Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

4.7.2025 – 14.7.2025

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

1.8.2025 – 21.8.2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

10.9.2025

2.Definovanie problému

Podľa platnej právnej úpravy sú obdobia starostlivosti o dieťa, obdobia poberania peňažného príspevku na opatrovanie, obdobia výkonu osobnej asistencie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne a obdobia poberania kompenzačného príspevku baníkom obdobiami dôchodkového poistenia, za ktoré platí poistné štát (poistné na starobné poistenie, na invalidné poistenie, do rezervného fondu solidarity a v prípade sporiteľov aj príspevky na starobné dôchodkové sporenie do II. piliera). Spôsob, akým je toto obdobie poistenia hodnotené pri výpočte dôchodku, však vo väčšine prípadov vedie k zníženiu celkovej sumy dôchodkovej dávky poistenca.

Problém spočíva v dvoch hlavných mechanizmoch súčasného nastavenia. Po prvé, vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné za osobu starajúcu sa o dieťa, je stanovený na úrovni 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Pre poistencov, ktorých vymeriavacie základy zo zárobkovej činnosti v iných obdobiach dôchodkového poistenia presahujú túto úroveň, má zaradenie obdobia starostlivosti o dieťa do rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu (ďalej len „POMB“) za následok zníženie ich POMB , ktorý je kľúčovou veličinou pre výpočet sumy dôchodku. V prípade osôb poberajúcich peňažný príspevok na opatrovanie, vykonávajúcich osobnú asistenciu, ale aj poberateľov kompenzačného príspevku baníkom je tento efekt ešte výraznejší, keďže vymeriavací základ štátu je stanovený na 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov.

Po druhé, súčasná právna úprava neumožňuje súbeh povinného dôchodkového poistenia plateného štátom s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak poistenec v období starostlivosti začne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený, poistenie platené štátom zaniká, a to bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. V situáciách, keď je vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší ako vymeriavací základ, z ktorého by poistné platil štát, dochádza k zníženiu hodnoty osobného mzdového bodu daného obdobia pre výpočet dôchodku v porovnaní s hypotetickou situáciou, ak by osoba nepracovala vôbec a bola len poistencom štátu. Tento prvok tak môže viesť k znižovaniu dôchodkových nárokov v prípade ekonomickej aktivity najmä počas obdobia starostlivosti.

3.Ciele a výsledný stav

Ciele

Predkladaný návrh zákona sleduje cieľ modifikovať systém sociálneho poistenia tak, aby obdobia, počas ktorých sa fyzická osoba stará o dieťa, neovplyvňovali negatívne výšku jej dôchodkovej dávky. Úprava sa zameriava na spôsob, akým sú tieto obdobia zohľadňované pri výpočte POMB ako aj obdobia poberania peňažného príspevku na opatrovanie, obdobia výkonu osobnej asistencie a obdobia poberania kompenzačného príspevku baníkom.

Na dosiahnutie tohto stavu sú definované nasledujúce čiastkové ciele:

•Zavedenie alternatívneho postupu na určenie sumy dôchodku, ktorý spočíva vo vylúčení obdobia starostlivosti o dieťa (do 3 rokov veku, resp. do 18 rokov veku pri dieťati s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) z rozhodujúceho obdobia pre výpočet POMB. K uplatneniu vylúčenia obdobia v prípade starostlivosti o dieťa do 3 rokov jeho veku však bude potrebné získať obdobie z výkonu zárobkovej činnosti najmenej v rozsahu zodpovedajúcom úhrnu obdobia dôchodkového poistenia získaného z dôvodu starostlivosti o dieťa (uvedené sa neuplatní pri invalidných dôchodkoch a v prípade starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom).

•Umožnenie súbehu povinného dôchodkového poistenia z titulu starostlivosti o dieťa, poberania peňažného príspevku na opatrovanie, obdobia výkonu osobnej asistencie alebo poberania kompenzačného príspevku baníkom s povinným dôchodkovým poistením z výkonu zárobkovej činnosti.

