1

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodu 1 [§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 2 a 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4 a § 108 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 138 ods. 7.

K bodom 2 až 5 [§ 15 ods. 1 písm. c) až e) a písm. g) až i)]

Podľa navrhovanej úpravy existencia povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby už nebude prekážkou vzniku/trvania povinného dôchodkového poistenia tzv. poistenca štátu, a to fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne (ďalej len „osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu“), ohrozeného svedka alebo chráneného svedka podľa zákona č. 86/2025 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „chránený svedok“), vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a fyzickej osoby, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (ďalej len „osoba s priznaným kompenzačným príspevkom“). Podľa súčasnej právnej úpravy, ak takýto poistenec začne súbežne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, zaniká mu povinné dôchodkové poistenie poistenca štátu, a to bez ohľadu na výšku príjmu dosiahnutého z takejto zárobkovej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Takáto právna úprava má následne negatívny vplyv na sumu dôchodku tých poistencov, ktorých príjem zo zárobkovej činnosti nedosahoval aspoň 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR) spred dvoch rokov (v prípade osoby starajúcej sa o dieťa) alebo 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov (v prípade fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chráneného svedka, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom). To znamená, že ak takáto osoba dosiahne napr. mesačný príjem ako zamestnanec v sume 20 eur, zníži jej to sumu dôchodku, pretože na výpočet jeho dôchodku sa použije nižší vymeriavací základ, ako je vymeriavací základu štátu. Znamená to, že takáto osoba zaplatila poistné z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti a napriek tomu má nižší vymeriavací základ na určenie sumy svojho dôchodku než poistenec, ktorý počas starostlivosti o dieťa, poberania peňažného príspevku na opatrovanie, vykonávania osobnej asistencie, alebo ako chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy alebo osoba s priznaným kompenzačným príspevkom na poistnom nezaplatil nič. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je odstrániť takýto stav.

V nadväznosti na vypustenie povinnosti platiť poistné štátom aj za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, sa navrhuje rozšírenie okruhu povinne dôchodkovo poistených poistencov štátu, práve o túto skupinu. Obdobie starostlivosti o dieťa aj v čase poberania materského, bude naďalej obdobím dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na dôchodkovú dávku.

Ďalej sa navrhuje, aby osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom podliehala povinnému dôchodkovému poisteniu už pred dovŕšením šiesteho roku veku dieťaťa,

2

najdlhšie do jeho osemnástich rokov. Vo vzťahu k fyzickej osobe dôchodkovo poistenej ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, ako aj k osobe starajúcej sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku, sa zároveň navrhuje, aby osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom „prednostne“ podliehala povinnému dôchodkovému poisteniu z dôvodu takejto starostlivosti. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa vykoná posudkový lekár Sociálnej poisťovne. U detí vo veku od 6 do 18 rokov bude postupovať rovnako ako v súčasnosti, na základe údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Rovnako bude postupovať aj v prípade posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov. Na uvedený účel sa v § 233 ods. 12 zákona o sociálnom poistení navrhuje rozšíriť úpravu už existujúcej povinnosti ÚPSVR poskytovať údaje o fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok. Okrem dňa vzniku a zániku nároku na rodičovský príspevok a identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia dieťaťa alebo dátumu jeho narodenia, bude oznamovať Sociálnej poisťovni aj údaj o tom, že je dieťaťom, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. To bude pre Sociálnu poisťovňu impulz na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov podľa zákona o sociálnom poistení. V prípadoch, ak ÚPSVR nebude disponovať údajom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, tak podnetom na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa bude aj žiadosť osoby starajúcej sa o také dieťa v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Pokým Sociálna poisťovňa v súvislosti so starostlivosťou o dieťa vo veku do 6 rokov nebude mať u dieťaťa preukázaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, osobu starajúcu sa o takéto dieťa zaeviduje v kategórii povinne dôchodkovo poistených osôb podľa § 15 ods. 1 písm. c) za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom (napr. trvalý pobyt fyzickej osoby a dieťaťa na území Slovenskej republiky).

K bodom 6 až 9 [§ 15 ods. 2 písm. a) a c), a § 15 ods. 3 a 4]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c) a e) a v § 22 ods. 3.

K bodu 10 [§ 22 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c).

