1

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona modifikuje spôsob, akým sa obdobie starostlivosti o dieťa zohľadňuje pri výpočte starobného, predčasného starobného a invalidného dôchodku. Zavádza sa nový, alternatívny postup na určenie sumy dôchodku, ktorý umožní vylúčiť toto obdobie z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu, čím sa zabráni jeho znižovaniu. Zároveň sa umožní súbeh dôchodkového poistenia z titulu starostlivosti o dieťa s dôchodkovým poistením z výkonu zárobkovej činnosti s garanciou výhodnejšieho vymeriavacieho základu. Prostredníctvom navrhnutých opatrení bude zabezpečené, že žiadny poistenec nebude mať nižšiu sumu dôchodku v porovnaní so súčasným stavom. Pre hospodárenie domácností má opatrenie charakter zvýšenia príjmov, keďže jeho výsledkom bude vo väčšine prípadov vyššia mesačná suma priznaného alebo prepočítaného dôchodku.

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Poberatelia a budúci poberatelia starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov s obdobím starostlivosti o dieťa.

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Výška mesačného zvýšenia dôchodku je priamou funkciou príjmovej trajektórie poistenca a počtu vychovaných detí. Mechanizmus je navrhnutý tak, aby korigoval súčasné znižovanie priemerného osobného mzdového bodu počas obdobia starostlivosti. V dôsledku toho je finančný prínos najvýraznejší pre poistencov, ktorých kariérne zárobky boli najviac negatívne ovplyvnené nižším ohodnotením tohto obdobia.

Pre ilustráciu, u poistenca, ktorého zárobky počas kariéry zodpovedali priemernej mzde v hospodárstve, predstavuje mesačné zvýšenie dôchodku pri dvoch deťoch 25 eur a pri troch deťoch až 37 eur. Ešte výraznejší je tento vplyv u poistencov s nadpriemernými príjmami; napríklad u osoby so zárobkami na úrovni 150 % priemernej mzdy môže mesačné zvýšenie pri troch deťoch predstavovať až 51 eur. Uvedené kvantifikácie predstavujú prepočet pre poistenca odchádzajúceho do dôchodku v roku 2025. Pre poistencov, ktorí do dôchodku vstúpia v nasledujúcich rokoch, bude nominálna hodnota tohto zvýšenia vyššia.

Celkový počet poberateľov starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov, ktorých sa dotkne nový mechanizmus výpočtu alebo ex offo prepočet, sa pre rok 2026 odhaduje na úrovni približne 440 tisíc osôb, s predpokladaným nárastom v ďalších rokoch.

Je však potrebné uviesť, že kým nárok na prepočet vzniká týmto osobám dňom účinnosti zákona, samotný finančný prínos sa u existujúcich poberateľov prejaví s časovým oneskorením. Tento odklad súvisí s legislatívne nastavenou lehotou pre Sociálnu poisťovňu na vykonanie prepočtov (najneskôr do konca roka 2031). Zvýšenie dôchodku tak bude pre túto skupinu nabiehať postupne, nie okamžite.

Zároveň je potrebné spresniť medzigeneračný aspekt navrhovaného opatrenia. Pozitívny vplyv reformy nebude rovnomerný naprieč všetkými kohortami dôchodcov, ale bude najvýznamnejší pre tých poistencov, ktorých obdobie starostlivosti o dieťa sa uskutočnilo po 1. januári 2004. Dôvodom sú fundamentálne rozdiely v mechanizmoch výpočtu dôchodkov pred a po tomto dátume. Dôchodkový systém účinný do 31. decembra 2003 už aplikoval princíp vylúčenia obdobia starostlivosti z rozhodujúceho obdobia. Z tohto dôvodu budú primárnymi beneficientmi nového prepočtu generácie rodičov (prevažne matiek), ktorí sa starali o deti v rámci legislatívneho rámca platného po roku 2004.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

2

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona ruší povinnosť štátu platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za sporiteľov počas obdobia, kedy sú poistencami štátu z dôvodu starostlivosti o dieťa, poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo vykonávania osobnej asistencie v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne. Tento krok je však navrhnutý so súbežnými úpravami v I. pilieri, pričom spôsob a rozsah pozitívneho vplyvu závisí od dôvodu poistenia štátom:

•Pre poistencov z titulu starostlivosti o dieťa - uplatní sa primárny mechanizmus reformy, t. j. vylúčenie obdobia starostlivosti o dieťa z rozhodujúceho obdobia výpočtu priemerného osobného mzdového bodu.