•Zabezpečenie, aby sa pri súbehu poistenia na výpočet dôchodku použil vymeriavací základ, ktorý nie je nižší ako zákonom stanovená úroveň vymeriavacieho základu, z ktorého v súčasnosti platí poistné štát.

•Zjednotenie vymeriavacieho základu poistného plateného štátom na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov aj pre obdobia poberania peňažného príspevku na opatrovanie, obdobia výkonu osobnej asistencie v rozsahu minimálne 140 hodín mesačne ako aj obdobia poberania kompenzačného príspevku baníkom.

•Synchronizácia navrhovanej úpravy s II. pilierom prostredníctvom mechanizmu, ktorý zabezpečí, aby zníženie dôchodku z I. piliera zodpovedalo len reálne odvedeným príspevkom počas sledovaných období.

Výsledný stav

Aplikáciou navrhovaných zmien sa od 1. januára 2026 zmení spôsob zhodnotenia období starostlivosti o dieťa, období poberania peňažného príspevku na opatrovanie ,období výkonu osobnej asistencie a období poberania kompenzačného príspevku baníkom na dôchodkové účely. Tieto obdobia sa budú naďalej započítavať ako obdobie dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku na dôchodkovú dávku. Štát však prestane za tieto obdobia platiť poistné na dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Namiesto platby poistného štátom sa zavedie nový alternatívny postup výpočtu dôchodku v prípade starostlivosti o dieťa. Pri určení sumy dôchodku bude Sociálna poisťovňa postupovať duálne. V prvom kroku vypočíta POMB s vylúčením špecifikovaných období starostlivosti o dieťa z rozhodujúceho obdobia. Tento postup je podmienený získaním obdobia povinného dôchodkového poistenia z výkonu zárobkovej činnosti v definovanom rozsahu (s výnimkami pre invalidný dôchodok a starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom).

V druhom kroku Sociálna poisťovňa vykoná kontrolný výpočet podľa právneho stavu účinného k 31. decembru 2025, t. j. bez vylúčenia období starostlivosti a s ich ohodnotením na úrovni najmenej 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Na finálny výpočet dôchodku sa použije ten POMB, ktorého hodnota bude pre poistenca priaznivejšia.

Výsledný stav takisto zahŕňa ex offo prepočet starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov priznaných podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré obsahujú obdobie starostlivosti o dieťa. Prepočty budú vykonané v lehote do 31. decembra 2031. Prepočítanie dôchodkov priznaných podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 sa nepredpokladá, nakoľko ich výpočet sa riadil odlišnými princípmi.

V prípade získania období poberania peňažného príspevku na opatrovanie, výkonu osobnej asistencie a poberania kompenzačného príspevku baníkom budú tieto obdobia do budúcnosti s účinnosťou od 1. januára 2026 na účely výpočtu dôchodku ohodnotené na úrovni najmenej 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.

4.Dotknuté subjekty

•Fyzické osoby, ktoré sa starajú o dieťa.

•Fyzické osoby, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie; fyzické osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne a fyzické osoby, ktoré majú priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti.

•Poistenci a poberatelia starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov.

•Sporitelia v systéme starobného dôchodkového sporenia.

•Sociálna poisťovňa

•Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“).

•Dôchodkové správcovské spoločnosti,

•Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

•Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

5.Alternatívne riešenia

Prvou posudzovanou alternatívou je zachovanie súčasného právneho stavu (nulový variant). Tento postup by znamenal pokračovanie v existujúcom modeli, v ktorom štát platí poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity za definované skupiny osôb z vymeriavacieho základu stanoveného na úrovni 60 % (resp. 50 %) priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Pretrvával by aj stav, ktorý neumožňuje súbeh povinného dôchodkového poistenia plateného štátom s povinným dôchodkovým poistením z výkonu zárobkovej činnosti. Ponechanie súčasného stavu by tak konzervovalo prvky, ktoré vedú k znižovaniu dôchodkových nárokov u dotknutých poistencov, a neriešilo by identifikovaný problém.