K bodu 11 [§ 22 ods. 1 písm. c)]

V súvislosti s návrhom na rozšírenie okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, tzv. poistencov štátu, o povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, za ktorú platil štát do 31. decembra 2025 poistné na dôchodkové poistenie, sa upravuje okamih vzniku dôchodkového poistenia týchto osôb. Dôchodkové poistenie im bude vznikať odo dňa splnenia podmienky, ktorou je poskytovanie materského.

K bodu 12 [§ 22 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c).

K bodu 13 (§ 22 ods. 3)

V súvislosti s právnou úpravou umožňujúcou súbeh povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu alebo

3

osoby s priznaným kompenzačným príspevkom s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, sa doterajšia právna úprava upravujúca opätovný vznik povinného dôchodkového poistenia vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. V tejto súvislosti sa navrhovanými úpravami zároveň v § 22 navrhujú legislatívno-technické úpravy.

K bodom 14 a 15 (§ 22 ods. 3 a 4)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c).

K bodu 16 (§ 60 ods. 1 prvá veta)

Obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chráneného svedka, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, hodnotilo ako obdobie dôchodkového poistenia, bez ohľadu na to, či štát za tieto obdobia zaplatil poistné na dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 1. januára 2026 štát už nebude platiť poistné za uvedené skupiny poistencov, preto je potrebné doplniť právnu úpravu tak, aby sa obdobie ich dôchodkového poistenia po 31. decembri 2025 mohlo aj naďalej hodnotiť na nárok na dôchodok a na určenie sumy dôchodku aj bez zaplatenia poistného.

K bodu 17 (§ 60 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou v § 15 ods. 1 písm. c). Uvedená zmena umožňuje hodnotiť to isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa súčasne aj poistencovi, ktorý sa stará o dieťa, ak je poistený ako zamestnanec, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba a v tomto období sa mu poskytuje materské.

K bodu 18 (§ 61 ods. 2)

V odseku 2 sa navrhuje zaviesť minimálna hranica úhrnu vymeriavacích základov na účely výpočtu osobného vymeriavacieho základu poistencov, ktorí získali obdobia dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d), a to vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje. Uvedené ustanovenie predstavuje garanciu zachovania osobného vymeriavacieho základu za obdobia starostlivosti minimálne v rovnakej výške, ako podľa doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej štát za tieto obdobia platil poistné. Zároveň v praktickej rovine reflektuje potrebu zohľadnenia súbehu dôchodkového poistenia z titulu starostlivosti o dieťa a dôchodkového poistenia z titulu zárobkovej činnosti zavedenú touto právnou úpravou (navrhované zmeny v § 15).

Na účely stanovenia tejto minimálnej hranice sa navrhuje do úhrnu vymeriavacích základov nezapočítavať vymeriavací základ na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7, ktorý patrí poberateľovi úrazovej renty. To znamená, že za obdobie starostlivosti sa vymeriavacie základy z titulu zárobkovej činnosti (ak budú nižšie ako 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje) zvýšia na uvedenú minimálnu hranicu (60 %). Do úhrnu vymeriavacích základov za obdobie starostlivosti (ak trvalo celý kalendárny rok) sa na účely výpočtu osobného vymeriavacieho základu následne započíta 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku a vymeriavací základ na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7, ktorý patrí poberateľovi úrazovej renty. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že poberateľom úrazovej renty je aj podľa

4

účinnej právnej úpravy umožnený súbeh poistenia na starobné poistenie podľa § 15 ods. 1 písm. f) s ostatnými dôchodkovými poisteniami podľa § 15 ods. 1 a započítavanie vymeriavacieho základu získaného z titulu poberania úrazovej renty do minimálnej hranice úhrnu vymeriavacích základov by znížilo úhrn ich vymeriavacích základov na určenie osobného vymeriavacieho základu v porovnaní s účinnou právnou úpravou.

Rovnaká minimálna hranica ako v prípade starostlivosti o dieťa sa navrhuje zaviesť aj pre fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, ktoré sú dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. e), chránených svedkov dôchodkovo poistených podľa § 15 ods. 1 písm. g), vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy dôchodkovo poistených podľa § 15 ods. 1 písm. h) a fyzické osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, ktoré sú dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. i), a to na obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získali od 1. januára 2026.

Ak poistenec dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) (tzv. poistenci štátu) počas celého kalendárneho roka získa vymeriavacie základy v súvislosti s dôchodkovým poistením podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) napr. vo výške 30 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, úhrn vymeriavacích základov na účely určenia jeho osobného vymeriavacieho základu za tento kalendárny rok sa zvýši na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.

Zároveň sa navrhuje upraviť mechanizmus určenia minimálnej výšky úhrnu vymeriavacích základov pre situácie, kedy obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) trvalo len časť kalendárneho roka. V takom prípade bude minimálna hranica úhrnu vymeriavacích základov (60 %) za obdobia dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) upravená úmerne k dĺžke trvania tohto obdobia v rámci príslušného kalendárneho roka. Ak napríklad toto obdobie trvalo prvú polovicu kalendárneho roka a poistenec dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) v tomto polroku získa vymeriavacie základy v súvislosti s dôchodkovým poistením podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b), napr. vo výške 10 % vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, úhrn vymeriavacích základov za tento polrok bude minimálne vo výške 30 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Na účely výpočtu úhrnu vymeriavacích základov za celý kalendárny rok sa následne k takto zvýšenému úhrnu vymeriavacích základov za prvý polrok pripočítajú vymeriavacie základy, ktoré poistenec získa z titulu poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) v druhom polroku. V prípade poberateľov úrazovej renty sa do úhrnu vymeriavacích základov za celý kalendárny rok pripočítajú aj vymeriavacie základy na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7.

Navrhuje sa, aby sa, ak obdobie dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a g) až i) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ poistenca, získaný za toto obdobie (napr. z titulu zamestnania), upravil alikvotne podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a g) až i) v tomto kalendárnom mesiaci.

K bodu 19 (§ 63 ods. 6)

Navrhuje sa, aby sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu (POMB) vylúčili obdobia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, vrátane obdobia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku získané pred 1. januárom 2004 (§ 255 ods. 3) a obdobia poberania materského (pred pôrodom).

Aby sa mohlo toto obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, poistenec musí splniť podmienku, a to získať najmenej rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, vrátane doby zamestnania pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zodpovedajúce

5

zárobkovej činnosti podľa tohto zákona a obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka (okrem obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky policajta a profesionálneho vojaka, ak nejde o obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom). Znamená to, že poistencovi, ktorý bol dôchodkovo poistený z dôvodu starostlivosti o dieťa napríklad šesť rokov, sa obdobie starostlivosti do troch rokov veku dieťaťa na určenie POMB vylúči iba vtedy, ak získa aspoň šesť rokov dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti. Obdobia, v ktorých bol poistenec súčasne poistený zo zárobkovej činnosti a aj z dôvodu starostlivosti o dieťa, sa na posúdenie splnenia podmienky vylúčia.

Obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov, sa vylučuje z rozhodujúceho obdobia na určenie POMB vždy v plnom rozsahu, aj bez

splnenia podmienky získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti. Vo väzbe na § 293gn ods. 1 napriek tomu, že do 31. decembra 2025 bola dôchodkovo poistená osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom až od šiestich rokov veku do osemnástich rokov veku dieťaťa, a to podľa § 15 ods. 1 písm. d), podľa tohto návrhu sa v prípade, že je preukázané, že dieťa malo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav aj pred šiestym rokom veku, z rozhodujúceho obdobia vylúčia aj obdobia starostlivosti o takéto dieťa pred šiestym rokom veku, najskôr však odo dňa vzniku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to aj bez splnenia podmienky získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti. Napríklad dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od ôsmeho mesiaca od narodenia, ktorý trval aj po dovŕšení osemnásteho roku veku, z rozhodujúceho obdobia na určenie POMB sa vylúči obdobie od ôsmeho mesiaca starostlivosti o také dieťa, a prvých osem mesiacov starostlivosti sa vylúči iba vtedy, ak osoba starajúca sa o dieťa získala aspoň osem mesiacov dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti.

Právnické osoby uvedené v § 233 ods. 10 a 11 aj v súvislosti s touto novelou sú povinné v súlade so spomínanými zákonnými ustanoveniami poskytovať Sociálnej poisťovni informácie a doklady nevyhnutne potrebné na výkon sociálneho poistenia.

Uvedený postup zabezpečí, aby obdobie, v ktorom sa poistenec staral o dieťa v zákonom určenom rozsahu, sa hodnotilo ako obdobie zárobkovej činnosti a namiesto 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov hodnotil priemer vymeriavacieho základu, ktoré poistenec získal mimo obdobia, v ktorom sa staral o dieťa.