•Pre poistencov z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo vykonávania osobnej asistencie v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne - hodnota osobného mzdového bodu sa do budúcnosti garantuje na úrovni minimálne 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.

Zároveň pre obe skupiny platí, že za toto obdobie bez platenia príspevkov do II. piliera sa neuplatní ani krátenie dôchodku z I. piliera.

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Sporitelia v starobnom dôchodkovom sporení, ktorí sú poistencami štátu z titulu starostlivosti o dieťa, poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo výkonu osobnej asistencie v rozsahu do 140 hodín mesačne.

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Pre správne posúdenie vplyvu na sporiteľa je nevyhnutné hodnotiť zmenu komplexne, to znamená z pohľadu celkového dôchodkového zabezpečenia, ktoré je tvorené súčtom nárokov z I. a II. piliera.

Vplyv navrhovanej úpravy je založený na nasledujúcom princípe:

Kľúčovou zmenou je úprava mechanizmu krátenia dôchodku z I. piliera. Sporiteľ síce nebude mať odvádzané príspevky do II. piliera, no zároveň si v plnej miere zachováva nárok na nekrátený dôchodok z I. piliera za toto obdobie. Z pohľadu ekonomickej teórie dochádza k výmene jedného typu nároku za druhý: sporiteľ mení budúci, trhovo závislý a rizikovo-vážený nárok v kapitalizačnom pilieri za zvýšený dôchodok v priebežnom systéme. Táto časť zmeny je preto koncipovaná tak, aby bola pre sporiteľa najmenej neutrálna.

K tomuto efektu, sa však pridáva ďalší pozitívny vplyv, ktorý vyplýva z hlavného cieľa reformy. Hodnota samotného nároku v I. pilieri sa zvyšuje, a to buď prostredníctvom vylúčenia obdobia starostlivosti o dieťa z rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu, alebo prostredníctvom garancie vyššej hodnoty vymeriavacieho základu pre poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie a osobných asistentov. V súhrne, na celkové dôchodkové zabezpečenie sporiteľa má návrh pozitívny vplyv, keďže k najmenej neutrálnemu efektu zmeny v systéme krátenia sa pripočítava dodatočný benefit zo samotnej úpravy hodnotenia období v I. pilieri.

Podľa odhadov sa v roku 2026 zmena dotkne viac ako 118-tisíc sporiteľov.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona modifikuje spôsob, akým sa obdobie poberania peňažného príspevku na opatrovanie zohľadní na dôchodkové účely. Zavádza dva kľúčové mechanizmy:

1. Garantuje do budúcnosti, že vymeriavací základ, z ktorého sa odvodzuje hodnota osobného mzdového bodu za toto obdobie, nebude nižší ako 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Tým sa efektívne zvyšuje hodnota vymeriavacieho základu tohto obdobia oproti súčasnému právnemu stavu (50 %).

2.Umožňuje do budúcnosti súbeh dôchodkového poistenia z titulu poberania peňažného príspevku na opatrovanie s dôchodkovým poistením z výkonu zárobkovej činnosti, čím sa odstraňuje súčasné znevýhodnenie pracujúcich poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie s nízkym príjmom.

Pre hospodárenie domácností má návrh zákona charakter zvýšenia budúcich príjmov. Nejde o okamžité zvýšenie hotovostného príjmu, ale o opatrenie, ktoré sa v budúcnosti prejaví vo vyššej sume priznaného dôchodku.

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie.