Navrhované riešenie je založené na vylúčení obdobia starostlivosti z rozhodujúceho obdobia na účely výpočtu POMB. Oproti alternatívnym modelom úpravy parametrov alebo paušálneho ohodnotenia zachováva vo väčšej miere princíp zásluhovosti, keďže hodnota obdobia starostlivosti o dieťa sa odvíja od individuálnej pracovnej kariéry poistenca. Zároveň komplexne rieši aj otázku súbehu s výkonom zárobkovej činnosti a prostredníctvom porovnávacieho výpočtu zabezpečuje, že výsledné riešenie nebude pre žiadneho poistenca menej výhodné ako súčasný stav.

Navrhované riešenie predstavuje koncepčnú redefiníciu toho, ako štát zhodnocuje obdobia starostlivosti. Kľúčová zmena spočíva v prechode od modelu priamych platieb (ex-ante) k modelu spätného ocenenia (ex-post).

V novom prístupe hodnota obdobia starostlivosti nie je určená paušálnym vymeriavacím základom, ale je odvodená od individuálneho profilu celoživotných zárobkov poistenca prostredníctvom mechanizmu vylúčenia. Táto štrukturálna zmena spôsobuje, že pôvodná prax priamych platieb štátom do I. piliera stráca svoje opodstatnenie.

Zánik priamej platby poistného štátom do I. piliera vyvolal potrebu riešiť nadväzujúce príspevky do II. piliera. Pri príprave návrhu boli analyzované nasledujúce možnosti:

1.Jednou možnosťou bolo, aby štát naďalej platil príspevky do II. piliera za všetkých sporiteľov, ktorí sa starajú o dieťa, aj keď už neplatí poistné do I. piliera.

2.Inou možnosťou bolo umožniť sporiteľom, ktorí sa starajú o dieťa, zvoliť si, či chcú, aby štát za nich naďalej platil príspevky do II. piliera. Tento postup by znamenal zavedenie dvoch paralelných mechanizmov pre výpočet dôchodku. Jeden pre sporiteľov, ktorí by si zvolili pokračovanie platieb s následným krátením dôchodku z I. piliera, a druhý pre tých, ktorí by si túto možnosť nezvolili.

Zvolené riešenie ruší platbu poistného a povinných príspevkov do II. piliera a zároveň ruší zodpovedajúce krátenie dôchodku z I. piliera za obdobie starostlivosti. Pre sporiteľa to znamená, že namiesto príspevku na jeho osobný dôchodkový účet v II. pilieri získa vyšší nárok v I. pilieri, keďže ten nepodlieha kráteniu. Tento prístup zachováva zásadu, že v II. pilieri sa nárok odvíja len od skutočne zaplatených príspevkov, kým v I. pilieri sa zohľadňujú aj obdobia starostlivosti, hoci sa za ne poistné neplatí.

V kontexte uvedeného zvolené riešenie najvhodnejším spôsobom zabezpečuje zohľadnenie celoživotných zárobkov pri výpočte dôchodkov pre osoby, ktoré sa starali o dieťa.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

•Vyhláška č. 392/2004 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor dôchodkovej prognózy;

•Výnos Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 21. marca 2005, o zúčtovaní poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity plateného štátom.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Návrh zákona je posúdený ako účelný, keďže navrhované mechanizmy priamo reagujú na identifikované problémy v systéme sociálneho poistenia. Úprava je cielená, systémovo konzistentná a zabezpečuje, že obdobia starostlivosti nebudú znižovať dôchodkové nároky, pričom rešpektuje princíp zásluhovosti a odstraňuje bariéry pre čiastočnú participáciu na trhu práce. Zavedenie porovnávacieho výpočtu zároveň garantuje ochranu poistenca pred akýmkoľvek znevýhodnením oproti súčasnému stavu.

Preskúmanie účelnosti a účinnosti nebude jednorazovou aktivitou, ale bude prebiehať priebežne. Vyhodnotenie dopadov bude integrovanou súčasťou štandardných monitorovacích mechanizmov a strategických dokumentov, ako sú napríklad Správa o primeranosti dôchodkov alebo Správa o starnutí, ktoré pravidelne pripravuje Európska komisia a ďalšie relevantné inštitúcie.

V rámci týchto materiálov sa budú analyzovať kľúčové ukazovatele, ako sú vplyv na výšku dôchodkov dotknutých skupín, zmeny v správaní poistencov na trhu práce a celkové fiškálne dopady opatrenia na verejné financie.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☒

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Predkladaný návrh zákona má identifikované priame sociálne vplyvy, tiež vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Podrobná špecifikácia a kvantifikácia týchto vplyvov je predmetom príslušných samostatných analýz, ktoré tvoria súčasť tejto doložky.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Jaroslav Hudcovský, PhD.

Odbor analýz/Sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia

email:

jaroslav.hudcovsky@employment.gov.sk

tel. číslo: 02/2046 1925

12.Zdroje

Vypracovanie návrhu zákona a príslušných analýz vplyvov vychádzalo z dátových podkladov Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Mikrodátové súbory Sociálnej poisťovne poskytli údaje o individuálnych vymeriavacích základoch a dĺžke období poistenia plateného štátom, ktoré boli využité pri modelovaní a kvantifikácii dopadov na dôchodkový systém. Mikroúdaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny obsahovali informácie o počtoch a štruktúre poberateľov rodičovského príspevku, peňažného príspevku na opatrovanie, osôb vykonávajúcich osobnú asistenciu a poberateľov kompenzačného príspevku baníkom, ktoré umožnili vymedzenie rozsahu dotknutých skupín osôb. Pre účely projekcií a kvantifikácie fiškálnych dopadov bola zároveň použitá makroekonomická prognóza Ministerstva financií Slovenskej republiky z júna 2025.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 107/2025

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 461/2003 Z. Z. O SOCIÁLNOM POISTENÍ V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

I. Úvod: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 3. júla 2025 predložilo na PPK materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na limit verejných výdavkov, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi materiálu v časti 1. Základné údaje vypustiť predpokladaný termín ZP.

Odôvodnenie: Materiál nie je potrebné predložiť na ZP, keďže je predložený riadne na PPK a nejde o porušenie

procesu v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

MPSVR SR: Akceptované.

Komisia odporúča v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť chýbajúci útvar/odbor MPSVR SR, prípadne funkciu.

Odôvodnenie: Potrebný údaj v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

MPSVR SR: Akceptované.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

1. Komisia žiada rozdeliť vplyv zvýšenia výdavkov Sociálnej poisťovne na relevantné dotknuté skupiny.

Odôvodnenie: Návrh zavádza fiktívny vymeriavací základ pre rôzne skupiny poistencov štátu, pre ktoré môže

mať rozdielny vplyv na výšku dôchodku. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy však uvádza len jednotný vplyv na novopriznané a existujúce dôchodky.

Rôzne skupiny poistencov štátu majú podľa návrhu získať rozdielne osobné mzdové body (OMB) za obdobie, v ktorom by dnes alebo v minulosti za nich platil poistné štát. Pre matky starajúce sa o dieťa do 6 rokov alebo do 18 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa toto obdobie vo väčšine prípadov vylučuje z výpočtu priemerného osobného mzdového bodu (POMB), inak sa ponechá hranica minimálne 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pre ostatných poistencov štátu, ako sú prijímatelia príspevku na opatrovanie, osobní asistenti a iní, sa zvyšuje spodná hranica OMB z 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov na 60 %. Zároveň sa všetkým skupinám umožňuje vykonávať pracovnú činnosť bez toho, aby prišli o nárok na spomínanú spodnú hranicu OMB. Ide tak o viacero rôznych benefitov, ktoré budú mať rôzne vplyvy na dotknuté osoby. Komisia preto žiada uviesť tieto skupiny a vplyv na ich dôchodkové dávky (úroveň zvýšenia dávok) do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nad rámec len celkového vplyvu.

MPSVR SR: Neakceptované. Komisia správne identifikuje, že návrh zákona obsahuje dva odlišné mechanizmy na zlepšenie dôchodkového zabezpečenia pre rôzne skupiny poistencov štátu. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že tieto dva mechanizmy majú štrukturálne odlišný časový horizont, ktorý určuje, v ktorej časti doložky vybraných vplyvov je ich fiškálny dopad kvantifikovaný. Mechanizmus vylúčenia období starostlivosti o dieťa má okamžitý a retrospektívny charakter. Vzťahuje sa na všetky relevantné obdobia získané v minulosti, a preto sa jeho vplyv prejavuje priamo pri novopriznaných dôchodkoch a najmä prostredníctvom ex offo prepočtu existujúcich dávok. Nárast výdavkov Sociálnej poisťovne, ktorý je kvantifikovaný v analýze vplyvov na rozpočet, je tak v sledovanom období (2026 – 2028) v plnej miere spôsobený práve týmto mechanizmom. Naopak, zvýšenie hodnoty vymeriavacieho základu z 50 % na 60 % pre ostatných poistencov štátu (poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie, osobní asistenti a poberatelia kompenzačného príspevku baníkom) má výlučne prospektívny charakter. Vzťahuje sa len na obdobia poistenia získané po 1. januári 2026. Z tohto dôvodu nemá v sledovanom rozpočtovom období (2026 – 2028) materiálny vplyv na výdavky, keďže jeho efekt sa prejaví až postupným odchodom týchto osôb do dôchodku.. Podrobný popis benefitov pre jednotlivé dotknuté skupiny je systematicky rozpracovaný v Analýze sociálnych vplyvov.

2. Komisia žiada sprecizovať mechanizmus zvýšenia dôchodkových dávok a predpoklady použité pri kvantifikácii vplyvu na zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne.

Odôvodnenie: Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy uvádza celkový vplyv na novopriznané a existujúce

dôchodky z dôvodu ich prepočtu podľa navrhovaných zmien. Z návrhu však nie je zrejmý mechanizmus prepočtu dôchodkových dávok existujúcich poberateľov.

Text návrhu a sprievodných dokumentov implikuje, že aktuálnym dôchodcom, ktorí počas pracovnej kariéry získali doby poistenia štátom, sa budú ich existujúce dôchodky prepočítavať nanovo. To by znamenalo použitie aktuálne platných parametrov, ako je aktuálna dôchodková hodnota. Alternatívne by sa prepočet mohol dotknúť len úrovne priznaného dôchodku, ktorý by musel byť následne valorizovaný v čase, prípadne iný spôsob prepočtu. Komisia preto žiada spresniť mechanizmus, aký sa použije pri prepočte dôchodkových dávok existujúcich poberateľov.

MPSVR SR: Neakceptované. Mechanizmus prepočtu dôchodkových dávok je rozpracovaný v sprievodných materiáloch k návrhu zákona, najmä v osobitnej časti dôvodovej správy k prechodným ustanoveniam (§ 293go).

3. Komisia odporúča doplniť medzigeneračný vplyv prepočtu dôchodkov v závislosti od konkrétneho mechanizmu.

Odôvodnenie: Zvolený mechanizmus prepočtu dávok môže mať rozdielny vplyv na generácie existujúcich

dôchodcov.

Spôsob prepočtu dávok môže mať rozdielne vplyvy na rozdielne skupiny dôchodcov nielen z dôvodu rôznych dôb poistenia štátom (starostlivosť o dieťa, poberanie príspevku za opatrovanie a iné), ale aj doby poberania dôchodku. V prípade prepočtu dôchodku na základe aktuálne platných parametrov si ľudia, poberajúci dôchodok dlhšie, môžu prilepšiť viac. Komisia preto odporúča uviesť predpokladaný vplyv na zvýšenie dôchodkových dávok pre rôzne generácie dôchodcov.

MPSVR SR: Akceptované. Uvedené bude zohľadnené v analýze sociálnych vplyvov.

4. V analýze vplyvov na rozpočet Komisia žiada uviesť finančný tok zo štátneho rozpočtu (z kapitoly Všeobecná pokladničná správa) Sociálnej poisťovni (SP). Odôvodnenie: V analýze vplyvov je identifikovaná úspora

výdavkov kapitoly MPSVR SR z dôvodu zrušenia poistného plateného štátom, zároveň k tomu prináleží zníženie príjmov SP. Komisia upozorňuje, že z hľadiska hospodárenia SP uvedený výpadok príjmov bude potrebné hradiť zo zdrojov štátneho rozpočtu (kapitoly VPS) prostredníctvom dofinancovania deficitu základných fondov SP (základný fond dôchodkového a nemocenského poistenia) v súlade s § 157 ods. 4, podľa ktorého v prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.

MPSVR SR: Akceptované.

5. Komisia zároveň žiada vo všetkých tabuľkách analýzy vplyvov na rozpočet vychádzať z najaktuálnejšieho rozpisu návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028.

Odôvodnenie: V aktuálnej etape prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 sa v nadväznosti

na prognózu Výboru pre makroekonomické prognózy z júna rozpočtuje na poistné platené štátom suma 586 471 654 eur v roku 2026, suma 620 610 432 eur v roku 2027 a suma 654 582 296 eur v roku 2028.

MPSVR SR: Neakceptované. Kvantifikácia vplyvov v predloženej doložke je vypracovaná na základe mikroúdajov Sociálnej poisťovne. Navrhované agregované sumy z rozpisu rozpočtu nie je možné pre účely tejto analýzy priamo použiť, nakoľko komisia neuviedla rozpis v členení na jednotlivé kategórie poistencov štátu a osobitne na časť týkajúcu sa povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Z tohto dôvodu sa navrhuje ponechať v doložke kvantifikácia vychádzajúca z analýzy mikroúdajov.

6. Celkové sumy uvedené v tabuľke č. 1/A v riadku „rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora“ Komisia žiada rozdeliť samostatne na vplyvy na príjmy a výdavky kapitoly MPSVR SR a samostatne na príjmy a výdavky SP s uvedením, či ide o úsporu výdavkov alebo rozpočtovo nekryté výdavky, resp. úbytok príjmov.

Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že materiál má negatívny vplyv na príjmy a pozitívny aj negatívny vplyv na

výdavky rozpočtu verejnej správy, celkové sumy uvedené v tabuľke č. 1/A, v riadku „rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora“ sú neprehľadné. Predkladateľ v súvislosti s týmito sumami hovorí o úspore, ale mínusové znamienka v týchto sumách neznamenajú úsporu výdavkov, ale predstavujú len rozdiel medzi vplyvom na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy (teda vyjadrujú len bilanciu príjmov a výdavkov).

MPSVR SR: Akceptované.

7. V nadväznosti na pripomienku č. 6 Komisia žiada preformulovať odsek v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet „V horizonte rokov 2026 až 2028 generuje navrhovaná zmena pozitívny vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy, teda úsporu...“ a to tak, aby tento odsek neobsahoval vyjadrenie o úspore. O úsporu by išlo len v prípade výdavkov. V tomto prípade však ide iba o saldo príjmov a výdavkov.

MPSVR SR: Akceptované.

8. Komisia žiada tiež upraviť tabuľku č. 1/B analýzy vplyvov a následne aj tabuľku č. 4/B (zásadná pripomienka):

- nad rámec úspory v MPSVR SR je potrebné uviesť zvýšené výdavky VPS (dofinancovanie z dôvodu výpadku poistného plateného štátom na I. pilier),

- pokiaľ ide o limit verejných výdavkov SP, neuvádzať saldo príjmov a výdavkov SP, ale len rozpočtovo nekryté výdavky SP, t. j. v roku 2027 sumu 23,8 mil. eur a v roku 2028 sumu 50,9 mil. eur.

MPSVR SR: Čiastočne akceptované. Tabuľka č. 1/B je rozdelená na samostatné položky pre kapitoly MPSVR SR, VPS a Sociálnu poisťovňu. Zároveň sme doplnili tabuľku č. 4/A-2, ktorá nový výdavok kapitoly VPS detailne špecifikuje podľa platnej ekonomickej klasifikácie.

9. V časti 2.1.1. sa uvádza, že financovanie rozpočtovo nekrytých vplyvov na kapitolu MPSVR SR, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu dodatočného uplatnenia nárokov na platbu poistného štátom za obdobia pred 1. januárom

2026 (t. j. štátom platené poistné - doplatky), sa zabezpečí prostredníctvom rozpočtových opatrení v objeme kvantifikovanom podľa reálnych úhrad Sociálnej poisťovne. Komisia žiada do tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet zahrnúť alebo aspoň do textu uviesť kvalifikovaný predpoklad potenciálnych vplyvov na rozpočet nasledujúceho roku, prípadne ďalších rokov.

MPSVR SR: Čiastočne akceptované rozšírením príslušného textu.

10. Zároveň sa v časti 2.1.1. uvádza, že budúce administratívne náklady SP spojené s distribúciou rozhodnutí o zmene sumy dávky, ktoré vyplynú z rozsiahleho ex offo prepočtu, v súčasnosti nie je možné kvantifikovať. Tieto náklady sa budú materializovať postupne, v súlade s priebehom samotných prepočtov. Komisia upozorňuje, že uvedené výdavky predstavujú ďalší dodatočný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

MPSVR SR: Nemá charakter pripomienky.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené pripomienky Komisia žiada všetky výdavky súvisiace s realizáciou materiálu zabezpečiť v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky, bez nekrytého vplyvu na rozpočet verejnej správy a bez vplyvu na limit verejných výdavkov.

MPSVR SR: Akceptované.

K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Navrhovaná právna úprava výrazne posilňuje dôchodkové zabezpečenie rodín a zvyšuje právnu istotu osôb, ktoré sa venujú výchove detí a starostlivosti o blízkych. Z hľadiska dopadov ide o prorodinne orientovanú úpravu, ktorá je v súlade s ústavným princípom ochrany manželstva, rodičovstva a rodiny (čl. 41 Ústavy SR).

Pre presnejšie posúdenie dopadov pre konkrétne skupiny osôb Komisia navrhuje doplniť presný počet osôb, ktoré nie sú v pracovnom pomere, ale sú v pozícii rodiča zabezpečujúceho každodennú starostlivosť o dieťa do šiestich rokov veku. Koľko je osôb vykonávajúcich osobnú asistenciu, opatrovateľov, ako aj iné skupiny fyzických osôb závislých na štátnej pomoci alebo poberajúcich štátne dávky. Taktiež by bolo vhodné rozlíšiť skupiny medzi rodičmi s jedným dieťaťom a rodičmi s viacerými deťmi, alebo medzi opatrovateľmi rôznych typov. Takéto doplnenie umožní lepšie posúdiť rozsah a dopad navrhovaných zmien na konkrétne segmenty spoločnosti a potvrdilo by to celkový pozitívny vplyv na rodiny v rôznych situáciách.

MPSVR SR: Akceptované.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

JUDr. Martin Semanco

predseda Komisie