Návrh garantuje zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia, preto sa navrhuje vykonať aj porovnávací výpočet. Na tento účel sa POMB vypočíta zároveň aj spôsobom určeným právnymi predpismi účinnými do 31. decembra 2025.

Po určení POMB uvedenými dvomi spôsobmi sa porovnajú hodnoty oboch POMB a na výpočet dôchodku sa následne použije POMB, ktorého hodnota je vyššia.

K bodu 20 (§ 66 ods. 7 až 9)

V nadväznosti na navrhované úpravy v súvislosti s obdobím, v ktorom sa poistenec stará o dieťa, a navrhovanými úpravami dôchodkových nárokov pre tohto poistenca v sociálnom poistení (ďalej len „I. pilier“) je nevyhnutné pristúpiť aj k zodpovedajúcim úpravám pre poistenca, ktorý je zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „II. pilier“), a za takéto obdobie účasti má mať znížený dôchodok z I. piliera.

Preto sa navrhuje doplniť existujúce (základné) ustanovenie o znížení sumy dôchodku z I. piliera v § 66 ods. 6 (ďalej len „zníženie dôchodku z I. piliera“) o mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa suma zníženia dôchodku z I. piliera za obdobie, v ktorom sa poistenec/sporiteľ stará o dieťa, primerane upraví.

6

V nových odsekoch 7 až 9 sa navrhuje ustanoviť úprava zníženia dôchodku z I. piliera pre poistenca/sporiteľa, ktorý počas účasti v II. pilieri získa aj obdobie, v ktorom sa stará o dieťa, a to v závislosti od toho, či počas tohto obdobia, v ktorom sa stará o dieťa, má (odsek 8 a 9) alebo nemá (odsek 7) vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

Súčasne, v súlade s navrhovaným prístupom k zohľadneniu jednotlivých období, v ktorých sa poistenec stará o dieťa, je potrebné rozdielne pristúpiť aj k úprave zníženia dôchodku z I. piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, a to pre obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, resp. o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku (odsek 8) a pre obdobie starostlivosti o dieťa od troch do šiestich rokov veku dieťaťa (odsek 9).

Poistencovi/sporiteľovi, ktorý v období, v ktorom sa stará o dieťa, nemá vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie (nemá príjem zo zárobkovej činnosti), sa suma dôchodku z I. piliera neznižuje (navrhovaný odsek 7), a to z dôvodu, že v tomto období sa do II. piliera neplatia žiadne povinné príspevky (navrhovaná právna úprava v súvislosti s vypustením povinnosti platiť poistné štátom, t. j. vypustenie odseku 2 v § 128). Táto navrhovaná právna úprava sa priamo dotkne poistenca/sporiteľa, ktorý získa obdobie, v ktorom sa stará o dieťa, po 1. januári 2026.

V kontexte navrhovaného ustanovenia za poistenca/sporiteľa počas obdobia, v ktorom sa stará o dieťa, od 1. januára 2026 štát prestane platiť poistné na dôchodkové poistenie, tzn. prestane platiť aj povinné príspevky do II. piliera. Ak takýto poistenec/sporiteľ počas obdobia, v ktorom sa stará o dieťa, bude mať zároveň príjem zo zárobkovej činnosti, tzn. bude mať vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie (tzn. aj povinné príspevky do II. piliera), jeho dôchodok z I. piliera sa pomerne zníži. Toto zníženie dôchodku z I. piliera však bude zodpovedať iba reálne odvedeným povinným príspevkom.

Postupom uvedeným v navrhovanom odseku 8 sa suma zníženia dôchodku z I. piliera, vypočítaná na základe § 66 ods. 6, za obdobie, v ktorom sa poistenec/sporiteľ stará o dieťa do troch rokov veku, resp. o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, upraví na základe pomeru medzi hodnotou zaplatených povinných príspevkov do II. piliera počas tohto obdobia a celkovou úrovňou príjmov tohto poistenca/sporiteľa počas jeho ekonomicky aktívneho života reprezentovanou priemerným osobným mzdovým bodom, na základe ktorého sa určuje starobný dôchodok. Tzn., že suma zníženia dôchodku z I. piliera za uvedené obdobie bude v konečnom dôsledku nižšia. Zároveň však platí, že ak uvedený pomer bude vyšší ako 1, suma zníženia dôchodku z I. piliera zostane za toto obdobie na rovnakej úrovni.

V odseku 9 sa navrhuje postup pre úpravu sumy zníženia dôchodku z I. piliera poistenca/sporiteľa za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa od troch do šiestich rokov veku. V tomto prípade sa suma zníženia upraví pomerom zodpovedajúcim hodnote zaplatených povinných príspevkov do II. piliera počas uvedeného obdobia a 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, čo je hodnota, ktorá predstavuje vymeriavací základ štátu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za osobu, ktorá sa stará o dieťa (od 1. januára 2026 iba ako fiktívny vymeriavací základ).

V oboch uvedených odsekoch je ustanovený aj postup pre prípad, ak obdobie, v ktorom sa poistenec/sporiteľ stará o dieťa, trvá iba časť kalendárneho roka. Posledné vety v odseku 8 a 9 zabezpečujú, aby pri výpočte úpravy sumy zníženia dôchodku z I. piliera (§ 66 ods. 6) sa neprihliadalo na tzv. fiktívny vymeriavací základ podľa navrhovaného ustanovenia § 61 ods. 2, teda vymeriavací základ štátu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za osobu, ktorá sa stará o dieťa.

7

Obdobie účasti na II. pilieri do konca roka 2025, ktoré bolo súčasne obdobím, v ktorom sa poistenec/sporiteľ staral o dieťa, je obdobím, v ktorom poistenec/sporiteľ mal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, pretože poistné na dôchodkové poistenie za takúto osobu platil štát (časť poistného bola vo forme povinných príspevkov pripísaná na jeho osobný dôchodkový účet), tzn., že na úpravu sumy zníženia dôchodku z I. piliera takéhoto poistenca/sporiteľa sa primerane použijú ustanovenia odseku 8 a 9.

V súvislosti s ďalšími kategóriami poistencov štátu – fyzická osoba, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoba s priznaným kompenzačným príspevkom – sa navrhuje primerane použiť ustanovenia uvedené v odsekoch 7 a 9. Tzn. za obdobie, v ktorom je takáto osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, ktoré je súčasne obdobím povinného dôchodkového poistenia z vyššie uvedeného dôvodu, a táto osoba nemá príjem zo zárobkovej činnosti (vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie) sa suma jej dôchodku z I. piliera nezníži (navrhovaný odsek 7). Naopak, ak uvedená osoba má príjem zo zárobkovej činnosti (vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie), suma jej dôchodku z I. piliera sa zníži v súlade s postupom v navrhovanom odseku 9. Uvedený postup sa použije na obdobia dôchodkového poistenia získané z tohto titulu po 31. decembri 2025.

K bodom 21 a 22 (§ 68 ods. 5 a 6)

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou zníženia sumy starobného dôchodku z I. piliera poistencom, ktorí počas obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa, obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie, obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu vykonávania osobnej asistencie, obdobia dôchodkového poistenia chráneného svedka, obdobia dôchodkového poistenia vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a obdobia dôchodkového poistenia osoby, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok, boli sporiteľmi v II. pilieri, a za takéto obdobie majú mať zníženú sumu starobného dôchodku z I. piliera, sa navrhuje použiť rovnaký postup aj na zníženie sumy predčasného starobného dôchodku z I. piliera.

K bodu 23 (§ 73 ods. 8)

Navrhuje sa, aby sa na určenie POMB potrebného na výpočet sumy invalidného dôchodku nevyžadovalo splnenie podmienky získania obdobia dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti. Znamená to, že na určenie sumy invalidného dôchodku sa obdobie starostlivosti o dieťa vylúči vždy.

K bodom 24 až 26 [§ 128 ods. 1 písm. b) piaty bod, písm. c) piaty bod a písm.) h) štvrtý bod]

V súvislosti s vypustením povinnosti štátu platiť poistné za poistencov štátu a za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, sa štát navrhuje vypustiť z okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie.

K bodom 27 až 33 [§ 128 ods. 2 a 4, § 131 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. c), § 132 písm. e) a § 137 písm. d)]

Navrhuje sa vypustenie povinnosti platiť poistné štátom za poistencov štátu a za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské. V nadväznosti na uvedené sa z dôvodu nadbytočnosti navrhujú vypustiť aj sadzby poistného na uvedené druhy poistenia a zúčtovanie poistného plateného štátom. Navrhované zmeny v novelizačnom bode 31 vecne

8

reflektujú novelizáciu predmetného ustanovenia s účinnosťou od 1. januára 2029 v súvislosti so zmenami v sektore starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 34 a 35 (§ 138 ods. 7 a ods. 13)

Navrhuje sa vypustenie právnej úpravy vymeriavacieho základu, z ktorého štát v súčasnosti platí poistné. Keďže štát neplatí poistné za poistencov štátu, nie je potrebné definovať ani vymeriavací základ, z ktorého štát platí toto poistné. Vzhľadom na uvedené sa stáva nadbytočnou úprava tzv. alikvotného vymeriavacieho základu, t. j. vymeriavacieho základu podľa počtu dní trvania povinného dôchodkového poistenia poistencov štátu, a navrhuje sa vypustiť. Zároveň sa navrhuje legislatívno-technická úprava v dôsledku vypustenia odseku 7 z § 138.

K bodu 36 (§ 139a a 139b ods. 3)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 138 ods. 7.

K bodu 37 (§ 141 ods. 3)

V súvislosti s vypustením štátu z okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie sa navrhuje vypustiť z okruhu odvádzateľov poistného Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré za štát odvádza poistné. V dôsledku vypustenia odseku 3 v § 141 sa zároveň navrhuje legislatívno-technická úprava.

K bodu 38 [§ 162 ods. 2, § 163 ods. 2 písm. b) a § 166 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 141 ods. 3.

K bodom 39 a 40 (§ 168b a § 168c)

V súvislosti s vypustením povinnosti štátu platiť poistné za chráneného svedka a vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje vypustiť poukazovanie finančných prostriedkov na úhradu poistného prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR. V dôsledku úpravy v § 168c sa zároveň navrhuje legislatívno-technická úprava.

K bodu 41 [§ 170 ods. 8 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 168b.

K bodu 42 (§ 227 ods. 4)

Navrhuje sa vypustenie povinnosti fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku/dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení alebo medzinárodnej zmluvy, a ktorá je súčasne povinne dôchodkovo poisteným zamestnancom, oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska. Oznamovať zmenu týchto údajov je už aj v súčasnosti povinnosťou jeho zamestnávateľa [§ 231 ods. 1 písm. m)], alebo ich Sociálna poisťovňa získava z Registra fyzických osôb.

Zároveň sa navrhuje vypustenie povinnosti pre poistenca štátu, na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení alebo medzinárodnej zmluvy, a ktorý je súčasne povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, oznámiť zmenu mena, priezviska

9

a bydliska. Oznamovať zmenu týchto údajov je už aj v súčasnosti povinnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby [§ 228 ods. 1 písm. c)], alebo ich Sociálna poisťovňa získava z Registra fyzických osôb.

Bez navrhovaných úprav by bolo oznamovanie uvedených zmien duplicitné.

K bodom 43 a 44 (§ 229 ods. 1 a 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c).

K bodu 45 [§ 233 ods. 12 písm. c) prvý bod]

Vzhľadom na rozšírenie okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb starajúcich sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom pred dovŕšením šiesteho roku veku sa navrhuje rozšíriť úpravu už existujúcej povinnosti ÚPSVR poskytovať údaje o fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok. Okrem dňa vzniku a zániku nároku na rodičovský príspevok a identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia dieťaťa alebo dátumu jeho narodenia, bude oznamovať Sociálnej poisťovni aj údaj o tom, že je dieťaťom, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. To bude pre Sociálnu poisťovňu impulz na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov podľa zákona o sociálnom poistení.

K bodu 46 a 47 (§ 293l ods. 1, § 293m ods. 2 a § 293fr ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 48 a 49 (nadpis nad § 293gl a nadpis pod § 293gl)

Ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 50 (§ 293gm až 293gq)

Ak nárok a nárok na výplatu dôchodkovej dávky (okrem 13. dôchodku) vznikne v roku 2026, navrhuje sa, aby sa suma tejto dôchodkovej dávky dočasne určila podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2025, a to z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na prípravu informačných systémov nevyhnutne potrebných na vypočítanie sumy priznávaného dôchodku podľa novej právnej úpravy. Vo vzťahu k dôchodku, ktorého nárok a nárok na výplatu vznikol pred 1. januárom 2026, sa nemení nič na zásade, podľa ktorej sa na nárok na dôchodok a jeho výplatu vzťahuje právna úprava účinná v čase splnenia podmienok nároku.

Ak osoba vykonávala v období starostlivosti o dieťa od roku 2004 do 31. decembra 2025 zárobkovú činnosť, z ktorej bola povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na dôchodkové poistenie sa platilo z dôvodu zárobkovej činnosti. Ak bol v tomto období vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší ako vymeriavací základ, z ktorého platil poistné štát, uvedené malo negatívny vplyv na sumu dôchodku. Preto sa v § 293gn ods. 1 navrhuje tento negatívny vplyv odstrániť. Aj týmto poistencom, ak bol ich vymeriavací základ nižší ako vymeriavací základ z dôvodu starostlivosti o dieťa, bude ich vymeriavací základ zvýšený na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. V § 293gn ods. 2 návrh zákona garantuje, že v prípade, ak vymeriavací základ na platenie poistného štátom z dôvodu starostlivosti o dieťa v konkrétnom kalendárnom roku bol vyšší ako 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, použije sa na určenie minimálneho vymeriavacieho základu tento vyšší vymeriavací základ (napríklad 70 % VVZ v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006).

Zároveň z § 293gn ods. 1 okrem iného vyplýva aj to, že napriek tomu, že do 31. decembra 2025 bola dôchodkovo poistená osoba starajúca sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom až od šiestich rokov veku do osemnástich rokov veku dieťaťa, a to podľa § 15 ods. 1

10

písm. d), podľa tohto návrhu sa v prípade, že je preukázané, že dieťa malo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav aj pred šiestym rokom veku, z rozhodujúceho obdobia vylúčia aj obdobia starostlivosti o takéto dieťa pred šiestym rokom veku, najskôr však odo dňa vzniku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to aj bez splnenia podmienky získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti. Napríklad dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od ôsmeho mesiaca od narodenia, ktorý trval aj po dovŕšení osemnásteho roku veku, z rozhodujúceho obdobia na určenie POMB sa vylúči obdobie od ôsmeho mesiaca starostlivosti o také dieťa, a prvých osem mesiacov starostlivosti sa vylúči iba vtedy, ak osoba starajúca sa o dieťa získala aspoň osem mesiacov dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti.

Podľa § 293go ods. 1, ak má poistenec priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004, t. j. v prípade, ak nárok na výplatu dôchodku vznikol pred 1. januárom 2026 alebo nárok a nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku vznikol v roku 2026 a z nich odvodené pozostalostné dôchodky, navrhuje sa nanovo určiť sumu týchto dôchodkov, pri ktorej sa nanovo určí len priemerný osobný mzdový bod, a to podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026. Rozhodujúce obdobie, z ktorého bola vypočítaná suma dôchodku sa na účely určenia hodnoty novo určeného priemerného osobného mzdového bodu sa nemení.

O novo určenej sume dôchodkovej dávky v obidvoch situáciách rozhodne Sociálna poisťovňa najneskôr do 31. decembra 2031. Nárok na výplatu dôchodku v novej sume vznikne od 1. januára 2026, pokiaľ je takto určená suma dôchodku vyššia.

Ďalej sa navrhuje v § 293gp, aby dôchodkové poistenie fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, ktoré zaniklo pred 1. januárom 2026 z dôvodu vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, opätovne vzniklo 1. januára 2026, ak uvedené fyzické osoby spĺňajú ďalšie zákonom ustanovené podmienky (napr. fyzická osoba má trvalý pobyt na území SR, nemá priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok). Dôvodom je umožnenie súbežnej existencie dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby a dôchodkového poistenia poistenca štátu (fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom) od 1. januára 2026.

Ide o obdobný inštitút opätovného vzniku dôchodkového poistenia uvedených osôb, ktorý je do 31. decembra 2025 upravený v § 22 ods. 3, v prípade ktorého dôchodkové poistenie vzniká automaticky po zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Aj po 31. decembri 2025 sa môže dodatočne preukázať, že fyzická osoba spĺňa podmienky na vznik povinného dôchodkového poistenia poistenca štátu s dátumom jeho vzniku pred 1. januárom 2026 (napr. fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa, sa v roku 2026 prihlási na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti s dátumom vzniku dôchodkového poistenia 1. apríla 2025). V § 128 ods. 2 sa navrhuje zrušiť povinnosť štátu platiť poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity za poistencov štátu za obdobie od 1. januára 2026. Preto sa v § 293gq navrhuje obdobne pristupovať aj k poistnému na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity za poistencov štátu za obdobie pred 1. januárom 2026 tak, že toto poistné sa bude považovať za zaplatené (štát de facto toto poistné nezaplatí). Štát naposledy

11

zaplatí poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity za poistencov štátu za december 2025.