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Návrh zákona sa priamo dotýka dvoch hlavných skupín poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, ktorí nie sú poberateľmi dôchodku:

Opatrovatelia, ktorí sú poistencami štátu: Ide o osoby, ktoré nie sú dôchodkovo poistené z výkonu zárobkovej činnosti a štát za nich v súčasnosti platí poistné z

3

vymeriavacieho základu vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Títo poistenci budú priamo profitovať zo zvýšenia garantovanej úrovne na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov od 1.1.2026.

Opatrovatelia vykonávajúci zárobkovú činnosť: Ide o osoby, ktoré popri opatrovaní pracujú (sú dôchodkovo poistené z výkonu zárobkovej činnosti), spravidla za nízky príjem (v priemere 470 eur mesačne). V súčasnosti im poistenie štátom zaniká. Návrh zákona im od 1.1.2026 umožní súbeh poistení a garantuje, že ich vymeriavací základ bude zodpovedať vyššej z dvoch hodnôt: ich reálnemu zárobku alebo garantovanej úrovni 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Kvantifikácia presného zvýšenia dôchodku je individuálna. Pre opatrovateľov, ktorí sú poistenci štátu sa hodnota každého roka opatrovania na dôchodkové účely zvýši o 20 % (z 50 % na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov). Pre opatrovateľov vykonávajúcich zárobkovú činnosť bude zvýšenie ešte výraznejšie, keďže ich vymeriavací základ, ktorý je dnes často na úrovni ich nízkeho príjmu, bude po novom naviazaný na garantovanú úroveň 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.

Celkový počet poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, ktorých sa návrh zákona priamo dotkne, sa odhaduje na úrovní viac ako 37 000 osôb, z toho:

•počet poberateľov, ktorí sú poistencami štátu, sa pre rok 2026 odhaduje na úrovni približne 31 000 osôb,

•počet poberateľov vykonávajúcich zárobkovú činnosť je v priemere približne 6 000 osôb mesačne.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Cieľom návrhu zákona je zhodnotenie obdobia výkonu osobnej asistencie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne) prostredníctvom zvýšenia jeho hodnoty pre dôchodkové účely a zavedením možnosti súbehu poistenia štátu s dôchodkovým poistením z výkonu zárobkovej činnosti, a to od 1.1.2026. Konkrétne, vymeriavací základ, sa podobne ako v prípade poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie zvýši zo súčasných 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na garantovanú úroveň 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Súčasne sa rieši aj znevýhodnenie pracujúcich osobných asistentov, ktorí budú môcť byť poistení z titulu osobnej asistencie aj popri dôchodkovom poistení z výkonu zárobkovej činnosti. Pre finančnú situáciu domácností sa tento krok premietne do zvýšenia budúcich príjmov vo forme vyššieho dôchodku, nejde teda o okamžitý nárast disponibilného príjmu.

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Osobní asistenti s počtom hodín aspoň 140 mesačne.

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Pozitívny vplyv návrhu zákona je cielený na dve skupiny osobných asistentov, ktorí spĺňajú podmienku minimálneho rozsahu osobnej asistencie a nie sú poberateľmi dôchodku:

Osobní asistenti, ktorí sú poistencami štátu: Prvú skupinu tvoria osobní asistenti, ktorí sú výlučne poistencami štátu a za ktorých štát v súčasnosti platí poistné z vymeriavacieho základu na úrovni 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Osobní asistenti vykonávajúci zárobkovú činnosť s nízkym príjmom: Druhú skupinu predstavujú pracujúci osobní asistenti, ktorých príjem zo súbežnej zárobkovej činnosti nedosahuje úroveň nového garantovaného vymeriavacieho základu (60 %), a ktorým v súčasnosti zaniká poistenie štátom.

Magnitúda vplyvu na budúci dôchodok je individuálna. Pre osobných asistentov bez ďalšej zárobkovej činnosti sa hodnota každého roka výkonu osobnej asistencie pre určenie osobného mzdového bodu zvyšuje o pätinu. Pre pracujúcich osobných asistentov je prínos ešte podstatnejší, keďže ich nízky vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti bude nahradený vyššou garantovanou úrovňou vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov

Celkový počet osobných asistentov, na ktorých sa opatrenie priamo vzťahuje, je odhadom približne 3 000 osôb, z toho:

•cca 1 600 osôb osobní asistenti ako poistenci štátu a

•cca 1 400 osôb pracujúci osobní asistenti s nízkym príjmom (dnes vylúčení z poistenia štátom, kvôli výkonu zárobkovej činnosti).

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

4

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona modifikuje spôsob, akým sa obdobie poberania kompenzačného príspevku baníkom zohľadňuje na dôchodkové účely. Zavádza dva kľúčové mechanizmy. Zvyšuje a zjednocuje vymeriavací základ, z ktorého sa odvodzuje hodnota tohto obdobia, na garantovanú úroveň 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, oproti súčasnému stavu (50 %). Ďalej sa umožňuje súbeh dôchodkového poistenia z titulu poberania kompenzačného príspevku s poistením z výkonu zárobkovej činnosti. Pre hospodárenie domácností má opatrenie charakter zvýšenia budúcich príjmov. Nejde o okamžité zvýšenie hotovostného príjmu, ale o opatrenie, ktoré sa v budúcnosti prejaví vo vyššej sume priznaného dôchodku.

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Poberatelia kompenzačného príspevku baníkom

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

e)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Vplyv na výpočet budúceho dôchodku sa pre jednotlivé skupiny poberateľov kompenzačného príspevku baníkom prejaví nasledovne. Pre poberateľov kompenzačného príspevku baníkom, ktorí sú poistencami štátu, sa hodnota každého roka poberania príspevku na dôchodkové účely zvýši z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pre poberateľov, ktorí súbežne vykonávajú zárobkovú činnosť, návrh umožní súbeh poistení. Ich vymeriavací základ pre dané obdobie sa bude po novom určovať ako vyššia z dvoch hodnôt: buď z ich reálneho zárobku, alebo z garantovanej úrovne 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2024 evidujeme celkovo 839 poberateľov kompenzačného príspevku baníkom. Z hľadiska ich napojenia na systém sociálneho poistenia a ekonomickej aktivity môžeme túto skupinu rozdeliť na dve kľúčové podskupiny:

•Poberatelia príspevku s postavením poistenca štátu (650 osôb): Táto skupina, tvoriaca viac ako 77 % všetkých poberateľov, bola aspoň v jednom mesiaci roka poistencom štátu.

•Poberatelia príspevku súbežne vykonávajúci zárobkovú činnosť (189 osôb): Táto skupina, predstavujúca takmer 23 % všetkých poberateľov, bola počas celého obdobia poberania príspevku ekonomicky aktívna.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona nezakladá osobitný signifikantný pozitívny vplyv na skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

5

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

6

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Návrh zákona má priamy a pozitívny vplyv na viaceré aspekty, predovšetkým v oblasti sociálnej ochrany a prístupu na trh práce najmä pre osoby, ktoré sa starajú o dieťa alebo iných rodinných príslušníkov.

Návrh zákona priamo posilňuje sociálnu ochranu dotknutých skupín. Tým, že sa znižuje alebo úplne eliminuje negatívny dopad obdobia starostlivosti na výšku budúceho dôchodku, zvyšuje sa budúca ekonomická istota a primeranosť dôchodkových dávok. Ide o kľúčový príspevok k sociálnej inklúzii, najmä pre osoby (prevažne ženy), ktoré sa starajú o deti, alebo pre poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie a osobných asistentov starajúcich sa o blízke osoby so zdravotným postihnutím.

Návrh zákona významne zlepšuje podmienky pre prístup na trh práce. Umožnením súbehu poistení sa odstraňuje systémová bariéra, ktorá v súčasnosti penalizuje osoby starajúce sa o dieťa, poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie a osobných asistentov za výkon zárobkovej činnosti, najmä na čiastočný úväzok alebo s nižším príjmom. Návrh tak podporuje udržanie kontaktu s trhom práce počas obdobia starostlivosti a uľahčuje následný plnohodnotný návrat do zamestnania, čím prispieva k lepšiemu zosúladeniu rodinného a pracovného života.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu

7

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Návrh zákona má vplyv na rovnosť príležitostí, špecificky v oblasti rodovej rovnosti. Tento vplyv vyplýva zo zmeny spôsobu, akým sú v dôchodkovom systéme ohodnotené obdobia starostlivosti o dieťa alebo inú osobu.

Vplyv návrhu zákona na rodovú rovnosť vychádza zo štatistickej skutočnosti, že obdobia starostlivosti o dieťa a iných závislých členov rodiny využívajú v populácii prevažne ženy. Súčasný systém ohodnocuje tieto obdobia spôsobom, ktorý u väčšiny poistencov vedie k zníženiu priemerného osobného mzdového bodu a následne k nižšiemu dôchodku.

Keďže ženy tvoria majoritnú skupinu osôb, ktoré čerpajú obdobia starostlivosti, dopady tejto legislatívnej zmeny sa budú týkať prevažne ich. Efektom je teda zmena v ohodnotení období neplatenej práce v rodine, čo následne ovplyvňuje výpočet konečnej sumy dôchodku pre dotknuté osoby.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Návrh zákona priamo ovplyvňuje budúcu ekonomickú nezávislosť poistencov (prevažne žien) tým, že zvyšuje sumu ich budúcich dôchodkov. Mení spôsob finančného ohodnotenia obdobia starostlivosti o dieťa. Tým sa toto obdobie neplatenej práce v domácnosti pre účely dôchodkového zabezpečenia približuje hodnote ekonomickej činnosti poistenca.

Opatrenie aj priamo odstraňuje prekážku pre čiastočnú participáciu na trhu práce počas obdobia starostlivosti. Umožnením súbehu dôchodkového poistenia z titulu starostlivosti o dieťa s dôchodkovým poistením z výkonu zárobkovej činnosti sa ruší súčasný stav, kedy práca s nízkym príjmom viedla k finančnému znevýhodneniu na dôchodku. Týmto sa rozširuje spektrum možností pre poistencov (opäť prevažne žien), ako si slobodne zvoliť mieru ekonomickej aktivity bez negatívneho dopadu na ich dôchodkové nároky. To zlepšuje podmienky pre zosúladenie pracovného a rodinného života podľa individuálnych preferencií.

8

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Hoci je primárnym cieľom návrhu zákona úprava výpočtu dôchodkových dávok, jeho mechanizmy generujú aj sekundárne, pozitívne vplyvy na fungovanie trhu práce.

Návrh mení inštitucionálne nastavenie tým, že odstraňuje finančnú penalizáciu za ekonomickú aktivitu počas obdobia starostlivosti, ktorá existuje v súčasnom dôchodkovom systéme. Umožnením súbehu poistenia a zavedením garancie minimálneho vymeriavacieho základu sa zabezpečuje, že prijatie zárobkovej činnosti s nižším príjmom už nevedie k riziku zníženia hodnoty daného obdobia na dôchodkové účely.

Táto zmena v dôchodkovom systéme má potenciál ovplyvniť správanie jednotlivcov a zvýšiť ich motiváciu vstúpiť alebo zotrvať na trhu práce. V makroekonomickom kontexte to môže viesť k zvýšeniu ponuky práce a miery participácie v rámci tejto špecifickej skupiny osôb (prevažne žien).

Sekundárnym, dlhodobejším efektom udržania kontaktu s trhom práce je prevencia proti tzv. devalvácii ľudského kapitálu a zručností. Uľahčenie ekonomickej aktivity počas obdobia starostlivosti môže následne zjednodušiť a urýchliť prechod späť na plnohodnotné zamestnanie a prispieť k zníženiu rizika dlhodobej nezamestnanosti po období starostlivosti.

V súhrne, primárnym cieľom návrhu zákona je úprava dôchodkového systému. Sekundárnym dôsledkom tejto úpravy je však pozitívna zmena inštitucionálnych podmienok, ktorá môže viesť k zvýšeniu ponuky a miery participácie na trhu práce.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu