1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Obdobie starostlivosti o dieťa je jedným z významných faktorov, ktorý môže mať negatívny vplyv na sumu dôchodku. Počas obdobia starostlivosti o dieťa prirodzene dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy sú povinne dôchodkovo poistené fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a riadne sa starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak takéto dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a nemajú priznaný predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo nedovŕšili dôchodkový vek. Za tieto fyzické osoby platí štát poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie) a do rezervného fondu solidarity a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak je fyzická osoba sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „poistné“). Výška vymeriavacieho základu, z ktorého štát platí poistné, zodpovedá mesačne 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Uvedené môže znížiť sumu dôchodku osoby, ktorej vymeriavací základ počas zárobkovej činnosti presahuje výšku vymeriavacieho základu, z ktorého štát platí poistné.

Ak osoba začne v období, v ktorom sa stará o dieťa, vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), zanikne jej podľa súčasnej právnej úpravy dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa. Štát prestane za túto osobu platiť poistné, a to bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu zo zárobkovej činnosti, čo má tiež negatívny vplyv na sumu dôchodku, ak je vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší ako vymeriavací základ, z ktorého platí poistné štát.

Poistencami štátu sú aj fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ohrozený svedok alebo chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (ďalej len „ostatní poistenci štátu“). Za ostatných poistencov štátu platí štát ešte nižšie poistné, a to z vymeriavacieho základu, ktorý zodpovedá 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Podľa súčasnej právnej úpravy aj im zaniká povinné dôchodkové poistenie, ak začnú vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej sú povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo SZČO.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť realizáciu ústavného práva podľa čl. 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že „Nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“.

2

V tejto súvislosti sa navrhuje, aby obdobie starostlivosti o dieťa bolo naďalej obdobím dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na dôchodok, ale na zabezpečenie vyššie uvedeného cieľa sa toto obdobie vylúčilo z rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Návrh zákona upravuje nový, alternatívny postup na určenie sumy dôchodku, pri ktorom bude obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa, alebo do osemnástich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, hodnotené v zásade rovnako ako zárobková činnosť a poistenec bude mať za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa do dovŕšenia veku troch rokov alebo do osemnástich rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, osobný vymeriavací základ, ktorý zodpovedá jeho priemernému osobnému mzdovému bodu, t. j. v zásade priemerným zárobkom počas jeho pracovného života. Aby sa tento postup mohol uplatniť, poistenec musí získať obdobie dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti najmenej v rozsahu zodpovedajúcom úhrnu obdobia dôchodkového poistenia získaného z dôvodu starostlivosti o dieťa. Splnenie uvedenej podmienky sa nevyžaduje na vylúčenie obdobia starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, a taktiež ani na účely určenia sumy invalidného dôchodku.

K vyššie uvedenému novému, alternatívnemu postupu sa navrhuje vykonať aj porovnávací výpočet, pri ktorom sa priemerný osobný mzdový bod určí podľa právnych predpisov účinných k 31. decembru 2025. Na určenie sumy dôchodku sa použije priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vyšší. Ak vyššie spomenutá podmienka získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti nebude splnená, za jednotlivé roky obdobia, v ktorom sa osoba stará o dieťa do šiestich rokov veku, sa bude dôchodok určovať minimálne z vymeriavacieho základu, z ktorého štát platil poistné za obdobie starostlivosti v príslušnom období pred 1. januárom 2026. Návrh zákona teda všetkým poistencom garantuje zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia za obdobie starostlivosti o dieťa.

Zároveň sa od 1. januára 2026 navrhuje umožniť súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku/dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov veku, s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo SZČO, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem, pričom návrh zákona garantuje, že sa nebude pri nízkom príjme získanom počas obdobia, v ktorom sa osoba stará o dieťa, určovať dôchodok z nižšieho vymeriavacieho základu, ako je vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné podľa súčasnej právnej úpravy.

Vyššie uvedený nový, alternatívny postup sa uplatní aj za obdobia starostlivosti o dieťa, kedy nebol umožnený súbeh zárobkovej činnosti s povinným dôchodkovým poistením z dôvodu starostlivosti o dieťa.

Ďalej, s cieľom zvýšiť úroveň dôchodkového zabezpečenia aj ostatných poistencov štátu, sa od 1. januára 2026 navrhuje zvýšiť ich osobný vymeriavací základ za celý rok dôchodkového poistenia z doterajších 50 % na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ bude určovať.

Návrh zákona umožňuje od 1. januára 2026 aj súbeh povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo SZČO s povinným dôchodkovým poistením ostatných poistencov štátu, a to rovnakým spôsobom, ako v prípade dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa.

3

Podľa návrhu zákona štát od 1. januára 2026 nebude platiť poistné za fyzickú osobu, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku/dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do osemnástich rokov veku, za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú SZČO v období, v ktorom sa im poskytuje materské. Štát nebude platiť poistné ani za ostatných poistencov štátu. Ak však budú tieto osoby sporiteľmi a budú súčasne vykonávať aj zárobkovú činnosť, z ktorej budú povinne dôchodkovo poistené (zamestnanec, SZČO), povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa z výkonu tejto zárobkovej činnosti odvádzať budú.

Neplatenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za osoby starajúce sa o dieťa a ostatných poistencov štátu, ktorí sú sporiteľmi, sa navrhuje kompenzovať zvýšením sumy dôchodku z I. piliera prostredníctvom úpravy krátenia dôchodku z I. piliera.

Navrhuje sa, aby sa dôchodky priznané v roku 2026 určili podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 a následne sa osobám, ktoré získali obdobie, v ktorom sa starali o dieťa, prepočítali spolu so starobnými dôchodkami, predčasnými starobnými dôchodkami a invalidnými dôchodkami priznanými podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004 (zákon o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa rozhodne o novo určenej sume dôchodku týchto poistencov najneskôr do 31. decembra 2031.

Návrh zákona neupravuje prepočítanie sumy dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, pretože podľa nich sa z obdobia, ktoré sa použilo na určenie sumy dôchodku, obdobie starostlivosti o dieťa vylučovalo, a to aj za časť kalendárneho roka.

V nadväznosti na navrhované ukončenie platenia poistného štátom v čl. I je potrebné vykonať nevyhnutné legislatívne úpravy aj v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 399/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (čl. II a III).

Návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani nemá vplyvy na životné prostredie. Sledované vybrané vplyvy návrhu zákona podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, v analýze sociálnych vplyvov, v analýze vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.