K čl. II (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení)

K bodom 1, 2, 4 a 6 (§ 21 ods. 1 vypustenie písm. d), § 21 vypustenie ods. 2, § 23 vypustenie ods. 7 a § 26 vypustenie ods. 2)

V nadväznosti na navrhované ukončenie platenia poistného štátom za poistencov štátu v čl. I je potrebné vykonať zmeny v príslušných ustanoveniach v starobnom dôchodkovom sporení, tzn. navrhuje sa vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú platenie, odvádzanie a vymeriavací základ v súvislosti s platením povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie štátom.

K bodu 3 (§ 21 ods. 4 a 5)

V súvislosti so zmenami v sektore starobného dôchodkového sporenia s účinnosťou od 1. januára 2029 a s cieľom dosiahnutia právnej istoty a vykonateľnosti predmetných ustanovení sa ich znenie navrhuje ustanoviť nanovo.

K bodom 5, 7 a 8 (§ 23a, § 46c ods. 3 a § 74a ods. 4)

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s navrhovanými právnymi úpravami v § 21, § 23 a § 26.

K bodu 9 (§ 123bid)

Navrhuje sa zachovať povinnosť štátu zaplatiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2026 a pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo obrany SR zachovať povinnosť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie odviesť, ak sa dodatočne preukáže, že fyzická osoba spĺňa podmienky na vznik povinného dôchodkového poistenia poistenca štátu s dátumom jeho vzniku pred 1. januárom 2026, a toto poistenie jej vznikne (napr. fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa, sa v roku 2026 prihlási na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti s dátumom vzniku 1. apríla 2025).

Na rozdiel od navrhovanej úpravy v § 293gq v čl. I, na základe ktorej sa takéto poistné bude považovať za zaplatené, kde takýto prístup nemá negatívny vplyv na výšku starobného dôchodku z I. piliera, v starobnom dôchodkovom sporení, ktoré je postavené na kapitalizácii príspevkov, je potrebné zabezpečiť, aby za poistenca/sporiteľa boli povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za definované obdobie reálne odvedené. V opačnom prípade by dochádzalo k diskriminácii skupiny poistencov/sporiteľov, ktorí boli pred 1. januárom 2026 v rovnakom postavení (ako povinne dôchodkovo poistená osoba, za ktorú platí počas obdobia starostlivosti o dieťa poistné na dôchodkové poistenie štát), avšak splnenie podmienky na vznik takéhoto poistenia preukážu až v čase, keď bude platiť nová právna úprava.

K čl. III (zákon č. 399/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení)

K bodu 1 (čl. I bod 9)

Vzhľadom navrhované zmeny v čl. II novelizačnom bode 2 návrhu zákona (prečíslovanie ustanovenia § 21 s účinnosťou od 1. januára 2026) a na prijatý zákon č. 399/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úprava § 21 ods. 5 a 6 s účinnosťou od 1. januára 2029) je potrebné vyriešiť časovú postupnosť a spolupôsobenie týchto právnych noriem, a to tak, že sa zo zákona

12

č. 399/2022 Z. z. vypustí úprava § 21 ods. 5 a 6 a táto úprava sa zakotví v č. II novelizačnom bode 3 návrhu zákona v rovnakom znení ale po zohľadnení prečíslovania daného ustanovenia. Takýmto spôsobom sa predíde pochybnostiam, v akom znení má byť ustanovenie § 21 zákona o starobnom dôchodkovom sporení s účinnosťou od 1. januára 2029.

K bodu 2 (čl. IV)

Legislatívno-technická úprava v článku o účinnosti súvisiaca s vypustením deviateho novelizačného bodu v čl. II zákona č. 399/2022 Z. z.

K čl. IV (účinnosť)

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť od 1. januára 2026 okrem čl. I bodu 31 a čl. II bodu 3, ktorých účinnosť sa v nadväznosti na vecné zmeny v iných právnych predpisoch navrhuje od 1. januára 2029.

V Bratislave 10. septembra 2025

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Erik Tomáš, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky