K § 8p
Odsek 1 explicitne vymenúva situácie, kedy bankové povolenie udelené pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu automaticky zaniká. Odsek 2 ukladá povinnosť zahraničnej banke so sídlom mimo územia členského štátu informovať písomne NBS
53
o konkrétnych skutočnostiach. Procesný postup podľa § 65 zákona o bankách sa primerane použije aj na pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
K § 8q
Vzhľadom na to, že platné znenie zákona o bankách obsahuje v súčasnosti povinnosti pre pobočky zahraničných bánk bez bližšej špecifikácie, či ide o pobočku zahraničnej banky z členského štátu alebo pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, je potrebné sa s týmito okolnosťami vysporiadať. Z tohto dôvodu sa v § 8q ustanovuje všeobecné pravidlo, že ak v § 8 8p sa neustanovuje inak, ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na pobočku zahraničnej banky sa obdobne vzťahujú aj na pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
K bodu 33 [§ 8m ods. 1 písm. b), § 20b ods. 2, § 50 ods. 1, 2 a 3 a § 50b ods. 1]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením novej poznámky pod čiarou v § 8b, ktorá aktualizuje poznámku pod čiarou k odkazu 46 a jej dôsledným používaním v celom zákone o bankách.
K bodom 34 až 36 [§ 9 ods. 4 a 5]
Ide o transpozíciu čl. 1 body 30 a 31 smernice CRD VI (čl. 91 ods. 1a a čl. 91a ods. 1 smernice CRD), ktorá vyžaduje, aby procedurálne pravidlá overovania odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti platili aj na osoby zastávajúce kľúčovú funkciu v banke. Zároveň sa zjednocuje terminológia v nadväznosti na zavedenie novej definície pojmu osôb zastávajúcich kľúčové funkcie v § 5 písm. ap). V kontexte požiadaviek na pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu podľa čl. 1 body 13 smernice CRD VI (čl. 48g CRD) sa ustanovuje podmienka udelenia predchádzajúceho súhlasu aj pre osobu podľa § 8e ods. 1, člena riadiaceho výboru podľa § 8e ods. 3 a osobu zastávajúcu kľúčovú funkciu v takej pobočke, pričom táto povinnosť bude účinná v súlade so smernicou CRD VI od 11. januára 2027. V tejto súvislosti je potrebné vykonať príslušné legislatívno-technické úpravy.
K bodu 37 [§ 9 ods. 7 až 22]
Doplnením nových odsekov do § 9 sa transponujú ustanovenia čl. 1 body 30 a 31 smernice CRD VI (čl. 91 a 91a smernice CRD), ktorý sa zaoberá vhodnosťou osôb (t. j. v slovenskom právnom prostredí sa vhodnosťou rozumie odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť a prípadne iné požiadavky na výkon danej funkcie) navrhovaných za členov štatutárneho orgánu, dozornej rady a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie v banke.
V súvislosti s doplnením § 7 ods. 14 o požiadavku odbornej spôsobilosti na osoby pôsobiace v kľúčových funkciách, sa v odseku 7 ustanovuje, že takáto osoba môže vykonávať funkciu len v rámci oblasti, pre ktorú jej bol udelený predchádzajúci súhlas alebo súhlas. Konkrétna oblasť, v ktorej osoba navrhovaná do kľúčovej funkcie pôsobiť, musí byť jasne identifikovaná v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo súhlasu. Preto v prípade, ak sa táto oblasť zmeniť, napr. z dôvodu organizačných alebo iných zmien, banka alebo pobočka zahraničnej banky musí požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu na novú oblasť, v ktorej má daná osoba funkciu vykonávať.
54
Požiadavka na vykonávanie interného posúdenia osôb vo vybraných funkciách bankou vyplýva z viacerých ustanovení napr. čl. 1 body 30 a 31 smernice CRD VI (článok 91 ods. 1a a 1b a článok 91a ods. 2 a 3 smernice CRD). Odsekom 8 sa ustanovuje povinnosť pre banku vyhotoviť o takomto internom posúdení písomný záznam, ktorý následne predloží NBS. Podrobnosti k požiadavke na vykonávanie interného posúdenia vyplýva aj z Usmernení EBA a ESMA EBA/GL/2021/06, ESMA35-36-2319, z ktorých vyplýva, že takéto interné posúdenie sa vykonávať pred začiatkom vykonávania funkcie, v prípade ak dôjde k zmene podmienok výkonu funkcie, pri výskyte nový skutočností majúcich vplyv na dotknutú osobu alebo výkon jej funkcie, ale aj na pravidelnej báze. Keďže v zmysle § 7 ods. 6 zákona o bankách je banka povinná dodržiavať splnenie podmienok výkonu jednotlivých funkcií počas celej doby platnosti bankového povolenia, a teda je banka primárne zodpovedná za monitoring odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti osôb pôsobiacich v dotknutých funkciách, je povinná vykonávať interné posúdenie na pravidelnej báze aj keď nenastane žiadna iná okolnosť, ktorá by zakladala povinnosť toto posúdenie vykonať. Zároveň sa stanovuje oprávnenie NBS uložiť banke povinnosť vykonať interné posúdenie a predložiť NBS záznam o internom posúdení.
Odsekom 9 sa do zákona dopĺňa, aké dokumenty je potrebné doložiť k žiadosti o predchádzajúci súhlas na vymenovanie navrhovanej osoby. Odsek 10 oprávňuje NBS požadovať aj ďalšie informácie a doklady potrebné na splnenie podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo požadovať vypočutie osoby navrhovanej do funkcie NBS, v rámci ktorého môže NBS priamo od kandidáta požadovať informácie, stanoviská, vysvetlenia a pod. Obdobný inštitút využíva aj Európska centrálna banka v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013) v platnom znení.
Odsek 11 upravuje postup NBS, ak dôvodné obavy (dozvie sa o zmene okolností, ktoré vyvolávajú pochybnosti o požiadavkách na výkon príslušnej funkcie), či navrhovaná osoba spĺňa požiadavky. Tým sa zaisťuje, aby dohľad NBS nebol závislý len na informáciách poskytnutých bankou, či ďalšími subjektmi, ale môže iniciovať aj prieskum aj na základe vlastných zistení, čo prispieva k proaktívnemu dohľadu.
Ustanovenie odseku 12 ustanovuje pravidlá a postupy pre opakované posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov štatutárneho orgánu a dozornej rady. Ustanovenie dáva NBS možnosť neuskutočňovať nové úplné posúdenie požiadaviek vzťahujúcich sa na danú osobu a funkciu, ak fakticky nedochádza k zmene v osobe člena štatutárneho orgánu alebo dozornej rady banky a tento člen nastúpil do nového funkčného obdobia a NBS nie známe žiadne nové relevantné informácie, ktoré by vyvolali pochybnosti o splnení požiadaviek (tzv. znovuzvolenie). V zmysle odseku 13 sa uvedené vzťahuje rovnako aj na osoby zastávajúce kľúčové funkcie v prípade ak pokračujú vo výkone funkcie.
Odsek 14 umožňuje NBS požiadať finančnú spravodajskú jednotku alebo orgán z iného členského štátu o konzultáciu informácií týkajúcich sa vhodnosti člena štatutárneho orgánu, dozornej rady a osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, najmä v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu. To zaistí, že pri hodnotení vhodnosti osôb budú zohľadňované aj rizikové faktory spojené s praním špinavých peňazí, čo prispeje k celkovej ochrane finančného systému. NBS sa môže takisto obrátiť aj na Orgán pre boj proti praniu peňazí a financovaniu terorizmu zriadený podľa nariadenia (EÚ) 2024/1620 a žiadať o prístup do centrálnej databázy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, ak posudzovanou osobou je cudzinec.
V odseku 16 sa zavádza nový druh konania, ktoré môže začať NBS z vlastného podnetu v prípade, ak sa dozvie o skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na odbornú spôsobilosť
55
alebo dôveryhodnosť osoby zastávajúcej kľúčovú funkciu, a to v prípade, ak v danej funkcií takáto osoba pôsobí na základe udeleného predchádzajúceho súhlasu alebo súhlasu. V doterajšej právnej úprave absentovalo oprávnenie NBS začať konanie z vlastného podnetu a efektívne riešiť nedostatky v odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti osôb vo funkciách v banke mimo prebiehajúceho konania o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo súhlasu. Bez ohľadu na to ako sa NBS dozvedela o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosť o splnení predmetných zákonných požiadaviek, toto konanie môže začať z vlastného podnetu a môže v rámci neho overovať splnenie ktorejkoľvek zákonnej požiadavky na výkon funkcie. V rámci tohto konania, v záujme efektívnosti a hospodárnosti, NBS nemusí opätovne skúmať všetky požiadavky na výkon funkcie, ale len tie, o ktorých splnení pochybnosti. Osoba zastávajúca kľúčovú funkciu, vo vzťahu ku ktorej sa overuje splnenie príslušných požiadaviek, môže zotrvať vo svojej funkcií len na základe súhlasu vydaného v konaní podľa tohto ustanovenia. Na základe článku 1 bod 31 smernice CRD VI (čl. 91a ods. 6 CRD) sa zavádza oprávnenie NBS nariadiť výmenu dotknutej osoby alebo nariadiť banke iné opatrenie na zabezpečenie splnenia požiadaviek, ak NBS v rámci konania zistí, že niektorá zo stanovených zákonných požiadaviek nie je splnená.
V odseku 15, obdobne ako v odseku 16, sa stanovuje rovnaké oprávnenie NBS začať konanie o udelenie súhlasu na pokračovanie vo funkcii v prípadoch, keď sa dozvie o skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť plnenie požiadaviek osobou zastávajúcou funkciu člena štatutárneho orgánu alebo dozornej rady.
V súlade s článkom 1 bodom 31 smernice CRD VI (čl. 91 ods. 1g CRD) sa v odseku 17 explicitne ustanovuje oprávnenie NBS začať konanie o udelenie súhlasu na pokračovanie vo funkcii v prípadoch podozrenia na porušenie alebo aj zvýšeného rizika možného porušenia zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.“).
Na základe odseku 18 v súlade s čl. 1 bodom 30 CRD VI (čl. 91 ods. 1 smernice CRD) sa pravidlá na posudzovanie vhodností osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu, dozornej rady, vedúcich zamestnancov a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a povinnosť žiadať NBS o predchádzajúci súhlas na vymenovanie týchto osôb vzťahujú aj na explicitne vymedzené subjekty.
V odseku 19, obdobne ako v odsekoch 16 a 17, sa ustanovuje rovnaké oprávnenie NBS začať konanie o udelenie súhlasu na pokračovanie vo funkcii aj vo vzťahu k osobám vo vedení pobočky zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, členov jej riadiaceho výboru, ak je zriadený, alebo osôb zastávajúcich kľúčové funkcie, ak v nej osoby v týchto funkciách pôsobia.
Ustanovenie odseku 20 stanovuje, že povinnosť podľa odseku 8 sa vzťahuje rovnako aj na pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
Odsekmi 21 22 sa zohľadňuje odložená účinnosť ustanovení týkajúcich sa pobočiek zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu.
K bodu 38 [§ 16]
V ustanovení § 16 sa pridáva odkaz na § 20 ods. 2 písm. h) zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa vytvára prepojenie povinnosti uloženej pobočke zahraničnej banky z členského štátu podľa zákona o bankách mať v organizačnej štruktúre zamestnanca zodpovedného za oblasť ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu s povinnosťou
56
uloženej tejto pobočke ako povinnej osobe podľa § 5 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. mať v organizačnej štruktúre osobu zabezpečujúcu plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ktorá je zároveň vedúcim zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 písm. h) zákona č. 297/2008 Z. z. Tieto úpravy zabezpečujú jednoznačnú interpretáciu tohto ustanovenia tak, že istá osoba vystupuje ako zamestnanec podľa § 16 zákona a zároveň bude plniť úlohu určenej osoby podľa §20 ods. 2 písm. h) zákona č. 297/2008 Z. z. Pre vylúčenie pochýb na ustanovenie takejto osoby v pobočke zahraničnej banky z členského štátu do funkcie sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas NBS.
K bodu 39 [§ 17 ods. 3]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením a používaním legislatívnej skratky pre Európsku komisiu.
K bodom 40 až 42 [§ 19 ods. 2, 3 až 7]
V súvislosti s úpravami súvisiacimi s pobočkami zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu je potrebné novelizovať § 19. Dochádza k úprave ustanovení v súvislosti s čl. 48q smernice CRD. NBS je povinná oznamovať EBA všetky zmeny udelených bankových povolení, ako aj ďalšie presne vymedzené údaje.
K bodom 43 až 45 [§ 20a ods. 2]
Ide o transpozíciu čl. 21a ods. 1 poslednej vety prvého pododseku smernice CRD. Rozširuje sa okruh subjektov, ktoré musia žiadať o súhlas na vykonávanie činnosti finančnej holdingovej alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
K bodu 46 [§ 20a ods. 3 písm. b)]
Navrhované zmeny uvádzajú predmetné ustanovenie do súladu s revidovanými požiadavkami, ktoré smernica CRD VI kladie na osoby v skutočnej riadiacej funkcii vo finančných holdingových spoločnostiach a zmiešaných finančných holdingových spoločnostiach.
K bodu 47 [§ 20a ods. 5 písm. c)]
V súlade s čl. 20a ods. 5 písm. c) a čl. 91 ods. 1 a 91a ods. 1 smernice CRD sa § 20a ods. 5 písm. c) zákona o bankách upravuje tak, aby podmienkou udelenia súhlasu na vykonávanie činnosti finančnej holdingovej alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, bola spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré zastávajú kľúčovú funkciu.
K bodu 48 [§ 20a ods. 8]
Navrhované zmeny reagujú na prípadnú situáciu, kedy súbežne prebieha konanie na udelenie súhlasu na vykonávanie činnosti finančnej holdingovej alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti na jednej strane a posudzovanie nadobudnutia kvalifikovanej účasti na banke na druhej strane.
57
K bodu 49 [§ 20a ods. 10 a 11]
Odsekom 10 sa transponuje čl. 66 ods. 1 písm. f) smernice CRD, ktorý zakazuje vykonávať činnosť finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti bez súhlasu NBS.
Podľa odseku 11 sa vyžaduje, aby aj členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti museli dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o bankách. Uvedené je v súlade s čl. 91 smernice CRD.
K bodu 50 [§ 20aa ods. 2 písm. c)]
Úpravami znenia § 20aa ods. 2 písm. c) sa transponujú zmeny v čl. 21a ods. 4 písm. c) smernice CRD. Presnejšie sa špecifikuje jedna z podmienok, aby NBS mohla udeliť výnimku z povinnosti získať súhlas na vykonávanie činnosti finančnej holdingovej alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
K bodu 51 [§ 20aa ods. 6 až 9]
Upravuje sa možnosť NBS rozhodnúť o udelení výnimky podľa § 20a ods. 1 spoločne s rozhodnutím o vyňatí finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti rozhodnúť z rozsahu konsolidácie podľa § 20ac, ak o to tieto subjekty požiadajú a spĺňajú stanovené podmienky. Keďže rozhodnutie o vyňatí finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti z rozsahu konsolidácie môže byť vydané len, ak spĺňajú požiadavku na výnimku podľa § 20a, v záujme efektívnosti a hospodárnosti celého procesu sa umožňuje o týchto aspektoch rozhodnúť spoločne.
Odseky 7 9 transpozíciou čl. 1 bod 14 smernice CRD VI (čl. 121 smernice CRD), podľa ktorého finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré nemusia mať súhlas podľa § 20a, nesú zodpovednosť za to, že členovia ich štatutárnych orgánov alebo členovia dozornej rady musia mať dostatočne dobrú povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ako sa uvádza v článku 1 bode 30 smernice CRD VI (čl. 91 ods. 1 smernice CRD), na plnenie týchto povinností, pričom sa zohľadňuje osobitná úloha tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. Tieto spoločnosti majú povinnosť informovať NBS o návrhoch personálnych zmien v štatutárnom orgáne a dozornej rade. Ustanovuje sa oprávnenie NBS požadovať od týchto spoločností výmenu členov štatutárneho orgánu a dozornej rady, ak títo nespĺňajú požiadavky na odbornú spôsobilosť alebo dôveryhodnosť.
K bodom 52 až 54 [§ 20ab ods. 1, 3 a 10]
Novým odsekom 10 v § 20ab sa transponuje nový druhý pododsek v čl. 21a ods. 8 smernice CRD. Jeho cieľom je, aby rozhodnutie zahraničného orgánu dohľadu na konsolidovanej úrovni boli účinné voči finančným holdingovým spoločnostiam a zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam, aj keď tieto budú mať sídlo v SR. Zmysel ustanovenia spočíva v zamedzení kladenia prekážok zahraničnému orgánu dohľadu na konsolidovanom základe k vynúteniu opatrení podľa čl. 21a ods. 6 smernice CRD (napr. zakázať rozdelenie zisku a vyplatenie dividend).
Zmeny v odsekoch 1 a 3 legislatívno-technického charakteru a súvisia so spresnením ustanovení.
58
K bodu 55 [§ 20ac a 20ad]
K § 20ac
Odsek 1 ustanovuje povinnosť NBS najmenej raz ročne skúmať, či banka, osoba žiadajúca o bankové povolenie podľa § 7 alebo osoba určená podľa § 20aa ods. 2 písm. c) (t. j. osoba zodpovedná za skupinové plnenie prudenciálnych požiadaviek) identifikovala všetky relevantné osoby, ktoré by mohli byť považované za finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Táto povinnosť zaisťuje, že orgány dohľadu pravidelne preverujú správnosť identifikácie týchto osôb, čo je zásadné pre účinný dohľad a pre zaistenie, že všetky relevantné osoby budú podliehať prudenciálnym požiadavkám.
Podľa odseku 2 NBS úzko spolupracuje s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch, ak materská spoločnosť, osoba žiadajúca o bankové povolenie podľa § 7 alebo osoba zodpovedná za skupinové plnenie prudenciálnych požiadaviek sídlo mimo SR. Takáto spolupráca je kľúčová pre efektívny cezhraničný dohľad nad finančnými holdingovými spoločnosťami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami a pre zaistenie konzistentnej aplikácie pravidiel v celej EÚ.
Odsekom 3 sa ustanovuje povinnosť NBS uverejňovať na svojom webovom sídle a pravidelne aktualizovať zoznam finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ktorým bol udelený súhlas na vykonávanie činnosti finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo udelená výnimka z povinnosti získať takýto súhlas. Pri udelených výnimkách musí byť uvedená aj osoba zodpovedná za skupinové plnenie prudenciálnych požiadaviek. Cieľom ustanovenia je zaistiť verejný prístup k týmto informáciám a posilniť dôveru vo finančný systém tým, že všetky dostupné informácie o týchto subjektoch budú prehľadne dostupné na jednom mieste. Aktualizácia zoznamov aspoň jedenkrát ročne zaisti, že zoznam bude vždy aktuálny.
K § 20ad
Cieľom ustanovenia v súlade s čl. 21a ods. 4a smernice CRD je snaha o zjednodušenie a prispôsobenie regulácie špecifickým charakteristikám jednotlivých finančných skupín, hlavne v prípadoch, keď riziká spojené s holdingovými spoločnosťami obmedzené. NBS tak môže vyňať finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti z povinnosti konsolidácie, ak splnené taxatívne vymedzené podmienky. Smernica CRD VI prináša túto možnosť ako spôsob zvýšenia flexibility dohľadu nad holdingovými skupinami. Avšak musí byť zaistené, že vyňatie z rozsahu konsolidácie nebude mať negatívny dopad na efektivitu dohľadu nad bankami alebo skupinou. Toto kritérium zaisťuje, že rozhodnutie o vyňatí z konsolidácie vydá NBS len vtedy, ak môže zaručiť, že dohľad a schopnosť monitorovať finančnú stabilitu skupiny zostane zachovaná. Tým sa minimalizuje riziko oslabenia kontrolných mechanizmov orgánu dohľadu. Ďalšou podmienkou je, že finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť nemá žiadne iné kapitálové expozície ako tie, ktoré sa týkajú ovládanej banky alebo sprostredkujúcej materskej spoločnosti v Európskej únii. Táto požiadavka zaisťuje, že holdingové spoločnosti, ktoré vyňaté z rozsahu konsolidácie, nebudú mať komplexné štruktúry alebo ďalšie rizikové investície, ktoré by mohli eventuálne ohroziť finančnú stabilitu banky alebo jej skupiny. Treťou podmienkou je, že holdingová spoločnosť, ktorá by mala byť vyňatá z rozsahu konsolidácie, nesmie výrazne využívať pákový efekt a nesmie mať expozície, ktoré nesúvisia s jej podielom v dcérskej banke, sprostredkujúcej materskej spoločnosti v EÚ alebo v zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti kontrolujúcej dcérsku banku.
59
V odseku 3 sa upravuje možnosť NBS vydať opatrenie, ktorým sa ustanovia náležitosti žiadosti o vyňatí z rozsahu konsolidácie podľa odseku 1, doklady prikladané k žiadosti a podrobnosti o podmienkach podľa odseku 1 a spôsob ich preukazovania.
K bodu 56 [§ 20b ods. 2, § 50 ods. 1, § 50 ods. 21 a 23, § 51 ods. 1 a § 51a ods. 1]
V súvislosti s doplnením § 50 ods. 31, ktorý v súlade s čl. 70 ods. 1 smernice CRD explicitne uvádza okolnosti, ktoré NBS zohľadniť pri určovaní druhu a výšky sankcie alebo opatrenia na nápravu, je potrebné vykonať zmeny v príslušných ustanovenia zákona o bankách.
K bodom 57 a 58 [§ 20b ods. 2 písm. b) a § 20b ods. 3]
Novým § 50b sa zavádza nový inštitút, resp. dohľadový nástroj, ktorého účelom je prinútiť subjekt porušujúci aplikovateľné predpisy, aby sa v čo možno najkratšom čase zosúladil s regulačnými požiadavkami tým, že do času zosúladenia musí platiť stanovenú peňažnú sumu, t. j. penále. Ustanovuje sa, že penále môže NBS udeliť aj finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, je potrebné vykonať zmeny aj v § 20b.
K bodu 59 [§ 20c ods. 2 písm. a)]
Ide o spresnenie transpozície čl. 21b ods. 2 písm. a) smernice CRD.
K bodu 60 [§ 20c ods. 2 písm. b)]
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením legislatívnej skratky pre Radu pre riešenie krízových situácií a jej dôsledným používaním v zákone o bankách.
K bodu 61 [§ 23 ods. 1]
Jedná sa o transpozíciu čl. 1 bod 20 smernice CRD VI (čl. 74 ods. 1 písm. e) smernice CRD). Banky povinné mať dôsledné mechanizmy správy a riadenia a v rámci svojho riadenia rizík a odmeňovania musia zohľadňovať aj environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia.
K bodom 62, 64 a 65 23 ods. 1 písm. c), § 23 ods. 2 písm. b) a § 23 ods. 3 a 9, § 23a ods. 6 a § 58 ods. 2]
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenou názvu útvaru vnútornej kontroly a jeho dôsledného používania v celom zákone o bankách.
K bodu 63 [§ 23 ods. 1 písm. d)]
Jedná sa o transpozíciu čl. 74 ods. 1 písm. b) smernice CRD (t. j. čl. 1 bod 20 smernice CRD VI) a čl. 1 bod 1 smernice 2024/2994. Banky povinné mať dôsledné mechanizmy správy a riadenia, ktoré zahŕňajú účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavené vrátane
environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte a
60
rizika koncentrácie vyplývajúce z expozícií voči centrálnym protistranám, pričom musia zohľadňovať aj podmienky podľa čl. 7a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. ES L 201 27.7.2012) v platnom znení.
K bodu 66 [§ 23 ods. 4]
V súvislosti so zmenami vo vnútornej kontrole a zohľadnením všetkých jej troch funkcií je nutné vykonať zmeny v platnom znení § 23 ods. 4, ktorý sa v prvej a druhej vete týka útvaru vnútornej kontroly vo funkcii vnútorného auditu, čo je nutné premietnuť do znenia tohto ustanovenia. Z kontextu čl. 1 bodu 21 písm. e) smernice CRD VI (čl. 76 ods. 6 smernice CRD), ako aj z dohľadovej praxe vyplýva, že útvar vnútorného auditu mať nezávislé postavenie, preto sa zo zákona vypúšťa ustanovenie o podriadenosti útvaru vnútorného auditu.
K bodu 67 [§ 23 ods. 6 písm. a) šiesty bod]
Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bod 11 smernice CRD (čl. 1 bod 2 písm. d) smernice CRD VI), ktorý definuje pojem riziko modelu odkazmi na príslušné ustanovenie nariadenia CRR, čo je potrebné premietnuť aj do zákona o bankách a definíciu nahradiť odkazom na nariadenie CRR.
K bodu 68 [§ 23 ods. 6 písm. a) deviaty bod]
Zoznam rizík v zákone o bankách sa dopĺňa o environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia, pričom definícia týchto rizík je riešená odkazom na príslušnú definíciu v nariadení CRR. Toto ustanovenie je transpozíciou čl. 1 bod 2 písm. h) smernice CRD VI (čl. 3 ods. 1 bod 68 smernice CRD).
K bodu 69 [§ 23 ods. 6 písm. g)]
V súvislosti so zmenou definície interného prístupu v čl. 3 ods. 1 bod 59 smernice CRD (čl. 1 bod 2 písm. g) smernice CRD VI), ktorá bola doplnená do § 5 písm. av) a je riešená odkazmi na príslušné ustanovenia nariadenia CRR, je nutné tieto zmeny premietnuť do zákona, čo si vyžaduje legislatívno-technické úpravy.
K bodu 70 [§ 23 ods. 11 a 12]
Ide o dôslednú transpozíciu čl. 1 bod 29 písm. b) smernice CRD VI (čl. 88 ods. 3 smernice CRD), ktorý zavádza dve povinnosti. Prvou z nich je povinnosť vypracovať a priebežne aktualizovať individuálne vyhlásenia jednotlivých členov štatutárneho orgánu, vedúcich zamestnancov a osôb zastávajúcich kľúčovú funkciu obsahujúce ich úlohy a povinnosti v rámci funkcií, ktoré zastávajú. Druhou úlohou je vyhotoviť prehľad povinností a osôb, vrátane podrobností o tokoch informácií, hierarchických vzťahoch a zodpovednosti všetkých osôb, ktoré súčasťou riadiaceho a kontrolného systému, t. j. prehľad povinností a osôb týka okrem osôb v riadiacej funkcii, vyššieho vedenia a osôb zastávajúcich kľúčovú funkciu aj osôb s kontrolnými funkciami.
Odsek 12 je dôslednou transpozíciou čl. 1 bodu 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené
61
subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. L 150, 7.6.2019) v platnom znení (ďalej len „smernica CRD V“), ktorá novelizuje čl. 74 ods. 2 smernice CRD. Vyžaduje sa, aby postupy, opatrenia a vnútorné predpisy prijaté na splnenia požiadaviek podľa § 23 ods. 1 3 boli komplexné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík banky spojených s obchodným modelom a činnosťami príslušnej banky.
K bodu 71 [§ 23a ods. 1 písm. d) až f)]
Ide o legislatívno-technickú zmenu; spresnenie všeobecnej poznámky pod čiarou, ktorá bola pôvodne prijatá z dôvodu meškajúcej účinnosti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/923 z 25. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá na vymedzenie riadiacej zodpovednosti, kontrolných funkcií, významných obchodných útvarov a významného vplyvu na rizikový profil významného obchodného útvaru, ako aj kritériá na identifikáciu zamestnancov alebo kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú vplyv na rizikový profil inštitúcie, ktorý je rovnako významný ako vplyv zamestnancov alebo kategórií zamestnancov uvedených v článku 92 ods. 3 uvedenej smernice.
K bodu 72 [§ 23a ods. 5 a 6, § 41 ods. 1 a 3]
Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s novým názvom útvaru vnútornej kontroly.
K bodu 73 [§ 23b ods. 2]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 33 písm. a) smernice CRD VI (čl. 94 ods. 1 písm. a) smernice CRD), ktoré upravuje, od čoho závisí pohyblivá zložka celkovej odmeny. Ak je odmeňovanie osoby podľa § 23a ods. 1 závislé od výkonnosti, pri určení výšky pohyblivej zložky odmeny sa musí vziať do úvahy aj zaobchádzanie s rizikami, ktoré vyplývajú zo súčasných a krátkodobých, strednodobých a dlhodobých vplyvov environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia.
K bodu 74 [§ 23b ods. 9]
Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s úpravami v § 25, 25a a 27.
K bodu 75 [§ 23b ods. 19 písm. a)]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 33 písm. c) smernice CRD VI (čl. 94 ods. 3 písm. a) smernice CRD). Vzhľadom na definovanie pojmu veľkej banky v § 9 ods. 20 zákona o bankách je potrebné túto definíciu dôsledne používať v celom zákone.
K bodu 76 [§ 23d ods. 1]
Zmeny súvisiace so zadefinovaním funkcií útvaru vnútornej kontroly je potrebné premietnuť do všetkých príslušných ustanovení zákona o bankách. Zároveň sa znenie zákona zosúlaďuje s čl. 1 bod 32 písm. a) smernice CRD VI (čl. 92 ods. 2 písm. f) smernice CRD), ktorý
62
ustanovuje, že ak nie je zriadený výbor pre odmeňovanie, na odmeňovanie pracovníkov vnútornej kontroly dozerá priamo dozorná rada.
K bodu 77 [§ 23e ods. 1]
Navrhuje sa vypustiť zo zákona pevne stanovený termín predkladania informácií NBS. Zber týchto údajov, ich rozsah a termíny sa realizujú na základe usmernení EBA.
K bodu 78 [§ 24 ods. 1]
Úpravami v § 24 ods. 1 sa transponuje čl. 1 bod 30 smernice CRD VI (čl. 91 ods. 2b smernice CRD), ktorého cieľom je, aby štatutárny orgán a dozorná rada mali taký počet členov a také primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti na to, aby boli schopní porozumieť činnostiam subjektu, ako aj súvisiacim rizikám, ktorým je vystavený, a vplyvom, ktoré vytvára, a to v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, so zreteľom na environmentálne a sociálne faktory a faktory správy a riadenia. Takisto sa vyžaduje, aby celkové zloženie štatutárneho orgánu a dozornej rady bolo dostatočne rozmanité, aby odzrkadľovalo primerane široký rozsah skúseností všetkých členov štatutárneho orgánu.
K bodom 79 a 80 [§ 24 ods. 3 a 4]
Zmeny v týchto ustanoveniach vyvolané transpozíciou čl. 74 ods. 1 smernice CRD. Vyžaduje sa, aby členovia štatutárneho orgánu banky boli povinní poznať, riadiť a kontrolovať výkon povolených bankových činností. Takisto musia prijímať a pravidelne skúmať všeobecné zásady odmeňovania a prijímať, riadiť a zabezpečovať účinný systém riadenia rizík, ktorý musia pravidelne aspoň každé dva roky skúmať. Tým sa zabezpečí bezpečnosť a zdravie banky.
K bodom 81 a 82 [§ 25 ods. 1, 4 až 6]
Z dôvodu prehľadnosti sa platné požiadavky na vnútornú kontrolu z § 25 ods. 4 6 a § 27 ods. 4 6 presúvajú do nového § 25a. V tejto súvislosti je nutné vykonať legislatívno-technické úpravy.
K bodu 83 [§ 25 ods. 6 až 8]
Ide o dôslednú transpozíciu čl. 1 bod 30 smernice CRD VI (čl. 91 ods. 2a a 8), ktorý kladie požiadavky na členov štatutárneho orgánu banky a členov dozornej rady banky. Členovia štatutárneho orgánu a členovia dozornej rady banky musia po celú dobu výkonu svojej funkcie plniť svoje povinnosti riadne, čestne a nezávisle a venuje dostatok času výkonu svojej funkcie; skutočnosť, že člen štatutárneho orgánu alebo člen dozornej rady banky je spoločníkom v pridruženej spoločnosti, nemusí sama osebe byť prekážkou nezávislosti. Každý člen štatutárneho orgánu a každý člen dozornej rady banky musí dôsledne posudzovať a najmä kriticky overovať a kontrolovať všetky rozhodnutia štatutárneho orgánu a dozornej rady.
Odsek 7 vyžaduje, aby banka zabezpečila personálne a finančné zdroje pre zaškolenie nových členov štatutárneho orgánu a dozornej rady, ako aj priebežné odborné vzdelávanie týchto členov štatutárneho orgánu a dozornej rady banky vrátane vzdelávania o environmentálnych a sociálnych rizikách, rizikách v oblasti správy a riadenia a rizík v oblasti informačných a komunikačných technológií.
63
Odsek 8 predstavuje transpozíciu čl. 1 bod 30 smernice CRD VI (čl. 91 ods. 8 smernice CRD) a zabezpečuje sa ním nástupníctvo členov štatutárneho orgánu a dozornej rady v banke.
K bodu 84 [Poznámka pod čiarou k odkazu 26f]
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s transpozíciou čl. 91 ods. 9 smernice CRD, ktorá vyžaduje úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 26f tak, aby sa odvolávala na príslušné ustanovenia nariadenia CRR upravujúce povinnosť NBS zhromažďovať zverejňované informácie a používať ich na referenčné porovnávanie postupov bánk v oblasti rozmanitosti.
K bodu 85 [§ 25 ods. 10]
Z dôvodu prehľadnosti sa platné požiadavky na vnútornú kontrolu z § 25 ods. 4 6 a § 27 ods. 4 6 presúvajú do nového § 25a. V tejto súvislosti je nutné vykonať legislatívno-technické úpravy.
K bodom 86 a 87 [§ 25 ods. 11, 12, 15 a 16]
Zmeny v odseku 11 súvisia s dôslednou transpozíciou čl. 1 bod 30 smernice CRD VI (čl. 91 ods. 3 smernice CRD), ktorý upravuje počet funkcií, ktoré môže naraz zastávať člen štatutárneho orgánu alebo člen dozornej rady.
Zmeny v odseku 12 vyvolané zmenami v čl. 91 ods. 4 smernice CRD (čl. 1 bod 30 smernice CRD VI). Upravujú sa tzv. krížové nominácie členov štatutárneho orgánu a dozornej rady banky, tzn. pozície, ktoré môžu osoby v týchto funkciách naraz zastávať aj v orgánoch iných subjektov. Zjednotením textácie so smernicou CRD sa zabezpečí lepšia aplikovateľnosť a jednotný prístup v rámci členských štátov.
Odsek 15 bližšie charakterizuje čo sa na účely odseku 12 považuje za skupinu.
Doplnením nového odseku 16 sa dôsledne transponuje ustanovenie čl. 91 ods. 6 smernice CRD (čl. 1 bod 30 smernice CRD VI). Dopĺňa sa právomoc NBS povoliť členovi štatutárneho orgánu alebo členovi dozornej rady byť súčasne členom ešte jednej dodatočnej dozornej rady.
K bodom 88, 89, 90, 93, 95 a 96 [§ 25a, § 26 ods. 1, 2, § 27 ods. 4 až 6, 11 a 14]
Navrhované úpravy súvisia s vyňatím platných ustanovení § 25 ods. 4 6 a § 27 ods. 4 6 týkajúcich sa útvarov vnútornej kontroly do samostatného § 25a. Zároveň dôsledne zapracované zmeny vyplývajúce z uplatňovania nového názvu útvaru vnútornej kontroly a jej všetkých funkcií funkcia riadenia rizika, funkcia dodržiavania súladu s predpismi a funkcia vnútorného auditu. Dosiahne sa tým úplná transpozícia čl. 76 ods. 5 a 6 smernice CRD (čl. 1 bod 21 písm. d) a e) smernice CRD VI). Upravujú sa požiadavky kladené na výbor pre riadenie rizík, požiadavky na útvary vnútornej kontroly. Špecifikujú sa funkcie vnútornej kontroly, ako aj požiadavky na vedúcich zamestnancov a zamestnancov, ktorí zodpovední za výkon funkcií vnútornej kontroly, ktoré funkcia riadenia rizík, funkcia vnútorného auditu a funkcia dodržiavania súladu s predpismi (compliance). Funkcie vnútornej kontroly poskytujú komplexný pohľad na celý systém riadenia rizík v banke s cieľom holistického náhľadu na riziká a ich riadenie. Funkcie vnútornej kontroly ďalej úzko spolupracujú s dozornou radou a majú k nej priamy prístup s cieľom upozorniť na nedostatky zistené pri výkone ich pôsobnosti.
64
Zároveň je nutné vykonať aj príslušné legislatívno-technickú úpravy súvisiace s opravou príslušných vnútorných odkazov v zákone o bankách.
K bodu 91 [§ 27 ods. 2]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 21 písm. a) smernice CRD VI (čl. 76 ods. 1 smernice CRD), ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán schvaľoval a aspoň každé dva roky skúmal stratégie a politiky na prijímanie, riadenie, monitorovanie a zmierňovanie rizík, ktorým inštitúcia je alebo môže byť vystavená, vrátane rizík, ktoré vyplývajú z makroekonomického prostredia, v ktorom inštitúcia pôsobí vo vzťahu k hospodárskemu cyklu, ako aj rizík, ktoré vyplývajú zo súčasných a krátkodobých, strednodobých a dlhodobých vplyvov environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia.
K bodu 92 [§ 27 ods. 3]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 21 písm. b) smernice CRD VI (čl. 76 ods. 2 druhý pododsek smernice CRD), ktorý kladie požiadavky na výbor pre riadenie rizík. V kontexte existujúceho znenia § 27 ods. 3 platí, že ak sa výbor pre riadenie rizík nezriaďuje, činnosti, ktoré sa doplňujú do pôsobnosti výboru pre riadenie rizík, vykonáva výbor pre audit.
K bodu 94 [§ 27 ods. 4]
Úpravy v § 27 ods. 4 vyvolané transpozíciou čl. 1 bod 19 smernice CRD VI (čl. 73 ods. 1 smernice CRD). Bankám sa dopĺňa povinnosť zohľadňovať environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia pri určovaní vnútorne stanoveného kapitálu.
K bodu 97 [§ 27 ods. 17 až 20]
Nové odseky 17 19 transpozíciou čl. 1 bod 21 písm. b) smernice CRD VI (čl. 76 ods. 2 smernice CRD), ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán vypracoval osobitné plány zahŕňajúce kvantifikovateľné ciele a postupy na monitorovanie a riešenie finančných rizík, ktoré v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte vyplývajú z environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov v oblasti správy a riadenia. Musia sa zameriavať aj na riziká, ktoré vyplývajú z procesu prispôsobenia sa a transformačných trendov v kontexte príslušných regulačných cieľov a právnych aktov Únie a členských štátov, pokiaľ ide o tieto faktory, a to najmä cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu, a v prípade, že je to relevantné pre inštitúcie pôsobiace na medzinárodnej úrovni, aj právnych a regulačných cieľov tretích krajín. Štatutárny orgán je povinný sledovať plnenie týchto osobitných plánov. Ak banka zverejňuje informácie podľa § 20c 20i zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, tieto plány musia byť v súlade s plánmi podľa § 20c ods. 7 písm. a) a b), § 20d ods. 4 a § 20g zákona o účtovníctve a musia zahŕňať najmä opatrenia týkajúce sa obchodného modelu a stratégie inštitúcie, ktoré konzistentné v rámci oboch plánov.
Odsek 20 je transpozíciou čl. 2 bod 2 smernice 2024/2994, ktorý novelizuje čl. 76 ods. 2 piaty pododsek smernice CRD. Ustanovuje sa povinnosť pre štatutárny orgán vypracovať osobitné plány a kvantifikovateľné ciele v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 7a nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré slúžia na monitorovanie a riešenie rizika koncentrácie vyplývajúceho z expozícií voči centrálnym protistranám ponúkajúcim služby podstatného systémového významu pre Úniu alebo jeden či viaceré jej členské štáty.
65
K bodom 98 až 102 [§ 28 ods. 1 písm. b) a c), 2 a 6]
Ide o legislatívno-technické úpravy vyvolané úpravami v zákone o bankách, ktoré súvisia s transpozíciou čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27h 27l smernice CRD). Úprava § 28 ods. 2 druhej vety vyplýva z aplikačnej praxe a procesov Európskej centrálnej banky, ktorá je príslušná na vedenie konaní o nadobudnutí kvalifikovanej účasti na banke. Uvedené sa navrhuje s cieľom odstrániť neistotu pri konaniach o udelení predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na banke tak, aby členovia štatutárneho orgánu a dozornej rady v cieľovej banke podliehajúce požiadavkám na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť, boli posúdené priamo v rámci konania o udelení tohto predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na banke.
Účelom § 28 ods. 2 tretej a štvrtej vety je odstránenie akýchkoľvek pochybností pri výklade tohto ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že rozhodnutie o udelenie predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti, sa vydáva vo vzťahu ku každému nadobúdateľovi samostatne, a to aj v prípadoch, ak:
-účastníkom transakcie, ktorou sa nadobúda alebo zvyšuje kvalifikovaná účasť na banke, je len priamy akcionár a v dôsledku tejto skutočnosti sa menia aj nepriami akcionári banky,
-k nadobudnutiam alebo zvýšeniam kvalifikovaných účastí dôjde v rámci jednej obchodnej transakcie.
Jedno formálne rozhodnutie môže obsahovať aj viac predchádzajúcich súhlasov vo vzťahu ku viacerým nadobúdateľom.
Z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka na precizovanie tohto ustanovenia, a to explicitne stanoviť, že v rámci konania o udelenie predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti v banke sa posudzuje aj splnenie zákonných požiadaviek u osôb, ktoré nadobúdateľ plánuje v rámci transakcie ustanoviť za členov štatutárneho orgánu a dozornej rady banky, na ktorej sa nadobúda alebo zvyšuje kvalifikovaná účasť. V tomto prípade by malo byť zrejmé, že v prípade ak navrhovaný nadobúdateľ kvalifikovanej účasti s jej nadobudnutím plánuje aj vymeniť niektoré osoby v štatutárnom orgáne alebo dozornej rade, konanie o udelenie predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti v banke skonzumuje konania o udelení predchádzajúceho súhlasu na ustanovenie týchto osôb do ich funkcií. Takisto sa navrhuje fakultatívna možnosť posúdiť odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sa navrhujú za osoby zastávajúcej kľúčové funkcie, a to v rovnakom režime ako pri osobách navrhovaných za členov predstavenstva a dozornej rady.
K bodu 103 [§ 28 ods. 21]
Úpravy vyžiadané zmenami v čl. 1 bod 10 smernice CRD VI (čl. 22 ods. 2 smernice CRD), ktorý predlžuje lehotu pre NBS z dvoch na desať pracovných dní. Ide o lehotu, v ktorej NBS musí písomne potvrdiť doručenie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 28 ods. 1 písm. a). To platí aj pre následné doručenie náležitostí tejto žiadosti, ktoré s ňou neboli predložené.
K bodom 104 a 105 [§ 28 ods. 27 a 28]
Nové odseky 27 a 28 transpozíciou čl. 1 bod 11 smernice CRD VI (čl. 23 ods. 1 smernice CRD). Odsekom 27 sa dopĺňa dôvod, kedy NBS nevydá predchádzajúci súhlas na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na banke, ak podozrenie, že došlo k pokusu, dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo by sa mohlo zvýšiť riziko
66
takéhoto konania. Na tieto účely NBS vedie spoločné konzultácie s finančnou spravodajskou jednotkou, ktorá NBS poskytne svoje stanovisko k skutočnostiam podľa prvej vety. Ak je stanovisko finančnej spravodajskej jednotky záporné, NBS ho náležite zohľadní, pričom takéto záporné stanovisko finančnej spravodajskej jednotky môže predstavovať primeraný dôvod na nevydanie predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti.
Odsek 28 oprávňuje NBS nevydať predchádzajúci súhlas na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na banke, ak sú plnené ustanovené podmienky.
V súvislosti o neskoršou účinnosťou ustanovení týkajúcich sa pobočiek zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu je potrebné vykonať aj legislatívno-technické úpravy úprava poznámok pod čiarou.
K bodu 106 [§ 28a až 28j]
K § 28a
Ustanovenia § 28a transponujú požiadavky čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27a smernice CRD). Vyžaduje sa, aby nadobudnutia významných podielov boli podrobne posudzované z hľadiska ich vplyvov na stabilitu finančného sektora a prudenciálny profil banky alebo skupiny. Ustanovenie zavádza povinnosť bánk, finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných spoločností, ktoré majú udelený súhlas podľa § 20a, oznámiť a získať predchádzajúci súhlas NBS pred nadobudnutím významného podielu. Cieľom je zaistiť, že akákoľvek významná transakcia, ktorá by mohla zásadným spôsobom ovplyvniť rizikové zloženie aktíva vo forme účasti banky, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti na inej osobe, bude predmetom schvaľovania zo strany NBS a prípadne koordinovanému dohľadu ostatných príslušných orgánov dohľadu.
Odsek 1 ustanovuje povinnosť pre banky, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, požiadať NBS o predchádzajúci súhlas s nadobudnutím významného podielu na inej spoločnosti.
Odsek 2 definuje významný podiel a odseky 3 a 4 ďalej konkretizujú akým spôsobom sa určuje výška významného podielu. Povinnosť stanovenia významného podielu na individuálnom, ako aj na konsolidovanom základe v prípade banky zaisťuje, že posudzovanie bude brať do úvahy nielen potenciálne dopady na úrovni samotnej banky, ale aj na úrovni celej skupiny, do ktorej banka patrí. Získa sa tým komplexný obraz o dopadoch plánovanej transakcie na bankovú skupinu ako celok. Odsek 4 konkretizuje, akým spôsobom sa postupuje v prípade finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré majú súhlas podľa § 20a ods. 1. Významný podiel sa posudzuje striktne na konsolidovanom základe, čím NBS posúdi dopad na celú finančnú skupinu.
Odsek 5 rieši situáciu, kedy banka nadobúda významný podiel v inej banke. V takom prípade je potrebné uskutočniť súbežné posudzovanie podľa pravidiel pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti, ako aj pravidiel pre nadobudnutie významného podielu. Zaistí sa tým konzistentnosť a koordinácia posudzovaniu. Lehota pre rozhodnutie NBS je prispôsobená neskoršej lehote z oboch požadovaných lehôt.
Odsek 6 ustanovuje lehotu 10 pracovných dní, počas ktorých NBS písomne potvrdiť doručenie úplnej žiadosti o predchádzajúci súhlas k nadobudnutiu významného podielu. Ak je žiadosť neúplná, NBS musí bezodkladne vyzvať žiadateľa o doplnenie tejto žiadosti. Tento krok zaisťuje, že NBS jasný časový rámec a že žiadateľ je informovaný o tom, kedy začne plynúť lehota pre rozhodnutie. Zabraňuje sa tým zbytočným prieťahom a zabezpečuje sa hladký priebeh konania.
67
Podľa odseku 7 je NBS povinná vydať rozhodnutie o žiadosti o predchádzajúci súhlas najneskôr do 60 pracovných dní od odoslania potvrdenia o doručení úplnej žiadosti. Ak NBS v tejto lehote nerozhodne, považuje sa to, že súhlas NBS bol udelený.
Odsek 8 upravuje postup, keď NBS rozhodne o zamietnutí žiadosti o predchádzajúci súhlas.
Podľa odseku 9 NBS môže vyzvať žiadateľa o predloženie ďalších informácií nevyhnutných na posúdenie žiadosti najneskôr do 50. pracovného dňa počas lehoty. Odoslanie tejto výzvy znamená zastavenie plynutia lehoty pre rozhodnutie o 20 pracovných dní. Tým sa zaistí, že NBS dostatok času na získanie všetkých potrební informácií. Zároveň to chráni žiadateľa pred neúmerných odkladaním vydania rozhodnutia, pretože prerušenie lehoty pre NBS je povolené len raz.
Odsek 10 rieši situácie, kedy NBS je povinná koordinovať svoje rozhodnutia s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ak sa jedná o cezhraničné transakcie. V takom prípade sa plynutie lehoty pre rozhodnutie pozastaví do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti podľa § 20a.
Podľa odseku 11 môže NBS stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie procesu nadobudnutia významnej účasti. Táto lehota poskytuje jasný časový rámec, počas ktorého musí byť transakcia uzatvorená. Pomáha to zabrániť nejasnostiam, zbytočným prieťahom. Takisto sa tým zabezpečí, že prípadnými snahami o predlžovanie dokončenia transakcie nedôjde k zmene okolností, na základe ktorých NBS túto transakciu posudzovala.
Odsekom 12 sa transponuje čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27a ods. 7 smernice CRD). Zavádza sa možnosť výnimky z posúdenia žiadosti o predchádzajúci súhlas k nadobudnutiu významného podielu, ak k takémuto nadobudnutiu dochádza medzi osobami patriacimi do rovnakej skupiny alebo do toho istého inštitucionálneho systému ochrany. Cieľom je zamedziť zbytočnej administratívnej záťaži v prípadoch, kedy je riziko nízke. NBS si však môže písomným oznámením vyhradiť, že aj na nadobudnutie významného podielu medzi osobami patriacimi do rovnakej skupiny alebo do toho istého inštitucionálneho systému ochrany sa vyžaduje predchádzajúci súhlas; v takom prípade dotknutá osoba povinnosť podať žiadosť o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, kedy sa uplatní postup podľa § 28a a nasledujúce.
Odsekom 14 sa splnomocňuje NBS vydať opatrenie, ktoré ustanoví náležitosti oznámenia podľa odseku 12.
K § 28b
Ustanovenia § 28b upravujú podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie významného podielu. Konkretizujú sa podmienky, za ktorých NBS môže vydať predchádzajúci súhlas na nadobudnutie významného podielu. Transponuje sa čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27b smernice CRD) a jeho cieľom je zaistiť, že akékoľvek nadobudnutie významného podielu bude predmetom dôkladného posúdenia, aby sa predišlo možným negatívnym vplyvom na obozretné riadenie banky, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré majú súhlas podľa § 20a ods. 1. Takisto sa zaisťuje dodržiavanie pravidiel pre boj s praním špinavých peňazí a financovanie terorizmu.
Takisto sa upravujú náležitosti žiadosti na vydanie tohto predchádzajúceho súhlasu. Cieľom je zabezpečiť, aby NBS mala k dispozícii všetky potrebné informácie k dôkladnému posúdeniu tejto žiadosti. CRD VI udeľuje mandát EBA na vydanie regulačných technických predpisov (RTS), ktoré budú priamo účinné a budú obsahovať zoznam minimálnych informácií, ktoré žiadateľ poskytnúť orgánu dohľadu. EBA povinnosť predložiť tieto RTS Komisii do 10. júla 2026.
68
K § 28c
Zavádzajú sa pravidlá pre výmenu informácií a spoluprácu medzi NBS a orgánmi dohľadu iných členských štátov pri posudzovaní žiadosti o súhlas na nadobudnutie významného podielu. Ide o transpozíciu čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27c smernice CRD), ktorého cieľom je zaistiť koordináciu a efektívnu komunikáciu, najmä pri cezhraničných operáciách. Minimalizuje sa tým riziko vzájomne si odporujúcich rozhodnutí a zabezpečuje sa komplexný prístup k posudzovaniu rizík spojených s týmito operáciami.
Odsek 1 ustanovuje povinnosť NBS viesť konzultácie s príslušným orgánom dohľadu, ak sa navrhované nadobudnutie týka presne vymedzených osôb. Odsek 2 sa vzťahuje na prípady, kedy je výška významného podielu prekročená len na individuálnom základe, ale NBS nie je orgánom dohľadu na konsolidovanom základe. V takomto prípade je NBS povinná informovať orgán dohľadu, ktorý vystupuje v úlohe orgánu dohľadu na konsolidovanom základe, o začatí a o výsledku konania.
Odsek 7 rieši situáciu, ak NBS a príslušný orgán dohľadu z iného členského štátu nedosiahnu spoločné rozhodnutie v stanovenej lehote. V takom prípade sa môžu obrátiť na EBA s cieľom urovnať spor. Tento mechanizmus je zásadný pre zaistenie jednotného prístupu v rámci a pre riešenie prípadov, kedy orgány dohľadu majú rozdielne názory. Počas riešenia sporu EBA sa preruší plynutie lehoty až do vydania rozhodnutia EBA.
K § 28d
Ustanovenie je transpozíciou čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27e smernice CRD) a reaguje na prípady, kedy dôjde k nadobudnutiu významného podielu v rozpore s postupom podľa § 28a, t. j. bez predchádzajúceho súhlasu NBS.
K § 28e
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27d smernice CRD) a upravuje oznamovacie povinnosti pri odpredaji významného podielu bankou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá udelený súhlas podľa § 20a ods. 1. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť, aby bola NBS informovaná o každom zámere odpredať významný podiel a mohla tak monitorovať dopady takýchto transakcií na stabilitu bankového sektora.
K § 28f
Týmto paragrafom sa transponuje čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27f smernice CRD), ktorého cieľom je zaistiť, aby orgány dohľadu boli vopred informované o plánovaných prevodoch aktív alebo záväzkov, ktoré môžu mať významný vplyv na finančné zdravie dotknutej osoby. Táto oznamovacia povinnosť umožňuje včas posúdiť možné dopady a prípadne zasiahnuť, ak by takáto transakcia mohla spôsobiť zhoršenie finančnej situácie dotknutej osoby.
Odsekom 1 sa ustanovuje povinnosť vopred písomne oznámiť NBS akýkoľvek významný prevod aktív alebo záväzkov, ktorý prekračuje prahové hodnoty uvedené v odseku 2. Výška prahovej hodnoty (10% alebo 15%) závisí od toho, či sa jedná o prevod v rámci skupiny alebo mimo nej.
69
Odsek 3 upravuje oznamovaciu povinnosť pri prevodoch aktív alebo záväzkov v rámci skupiny, kedy sa oznámenie vzťahuje na všetky subjekty zapojené do prevodu. Zaistí sa tak, že všetky osoby v skupine zapojené do prevodu musia dodržať oznamovaciu povinnosť, aby NBS mohla sledovať pohyb aktíva a záväzkov na konsolidovanom základe.
Odsek 4 stanovuje pravidlo, kedy prevod uskutočňuje materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá udelený súhlas podľa § 20a ods. 1, alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá udelený súhlas podľa § 20a ods. 1. V takomto prípade je potrebné stanoviť prahovú hodnotu výšky prevodu na konsolidovanom základe, aby NBS získala prehľad o všetkých významných prevodoch, ktoré môžu ovplyvniť stabilitu celej skupiny.
Odsek 5 obsahuje výnimky, ktoré sa do určovania výšky prevodu aktív a pasív nezapočítavajú. to prevody, ktoré nepredstavujú riziko pre stabilitu dotknutých osôb, napr. prevody nevýkonných expozícií, prevody aktív, ktoré majú byť zahrnuté do krycieho súboru, prevody aktív, ktoré prevádzané za účelom ich následnej sekuritizácie alebo prevody aktív a záväzkov, ktoré sú predmetom použitia nástrojov na riešenie krízovej situácie.
Odsek 6 upravuje lehotu na potvrdenie NBS o doručení oznámenia o významnom prevode aktív a záväzkov. Odsek 7 oprávňuje NBS prijať vhodné opatrenia, ak príslušné osoby neoznámia vopred významný prevod aktív alebo záväzkov. Odsek 8 upravuje kolízne pravidlo, podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 1 7 nepoužijú, ak významný prevod aktív alebo záväzkov spĺňa znaky predaja podniku alebo jeho časti a v tejto veci bola podaná žiadosť o predchádzajúci súhlas podľa § 28 ods. 1 písm. d) zákona o bankách.
K § 28g
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (článkov 27h 27l smernice CRD). Upravuje sa žiadosť o predchádzajúci súhlas na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie. Smernica CRD VI kladie dôraz na to, aby všetky významné operácie boli vopred oznámené a schválené príslušným orgánom dohľadu.
Odsek 1 ustanovuje povinnosť pre banku, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ktoré majú udelený súhlas podľa § 20a ods. 1, žiadať o predchádzajúci súhlas NBS na uskutočnenie zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Ide o nové povinnosti ustanovené smernicou CRD VI, pretože tieto operácie môžu zásadne ovplyvniť prudenciálny profil a stabilitu dohliadaného subjektu. Preto logicky podliehajú procesu predchádzajúceho súhlasu, aby sa predišlo možným rizikám a bol zaistený dohľad..
Podľa odseku 2 sa žiadosť o predchádzajúci súhlas NBS predkladá po schválení zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia najvyšším orgánom týchto osôb, najneskôr pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra alebo porovnateľného registra v inom členskom štáte.
Odseky 3 a 4 na účely § 28h 28k definujú pojmy zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie. Odsek 5 ustanovuje, že ak je NBS orgánom dohľadu nad spoločnosťou, ktorá uskutočňuje navrhované rozdelenie, žiadosť o predchádzajúci súhlas na rozdelenie podľa odseku 1 sa predkladá len NBS, ktorá vykoná aj posúdenie podľa § 28h ods. 4.
Odsek 6 umožňuje NBS nevyžadovať predchádzajúci súhlas na zlúčenie alebo splynutie, ak sa jedná o zlúčenie alebo splynutie medzi subjektmi v rámci tej istej skupiny. Dôvodom je, že transakcie medzi členmi tej istej skupiny obvykle nevyvolávajú také riziká, ako transakcie medzi vzájomne neprepojenými spoločnosťami. NBS si však môže písomným oznámením vyhradiť, že aj na zlúčenie alebo splynutie medzi subjektmi v rámci tej istej skupiny sa vyžaduje predchádzajúci súhlas; v takom prípade dotknutá osoba povinnosť podať žiadosť
70
o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, kedy sa uplatní postup podľa § 28g a nasledujúcich paragrafov.
Odsek 7 obsahuje v súlade s čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27i ods. 3 smernice CRD) pravidlo upravujúce situáciu, kedy premena fakticky znamená potrebu nového licenčného konania buď podľa § 7 alebo podľa § 20a, ktoré obsahujú podmienky pre uskutočnenie danej transakcie. Cieľom ustanovenia je zabrániť duplicitným mechanizmom a zefektívneniu procesov.
Odsek 8 upravuje procesné pravidlá, zavádza sa povinnosť NBS písomne potvrdiť žiadateľovi doručenie úplnej žiadosti podľa odseku 1 do desiatich pracovných dní; to platí aj pre následné doručenie náležitostí tejto žiadosti. Zároveň NBS informuje žiadateľa o dátume uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia o žiadosti. Cieľom ustanovenia je zaistiť, že žiadateľ je jasne informovaný o stave svojej žiadosti.
Odsek 9 rieši situácie, keď dôjsť k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu medzi subjektmi v rámci jednej skupiny. Zavádza sa pravidlo, že ak NBS nevydá zamietavé stanovisko do 60 pracovných dní odo dňa potvrdenia doručenia úplnej žiadosti, platí, že predchádzajúci súhlas bol vydaný.
Odsek 10 oprávňuje NBS v prípadoch, ak sa posudzuje zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie v rámci tej istej skupiny, požiadať najneskôr do 50. pracovného dňa lehoty o doplnenie informácií, ak je to nevyhnutné na posúdenie žiadosti. NBS právo jedenkrát prerušiť plynutie lehoty na 20 pracovných dní. Predĺženie lehoty na 30 pracovných dní je možné využiť v prípade, ak je nutná výmena informácií s inými orgánmi, napr. s finančnou spravodajskou jednotkou alebo so zahraničnými orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. NBS tak dostatočný priestor na získanie potrebných informácií.
Odsek 11 upravuje postup, ak k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu dochádza medzi subjektmi, ktoré nepatria do tej istej skupiny. Oprávňuje sa NBS stanoviť si lehoty podľa vlastného uváženia, avšak s prihliadnutím na okolnosti tejto premeny. Odsek 12 určuje lehotu zaslania písomného rozhodnutia žiadateľovi. Odsek 13 ustanovuje povinnosť predložiť rozhodnutie NBS Protimonopolnému úradu SR. Podľa odseku 14 môže NBS v svojom rozhodnutí určiť maximálnu lehotu pre dokončenie zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.
K § 28h
Upravujú sa podmienky, ktoré musia byť splnené, aby NBS mohla vydať predchádzajúci súhlas na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie. Ide o transpozíciu čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27j smernice CRD).
Odsekom 1 sa upravujú náležitosti žiadosti, tzn. aké informácie majú byť súčasťou žiadosti o predchádzajúci súhlas. Vrátane dokumentov prikladaných k žiadosti. V tejto súvislosti sa splnomocňuje NBS vydať opatrenie, ktoré ustanoví náležitosti žiadosti, podrobnosti o podmienkach a spôsobe preukazovania týchto podmienok.
Odsek 4 ustanovuje v súlade s čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27j ods. 1 smernice CRD) podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohol byť predchádzajúci súhlas vydaný. NBS vedie konzultácie s finančnou spravodajskou jednotkou v súlade s odsekom 5. NBS môže žiadosť o predchádzajúci súhlas zamietnuť, ak splnené podmienky podľa odsekov 6 a 8. Zároveň sa ustanovuje, že navrhované zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie sa ukončí vtedy, keď NBS vydá predchádzajúci súhlas.
71
K § 28i
V súlade s čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27k smernice CRD) ak splnené podmienky podľa odseku 1 písm. a) c), NBS je povinná viesť konzultácie s príslušnými orgánmi iných členských štátov. NBS v svojom rozhodnutí uvedie názory a výhrady týchto príslušných orgánov z iných členských štátov.
K § 28j
Ustanovenie je transpozíciou čl. 1 bod 12 smernice CRD VI (čl. 27h smernice CRD). Odsek 1 upravuje, že ak zákon o bankách neustanovuje inak, na zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia sa vzťahuje osobitný zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev (ako všeobecný právny predpis pre premeny obchodných spoločností a družstiev), ako aj nariadenie č. 139/2004 Z. z. a zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Odsekom 2 sa ustanovuje, že § 28g 28j týkajúce sa zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia podľa tohto zákona sa neuplatnia na zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia vyplývajúce zo zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu.
K bodom 107 a 109 29a ods. 1, § 29b ods. 1 a 2, § 47 ods. 15, § 50 ods. 4 a 5, § 76 ods. 4]
Legislatívno-technické úpravy vynútené zmenami v § 25, 25a a 27.
K bodom 108, 110 a 111 [§ 29a ods. 7, § 29b ods. 6 a 13 až 15]
Ide o transpozíciu zmien v čl. 104a ods. 6 a 8 a v čl. 104b ods. 3 druhý pododsek a odsek 4a smernice CRD (čl. 1 body 39 a 40 smernice CRD VI).
§ 29a ods. 7 je transpozíciou čl. 1 bod 40 smernice CRD VI (čl. 104b ods. 4a smernice CRD), ktorý rieši situáciu, ak sa pre banku stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty, ktorá je definovaná v nariadení CRR. V takom prípade NBS môže preskúmať svoje predchádzajúce odporúčanie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov podľa § 29b oznámené banke s cieľom zabezpečiť jeho primeranú kalibráciu.
Zmenami v § 29b ods. 6 sa dosiahne, že NBS v súlade s čl. 104b ods. 3 smernice CRD určí požiadavku na kapitál na účely krytia rizika nadmerného využívania finančnej páky ako rozdiel medzi kapitálom, ktorý sa považuje za primeraný podľa § 29b ods. 2 a 3 zákona o bankách a príslušnými kapitálovými požiadavkami stanovenými v tretej a siedmej časti nariadenia CRR, pričom § 29b ods. 4 zákona o bankách sa pre tieto účely nepoužije.
Novými odsekmi 13 15 v § 29b sa transponuje doplnenie čl. 104a smernice CRD (čl. 1 bod 39 smernice CRD VI) o nové odseky 6 a 8. Ide o doplnenie zákona o bankách o nové ustanovenia, ktoré súvisia so spodnou hranicou pre výstupné hodnoty. Spodná hranica pre výstupné hodnoty zaistiť neopodstatnenú variabilitu kapitálových požiadaviek určených pomocou prístupov interných modelov. Reaguje sa ňou na zistenia plynúce z analýzy uskutočnenej v nadväznosti na celosvetovú finančnú krízu v rokoch 2008 2009, pri ktorej vyšlo najavo, že interné modely majú sklon podceňovať riziká, ktorým inštitúcie vystavené, najmä pri niektorých druhoch expozícií a rizík, čo za následok, že vypočítané kapitálové požiadavky nedostatočné. Pri porovnaní s kapitálovými požiadavkami vypočítanými pomocou štandardizovaných prístupov vedú prístupy interných modelov v priemere k výpočtu nižších kapitálových požiadaviek pri rovnakých expozíciách. Spodnou hranicou pre výstupné
72
hodnoty sa pre prístupy interných modelov stanoví spodná hranica na celkový objem rizikovej expozície, konkrétne na hodnotu 72,5% z celkového objemu rizikovej expozície vypočítanej štandardizovanými prístupmi. Ako vyplýva zo všeobecného prechodného ustanovenia k výstupnej hodnote, tak hodnota 72,5% bude záväzná od roku 2030. Do roku 2023 budú záväzné nižšie hodnoty, ktoré budú priemerne rásť. Čl. 465 nariadenia CRR III ich ustanovuje nasledovne:
-hodnota 50 % v období od 1.1.2025 do 31.12.2025,
-hodnota 55 % v období od 1.1.2026 do 31.12.2026,
-hodnota 60 % v období od 1.1.2027 do 31.12.2027,
-hodnota 55 % v období od 1.1.2028 do 31.12.2028,
-hodnota 70 % v období od 1.1.2029 do 31.12.2029.
Odsek 13 ustanovuje, že na účely osobitnej požiadavky na vlastné zdroje 29b), vankúša vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika 33e) a kapitálového vankúša pre G-SII alebo kapitálového vankúša pre O-SII 33d) je spodná hranica pre výstupné hodnoty pre banku záväzná, ak celková hodnota rizikovej expozície banky určená podľa čl. 92 ods. 3 prvý pododsek nariadenia CRR je vyššia ako jej celková hodnota rizikovej expozície, ktorá nepodlieha spodnej hranici pre výstupné hodnoty určenej podľa čl. 92 ods. 4 nariadenia CRR.
V odseku 14 písm. a) sa ustanovujú pravidlá, podľa ktorých, ak sa pre banku stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty, osobitná požiadavka na vlastné zdroje podľa § 29b, ktorá slúži na krytie rizík, iných ako riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nezvýši len v dôsledku toho, že sa pre banku stala záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty.
Odsek 14 písm. b) v súlade s čl. 104a ods. 6 písm. b) smernice CRD (čl. 1 bod 39 písm. b) smernice CRD VI) ustanovuje, že NBS bezodkladne alebo najneskôr v rámci najbližšieho procesu preskúmania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2 preskúma výšku uloženej osobitnej požiadavky na vlastné zdroje podľa § 29b a odstráni všetky jej časti, ktoré by viedli k dvojnásobnému započítaniu rizík, ktoré plne kryté tým, že sa pre banku stala záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty; takéto preskúmanie sa uskutoční jednorazovo po tom, čo sa pre banku stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty.
Odsek 14 písm. c), ktorý je transpozíciou čl. 104b ods. 6 písm. c) smernice CRD (čl. 1 bod 39 písm. b) smernice CRD VI), uvádza, že po uskutočnení preskúmania podľa písmena b) sa postup podľa písmena a) už prestane uplatňovať.
V odseku 15 sa ustanovuje, že NBS neuloží osobitnú požiadavku podľa § 29b, ktorá by viedla k dvojitému započítaniu rizík, ak je pre banku záväzná spodná hranica pre výstupné hodnoty.
V súvislosti s transpozíciou čl. 104a smernice CRD je potrebné poznamenať, že čl. 104a ods. 7 smernice CRD (čl. 1 bod 39 písm. b) smernice CRD VI) ustanovuje, aby EBA vydala všeobecné usmernenia k upresneniu, akým spôsobom majú byť v praxi zavedené požiadavky uvedené v čl. 104a ods. 6 smernice CRD (čl. 1 bod 39 písm. b) smernice CRD VI). Tieto usmernenia tak budú dôležitým nástrojom pri uplatňovaní ustanovení § 29b ods. 13 a 14.
K bodu 112 a 114 [§ 31 ods. 1 a 2 a 7]
Ide o transpozíciu čl. 1 bodu 22 písm. a) smernice CRD VI (čl. 77 ods. 3 smernice CRD), ktorý upravuje, aké prístupy môže banka využiť na výpočet trhového rizika.
73
K bodu 113 [§ 31 ods. 6]
Ide o transpozíciu zmien v čl. 101 ods. 3 smernice CRD (čl. 1 bod 37 smernice CRD VI), ktorý po novom ustanovuje povinnosť pre NBS uložiť banke, ktorá používa interný model trhového rizika, ak na základe spätného testovania alebo testu pridelenia ziskov a strát vyplýva, že daný interný model prestal byť dostatočne presný, aby prijala vhodné opatrenia na zabezpečenie okamžitého zlepšenia tohto modelu alebo preskúmať, či splnené podmienky, za ktorých bol udelený predchádzajúci súhlas na používanie tohto modelu.
K bodom 115 a 116 [§ 33 ods. 1]
Ide o dôslednú transpozíciu čl. 1 bod 29 písm. b) smernice CRD V (čl. 98 ods. 5 štvrtý pododsek smernice CRD). Dopĺňa sa, čo musí banka zohľadňovať pri výpočte ekonomickej hodnoty vlastného imania podľa § 31 ods. 1 zákona o bankách. Zároveň sa aktualizuje odkaz na príslušné delegované nariadenie Komisie.
K bodu 117 [§ 33a ods. 2 písm. d) – Poznámka pod čiarou k odkazu 30td]
Ide o spresnenie transpozície čl. 1 bod 45 smernice CRD V (čl. 128 druhý štvrtý pododsek smernice CRD), pričom je nutné sa odkazovať na presné ustanovenia zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré transpozíciou čl. 45c a 45d smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení.
K bodu 118 [§ 33d ods. 3 písm. a)]
Ide o spresnenie transpozície čl. 1 bod 47 písm. b) smernice CRD V (čl. 131 ods. 2a smernice CRD). Upresňujú sa kritériá pre zaraďovanie G-SII do príslušnej kategórie.
K bodu 119 [§ 33d ods. 8]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 44 písm. b) smernice CRD VI (čl. 131 ods. 6 smernice CRD), do ktorého sa dopĺňa nové písmeno c). Ustanovuje sa povinnosť, aby NBS prehodnotila vankúš pre O-SII, ak sa pre banku, ktorá je lokálne systémovo významnou bankou, stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty. Toto preskúmanie musí uskutočniť najneskôr ku dňu ročného prehodnotenia vankúša pre O-SII. Cieľom je zachovať primeranú kalibráciu tejto sadzby.
K bodu 120 [§ 33d ods. 16]
Ide o transpozíciu zmien v čl. 1 bod 44 písm. c) smernice CRD VI (čl. 131 ods. 15 druhý pododsek smernice CRD). Odsek 16 ustanovuje, že ak sa na banku vzťahuje vankúš na krytie systémového rizika podľa § 33e, tento vankúš doplní vankúš pre O-SII alebo vankúš pre G-SII. Ak súčet týchto vankúšov by prevýšil pri akejkoľvek príslušnej množine alebo podmnožine
74
expozícií 5 % z objemu rizikovej expozície, NBS vydá rozhodnutie o sadzbe vankúša pre O-SII len so súhlasom Európskej komisie (uplatní sa postup podľa § 33d ods. 7). Na konci tohto odseku 16 sa dopĺňa, že tento postup sa nepoužije v prípade, ak rozhodnutie NBS vedie k zníženiu sadzby vankúša pre krytie systémového rizika, vankúša pre O-SII alebo vankúša pre G-SII, alebo sa tieto sadzby nemenia.
K bodu 121 [§ 33e ods. 1]
Ide o transpozíciu zmien v čl. 1 bod 45 písm. a) smernice CRD VI (čl. 133 ods. 1 smernice CRD). Tento odsek bol novelizovaný z dôvodu zahrnutia makroprudenciálnych alebo systémových rizík vyplývajúcich zo zmien klímy. NBS tak môže za účelom obmedzenia systémového alebo makroprudenciálneho rizka vrátane rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy, ktoré nie kryté požiadavkami podľa nariadenia CRR a požiadavkami na cyklickú kapitálovú rezervu a vankúš pre G-SII alebo O-SII, stanoviť, aby banka priebežne udržovala pre všetky expozície alebo podmnožinu expozícií vankúš pre krytie systémového rizika na individuálnom, konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe podľa prvej časti druhej hlavy nariadenia CRR.
K bodu 122 [§ 33e ods. 4]
Ide o transpozíciu zmien v čl. 133 ods. 8 písm. c) a d) smernice CRD (čl. 1 bod 45 písm. b) smernice CRD VI). Vankúš pre krytie systémového rizika sa nepoužije pre krytie rizík, ktoré kryté proticyklickou kapitálovou rezervou a vankúšom pre G-SII alebo vankúšom pre O-SII, a rizík, ktoré plne kryté požiadavkou určenou podľa čl. 92 ods. 3 nariadenia CRR. Takisto sa dopĺňa nová veta, ktorá ustanovuje, že ak sa na banku uplatňuje vankúš pre krytie systémového rizika pre celkovú hodnotu rizikovej expozície a pre banku sa stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty, NBS preskúma v lehote podľa druhej vety (t. j. každé dva kalendárne roky) hodnotu vankúša na krytie systémového rizika s cieľom zachovať jej primeranú kalibráciu.
K bodom 123 a 124 [§ 33e ods. 8 a 14]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 45 písm. c) smernice CRD VI (čl. 133 ods. 11 a 12 smernice CRD). Zmeny v odseku 8 znamenajú, že NBS pred určením alebo zmenou sadzby vankúša na krytie systémového rizika, ktorá by viedla k zavedeniu miery kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika v rozmedzí od 3 % do 5 %, musí požiadať Komisiu a po novom aj Európsky výbor pre systémové riziká o stanovisko.
Nový odsek 14 ustanovuje, že do sadzby kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika sa nezapočíta sadzba stanovená podľa § 33f.
K bodu 125 a 126 [§ 33l ods. 2 písm. c) a § 33l ods. 3]
Ide o transpozíciu zmien v čl. 142 ods. 2 pís. c) a 142 ods. 3 smernice CRD (čl. 1 bod 46 smernice CRD VI). Ustanovuje sa, že plán na zachovanie kapitálu musí obsahovať plán a časový harmonogram na zvýšenie vlastných zdrojov so zámerom splniť požiadavku na kombinovaný vankúš alebo prípadne požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky. Podľa odseku 3 NBS posúdi plán na zachovanie kapitálu a môže ho schváliť len, ak realizácia tohto plánu bude viesť k zachovaniu alebo získaniu dostatočného kapitálu na to, aby banka
75
plnila požiadavku na kombinovaný vankúš alebo prípadne požiadavku na vankúš ukazovateľa finančnej páky v lehote, ktorú NBS považuje za primeranú.
K bodu 127 [§ 33l ods. 4 písm. b)]
Ide o transpozíciu zmien v čl. 142 ods. 4 písm. b) smernice CRD (čl. 1 bod 46 písm. c) smernice CRD VI). Ustanovuje sa postup, kedy NBS neschváli plán na zachovanie kapitálu. NBS je oprávnená uložiť banke prísnejšie obmedzenia týkajúce sa rozdelenia kmeňového kapitálu Tier 1 ako je ustanovené v § 33k ods. 1 až 12 a v § 33ka ods. 1 až 12 zákona o bankách.
K bodu 128 [§ 34 ods. 5]
Legislatívno-technickú úpravy vynútené zmenami v § 25, 25a a 27.
K bodom 129 a 130 [§ 35 ods. 4 písm. j), § 35 ods. 5 písm. a) a j)]
Legislatívno-technickú úpravy vynútené doplnením osôb podľa § 8e ods. 1 a 3 pôsobiacich v pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu a ich zaradenie medzi osoby s osobitným vzťahom k banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu.
K bodu 131 [§ 42 ods. 5 a 6]
Z dôvodu nového znenia čl. 47 smernice CRD je nutné vypustiť ustanovenia v § 42 ods. 5 a 6, ktoré sú v súčasnosti nadbytočné.
K bodom 132 a 133 [§ 45 ods. 1 a 2 a § 46 ods. 1]
Ide o spresnenie transpozície čl. 1 bod 36 smernice CRD V (čl. 109 ods. 2 smernice CRD), ktorého cieľom je zabezpečiť jednotné a účinné uplatňovanie požiadaviek v oblasti vnútorného riadenia a odmeňovania v celej skupine vrátane dcérskych spoločností mimo územia členského štátu a aby príslušné orgány dohľadu mali úplný prístup k relevantným informáciám.
K bodu 134 [§ 47 ods. 22 a 23]
Odsekom 22 sa spresňuje transponuje čl. 1 bod 38 smernice CRD V (čl. 113 ods. 3 druhý pododsek CRD). Ustanovenie upravuje mechanizmus, ako sa medzi národnými orgánmi dohľadu prijímajú rozhodnutia o regulácii dcérskych bánk, vrátane možnosti riešiť spory prostredníctvom EBA, ktorá v prípade potreby vydá záväzné rozhodnutie.
V odseku 23 ide o transpozíciu čl. 1 bod 42 smernice CRD VI (čl. 110a smernice CRD), ktorý upravuje rozsah uplatňovania dohľadu na konsolidovanom základe podľa zákona o bankách na skupiny obchodníkov s cennými papiermi.
K bodom 135, 136, 138 a 141 [§ 48 ods. 7 a 9 a § 50 ods. 1, § 50 ods. 1 písm. k)]
Legislatívno-technické úpravy vynútené úpravami týkajúcimi sa pobočiek zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu.
76
K bodu 137 [§ 48 ods. 13]
Spresňuje sa transpozícia čl. 1 bod 39 smernice CRD V (čl. 115 ods. 3 CRD). Ustanovenie upravuje povinnosť NBS uzatvoriť písomnú dohodu o vzájomnej koordinácii a spolupráci pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe.
K bodu 139 [§ 50 ods. 1 písm. d)]
V súlade so zmenami v čl. 67 ods. 2 písm. a) smernice CRD (čl. 1 bod 17 smernice CRD VI) sa upravuje maximálna výška pokuty, ktorú môže NBS udeliť banke alebo pobočke zahraničnej banky za opakované porušenie povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, a to aj v nadväznosti na úpravu výpočtu celkového čistého ročného obratu v § 50 ods. 27 30.
K bodu 140 [§ 50 ods. 1 písm. e)]
Ide o transpozíciu čl. 104 ods. 1 písm. e) smernice CRD (čl. 1 bod 38 písm. a) bod ii) smernice CRD VI), ktorý oprávňuje NBS udeliť banke opatrenie na nápravu, ktorým banke alebo pobočke zahraničnej banky prikáže obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorej bankovej činnosti, výkon niektorého druhu obchodov, a to aj pokiaľ ide o prijímanie vkladov, obchodnú sieť banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo požadovať odpredaj činností, ktoré pre zdravie banky alebo pobočky zahraničnej banky predstavujú nadmerné riziko.
K bodom 142 a 143 [§ 50 ods. 1 písm. r) a s)]
Ide o spresnenie transpozície čl. 1 bod 32 písm. a) smernice CRD V (čl. 104 ods. 1 písm. g) a h) smernice CRD), ktorý oprávňuje NBS udeliť banke príslušné opatrenia na nápravu.
K bodu 144 [§ 50 ods. 1 písm. t)]
Ide o transpozíciu čl. 1 body 16 a 17 smernice CRD VI (čl. 66 ods. 2 písm. c) bod i) a čl. 67 ods. 2 písm. c) smernice CRD), ktoré oprávňuje NBS uložiť nielen banke, ale aj pobočke zahraničnej banky opatrenie na nápravu vo forme povinnosti zverejniť verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie osoba zodpovedná za nedostatok v činnosti, ako aj povaha porušenia.
K bodu 145 [§ 50 ods. 1 písm. y) až ab)]
V súlade so zmenami v čl. 104 ods. 1 písm. m) a n) (čl. 1 bod 38 písm. a) smernice CRD VI) smernice CRD sa dopĺňajú nové ustanovenia umožňujúce NBS uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky nové dohľadové opatrenia na nápravu, a to v § 50 ods. 1 písm. y) opatrenie, aby znížili environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, a v § 50 ods. 1 písm. z) opatrenie, aby vykonávali stresové testovanie alebo analýzu scenárov za účelom posúdenia rizík vyplývajúcich z expozícií voči kryptoaktívam a z poskytovania služieb kryptoaktív.
§ 50 ods. 1 písm. aa) je dôslednou transpozíciou čl. 1 bod 32 smernice CRD V (čl. 104 ods. 1 písm. i) smernice CRD). NBS je oprávnená uložiť banke aby obmedzila rozdelenie zisku, nerozdelila zisk alebo banke zakáže rozdeliť kapitál alebo vyplatiť úrokové platby akcionárom
77
alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ak tento zákaz nepredstavuje zlyhanie banky / nepredstavuje nesplnenie záväzkov tejto banky.
§ 50 ods. 1 písm. ab) je transpozíciou čl. 2 bod 5 smernice 2024/2994, ktorou sa mení čl. 104 ods. 1 písm. o) smernice CRD (čl. 1 bod 38 písm. a) smernice CRD VI). Rozširuje sa okruh právomocí NBS o možnosť uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby znížila expozície voči centrálnym protistranám alebo opätovne preskupila expozície na všetkých svojich zúčtovacích účtoch, ak sa NBS domnieva, že existuje riziko nadmernej koncentrácie vyplývajúce z expozícií voči tejto centrálnej protistrane.
K bodu 146 [§ 50 ods. 2]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 16 smernice CRD VI (čl. 65 ods. 2 a 66 ods. 2 písm. c) bod iv smernice CRD). Z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky pre osoby zastávajúce kľúčovú funkciu v banke, je nutné tento pojem dôsledne používať v celom zákone o bankách a je nevyhnutné vykonať legislatívno-technické úpravy aj v § 50 ods. 2. Zároveň sa rozširuje okruh osôb pôsobiacich v pobočke zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorým NBS môže v prípade zisteného porušenia udeliť sankciu podľa § 50 ods. 2 zákona o bankách. V nadväznosti na doplnenie funkcií aj osôb pôsobiacich vo finančných a zmiešaných finančných holdingových spoločnostiach sa takisto upravuje pravidlo pre výpočet finančnej pokuty, a to tak, že medzi “osoby, od ktorých mala sankcionovaná osoba príjmy” sa dopĺňajú aj finančné a zmiešané finančné holdingové spoločnosti.
K bodu 147 [§ 50 ods. 7]
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 16 smernice CRD VI (čl. 66 ods. 1 písm. f) j) a čl. 66 ods. 2 písm. a) smernice CRD). Spresňuje sa maximálna výška pokuty za porušenie explicitne uvedených povinností podľa zákona o bankách, a to aj v nadväznosti na úpravu výpočtu celkového čistého ročného obratu v § 50 ods. 26 až 29.
K bodom 148, 151, 152, 153 a 154 [§ 50 ods. 8, 20, 24 a 25]
Ide o legislatívno-technické zmeny súvisiace s presunom § 50 ods. 20 do § 9 a s tým súvisiaca nutná oprava vnútorných odkazov.
K bodom 149 a 150 [§ 50 ods. 11 a § 58 ods. 1]
Ide legislatívno-technické zmeny súvisiace s dôsledným používaním nového názvu útvaru vnútornej kontroly a definíciou nových osôb v § 8e ods. 1 a 3.
K bodu 155 [§ 50 ods. 26 až 34]
V odsekoch 26 29 ide o transpozíciu čl. 1 bod 16 smernice CRD VI (čl. 66 ods. 3 a 4 smernice CRD). Ustanovuje sa spôsob, ako aj postup a vstupné hodnoty pre výpočet celkového čistého ročného obratu a priemerného denného čistého obratu, ktoré vstupnou hodnotou na výpočet maximálnej výšky pokuty. Odseky 30 33 transponujú čl. 1 bod 16 smernice CRD VI (čl. 70 ods. 1 až 4 smernice CRD).
78
V odseku 30 explicitne vymenované parametre, ktoré musí NBS zohľadniť pri určovaní druhu a výšky sankcie alebo opatrenia na nápravu ukladaných v zmysle tohto zákona. Zmyslom tejto úpravy je precizovanie a zjednocovanie prístupu k ukladaniu sankcií a opatrení na nápravu naprieč členskými krajinami.
V odseku 31 upravené požiadavky na zaistenie efektívnej spolupráce a výmeny informácií NBS a orgánov dohľadu iných členských štátov v prípade, že sa NBS chystá začať alebo začala konanie o uložení opatrenia na nápravu alebo pokutu.
V odseku 32 sa zavádza možnosť prelomenia zásady ne bis in idem pre prípady, ak je to nevyhnutne potrebné a primerané na dosiahnutie rôznych cieľov všeobecného záujmu. Pre takto definované prípady sa pripúšťa súbeh trestných a správnych konaní, resp. je prípustné, aby NBS uložila opatrenie na nápravu alebo pokutu aj za skutok, pre ktorý sa vedie trestné konanie alebo iné konanie o správnom delikte, alebo na základe ktorého bolo vydané právoplatné rozhodnutie správneho orgánu alebo orgánu činného v trestnom konaní o uložení sankcie.
V odseku 33 sa zavádza informačná povinnosť pre príslušné súdy, správne orgány a NBS, aby sa navzájom informovali o začatí nimi vedených konaní proti tomu istému subjektu banke, pobočke zahraničnej banky, finančnej holdingovej a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ako aj fyzickým osobám zodpovedným za porušenie, pri súbehu takýchto konaní. Uvedeným by sa mala zabezpečiť koordinácia konaní v kontexte doplneného odseku 32.
Odsekom 34 sa zohľadňuje odložená účinnosť v súvislosti s pobočkami zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu a osobami podľa § 8e ods. 1 a členmi riadiaceho výboru podľa § 8e ods. 3.
K bodu 156 [§ 50b]
Novým § 50b sa v zákone o bankách ustanovuje nový inštitút penále. Ide o dohľadový nástroj, ktorý je potrebné odlišovať od peňažnej pokuty, a teda aj peňažnej sankcie, ktorého cieľom je primäť fyzickú alebo právnickú osobu v porušení k náprave zistených nedostatkov v ich činnosti, resp. zosúladiť sa s regulačnými požiadavkami v čo najkratšej dobe. Plní podobný účel ako zmluvná pokuta v sfére súkromného práva, kedy subjekt porušujúci aplikovateľné právne predpisy platí stanovenú peňažnú sumu, teda penále, a to do času zosúladenia sa s požiadavkou, resp. vykonania nápravy nedostatku.
Uvedený nástroj (anglicky periodic penalty payment) používa v súčasnosti Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia za účelom zosúladenia sa banky s určitou požiadavkou.
NBS je oprávnená uložiť penále v prípade zistenia pretrvávajúceho porušovania alebo obchádzania ustanovení právnych predpisov, ako aj rozhodnutí NBS podľa odseku 1, a to fyzickej aj právnickej osobe vymenovanej v odseku 4.
NBS uloží penále ako opakujúce sa peňažné plnenie za každý deň porušenia do splnenia povinnosti ukončiť protiprávne konanie, maximálne ho však môže uložiť po dobu šesť mesiacov odo dňa určeného v rozhodnutí NBS o uložení penále.
NBS pri rozhodovaní o výške penále prihliada na parametre podľa § 50 ods. 30. V odseku 3 sa ustanovuje maximálna horná hranica penále. Pri právnických osobách sa odvíja od priemerného denného čistého obratu, ktorý sa určí ako 1/365 celkového ročného čistého obratu vypočítaného podľa § 50 ods. 26 a nasl. V prípade fyzických osôb je maximálna výška penále určená pevnou sumou a predstavuje až 50 000 eur za každý deň porušenia.
79
V prípade potreby je NBS oprávnená súbežne uložiť subjektu v porušení za ten istý skutok, resp. protiprávne konanie popri penále aj peňažnú pokutu alebo iné opatrenie na nápravu podľa príslušných ustanovení zákona.
Odseky 7 9 obsahujú procesnú úpravu uloženia penále. NBS za splnenia podmienok stanovených v odseku 1 vydá rozhodnutie o uložení penále, v ktorom (i) uloží subjektu v porušení, aby ukončil pretrvávajúce porušenie, resp. aby sa zosúladil s príslušnými požiadavkami a (ii) určí dennú sadzbu penále, ktorú je subjekt v porušení povinný zaplatiť za každý deň porušenia. Malo by byť v záujme subjektu v porušení, aby uvedené napravil v čo najkratšom čase, aby bola konečná výška penále čo najnižšia. Toto rozhodnutie je vykonateľné dňom doručenia, a teda deň nasledujúci po dni doručenia rozhodnutia o uložení penále je prvým dňom, za ktorý sa „účtuje“ penále.
Následne subjekt v porušení je povinný NBS doručiť relevantné dôkazy a preukázať, že splnil povinnosť mu uloženú v rozhodnutí o uložení penále - teda zosúladenie sa s požiadavkami a ukončenie protiprávneho konania. NBS vykoná posúdenie splnenia tejto povinnosti a keď za preukázané, že došlo k zosúladeniu sa s požiadavkami a ukončeniu protiprávneho konania, NBS oznámením vyčísli príslušnému subjektu celkovú sumu penále, ktorú je povinný uhradiť. Celková suma penále sa vyčísli nasledovne:
Počet dní porušenia x denná sadzba penále určená v rozhodnutí NBS o uložení penále = celková suma penále.
Pre naplnenie účelu inštitútu penále sa vylučuje odkladný účinok podaného rozkladu voči rozhodnutiu NBS o uložení penále, pričom sa takisto nepoužijú príslušné ustanovenia o konaní pred NBS podľa zák. č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodom 157 161 53 ods. 9, § 54 ods. 4 písm. g), § 63 ods. 1 písm. c) e), § 63 ods. 2 písm. c), d), f) a g), § 65 ods. 3]
Legislatívno-technické úpravy vynútené úpravami týkajúcimi sa pobočiek zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu za účelom odstránenia duplicity.
K bodu 162 [§ 63 ods. 1 písm. i)]
Smernica CRD VI rozširuje okruh situácií, kedy je možné úverovej inštitúcii odobrať bankové povolenie. V prípade, že úverová inštitúcia je v stave tzv. zlyhávania a zároveň nespĺňa ďalšie podmienky na začatie riešenia krízovej situácie, príslušný orgán dohľadu môže banke odobrať bankové povolenie.
K bodom 163 až 172 a 174 [§ 63 ods. 2, § 64 ods. 1, 2, § 65 ods. 5, 8 a 9, § 66 ods. 8 a 9]
Legislatívno-technické úpravy vynútené úpravami týkajúcimi sa pobočiek zahraničných bánk.
K bodu 173 [§ 65a ods. 1]
Legislatívno-technické úpravy vynútené úpravami vnútorných odkazov v súvislosti so zmenami v § 25, 25a a 27.
80
K bodom 175 a 176 [§ 90 ods. 3 a § 91 ods. 4 písm. f)]
Legislatívna úprava zdôrazňuje, že ak je dohoda o elektronickej komunikácií uzatvorená medzi profesijnou samosprávnou komorou združujúcou orgány verejnej moci, prípadne obcami a záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk v rozsahu podľa osobitného predpisu, postup podľa dohody povinné uplatňovať všetky banky a pobočky zahraničných bánk bez ohľadu na ich členstvo v záujmovom združení bánk. Táto povinnosť pre všetky banky a pobočky zahraničných bánk sa navrhovanou zmenou zdôrazňuje v záujme stability a predvídateľnosti vzťahov plynúcich z podpísaných zmlúv záujmovým združením bánk s cieľom zefektívniť, urýchliť a zautomatizovať komunikáciu medzi subjektami.
Legislatívna úprava by mala umožňovať, aby sa postupom podľa dohody riadili všetky banky a pobočky zahraničných bánk, nielen pre prípad profesijných samosprávnych komôr, ale aj v prípade subjektov, ktoré prejavia záujem o zapojenie do elektronickej komunikácie, bez ohľadu na ich postavenie, resp. status.
Hlavným cieľom umožnenia elektronickej komunikácie aj obciam je zefektívnenie, urýchlenie a zautomatizovanie komunikácie odstránením komunikácie prostredníctvom papierových alebo neštruktúrovaných dokumentov s efektom eliminovania manuálneho spracovania žiadostí pri komunikácii s bankami a pobočkami zahraničných bánk.
V súčasnosti sa obciam umožňuje automatizovaná komunikácia pri vymáhaní daňových nedoplatkov, na čo aktuálne oprávnené ako správcovia dane. Novou úpravou sa rozšíri možnosť využívať elektronickú komunikáciu a vymáhať aj iné ako daňové veci, teda poplatky (za psa, za stánky, pokuty atď.). Navrhovaná úprava rozširuje možnosť a oprávnenie uzavrieť dohodu o elektronickej komunikácii medzi záujmovým združením bánk na jednej strane a združením právnických osôb združujúcich obce, tým dôjde k hromadnému rozšíreniu v mene veľkého počtu obcí.
K bodu 177 [§ 91 ods. 4 písm. x) a poznámka pod čiarou k odkazu 86df]
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenami v § 85 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré budú účinné od 1. januára 2026.
K bodom 178 a 179 [§ 92 ods. 10]
Z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka na navrhované úpravy týkajúce sa situácie, ak sa umožňuje sprístupniť údaje chránené bankovým tajomstvom tretej osobe za účelom predaja alebo nadobudnutia banky.
K bodu 180 [§ 93 ods. 1 tretia veta]
Legislatívno-technické úpravy vynútené úpravami v súvislosti s pobočkami zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu.
K bodu 179 [§ 93 ods. 1 druhá veta]
Legislatívno-technické úpravy vynútené úpravami v § 6b zjednotenie a dôsledné používanie zavedených pojmov v celom zákone o bankách.
81
K bodu 181 [§ 114b ods. 3]
Precizuje sa splnomocňovacie ustanovenie.
K bodu 182 [§ 122yk a 122yl]
V § 122yk ods. 1 sa dopĺňa prechodné ustanovenie súvisiace s obmedzením celkového funkčného obdobia vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, ktorý je zároveň členom Bankovej rady, pričom nejde o guvernéra.
V 122yk ods. 2 sa dopĺňa prechodné ustanovenie z dôvodu nových požiadaviek na osoby zastávajúce funkciu finančného riaditeľa a vedúceho útvaru dodržiavania súladu s predpismi. Keďže v zmysle novej právnej úpravy je na výkon uvedených funkcií potrebné udelenie súhlasu, banky musia požiadať NBS o udelenie súhlasu do stanoveného dátumu. V rámci konania podľa tohto ustanovenia sa skúma rovnaký rozsah požiadaviek na výkon konkrétnej funkcie ako v konaní o udelenie predchádzajúceho súhlasu.
Prechodné ustanovenie v § 122yl je transpozíciou čl. 1 bod 9 smernice CRD VI (čl. 21c ods. 5 smernice CRD) a jeho cieľom je, aby boli zachované nadobudnuté práva klientov podľa existujúcich zmlúv. To znamená, že požiadavkou na povinnosť získať bankové povolenie pre pobočku zahraničnej banky so sídlom mimo územia členského štátu, aby mohla pôsobiť v Slovenskej republike, nie dotknuté existujúce zmluvy, ktoré nadobudli platnosť pred 11. júlom 2026. Keďže takéto opatrenia by sa mali uplatňovať výlučne na účely uľahčenia prechodu na implementáciu smernice CRD VI, musia byť úzko vymedzené, aby sa zabránilo prípadom obchádzania. V prípade zmlúv s neobmedzenou dobou splatnosti by sa umožnilo ich ponechanie v platnosti, ak na ich základe klienti nadobudli určité práva. Avšak zmeny a doplnenia týchto uzatvorených zmlúv, ako napríklad novácia, by neboli v rámci tejto výnimky povolené.
K bodu 183 a 184 [Príloha]
Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona o smernice, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú do slovenského právneho poriadku. Zároveň sa v zmysle bodu 62.14 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky vypúšťa z prílohy smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009), pretože už nie je účinná.
82
K čl. II
novela zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Ide o nutnú úpravu súvisiacu s úpravami finančných holdingových spoločností v čl. I a s dôsledným používaním správneho pojmu.
K čl. III
novela zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
K bodu 1 [§ 31 ods. 3]
Spresnenie transpozície čl. 63 odsek 2 smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. L 314, 5.12.2019), ktorá zavádza pre určitú skupinu obchodníkov s cennými papiermi odlišné požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky od požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre ostatné vybrané inštitúcie.
K bodu 2 [§ 31b ods. 4 písm. b)]
Ide o opravu nesprávne vykonanej transpozíciu čl. 1 ods. 2 smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, konkrétne čl. 45c ods. 2a, druhý pododsek, písm. b).
K bodom 3 [§ 31b ods. 6 a 7]
Ide o opravu nesprávne vykonanej transpozíciu čl. 1 ods. 2 smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, konkrétne čl. 45c ods. 2a štvrtý až šiesty pododsek.
K bodu 4 až 6 [§ 31e ods. 4]
Ide o opravu nesprávne vykonanej transpozíciu čl. 1 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, konkrétne čl. 45f ods. 1 štvrtý pododsek.
83
K bodu 7 [Poznámka pod čiarou k odkazu 70qa]
Ide o opravu nesprávne vykonanej transpozíciu čl. 1 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, konkrétne čl. 45f ods. 1, štvrtý pododsek písm. a) bod ii).
K bodu 8 [§ 31e ods. 11]
Ide o opravu nesprávne vykonanej transpozíciu čl. 1 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, konkrétne čl. 45f ods. 2a úvodnej vete.
K bodu 9 [§ 31e ods. 12 písm. a)]
Ide o opravu nesprávne vykonanej transpozíciu čl. 1 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2024/1174, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o určité aspekty minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, konkrétne čl. 45f ods. 2b písm. a).
K bodu 10 [§ 70 ods. 8]
Ide o opravu nesprávne vykonanej transpozíciu čl. 1 ods. 23 písm. smernice (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES v platnom znení, konkrétne čl. 59 ods. 1a.
K čl. IV
novela zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Z dôvodu vykonateľnosti nového ustanovenia § 50 ods. 32 zákona o bankách, ktorý je transpozíciou čl. 1 bod 18 smernice CRD VI (čl. 70 ods. 3 smernice CRD), je nevyhnutné novelizovať aj § 21 ods. 1 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
84
K čl. V
novela zákona č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K bodom 1 a 2 [§ 4 ods. 2 až 11]
Vzhľadom na zmeny vykonané v článku 81 ods. 15 nariadenia (EÚ) 2023/1114 prostredníctvom korigenda, ktoré majú vplyv na čl. 81 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2023/1114, je potrebné novelizovať ustanovenia zákona č. 248/2024 Z. z. V súlade s týmito zmenami ESMA vydala usmernenia o kritériách, ktoré sa majú používať na posúdenie znalostí a schopností fyzických osôb poskytujúcich poradenstvo alebo informácie o kryptoaktívach alebo o službách kryptoaktív v mene poskytovateľa služieb kryptoaktív. Predmetné usmernenia majú za cieľ harmonizovať prístup príslušných orgánov pri posudzovaní znalostí a schopností podľa čl. 81 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2023/1114. Aby bola zabezpečená implementácia povinností vyplývajúcich z čl. 81 ods. 7 druhej vety nariadenia (EÚ) 2023/1114, je potrebné upraviť znenie § 4 ods. 2. Zároveň je nutné v § 4 vypustiť odseky 3 11, ktoré idú nad rámec v súčasnosti platného znenia čl. 81 nariadenia (EÚ) 2023/1114.
Výsledkom vypustenia národnej právnej úpravy a vyjadrenia súladu s ESMA usmerneniami bude plná harmonizácia procesu posudzovania znalostí a schopností v SR s predmetnými usmerneniami.
K bodu 3 [§ 5]
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 4 (vypustenie zavedenej legislatívnej skratky).
K bodu 4 [§ 7 ods. 4 a 5]
Žiadateľ a dotknutá osoba písomne oznámia NBS požadované informácie, ktoré NBS bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
Zavádza sa povinnosť žiadateľa predložiť v rámci žiadosti o udelenie povolenia na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý vykonal externý audítor kybernetickej bezpečnosti.
K bodu 5 [§ 13]
Novozavedené povinnosti, ktoré upravené v § 7 ods. 4 a 5 sa nevzťahujú na subjekty, ktoré vstúpili do licenčného konania pred účinnosťou novely zákona.
85
K čl. VI
Upravuje sa účinnosť návrhu zákona v súlade s dátumami uplatňovania ustanovení smernice CRD VI (11. január 2026) a smernice (EÚ) 2024/2994 (25. júna 2026). Zároveň v súlade s odloženou účinnosťou niektorých ustanovení smernice CRD VI sa navrhuje neskoršia účinnosť príslušných ustanovení súvisiacich s pobočkami zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu a to 11. január 2027.
V Borši dňa 24. septembra 2025.
Robert F i c o v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ladislav K a m e n i c k ý v. r.
minister financií Slovenskej republiky